Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116205468
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7116205468.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobkyne: G. Y., T.. XX.X.XXXX, H.

U. X, XXX XX Y., zastúpená AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01
Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 900,41 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 521,89 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 521,89 Eur od 17.2.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 15,92 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podanou žalobou došlou súdu dňa 2.3.2016 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť jej sumu 900,41 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 900,41 Eur
od 16.2.2016 do zaplatenia z titulu náhrady škody. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 20.7.2015
došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle C. XXX, J.: Y. XXX
V., M. D. XXXX, ktoré v čase vzniku poistnej udalosti patrilo poškodenej - žalobkyni. Predmetnú škodovú
udalosť spôsobil vodič motorového vozidla J.: Y. XXX J., ktorého vlastníkom bol v tom čase Ľ. G.

a ktorý mal v čase uvedenej škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola
žalovanému nahlásená dňa 20.7.2015 a žalovaný túto nahlásenú škodovú udalosť zaregistroval pod č.
poistnej udalosti XXXXXXXXXX. Uviedla, že vzhľadom na poškodenie motorového vozidla C. XXX, J.:
Y. XXX V. v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX si žalobkyňa ako poškodená svoje motorové
vozidlo dala opraviť a náklady na opravu pozostávali z nasledujúcich položiek:
- náhradné diely zakúpené žalobkyňou v sume 560,- Eur,

- zálohová faktúra za opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 1.219,52 Eur,
- náklady na opravu poškodeného motorového vozidla celkom 1.779,52 Eur.
Žalobkyni bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 24. 7. 2015 oznámené, že dňa 22.7.2015 bolo
ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9561606417 a bol jej predložený výpočet výšky plnenia, pričom
žalovaný vyplatil poškodenej sumu 629,17 Eur ako primerané náklady na opravu rozpočtom. Listom
zo dňa 25.8.2015 žalobkyni žalovaný oznámil, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, bol jej
predložený výpočet výšky plnenia a žalovaný vyplatil poškodenej sumu 249,94 Eur, a to za ďalšie

primerané náklady na opravu rozpočtom. Žalobkyňa dňa 30.10.2015 predložila žalovanému zálohovú
faktúru č. F. za vykonanú opravu poškodeného motorového vozidla C. XXX, J.: Y. XXX V. D. S. C. O.
Č.. XXXXXXXXXX vo výške 1.219,52 Eur vrátane DPH. Žalovaný zo sumy uplatnenej žalobkyňou v
celkovej výške 1.779,52 Eur uhradil žalobkyni ako poškodenej sumu vo výške 879,11 Eur a žalovanýbez náležitého odôvodnenia nepriznal žalobkyni časť nákladov vynaložených na opravu poškodeného
motorového vozidla na základe predloženej zálohovej faktúry č. F., a to vo výške 900,41 Eur, čo
predstavuje žalovanú sumu. Žalobkyňa poukázala na zákon č. 381/2001 Z.z., § 4 ods. 2 písm. b/, §

15 ods. 1, poukázala na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 797 ods. 2, § 788, § 442 ods. 1
a uviedla, že je poškodenou z dopravnej nehody, ktorú nezavinila a teda má priamy zákonný nárok
voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlom. Uviedla, že žalovaný je povinný uhradiť jej skutočnú škodu, ktorá
vznikla poškodením motorového vozidla a táto má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané

opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. Poukázala na to, že žalovaný jej do dňa
podania žaloby neoznámil, či ukončil šetrenie poistnej udalosti na základe predloženej zálohovej faktúry
č. F., neoznámil výšku poistného plnenia, resp. neposkytol jej žiadne písomné vysvetlenie dôvodov, pre
ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie. Pri uplatnení príslušenstva žalobkyňa poukázala na § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, § 797 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka.

2. Na preukázanie svojho nároku žalobkyňa spolu so žalobou doručila oznámenie o poistnom plnení
zo dňa 24.7.2015 (č.l. 7, 8), oznámenie o poistnom plnení zo dňa 26.8.2015 (č.l. 9, 10), dôkaz o
zakúpení náhradných dielov žalobkyňou v celkovej výške 560,- Eur (č.l. 11, 12), zálohovú faktúru F.
vystavenú dodávateľom Ján Kanocz - AUTOSERVIS CZ, L. Novomeského 1, Košice žalobkyni na sumu
1.219,52 Eur, mailovú komunikáciu vedenú Advokátskou kanceláriou žalobkyne so žalovaným ( č.l. 14 ),

všeobecné poistné podmienky poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla č. 704; v priebehu konania žalobkyňa doručila zákazkový list ako prílohu k zálohovej faktúre č.
F., cenníky servisných služieb autoservisov týkajúce sa ceny za normohodinu, kalkuláciu nákladov na
opravu zo dňa 9.10.2015 (č.l. 100).

