Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/72/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119209394
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3119209394.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: C., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom
Z., proti žalovaným: 1/ V., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom Z., zastúpený JUDr. Janou Janíkovou,
advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. K dolnej stanici 7282/20A, 2/ V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.,
3/ Y. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., tohto času bytom Z., o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie

žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. mája 2021, č. k. 17C/50/2019-167,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II., V. a VII.) p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej 3/ povinnosť vypratať
rodinný dom vo vlastníctve žalobcu so súpisným číslom XXXX/XX,. postavený na pozemku parcela

registra "C" č. XXXX/XX, v katastrálnom území Z., obec Z., ulica F. XX, a to do jedného mesiaca od
právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. uložil žalovanému 1/ povinnosť odovzdať žalobcovi rodinný dom
vo vlastníctve žalobcu so súpisným číslom XXXX/XX, postavený na pozemku parcela registra "C" č.
XXXX/XX, v katastrálnom území Z., obec Z., ulica F. XX, na základe predloženia
osvedčeného odpisu notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Tomášom Trellom č. N
1001/2019, Nz 18217/2019, NCRIs 18678/2019 a doloženia totožnosti žalobcu v lehote do jedného

mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žalobu voči žalovanému 1/ vo zvyšnej časti týkajúcej
sa vypratania nehnuteľnosti zamietol. Výrokom IV. žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. Výrokom V.
návrh žalovanej 3/ a návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania zamietol, výrokom VI. žalobcovi
priznal proti žalovanej 3/ náhradu trov konania v plnom rozsahu. Výrokom VII. rozhodol, že žalobca
a žalovaný 1/ nemajú voči sebe navzájom právo na náhradu trov konania. Výrokom VIII. žalovanému
2/ náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 123, §
126 ods. 1 Obč. zákonníka, § 29 ods. 2, ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a §

232 ods. 3 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha
vypratania a odovzdania veci, nehnuteľností, ktorých je vlastníkom. Jedná sa o tzv. reivindikačnú žalobu.
Domáha sa aj odovzdania nehnuteľností proti žalovaným, pričom túto ich povinnosť odvodzuje od
povinnosti predchádzajúceho vlastníka vydraženej veci, odovzdať predmet dražby vydražiteľovi. Na
strane žalobcu konštatoval aktívnu legitimáciu na podanie žaloby s tým, že žalobca je vlastníkom
predmetných nehnuteľností. Ich vlastníctvo nadobudol príklepom na dobrovoľnej dražbe ako vydražiteľ.

Zároveň konštatoval, že pasívnu legitimáciu žalovaného a teda dôvodnosť žaloby voči žalovanému
1/ je potrebné rozdeliť na dve žalobou požadované plnenia. Prvým je právo žalobcu na vypratanie
nehnuteľnosti a druhým na odovzdanie nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania vyvodil, že žalovaný1/ predmetné nehnuteľnosti neužíva a nemá na nich žiadne veci (tieto okolnosti neboli medzi žalobcom
a žalovaným 1/ sporné). Konštatoval, že žaloba o vypratanie nehnuteľností je voči žalovanému 1/
nedôvodná. Inak je tomu však v prípade žalovaného plnenia na odovzdanie nehnuteľností. V tejto

časti mal za to, že žaloba žalobcu voči žalovanému 1/ je dôvodná. Konštatoval, že z vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalovaný 1/, ani K. U. (predtým U.), ako predchádzajúci podieloví spoluvlastníci
nehnuteľností, predmet dražby žalobcovi neodovzdali, pričom odovzdania sa nezúčastnili. Súd prvej
inštancie konštatoval, že žalovaný 1/ si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 29 odsek
2 zákona o dobrovoľných dražbách, preto je žaloba žalobcu podľa § 137 písm. a/ Civilného sporového

poriadku, teda o splnenie povinnosti voči nemu dôvodná, čomu zodpovedá výrok II rozsudku, zároveň
reflektujúci zákonný spôsob odovzdania predmetu dražby (teda na základe predloženia osvedčeného
odpisu notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Tomášom Trellom č. N 1001/2019, Nz 18217/2019,
NCRIs 18678/2019 a doloženia totožnosti žalobcu). Pokiaľ v priebehu konania právna zástupkyňa
žalovaného 1/ namietala, že zo žaloby, t.j. z odôvodnenia a z petitu žaloby nevyplýva, že by sa žalobca
domáhal voči žalovanému 1/ odovzdania nehnuteľností podľa zákona o dobrovoľných dražbách, súd

