Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. júl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214206115
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214206115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: A.. W. D., E..
XX.X.XXXX, bytom J. XX, I., zast. OLEXOVA VASILISIN s.r.o., so sídlom Gorkého 6, Bratislava, IČO : 36
820 059 proti žalovanému: A. M. S..W.., so sídlom X. W. I. X, P.-XXXX P., P. K., X..T..S.. P.: I. XXXXXX,
povolenie k podnikaniu č. XXXXXXXX/X, zast. MD legal, s.r.o., so sídlom Jaseňová 7, Zvolen, IČO : 47
256 729 o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a splnenie povinnosti poskytovať dojednané
služby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 8C/62/2014-236 zo dňa
23. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa určenia neprijateľnosti a
neplatnosti zmluvných podmienok bod 5.2.3. veta druhá, veta tretia a veta štvrtá pred bodkočiarkou
Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti Towercom, a.s., so sídlom Cesta na Kamzík 14,
Bratislava, IČO: 36 364 568, účinných od 1.10.2008 v znení: „Uvedené zmeny je distribútor oprávnený
uskutočniť najmä v prípade zmeny právnych predpisov, zavedenia nových služieb a technológií alebo
z dôvodu zmeny podmienok na trhu elektronických komunikácií. Distribútor bude informovať Užívateľa
o zmenách v primeranom predstihu, spravidla aspoň 10 dní pred dňom účinnosti zmien. Ak nie je

v týchto podmienkach stanovené inak, povinnosť informovať alebo upovedomiť užívateľa o nových
podmienkach či cenách, resp. cenníku sa považuje za splnenú, pokiaľ distribútor sprístupní príslušné
informácie v zákazníckom servise alebo na webovej stránke distribútora, prostredníctvom elektronickej
pošty, písomne, telefonicky alebo osobne;“ z m e ň u j e tak, že určuje, že uvedené zmluvné podmienky
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a sú neplatné.

Vo zvyšnej časti týkajúcej sa určenia neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných podmienok napadnutý
zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému
poskytovať žalobcovi dojednané služby a programy satelitnej televízie S. bezplatne z r u š u j e a vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca po zmene petitu,
ktorú súd prvej inštancie pripustil uznesením č. k. 8C/62/2014-194 zo dňa 30.6.2016 domáhal určenia,
že zmluvné podmienky vo Všeobecných obchodných podmienkach žalovaného platných od 1.10.2008,

uvedené v bode 5.2.3. a 9.2., sú neprijateľné a neplatné a uloženia povinnosti žalovanému poskytovať
žalobcovi dojednané služby a programy satelitnej televízie S. bezplatne. Žalovanému priznal náhradu
trov konania.1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a/ a i/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Dokazovanie súd prvej inštancie vykonal oboznámením sa s doloženými listinnými dôkazmi, s obsahom
Všeobecných obchodných podmienok S. účinných od 1.10.2008 (ďalej aj ako „VOP“), oznámením

žalovaného z 1.6.2012 o zavedení servisného poplatku v súlade s novými Všeobecnými obchodnými
podmienkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 15.6.2012, stanoviskom žalobcu
zo dňa 28.8.2012, podaním žalobcu na posúdenie prijateľnosti všeobecných zmluvných podmienok
Komisii pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, odpoveďou Komisie na podanie
zo dňa 20.3.2013, predžalobnej výzvy žalobcu, informácie Slovenskej obchodnej inšpekcie a

Telekomunikačného úradu SR o priebehu vyšetrovania plánovaného zavedenia servisného poplatku za
satelitnými platformami S. a T. z 10.8.2012, rozsudkom Súdneho dvora EU vo veci C-92/11 a vyjadrením
Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 17. decembra 2013. Súd prvej
inštancie mal za nesporné že registráciou dekódovacej karty a aktiváciou príjmu neplatených programov
vznikol medzi stranami sporu zmluvný vzťah, ktorého obsah bol upravený vo Všeobecných obchodných
podmienkach S. pre Slovenskú republiku účinných od 1.10.2008. Ďalej z uvedených listinných dôkazov

súd zistil, že s účinnosťou od 15.6.2012 žalovaný zmenou Všeobecných obchodných podmienok
zaviedol do vzťahov účastníkov poplatok, ktorý podmienky definovali ako platby stanovené v aktuálnom
platnom cenníku, ktoré nie sú viazané a zo strany poskytovateľa účtované za poskytovanie prístupu
neplatenýmčiplatenýmprogramomaslužbám,alesúúčtovanévýlučnezaprevádzku,správu,technické
zabezpečenie a podporu poskytovania (vrátane prevádzkovania zákazníckeho o servisu) služby S.. Z

oznámeniažalovanéhoz1.6.2012jezrejmé,žepovinnosťžalobcuuhrádzaťpoplatokvzniklak1.9.2012.
Ďalej bolo nesporné, že žalobca bol odpojený od satelitných programov.

1.2. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na povahu vzťahu medzi stranami, sa ich
zmluvný vzťah spravuje aj ustanoveniami noriem o ochrane spotrebiteľa a súd skúma aj bez návrhu

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (ust. § 57
zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Napokon existencia neprijateľných zmluvných podmienok
bola aj podstatou odôvodnenia uplatneného nároku. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv,
nadväzne aj ochrany spotrebiteľa, je, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Neprijateľné podmienky sú v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vymedzené len príkladmo. V danom
prípade malo značnú nerovnováhu medzi účastníkmi vzťahu spôsobovať ustanovenie všeobecných
obchodných podmienok, účinných v čase uzavretia zmluvy v bode 5.2.3., upravujúce právo distribútora
na jednostrannú zmenu týchto podmienok alebo platného cenníka. Vo všeobecnosti treba uviesť,

že jednostranná zmena všeobecných obchodných podmienok zo strany dodávateľa služby nie je
sama o sebe považovaná za neprijateľnú a to ani na základe vnútroštátneho ani európskeho práva.
Samotná Smernica v zozname podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé, uvádza, že predajca
alebo dodávateľ si môže vyhradiť právo jednostranne zmeniť podmienky zmluvy na dobu neurčitú,
za predpokladu, že sa od neho vyžaduje ihneď o tom informovať spotrebiteľa formou oznámenia, a

že spotrebiteľ má možnosť odstúpiť od zmluvy. Podľa ustanovenia § 44 ods. 7 písm. a) zákona č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej aj ako „zákon o elektronických komunikáciách“),
ktorý upravuje činnosť žalovaného, má účastník právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných
služieb bez sankcií, ak neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok. Žalobcom doložené
rozhodnutie Súdneho dvora sa síce týka zmeny tarifných cien plynu, teda samotnej ceny dodávaného

tovaru (služby), možno však aj na základe ďalšej judikatúry Európskeho súdneho dvora pre predmetný
prípad zovšeobecniť, že je úlohou vnútroštátneho súdu, aby vykonal posúdenie v závislosti od všetkých
okolností prejednávanej veci, vrátane všetkých ustanovení uvedených vo všeobecných obchodných
podmienkach spotrebiteľských zmlúv, či zmena obchodnej podmienky spĺňa požiadavky dobrej viery,
rovnováhy a transparentnosti. Samotný spôsob zmeny obchodných podmienok bol upravený tak, že

distribútor bude informovať užívateľa o zmenách v primeranom predstihu, spravidla aspoň 10 dní
pred dňom účinnosti zmien. Povinnosť sa považuje za splnenú, pokiaľ distribútor sprístupní príslušné
informácie na zákazníckom servise alebo na webovej stránke distribútora, prostredníctvom elektronickej
pošty, písomne, telefonicky alebo osobne. V konaní bolo nesporné, že žalovaný tak urobil písomne
1.6.2012, pričom nové obchodné podmienky nadobúdali účinnosť 15.6.2012, teda dohodnutý spôsob

zmeny podmienok bol naplnený aj s dodržaním dohodnutej lehoty. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 27.2.2013, sp. zn. 24 Cdo 1098/2012, ak si účastníci nevyhradia v zmluve alebo
v obchodných podmienkach, ktoré sú jej súčasťou, zvláštny spôsob zmeny obchodných podmienok,
napríklad jednoduchým doručením druhej strane, spravujú sa predpoklady pre ich zmenu zákonnouúpravou pre zmenu obsahu zmluvy samotnej. Teda a contrario, pokiaľ dohoda na zmene podmienok
bola súčasťou pôvodnej zmluvy, je zmena záväzná pre obe strany pri dodržaní dohodnutého postupu už
pri doručení. Súčasťou nových obchodných podmienok potom bolo ustanovenie, oprávňujúce užívateľa

odstúpiť od zmluvy, ak zmenu podmienok alebo cenníka neakceptuje. Takto upravenú a zrealizovanú
zmenupridodržanívopreddohodnutýchpodmienoksmožnosťouspotrebiteľaukončiťvzťahbezsankcii,
prvoinštančný súd nepovažoval za nerovnovážnu, netransparentnú alebo v rozpore s dobrými mravmi.
Ustanovenie obchodných podmienok pod bodom 9.2., podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že v
prípade zmeny týchto podmienok či cenníka prejavuje užívateľ súhlas s ich zmenou tým, že využije

služby za účinnosti týchto zmenených dokumentov, je len logickým potvrdením prijatia zmeny vyššie
uvedeným spôsobom, bez využitia oprávnenia od zmluvy odstúpiť. Vzhľadom na uvedené, súd v časti
uplatneného nároku na určenie neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných podmienok vo VOP žalovaného
zamietol, odhliadnuc od skutočnosti, že tieto ustanovenia stratili účinnosť ešte pred podaním žaloby. Pri
posúdení tejto časti žaloby súd prvej inštancie nevyhodnocoval vyjadrenie Komisie na posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 17.12.2013, nakoľko sa napadnutými ustanoveniami

vôbec nezaoberalo.