3. Žalobkyňa použila nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a
v ďalších písomných podaniach k predmetu konania, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním odporu voči platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom
Košice I č.k. 36C/64/2016-21 zo dňa 14.3.2016, v ktorom uviedol, že nárok žalobkyne žalovaný považuje

za nedôvodný poukazujúc na to, že žalobkyňa si dňa 21.7.2015 uplatnila u žalovaného nárok na náhradu
škody s tým, že žiadala vyplatiť škodu na základe rozpočtu, pričom bola informovaná, že v takomto
prípade poisťovňa pri poskytnutí náhrady škody uplatní primerané zníženie cien materiálu a prác.
Žalobkyni bolo poskytnuté poistné plnenie najprv dňa 22.7.2015 vo výške 629,17 Eur a následne na
základe dolikvidácie predmetnej škody po rozobratí vozidla servisní technici zistili ďalšie poškodenia,

ktoré nebolo možné zistiť bežnou obhliadkou, poskytol žalovaný žalobkyni doplatok poistného plnenia
dňa 24. 8. 2015 vo výške 249,94 Eur. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že žalobkyňa predložila zálohovú
faktúru dodávateľa Ján Kanocz - AUTOSERVIS CZ a na základe tejto predloženej faktúry žiadala ďalší
doplatok poistného plnenia. Žalovaný poukázal na to, že vyzval menovaný autoservis na predloženie
riadnej faktúry s rozpisom prác a materiálu použitého pri oprave poškodeného motorového vozidla pre

posúdenie opodstatnenosti požadovaného doplatku poistného plnenia, avšak bezúspešne. Dodal, že
pán Kanocz z autoservisu iba ozrejmil, že z jeho strany bola vydaná iba tzv. predfaktúra, koľko by
stála oprava v servise, nakoľko poškodená nebola spokojná s výškou plnenia na základe rozpočtu.
Žalovaný poukázal na § 442 ods. 1, § 779 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka a uviedol, že
žalobkyňa svoj nárok na ďalší doplatok nepreukázala, nakoľko predloženú zálohovú predfaktúru bez

bližšej špecifikácie nie je možné považovať za objektívny doklad spôsobilý posúdenie opodstatnenosti
ďalších nárokov poškodenej. Dodal, že žalovaný si za účelom objektivizácie výpočtu skutočnej škody
vypracoval kalkuláciu opravy predmetného poškodeného vozidla, a to za predpokladu, že by boli použité
nové náhradné diely a technológia opravy stanovená výrobcom pre uvedenú značku a typ motorového
vozidla a z tejto výšky vychádzal aj pri poskytnutí poistného plnenia žalobkyni. Žiadal, aby súd žalobu

v celom rozsahu zamietol.

5. Žalovaný spolu s vyjadrením, resp. podaným odporom voči platobnému rozkazu súdu doručil
uplatnenie nároku na náhradu škody došlé žalovanému dňa 21. 7. 2015, žiadosť žalobkyni o dolikvidáciu
poistnej udalosti rozpočtom, došlú žalovanému dňa 21. 8. 2015. V priebehu konania žalovaný doručil

ďalšie listinné dôkazy, a to kalkuláciu opravy poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX F. S. XX. X. XXXX
( Č..W.. XX Z. XX), F. C. Č.. XX/XXXX vypracovaný znalcom Ing. Tomášom Korbeľom, Pútnická 130,
841 06 Bratislava vo veci výpočtu výšky škody na motorovom vozidle C. XXX, X.X R. X., J.: Y. XXX V..6. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené v podanom
odpore a v ďalších písomných vyjadreniach k predmetu konania, návrhy na vykonanie dokazovania
predloženými listinnými dôkazmi.

7. Žalobkyňa sa vyjadrovala k predmetu konania súdu písomne, pričom spočiatku tvrdila, že doklady,
ktoré predložila, považovala za relevantné a dostatočné doklady preukazujúce nárok na náhradu škody.
Poukazovala na judikatúru súdov tak Slovenskej ako aj Českej republiky, podľa ktorých nie je podstatné,
či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom,

ako poškodený s vecou naloží, teda napríklad, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú
cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody a
výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy a je možné vychádzať z
ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu.
Poukazovala na to, že ku škode na jej motorovom vozidle a k majetkovému úbytku na jej strane
došlo už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou vozidla a následným predložením faktúry za

vykonanú opravu vozidla. Poukazovala na definíciu pojmu „skutočná škoda“ a na preukázanie svojho
nároku poukazovala na zálohovú faktúru vypracovanú podľa kalkulácie opravy uskutočnenej systémom
SilverDAT. Spočiatku namietla kalkuláciu žalovaného, z ktorej vyplýva, že žalovaný priznal cenu za jednu
normohodinu práce vo výške 10,- Eur/NH oproti kalkulácii predloženej žalobkyňou, z ktorej vyplýva, že
cena za jednu normohodinu práce je vo výške 20,- Eur/NH bez DPH. Poukázala na to, že má za to, že