prvej inštancie uviedol, že uvedená argumentácia nie je správna, nakoľko zo znenia petitu žaloby
vyplýva, že žalobca sa domáhal aj odovzdania nehnuteľností žalobcovi. V uvedenej súvislosti poukázal
aj na odôvodnenie žaloby. Za dôvodnú nepovažoval ani argumentáciu žalovaného 1/, že ak by žalovaný
1/akopredchádzajúcivlastníkneodovzdalžalobcovinehnuteľnosťatýmpádombynepodpísalzápisnicu
o odovzdaní nehnuteľnosti v zmysle § 29 odsek 4 Zákon č. 527/2002 Z.z. tak by sa táto skutočnosť iba

uviedla v zápisnici a zápisnica sa považuje za odovzdanú. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol,
že uvedené ustanovenie rieši situáciu, kedy je predchádzajúci vlastník prítomný pri odovzdaní veci a
odmietne zápisnicu podpísať alebo ju prevziať. V danom prípade však žalovaný 1/ ako predchádzajúci
spoluvlastník veci (rovnako ako ani druhá podielová spoluvlastníčka nehnuteľností) nebol pri odovzdaní
prítomný, pričom jeho povinnosť odovzdať predmet dražby vydražiteľovi je explicitne vyjadrená v § 29

odsek 2 zákona o dobrovoľných dražbách (predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby
na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa
podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov.).
Za dôvodnú nepovažoval ani argumentáciu žalovaného 1/, že otázny je okruh účastníkov konania,
teda okruh povinných osôb, vo vzťahu k odovzdaniu veci a je otázne, či žalovaný 1/ ako menšinový

podielový spoluvlastník má pasívnu vecnú legitimáciu bez účasti druhého podielového spoluvlastníka a
to väčšinového. V uvedenej súvislosti poukázal na ust. § 139 ods.1 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci
spoločne a nerozdielne. Uviedol, že žalovaný 1/ je ohľadne tejto zákonnej povinnosti jedným z dvoch
solidárnych dlžníkov, pričom žalobca ako veriteľ zo zákona, si môže vybrať ktorého zo solidárnych

dlžníkov (podielových spoluvlastníkov) si vyberie na splnenie povinnosti a zažaluje ho (v zmysle § 511
ods.1 Občianskeho zákonníka platí, že ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.). Konštatoval, že vo vzťahu

k žalovanému 2/ je žaloba žalobcu nedôvodná, pretože žalovaný 2/ predmetné nehnuteľnosti neužíva a
nemá na nich žiadne veci (žalobca v tomto smere žiadny dôkaz nepredložil ani neoznačil) a takisto nebol
predchádzajúcim vlastníkom alebo spoluvlastníkom nehnuteľností. Preto súd prvej inštancie žalobu voči
nemu zamietol v celom rozsahu. Mal za to, že vo vzťahu k žalovanej 3/ je žaloba žalobcu dôvodná s
tým, že ako uviedol vyššie, žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom tieto užíva bez

právneho dôvodu žalovaná 3/ a odmieta ich vypratať a odovzdať vlastníkovi, teda žalobcovi. Uviedol,
že v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Poukázal aj na ust. § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje. Konštatoval, že obrana žalovanej 3/ nebola relevantná. Táto poukazovala na jej
citový vzťah k nehnuteľnostiam, ktoré užívala ako svoje obydlie niekoľko desaťročí, že ich zveľaďovala,
že jej táto situácia príde zaťažko, že sa k nej žalobca svojim vystupovaním zle správa, že dom mohla
v roku 2015 predať, ale chcela pomôcť synovi v rámci jeho podnikania, že sa riadne o dom stará,
a podobne. Existenciu povinnosti si žalovaná 3/ zrejme sama aj uvedomuje, pretože na pojednávaní

uviedla, že požaduje od súdu, aby jej poskytol dlhší čas na vyriešenie si svojej bytovej situácie a
rozhodnutie súdu bude musieť rešpektovať, a možno sa so žalobcom dohodne, resp. sa pokúsi a chcela
by od neho slušné zaobchádzanie. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že takisto neobstojí v podstate
prázdnyargumenttejtožalovanej,žežalobcaurobilztrochľudíbezdomovcov.Jednakpreto,žežalovaný1/ a 2/ v predmetnom dome nebývajú, ale takisto pre samotné vyjadrenia žalovanej 3/, ktorá
opísala žalovaného 2/ ako vynikajúceho golfového trénera, ktorý žije v Holandsku. Rovnako tak aj preto,
čo sama uviedla, a to že, bola hlúposť, že uverila synovi, ktorý nedokázal splácať pôžičku, pričom ju

