Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/115/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219505
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4212219505.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: C. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX L. F. XXX, o vymoženie pohľadávky v sume 777,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/1476/2012-12 zo dňa 14.03.2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie (EX 17200/12). Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41
ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 25 ods. 1 zákona č.
129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorých
zákonov. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie

spísanom vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 15.08.2012 sa
oprávnený domáhal voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 777,17 eura s príslušenstvom, trov
konania a trov exekúcie. Oprávnený predložil ako exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom Karloveské rameno 6,
Bratislava, IČO: 35 922 761, vedený pod sp.zn. SR 06432/11 zo dňa 20.07.2011.

2. Súd po oboznámení sa so spisom zistil, že medzi oprávneným a povinnou bola uzatvorená Zmluva o
úvere, ktorá bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom
konaní. Súd posúdil úverovú zmluvu uzatvorenú dňa 18.11.2010 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere
a daný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha
plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd po preskúmaní úverovej zmluvy vrátane Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru zistil, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na riešenie

sporu vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu, pretože ani zmluva, ani všeobecné podmienky neposkytujú
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V bode 14
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je síce mediačná doložka, no dohoda zmluvných strán o
mimosúdnom riešení sporu vo forme rozhodcovského konania zakotvená v zmluve nie je. Súd bol toho
názoru,žepokiaľtátozákonnánáležitosťzmluvyospotrebiteľskomúverevtejtozmluvenieje,právomoc
riešenie sporov je daná výlučne všeobecným súdom. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu mal

súd za to, že v danom prípade nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie
v predmetnej veci.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie

veci. Súd podľa neho prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok
a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), a
na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona
o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v
prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu

rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z
formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o
rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať
právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí

sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov,
t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45
zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal i nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia. V odôvodnení

rozhodnutiaabsentujepostup,ktorýmsúddospelkzáveruoaplikáciizákonaospotrebiteľskýchúveroch.
Aplikáciou § 54 OZ, ktorú použil súd možno dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom
vystupuje fyzická osoba, je zároveň vzťahom spotrebiteľským. Navyše súd pri svojej rozhodovacej
činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržal zásadu pacta sunt servanda, a z toho vyplýva zásada
vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na

zmenu napadnutého uznesenia. Preto toto uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa obsahu spisu sa exekučné konanie začalo dňa 15.08.2012, kedy bola pred súdnym exekútorom
spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom
Karloveské rameno 6, Bratislava, IČO: 35 922 761, vedený pod sp.zn. SR 06432/11 zo dňa 20.07.2011.
Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 20.08.2012, doručeným súdu dňa
26.09.2012 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného
exekučného titulu. Dňa 14.03.2013 súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov vyššie uvedených, pričom však podľa
názoru odvolacieho súdu vec nesprávne právne posúdil.

6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového

poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích

opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Exekučný poriadok
bol rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1

prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.7. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa

nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

9. Vo všeobecnosti ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V
zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ

je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a
to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky. Povinnosť skúmať platnosť
rozhodcovskej zmluvy pre exekučný súd teda vyplýva priamo zo zákona. V predmetnom exekučnom
konaní sa podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal platnosťou, resp.

neplatnosťou uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy.

10. Odvolací súd sa plne stotožňuje s posúdením vzťahu oprávneného a povinnej ako vzťahu
spotrebiteľského, pretože z predložených listín je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere
zo dňa 18.11.2010 vystupoval v postavení dodávateľa a povinná v postavení spotrebiteľa. Súd prvej

inštancie preto správne aplikoval na danú vec ustanovenia spotrebiteľského práva, a to § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Na druhej strane sa odvolací
súd nestotožnil s právnym posúdením právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul.
Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v úverovej zmluve, ani vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru nebola dojednaná rozhodcovská doložka, ktorá by zakladala právomoc

rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi účastníkmi zmluvy o úvere, preto rozhodcovský súd
nemal právomoc na prejednanie a rozhodnutie sporu medzi oprávneným a povinnou vyplývajúceho
z uzatvorenej úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal aj na mediačnú
doložku dojednanú v čl. 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pričom správne uviedol, že
mediačná doložka nezakladá právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu

medzi účastníkmi konania. Odvolací súd však má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, za účelom zistenia právomoci rozhodcovského súdu, pretože
práve v ňom bolo uvedené, z čoho rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť v predmetnej
veci. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa konštatuje, že oprávnený a povinná uzatvorili
samostatnú rozhodcovskú zmluvu. Na základe tejto skutočnosti mal súd prvej inštancie správne

postupovať tak, že mal oprávneného vyzvať na predloženie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi
oprávneným a povinnou, aby mohol obsah tejto zmluvy preskúmať v tých intenciách, či rozhodcovská
zmluva nie je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná,
a teda nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a súčasne bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora.

11. V predmetnom exekučnom konaní súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že ani v úverovej zmluve, ani vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru nebola dojednaná rozhodcovská doložka. Z odôvodnenia napadnutého

uznesenia je zrejmé, že súd správne posudzoval právny vzťah účastníkov zo zmluvy o úvere ako
spotrebiteľský právny vzťah, avšak následne keď dospel k záveru o absencii rozhodcovskej doložky vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, mal preskúmať exekučný titul, v ktorom rozhodcovský
súd uvádzal, z akého dojednania medzi účastníkmi odvodil svoju právomoc v spore rozhodnúť. Súdprvej inštancie však exekučný titul nepreskúmal, a preto nezistil, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu
bola dojednaná samostatná rozhodcovská zmluva. Z dôvodu, že súd nepreskúmal platnosť dojednanej
rozhodcovskejzmluvy,ktorásavspisovommateriálianinenachádza,odvolacísúdpovažovalnapadnuté

rozhodnutie súdu za nesprávne. Súd prvej inštancie predmetnú vec nesprávne právne posúdil, keď
nepreskúmal uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu, ktorá mohla založiť právomoc rozhodcovského súdu
vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý je v danej veci exekučným titulom. Z uvedených dôvodov odvolací
súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude opätovne

vecouzaoberaťnajmävtomsmere,čirozhodcovskýsúdvydalrozhodcovskýrozsudokakokompetentný
orgán na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Na tento účel si od oprávneného vyžiada
rozhodcovskúzmluvuuzatvorenúmedziúčastníkmikonaniaaakdospejekzáveru,žerozhodcovskýsúd
konal vo veci bez platne dojednanej rozhodcovskej zmluvy, posúdi rozhodcovský rozsudok ako nulitný
akt, ktorý nemôže byť riadnym podkladom pre vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie teda nanovo
rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.

2 Exekučného poriadku, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Vo svojom
novom rozhodnutí sa súd vysporiada i s odvolacími námietkami oprávneného.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).