Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/84/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912010714
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7912010714.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka
Dudíka a JUDr. Zoltána Szalaya, v trestnej veci obžalovaného T. E. a spol. pre spolupáchateľstvo zločinu
lúpeže podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 23. októbra 2013 v
Košiciach,oodvolaníokresnéhoprokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduTrebišovzodňa25.4.2013,
sp.zn. 1T/70/2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Trebišove podal na obžalovaných T. E. a V. A. obžalobu pre skutok , ktorého sa
mali dopustiť tak, že

24.6.2012 o 06.45 hod. pred budovou bývalých Učňovských dielní spoločnosti Strojstav na Ul. SNP v

Sečovciach, spoločným konaním a v podnapitom stave, pod hrozbou fyzického násilia požadovali od
tam prítomných poškodených V. A., Q. B. a V. C. cigarety a peniaze, ktoré im poškodení odmietli dať,
a preto ich fyzicky napadli tak, že ich bili po rôznych častiach tela a kopali do nich, avšak vážnejšie
zranenia im nespôsobili, pričom poškodený V. C. v obave z ďalšieho násilia vydal T. E. načatý balík
cigariet zn. RGD a 8.- € v minciach a V. A. zároveň z vrecka nohavíc poškodeného V. A. odcudzil mobilný
telefón zn. Motorola F3 a 50,- € bankovku,

ktorým skutkom mali spáchať v spolupáchateľstve zločin lúpeže podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr.zák.

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „prvostupňový súd“) zo dňa 25.4.2013, sp.zn. 1 T
70/2012 boli obžalovaní T. E. a V. A. uznaní za vinných pre skutok, že

24.6.2012 v čase, okolo 06.45 hod. pred budovou bývalých Učňovských dielní Strojstavu na Ul. SNP v
Sečovciach spoločným konaním v podnapitom stave žiadali od V. A., Q. B. a V. C. cigarety, a keď títo
im cigarety odmietli dať, fyzicky ich napadli a to V. C. a Q. B., avšak zranenia im nespôsobili, pričom
na požiadanie T. E. mu V. C. vydal načatý balíček cigariet zn. RGD a 8.- € v minciach a V. A. z vrecka
nohavíc V. A. zobral mobilný telefón zn. Motorola F3 a 50,- €.

ktorý skutok bol právne kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo zločinu vydierania podľa § 20, § 189 ods.
1 Tr.zák.

Boli im za to uložené:- obžalovanému T. E. podľa § 189 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr.zák. trest odňatia
slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. podmienečne odložený
a podľa § 50 ods.1 Tr.zák. určená skúšobná doba v trvaní 3 rokov,

- obžalovanému V. A. podľa § 189 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm.l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2
Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 a 1 roka , pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák.
zaradený do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne, bola obom obžalovaným uložená podľa § 287 ods. 1 Tr.por. povinnosť uhradiť poškodenému
V. C. škodu vo výške 10,50 €.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor (ďalej len „odvolateľ“), a to bezprostredne po jeho
vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní a to tak proti výroku o vine, ako i proti výroku o treste.

V písomnom odôvodnení podaného opravného prostriedku uvádza, že rozhodnutie okresného súdu
považuje za nesprávne a neodôvodnené, pokiaľ oboch obžalovaných neuznal vinnými pre zločin
lúpeže podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.zák. a z toho vyplývajúce uloženie neprimerane
nízkych trestov oboch obžalovaných. Dôvodí, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obaja
obžalovaní tak hrozbou bezprostredného násilia, ako i samotným násilím smerovali k okamžitému

zmocneniu sa a dispozícii s vecami poškodených, konkrétne cigariet , peňazí a mobilného telefónu.
Ďalej, poukazuje na definíciu násilia, za ktoré sa všeobecne považuje použitie fyzickej sily na prekonanie
alebo zamedzenie fyzického odporu, nie je však podmienkou, aby napadnutý kládol odpor, napr. ak
si je vedomý fyzickej prevahy útočníka, resp. útočníkov a z obavy pred ďalším násilím odpor vôbec
neprejavuje a úplne sa podrobuje vôli páchateľa (tak to bolo u poškodeného V. A.). Konštatuje,