uisťoval, že ju bude schopný splácať, pričom o dražbe jej syn ani nepovedal. Zodpovedným za to, že
žalovaná 3/ nemá žiadny právny dôvod užívať predmetné nehnuteľnosti tak nie je žalobca, ale práve syn
žalovanej 3/. Súd prvej inštancie považoval za potrebné dodať, že v konaní žalovanej 3/ vidí okolností
vykazujúce rozpor s dobrými mravmi. Žalovaná 3/ na pojednávaní uviedla, že keďže ju žalobca označil,
že je nič, tak to nič, mu teraz bráni užívaniu nehnuteľnosti. Ide tak o akýsi revanš žalobcovi zo strany tejto

žalovanej,ktorývšakvytváraprotiprávnystav.Takistozdokazovaniapresvedčivýmspôsobomvyplynulo,
že žalovaná 3/, ako osoba ktorá nemá žiadny právny titul oprávňujúci ju užívať cudziu vec, prenechala
časť domu do užívania iným osobám, pričom podľa svedeckej výpovede jednej z týchto osôb (pani
JankyBriššákovej),zatoinkasovalaajnájomné(celkovo1.600,-eur).Záveromkonštatoval,žežalovaná
3/ nemá žiadny právny dôvod (titul), ktorý by ju oprávňoval na užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu proti jeho vôli. Vzhľadom na uvedené súd žalobe žalobcu proti žalovanej 3/ o vypratanie

nehnuteľností vyhovel. Zároveň súd prvej inštancie podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku
predĺžil lehotu na plnenie podľa výroku I. a výroku II. tohto rozsudku na 1 mesiac od právoplatnosti
rozsudku. Vzal do úvahy predmet týchto povinností, teda povinnosť vypratať a odovzdať nehnuteľnosti,
čo objektívne môže trvať dlhšie ako tri dni. Mal za to, že za dostatočnú lehotu je potrebné považovať
lehotu 1 mesiac, rešpektujúc oprávnené záujmy žalobcu a žalovaných 1/ a 3/. Pokiaľ sa týka návrhu

na prerušenie konania podľa § 164 CSP, súd prvej inštancie konštatoval, že v súčasnosti prebieha
konanie o vyslovenie neplatnosti dražby predmetných nehnuteľností, ale túto okolnosť nepovažoval
za tak významnú, aby konanie prerušil. Zároveň prihliadal na skutočnosť, že čo sa týka návrhov na
prerušenie tohto konania podľa § 164 Civilného sporového poriadku, ktoré podali žalovaní 1/ a 3/,
súd o týchto návrhoch, ktorým nevyhovel, rozhodol v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa §

162 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Pripustil, že v súčasnosti prebieha konanie o vyslovenie
neplatnosti dražby predmetných nehnuteľností, ale súd túto okolnosť nepovažoval za tak významnú,
aby konanie prerušil. Takisto považoval za potrebné uviesť, že súd má podľa § 164 Civilného sporového
poriadku možnosť úvahy, či konanie preruší, alebo nepreruší. Pri tomto svojom rozhodnutí prihliadal na
skutočnosť, že: žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby bola súdom prvej inštancie zamietnutá, žalobca

je aktuálne vlastníkom nehnuteľností a patrí mu Ústavou Slovenskej republiky garantovaná ochrana
jeho vlastníckeho práva, k riadnemu výkonu svojho vlastníckeho práva, za ktoré zaplatil nie malú sumu
peňazí (153.000 eur), sa žalobca k dnešnému dňu nemôže dostať už takmer dva roky, žalovaná 3/
žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu zlej pandemickej situácie, apelujúc na jej vyšší vek, pričom
v dome, ktorý obýva, ubytovala zdravotnú sestru pracujúcu na infekčnom oddelení tunajšej nemocnice,