žalovaný nevychádzal z technológie opravy stanovenej výrobcom pre uvedenú značku a typ motorového
vozidla, t.j. časových noriem udávaných výrobcom, ale iba z priemerných hodnôt, čím náklady umelo
znížil. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na dôkazy predložené so svojím vyjadrením týkajúcich sa
výšky normohodín servisných prác v regióne Košice. Žalobkyňa sa spočiatku nestotožnila so závermi
vyjadrenými v znaleckom posudku č. 16/2018 vypracovanom na základe žiadosti žalovaného a ktorý

znalecký posudok predložil do konania ako listinný dôkaz, kde výška skutočnej škody bola ustálená na
sumu 1.401,- Eur s DPH. Nestotožnila sa so záverom znalca o tzv. totálnom zničení motorového vozidla
žalobkyne a o neekonomickej oprave, poukazujúc na to, že žalobkyňa ako poškodená nie je povinná
si dať opraviť vozidlo v autorizovanom servise a má právo vybrať si iný servis na trhu, ktorý taktiež
vykonáva opravu s odbornou starostlivosťou, pričom ceny za opravu sa pohybujú nižšie. Poukázala na

to, že výška nákladov na opravu, ku ktorej dospel znalec, sa pri zmene vstupných parametrov vo vzorci, s
ktorým pracoval znalec, výrazne zmení. Ak by do vzorca na výpočet nákladov na opravu bola dosadená
normohodina servisu, ktorý si vybrala žalobkyňa - 20,- Eur bez DPH a tiež ceny neoriginálnych dielov,
výsledkom by nebol záver o totálnej škode, tzv. neekonomickej oprave.

8. Napokon písomným podaním došlým súdu dňa 15.1.2019 sa žalobkyňa stotožnila s výškou škody
určenou znaleckým posudkom č. 16/2018 predloženým žalovaným, t.j. v sume 1.401,- Eur.

9. Žalovaný vo svojich písomných, ako aj ústnych prednesoch poukázal na to, že predmetom tohto
konania je nárok žalobkyne na uplatnenie si skutočnej výšky škody ako rozdielu medzi súčtom súm

za faktúry a zálohovou faktúrou a tým, čo zo strany žalovaného bolo plnené. Poukazoval na znalecký
posudok, ktorý súdu doložil do konania ako dôkaz a vychádzajúc z jeho záverov uviedol, že skutočná
výška škody predstavuje sumu 521,89 Eur a túto sumu bol žalovaný ochotný žalobkyni zaplatiť, t.j.
túto sumu uznal. Na strane druhej poukazoval na to, že má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno a nepreukázala výšku skutočnej škody hodnovernými listinnými dôkazmi. Tiež poukázal na

rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, kde v obdobných veciach súd zaujal stanovisko, že v prípade,
ak sa žalobkyňa domáha náhrady skutočnej škody za poškodenie motorového vozidla, jedná sa o
škodu, ktorá predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a táto je objektívne
vyjadriteľná peniazmi. Výška uplatnenej náhrady škody predstavuje sumu, ktorá musela byť vynaložená
na opravu motorového vozidla poškodeného, ktoré bolo v dôsledku škodovej udalosti poškodené, teda

škodu, ktorá mala poškodenému vzniknúť v dôsledku škodovej udalosti na vozidle. V prípade, ak
vozidlo nebolo opravené a teda neboli vynaložené náklady na jeho opravu, resp. bolo opravené, ale
žalobkyňa nepreukázala náklady vynaložené na jeho opravu, nie je možné priznať uplatnený nárok na
náhradu škody za opravu poškodeného motorového vozidla, nakoľko náklady na jeho opravu reálne
vynaložené neboli. V prípade, ak by žalobkyňa ako poškodená nevedela zdokladovať vynaložené

náklady na opravu motorového vozidla, je možné považovať za ujmu - škodu, ktorá poškodenej vznikla,
v sume predstavujúcej rozdiel hodnoty motorového vozidla pred škodovou udalosťou a po nej. Teda
sumu, o ktorú sa znížila hodnota motorového vozidla poškodeného práve v dôsledku škodovej udalosti,
čo znamená stanovenie hodnoty vozidla pred jeho poškodením v dôsledku škodovej udalosti a jehohodnotou po poškodení v dôsledku škodovej udalosti. Rozdiel v hodnote vozidla potom predstavuje
škodu, ktorá poškodenej v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou za stavu, keď vozidlo opravené
nebolo, vznikla. Žalovaný tiež poukazoval na to, že nahradil žalobkyni škodu titulom nákladov na opravu

poškodeného motorového vozidla rozpočtom, pričom zohľadnil poškodenie vozidla pri škodovej udalosti
zistenej pri obhliadke vozidla a jeho doobhliadke.

