Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. október 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoCsp/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8221200014
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8221200014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, 811
07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava,
proti žalovanému: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX L., o zaplatenie pohľadávky 308,23
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 7Csp/2/2021
- 61 zo dňa 01.06.2021 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výrokoch II. a III.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
224,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 21,48 Eur od 09.01.2018 do zaplatenia,
zo sumy 66,51 Eur od 10.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 55,57 Eur od 07.04.2018 do zaplatenia, zo
sumy 21,48 Eur od 08.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 19,99 Eur od 07.06.2018 do zaplatenia, zo sumy
39,90 Eur od 07.08.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46 %, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 37 ods. 1, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k) a t),
ods. 5, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 43 ods.

1 písm. a), b), § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

5. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a
žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom k nej zo dňa 19.05.2017,
na základe ktorých právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému telekomunikačné služby
prostredníctvomzvolenýchprogramovslužiebzamesačnépoplatky,pričomžalovanýsazaviazalzatieto

poskytnuté služby uhrádzať dohodnutú cenu. Táto zmluva je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou,
a to vzhľadom na povahu jej účastníkov, kde žalovaný je spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrel na vopred
pripravenom formulári, spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami, bez možnosti ovplyvnenia jej
obsahu, za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo vyplýva i z označenia žalovaného vtejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom,
rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) a právny predchodca žalobcu je podnikateľom v
oblasti poskytovania verejných telekomunikačných služieb. Žalovaný neodporoval tvrdeniam žalobcu,

že povinnosť vyplývajúcu z predmetnej zmluvy platiť za dodané služby nesplnil, pretože využíval
telekomunikačné služby žalobcu bez zaplatenia dohodnutej odplaty za tieto služby. Vychádzajúc z
uvedených skutočností súd mal za preukázané, že žaloba bola v časti týkajúcej sa úhrady pohľadávok
za poskytnuté telekomunikačné služby v celkovej sume 224,93 eur (ako táto vyplýva z oboznámených
faktúr č. J., XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX) podaná

žalobcom dôvodne, keďže tento doloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.07.2020 a
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08.07.2020 preukázal, že je nástupcom Slovak Telekom a.s.
Preto v tejto časti súd žalobe vyhovel. Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania v súlade s ustanovením §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 %
ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, t. j. zo sumy 21,48 eur od 09.01.2018 do zaplatenia,
zo sumy 66,51 eur od 10.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 55,57 eur od 07.04.2018 do zaplatenia, zo

sumy 21,48 eur od 08.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 19,99 eur od 07.06.2018 do zaplatenia, zo sumy
39,90 eur od 07.08.2018 do zaplatenia.

6. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zmluvnú pokutu súd prvej inštancie uviedol, že žalobca právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzoval z 3 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb.

Vzhľadom na záver súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu,
ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností

na strane oboch účastníkov zmluvy. V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp.
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, čo už samo
o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov. Zmluvná pokuta v predmetnej
veci bola dojednaná pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorým sa rozumie i nezaplatenie
ceny za poskytnuté služby. Dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby

je neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt
porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti
do dňa porušenia povinnosti. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia
výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj
záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1,- eur. Zmluvná pokuta

dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec
nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa porušenia povinnosti v dôsledku
nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Samotným porušením povinnosti k zániku zmluvného vzťahu
nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a
poskytovanie služieb zo strany podniku. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej

pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak, ako bola dojednaná, umožňuje poskytovateľovi služieb
požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku
vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Ďalším aspektom je aj samotná výška
zmluvnejpokuty,ktorúsúdpovažujezaneprimeranevysokúsankciuzanesplneniepovinností,kuktorým
sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Na základe vyššie uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie

obsiahnuté v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorej obsahom je dojednanie zmluvnej
pokuty, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a tým absolútne neplatnú, a preto nárok na
jej zaplatenie v sume 83,30 eur súd žalobcovi nepriznal (výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie).

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP zohliadnúc pomer úspechu strán sporu.

8. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. V odvolaní uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému zvýhodnenú ponuku

služieb v podobe sumy zľavy zo štandardných poplatkov za služby a z neakciovej kúpnej ceny dátového
zariadenia a túto výhodu mu dodávateľ poskytol ako benefit pre jeho záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
a riadne si plniť svoje zmluvné povinnosti po určený čas viazanosti. Súčet poskytnutých zliav, ako aj
neakciová cena dátového zariadenia sú v zmluve uvedené riadne v jej základných náležitostiach. Nazabezpečenie záväzku viazanosti žalovaného zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa
dĺžky trvania plnenia zmluvy, tzv. degresívna zmluvná pokuta. Žalovaný porušil záväzok viazanosti tým,

že porušil zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté verejné elektronické komunikačné
služby po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikol právnemu predchodcovi žalobcu
nárok na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že dojednaná
pokuta spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi stranami sporu v neprospech
žalovaného ako spotrebiteľa, keď vôbec nezohľadnil degresívny spôsob jej určenia. Dojednaná zmluvná

pokuta nebola neprimerane vyšším zabezpečením oproti hodnote zabezpečenej povinnosti v čase
uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53
ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka. K argumentácii súdu prvej inštancie o formulárovom type bez
možnosti individuálneho dojednania zmluvných podmienok uviedol, že dohoda o cene a poskytovaných
službách vrátane poskytnutých zliav boli výsledkom zmluvných dojednaní medzi predchodcom žalobcu
a žalovaným. Dojednania v zmluve o poskytovaní verejných služieb sú dostatočne jasné, určité a

zrozumiteľné, nepredstavujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi stranami zmluvy.

9. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže
žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 83,30 eur v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 19.10.2021 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
nedôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Jediným podstatným odvolacím argumentom žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

14. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

15. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným, založeným dňa 19.05.2017 Zmluvou o poskytovaní verejných
služieb, predmetom ktorej zmluvy bola žalovanému poskytnutá užívateľská SIM karta s prideleným

telefónnym číslom. K tejto zmluve bol dňa 19.05.2017 so žalovaným uzavretý Dodatok k zmluve, v
ktoromsižalovanýmaldojednaťbalíkslužieb„HappySNAJ“sakciovoukúpnoucenou1eur,neakciovou
maloobchodnou cenou 119 eur, súčtom všetkých zliav 50 eur a zmluvnou pokutou 168 eur, ktorá bude
klesať po dobu 24 mesiacov. Žalovanému bol dodaný mobilný telefón za akciovú kúpnu cenu 1 eur.
Žalovaný sa Dodatkom zaviazal riadne a včas platiť za poskytnuté služby. Žalobca v žalobe uviedol, že

pre prípad porušenia tejto povinnosti žalovaným s následkom prerušenia poskytnutých služieb bola v
Dodatku dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou v závislosti od dĺžky plnenia zmluvy.16. Odvolací súd konštatuje, že zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou
prevzali a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej funkcia

spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne a včas.
Úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov zmluvného vzťahu. Zmluvnú
pokutu možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo
iba čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o
zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za

predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického.

17. Odvolateľ sa domáha zaplatenia sumy 83,30 eur titulom zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je
vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu (168,- eur) pre výpočet doby
viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb. Za každý deň plnenia zmluvy sa teda základ
pomerne ponižuje.

18. Žalobca namietal, že dojednaná zmluvná pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa
ust. § 53 ods. 12 OZ, keďže nebola neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej
povinnosti v čase uzavretia dohody.

19. Odvolací súd poukazuje na znenie bodu v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb,
označeného ako ZMLUVNÁ POKUTA Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb: Podnik
a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo
na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie
predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku v dôsledku porušenia záväzku

viazanosti na Benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa
rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľa
Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou,
ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe
tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej

pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity
poskytnutéÚčastníkovipodľatohtoDodatku(ďalejlen„Základprevýpočet“).Vyúčtovanásumazmluvnej
pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre
výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku
viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia

poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho
bodu Dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby
viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti- Základ pre výpočet).