1.3. Súd prvej inštancie poukázal nato, že ďalšiu podstatnú zmenu v zmluvných podmienkach priniesla
zmena cenníka v podobe povinnosti žalobcu uhrádzať servisný poplatok vo výške 1,20 € za mesiac
počnúc 1.9.2012, teda už za účinnosti nových obchodných podmienok (15. 6. 2012). Ustanovenie

pod bodom 2.1. definovalo pojem poplatok, ako peňažnú čiastku, účtovanú za prevádzku, správu,
technické zabezpečenie a podporu poskytovania, vrátane prevádzkovania zákazníckeho servisu, služby
S.. Nezaplatenie tohto poplatku malo za následok oprávnenie poskytovateľa služby zastaviť, dočasne
prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služby S., podľa ustanovenia obchodných podmienok pod bodom
3.6.2.Bolonesporné,žežalobcapoplatoknezaplatilažalovanýposkytovanieslužbyzastavil.Žalobcasa

v ďalšej časti žaloby domáhal obnovenia poskytovania služby S. bezplatne. Aj pri tejto časti uplatneného
nároku musel súd z úradnej povinnosti vyhodnotiť, či dotknuté ustanovenia všeobecných obchodných
podmienok nespĺňajú kritériá neprijateľných zmluvných podmienok. Žalovaný identifikoval charakter
poplatku ako úhradu nesúvisiacu s cenou poskytovanej služby. Žalobca na podporu svojich tvrdení
doložil rozsudok nemeckého spolkového súdu, ale vzhľadom na to, že nezabezpečil jeho preklad do

úradného jazyka, súd na tento listinný dôkaz nemohol prihliadnuť. Avšak napriek tomu je súdu známa
argumentácia nemeckých súdov, týkajúcich sa poplatkov za poskytovanie finančných služieb, ktorú
možno zovšeobecniť ustáleným názorom z rozhodovacej praxe tuzemských súdov, že za neprijateľnú
zmluvnú podmienku je potrebné považovať aj takú, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Má sa

na mysli jednorazový administratívny, manipulačný poplatok za zmenu služby, výmenu zariadenia, karty,
správu účtu a podobne. Podľa názoru súdu servisný poplatok podľa obsahu príslušného ustanovenia
takýmto plnením nie je a užívateľ služby dostane reálne plnenie v podobe zákazníckeho servisu a
skvalitnenia služby. Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 písm. c/ zákona o elektronických komunikáciách, je
podnik povinný písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi

najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť. Ako už bolo vyššie uvedené,
žalovaný túto podstatnú zmenu podmienok oznámil žalobcovi 1.6.2012 s účinnosťou od 1.9.2012,

teda aj túto zákonnú úpravu dodržal. Možnosť dodávateľa služby túto zastaviť pri neplnení úhrad zo
strany spotrebiteľa je bežnou a odôvodnenou sankciou v akýchkoľvek spotrebiteľských vzťahoch ako
následok neplnenia zmluvných povinností. Postup žalovaného preto súd vyhodnotil ako korektný bez
použitia neprijateľných zmluvných podmienok, a aj v tejto časti žalobu na obnovenie poskytovania služby
zamietol. K rovnakému záveru dospeli aj SOI s Telekomunikačným úradom SR. A napokon zhodný

záver možno konštatovať aj z preskúmania VOP Komisiou, ktorá dotknuté ustanovenia ponechala
bez negatívneho vyhodnotenia. Aj tu však treba podotknúť, že od 1.7.2014 došlo opäť k zmene VOP
žalovaného.

1.4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal vo

veci plný úspech, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania. O výške trov konania malo byť
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že nevykonal dôkazy ním navrhnuté,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. i/ Občianskeho zákonníka zakotvuje,
že jednostrannú zmenu zmluvných podmienok nemožno uskutočniť na základe dôvodu, ktorý takéto
podmienky nepredvídajú. Bod 5.2.3 VOP zakotvil, že „distribútor je oprávnený uskutočniť zmeny VOP

najmä v prípade zmeny právnych predpisov, zavedenia nových služieb a technológií alebo z dôvodu
zmeny podmienok na trhu elektronických komunikácií". Podľa názoru žalobcu bolo možné prihliadať
len na 3 dôvody, ktoré boli v texte VOP zakotvené, t.j.: 1/ zmeny právnych predpisov, 2/ zavedenie
nových služieb a technológií alebo 3/ zmeny podmienok na trhu elektronických komunikácií. Skutočnosť,
že VOP sa snažili príslovkou „najmä" docieliť, že by mohlo ísť aj o ďalšie dôvody, iné ako zakotvujú
priamo VOP, nie je právne relevantná, keďže taký postup je zo zákona v zmysle § 53 ods. 4 písm.

i/ Občianskeho zákonníka vylúčený, toto odporuje celej koncepcii ochrany spotrebiteľa. Naplnenie ani
jednej z uvedených podmienok nebolo v konaní preukázané. Dôvod zmeny VOP ani žalovaný nikdy
počas konania nešpecifikoval a tento neuviedol ani v liste zo dňa 1.6.2012, ktorým len žalobcovi oznámil,
že zavádza servisný poplatok. Rovnako § 44 ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách zakotvuje,
že podnikateľ je povinný vo svojich VOP uviesť dôvod (rozumej určito a zrozumiteľne) ich podstatnej

zmeny, za ktorý treba považovať aj zmenu ceny poskytovaných služieb - túto podmienku žalovaný
nikdy nesplnil. Navyše, ani s odkazom na § 43 ods. 2 písm. c/ zákona o elektronických komunikáciách
žalobca nikdy nebol zo strany žalovaného informovaný ani nijak poučený o práve odstúpiť od zmluvy
bez sankcií a nebola ani dodržaná lehota na oznámenie zmeny VOP zakotvená vo vyššie uvedenom
ustanovení (najmenej 1 mesiac pred účinnosťou zmeny), keďže je známe, že žalovaný tak urobil iba

14 dní pred účinnosťou zmeny. Súd nepravdivo a bez skutkového základu konštatoval, že žalovaný pri
oznamovaní zmeny VOP žalobcovi dodržal zákonnú úpravu v zákone o elektronických komunikáciách
(str. 6 bod 20 rozsudku). Žalobca nemal tak, ako tvrdí súd prvej inštancie a žalovaný, možnosť odstúpiť
od zmluvy bez sankcií. Práve naopak, žalobcovi vznikla zmenou VOP a pozastavením poskytovania
dohodnutých služieb škoda v podobe zmarenia vstupných investícií, ktoré žalobca na to, aby mohol

využívaťposkytovanéslužbyvynaložil,atominimálnevovýške165,-€(viď.prílohuč.3kžalobe-doklad
o zakúpení zariadenia a dekódovacej karty S.). Žalovaný jednoznačne na začiatku zmluvného vzťahu
prezentoval svoju službu ako bezplatnú čo viedlo žalobcu k vysokej počiatočnej investícii a po zmene
tejtozásadnejpodmienkyžalovanýnevracalspotrebiteľomvynaloženúinvestíciu,čobybolonevyhnutné
aj v prípade, že by bol preukázaný niektorý z 3 dôvodov na jednostrannú zmenu VOP. Nebolo preto

dokázané ani to, že žalobca mohol odstúpiť od zmluvy bez toho, aby bol poškodený.

2.1. Ďalej žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že prvoinštančný súd na strane 5 bod 16. rozsudku
správnosť postupu žalovaného odvodzuje aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.2.2013
(správna sp. zn. je 23 Cdo/1098/2012). V tomto rozhodnutí súd konštatoval, že ak si zmluvné strany

nevyhradia v zmluve alebo vo VOP zvláštny spôsob zmeny obchodných podmienok, spravujú sa
predpoklady pre ich zmenu zákonnou úpravou pre zmenu ich obsahu. Žalobca namietal relevanciu tohto
rozhodnutia NS ČR pre tento prípad, nakoľko mal za to že uvedený prípad spadal do rámca obchodných
a nie spotrebiteľských vzťahov, kde výklad rozhodnutia tak, ako ho interpretoval súd prvej inštancie, nie
jeaplikovateľný.Bezohľadunabližšiuanalýzuuvedenéhočeskéhorozhodnutiazcharakteruustanovení

zakotvených Občianskym zákonníkom za účelom ochrany spotrebiteľa je absolútne jasné, že táto
úprava je kogentná a že zmluvné dojednania, ktoré by zákonu odporovali, by boli neplatné podľa ust.
§ 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu vôbec nezaoberal s
otázkou prijateľnosti či neprijateľnosti bodu 9.2 VOP. Súd len jednou vetou na str. 5 bod 16. rozsudku
uviedol, že je logickým potvrdením, že ak užívateľ využije služby za účinnosti zmenených dokumentov,

vyjadruje tým súhlas s takouto zmenou, ak nevyužil oprávnenie odstúpiť od zmluvy. Tento záver priamo
odporuje obidvom stanoviskám Komisie pre posudzovanie zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „Komisia“), ktoré boli do spisu doložené (zo dňa 20.3.2013 a 7.5.2014), ktorá
konštatovala že je neprípustné, aby sa za súhlas spotrebiteľa so zmenami VOP považovalo opomenutie
spotrebiteľa, navyše ak má jednostranná zmena zmluvných podmienok vychádzať z nejasných a

neurčitých podmienok a dôvodov jednostrannej zmeny. Prvoinštančný súd pri posudzovaní danej otázky
mal podrobnejšie preskúmať závery Komisie a mal podrobnejšie odôvodniť, na základe akých úvah
dospel k takémuto záveru.2.2. Súd prvej inštancie sa tiež podľa žalobcu nezaoberal dôkazmi a judikatúrou, na ktorú odkazoval
pri svojej argumentácií, a ktorá mala pre posúdenie veci podstatný význam. Súd na str. 3 bod 6
síce uvádza, že sa oboznámil s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-92/11 (ďalej len „rozsudok