že tak trestný čin lúpeže, ako i vydierania majú vo svojom zákonnom znaku hrozbu násilím, resp.
násilie, o avšak pomyselnú hranicu tvorí práve bezprostrednosť uvedenej hrozby násilia, resp. násilia
nasledujúceho po takejto hrozbe. U trestného činu lúpeže hrozba bezprostredným násilím predstavuje
hrozbu takého násilia, ktoré má byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka. Ak sa
chcepáchateľzmocniťcudzejveciapoužijektomuhrozbunásilia,t.j.násilie,ktorésamáuskutočniťažv

budúcnosti, v tom prípade ide o trestné čin vydierania. Nemusí byť hrozba vyslovená, stačí konkludentné
konanie, ak je z neho a okolností zrejmé, že sa násilie uskutoční ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí
vôli útočníka. Dôležitým momentom je úmysel páchateľa, t.j. za akým cieľom bolo použité násilie, resp.
hrozba násilím, ktorú páchateľ pre dosiahnutie svojho cieľa použil. Ak páchateľ koná v úmysle zmocniť
sa cudzej veci v bezprostrednej časovej nadväznosti na použité násilie alebo hrozbu bezprostredného

násilia, ide o trestný čin lúpeže. Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že obžalovaní sa dopustili tak
vyhrážok, ako i fyzického násilia voči poškodeným v úmysle zmocniť sa cigariet, peňazí a mobilného
telefónu a to bezprostredne po tom, ako im odmietli dať cigarety. V tomto spoločnom konaní sa nemuseli
dohodnúťvopred,došloknemukonkludentnepotom,akoimpoškodeníodmietlidaťcigarety. Vzhľadom
na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a vec

vrátil tomuto na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného T. E., nakoľko boli splnené
procesné podmienky pre predmetný procesný postup (§ 293 ods.5 Tr.por.).

Zástupca krajského prokurátora v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí poukázal na podrobné
dôvody uvedené v písomnom odôvodnení odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa a vec vrátiť tomuto na nové prejednanie a rozhodnutie.

ObhajcaobžalovanéhoT.E.-JUDr.DušanČernákvkonečnomnávrhunaverejnomzasadnutípoukázal,

že konflikt medzi obžalovanými a poškodenými vznikol na základe verbálneho prejavu poškodených,
nebol tam úmysel použiť násilie na získanie veci a vyslovil pochybnosť, že by poškodení mali finančnú
čiastku uvádzanú V. A.. Navrhol , aby odvolací súd odvolanie zamietol.

Obhajca obžalovaného V. A.P. - JUDr. Igor Varga v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí predniesol,

že sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, a navrhol odvolanie odvolateľa zamietnuť.Obžalovaný V. A. v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí zotrval na svojom tvrdení, že sa trestnej
činnosti nedopustil, rozdeľoval sa bijúcich a zdvihol telefón, ktorý vypadol z vrecka na zem a pripojil sa
k návrhu svojho obhajcu.

Krajský súd ako súd odvolací ( § 315 Tr.por. ) skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a oprávnenou osobou a
či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania, avšak z
obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné ( § 315 ods.1 Tr.por.), bolo podané včas -

v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok podať ( § 309 ods.1
Tr.por.), oprávnenou osobou ( § 307 ods.1, ods.2 Tr.por. ) a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie
odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.

Krajský súd (ďalej len „odvolací súd“) potom pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľa postupoval v
zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by
neodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd

preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania,
predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj
na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali
( po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle
ustanovenia § 371 ods.1 Tr.por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia ako i obsahu podaného opravného prostriedku a
obsahu spisového materiálu , odvolací súd zistil nasledovné.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, prvostupňový súd vykonal všetky dostupné a potrebné
dôkazy a to tak výsluchom obžalovaných, výsluchom svedkov Q. B., V. C., K. B., V. M., R. A., V. V., M. A.,
prečítaním výpovede svedkov V. A. a V. W. ako i listinných dôkazov, z ktorých dôkazov po ich vykonaní
vyplynulo ako došlo ku skutku, pre ktorý boli obžalovaní uznaní vinnými.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku - v súlade s ustanoveniami § 165 ods. 1, § 167
a § 168 ods. 1 Tr.por. - riadne, logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o
ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia pri rozhodovaní oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov tak jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal všetky
dostupné a potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu - v súlade s ustanovením § 2 ods.
10 Tr.por. a tieto i správne vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. Odvolací súd tak
nemal pochybnosti o správnosti skutkového výroku v napadnutom rozsudku, pretože tento zodpovedá

výsledkom dokazovania na hlavných pojednávaniach.

Odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť - v zhode so závermi prvostupňového súdu, že vykonaným
dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa obžalovaní dopustili skutku, ktorý sastal tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorého skutkovú
vetu tento upravil na základe výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní.

I tu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že skutkové zistenia prvostupňového súdu majú plne
oporu vo vykonaných dôkazoch, na ktoré sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
odvolal a sú podrobne rozobrané v jeho odôvodnení. Nakoľko sa i tu odvolací súd so zisteniami
prvostupňovéhosúdu plnestotožňuje,odkazujevďalšominasprávnedôvodyvňomuvedené,zktorých
vyplýva jednoznačný záver nevzbudzujúci dôvodné pochybnosti, že skutok spáchali obaja obžalovaní,

zisteným spôsobom, z preukázaného motívu a spôsobili v ňom ustálený následok.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa, týkajúcich sa viny - a to najmä právnej kvalifikácie
konania oboch obžalovaných, je potrebné zdôrazniť, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že konanie
oboch obžalovaných voči nebohému V. A., Q. B. a V. C. nebolo motivované primárne snahou o
zmocnenie sa uvádzaných vecí, došlo k verbálnemu sporu, ktorý prerástol do fyzickej podoby, avšak

nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by to bolo motivované snahou o
zmocnenie sa cudzích vecí. Vzniknutá situácia bola neprehľadná, pričom na zistenie priebehu udalostí
mal podstatný vplyv alkohol, ktorý mali požitý všetci zainteresovaní, t.j. obaja obžalovaní ako aj nebohý
V. A., Q. B. a V. C..

Zistené skutkové zistenia pri právnych úvahách - pri právnej kvalifikácii skutku - tak správne
prvostupňový súd podriadil pod príslušné ustanovenie zákona a preto odvolací súd nezistil žiadne
pochybenia ani pri právnej kvalifikácii skutku.

Odvolací súd preskúmal aj odvolaciu námietku odvolateľa vo vzťahu k uloženým trestom a zistil, že ,

správny je i tento výrok, nakoľko prvostupňový súd pri určení druhu trestu a jeho výmery u oboch
obžalovaných postupoval plne v súlade s ustanoveniami § 34 Tr.zák. a nasl., keď prihliadol najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, ale taktiež i na osoby páchateľov, ich pomery a na možnosť ich nápravy, no súčasne dôsledne
zohľadnil i potreby zákonného účelu trestu z hľadiska individuálnej represie, ale i generálnej prevencie.

Vo vzťahu k obžalovanému T. E. je potrebné uviesť - a aj zdôrazniť - že ak počas skúšobnej doby
povedie riadny život a splní uložené povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný
trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

Obdobne,odvolacísúdnezistilpochybenie,pokiaľprvostupňovýsúdzaradilobžalovanéhoV.A.vsúlade
s ustanovením § 48 ods.2 písm. a) Tr.zák. na výkon trestu do ústavu pre výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Napokon, odvolací súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu ani vo výroku o náhrade škody, pokiaľ

bola obom obžalovaným uložená podľa § 287 ods. 1 Tr.por. povinnosť uhradiť poškodenému V. C. škodu
vo výške 10,50 €.

Krajský súd tak ako odvolací súd na základe vyššie uvedených zistených skutočností dospel k záveru,
že rozsudok okresného súdu ako prvostupňového súdu je vecne správny a zákonný vo svojich výrokoch,

a preto postupom podľa ustanovenia § 319 Tr.por. odvolanie odvolateľa ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr.por.).