10.Súdposúdilpodstatnéskutkovétvrdeniastránsporu,právneargumentystránsporuazapreukázané
považuje nasledovné skutočnosti:

11. Je nesporné, že dňa 20.7.2015 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, v dôsledku ktorej došlo
k poškodeniu motorového vozidla žalobkyne, pričom vinníkom dopravnej nehody bol vodič motorového
vozidla J.: Y. XXX J., ktorý mal v čase dopravnej nehody, resp. škodovej udalosti uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.
Je nesporné, že predmetná škodová udalosť bola žalovanému dňa 20.7.2005 riadne ohlásená a

túto škodovú udalosť žalovaný zaregistroval pod č. poistnej udalosti XXXXXXXXXX. Je nesporné, že
žalobkyňa požiadala o náhradu poistného plnenia, resp. škody rozpočtom a žalovaný listom zo dňa
24.7.2015 oznámil žalobkyni ukončenie šetrenia poistnej udalosti ku dňu 22.7.2015 a boli jej priznané
primeranénákladynaopravu-plnenierozpočtomvsume629,17Euranáslednenazákladedoobhliadky
poškodeného motorového vozidla žalovaný v prospech žalobkyne plnil primerané náklady na opravu -

plnenie rozpočtom v sume 249,94 Eur, pričom šetrenie poistnej udalosti ukončil ku dňu 25.8.2015. Je
nesporné, že žalobkyňa predložila žalovanému dňa 30.10.2015 zálohovú faktúru č. F., ktorú vystavil
žalobkyni Ján Kanocz - AUTOSERVIS CZ, L. Novomeského 1, 040 01 Košice dňa 20.10.2015 na
sumu 1.219,52 Eur, predložila aj zákazkový list k uvedenej faktúre a na základe takto predložených
dokumentov žiadala prehodnotiť výšku priznaného plnenia za opravu poškodeného motorového vozidla

a žiadala uhradiť rozdiel medzi celkovou výškou škody v sume 1.779,52 Eur (1.219,52 Eur + 560,- Eur,
ktorásumapredstavujevynaloženienákladovnanáhradnédielyzakúpenéžalobkyňou,ktoráskutočnosť
medzi stranami sporu nebola sporná ) a sumou, ktorú žalovaný v prospech žalobkyne plnil na základe
ukončenia šetrenia poistnej udalosti vo výške 879,11 Eur . Je nesporné, že žalovaný na zálohovú
faktúru predloženú žalobkyňou v súvislosti s uplatnením náhrady nákladov vynaložených na opravu

poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti nijako nereagoval.

12. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými dôkazmi, prednesom advokátky žalobkyne a
splnomocneného zamestnanca žalovaného, z predmetných dôkazov súd vychádzal a vyhodnotil
skutkový stav tak, ako bolo vyššie uvedené.

13. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené

preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci.

14. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol

poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

16. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

17. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vzchádza z ceny v čase
poškodenia.18. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

19. Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.9.2018, (1) Právo na plnenie
má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého
majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

(2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť
(poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak
sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ
povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

20. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

21. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 900,41 Eur, ktorá predstavuje výšku skutočnej
škody na poškodenom motorovom vozidle v dôsledku škodovej (poistnej) udalosti - dopravnej nehody
zo dňa 20.7.2015. Žalobkyňa svoj nárok odôvodňovala od ňou predloženého dôkazu - zálohovej faktúry
č. F., ktorá stanovuje výšku škody za opravu jej poškodeného motorového vozidla v dôsledku poistnej
udalosti a táto činí celkovo sumu 1.219,52 Eur. Ďalšou skutočnou výškou škody bola aj výška súm, ktoré

žalobkyňavynaložilanazakúpenienáhradnýchdielovvsume560,-Eur.Tedacelkovávýškanákladovna
opravu poškodeného motorového vozidla činila sumu 1.779,52 Eur a z ktorej sumy žalovaný jej uhradil
sumu 879,11 Eur, zvyšok, t.j. žalovanú sumu žalobkyni neuhradil. Žalovaný do konania doložil znalecký
posudok na zistenie skutočnej výšky škody na poškodenom motorovom vozidle a znalec Ing. Tomáš
Korbeľ v znaleckom posudku č. 16/2018 ustálil výšku škody na motorovom vozidle žalobkyne vo výške

1.401,- Eur. S takouto výškou škody sa stotožnila aj žalobkyňa.

22. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti.
23. Súd vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán sporu, majúc za to, že v konečnom dôsledku sa strany

sporu ustálili na skutočnej výške škody na poškodenom motorovom vozidle žalobkyne na sumu 1.401,-
Eur, súd vychádzajúc z tejto výšky škody po odpočítaní súm, ktoré žalovaný v prospech žalobkyne
titulom ukončenia šetrenia poistnej udalosti plnil v celkovej výške 879,11 Eur, žalovaného zaviazal na
doplatok škody vo výške 521,89 Eur. V prevyšujúcej časti istiny súd žalobu zamietol.

24. Žalobkyňa si uplatnila aj zaplatenie príslušenstva, a to úrokov z omeškania vo výške 5,05 % od
16.2.2016 do zaplatenia poukazujúc na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 797 ods. 3 veta prvá
Občianskeho zákonníka a následne počas konania poukázala na § 11 ods. 6, 8 zákona č. 381/2001
Z.z. majúc za to, že žalovaný si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ods. 6 § 11, teda povinnosť skončiť
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a oznámiť jej ako

poškodenejvýškuplnenia,očomsvedčíajtáskutočnosť,žeažvpriebehusúdnehokonania,tedapotom,
čo podala žalobkyňa žalobu, na základe dôkazu ním predloženého - znaleckého posudku prehodnotil
svoj záver o prešetrení poistnej udalosti a stotožnil sa s celkovou výškou škody v sume 1.401,- Eur.

25. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa nemá nárok na zaplatenie príslušenstva, poukazujúc na to, že

žalovaný si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., v zákonom
stanovenej lehote skončil prešetrenie poistnej udalosti vo vzťahu k žalobkyni, poskytol jej vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť jej plnenie, prípadne toto plnenie znížil.

26. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistnéhoplnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým

uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

27. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

28. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,akpoisťovateľnesplnípovinnosťpodľaodseku6,jepovinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. V prejednávanom prípade súd má za to, že žalovaný si nesplnil povinnosť uvedenú v § 11 ods.
6 zákona č. 381/2001 Z.z. a preto má žalobkyňa s poukazom na § 11 ods. 8 citovaného zákona
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. V spore nebolo spochybnené zo strany žalovaného, aby

žalobkyňa žalovanému predložila zálohovú faktúru č. F. dňa 30.10.2015 vo výške 1.219,52 Eur.
Žalobkyňa túto zálohovú faktúru predložila potom, čo zo strany žalovaného už bola likvidovaná poistná
udalosť na základe jej oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 20.7.2015, a to najprv dňom 24.7.2015 a
následne 25.8.2015. Žalovaný v lehote do 3 mesiacov poškodenej žalobkyni neposkytol žiadne písomné
vysvetlenie dôvodov odmietnutia poskytnúť jej ( ďalšie ) plnenie ( od predloženia faktúry č. F.), preto

žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 citovaného zákona.
Žalobkyňou uplatnená výška úrokov z omeškania je v súlade s vyhláškou MS SR č. 87/1995 Z.z. s tým,
že súd ustálil prvý deň omeškania od 17.2.2016 poukazujúc na to, že 3-mesačná zákonom stanovená
lehota uplynula dňom 1.2.2016, počítaná od 31.10.2015 (31.1.2016 nedeľa) a poukazujúc na § 797 ods.
3 veta prvá OZ bolo povinnosťou žalovaného splniť poistné plnenie do 15 dní od skončenia prešetrenia,

t.j. do 16.2.2016 a dňom 17.2.2016 sa žalovaný dostal so súdom priznanou sumou do omeškania. V
prevyšujúcej časti príslušenstva súd žalobu zamietol.

33. V súvislosti so sporom medzi stranami sporu ohľadom priznania príslušenstva súd uvádza ešte
nasledovné: Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č.

381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 8 písm. a/ alebo
b/ v 3-mesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom
tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote 3 mesiacov
poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak
viazanávýlučnenanesplnenietejtopovinnostibezohľadunato,akobolovkonečnomdôsledkuonároku

poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporom konaní rozhodnuté; relevantné tak nie je, ako
mala, resp. mohla iná poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Uvedené možno dôvodiť aj zo znenia článku 4
ods. 6 Smernice 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkoumotorových vozidiel a o zmene a doplnení Smerníc rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS, podľa ktorého
členské štáty zavedú povinnosť podporenú primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo
im rovnocennými správnymi sankciami, že do 3 mesiacov odo dňa, kedy poškodená osoba uplatní svoju

pohľadávku na náhradu škody buď priamo voči poisťovni osoby, ktorá spôsobila nehodu alebo voči
jej likvidačnému zástupcovi, a/ poisťovňa osoby, ktorá spôsobila nehodu alebo jej likvidačný zástupca
predložiaodôvodnenýnávrhnanáhraduškodyvprípadoch,kedyzodpovednosťniejespornáaškodysú
vyčíslené alebo b/ poisťovňa, ktorej je adresovaná žiadosť o náhradu škody alebo jej likvidačný zástupca
poskytne odôvodnenú odpoveď na body žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť je buď odmietnutá, nie

je presne určená alebo škody nie sú úplne vyčíslené.

34. Tak ako bolo súdom vyššie konštatované, dokladom predloženým zo strany žalobkyne žalovanému
dňa 30.10.2015 si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 900,41 Eur a keďže žalovaný v
lehote 3 mesiacov jej neposkytol odôvodnenú odpoveď na základe jej žiadosti o náhradu škody, z čoho
vyplýva, že si nesplnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. b/ citovaného zákona, žalovaný

je tak povinný zaplatiť žalobkyni aj príslušenstvo podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľapomeruúspechuaneúspechuvoveci.Vsporebolažalobkyňa
úspešná v rozsahu 57,96 %, jej neúspech predstavuje 42,04 %. Žalobkyňa má tak nárok na náhradu
preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 15,92 %. O ich výške bude
rozhodnutépoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončísamostatnýmuznesením,ktorévydá
súdny úradník ( § 262 ods. 1 CSP ).

