Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. jún 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/71/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210217002
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4210217002.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, proti
žalovanému: HILTON, s.r.o., Poľná 1916/15, Levice, IČO: 36 827 100, zastúpený: L.I.B. legal s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 237 546, o zaplatenie 17.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 12. decembra 2018 č. k. 15C/295/2011-459, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi istinu 17.000 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z priznanej istiny od 14. 08. 2010 do

zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Trovy tlmočenia znáša štát.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Komárno) rozsudkom zo dňa 12. 12. 2018 č. k. 15C/295/2011-459
pri právnom posúdení podľa § 488, § 489, § 493, § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), §
252, § 253 ods. 1 a § 259 Civilného sporového poriadku, žalobu žalobcu voči žalovanému týkajúcu sa
zaplatenia sumy 17.000 eur ako nedôvodnú zamietol.

2. Žalovanému voči žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu riadiac sa
pritom obsahom ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žaloba žalobcu bola

zamietnutá, úspešnému žalovanému v konaní súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

3. Povinnosť nahradiť trovy štátu bola súdom uložená povinnému, pretože z jeho pričinenia tieto trovy
vznikli tým, že žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Trovy tohto dôkazu boli uhradené
uznesením Okresného súdu Komárno z rozpočtových prostriedkov štátu. Keďže dôvod vzniku týchto
trov spočíval v správaní sa žalovaného, k náhrade týchto trov bol aj žalovaný zaviazaný. O tomto druhu

trov rozhodol súd podľa § 259 v spojení s § 262 CSP.

4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd uviedol, že s poukazom na vykonané
dokazovanie mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 13. 08. 2009 uzatvorená kúpnazmluva, čo vplýva jednak z listinného dôkazu a to kúpnej zmluvy riadne podpísanej zmluvnými stranami,
pričom na základe tejto zmluvy bolo následne zavkladované aj vlastnícke právo k predmetu prevodu
danej zmluvy na žalovaného. Uvedené v konečnom dôsledku nebolo ani medzi stranami sporné, pretože

z výpovede žalobcu vyplynulo, že pri druhom stretnutí s pánom W. už spomínali kúpnu zmluvu a
taktiež aj to, že žalobca sa dozvedel o obsahu zmluvy, a teda vedel, že je uzatvorená kúpna zmluva.
Z kópie zmluvy vyplýva, že táto bola podpísaná aj cez trikolóru všetkými účastníkmi zmluvy, a preto je
nepravdepodobné, že žalobca podpisoval iba jeden papier a zmluvu nikdy nevidel, pretože podpis sa
dáva na riadne zviazanú zmluvu. Žalobca potom v čase podpisu predmetnej zmluvy musel vidieť celú

zmluvu a tým pádom musel poznať aj jej obsah.

5. Medzi stranami sporu takisto sporným nebolo to, že dohodnutá kúpna cena za prevádzané
nehnuteľnosti mala byť 20.000 eur, čo zhodne potvrdili kupujúci a aj predávajúci. Žalobca uviedol, že
chcel predať rodinný dom za 20.000 eur a žalovaný tvrdil, že uhradil kúpnu cenu 20.000 eur. Medzi
stranami sporu nebolo sporné ani to, že žalovaný žalobcovi poskytol 3.000 eur za účelom úhrady

exekúcií, aby sa domová nehnuteľnosť zbavila tiarch. Uvedené vyplýva z výpovede vypočutých svedkov,
ako aj zo žiadosti súdneho exekútora o zrušenie záložných práv.

6. Medzi stranami sporu však bolo sporné odovzdanie zvyšku kúpnej ceny v sume 17.000 eur žalobcovi.
Tu sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že peniaze odovzdal žalobcovi, pričom vychádzal najmä

zo znenia kúpnej zmluvy, kde článok III bod 3.2 hovorí, že kúpna cena bola odovzdaná v hotovosti.
Súd vychádzal zo znenia kúpnej zmluvy a zároveň mal za preukázané, že uvedené je pravdivé. Pokiaľ
ide o dodatky, ktorými boli menené zmluvné dojednania týkajúce sa kúpnej ceny, tu súd poukazuje na
znalecký posudok, podľa ktorého podpisy na týchto dodatkoch neboli podpismi I.. Ďalej súd poukazuje
na časový sled udalostí, keď kúpna zmluva bola podpísaná v auguste 2009 a dodatky až v januári, resp.

vo februári 2010, t. j. pol roka po podpise danej zmluvy, pričom nikto nemal v tomto období kontaktovať
konateľa žalovaného. Z výpovede svedka W. vyplýva, že tento mal konateľa žalovaného kontaktovať dva
mesiace po podpise zmluvy, pričom predmetné dodatky sú z podstatne neskoršieho časového obdobia
a je teda nepravdepodobné, že tieto dodatky žalovaný podpísal.