RWE“), avšak v odôvodnení rozsudku sa tomuto nevenuje ani okrajovo. V rozsudku RWE súd určil
podmienky, za ktorých môže dodávateľ uskutočniť jednostrannú zmenu VOP, a to: a) zmluva resp.
VOP transparentným spôsobom uvádzajú dôvod a spôsob zmeny poplatkov, aby spotrebiteľ mohol na
základe jasných a zrozumiteľných kritérií predpokladať prípadné zmeny týchto poplatkov, b) spotrebiteľ
má právo zmluvu ukončiť - avšak je potrebné zohľadniť či má možnosť obstarať si porovnateľnú službu

za porovnateľných podmienok u iného dodávateľa bez toho, aby znevýhodnil svoje postavenie. Z
vyššie uvedeného je zrejmé, že ani jedna z týchto podmienok zo strany žalovaného splnená nebola,
čo vytvára ďalšie pochybnosti ohľadne dôvodov a motívov súdu rozhodnúť tak, ako rozhodol. Na
neprijateľnosť postupu, ktorým podnikateľský subjekt zavádza poplatky na plnenie niečoho, čo pre
spotrebiteľa nepredstavuje samostatnú odplatnú službu a slúži výhradne záujmom podnikateľa, žalobca
v konaní poukázal aj prostredníctvom rozhodnutia Spolkového súdneho dvora Nemecka W. V. Y.

XXX/XX. K tomuto sa prvoinštančný súd vyjadril len okrajovo, avšak uviedol, že podľa jeho názoru
servisný poplatok žalovaného nie je takým poplatok ako to opisuje rozsudok Spolkového súdu, keďže
užívateľ dostane reálne plnenie v podobe zákazníckeho servisu a skvalitnenia služieb, (str. 6 bod. 20
rozsudku). Tvrdenie, že podľa súdu „užívateľ dostane reálne plnenie v podobe skvalitnenia služieb“
nebolo predmetom dokazovania, a nie je ani známe, na základe čoho súd k takému záveru dospel, príp.

čo je potrebné si pod pojmom „skvalitnenie služieb" predstaviť. Nikdy nebolo objasnené, prečo ak bola
od 1.10.2008 (t.j. od účinnosti VOP) služba satelitnej televízie Skylink poskytovaná bez akýchkoľvek
mesačných poplatkov, mala byť takmer po 4 rokoch (po 15.6.2012 t.j. po účinnosti nových VOP) zrazu
spoplatnenáservisnýmpoplatkom.Nazákladeuvedenéhoježalobcapresvedčený,žeservisnýpoplatok
neprináša pre spotrebiteľa žiadny prospech resp. výhody, ale naopak slúži výlučne ekonomickým

záujmomdodávateľa.Žalobcavkonanípredprvoinštančnýmsúdompredložilnapodporusvojichtvrdení
o neprijateľnosti zmluvných podmienok žalovaného, konkrétne body 5.2.3 a 9.2, aj dve stanoviská
Komisie na posudzovanie zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách - zo dňa 20.3.2013, ku
ktorému sa súd nevyjadril vôbec a zo dňa 7.5.2014 (resp. 17.12.2013 kedy boli VOP žalovaného
prerokované), ku ktorému uviedol, že ho nevyhodnocoval, nakoľko sa napadnutými ustanoveniami

vôbec nezaoberalo (str. 6 bod 17. rozsudku). Súd sa o dôvode, prečo sa nezaoberal 1. stanoviskom
Komisie nikde nezmieňuje. Tvrdenie súdu k 2. stanovisku je nepravdivé, čo je možné ľahko preukázať.
Hoci predmetom preskúmavania v 2. stanovisku boli VOP žalovaného účinné od 15.6.2012 (t.j. novšie
VOP), obsah ich ustanovení bol totožný (aj keď pod iným číslovaním bodov) ako vo VOP účinných od
1.10.2008. Pre ilustráciu, znenie bodu 5.2.3 „starých VOP“ je totožné so znením bodu 7.1 „nových VOP“,

a rovnako je to aj vo vzťahu bodov 9.2 a 7.3. Ak by sa mala úvaha súdu považovať za správnu, podľa
tejto by potom platilo, že ak súd vyhodnotí niektoré z ustanovení VOP za neprijateľné, potom stačí ak
dodávateľ premietne obsah toho istého (neprijateľného) ustanovenia do nových VOP pod iným číslom,
na základe čoho sa už na toto obsahovo totožné inak označené ustanovenie rozhodnutia štátnych
orgánov ohľadne prípadnej neprijateľnosti nebudú vzťahovať, čo je výklad neudržateľný a v rozpore so

zákonom. Súd týmto postupom absolútne nepochopiteľne „diskvalifikoval“ bez akéhokoľvek logického
vysvetlenia mimoriadne relevantné dôkazy predložené žalobcom, ktoré mali pre vec podstatný význam.

2.3. V závere svojho odvolania žalobca namietal arbitrárnosť napadnutého rozsudku a skutočnosť, že
jeho závery nemajú základ vo vykonanom dokazovaní. Konkrétne namietal, že SOI aj Telekomunikačný

úrad SR vo svojich stanoviskách jednoznačne uviedli, že jednostranná zmena VOP je možná za
predpokladu, že je s ňou spotrebiteľ oboznámený najmenej 1 mesiac pre účinnosťou zmeny a
spotrebiteľovi je daná možnosť odstúpiť od zmluvy bez sankcie. Tieto podmienky neboli žalovaným
splnené. Otázku, či boli vôbec naplnené dôvody pre to, aby mohol jednostranne zaviesť poplatok,
uvedené inštitúcie neriešili vôbec. Rovnako tiež nemožno súhlasiť ani s tým, že závery súdu boli rovnaké

ako závery Komisie. Jednak z dôvodu, že súd vôbec stanoviská Komisie neskúmal (ako sám uviedol) a
najmä z dôvodu, že v svojich záveroch Komisia na rozdiel od súdu posúdila napadnuté body 5.2.3 a 9.2
VOP jednoznačne za neprijateľné - takže závery súdu sú v extrémne hrubom rozpore so skutočnosťami,
ktoré z vykonaných dôkazov skutočne a preukázateľne nesporne vyplynuli. V stanovisku Komisie zo
dňa 7.5.2014 dala Komisia dokonca podnet právnickým osobám zameraným na kolektívnu ochranu

práv spotrebiteľov na iniciovanie podaní na príslušné orgány za účelom prijatia opatrení, aby zmluvné
dojednania nezaväzovali spotrebiteľov.3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý považoval odvolanie za nedôvodné a
žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že jednostranná zmena
VOP ja možná a pripúšťa ju priamo zákon (§ 54 ods. 4 písm. i/ Občianskeho zákonníka). Podľa

citovaného ustanovenia je takáto zmena možná, ak bol dohodnutý dôvod, pre ktorý sa tak môže stať.
To bol presne aj prípad žalovaného, ktorý vo svojich VOP uviedol viacero dôvodov, pre ktoré môže
pristúpiť k jednostrannej zmene VOP. Medzi nimi bol uvedený aj dôvod „zmeny podmienok na trhu
elektronických komunikácií“, Práve z tohto dôvodu bolo potrebné zmeniť VOP, čo žalovaný podrobne
vysvetlil a zdôvodnil v liste, ktorý zaslal žalobcovi dňa 1.6.2012. Nie je teda pravda, ako tvrdí žalobca,

že neuviedol dôvod zmeny svojich VOP. Naopak, túto zmenu veľmi podrobne zdôvodnil vo svojom
liste, v ktorom žalobcu informoval o zmene VOP. Oblasť elektronických komunikácií sa vyznačuje
mimoriadne rýchlym až agresívnym technologickým vývojom, ktorý posúva úroveň služieb stále vpred
a vyššie, Na trhu sú preto prítomné neustále zmeny v podobe noviniek, ktorým sa ostatné subjekty
musia prispôsobiť. V prípade, ak by na tieto zmeny príslušné subjekty nereagovali, znamenalo by to
ich veľmi skoré vylúčenie z trhu a neschopnosť konkurovať. V mnohých prípadoch si tieto zmeny tiež

vyžiadajú aj zmenu zmluvných dokumentov a podmienok. Z ustanovenia § 43 ods. 1 plam. c/ zákona o
elektronických komunikáciách vyplýva, že žalovaný nemusí zákazníkovi oznamovať každú zmenu VOP,
ale len podstatnú zmenu VOP. A aj v prípade, ak by táto podstatná zmena VOP nebola zákazníkovi
oznámená, nemá to nijaký vplyv a dopad na platnosť takejto zmeny, čo priamo vyplýva z ustanovenia
§ 44 ods. 7 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách. Oznamovaciu povinnosť si však žalovaný

voči žalobcovi splnil, a to zaslaním listu dňa 1.6.2012. Na tomto mieste je ďalej potrebné zdôrazniť, že
účinnosť vykonanej zmeny VOP, a teda časový okamih, kedy podľa nových VOP mali zákazníci platiť
servisný poplatok, bola stanovená na 1.9.2012. V prípade žalobcu však platil osobitný režim, a síce
že na neho sa zmena VOP (a teda zavedenie servisného poplatku) mala vzťahovať až uplynutím 24
mesiacov od 1.9.2012, teda účinnosť zmeny mala nastať až 1.9.2014. Znamená to, že súd vo svojom

rozsudkusprávnevyhodnotil,žebolidodržanévšetkypodmienkynazmenuVOP,ažetiežboladodržaná
aj zákonná úprava ohľadne oznamovania týchto zmien.

