Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116210236
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:5116210236.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: Mgr. T. U., so sídlom Horná
54, Banská Bystrica, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: PBPT Holding, a.s., IČO: 45 260 702,
so sídlom Dolné Rudiny, Žilina, zastúpeného spoločnosťou: CEE Attorneys Lišiak Martinák s.r.o.,
advokátska kancelária, IČO: 50 989 014, so sídlom Štefánikova 41, Bratislava, proti žalovanému:

JASPLASTIK-SK spol. s r.o., IČO: 36 242 578, so sídlom Matúškovo č. 913, zastúpeného AK: Mgr.
Petronela Zavacká, LL.M., so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 2, Bratislava, o zaplatenie 45.352.196,01
Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.
35C/199/2016-890 zo dňa 27. januára 2020 - I. a III. výrok, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. r u š í a v zrušenom
rozsahu vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 45.352.196,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 45.352.196,01 Eur od 2.4.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, II.
výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol, III. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 37 ods. 1, § 41a ods. 1, 2, § 451 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, § 266 ods. 1, 2, 3, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka,
§ 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka, s poukazom aj na procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k.
1K/28/2014-67 zo dňa 6.11.2014 bol na majetok dlžníka PBPT Holding, a. s. vyhlásený konkurz a
uznesením č. k. 1K/28/2014-168 zo dňa 21.5.2015 bola žalobkyňa ustanovená do funkcie správcu. Dňa
31.10.2012 bola medzi žalovaným ako predávajúcim a úpadcom ako kupujúcim uzatvorená Rámcová
zmluva o obchodovaní so zaisťovacími derivátmi na elektrinu (ďalej len rámcová zmluva), uzatvorená v

zmysle ustanovení § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike. Podľa
článku II. Preambuly zmluvy mala rámcová zmluva o obchodovaní so zaisťovacími derivátmi na elektrinu
upravovať základný rámec a zmluvný právny režim medzi zmluvnými stranami pre uskutočňovanie
citovaných obchodov medzi zmluvnými stranami v súlade s ďalšími ustanoveniami tejto zmluvy, a to na
základeindividuálnychkontraktov(zmluvnýchobchodov)dohodnutýchmedzizmluvnýmistranamipočas
účinnosti tejto rámcovej zmluvy. V bode 2. Preambuly zmluvné strany zhodne konštatujú, že zaisťovacie

deriváty na elektrinu (ďalej len komoditné deriváty) majú charakter finančných inštrumentov a ich cieľom
je znížiť nákladové položky za elektrinu, poskytnúť kupujúcemu väčšiu flexibilitu pri nákupe elektriny,zaistenie ceny bez nutnosti odhadovať skutočnú spotrebu elektriny a uľahčovať plánovanie cash flow.
V bode 3. Preambuly sa zmluvné strany dohodli, že tieto komoditné deriváty sa budú vysporiadavať
výlučne finančným spôsobom. Záväzne stanovenými štandardmi pre obchodovanie boli: zdroj trhových

cien POWER EXCHANGE CENTRAL EUROPE (skratka PXE) ww.pxe.cz, typ produktu Czech Base
Load Year Futures (F PXE BL CAL-XX), podkladové aktívum: Czech Spot Market Base Load Index,
dátum začatia finančného vysporiadania - prvý deň splatnosti kontraktu, dátum ukončenia finančného
vysporiadania - posledný deň kontraktu. V článku III. Predmet, miesto a čas plnenia je dojednané, že
plán dodávky, t.j. dátum a čas začiatku dodávky elektrickej energie, dátum a čas ukončenia dodávky

elektrickej energie, zmluvný výkon, zmluvné množstvo, zmluvná cena EUR/MWh a celková zmluvná
cena pre dojednanú dodávku el. energie bude zmluvnými stranami vždy dohodnutá v každom osobitne
uzavretom individuálnom kontrakte, ktorého vzor v prílohe č. 1 tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Podľa čl. IV. Ceny za predanú/kúpenú elektrinu sú stanovené dohodou zmluvných strán vždy pre každý
individuálny kontrakt samostatne a určujú sa dohodou zmluvných strán v zmysle zákona č. 18/1996
Z. z. s ohľadom na indikáciu cien na relevantnom trhu. Podľa čl. V. Fakturácia a platobné podmienky