vydražiteľ je dobromyseľným nadobúdateľom nehnuteľností, ktorý sa zúčastnil dražby navrhnutej inou
osobou (navrhovateľom dražby), ktorú realizovala ďalšia osoba (dražobník), súčasný stav (nevypratanie
a neodovzdanie nehnuteľností) je nerešpektovaním súčasného právneho stavu, teda protiprávnym
stavom, žalovaná 3/ poberala nájomné od inej osoby za nájom predmetných nehnuteľností, ktoré
nevlastní a sama ich užíva bez akéhokoľvek právneho titulu. K dôvodu, prečo súd prvej inštancie

nezrušil nariadené neodkladné opatrenie (čo navrhoval žalobca) súd prvej inštancie uviedol, že platnosť
(účinnosť)tohtoneodkladnéhoopatreniabolaobmedzenánaprávoplatnérozhodnutie ožalobe.
Ak teda rozsudok nadobudne právoplatnosť, tak neodkladné opatrenie, ktorým bola v tomto konaní
žalobcovi uložená povinnosť strpieť užívanie predmetných nehnuteľností navrhovateľkou, zanikne. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Vo vzťahu žalobca a žalovaný 1/ tak, že títo nemajú

voči sebe navzájom právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak preto, že súd žalobe o odovzdanie
nehnuteľností žalobcovi vyhovel a o vypratanie nehnuteľností týmto žalovaným žalobu
zamietol. Ich úspech tak potom bol rovnaký. Vo vzťahu žalobca a žalovaná 3/ súd priznal žalobcovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože súd žalobe vo vzťahu k tejto žalovanej
vyhovel v celom rozsahu. Vo vzťahu žalobca a žalovaný 2/ súd náhradu trov konania žalovanému 2/

proti žalobcovi nepriznal, aj napriek plnému úspechu žalovaného 3/, v dôsledku čoho by mu patrilo právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd vzal do úvahy to, že žalovanému 3/ v priebehu konania
nevznikli žiadne trovy konania, pretože bol úplne pasívny, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa,
a preto mu súd náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal. Zároveň
uviedol, že o výške náhrady trov konania v zmysle výroku VI. rozsudku rozhodne po právoplatnosti

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku vo výroku II., V., a VII. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie,alternatívneabyrozsudoksúduprvejinštancievovýroku
II. zmenil tak, že žalobu zamietne a vo výroku VII. žalovanému 1/ prizná náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne skutkové a

právne závery). Zastával názor, že vo vzťahu k nemu žaloba o vypratanie nehnuteľnosti je v celej časti
nedôvodná, nakoľko nie je pasívne vecne legitimovaný, s čím sa čiastočne správne stotožnil aj súd prvej
inštancie, keď uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný 1/ nehnuteľnosti neužíva a
nemá na nich žiadne veci. Podľa názoru súdu prvej inštancie je tomu inak v prípade plnenia povinnosti
na odovzdanie nehnuteľnosti, kedy je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/. Súd prvej inštancie

poukázal na skutočnosť, že žalovaný 1/ a ani K. U., ako predchádzajúci podieloví spoluvlastníci
nehnuteľností predmet dražby žalobcovi neodovzdali, pričom jeho odovzdania sa nezúčastnili. Súd
prvej inštancie tak konštatoval, že žalovaný 1/ si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva
z § 29 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že argumentácia
žalovaného 1/, pokiaľ ide o odôvodnenie alebo petit žaloby, z ktorého podľa názoru žalovaného 1/
nevyplýva, že by sa žalobca domáhal odovzdania nehnuteľností žalovaným 1/ nie je správna, nakoľko

z textu odôvodnenia žaloby je zrejmé, že žalobca požadoval aj odovzdanie nehnuteľností, tento tiež
uvádza, že žalobca je osobou bez právnického vzdelania a nie je povinný odôvodňovať žalobu, žalovaný
1/ s uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie sa nestotožnil. Dôvodil, že z viazanosti súdu
petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú (tzv.
zásada ne ultra petitum). Zastával názor, že odovzdanie nehnuteľnosti v zmysle žaloby na vypratanie

nehnuteľnosti je potrebné odlíšiť od odovzdania predmetu dražby v zmysle § 29 ods. 2 zákona o
dobrovoľných dražbách, podľa ktorého predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na
základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa
podmienok uvedených oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov, pričom dražobník je povinný na
miestespísaťzápisnicuoodovzdanípredmetudražbyatotoustanoveniezákonaodražbáchsavýslovne