3.1. Ďalej žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že žalobca si absolútne nesprávne vykladá ustanovenia
zákona, týkajúce sa možnosti účastníka odstúpiť od zmluvy bez sankcií, pod čím možno rozumieť

napr. zmluvnú pokutu, penále, alebo iné sankcie. Žalobca dôvodí tým, že mu údajne mala byť
spôsobená škoda. Ak je toho názoru, že mu žalovaný spôsobil škodu, mal žalobca žalovať náhradu
škody, čo však nie je predmetom tohto sporu, a preto sú tvrdenia žalobcu v tomto bode odvolania
úplne irelevantné a bez akéhokoľvek súvisu s konaním. Žalovaný pokračoval tým, že z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie jasne vyplýva, že sa venoval otázke možnosti jednostrannej zmeny

VOP, a túto vyhodnocuje ako možnú. Jasne to vyplýva priamo aj z ustanovenia § 54 ods. 4 písm. i/
Občianskeho zákonníka na ktoré sa odvoláva žalobca. Toto ustanovenie zákona predpokladá, že ak sa
stranyzmluvnedohodnúnatom,žejednazmluvnástranamôžejednostrannemeniťzmluvnépodmienky,
tak takéto dojednanie je jednak platné a jednak umožňuje jednostrannú zmenu zmluvy. Možnosť zmeny
má teda zmluvný základ. Odkaz na české rozhodnutie bol podporným argumentom žalovaného (čo

vyplýva z priebehu konania, ktoré predchádzalo samotnému rozhodnutiu), nakoľko sa týkalo možnosti
zmeny VOP na základe predchádzajúcej dohody strán. Z napadnutého rozhodnutia prvoinštančného
súdu je zrejmé, že sa súd s touto argumentáciou stotožnil, a tiež odkaz na rozsudok českého súdu
využil vo svojom rozhodnutí, pričom sú ale v rozhodnutí prvoinštančného súdu uvedené aj ďalšie
zdôvodnenia. Žalovaný nevedel, ako žalobca dospel k názoru, že sa prvoinštančný súd nezaoberal

otázkou neprijateľností bodu 9.2 VOP. Z odôvodnenia rozhodnutia je totiž jasné, že súd sa otázkou
neprijateľných zmluvných podmienok zaoberá podrobne, a to v bodoch 12-20 svojho rozhodnutia.
Posudzovanie neprijateľnosti VOP predstavuje podstatu a gro napadnutého rozhodnutia. Odvolacím
dôvodom nemôže byť len subjektívny pocit žalobcu, že sa súd niektorej otázke nevenoval. Najmä ak
tento pocit vychádza z toho, že si žalobca vytrhol z kontextu jednu vetu a v rozhodnutí hľadá rovnako

naformulovaný text. Súd sa otázke neprijateľnosti VOP v podstate venuje v celom odôvodnení a to v
bodoch 12-20 rozsudku. Hodnotenie dôkazov je vecou súdu, čo vyplýva z ustanovenia § 191 C.s.p.
a podľa § 220 ods. 2 C.s.p. je súd povinný v rozhodnutí vysvetliť, ako posúdil podstatné argumenty
strán. Práve týmto podstatným argumentom sa súd aj venoval. Žalobca dôvodí, že sa súd mal údajne
podrobnejšie zaoberať závermi Komisie pre posudzovanie zmluvných podmienok; avšak neuvádza

prečo. Z rozhodnutia je ale predsa zrejmé, že sa súd aj s týmito dôkazmi oboznámil a vyhodnotil ich,
a svoje závery jasne v rozhodnutí formuloval. Je pravdou, že Komisia sa ustanovením bodu 9.2 VOP
vôbec nezaoberala, a preto sa ani súd bližšie týmto dôkazom nezaoberal, čo v odôvodnení rozsudku
uvádza. Žalobca nepravdivo uviedol, že sa súd nezaoberal jedným z dôkazov, ktoré predložil žalobca,a síce rozhodnutím Súdneho dvora vo veci X. K.. Pravdou je, že sa súd tomuto dôkazu venuje, a to
v bode 15 rozsudku, pričom správne uvádza, že je v konečnom dôsledku na vnútroštátnom súde, aby
posúdil okolnosti konkrétnej veci. Tento záver vyplýva tiež zo samotného rozsudku Súdneho dvora.

Napriek tomu si opätovne žalovaný dovolil poukázať na fakt, že rozsudok Súdneho dvora vo veci RWE
paradoxne svedčí proti žalobcovi. Z rozsudku totiž vyplýva, že v prípade zmlúv uzatváraných žalovaným
so svojimi zákazníkmi, sa jedná o osobitnú kategóriu zmlúv, na ktoré sa podľa rozsudku neaplikuje
smernica o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca sa podľa žalovaného snažil
namietať, že sa súd nezaoberal rozsudkom nemeckého súdu. Podľa základných pravidiel C.s.p., je

na strane sporu, aby predložila dôkazy k svojim tvrdeniam a aby žalobca uniesol dôkazné bremeno.
Žalobca v konaní predložil mnohostranové rozhodnutie nemeckého súdu, pričom však nezabezpečil
ani obyčajný preklad. Rozhodnutia nemeckých súdov nemajú pre slovenské súdy žiadnu záväznosť.
A ak by sa aj chcel žalobca domáhať vykonania takéhoto dôkazu, bolo jeho povinnosťou zabezpečiť
jeho preklad do slovenčiny, na čo bol v konaní súdom upozornený. Súd tento fakt skonštatoval aj v
odôvodnení rozhodnutia a takéto zdôvodnenie je plne postačujúce a v súlade s ustanovením § 220 ods.

2 C.s.p.. Súd dokonca aj napriek tomu, že žalobca nepredložil preklad dôkazu, a teda v tomto ohľade
by nebola zachovaná „rovnosť zbraní“ medzi stranami sporu (pretože žalovaný obsah rozhodnutie
nemeckého súdu nepozná), aj napriek tomu vyjadruje k tomuto dôkazu svoje stanovisko. Prvoinštančný
súd s týmto dôkazom žalobcu vysporiadal nadmieru postačujúco. Súd prvej inštancie sa tiež podrobne
zaoberal otázkou možnej jednostrannej zmeny VOP vo viacerých bodoch svojho rozhodnutia. Čo sa týka

vyjadrenia Komisie zo dňa 7.5.2014, tak sa toto naozaj nezaoberalo ustanovením VOP, ktoré zmieňuje
žalobca (bod 92 VOP), a teda nebol ani dôvod sa bližšie týmto dôkazom zaoberať. Toto uvádza aj
súd vo svojom rozhodnutí. Zároveň súd zmieňuje, že sa naopak priklonil k dôkazom žalovaného, síce
stanovisku SOI a Telekomunikačného úradu, ktoré konštatujú, že sa nejedná o neprijateľné zmluvné
podmienky, ale o bežnú obchodnú prax.