mal predávajúci vyúčtovať dodávky elektriny vždy v mene EURO, a to za každý kalendárny mesiac
osobitnesamostatnýmizúčtovacímifaktúrami.Základnýmpodkladomprevyúčtovaniedodávokelektriny
je zmluvne dohodnuté množstvo elektriny a cena bez DPH dohodnutá v individuálnych kontraktoch
(individuálnom kontrakte) na príslušný kalendárny mesiac v príslušnej dohodnutej mene. K cenám
dohodnutým za dodávku elektriny sa pripočítava daň z pridanej hodnoty, ktorú je kupujúci povinný

predávajúcemu uhradiť. Predávajúci vyhotoví príslušné vyúčtovacie faktúry ako súhrnné faktúry za
príslušný kalendárny mesiac najneskôr 5. kalendárny deň po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom
bola dodávka uskutočnená. V prílohe č. 1 rámcovej zmluvy je obsiahnutý vzor Individuálneho kontraktu
č. ... k Rámcovej zmluve o obchodovaní so zaisťovacími derivátmi na elektrinu č. ..., podľa ktorého mal
individuálny kontrakt obsahovať označenie predávajúceho, kupujúceho, dátum a čas uzatvorenia a plán

dodávky v rozsahu: dátum začiatku, dátum ukončenia, od do, zmluvný výkon v MW, zmluvné množstvo
v MWh, zmluvnú cenu bez DPH v Eur/MWh, celkovú cenu bez DPH v Eur. V závere je uvedené,
že tento individuálny kontrakt je uzatvorený v zmysle uvedenej rámcovej zmluvy o obchodovaní so
zaisťovacími derivátmi na elektrinu č., ktorú dopĺňa a tvorí jej súčasť. Dňa 1.11.2012 bol medzi úpadcom
ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim uzatvorený Individuálny kontrakt č. 001/08/JP/2012,

v ktorom sú uvedené podmienky: a) dodávka 2013, c) fakturácia: 10-teho, 20-teho, posledný deň
v danom mesiaci dodávky do splatnosťou do 30 dní a plán dodávky nasledovne: dátum začiatku -
1.1.2013, dátum ukončenia - 31.12.2013, zmluvný výkon - 50 MW, zmluvné množstvo - 438 000 MWh,
zmluvná cena - 53,80 Eur/MWh, celková cena 23.564.400,- Eur, obchodná zóna - MAVIR (na č.l. 13),
ktorý potvrdzuje Individuálny kontrakt podľa EFET Rámcovej zmluvy o vzájomnej dodávke elektriny

medzi zmluvnými stranami, doplňuje ju a tvorí jej súčasť. Dňa 30.9.2013 bol medzi úpadcom ako
kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim uzatvorený Individuálny kontrakt č. 002/10/JP/2013, v ktorom
súuvedenépodmienky:a)dodávka2014,c)fakturácia:10-teho,20-teho,poslednýdeňvdanommesiaci
dodávky do splatnosťou do 30 dní a plán dodávky nasledovne: dátum začiatku - 1.1.2014, dátum
ukončenia - 31.12.2014, zmluvný výkon - 70 MW, zmluvné množstvo - 613 200 MWh, zmluvná cena