39. Žalobkyňa žiadala, aby jej súd priznal plnú náhradu trov konania poukazujúc na § 255 ods. 1, 2
CSP, majúc za to, že v prejednávanom prípade výsledok sporu závisel od znaleckého posudku, resp.
úvahy súdu a ktorý dôkaz o výške škody bol predložený v konaní. Poukázala na to, že obidve sporové
strany sa so závermi znaleckého posudku stotožnili a zastáva názor, že má nárok na náhradu trov

konaniavrozsahu100%zdôvodov,ževýškaškodyjeobjektívnaskutočnosťažalobkyňanemáodborné
vedomosti na jej zodpovedanie, rozhodnutie preto závisí od úvahy súdu, resp. znaleckého posudku,
žalovaný má povinnosť zo zákona vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti, avšak z priebehu konania
je zrejmé, že túto povinnosť si nesplnil. Poukázala na to, že svoj nárok na náhradu škody vyčíslila podľa
svojich možností doložením zálohovej faktúry, doložila doklady o nákupe náhradných dielov a doložila

aj kalkuláciu nákladov na opravu. Poukázala na to, že nevedela objektívne sama určiť výšku skutočnej
škody, resp. nemožno to od žalobkyne spravodlivo očakávať, nakoľko ide o odbornú otázku, ktorej
objektívne zodpovedanie prináleží znalcovi z príslušného odboru, a preto nemôže byť sankcionovaná
za to, že nesprávne určí, resp. trafí výšku istiny, ktorú následne vypočíta znalec. Poukázala na to, že nie
je objektívne možné spravodlivo očakávať a akceptovať nevýhodu na strane žalobkyne, že ak neuvedie

presnú výšku svojho nároku, ak táto výška mnohokrát závisí od iného posúdenia, či posúdenia súdom,
bude neúspešná v nákladoch, ktoré vynaložila na uplatnenie svojho práva. V tejto súvislosti dodala,
že žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti vyplatil žalobkyni poistné plnenie v sume 879,11 Eur,
v priebehu súdneho konania dal vypracovať súkromný znalecký posudok, s ktorými závermi ohľadom
stanovenia skutočnej výšky škody sa stotožnil. Má za to, že žalovaný sa odchýlil od svojich záverov

šetrenia uvedených v oznámení o poistnom plnení, podľa ktorých skutočnou výškou škody je suma
879,11 Eur. Poukázala na to, že pokiaľ súd rozhodne podľa záverov znaleckého posudku predloženého
žalovaným, žalobkyňu je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešnú, ak mala plný úspech čo do
základu uplatneného nároku tak, ako to bolo v predmetnom prípade. Poukázala na to, že trovy konania
majú v CSP prezenčnú, reparačnú a sankčnú funkciu a povinnosť náhrady trov konania neúspešnou

stranou je sankciou za neúspech a reparáciou druhej procesnej strany v podobe oslobodenia od
zaplatenia trov konania. Zastávala názor, že ak by súd nepriznal náhradu trov konania žalobkyni v plnej
výške, ktorá je čo do podstaty uplatneného nároku úspešná, t.j. žaloba bola dôvodná, nakoľko žalovaný
nevyplatil žalobkyni poistné plnenie vo výške skutočnej škody, čo aj sám žalovaný uznal, keď sa stotožnilso záverom o skutočnej škode vo výške 1.401,- Eur, nenaplnil by sa zámer zákonodarcu a dôležitý
aspekt CSP, ako aj účel trov právneho zastúpenia, ktoré majú aj sankčnú a prevenčnú úlohu.

40. Súd pri priznaní nároku na náhradu trov konania sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne
a v rámci rozhodovania o nároku na náhradu trov konania striktne postupoval podľa pomeru úspechu a
neúspechu. K uvedenému súd poznamenáva nasledovné:

41. Podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v ktorom sa premieta zásada úspechu v spore

ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania, pričom úspech vo veci súd vždy skúma,
čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada
zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná
strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli.
Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechu (t.j. víťazstvom) v spore. Plný úspech
v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným
petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu.
Je správny poukaz žalobkyne v elektronickom podaní došlom súdu dňa 15.1.2019, že Civilný sporový
poriadok nemá ustanovenie obdobné § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo
vzťahu k § 142 ods. 2 OSP. V CSP na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala

strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer
úspechu). Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy
súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho
totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu

alebo znaleckej činnosti. Je to napríklad pri sporoch o ochranu osobnosti, pri ktorých treba rozlišovať,
čo je základné a čo sprevádzajúce. Pri konaniach na ochranu osobnosti vhodným riešením bude,
že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy. Rovnako
súd bude postupovať aj v prípade, ak súd napríklad využije svoje právo znížiť výšku náhrady škody
(§ 450 Občianskeho zákonníka); súd pri rozdelení náhrady trov konania na toto zníženie neprihliada

a pri posúdení miery úspechu vo veci vychádza z čiastky, ktorá bola strane priznaná ako keby toto
svoje oprávnenie nevyužil. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na
náhradu trov konania. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov konania
pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to
byť prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala

ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Na rozhodnutie
súdu o priznaní náhrady trov konania má teda zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej
strany voči protistrane. Je pravdou, že priznanie náhrady trov konania však môžu ovplyvniť aj ďalšie
skutočnosti, napríklad závislosť rozhodnutia o výške plnenia od úvahy súdu alebo od znaleckého
posudku. Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej,

zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov
rozdelená, pričom sa určuje k celému predmetu konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
súd musí zohľadňovať samotný účel civilného procesu, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným
alebo ohrozeným skutočným subjektívnym hmotným právam a právom chránených záujmov. Civilné
súdne konanie nemôže byť odtrhnuté od svojho skutočného spoločenského poslania a nemôže sa

stať iba nástrojom slúžiacim k vytváraniu ľahkého a nijak neodôvodneného zisku na úkor protistrany,
spočívajúceho v úhrade nákladov za zastúpenie advokátom.