4. K vyjadreniu žalovaného doručil súdu svoju repliku žalobca. Uviedol, že sa domáha určenia toho,
že zakotvenie dôvodov jednostrannej podstatnej zmeny VOP spôsobom: „....najmä zmena právnych
predpisov, zavedenie nových služieb a technológii zmena podmienok na trhu a iné...,“ je dôvod pre
záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. l a § 53 ods. 4/ písm. i/ Občianskeho

zákonníka. Rovnaký záver potvrdila v stanovisku z 20.3.2013 Komisia pre posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách, zriadená pri MS SR. Uvedené stanovisko bolo prílohou žaloby č. 9. Komisia
výslovne uviedla, že podmienku zakotvenú v bode 5.2.3 VOP (nejasne demonštratívne vymedzené
dôvody zmeny jednostranne) považuje za neprijateľnú v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, pretože
zakotvila neprijateľne nastavený mechanizmus oprávňujúci žalovaného zmeniť zmluvné podmienky bez

jasného dôvodu a prakticky kedykoľvek. Podmienku označila Komisia za netransparentnú, nečestnú,
v rozpore s dobrými mravmi a zakladajúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V závere stanoviska Komisia uvádza, že v dohľadnej dobe prerokuje
predmetné VOP žalovaného ako celok. V následnom liste adresovanom Združeniu na ochranu práv
spotrebiteľov 7.5.2014 Komisia uviedla, že dňa 17.12.2013 prerokovala aj nové VOP účinné od

15.6.2012. Uvedené VOP bod 5.2.3 v nezmenenom znení prevzali a zakotvili ako bod 7.1. K uvedenému
bodu opätovne Komisia zaujala názor, že ide o nejasné a neurčité zakotvenie dôvodov jednostrannej
zmeny. Komisia ako stály orgán v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva hospodárstva
SR bola zriadená za účelom odborného posudzovania otázok a autorský výklad legislatívy týkajúcej
sa ochrany spotrebiteľa, ktorej sú ministerstvá autorom. Obe ministerstvá zodpovedné za ochranu

spotrebiteľa a transpozíciu smerníc EÚ v tejto oblasti na Komisiu delegovali časť svojich právomocí. Hoci
konkrétne spory môžu rozhodovať výlučne súdy, neznamená to ich úplnú svojvôľu pri výklade zákona.
Názor Komisie nemôže byť súdom nepovšimnutý. Súd má síce právo aj právomoc rozhodnúť rozporne
vo vzťahu k názoru Komisie, ale takýto názor by mal náležíte obhájiť a vysvetliť úvahy, ktorými sa
riadil, s ktorými závermi Komisie sa nezhoduje. Opačný postup súdu, ktorý sa k uvedenému stanovisku

Komisie nevyjadril, rozhodol opačne a svoj právny záver právne nezdôvodnil, pôsobí arbitrárne a z
hľadiska ochrany práv strán sporu a práva na právnu istotu a spravodlivosť (princíp materiálneho
právneho štátu) v zmysle čl. 1 Ústavy je neudržateľný. Súd prvej inštancie iba uviedol, že sa Komisia
uvedenou podmienkou namietanou v žalobe nezaoberala, čo je v priamom rozpore s obsahom listu
Komisie zo dňa 20.3.2013. Z dôvodovej správy k zákonu č. 150/2004 Z. z., ktorou došlo k transpozícii

smernice do Občianskeho zákonníka, vyplýva, že ak dôjde pri výklade o obsahu spotrebiteľskej
zmluvy k pochybnostiam vzhľadom na ich nejednoznačné alebo nejasné vyjadrenie, je potrebné vždy
výklad uskutočniť v prospech spotrebiteľa, ktorého treba v tomto vzťahu považovať za „slabšiu stranu“zmluvného vzťahu. Uvedeným princípom sa súd nielenže neriadil, ale rozhodol v priamom rozpore so
zákonom. Odôvodnenie rozsudku je zmätočné a chybné.

4.1. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nešpecifikoval ustanovenia smernice, na ktoré odkazuje. V
bodoch 9 a 10 rozsudku, kde menuje zoznam právnych noriem SR a EÚ, relevantných pre právne
posúdenie prípadu, spomína len čl. 3 ods. 1 Smernice, ktorý ale ustanovenie týkajúce sa jednostrannej
zmeny zmluvy neobsahuje. Je pravdepodobné, že súd odkazuje na prílohu 3 Smernice, ktorá obsahovo
prichádza do úvahy. Uvedená príloha za neprijateľné označuje výhradu dodávateľa jednostranne meniť

zmluvné podmienky bez konkrétneho dôvodu uvedeného v zmluve. K tomuto ale zakotvuje výnimku,
ak ide o zmluvu na dobu neurčitú a spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy. Uvedená výnimka nebola
prevzatá do práva SR. Smernica ako zdroj práva je záväzná pre členský štát, ktorý má povinnosť jej
transpozície, ale nezaväzuje a nezakladá práva fyzickým a právnickým osobám. Smernica členským
štátom dala možnosť zvoliť si aj vyššiu mieru právnej ochrany, viď čl. 8 smernice. Keďže do vnútroštátnej
úpravy výnimka pre zmluvy na dobu neurčitú nebola transponovaná, nie v rámci práva SR aplikovateľná

a pokiaľ tak súd urobil, vychádzal z nesprávnej aplikácie právnych predpisov. Žalobca ďalej vo svoje
replike uviedol, že otázku, ako zmena jednostranne môže platne nastať, upravuje § 44 ods. 8 zákona o
elektronických komunikáciách, v zmysle ktorého dôvod zmeny podstatných zmluvných podmienok musí
byť vopred zmluvne určený, z uvedeného vyplýva, že hlavné právne východisko rozsudku, zakotvené v
bode 14 rozsudku, podľa ktorého právo meniť jednostranne podstatné zmluvné podmienky je v zásade

prípustné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K predloženému rozsudku Súdneho
dvora EÚ z 21. marca 2013 vo veci T.-XX/XX X. K. W. súd uviedol len jeden záver, že je vecou
vnútroštátneho súdu vyhodnotiť prijateľnosť, resp. neprijateľnosť podmienky. Žalobca mal za to, že z
rozsudku vyplývajú pre posúdenie veci aj ďalšie relevantné závery. Za podstatné považoval aj to, že
nemecký Občiansky zákonník, na rozdiel od slovenského, prijal výnimku vyplývajúcu zo Smernice, kedy

niektoré inak neprijateľné podmienky sú prijateľné v rámci vzťahov uzavretých na dobu neurčitú. Žalobca
nepovažoval pre posúdenie sporu za podstatné vyriešenie otázky, akým spôsobom mala byť alebo bola
zmena oznámená, alebo akú dobu mal žalobca na zaplatenie poplatku. Aj v tomto smere však tvrdenia
žalovaného o tom, že mal žalobca 24 mesiacov na úhradu poplatku, nie sú podložené a z dôkazov
vyplýva, že poplatok mal byť hradený od 1.9.2012. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 24 Cdo

1098/2012, ku ktorému sa súd vyjadruje v bode 1 rozsudku, s posudzovanou právnou vecou nesúvisí,
keďže sa jednalo o obchodnoprávny spor medzi leasingovou spoločnosťou a dealerom. Názor súdu
prezentovaný (ex offo) v bodoch 18-20 rozsudku posudzuje, či zvýšenie poplatku samo osebe bolo
neprijateľnou podmienkou. Záver súdu, že za poplatok dostal spotrebiteľ recipročné plnenie v podobe
lepšieho a kvalitnejšieho servisu, nemá tiež oporu v dokazovaní, keďže tieto okolnosti žalovaný ani

netvrdil, ani nedokazoval a súd nevysvetlil, z čoho záver vychádza. Rozsudok v tejto časti považoval
žalobca za nepreskúmateľný. Namietané ustanovenie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, na
základe čoho mal súd vyhovieť žalobe v celom rozsahu.

5. K replike žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti zmeniť a v časti zrušiť.

8. Ako je uvedené v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, žalobca sa v tomto konaní domáhal
po zmene petitu pripustenej súdom prvej inštancie dvoch okruhov nárokov. Prvým bol určovací nárok
smerujúcikurčeniuneprijateľnostianeplatnostizmluvnýchpodmienokuvedenévbode5.2.3.a9.2.VOP
žalovaného platných od 1.10.2008. Druhým bol nárok na uloženie povinnosti žalovanému poskytovať
žalobcovi „dojednané služby a programy satelitnej televízie S. bezplatne“.

9. Odvolací súd musí vo vzťahu k druhému bodu žalobného petitu konštatovať, že jeho formulácia
zvolená žalobcom nespĺňa požiadavky kladené na určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť petitu.
Žalobný petit musí byť ideálne formulovaný tak, aby ho bolo v zásade bezo zmeny prevziať dovýroku rozsudku a následne vymáhať jeho splnenie v exekučnom konaní. Musí byť z neho možné
jednoznačne určiť, čoho sa žalobca domáha a rozlíšiť predmet konania. Bolo by prílišným formalizmom
trvať v každom prípade na úplne presnej formulácií žalobného petitu, predovšetkým ak je žalobcom

v konaní slabšia strana a najmä ak je možné dostatočne vymedziť predmet konania a sformulovať to
čoho sa žalobca domáha, zo žaloby ako celku. Nemožno však pripustiť, aby žalobný petit umožňoval
jeho rozdielnu interpretáciu, pričom súd by si mal sám vybrať z viacerých možností to, čoho by
sa mal žalobca domáhať. Zo žalobného petitu, resp. zo žaloby v posudzovanej veci, nie je možné
bezo zvyšku dôsledne individualizovať predmet konania a určiť, čoho presne sa žalobca domáha,

nakoľko žalobca dostatočne nešpecifikoval, poskytovanie akých služieb, za akých podmienok sa zo
strany žalovaného domáha, špecifikoval iba to, že sa ich poskytovania domáha bezplatne. Formulácia
„dojednanéslužby“jeprílišneurčitáanebolobyjumožnéanivymáhaťniektorýmzospôsobovvykonania
exekúcie.Žalobnýpetitnemusíobsahovaťpresnýapodrobnýpopisdanýchslužieb,alemusíumožňovať
objektívne určiť splnenia akých povinností zo strany žalovaného sa žalobca domáha, aby v prípade
vyhovenia žalobe a prevzatia petitu do výrokovej časti rozsudku bolo možné zistiť, či žalovaný súdom

uloženú povinnosť riadne plní alebo nie, prípadne jej splnenie nútene vymáhať. Pokiaľ tieto povinnosti
vyplývajú zo zmluvného vzťahu, žiada sa, aby tento určitým spôsobom individualizovaný a rovnako
je potrebné vymedziť rozsah povinností z daného zmluvného vzťahu, ktorých splnenia sa žalobca
domáha, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný poskytuje svojim klientom rôzne varianty
služieb. Z dôvodu neurčitosti a nevykonateľnosti časti žalobného petitu sa odvolací súd nemohol vecne

zaoberať správnosťou rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zamietnutia nároku žalobcu na
poskytovanie dojednaných služieb a programov satelitnej televízie S. bezplatne. Rozhodnutie súdu o
neurčitom žalobnom návrhu je za takýchto okolností nepreskúmateľné.