7. Tvrdenia žalobcu o tom, že mu peniaze vyplatené nemali byť, neboli ničím potvrdené, pričom svedok
W. nepopísal sled udalostí tak, ako to uviedol žalobca, t. j. že žalobca mal za p. W. prísť a dožadovať
sa zaplatenia peňazí. Z výpovede tohto svedka (W.) vyplýva, že tento žalobcu videl iba pri prevoze do
Nových Zámkov a potom asi o dva mesiace, avšak pri odovzdávaní peňazí nebol. V spore potvrdené
nebolo, že by sa žalobca v čase podpisu zmluvy alebo krátko po ňom domáhal zaplatenia peňazí u

sprostredkovateľa, resp. priamo u žalovaného. Svedecké výpovede vypočutých svedkýň F. a S. nie
sú postačujúce, pretože obidve svedkyne sú v priamom príbuzenskom vzťahu alebo v priateľskom
vzťahu so žalobcom, a teda nie sú relevantné a dôverné a skôr sa javia byť ako účelové. Za danej
situácie sa súd stotožnil s obsahom písomného právneho úkonu (kúpna zmluva uzatvorená dňa 13.
08. 2009), ktorý predstavuje konsenzus zmluvných strán a potom sa stotožnil aj s tvrdeniami v zmluve

obsiahnutými, pretože v spore nebol preukázaný opak týchto tvrdení a takisto nebol ani jednoznačne
podložený. Dodatky ku kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 13. 08. 2009 nemohli zmeniť jej obsah, pretože
neboli podpísané konateľom žalovaného ako jednou zmluvnou stranou (kupujúcim) a tým tieto dodatky
nemohli byť platné.

8. V kontexte týchto dôvodov prvoinštančný súd žalobu podanú žalobcom zamietol z toho dôvodu, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia v tom smere, že mu nemala byť
vyplatená celá kúpna cena, tak ako bola dohodnutá v kúpnej zmluve zo dňa 13. 08. 2009, ktorú zmluvu je
potrebné považovať za platný právny úkon, slobodne a vážne podpísaný obidvoma zmluvnými stranami.

9. Proti tomuto v poradí druhému rozsudku vo veci samej (prvý vyhovujúci rozsudok ukladajúci
žalovanému zaplatiť sumu 17.000 eur s príslušenstvom žalobcovi, ako aj náhradu trov konania vydaný
OS Komárno dňa 17. 04. 2012 č. k. 15C/295/2011-62 bol na základe podaného odvolania žalovaného
zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre o dňa 30. 09. 2013 č. k. 5Co/287/2012-109 s následným
vrátením veci tomuto súdu na ďalšie konanie) podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, navrhujúc

odvolaciemusúdu,abynapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciepodľa§388CSPzmeniltak,žepodanej
žalobe vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného a zároveň aj odvolacieho
konania. Žalobca poukázal vo svojom odvolaní na existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1písm. f/ a h/ CSP, t. j. že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

10. Pečiatka - text osvedčenia pravosti podpisu Mesta Nové Zámky sa nachádza na poslednej strane
zmluvy. Aby sa text osvedčenia pravosti podpisu dostal na posledný list zmluvy, tak tento list musel
byť oddelený za účelom jeho uloženia do tlačiarne. Takisto ani Mesto Nové Zámky zmluvu nezviazalo,
pretože ak by tak urobilo, biela nálepka, ktorou je prelepená trikolóra na poslednej strane zmluvy by
nebola opatrená podpismi účastníkov zmluvy, ale by bola opatrená pečiatkou mesta. Úvahy súdu v tomto

smere sú iba v rovine predpokladov a podľa názoru žalobcu ani nie sú správne.