vzťahuje na prípady, kedy k odovzdaniu predmetu dražby dôjde dobrovoľne, t.j. v danom prípade za
prítomnosti žalobcu, žalovaného 1/, ďalšieho podielového spoluvlastníka a dražobníka. Pokiaľ ide o
okruh účastníkov strán sporu žalovaný 1/ zastával názor, že ako menšinový spoluvlastník nemôže byť
jediný pasívne vecne legitimovaný a nemôže odovzdať nehnuteľnosti bez účasti druhého väčšinového
spoluvlastníka v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 4/5, pani K. U.. Nestotožnil sa s názorom súdu

prvej inštancie, ktorý poukázal na § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za relevantné nepovažoval
ani dôvody zamietnutia návrhu na prerušenie konania z dôvodu, že žaloba v konaní vedenom na
Okresnom súdu Trenčín pod sp. zn. 24C/35/2019 bola zamietnutá iba súdom prvej inštancie, nie aj
odvolacím súdom. Žalobca je síce vlastníkom predmetnej nehnuteľností, avšak jeho vlastnícke právo
bolo spochybnené, avšak vzhľadom na jeho správanie, keďže nehnuteľnosti kúpil v hotovosti bez

predchádzajúcej obhliadky, čo je nanajvýš neštandardné ho nemožno považovať za dobromyseľného.

3. Vyjadrenie k podanému odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov vo

výroku II., V. a v závislom výroku o trovách konania VII. podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pričom v súlade s
ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., III., IV., VI. a VIII. neboli odvolania podané, nadobudli
právoplatnosť a odvolací súd ich preto nepreskúmaval.

6. Posúdením obsahu odvolania žalovaného 1/ odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalovaného

1/ smerujú proti nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil
svoje rozhodnutie (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).

7. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to

každýdôkaz jednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričomstarostlivoprihliada navšetko,
čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahyskutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

8. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným

1/ vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané
každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré
tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania
vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Ani v odvolacom konaní

neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie
vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a
v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP. poukazuje. Odvolací súd nemal žiaden dôvod
nesúhlasiť s kľúčovými závermi, ktoré viedli súd prvej inštancie k rozhodnutiu spôsobom,
ktorý zvolil.

10. Odvolacia námietka žalovaného 1/ spočívala v tom, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci v rozpore
so zákazom rozhodovať tzv. „ultra petitum“, teda prekročil návrh žalobcu a prisúdil viac než čoho sa
domáhal. Svoju námietku odôvodnil tým, že z obsahu podanej žaloby nevyplýva, že by sa žalobca
domáhal odovzdania nehnuteľností žalovaným 1/.

11. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

12. Podľa § 127 ods. 1 ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

13. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

14. Podľa záverov nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 192/2015 zo dňa 07.10.2015 prvoradou úlohou
všeobecných súdov a zmyslom občianskeho súdneho konania je nachádzanie (hľadanie) hmotného
práva a spravodlivé riešenie sporov medzi účastníkmi... Žalobný petit musí byť úplný, určitý a
zrozumiteľný.... S ohľadom na určitosť petitu ide o to, do akej miery môže súd petit modifikovať, resp.
do akej miery je povinný doslova petit prevziať vzhľadom na dispozičnú zásadu, ktorá je modifikovaná

zásadou oficiality a princípom „iura novt curia“ (súd pozná právo)..... Ústavný súd SR zdôraznil, že
zložky návrhu, t. j. petit aj jeho odôvodnenie, je nevyhnutné vnímať a posudzovať v ich vzájomnom
súzvuku a jednote ako zložky jednoliateho celku, ... pričom vyvstáva požiadavka, aby všeobecný
súd pri posudzovaní náležitostí podania nepristupoval k jeho hodnoteniu iba otrocky formalisticky
z hľadiska výpočtu a kontroly jednotlivých jeho formálnych náležitostí (označenie súdu, označenie

účastníkov konania, petit, odôvodnenie, označenie dôkazov, dátum, podpis s pod.), ale aby ich splnenie
posudzoval s prihliadnutím na znenie podania ako celku, ktorého jednotlivé elementy sa navzájom
dopĺňajú (napr. ak je označenie sídla odporcu uvedené iba v odôvodnení podania, nie však aj v jeho
záhlaví, súd nebude vyzývať účastníka pod hrozbou nekonania o jeho podaní na odstránenie tohto,
z hľadiska štruktúry podania formálneho nedostatku a pod.). ... Petit návrhu musí byť presný, určitý