10. Odvolací súd sa však mohol a musel zaoberať správnosťou napadnutého rozsudku v časti, v

ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobu, pokiaľ išlo o určenie neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných
podmienok uvedených v bode 5.2.3. a 9.2. VOP žalovaného platných od 1.10.2008, nakoľko potiaľto
bol žalobný petit žalobcom formulovaný bezvadne. Hoci odvolací súd nemôže prejudikovať, či zo strany
žalobcu dôjde k úspešnému odstráneniu vád žalobného petitu, a či bude meritórne rozhodnuté o zvyšku
žaloby, v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. v spojení s prechodným ustanovením § 470 ods. 2 C.s.p. (vzhľadom

na to, že žaloba bola podaná v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky
úkonov strán zostávajú aj po účinnosti Civilného sporového poriadku zachované), obstojí i žaloba, ktorá
by smerovala výlučne k určeniu neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej
zmluve,bezohľadunato,čisažalobcadomáhaalebonedomáhanejakéhonárokunaplnenie.Naliehavý
právny záujem spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky vyplýva z § 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované
existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a nie je preto rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva
na plnenie vyplývajúce z neprijateľnej podmienky, keďže sa posudzuje, či zmluvná podmienka je z
objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť dopráv spotrebiteľa. Zo Smernice Rady XX/XX
C. z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl. 6 bod 1, vyplýva povinnosť

členských štátov zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné
(rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co 58/2017).

11. Odvolací súd sa z vyššie uvedených dôvodov zaoberal otázkou platnosti žalobcom napadnutých

zmluvných podmienok upravených VOP právneho predchodcu žalovaného. V prvom rade je pre
úplnosť potrebné uviesť, hoci to medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalobcom a právnym
predchodcom žalovaného došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca ako spotrebiteľ, ktorý
nekonal v rámci svoje podnikateľskej či obchodnej činnosti si dňa 15.2.2010 zakúpil zariadenie a
dekódovaciu kartu S. č. XXXXXXXXXXXXX a požiadal spôsobom uvedeným v bode 1.2. VOP právneho

predchodcu žalovaného, spoločnosť J., W..S.., so sídlom T. na D. XX, I., U.: XX XXX XXX, o
registráciu. Právny predchodca žalovaného registráciu vykonal a aktivoval príjem televízneho signálu
žalobcovi, konal pritom nepochybne v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda v postavení
dodávateľa. Uvedeným postupom došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy medzi žalobcom a právnym
predchodcom žalovaného, ktorého práva a povinnosti v súvislosti s distribúciou príjmu televízneho

signálu pod ochrannou značkou S. prešli na žalovaného. Na predmetnú spotrebiteľskú zmluvu sa
vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na predmet danej zmluvy, ktorým
je poskytovanie (distribúcia) príjmu televízneho signálu, sa predmetná zmluva spravuje i zákonom č.
351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nazmluvný vzťah existujúci medzi stranami sporu aplikoval daný predpis, ktorý nadobudol účinnosť dňa
1.11.2011, a to vzhľadom na jeho prechodné ustanovenie § 78 ods. 9, podľa ktorého zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona a s

poukazom na skutočnosť, že hoci posudzované VOP žalobcu nadobudli účinnosť dňa 1.10.2008, ich
účinnosť trvala aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

12. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný bod 9.2. VOP platných od 1.10.2008, tento znie: „Zmluvné strany
sa dohodli, že v prípade zmeny týchto podmienok či cenníka prejavuje užívateľ súhlas s ich zmenou

tým, že využije služby za účinnosti týchto zmenených podmienok.“ Žalobca pri uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy súhlasil s VOP, ako súčasťou zmluvnej dokumentácie, vrátane bodu 9.2, podľa ktorého v prípade
zmeny týchto podmienok či cenníka prejavuje užívateľ súhlas s ich zmenou tým, že využije služby
za účinnosti týchto zmenených dokumentov. Užívateľ tak súhlasil, že aj jeho mlčanie a nečinnosť
spočívajúca v nezmenenom využívaní služieb žalovaného, sa považujú súhlas so zmenenými VOP,
resp. za prijatie návrhu na zmenu zmluvy v zmysle § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Občiansky

zákonník v ustanovení § 44 ods. 1 umožňuje priznať právne následky i nekonaniu, resp. mlčaniu, ak
to vyplýva z okolností daného prípadu, napríklad z dohody alebo z ustálenej praxe medzi zmluvnými
stranami. Takýto Občianskym zákonníkom dovolený spôsob vedenia predzmluvných rokovaní preto
nemôže byť považovaný za protiprávny a nemôže predstavovať sám o sebe neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Samozrejme z logiky veci vyplýva, že jednostranný návrh na zmenu zmluvy v podobe zmeny

VOP musí prísť do sféry vplyvu druhej zmluvnej strany. Pokiaľ sa s ním druhá strana reálne neoboznámi,
napríklad pre nepreberanie si poštových zásielok či neoznámenie zmeny adresy, táto skutočnosť nemá
žiaden právny význam. Súhlas takýmto kvalifikovaným nekonaním nemožno pokladať za udelený tam,
kde sa druhá strana o zmene VOP nedozvie, resp. nemá príležitosť dozvedieť. (K tomu R 88/1954 -
„Mlčanie možno pokladať za prejav vôle, len ak s určitosťou možno usudzovať, že sa ním prejavila vôľa

určitého obsahu.“)

12.1. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na stanovisko Komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, ktorá pôsobí pri Ministerstve
spravodlivosti SR zo dňa 20.3.2013, v ktorom Komisia konštatovala, že bod 9.2. VOP (v stanovisku

je označený ako bod 9.1., ale podľa obsahu mala Komisia na mysli práve bod 9.2.) predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že využitie služby spotrebiteľom
za zmenených podmienok (v spojení s neprijateľnosťou podmienok ustanovených v bode 5.2.3 VOP)
nemožno považovať za konkludentný súhlas so zmenami VOP, najmä v prípade, ak sa spotrebiteľ
o zmenách nedozvie. Je neprípustné, aby sa za súhlas spotrebiteľa so zmenami VOP považovalo

opomenutie spotrebiteľa, a to navyše na podklade štandardnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd
považuje za potrebné, že súdy v žiadnom prípade stanoviskami Komisie nie sú viazané. Právomoc
určiť neplatnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách patrí výlučne súdom.
Súdy môžu prihliadať na závery vyslovené komisiou, ale posúdenie prijateľnosti jednotlivých zmluvných
podmienok je výlučne na nich. Odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie bodu 9.2. VOP nie je

neprijateľnou podmienkou, pričom tento svoj záver vyššie dostatočne odôvodnil. Stanovisko Komisie
odvolací súd považuje za strohé a nedostatočne odôvodnené, komisia vôbec nezohľadnila § 44 ods.
1 Občianskeho zákonníka a nezaoberala sa ani praktickou stránkou veci, teda akým spôsobom má
dodávateľ poskytujúce služby veľkému počtu klientov dosiahnuť vyjadrenie aspoň konkludentného
súhlasu týchto klientov so zmenou zmluvných podmienok, ktorá sama o sebe je dovolená. Odvolací

súd má za to, že spotrebiteľ sa o zmenách nemusí objektívne dozvedieť, musí iba mať možnosť
sa s nimi oboznámiť, pričom musia byť dodržané v tomto prípade zákonne regulované spôsoby
oznámenia jednostrannej zmeny zmluvných podmienok. Rovnako sa nemusí od spotrebiteľ vyžadovať
určité konanie na prijatie zmien. Tieto závery odvolacieho súdu však nič nemenia na skutočnosti,
že súhlas spotrebiteľa, prejavený v zmysle zmluvy i nekonaním, môže byť účinný iba v prípade, že

zmena zmluvných podmienok je platná, teda bola uskutočnená v súlade so zákonom a s príslušnými
zmluvnými ustanoveniami. Pokiaľ by aj spotrebiteľ akýmkoľvek spôsobom súhlasil so zmenou, ktorá by
bola neplatná pre spôsob, ktorým bola uskutočnená alebo samotné zmenené zmluvné podmienky by
boli neplatné napríklad pre ich neprijateľnosť, takýto súhlas by nemal na postavenie spotrebiteľa žiadne
účinky.