20. Vo vzťahu k Zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným je potrebné uviesť, že má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 a násl.
Občianskeho zákonníka.

21. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač
Dodatku k zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná

v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretého podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách (ďalej len „Dodatok“) .

22. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - Dodatku
zmluvy, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto

individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom
dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si
zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor
opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich
nemôže vylúčiť. Na tom nič nemení tvrdenie žalobcu, že žalovaná sa sama rozhodla osloviť jeho

právneho predchodcu so žiadosťou o uzavretie zmluvy a využiť s tým spojenú možnosť kúpy mobilného
telefónu s dohodnutým záväzkom viazanosti. Odvolateľ vôbec nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3
OZ,tedaplatíprezumpciapredpokladanázákonom,žesanejednáoindividuálnedojednanúpodmienku.23. Odvolací súd považuje za nepochybné, že odvolateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia
§ 544 ods. 1 OZ a od spotrebiteľských zmlúv (Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a Dodatku k
zmluve), ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ

obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.

24. V žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie
(§ 53 ods. 2 OZ). Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo

všetkých zmluvách či dodatkoch. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o
štandardnú typovú zmluvu, a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou
základných práv Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv
Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné
využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh,

aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Právny predchodca žalobcu ako osoba
podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje
služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s
náležitou odbornou starostlivosťou. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi ani

jeho právnemu predchodcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania
zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je
podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.

25. Je potrebné skonštatovať, že už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť prísnejšie alebo

výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného z účastníkov zmluvy. Právny predchodca žalobcu ako
dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.

26. Je tiež potrebné uviesť, že v súvislosti s omeškaním so zaplatením splatnej faktúry za poskytnuté

služby dodávateľ disponuje nárokom na zaplatenie úroku z omeškania a nemôže si uplatňovať zároveň
úrok z omeškania aj zmluvnú pokutu.

27. Odvolací súd sa ďalej zaoberal posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s
judikatúrou súdov s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora európskej únie (ESD). S ohľadom na

relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti
súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez

nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel,
na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za
každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej
pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných
podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa
dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza

Claro, C 168/05, bod 25,Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

28. Nakoľko bolo viac krát judikované a právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta v pevnej ale aj čiastočne degresívnej výške bez ohľadu na
charakter a závažnosť porušenia povinnosti ako aj dôležitosť zabezpečovanej povinnosti, odvolací súd

sa preto vo svojom rozhodnutí musí vyrovnať aj s rozhodnutiami, v ktorých došlo k právoplatnému
rozhodnutiu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.29. V obdobných právnych veciach (týkajúcich sa zmluvných pokút) žalobcu resp. jeho právneho
predchodcu už opakovane rozhodli súdy o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o
pripojení. Ohľadne čiastočne degresívnej zmluvnej pokute súd poukazuje aj na rozhodnutie Okresného

súdu Prešov č. k. 25C/300/2014-40 u iného operátora a potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove vo veci sp. zn. 6Co/164/2015 zo dňa 29.11.2016 ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6Co/118/2015, 6Co/103/2015, 21Co/99/2015, 7Co/36/2015. Nie je pritom významné,
či iný súd by v rámci súdnej kontroly bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal
plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže

bežne stať, že iný súd plnenie pre zmenu prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je
zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch sústavne (čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných
neprijateľných zmluvných podmienok uplatňuje hoci aj prostredníctvom právneho nástupcu a doslova
„skúša", ktorý súd mu plnenie prizná. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č. k. IV.ÚS
55/2011-19 zo dňa 24.02.2011 vyslovil, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej

zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.

30. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie uvedenému poukazuje aj na rozhodnutia a závery ESĽP vyslovené
v súvislosti s rozdielnym rozhodovaním súdov v obdobnej veci. Všeobecne ESĽP priznal, že možnosť

existencie kolidujúcich súdnych rozhodnutí je prirodzenou črtou každého súdneho systému, ktorý je
založený na systéme súdov prvej inštancie a odvolacích súdov s právomocou na území ich teritoriálnej
jurisdikcie a takéto rozchádzanie sa judikatúry môže vzniknúť aj na tom istom súde. Samo osebe to
nemôže byť považované za rozpor s dohovorom s poukazom na rozhodnutie vo veci Santos Pinto
v. Portugal, č.39005/04, § 41, 20. máj 2008. ESĽP však poukázal na to, že kolidujúce rozhodnutia

nesmú porušovať požiadavku spravodlivosti konania obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okrem
„vážnej a dlhodobej“ povahy takejto rozdielnosti za porušenie práva na spravodlivé konanie boli
považované taktiež právna neistota vyplývajúca z nejednotnosti praxe dotknutých súdov a nedostatočný
mechanizmus na riešenie kolidujúcich rozhodnutí (vec Tudor Tudor, Ştefănică and Others). Považoval
za dôležitú povinnosť štátov organizovať ich právne systémy tak, aby sa predišlo prijímaniu rozdielnych

(nesúhlasných) rozsudkov (Vrioni and Others v. Albania, č. 2141/03, § 58, 24. marec 2009; Mullai and
Others v. Albania, č. 9074/07,§ 86, 23. marec 2010, a Brezovec v. Croatia, č. 13488/07, § 66, 29.
marec 2011). Rozhodnutia súdov musia byť založené na princípe právnej istoty, ktorý je zahrnutý vo
všetkých článkoch dohovoru a predstavuje jeden zo základných aspektov panstva práva. Neistota - nech
je právna, administratívna alebo vyplývajúca z aplikovaného postupu orgánov - je faktorom, ktorý musí

byť braný do úvahy pri skúmaní postupu štátu a v tejto súvislosti ESĽP niekoľko krát zopakoval, že právo
na spravodlivé súdne konanie sa má vykladať vo svetle preambuly k dohovoru, v ktorej je panstvo práva
vyhlásené za súčasť spoločného dedičstva zmluvných štátov. Teda jedným zo základných aspektov
panstva práva je princíp právnej istoty (pozri Brumărescu v. Romania [Veľká komora], č. 28342/95, §
61, ECHR 1999-VII), ktorý okrem iného garantuje určitú stabilitu právnej situácie a prispieva k dôvere

verejnosti k súdom. Pretrvávajúca existencia kolidujúcich súdnych rozhodnutí môže naopak vytvoriť
stav právnej neistoty, pravdepodobne znížiť dôveru verejnosti voči súdnemu systému, pretože dôvera je
nepochybne jedným zo základných komponentov štátu založeného na panstve práva. Prvok súdneho
výkladu práva pri obdobných skutkových okolnostiach a právnom posúdení nemôže byť svojvoľne a
neodôvodnene odlišný.

31. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj vzhľadom na odvolateľom citované spisové značky rozhodnutí
iných súdov súd považoval za nevyhnutné, aby zaujal stanovisko k aktuálnej rozhodovacej činnosti
súdov a vysporiadal sa s otázkou prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorou došlo k
dohode o degresívnej zmluvnej pokute. Pokiaľ sa týka poukazu odvolateľa na rozhodnutia iných súdov,

odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie by boli zohľadniteľné, len ak by išlo v danej veci
o rozhodnutie v dovolacom konaní pred súdom vyššej inštancie.

32. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).33.Neprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné(§53ods.5Občianskeho
zákonníka).

34. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí (§ 53 ods. 10,
Občianskeho zákonníka).

35. Zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 43 Zákona elektronických komunikáciách je
svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako
spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Zákonom elektronických
komunikáciách má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex
specialis). Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako

dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods.
3, 4 OZ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už
transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.

36. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto
podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady
93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

37. Nepochybne bolo právom právneho predchodcu žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť
splnenie povinnosti odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných
inštitútov. Predmetom zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas
uhrádzať odplatu za poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom
vzťahu s poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb.

38. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných
služieb či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý
vyhradený objem hovorov a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných
hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať

zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy
získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť
aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti.

39. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb

zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti investície
„výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú
dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou.