- 38,15 Eur/MWh, celková cena 23.393.580,- Eur, obchodná zóna - SEPS (na čl. 14), ktorý potvrdzuje
Individuálny kontrakt podľa EFET Rámcovej zmluvy o vzájomnej dodávke elektriny medzi zmluvnými
stranami, doplňuje ju a tvorí jej súčasť. Listom zo dňa 23.2.2016 žalobkyňa oznámila žalovanému
odstúpenie od Individuálneho kontraktu č. 002/10/JP/2013 podľa § 45 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii, vzhľadom k tomu, že individuálny kontrakt bol zo strany úpadcu

plnený, avšak k plneniu zo strany žalovaného nedošlo ani z časti. Listom zo dňa 23.2.2016 žalobkyňa
oznámila žalovanému odstúpenie od Individuálneho kontraktu č. 001/08/JP/2012 podľa § 45 ods. 1
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, vzhľadom k tomu, že individuálny kontrakt bol
zo strany úpadcu plnený, avšak k plneniu zo strany žalovaného nedošlo ani z časti. Odstúpenia boli
žalovanému doručené 2.3.2016. Výpoveďou Rámcovej zmluvy o obchodovaní so zaisťovacími derivátmi

na elektrinu č. JP/01/2012/DER-RZ žalobkyňa vypovedala rámcovú zmluvu v dvojmesačnej výpovednej
lehote. Výzvou zo dňa 22.3.2016 žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu sumy 45.352.196,01 Eur
z titulu vrátenia úhrad vykonaných úpadcom na základe individuálnych kontraktov č. 001/08/JP/2012
a č. 002/10/JP/2013 (doručená žalovanému doručená 24.3.2016). Žalovaný na výzvu reagoval listom
datovaným 22.3.2016 (?), v ktorom odkazuje na výzvu doručenú mu 24.3.2016, v ktorej uviedol, že

žalovaný si riadne plnil všetky zmluvné povinnosti vyplývajúce z platne uzavretých zmlúv medzi ním
a úpadcom, výzvu považuje za neopodstatnenú a nároky za neoprávnené. Z listín vzťahujúcich sa k
individuálnemu kontraktu č. 001/08/JP/2012 (č.l. 100 - 160 spisu - červená väzba) vyplýva, že žalovaný
v období od 15.1.2013 do 31.12.2013 vystavil úpadcovi faktúry na sumu 28.277.665,17 Eur, ku ktorýmvystavil úpadca účtovacie predpisy prijatých faktúr. Faktúry boli vystavené k 10., 20. a poslednému dňu
v tom-ktorom mesiaci, pričom predmet fakturácie bol špecifikovaný ako Dodávky elektriny v nadväznosti
na Individuálny kontrakt č. 001/08/JP/2012. Vo faktúrach bolo uvedené množstvo v MWh, cena 53,80/1

MWh, hodnota bez DPH a s 20% DPH. Účtovacie predpisy prijatých faktúr vystavené žalovaným
rovnako špecifikovali popis ako el. energiu v množstve vymedzenom v tej-ktorej faktúre. Výnimkou bola
faktúra č. 9213000025 vystavená 10.1.2013 (č.l. 106 spisu), splatná 9.2.2013, s dátumom dodania
10.1.2013, v ktorej bol predmet fakturácie špecifikovaný ako Deriváty v nadväznosti na Individuálny
kontrakt č. 001/08/JP/2012. Ostatné údaje na faktúre sa zhodujú s údajmi na faktúre č. 9213000060

vystavenej dňa 15.1.2013 (č.l. 104 spisu), splatnej 14.2.2013, dátum dodania 10.1.2013, v ktorej bol
predmet fakturácie špecifikovaný ako Dodávka elektriny v nadväznosti na Individuálny kontrakt č.
001/08/JP/2012.Faktúrač.9213000025(naderiváty)bolastornovanánazákladedokladuč.921300059
(č.l.108).Zlistínvzťahujúcichsakindividuálnemukontraktuč.002/10/JP/2013(č.l.41-99spisu-zelená
väzba) vyplýva, že žalovaný v období od 15.1.2014 do 10.8.2014 vystavil úpadcovi faktúry na sumu
17.074.530,84 Eur, ku ktorým vystavil úpadca účtovacie predpisy prijatých faktúr. Faktúry č. 9201400026