12.2.Rozhodnutiesúduprvejinštancie,pokiaľzamietolžalobuvčastitýkajúcejsaurčenianeprijateľnosti
a neplatnosti bodu 9.2. VOP, preto odvolací súd považuje za vecne správne a v tejto časti napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.13. Ďalej sa odvolací zaoberal zmluvnými podmienkami uvedeným v bode 5.2.3 VOP účinných
od 1.10.2008. daný bod znie: „Distribútor si vyhradzuje právo na zmenu týchto podmienok alebo

platného cenníka. Uvedené zmeny je distribútor oprávnený uskutočniť najmä v prípade zmeny
právnych predpisov, zavedenia nových služieb a technológií alebo z dôvodu zmeny podmienok na trhu
elektronických komunikácií. Distribútor bude informovať Užívateľa o zmenách v primeranom predstihu,
spravidla aspoň 10 dní pred dňom účinnosti zmien. Ak nie je v týchto podmienkach stanovené inak,
povinnosť informovať alebo upovedomiť užívateľa o nových podmienkach či cenách, resp. cenníku sa

považuje za splnenú, pokiaľ distribútor sprístupní príslušné informácie v zákazníckom servise alebo na
webovej stránke distribútora, prostredníctvom elektronickej pošty, písomne, telefonicky alebo osobne;
nové podmienky či cenník sú platné a pre obe zmluvné strany záväzné dňom určeným v nanovo
vydaných podmienkach či cenníku.“

13.1. Podľa § 53 ods. 4 písm. i/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne
zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.

13.2. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik je povinný
písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden

mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť
od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia
povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a
kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

13.3. Podľa § 44 ods. 1 posledná veta zákona o elektronických komunikáciách písomnú zmluvu o
poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné
strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať
len v písomnej forme.

13.4. Podľa § 44 ods. 8 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách účastník má právo odstúpiť
od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak neakceptuje podstatné zmeny zmluvných
podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá
bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok,
účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy

sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných
podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných
podmienokjepriamoalebonepriamovyvolanázmenouvšeobecnezáväznéhoprávnehopredpisu,alebo
rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo orgánu Európskej únie.

13.5. Podľa § 44 ods. 9 zákona o elektronických komunikáciách za podstatné zmeny zmluvných
podmienok sa na účely tohto zákona považujú jednostranné zmeny v neprospech účastníka týkajúce sa
najmä zmeny ceny, zdroja a spôsobu výpočtu ceny za poskytovanú službu, zmeny kvality poskytovanej
služby alebo zmeny času trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane minimálnych
podmienok používania alebo trvania služby. Za podstatné zmeny zmluvných podmienok na účely tohto

zákona sa považujú aj zmeny tých zmluvných podmienok, na ktorých sa zmluvné strany písomne v
zmluve dohodli, že sa budú považovať za podstatné. Dôvod zmeny podstatných zmluvných podmienok
musí byť vopred určený v zmluve o poskytovaní verejných služieb.

13.6. Z vyššie citovaného ustanovenia § 53 ods. 4 písm. i/ Občianskeho zákonníka jednoznačne

vyplýva, že jednostranná zmena zmluvných podmienok nie je možná bez toho, aby takáto možnosť bola
výslovne dojednaná v zmluve spolu s dôvodmi, pre ktoré môže dodávateľa k takejto zmene pristúpiť.
Zmluvné dojednania v rozpore s citovanými ustanoveniami by spôsobovali značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán a boli preto ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné.
Logicky (a contrario) teda z § 53 ods. 4 písm. i/ vyplýva, že za splnenia vyššie uvedených podmienok

je jednostranná zmena zmluvy dodávateľom možná a takéto ustanovenie teda z princípu nemožno
pokladať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd poznamenáva, že ustanovenie § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka obsahuje iba exemplifikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok.
Nato,abysazmluvnápodmienkapovažovalazaneprijateľnú,nemusíbyťuvedenávdanomustanovení,postačuje, ak spĺňa podmienky vyplývajúce z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nie je preto
anipodstatné,čikonkrétnaneprijateľnázmluvnápodmienkabolavčaseuzavretiezmluvyvustanovení§

53 ods. 4 Občianskeho zákonníka výslovne uvedená. Povinnosť dopredu v zmluve dohodnúť dôvody pre
podstatnú zmenu zmluvných podmienok vyplýva aj z § 44 ods. 9 posledná veta zákona o elektronických
komunikáciách, od tohto ustanovenia sa nie je možné odchýliť.

13.7. Zohľadniac okrem Občianskeho zákonníka i vyššie citované ustanovenia zákona o elektronických

komunikáciách, je možné ustáliť, že podnik poskytujúci elektronické komunikačné služby podľa § 3
zákona č. 351/2011 Z. z., ktorý je vo vzťahu so spotrebiteľom, teda má zároveň postavenie dodávateľa
v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, môže pristúpiť k jednostrannej zmene podstatných
zmluvných podmienok, čo zahŕňa i zvýšenie cien alebo v tomto prípade v zavedenie nových poplatkov
za kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: 1.) Dôvod alebo dôvody jednostrannej zmeny
zmluvných podmienok musia byť dohodnuté (uvedené) v zmluve (postačuje, ak sú tieto dôvody uvedené

v zmluvnej dokumentácií, vrátane VOP) - § 53 ods. 4 písm. i/ Občianskeho zákonníka a § 44 ods.
9 posledná veta zákona o elektronických komunikáciách. 2.) Najmenej jeden mesiac vopred (t.j. pred
účinnosťou zmien) je podnik povinný oznámiť druhej strane podstatnú zmenu zmluvných podmienok ako
aj informovať druhú stranu o jej práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií,
ak tieto zmeny neakceptuje - § 43 ods. 2 písm. c/ zákona č. 351/2011 Z. z.

13.8. Ad 1.) Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je treba považovať také zmluvné ustanovenie
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré umožňuje dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky z
akéhokoľvek dôvodu, resp. bez dôvodu uvedeného v zmluve. Zákon špeciálne neurčuje, do akej
miery musia byť dôvody na jednostrannú zmenu zmluvných podmienok v zmluve špecifikované. Zo

všeobecných ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka o právnych úkonov možno vyvodiť, že
tieto dôvody musia byť vymedzené určito a zrozumiteľne (§ 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Je
zrejmé, že najmä v prípade uzatvárania zmlúv na neurčitú dobu, ktorých plnenie trvá celé roky, nie
je možné v čase uzavretia zmluvy do najmenších podrobností predpokladať všetky budúce zmeny
okolností majúcich vplyv na poskytovanie plnení z danej zmluvy. Preto si uvedenie dôvodov na

jednostrannú zmenu zmluvných podmienok vyžaduje určitú mieru abstrakcie a zovšeobecnenia. Nie
je rozumne možné požadovať od dodávateľa, aby predvídal všetky v budúcnosti možné relevantné
zmeny okolností. Na druhej strane by požiadavke na určitosť a zrozumiteľnosť nezodpovedalo ani
priveľmi všeobecné vymedzenie týchto dôvodov, ktoré by spotrebiteľovi upieralo istotu v danom vzťahu.
Demonštratívne vymedzenie dôvodov na zmenu zmluvy nezodpovedá dikcii § 53 ods. 4 písm. i/

Občianskeho zákonníka, ani § 44 ods. 9 posledná veta zákona o elektronických komunikáciách, ktoré
vyžadujú, aby k jednostrannej zmene zmluvných podmienok dochádzalo len z konkrétneho dôvodu
uvedeného v zmluve. Vyhradenie si práva jednostranne zmeniť zmluvné podmienky „najmä“ z dôvodov
špecifikovaných v zmluve v konečnom dôsledku znamená vyhradenie si práva jednostranne zmeniť
zmluvné podmienky z akýchkoľvek dôvodov, čo obsahovo úplne zodpovedá Občianskym zákonníkom

výslovne vymedzenej neprijateľnej zmluvnej podmienke podľa § 53 ods. 4 písm. i/.

13.8.1. Pokiaľ ide o žalovaným namietaný vzťah medzi zákonom a elektronických komunikáciách a
Občianskym zákonníkom, medzi týmito predpismi je vzťah lex specialis derogat legi generali, pričom
lex specialis je v tomto prípade zákon o elektronických komunikáciách. Tento zákon však nemá

ambíciu komplexne upraviť uzatváranie zmlúv medzi poskytovateľmi a odberateľmi elektronických
komunikačných služieb. Obsahuje len určitú časť právnej úpravy tejto oblasti, navyše spoločnú pre
spotrebiteľské i nespotrebiteľské zmluvy. Pokiaľ ide o zmenu záväzkov a ochranu spotrebiteľa, zákon o
elektronických komunikáciách nijako nevylučuje použitie Občianskeho zákonníka tam, kde neobsahuje
špeciálnu úpravu. Preto pokiaľ to zákon o elektronických komunikáciách nevylučuje, je potrebné pri

spotrebiteľských zmluvách o poskytovaní služieb elektronických komunikácií dôsledne rešpektovať
ustanovenia na ohranou spotrebiteľov, medzi nimi i ustanovenia upravujúce jednostrannú zmenu
zmluvných podmienok, kde síce zákon o elektronických komunikáciách obsahuje čiastočnú právnu
úpravu, ale táto nijako nevylučuje aplikáciu § 53 ods. 4 písm. i/, prípadne iných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Nestačí preto, ak je v spotrebiteľskom právnom vzťahu dojednaná jednostranná zmena

zmluvných podmienok síce v súlade so zákonom o elektronických komunikáciách, ale súčasne v rozpore
s nederogovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pokiaľ však ide o povinnosť vopred v zmluve
dohodnúť dôvody pre podstatnú jednostrannú zmenu zmluvných podmienok, táto vyplýva z oboch
dotknutých predpisov. V tejto súvislosti odvolací súd ešte poznamenáva, že na posudzovaný prípad nieje aplikovateľný rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. je 23 Cdo 1098/2012 zo dňa 27.2.2013, práve
pre spotrebiteľský charakter posudzovanej zmluvy.