40. Odvolací súd však má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam

zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter,
že znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 24
mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie, ale aj
ekonomickej a sociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebonemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena
sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu, že
konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Vysoká sankcia

za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku, v danom prípade v základnej výške 168,- €, teda
nesmie znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný
vzťah, či odmietnuť poskytnutie tej ktorej poskytnutej služby o to viac, ak o jej aktiváciu ani nežiadal.

41. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a

rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti
a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia
dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná
a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto,
že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten
ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať

jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok
na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné
znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných
telekomunikačných operátorov.

42. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva
služby s tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo
sociálna situácie donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje
cenu „zľavy“ pri mobilnom telefóne a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje

možnosť voľby, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia
pôsobí disproporčne. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k
úsporám na strane poskytovateľa služby, ten zjavne ušetrí v rozsahu zníženého objemu dát, hlasovej
a nehlasovej spotrebe, teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj
so sadzbami DPH. Popri tom mal právny predchodca žalobcu ako operátor mnoho iných možností

ako zabezpečiť prípadné „vrátenie výhod“ nedodržaním zmluvných povinností, či už odkladacou alebo
rozväzovacou podmienkou poskytnutia zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilného
zariadenia, stanovením pomernej alebo pohyblivej zmluvnej pokuty a pod., pričom ekonomické a
účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred ochranou poctivých obchodných stykov, mravov a zvyklostí
v podobe dodatočného účtovania DPH, či vymáhanie nárokov.

43. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa
alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Odvolací
súd opätovne zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ
ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej

súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

44. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemôže sám rozlišovať medzi konaniami jednotlivých zákazníkov

právneho predchodcu žalobcu, najmä rozlišovať pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok
pohnútky spotrebiteľov, ktorí od počiatku mali v úmysle porušiť povinnosti od tých, ktorých okolnosti
donútiliporušiťzmluvnúpovinnosť,pretožetakétouplatnenienárokovmusírozlíšiťarozdeliťužsamotná
formulácia zmluvných ustanovení, nakoľko takýmto postupom by porušoval zásadu rovnakého prístupu
k stranám a preberal by rolu určitého zástupcu žalobcu, ale musí vždy posudzovať charakter zmluvných

dojednaní v súvislosti s aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná
voči určitému počtu spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na
všetkých účastníkov právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.

45. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy či dodatku

k nej, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v
§ 52 a nasl. ustanovení OZ a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah
a závažnosť porušenej povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania akoneprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv. moderačné
právo upravené v § 545a OZ.

46. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať - moderovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadne tvrdom
a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na Rozsudok ESD vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA/Joaquín
CalderónCamino podľa ktorého, vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej

v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a ak vnútroštátny súd
konštatuje, že ide o takú podmienku, je povinný ju iba neuplatniť. Rozsudky ESD a ESĽP sú pre súd
záväzné a tvoria súčasť materiálneho práva.

47. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na žalobcom uplatňované nároky, vyplývajúce z neplatných právnych úkonov, teda
neprijateľných zmluvných ustanovení vo vzťahu k takto dojednanej zmluvnej pokute, nepovažoval

za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho
posúdenia veci.

48. Hoci odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nespochybňuje význam zmluvnej pokuty v občiansko-
právnych vzťahoch a ani nemá v úmysle chrániť bezbrehé a nezodpovedné správanie sa spotrebiteľov,

nezistil okolnosti, ktoré by ho prinútili zmeniť názor, ktorý bol vyjadrený vo viacerých rozhodnutiach s
obdobnými nárokmi zo strany súdov prvej inštancie, ale aj zo strany odvolacích súdov, napríklad aj
ohľadne čiastočne degresívnej zmluvnej pokute.

49. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil

rozsudok prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 83,30
eur titulom zmluvnej pokuty.

50. V súvislosti s uvedeným, odvolací súd považuje za vecne správny aj výrok súdu prvej inštancie o
náhrade trov konania.

51. So zreteľom na vyššie konštatované, odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

52. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP tak, že v odvolacom konaní neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania
a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli. Bolo preto rozhodnuté tak, že stranám
sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).