42. Ináč povedané, základná zásada, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného súdneho
konania, je zásada úspechu vo veci vyjadrená v § 255 ods. 1 CSP. V tejto zásade sa premieta myšlienka,

že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, by mal mať právo
na náhradu nákladov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti strane sporu, ktorá do jeho
právnej sféry bezdôvodne zasiahla. Právo úspešnej procesnej strany voči neúspešnej strane sporu na
náhradu nákladov (trov konania) vychádza zo základného štrukturálneho princípu, ktorý sa v civilnom
súdnomporiadkuuplatňuje,t.j.zosystémudvochprocesnýchstránvkontradiktórnompostavení,vrámci

ktorého strany sporu vystupujú ako vzájomní oponenti uplatňujúci v konaní protichodné záujmy. Úspech
jednej procesnej strany je tak zároveň neúspechom jej procesného odporcu, pričom každá sporová
strana sa v medziach daných Civilným súdnym poriadkom snaží pomocou prípustných prostriedkov
docieliť vlastného víťazstva a prehry protistrany.43. V prejednávanom prípade nešlo o prípad, keď žalobe bolo celkom vyhovené a preto súd pri náhrade
trov konania postupoval podľa pomeru úspechu a neúspechu a náhrada trov konania bola pomerne

rozdelená.

44. Súd sa teda nestotožnil s právnym názorom, resp. právnou argumentáciou žalobkyne o priznaní
plnej náhrady trov konania. V súdenej veci nešlo o uplatnenie tzv. sudcovského práva, t.j. výška
plnenia nezávisela od úvahy súdu a taktiež nezávisela ani od znaleckého posudku. Súd vychádzal pri

rozhodovaní vo veci samej zo zhodných tvrdení strán sporu, ktorí dospeli k záveru, že skutočná škoda
žalobkyne sa odvíja od dôkazu predloženého žalovaným - znaleckého posudku. Súd zastáva názor,
že bolo povinnosťou žalobkyne preukázať výšku skutočnej škody hodnovernými listinnými dôkazmi,
a to najmä predložením dôkazu o vynaložení skutočných nákladov na opravu motorového vozidla.
Žalobkyňa tento dôkaz súdu nepredložila, majúc za to, že v zásade nie je potrebné preukazovať
vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania

plnenia poisťovne, tvrdiac, že je bez právneho významu, či žalobkyňa ako poškodená žalovanú sumu
opravcovi v skutočnosti uhradila. V konaní nebolo sporné, že došlo k škodovej udalosti a k následnému
poškodeniu motorového vozidla, ktoré poškodenie bolo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.
Predmetom tohto konania bola náhrada skutočnej škody a za škodu sa považuje ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná určitým ekvivalentom, t.j. peniazmi. Škoda sa

totiž vyjadruje porovnávaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, a preto aj rozsah
náhrady škody musí zohľadniť výšku prostriedkov nutných na obnovenie pôvodného majetkového stavu.
U veci použitej musí byť prihliadnuté k všeobecnej cene veci pred poškodením a k rozsahu poškodenia.

45. Žalobkyňa v súdenej veci nepreukázala hodnovernými listinnými dôkazmi výšku skutočnej škody, t.j.

ujmu, ktorá nastala v jej majetkovej sfére, t.j. nepreukázala, že vynaložila majetkové hodnoty, aby došlo k
uvedeniu poškodenej veci do predošlého stavu. Naopak žalovaný na podporu svojich skutkových tvrdení
si dal vyhotoviť znalecký posudok na zistenie skutočnej výšky škody, čím podľa názoru súdu došlo k
situácii, kedy žalobkyni bolo uľahčené preukazovanie výšky skutočnej škody, prípadne táto bola, možno
povedať, oslobodená od jej dôkaznej povinnosti. Doložením listinného dôkazu zo strany žalovaného -

znaleckého posudku došlo k ustáleniu výšky skutočnej škody, ktorú bolo potrebné vynaložiť na uvedenie
poškodenej veci do pôvodného stavu. Táto výška peňažnej náhrady zodpovedá nákladom na uvedenie
do pôvodného stavu, t.j. do stavu pred poškodením veci. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru
R 54/2003.