13.9. Ad 2.) Zmluvné ustanovenie, ktoré by podniku umožňovalo jednostranne zmeniť podstatné
zmluvné podmienky bez toho, aby o tom druhého účastníka zmluvy informoval alebo ustanovujúce
kratšiulehotunainformovanienežstanovuje§43ods.2písm.c/zákonaoelektronickýchkomunikáciách
je pre rozpor so zákonom neplatné. Povinnosť informovať druhého účastníka zmluvy musí byť pritom
splnená niektorým zo spôsobov uvedených v predmetnom ustanovení (písomne, elektronickou poštou,

službou krátkych správ [SMS] alebo telefonicky). Ustanovenie § 43 ods. 2 písm. c/ za bodkočiarkou
zákona o elektronických komunikáciách, ktoré uvádza, že oznamovacia povinnosť je splnená aj
oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami
môže podrobne oboznámiť, napriek jeho nie úplne precizovanej formulácií nemožno vykladať tak, že
zmenu zmluvných podmienok možno oznámiť aj dodatočne. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje nie na
termínalenaobsahoznámenia.Nato,abyoznámenieozmenezmluvnýchpodmienokboloúčinné,musí

spĺňať minimálne obsahové požiadavky uvedené v tomto ustanovení. Odvolací súd však poznamenáva,
že prípadná neplatnosť ustanovenia o spôsobe oznamovania zmeny zmluvných podmienok nevedie
k neplatnosti zmeny podstatných zmluvných podmienok, v prípade že podnik si reálne splní svoju
oznamovaciu povinnosť v súlade so zákonom.

13.10. V zmysle vyššie uvedeného výkladu k bodom Ad 1.) a 2.) odvolací súd skúmal prijateľnosť,
resp. platnosť jednotlivých ustanovení bodu 5.2.3. veta tretia VOP. Pokiaľ ide o jeho prvú vetu v znení:
„Distribútor si vyhradzuje právo na zmenu týchto podmienok alebo platného cenníka,“ nie je jej čo
vytknúť, takéto právo si žalobca mohol vyhradiť, je v súlade s normami spotrebiteľského práva a
jednostrannú zmenu zmluvných podmienok predpokladá aj zákon o elektronických komunikáciách.

13.10.1. Veta druhá v znení: „Uvedené zmeny je distribútor oprávnený uskutočniť najmä v prípade
zmeny právnych predpisov, zavedenia nových služieb a technológií alebo z dôvodu zmeny podmienok
na trhu elektronických komunikácií,“ predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodov podrobne
opísanýchvovýkladekbodu1.)vyššievodôvodnenítohtorozsudku,aleajpokiaľbynebolaobsiahnutáv

spotrebiteľskej zmluve, predstavovala by neplatné ustanovenie pre rozpor so zákonom o elektronických
komunikáciách (§ 39 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmluve o poskytovaní
verejných služieb, ktorá je navyše spotrebiteľská, nie je prípustné len demonštratívne vymedzenie
dôvodov na jednostrannú zmenu zmluvných podmienok. Dôvody na takúto zmenu musia byť presne a
dostatočne určito a zrozumiteľne v zmluve špecifikované.

13.10.2. Neplatná je i tretia veta tohto ustanovenia: „Distribútor bude informovať Užívateľa o zmenách
v primeranom predstihu, spravidla aspoň 10 dní pred dňom účinnosti zmien.“ Toto ustanovenie je v
rozpore so zákonom o elektronických komunikáciách, ktorý stanovuje v § 43 ods. 2 lehotu jeden mesiac
na oznámenie podstatnej zmeny zmluvných podmienok. Súčasne je toto ustanovenie neurčité, keď nie

je možné ani výkladom zistiť, čo znamená slovné spojenie „v primeranom predstihu“. Toto ustanovenie je
teda neplatné tak pre rozpor s § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, ako aj pre porušenie
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ako také súčasne prestavuje tiež neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko zhoršuje postavenie spotrebiteľa pod štandard, ktorý
muvyplývazozákona,navyševyužitímneurčitéhozneniatohtoustanoveniadávadodávateľovimožnosť

postupovať voči spotrebiteľovi nepredvídateľne. V ďalších podrobnostiach odvolací súd odkazuje na
výklad k bodu 2.) vyššie v odôvodnení.

13.10.3. Posledná veta pred bodkočiarkou bodu 5.2.3. VOP je tiež v rozpore so zákonom a rovnako
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Znie: „Ak nie je v týchto podmienkach stanovené inak,

povinnosť informovať alebo upovedomiť užívateľa o nových podmienkach či cenách, resp. cenníku sa
považuje za splnenú, pokiaľ distribútor sprístupní príslušné informácie v zákazníckom servise alebo na
webovej stránke distribútora, prostredníctvom elektronickej pošty, písomne, telefonicky alebo osobne.“
Zákon o elektronických komunikáciách v § 43 ods. 2 písm. c/ alternatívne ustanovuje spôsoby, akými
musí poskytovateľ služieb elektronických komunikácií oznámiť účastníkovi podstatnú zmenu zmluvných

podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb
bez sankcií. Tento oznam musí byť účastníkovi doručený písomne, elektronickou poštou alebo službou
krátkych správ (SMS). Poskytovateľ služieb nie je oprávnený rozširovať okruh týchto spôsobov, resp.
nahradiť tieto zákonom stanovené spôsoby svojimi vlastnými, v danom prípade sprístupnením informáciína internetovej stránke a v zákazníckom servise. Dané ustanovenie je teda neplatné pre rozpor s §
43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách a tým súčasne predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Z predmetného ustanovenia VOP žalovaného nevyplýva, že by sa vzťahovalo iba na

obsahovú stránku oznámenia o zmene zmluvných podmienok, v ktorom prípade by takáto formulácia
mohla obstáť. Zvyšok poslednej vety v znení: „Nové podmienky či cenník sú platné a pre obe zmluvné
stranyzáväznédňomurčenýmvnanovovydanýchpodmienkachčicenníku,“niejesámosebevrozpore
so žiadnym právnym predpisom, ani nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

13.11. Záverom odvolací súd dodáva, že argumentácia žalobcu v prvoinštančnom i odvolacom je síce
čiastočne nekonzistentná, keď opakovane poukazuje na nekalé obchodné praktiky žalovaného, hoci
predmetom konania nie je zodpovedajúci nárok. Uvedené však nie je dôvodom, pre spochybnenie
žalobcom uplatneného nároku ako celku. Súd sa v tomto konaní nezaoberal samotnými novými
(zmenenými) zmluvnými podmienkami, ani postupom žalobcu vzhľadom na ustanovenia o nekalej
súťaži, nakoľko dané skutočnosti neboli pre rozhodnutie vo veci právne významné.

14. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa §388 C.s.p. v časti
týkajúcej sa určenia neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných podmienok uvedených v bode 5.2.3. veta
druhá, veta tretia a veta štvrtá pred bodkočiarkou VOP právneho predchodcu žalovaného účinných od
1.10.2008. V časti týkajúcej sa určenia neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných podmienok uvedených v

bode 5.2.3. veta prvá a veta štvrtá za bodkočiarkou a zmluvnej podmienky uvedenej v bode 9.2. VOP
účinných od 1.10.2008 predchodcu žalobcu účinných od 1.10.2008 rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. V časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému
poskytovať žalobcovi dojednané služby a programy satelitnej televízie S. bezplatne odvolací súd
napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

15. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu ktorým
je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Úlohou súdu prvej inštancie bude odstrániť vady žalobného
petitu postupom podľa § 129 C.s.p., keď uloží žalobcovi opraviť žalobný petit v časti, v ktorej sa

domáha uloženia povinnosti žalovanému poskytovať žalobcovi dojednané služby a programy satelitnej
televízie S. bezplatne. Pre účely odstránenia vád žalobného petitu dáva odvolací súd do pozornosti
súdu prvej inštancie odsek 9. tohto rozsudku. V prípade, že zo strany žalobcu dôjde k odstráneniu
vád žalobného petitu, t.j. tento bude dostatočne určitý, zrozumiteľný a vykonateľný, bude úlohou súdu
prvej inštancie v intenciách žalobného petitu konať a rozhodnúť podľa § 156 a nasl. C.s.p.. Súd sa

bude musieť vysporiadať s otázkou, či existuje nárok žalobcu na bezplatné poskytovanie služieb zo
stranyžalovaného.Pritommusíprvoinštančnýsúdvychádzaťzozáverovodvolaciehosúduoneplatnosti
neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v bode 5.2.3. VOP účinných od 1.10.2008, ale musí
zohľadniť aj iné súvislosti, ktorými žalobca odôvodňoval svoj nárok a dôvodil nimi i v odvolacom
konaní. Odvolací súd sa nimi v celom rozsahu nezaoberal, nakoľko v súvislosti s prieskumom žalobcom

napadnutých zmluvných ustanovení z hľadiska ich prijateľnosti (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
to nebolo potrebné. V novom rozhodnutí musí súd prvej inštancie rešpektovať požiadavky kladené na
odôvodnenie rozsudku ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p..

16. O nároku na náhradu trov konania v rátane odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).