zo dňa 15.1.2014, splatná dňa 14.2.2014 (č.l. 45-47 spisu), č. 9201400050 zo dňa 20.1.2014, splatná
dňa 19.2.2014 (č.l. 49 spisu) a č. 9201400113 zo dňa 31.1.2014, splatná 2.3.2014 (č.l. 51-52 spisu)
mali predmet fakturácie špecifikovaný ako Deriváty v nadväznosti na Individuálny kontrakt č. 002/10/
JP/2013. Vo faktúrach bolo uvedené množstvo v MWh, cena 38,15/1 MWh, hodnota bez DPH a s
20% DPH. Následné faktúry vystavené za obdobie od 10.2.2014 do 10.8.2014 (č.l. 54 - 99 spisu)

mali predmet fakturácie špecifikovaný ako Dodávky elektriny v nadväznosti na Individuálny kontrakt č.
002/10/JP/2013. Vo faktúrach bolo uvedené množstvo v MWh, cena 38,15/1 MWh, hodnota bez DPH
a s 20% DPH. Účtovacie predpisy prijatých faktúr vystavené žalovaným zhodne špecifikovali popis ako
el. energiu v množstve vymedzenom v tej-ktorej faktúre. Podľa znaleckého posudku č. 4/2016 zo dňa
18.4.2016 (predložený žalovaným), vypracovaného znaleckou organizáciou EKOPRAKTIK, spol. s r.o.,

na vyžiadanie zadávateľa: Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra
2, Bratislava, úlohou znalca malo byť posúdenie predmetu rámcovej zmluvy č. JP/01/202/DER-RZ zo
dňa 30.10.2012 s ohľadom na to, či ide o finančný derivát na cenu elektrickej energie alebo o zmluvu na
dodávku elektrickej energie. Podkladmi na vypracovanie znaleckého posudku boli výpisy z obchodného
registra žalovaného a úpadcu, rámcová zmluva, výpoveď rámcovej zmluvy z 1.3.2016, individuálne

kontrakty č. 001/08/JP/2012 zo dňa 1.11.2012, č. 002/10/JP/2013 zo dňa 30.9.2013, odstúpenia od
individuálnych kontraktov, výzva žalobkyne na úhradu dlžnej sumy a faktúra č. 9201401576 z 20.8.2014.
V odpovedi na otázku č. 1 znalec uvádza: Finančné deriváty sú nástroje odvodené od podkladových
aktív. (B. Chovancova V. Malacká, V. Demján, J. Kotlebová, Finančné trhy: Nástroje a transakcie, 2016,
str. 46). V tejto definícii je nástrojom kontrakt niečo urobiť alebo niečo strpieť, ak sa niečo stane s

nejakým vopred definovaným iným aktívom. Dôležitou náležitosťou tiež je, že majú formu termínového
obchodu t.j. že dochádza k oneskoreniu medzi ich dohodnutím a plnením. Samotné plnenie rámcovej
zmluvy ako aj individuálnych kontraktov je definované V článku II bod 4, že to bude „v posledný deň
kontraktu“ (myslené individuálneho kontraktu). Rámcová zmluva stanovuje, že podkladovým aktívom
je v tomto prípade cena elektriny vyjadrená ako Czech Spot Market Base Load Index, preto znalec

konštatuje že z hľadiska finančného ide o komoditný derivát. Z pohľadu účtovníctva (t.j. lAS 39) kontrakty
s nefinančnými položkami patria k finančným nástrojom (t.j. komoditným derivátom) vtedy, ak sa v nich
vyskytuje špekulatívny prvok. Výraz komoditné deriváty ani prívlastok špekulatívne kontrakty lAS 39
v tejto súvislosti priamo nepoužívajú. Túto skupinu označujú ako kontrakty, ktoré sa vysporiadavajú
v čistom rozličnými formami. Ako derivát sa podľa lAS 39 účtujú prípady: 1) Ak kontrakt povoľuje

