Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. marec 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Csp/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719202298
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8719202298.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Kováč s.r.o., Kubániho 16, 811 01 Bratislava, IČO: 36 857 033 proti žalovaným:
1/ L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/X, XXX XX W., toho času bytom C. Č..XXX, štátny občan SR,
2/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/X, XXX XX W., toho času bytom C. Č.. XXX, štátny občan SR,
o zaplatenie 860,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 299,32 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04
% denne a s úrokom z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 299,32 eur od 05.09.2016 do zaplatenia

a ak úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu prevýšia sumu 1.350,- eur, tak odo dňa nasledujúceho
po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.350,- eur, sú
žalovaní p o v i n n í platiť úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 299,32 eur až do zaplatenia,
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaným n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal voči žalovaným žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.04.2019 zaplatenia
sumy 860,20 eur, ďalej zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške
0,4 % ročne zo sumy 860,20 eur od 04.09.2016 do zaplatenia, tak že tento úrok z omeškania a táto
zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková
suma tohoto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- eur, len 5 % ročného
úroku z omeškania zo sumy 860,20 eur do zaplatenia, náhrady nákladov spojených s mimosúdnym
uplatnením pohľadávky vo výške 72,04 eur a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.
Žalobca uzatvoril dňa 28.04.2015 so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu
č. XXXXXXXXXX (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
1.500,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach
vo výške 53,08 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v
zmluve. Žalovaný 2/ pristúpil k záväzkom žalovaného 1/ zo zmluvy ako spoludlžník v zmysle ust. §

533 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok. Vzhľadom na
omeškanie žalovaného s úhradou splátky č. 13 o viac ako tri mesiace, a to napriek predchádzajúcemu
upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, došlo k uplatneniu tzv.
straty výhody splátok. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníkabolo žalovanému doručené dňa 21.07.2016. V súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 04.09.2016, kedy bol žalovaný povinný
uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Nakoľko tak žalovaný nespravil, je od nasledujúceho dňa

v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet
neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe vyššie uvedených skutočností a predstavuje
sumu 860,20 eur (žalovaný do dnešného dňa zaplatil len sumu 1.050,68 eur).
Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok a následne aj celej
zosplatnenej sumy, žalobcovi vznikol ďalej nárok na zmluvné pokuty podľa článku 8 ods. 8.1 zmluvy

vo výške 0,04 % denne - zo sumy 860,20 eur od 04.09.2016 do zaplatenia. V súlade s § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka si žalobca popri nároku na zmluvné pokuty zo sumy omeškaných splátok
uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak, aby výška
zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako
10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z.. Žalobca si preto uplatňuje len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 0,4 % p.a.
zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje
rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a
sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Vzhľadom na uvedené žalobca uplatňuje úrok z omeškania 0,4
% ročne - zo sumy 860,20 eur od 04.09.2016 do zaplatenia. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta

za omeškanie žalovaného so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1.500,- eur,
žalobca odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 5 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 860,20 eur do zaplatenia.
Žalobca zaslal žalovanému viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier pred začatím
rozhodcovského konania. Žalovaný nereagoval na výzvy žalobcu, ako to vyplýva z Karty klienta -

evidencie žalobcu o úhrade splátok. Okrem písomných upomienok bol žalovaný opakovane vyzvaný
na splnenie jeho povinností, a to formou zaslania krátkych textových správ (sms správy), resp. pri
telefonickom príp. osobnom kontakte. Napriek tomu zo strany žalovaného nedošlo k splneniu jeho
záväzkov. V nadväznosti na zaslanie Pokusu o zmier pred začatím súdneho konania svojím právnym
zástupcom si žalobca uplatňuje voči žalovanému náhradu nákladov spočívajúcich v odmene za právnu

službu poskytnutú v súvislosti s týmto písomným uplatnením nárokov voči žalovanému. Výška tejto
náhrady zodpovedá sume tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci určenej podľa príslušných
predpisov o odmenách a náhradách advokátov vo výške 61,74 eur a paušálnej náhrade advokátovi vo
výške jedného režijného paušálu v sume 10,30 eur.

3. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

4. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

5. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. V zmysle citovaných zákonných ustanovení a za splnenia tam uvedených podmienok súd pristúpil
k verejnému vyhláseniu rozsudku.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi - Zmluvou o revolvingovom úvere číslo

XXXXXXXXXX spolu s zmluvnými dojednaniami, ktoré tvoria súčasť zmluvy, výpisom z úverového účtu,
Pokusom o zmier pred začatím súdneho konania z 07.09.2016, Oznámením o zosplatnení z 14.07.2016
s doručenkou ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledujúci skutkový a právny
stav.