11. Ak bola v danom prípade uzavretá kúpna zmluva za dohodnutú kúpnu cenu 20.000 eur, dôležité je
zistiť, či táto kúpna cena bola vyplatená v celosti, alebo nie. V prejednávanej veci žalovaný hodnoverne
nepreukázal vyplatenie celej kúpnej ceny žalobcovi, čím neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje.
V tejto súvislosti mal súd nesprávne za preukázané, že ak je v kúpnej zmluve uvedené prevzatie

kúpnej ceny, že je to pravda. Súd vychádzal zo znenia kúpnej zmluvy a mal za preukázané, že v nej
uvedené údaje sú pravdivé. To, že súd nemal jednoznačne prevziať obsah kúpnej zmluvy, najmä pokiaľ
ide o spôsob vyplatenia dohodnutej kúpnej ceny, potvrdzuje aj obsah samotnej výpovede konateľa
žalovaného pred odvolacím súdom dňa 30. 09. 2013 a súdom prvej inštancie dňa 12. 11. 2014, z
obsahu ktorých je zrejmé, že pred podpisom kúpnej zmluvy bola žalobcovi vyplatená suma 3.000 eur a

následne po podpise zmluvy mala byť žalobcovi vyplatená suma 17.000 eur. Na sumu 3.000 eur konateľ
žalovaného odovzdal žalobcovi dňa 13. 08. 2009 výdavkový pokladničný doklad. Konateľ žalovaného
na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 12. 11. 2014 vypovedal, že pri odovzdaní kúpnej ceny
žalobcovi bol prítomný aj svedok W., ktorý však výpoveď konateľa žalovaného v tejto časti poprel
(naposledy v rámci svojej svedeckej výpovede na odvolacom pojednávaní pred Krajským súdom v Nitre

dňa 16. 06. 2021). Iný dôkaz, ktorým by bolo preukázané odovzdanie (vyplatenie) zvyšku kúpnej ceny
a zároveň aj žalovanej sumy žalovaný v tomto spore nepredložil a ani neoznačil.

12. Súd sa stotožnil s tvrdeniami obsiahnutými v kúpnej zmluve, pretože nebol preukázaný opak týchto
tvrdení. Takýto názor súdu žalobca považuje za nesprávny, pretože výpoveďami bol preukázaný opak.

Súd prvej inštancie nesprávne presúva dôkazné bremeno zo žalovaného na žalobcu, nakoľko v daných
prípadoch dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného, ktorý mal preukázať vyplatenie žalovanej sumy
žalobcovi, čo zatiaľ nepreukázal.

13. Čo sa týka dodatkov ku kúpnej zmluve, tak tieto žalobcovi predložil svedok W. a v čase ich

predloženiažalobcoviužobsahovaliajpodpiskupujúceho.PodľavýpovedesvedkaW.onrobilibašoféra
a žalobcovi odovzdával dokumenty v obálke, ktorú mu dal konateľ žalovaného. Konateľ žalovaného
vypovedal tak, že on žiadne listiny W. na doručenie žalobcovi nedával. Aj z týchto výpovedí je zrejmé,
že obidve tieto osoby nekonali férovo, pretože je veľa rozporov medzi ich výpoveďami. Hlavný rozpor
spočíva v tom, že konateľ žalovaného tvrdil vo svojej výpovedi, že pri odovzdávaní peňazí bol prítomný

žalobca, jeho manželka, on a svedok W., ktorý však tvrdenie konateľa žalovaného v tomto smere poprel,
a iný dôkaz o odovzdaní zvyšku kúpnej ceny žalobcovi neexistuje.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že Krajský súd v Nitre, ako súd
odvolaciemu navrhuje žalobcom napadnutý rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 12. 12. 2019 sp.

zn. 15C/295/2011-459 v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a súčasne
mu priznať náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaný je toho názoru, že žalobca v
sporedôkaznébremenoohľadnesvojichtvrdenítýkajúcichsanevyplateniacelejdohodnutejkúpnejceny
neuniesol. Žalovaný trvá na tom, že celú kúpnu cenu vyplatil žalobcovi 13.8.2009. Dôkazné bremeno
možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ak je určovaný

výsledkom vykonaného dokazovania.

Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide potom o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tvrdí (II. ÚS/38/2015). Za účelom preverenia autentickosti podpisu konateľa žalovaného bolo

nariadené znalecké dokazovanie, ktoré vyznelo v jeho prospech.

15. Žalovaný svoje tvrdenia o vyplatení dohodnutej kúpnej ceny preukázal aj Kúpnou zmluvou zo dňa
13.8.2009, konkrétne článkov III. bod 3.2, ktorý hovorí o tom, že kúpna cena vo výške 20.000 eurbola v celom rozsahu vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy a žalobcovi bola odovzdaná v hotovosti.
Svedecké výpovede a výpovede strán sporu sa ohľadne okolností vyplatenia kúpnej ceny značne v
konaní rozchádzali, čo však zásadne nemôže ísť pri hodnotení dôkazov na vrub žalovaného. Aj samotný

žalobca svoju výpoveď ohľadne vyplatenia kúpnej ceny počas konania viackrát menil.

16. Žalobca v písomnom vyjadrení na písomné vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že na
nikom nie je možné spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukázal, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané

peniaze.Vtakomtoprípadejenažalovanom,abytvrdilapreukazoval,žepôžičkuužvrátil(uznesenieNS
SR sp. zn. 4CDo/13/2009 zo dňa 24. februára 2010. Ak teda žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil, bolo
jeho povinnosťou označiť a súdu predložiť relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Platnosť
tzv. negatívnej dôkaznej teórie vychádzajúcej z toho, že nemožno od účastníka spravodlivo žiadať,
aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (napr. tvrdenie, že žalovaný nezaplatil)
znamená, že dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného.

17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, viazaný
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania zo strany žalobcu (§ 379 a § 380 CSP). Po nariadení
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a doplnení dokazovania opätovným výsluchom

žalobcu a svedka U. (§ 384 v spojení s § 383 CSP) odvolací súd vzhliadol opodstatnenosť podaného
odvolania žalobcu a o tomto odvolaní rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

18. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. V danom prípade odvolací súd viazaný svojou zákonnou povinnosťou skúmať, či napadnutý
rozsudok odvolaním žalobcu nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád v zmysle
§ 389 ods. 1 CSP dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu je opodstatnené a pri nevzhliadnutí
podmienok pre zrušenie alebo potvrdenie napadnutého rozsudku napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci prvoinštančným súdom podľa § 388 CSP
zmenilapodanejžalobežalobcuvočižalovanémuohľadnezaplateniasumy17.000eurspríslušenstvom
vyhovel.

20. Po doplnení dokazovania odvolacím súdom opätovným výsluchom svedka W. a žalobcu, odvolací

súd na rozdiel od súdu prvoinštančného mal za preukázanú opodstatnenosť podanej žaloby zo strany
žalobcu voči žalovanému. Inak v dostatočnom rozsahu zistený a aj doplnený skutkový stav v tomto
spore súd prvej inštancie nesprávne z právneho hľadiska vyhodnotil, čo sa prejavilo v procesnej zmene
napadnutého rozsudku podľa § 388 CSP. Z hľadiska právneho a argumentačného sa prvoinštančný
súd nedostatočne vysporiadal s tou skutočnosťou, že napriek zneniu čl. III. kúpnej zmluvy uzavretej

dňa 13.8.2009 kúpna cena v sume 20.000 eur nebola vyplatená predávajúcemu v hotovosti, pretože
preukázateľne konateľ žalovaného p. I. N. pred podpisom tejto zmluvy poskytol zálohu žalobcovi v sume
3.000 eur na vyrovnanie exekúcie žalobcu, čo bolo v spore preukázané výdavkovým pokladničným
dokladom znejúcim na sumu 3.000 eur vystaveným dňa 13.8.2009 žalovaným. Pokiaľ ide o preukázanie
zaplatenia zvyšku kúpnej ceny žalobcovi v sume 17.000 eur, tak na túto sumu žalovaný paradoxne