46. Podľa § 150 ods. 1,2 CSP, ( 1 ) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. ( 2 ) na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

47. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a

to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenie (onus dicendi). Schopnosť strany sporu
uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech
sporu. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda
kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť
skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má

tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti.
Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany
poprieť tvrdené skutočnosti. Inými slovami, bremeno tvrdenia je v korelácii s bremenom popretia
tvrdení protistrany. Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku. Skutkové tvrdenia
žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Strana sporu má povinnosť predložiť skutkové tvrdenia

pravdivo a úplne. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti zaťažuje toho, kto má procesnú
povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Hovoríme potom
o povinnosti substancovane poprieť tvrdenia protistrany. Súd môže vyzvať stranu sporu na doplnenie
skutkových tvrdení. Toto oprávnenie umožňuje súdu korigovať situácie, keď strana sporu nesplní
povinnosť substancovane tvrdiť, ktorej nesplnenie by inak malo príliš drakonický následok. Oprávnenie

súdu vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, je v tomto svetle potrebné chápať ako určitý korektív,
ktorým sa odstraňuje prílišná tvrdosť prejednacej zásady. Zo strany súdu je prejavom materiálneho
vedenia sporu. Súd má oprávnenie vyzvať stranu sporu na doplnenie skutkových tvrdení bez ohľadu na
to, či má strana sporu bremeno tvrdenia k predmetnej skutočnosti, alebo či má toto bremeno protistrana.Ustanovenie § 150 ods. 2 CSP slúži na zmiernenie následkov situácie, keď strana sporu povinnosť tvrdiť
(výnimočne) z objektívnych dôvodov splniť nevie, pretože určitú relevantnú skutočnosť nepozná, hoci
ju pozná protistrana.

48. Dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj strán sporu, na základe ktorého súd získava
pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Súd je subjektom,
ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať
za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Významné povinnosti patria v rámci dokazovania aj stranám

sporu. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou. Civilný sporový poriadok
zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj
vykonávaní dôkazov. S dokazovaním však súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým,
ako súd začne dokazovať a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. CSP dáva súdu oprávnenie požadovať doplňujúce informácie a ukladanie povinností stranám za
účelomzisteniatýchtoinformácií.Tietoprávaapovinnostistránasúdusledujújedinýcieľ-zistiťskutkový

stav, zefektívniť dokazovanie a rozhodnúť v primeranom čase a spravodlivo. Procesné povinnosti a
procesná zodpovednosť strán tvrdiť skutkové okolnosti a navrhovať dôkazy je doplnená oprávnením
súdu požadovať ďalšie vysvetlenie, čo súdu umožňuje viesť konanie materiálne, t.j. priblížiť sa realite v
medziach zákona. Právo, resp. povinnosť súdu požadovať vysvetlenie je upravené v § 150 ods. 2 CSP.
Uvedené ustanovenie obmedzuje panstvo strán nad skutkovým stavom a v prípade, že súdu chýbajú

podstatné a rozhodujúce skutočnosti môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

49. V súdenej veci žalobkyňa splnila svoju povinnosť tvrdenia, neuniesla však dôkazné bremeno,
ktoré možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, nepredložila
hodnoverný dôkaz na podporu svojich skutkových tvrdení o vynaložení určitej majetkovej hodnoty na

opravu poškodeného motorového vozidla; naopak žalovaný na podporu svojich skutkových tvrdení -
procesnej obrany - preukázal, že skutočná výška škody je v inej výške ako si uplatňovala žalobkyňa.
Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný
nárok voči žalovanému a o týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz,
ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek

pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom
rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v
rámci obrany voči žalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku. Uplatnenie námietky
žalovaného treba odlišovať od jeho obrany založenej na predložení protidôkazu. Za protidôkaz právna
teória považuje dôkaz, ktorý vyvracia, resp. spochybňuje tvrdenia protistrany, nezakladá sa na nových

skutočnostiach, ale na vyvrátení, prípadne spochybnení skutkových tvrdení, na základe ktorých zakladá
svoj nárok protistrana. Ináč povedané, strany sporu majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú
povinnosť.

50. Zhrnúc vyššie uvedené, majúc za to, že výška priznaného nároku uplatňovaného žalobkyňou - výška

skutočnej škody bola v konaní preukázaná až na základe dôkazu predloženého žalovaným a žalobkyňa
sa v konečnom dôsledku s touto výškou stotožnila, súd poukazujúc na § 186 ods. 2 CSP, podľa ktorého
súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, rozhodol
o nároku žalobkyne s poukazom na dôkaz predložený žalovaným. Uvedené malo vplyv na rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania, keďže bolo preukázané, že výška skutočnej škody je iná ako si

uplatňovala žalobkyňa a v konečnom dôsledku žalobkyňa pod ťarchou neunesenia dôkazného bremena
prejavila súhlas s výškou skutočnej škody vyčíslenej v znaleckom posudku a preto nie je možné tu
hovoriť o jej plnom úspechu v spore, nakoľko súd aj keď vychádzal zo znaleckého posudku, primárne
vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, ktoré sa zhodli, čo do výšky skutočnej škody s podporou
jej vyčíslenia v znaleckom posudku. Teda v žiadnom prípade súd o nároku žalobkyne nerozhodoval

úvahou a nie je možné tu konštatovať, že by išlo aj o rozhodovanie na základe znaleckého posudku,
pretože žalobkyňa mohla preukázať svoj nárok uplatňovaný žalobou dôkazom, a to zaplatením, resp.
vynaložením skutočných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospechbolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).