vysporiadanie v čistom znamená, že sa uhradí len rozdiel medzi aktuálnou a trhovou cenou komodity
a fixnou cenou kontraktu. Môže sa realizovať prostredníctvom: a) Hotovosti, b) Iného finančného
nástroja, resp. c) Výmenou finančných nástrojov. V Rámcovej zmluve je dohodnuté, že tieto komoditné
deriváty sa budú vysporiadavať výlučne finančným spôsobom''. Preto znalec konštatuje, že podľa
definície IAS 39 došlo k naplneniu hore uvedenej podmienky 1). V odpovedi na otázku č. 7 znalec

uvádza: Rámcová zmluva a individuálne kontrakty nie sú štandardnými pre obchodovanie s finančnými
nástrojmi resp. derivátmi na elektrickú energiu nakoľko týmto štandardom je zmluva, ktorá je v súlade
so štandardmi Európskej Federácie Obchodníkov s Energiou (European Federation of Energy Traders
- EFET). Avšak Rámcová zmluva a individuálne kontrakty založili dva komoditné deriváty, ktoré boli
správne vykonateľné. Jeden na kalendárny rok 2013 pre maďarskú obchodnú zónu (MAVIR) a druhý

na kalendárny rok 2014 pre slovenskú obchodnú zónu (SEPS). Na druhej strane rámcová zmluva a
individuálne kontrakty nie je ani štandardom pre dodávku fyzickej energie (nakoľko štandard by bola
opätovne zmluva podľa zásad EFET-u) a hlavne neobsahuje údaje, ktoré by umožňovali správnu fyzickú
dodávku elektrickej energie. Preto na základe predložených podkladov konštatujeme, že nedochádzalok štandardnému obchodovaniu s finančnými nástrojmi resp. derivátmi. Dňa 30.10.2011 bola medzi
žalovaným ako kupujúcim a PB Power Trade, a.s. ako predávajúcim uzatvorená Rámcová zmluva o
obchodovaní so zaisťovacími derivátmi na elektrinu (ďalej len rámcová zmluva 2), uzatvorená v zmysle

ustanovení § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Podľa článku
II. Preambuly zmluvy mala rámcová zmluva o obchodovaní so zaisťovacími derivátmi na elektrinu
upravovať základný rámec a zmluvný právny režim medzi zmluvnými stranami pre uskutočňovanie
citovaných obchodov medzi zmluvnými stranami v súlade s ďalšími ustanoveniami tejto zmluvy, a to na
základeindividuálnychkontraktov(zmluvnýchobchodov)dohodnutýchmedzizmluvnýmistranamipočas

účinnosti tejto rámcovej zmluvy. V bode 2. Preambuly zmluvné strany zhodne konštatujú, že zaisťovacie
deriváty na elektrinu (ďalej len komoditné deriváty) majú charakter finančných inštrumentov a ich cieľom
je znížiť nákladové položky za elektrinu, poskytnúť kupujúcemu väčšiu flexibilitu pri nákupe elektriny,
zaistenie ceny bez nutnosti odhadovať skutočnú spotrebu elektriny a uľahčovať plánovanie cash flow.
V bode 3. Preambuly sa zmluvné strany dohodli, že tieto komoditné deriváty sa budú vysporiadavať
výlučne finančným spôsobom. Záväzne stanovenými štandardmi pre obchodovanie boli: zdroj trhových

cien POWER EXCHANGE CENTRAL EUROPE (skratka PXE) ww.pxe.cz, typ produktu Czech Base
Load Year Futures (F PXE BL CAL-XX), podkladové aktívum: Czech Spot Market Base Load Index,
dátum začatia finančného vysporiadania - prvý deň splatnosti kontraktu, dátum ukončenia finančného
vysporiadania - posledný deň kontraktu. Aj vo zvyšnej časti zmluvných dojednaní a príloh je obsah
rámcovej zmluvy 2 zhodný s obsahom rámcovej zmluvy.