8. Žalobca a žalovaní uzavreli dňa 28.04.2015 Zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX,
ktorej súčasťou boli aj zmluvné dojednania. Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovaným
úver vo výške 1.500,- eur, ktorý po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur
predstavoval sumu 1.350,- eur. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver 36 mesačnými splátkami vo výške53,08 eur. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný ako dlžník uhradiť, predstavovala sumu 2.060,88 eur.
Predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) za úver činila 26,76 %, ročná
úroková sadzba 17,77 %, priemerná RPMN za úver 34,42 %, poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur.

Žalovaní do dňa podania žaloby zaplatili celkovo sumu 1.050,68 eur.

9. Podľa bodu 8.1, 8.2 a 8.3 zmluvy sa pre prípad omeškania s platením úveru zmluvné strany dohodli
na sankcii v podobe zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6
% p. a.), pričom zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu

ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom
omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov
z omeškania podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna
miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

10. V zmysle bodu 10.1. zmluvných dojednaní poplatok za poskytnutie úveru sa uhrádza jeho
započítaním so sumou úveru a rozdiel bude vyplatený na účet dlžníka.

11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o

úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len „ZSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú

čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y),d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa § 9 ods. 7 ZSU, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi

návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie
sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovenívzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

18. Podľa § 9 ods. 12, 13 a 14 ZSU v znení účinnom od 23. 12. 2015, všetky plnenia, ktoré
pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, musia byť
obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám
alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať
uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej

predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou
odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie
spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej
zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných
príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané
vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo

osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú
dotknuté. Akékoľvek poskytnuté plnenia spotrebiteľa súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere
požadovanéalebovyberanéveriteľomalebotreťouosobousapovažujúzaplneniaspotrebiteľaveriteľovi
a za súčasť odplaty podľa osobitných predpisov. Každé plnenie vyberané veriteľom alebo treťou
osobou v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný bezodkladne evidovať podľa

osobitného predpisu; na tento účel sa veriteľ nemôže dovolávať skutočnosti, že plnenie prijala tretia
osoba.

19. Podľa § 25g ZSU, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je
ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli, sa
vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.

20. Súd mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanými zmluvu o úvere, ktorá je zároveň

spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom ako veriteľom poskytujúcim úvery v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovanými ako spotrebiteľmi. Zároveň sa na predmetnú
zmluvu vzťahujú aj ustanovenia ZSU, pretože predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky,
ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom. Uvedené nebolo
medzi stranami sporné, čo vyplýva aj z ustanovení predmetnej zmluvy a zmluvných dojednaní, ktoré

odkazujú na predmetný zákon.

21. Po posúdení obsahu zmluvy, zmluvných dojednaní a výpisu z úverového účtu súd dospel k záveru,
že žalobca pri vyplatení úveru na účet žalovaného 1/ postupoval nesprávne, ak žalovanému vyplatil
istinu úveru 1.350,- eur z dôvodu započítania poplatku za poskytnutie úveru. Uvedeným postupom

veriteľ reálne poskytne spotrebiteľovi sumu úveru zníženú o uvedený poplatok. Uvedený postup žalobca
nepoprel, napokon, vyplýva aj z výpisu z úverového účtu. Súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-377/14 (V. Y. D., W. D. proti FINWAY a. s.), v ktorom o štvrtej z predložených prejudiciálnych
otázok rozhodol tak, že „Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy
I smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú

celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru
účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne
vyplatené.“ Citovaný rozsudok sa skutkovo vzťahuje aj na predmetný prípad. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca nesprávne uviedol v zmluve, že výška poskytnutého úveru je 1.500,- eur, ak reálne poskytol
žalovanému 1.350,- eur. Uvedený postup zo strany žalobcu znevýhodňuje žalovaného, pretože sa úročí

suma istiny (1.500,- eur), avšak reálne má k dispozícii sumu zníženú o započítaný poplatok (1.350,-
eur). Úrok pritom predstavuje odplatu, teda odmenu za to, že veriteľ poskytne svoje peňažné prostriedky
dlžníkovi. V tomto prípade si časť poskytnutých prostriedkov vzal priamo veriteľ na úhradu poplatku
za poskytnutie úveru, čo má zásadný vplyv na celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom a aj na
výpočet RPMN.

22. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že údaj o RPMN uvedený v zmluve pod bodom 6. je nesprávny,
pretože reálna výška poskytnutého úveru je jedným zo základných parametrov potrebných pre výpočet
RPMN. Ak bola žalovanému poskytnutá suma 1.350,- eur, pričom pri výpočte RPMN žalobca vychádzalzo sumy 1.500,- eur, je v predmetnej zmluve RPMN vypočítaná nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo
má za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. d) ZSU. Z
uvedeného dôvodu má žalobca nárok na vrátenie sumy 1.350,- eur po odpočítaní sumy, ktorú žalovaný

uhradil doposiaľ na účet žalobcu (1.350,- eur - 1.050,68 eur). Vo zvyšnej časti, ktorá predstavuje úroky
a poplatky, súd žalobu zamietol.

23. Žalobca si uplatnil aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré mali spočívať v odmene
právnemu zástupcovi za právnu službu poskytnutú v súvislosti so zaslaním pokusu o zmier žalovanému

pred podaním žaloby na súd. Výška nákladov bola určená ako suma tarifnej odmeny za jeden úkon
právnejpomociurčenejpodľapríslušnýchpredpisovoodmenáchanáhradáchadvokátovvovýške61,74
eur a paušálnej náhrade advokátovi vo výške jedného režijného paušálu v sume 10,30 eur.

24. Súd nárok žalobcu v tejto časti zamietol, pretože v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal existenciu reálnych nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške

72,04 eur. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o stranu sporu, ktorá existenciu takýchto
skutočností tvrdí (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS38/2015, z 21. 1. 2015).
Náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ predstavujú reálne vynaložené
náklady, ktorých účelnosť vynaloženia a ich skutočnú výšku je žalobca povinný preukázať. Tieto náklady

nie je možné zamieňať s odmenou advokáta podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004Z. z., pretože ide o
hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Trovy právneho zastúpenia vyčíslené podľa vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. si žalobca môže uplatňovať len za úkony po začatí konania pred súdom, nie však
za úkony v predsúdnom štádiu.

25.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenia č. 87/1995Z.
z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Podľa § 3a ods. 1 Nariadenia č. 87/1995 Z. z., ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov
ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za
rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

28. Podľa § 3a ods. 2 Nariadenia č. 87/1995 Z .z., za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z
omeškania,zmluvnépokutyaakékoľvekinéplneniazaomeškaniespotrebiteľasosplácanímpeňažných
prostriedkov.

29. Podľa § 3a ods. 3 Nariadenia č. 87/1995 Z. z, sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku
poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

30. Žalovaní úver riadne nesplácali, žalobca listom z 14.07.2016 oznámil omeškanie s úhradou splátok

12, 13 a 14 v sume celkom 258,68 eur. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil, preto žalobca pristúpil k
zosplatneniu úveru. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy 299,32 eur a to od
05.09.2016, preto žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne
z dlžnej sumy podľa bodu 8 ods. 8.1 zmluvy a tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa §
517 ods. 2 OZ, ktorý si žalobca uplatnil vo výške 0,4 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na

uvedené sankcie v rozsahu podľa § 3a Nariadenia č. 87/1995 Z. z. (t. j. do výšky trojnásobku výšky
úrokov z omeškania podľa § 3 uvedeného nariadenia, čo je 15,15 % ročne) a to do doby, kým suma
zmluvnej pokuty a úroku z omeškania dosiahne sumu poskytnutých peňažných prostriedkov (1.350,-
eur). Od nasledujúceho dňa patrí žalobcovi úrok z omeškania v uplatnenej výške 5 % ročne (t. j. podľa §3 Nariadenia č. 87/1995 Z. z.). Súd teda vo veci rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti, týkajúcej sa úrokov z omeškania ako aj zmluvnej pokuty, považoval súd žalobu za
nedôvodnú a preto ju aj v tejto časti zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku
v spojitosti s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 860,20

eur s príslušenstvom, priznaná mu bola suma 299,32 eur s príslušenstvom (okrem nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky v sume 72,04 eur). V konaní mali teda pomerný úspech žalovaní vo výške
30,40 % (65,20 % - 34,80 %), ktorí si však žiadne trovy konania neuplatnili, ani im nevznikli, súd im
preto nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).