pokladničný blok nevydal pre žalobcu, pričom išlo o sumu podstatne vyššiu, ku ktorej odovzdaniu
žalobcovi malo dôjsť v ten istý deň, t. j. 13.8.2009, ako v prípade zálohy v sume 3.000 eur. V tomto smere
odvolací súd poznamenáva, že je potrebné sa prikloniť k argumentácii žalovaného ohľadne platnosti
tzv. negatívnej dôkaznej teórie v sporovom konaní a konkrétne aj v danom prípade. Za stavu platnostiteórie o negatívnej právnej skutočnosti ako aj skutočnosti, že žalobcovi doposiaľ nebola vyplatená celá
kúpna cena dochádza totiž k presunu dôkazného bremena zo strany žalobcu na strany žalovaného. V
tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ ide o odovzdanie zvyšku kúpnej ceny žalobcovi,

tak nie je možné akceptovať odovzdanie zvyšku kúpnej ceny, resp. vyplatenie kúpnej ceny žalobcovi
naraz, t. j. v deň podpísania kúpnej zmluvy, ako je to uvedené v čl. III. kúpnej zmluvy a ako to akceptoval
aj prvoinštančný súd. Pravdivosť čl. III. predmetnej kúpnej zmluvy však s poukazom na výpovede
strán sporu a svedka W. preukázaná nebola. Samotný konateľ žalovaného v tomto smere uviedol
pred Krajským súdom v Nitre do zápisnice o pojednávaní dňa 30.9.2013, že suma 3.000 eur bola

vyplatená žalobcovi ešte pred podpisom kúpnej zmluvy, a preto bol na túto sumu vystavený vlastne
aj blok. Odovzdanie tejto sumy (3.000 eur) malo prebehnúť na pumpe v Komárne. Na tej istej pumpe
malo potom asi o dve hodiny dôjsť k odovzdaniu sumy 17.000 eur žalobcovi, pričom žalobca a jeho
manželka odovzdali žalovanému, resp. jeho konateľovi nimi podpísané a overené rovnopisy zmlúv.
Konateľ odporcu p. I. N. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 12.11.2014 uviedol, že pri
odovzdávaní zvyšku kúpnej ceny 17.000 eur bol prítomný on, žalobca, jeho manželka a p. W.. V konaní

pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní pred odvolacím súdom (na pojednávaní konanom dňa
21.6.2021) vypočutý svedok U. W. poprel, že by bol osobne prítomný pri tom, keď mal p. I. N. ako konateľ
žalovaného odovzdať žalobcovi sumu 17.000 eur, ako doplatok kúpnej ceny.

21. V kontexte uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v tomto spore neuniesol dôkazné

bremeno, ktoré ho zaťažovalo, t. j., že žalobcovi odovzdal dohodnutú kúpnu cenu za prevedené
nehnuteľnosti v sume 20.000 eur, pretože na druhej strane nie je možné od žalobcu spravodlivo žiadať,
aby tento preukazoval reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, t. j., že mu žalovaný nezaplatil
plnú výšku dohodnutej kúpnej ceny.

22. S poukazom na takto zaujatý právny záver odvolacieho súdu, ktorý je odlišný od zaujatého právneho
záveru prvoinštančného súdu bolo potrebné pristúpiť k zmene napadnutého rozsudku tým spôsobom,
ako je táto zmena v zmysle § 388 CSP zachytená v rámci výrokovej časti tohto rozsudku.

23. Pokiaľ ide o náhradu trov prvoinštančného konania, o tejto náhrade rozhodol súd podľa § 396

ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP tak, že v plnom rozsahu ju priznal úspešnému žalobcovi v
prvoinštančnom konaní.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2
CSP tak, že náhradu týchto trov v plnom rozsahu priznal žalobcovi majúcemu v odvolacom konaní plný

úspech. O výške takto priznanej náhrady rozhodne súdny úradník na súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

25. O náhrade trov konania štátu rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 CSP a tieto
sa vzťahujú na krytie nákladov štátu spojených s realizovaným znaleckým dokazovaním z odboru

písmoznalectva. K náhrade týchto trov bol zaviazaný žalovaný majúci neúspech v tomto spore.

26. Trovy tlmočenia v tomto spore znáša štát vzhľadom na právo strany sporu konať pred súdom v
materinskom jazyku (v danom prípade u žalobcu v maďarčine).

27. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).