a zrozumiteľný, aby súd vedel, o čom má konať a rozhodnúť, avšak tak, ako už ústavný súd uviedol,
každý návrh je nevyhnutné v okolnostiach danej veci posudzovať ako celok, pretože žalobný nárok
netvorí len obsah petitu (to, čo je žiadané), ale i jeho skutkové odôvodnenie. Nepochybne presný, určitý
a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na začatie konania, ale je ajnevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné
a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním návrhu na začatie konania, a motívy,
dosiahnutie ktorých navrhovateľ vyjadril a zdôvodnil aj v odôvodnení svojho návrhu. Pretože iba súd,

ktorý pozná právo, rozhoduje o tom, ako bude výrok jeho rozhodnutia formulovaný, aby bol aj materiálne
vykonateľný, takže návrhom navrhovateľa na znenie tohto výroku nie je viazaný, avšak pri formulácii
výroku rozhodnutia súd dbá na to, aby z obsahového hľadiska celého návrhu vyjadroval to, čoho sa
navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal. Ústavný súd uzavrel, že žaloba je procesný úkon,
ktorým sa žalobca obracia na súd s návrhom, aby o jeho určitom práve proti určitému žalovanému

autoritatívne rozhodol; predmetom žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorého formulácia musí vyplývať z jej
obsahu a musí sa opierať o určitý právny dôvod vyplývajúci zo súhrnu tvrdených skutočností.

15. Na aplikovateľnosti daných záverov ústavného súdu podľa názoru odvolacieho súdu nič nemení
ani nová právna úprava účinná od 01.07.2016 - Civilný sporový poriadok, ktorý žalobný návrh - petit
- vyžaduje ako povinnú náležitosť návrhu. Ide tu o určitý posun smerujúci k formalizácii sporového

konania. „Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žaloba je však procesný
úkonstrany,ktorýtrebaposudzovaťakokaždépodaniepodľaobsahu.Toznamená,žezažalobnýnárok,
teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo
spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby. Žalobca preto musí svoj nárok presne vyjadriť
tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená vtedy, ak je možné

žalobný petit prevzatí do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie ...Preto
neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov strán sporu a prílišný tlak na doplnenie
takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonností, nie
sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.“ (doc. JUDr. Marek Števček, PhD., doc. JUDr.
Svetlana Ficová, CSc., JUDr. Jana Baricová, JUDr. Soňa Mesiarkinová, JUDr. Jana Bajánková, JUDr.

Marek Tomašovič, PhD. a kolektív: Civilný sporový poriadok, Komentár, C.H.Beck, 2016, str. 487).

16. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalobca v podanej žalobe dostatočne zrozumiteľne uviedol,
ževovzťahukžalovanému1/sadomáha(okremvypratanianehnuteľností)ajodovzdanianehnuteľností.
V uvedenej súvislosti poukázal presne na text podanej žaloby, z ktorého je zrejmé, že žalobca požadoval

aj odovzdanie nehnuteľností. Z podanej žaloby je zrejmé, jasné a nepochybné, čoho sa žalobca v
súdnom konaní domáha. Požiadavka zákonodarcu vyjadrená v § 132 ods. 1 CSP nedáva základ pre
prísne formalistické poňatie petitu žaloby, ako ho chápe žalovaný 1/, keď v zmysle nálezu Ústavného
súdu SR zo dňa 26.09.2002 sp. zn. IV. ÚS 1/02 prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov
občianskeho súdneho konania nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

17. Pokiaľ teda súd prvej inštancie o tomto popísanom nároku žalobcu konal a rozhodol tak, že
žalovanému 1/ uložil povinnosť odovzdať žalobcovi rodinný dom vo vlastníctve žalobcu so súpisným
číslom 2588/24, postavený na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX, v katastrálnom území Z.,
obec Z., ulica F. XX, na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice spísanej notárom

JUDr. Tomášom Trellom č. N 1001/2019, Nz 18217/2019, NCRIs 18678/2019 a doloženia
totožnosti žalobcu v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku, konal v súlade so zákonom
a neprekročil rámec podanej žaloby.

18. Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ďalej aj ako „zákon o

dobrovoľných dražbách“ ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods. 13 (dražby bytu, pozn. súdu)
predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného
odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení
o dražbe bez zbytočných prieťahov. Dražobník je povinný na mieste spísať zápisnicu o odovzdaní
predmetu dražby. V zápisnici uvedie okrem označenia predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby,

dražobníka, vydražiteľa a predmetu dražby najmä podrobný opis stavu, v akom sa predmet dražby
vrátane príslušenstva nachádzal pri odovzdaní práv a záväzkov viaznucich na predmete dražby.

19. Odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že odsek 2 cit. zák. ust. explicitne vymedzuje povinnosť
predchádzajúcehovlastníkavydaťvecvydražiteľovi,nonejdevtomtoprípadeoničiné,akooštandardnú

súkromno-právnupovinnosť,ktorejplneniejevprípadespornostioprávnenývydražiteľvymôcťvýhradne
podaním žaloby na súd, ktorou sa bude dožadovať prípadného vydania veci. Je potrebné vylúčiť, že by
norma obsiahnutá v prvej vete odseku 2 oprávňovala vydražiteľa použiť akúkoľvek formu svojpomoci
alebo inú formálne inak označenú súkromnú aktivitu vedúcu k zmocneniu sa veci násilným spôsobom,aj keď zákon povinnosť predchádzajúceho vlastníka časovo limituje použitím pojmu „bez zbytočných
prieťahov“. V ústavnom poriadku SR je vylúčené, aby do ústavného práva na obydlie mohol zasahovať
subjekt súkromného práva, ktorý je svojimi právami a povinnosťami v rovnakej pozícii ako druhá zmluvná

strana, a to bez zákonného titulu (§ 3 ods. 1 Obč. zákonníka). Všeobecne platí, že ochrana subjektívnych
práv patrí zásadne na to právnym poriadkom povolaným štátnym orgánom, najmä súdom a svojpomoc
predstavuje v právnom poriadku výnimku zo zásady, že ochrana práv je výlučným oprávnením a zároveň
povinnosťou štátu. Pokiaľ teda žalovaný 1/ si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z §
29 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní správne

rozhodol, keď žalovanému 1/ povinnosť odovzdať žalobcovi predmetné nehnuteľnosti uložil napadnutým
rozsudkom.

20. Za opodstatnený nepovažuje odvolací súd ani dôvod odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, spočívajúci v tvrdení žalovaného 1/, že nemôže byť jediný pasívne vecne legitimovaný
a nemôže odovzdať nehnuteľnosť bez účasti druhého väčšinového spoluvlastníka. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na plne vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

21. Žalovaný 1/ nedôvodne aj namieta nedôvodnosť zamietnutia návrh na prerušenie konania s
odôvodnením, že žaloba v konaní o určenie neplatnosti dražby bola zamietnutá iba súdom prvej
inštancie, nie odvolacím súdom. V uvedenej súvislosti odvolací súd konštatuje, že rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne zo dňa 14. júla 2021, č.k. 19Co/110/2020-296 bol potvrdený rozsudok súdu prvej
inštancie o určenie neplatnosti dražby č.k. 24C 35/2019-230 zo dňa 20. júla 2020, ktorým bola žaloba
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietnutá.

22. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

23. V prejednávanej veci odvolací súd posudzujúc návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania v
intenciách vyššie citovanej právnej úpravy s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

14. júla 2021 č.k. 19Co/110/2020-296 dospel k záveru o ich nedôvodnosti.

24.Odôvodneniesúdnehorozhodnutiavopravnomkonanízároveňnemáodpovedaťnakaždúnámietku
alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

25. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia
súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo
svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

26. Aj z ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že ak odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo sporovej strany na spravodlivý proces (sp. zn.
IV.ÚS115/03).AnijudikatúraESĽPnevyžaduje,aby vodôvodnenírozhodnutiaboladaná

odpoveď na každý argument sporovej strany. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné a napadnutý rozsudok okresného
súdu tieto atribúty podľa názoru krajského súdu spĺňa.

27. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v preskúmavanej veci náležitým spôsobom, v
potrebnom rozsahu a spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania, umožnil
stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú
aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody žalovaného 1/ vyhodnotil odvolací súd ako

neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie,
na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP).28. Žalovaný 1/ vo svojej argumentácii v podanom odvolaní neuviedol v zásade žiadne nové skutočnosti,
ale len zopakoval svoje tvrdenia z prvoinštančného konania, na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku dostatočne a presvedčivo reagoval.

29. Žalovaným 1/ uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods.

1 a § 251 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca voči ktorému smerovalo odvolanie
žalovaného 1/ bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí nárok na
náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané
trovy žalobcu v zmysle § 251 CSP, preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).