4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že žalobca sa domáha vydania peňažného plnenia, a to buď
z titulu bezdôvodného obohatenia alebo vrátenia zmluvného plnenia podľa § 351 ods. 2 Obchodného
zákonníka z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii a tvrdeniu žalovaného o
potrebe pripustenia zmeny žaloby odkázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 196/2009, podľa ktorého

nie je povinnosťou strán sporu v žalobe uvádzať právnu kvalifikáciu. Či je návrh kvalifikovaný ako
bezdôvodné obohatenie alebo inak, nemal by to byť dôvod na zamietnutie žaloby. Právna kvalifikácia
je vecou súdu. Takýto postup odôvodňujú aj špecifické okolnosti prejednávanej veci, kedy vzhľadom
na zmätočnosť písomných podkladov, ktorými žalobca - správkyňa konkurznej podstaty disponoval,
bola predmetom dokazovania vôľa zmluvných strán pri uzatváraní právnych úkonov (pričom správkyňa

nebola ich účastníčkou). Vo vzťahu k námietke žalovaného z vyjadrenia zo dňa 25.9.2017, že mu nebola
daná možnosť vyjadriť sa ku zmene žaloby pred jej pripustením, okresný súd uviedol, že žalovanému
bol návrh na zmenu žaloby doručený spolu s písomným vyhotovením uznesenia o jej pripustení
dňa 16.8.2017. Pri rozhodovaní zohľadnil zásadu hospodárnosti, keďže vyhlasovanie uznesenia na
pojednávaní by bolo vzhľadom na rozsah petitu časovo náročné a zároveň doručením vyjadrenia, ktoré

bolo súčasťou návrhu na zmenu bol žalovanému poskytnutý priestor na oboznámenie sa s vyjadrením
protistrany v súlade s čl. 9 základných princípov Civilného sporového poriadku, ktoré zakotvuje len
právo strany oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a stanoviskami protistrany, právo vyjadriť sa k nim
však dáva len v rozsahu výslovne stanovenom zákonom. Podľa § 142 ods. 1 Civilného sporového
poriadku možno o pripustení zmeny rozhodnúť priamo na pojednávaní, na ktorom bola navrhnutá,

z čoho jasne vyplýva, že zákon nevyžaduje dať protistrane možnosť vyjadriť sa k návrhu na zmenu
žaloby v žiadnej lehote. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že v priebehu konania mal okresný
súd na pojednávaní pri oboznamovaní predbežného právneho posúdenia „svojvoľne“ spochybniť
platnosť právnych úkonov, hoci ich platnosť žiadna zo strán nespochybňovala, uviedol, že žalobca
rozšíril svoju právnu argumentáciu o námietku možnej neplatnosti rámcovej zmluvy a individuálnych

kontraktov v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka už vo vyjadrení zo dňa 12.6.2017 (pred prvým
pojednávaním), pričom vychádzal z predpokladu absolútnej neplatnosti právnych úkonov, na ktorú by
súd musel prihliadnuť aj z úradnej povinnosti.

5. Žalovaný nepoprel skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo v prospech žalovaného k peňažnému

plneniu v rozsahu vymedzenom žalobou, ide o nesporné skutkové tvrdenie. V konaní nebolo sporné,
že zo strany žalovaného neboli poskytnuté fyzické dodávky elektrickej energie a tieto podľa tvrdenia
žalovaného ani nemali byť predmetom zmluvných vzťahov, čiže v danom prípade nemohlo ísť
zo strany žalovaného o prijatie plnenia z tohto právneho dôvodu. Žalobca tvrdil, že úpadca od
žalovaného žiadne fyzické plnenie neobdržal, čo žalovaný nerozporoval. Žalovaný tvrdil, že žiadne

fyzické plnenie (dodávky elektrickej energie) neboli predmetom rámcovej zmluvy ani individuálnych
kontraktov. Poukázal na jednoznačnú zmätočnosť a neurčitosť nielen rámcovej zmluvy, individuálnych
kontraktov,aleajostatnýchpodkladov-faktúr,účtovnýchpredpisov,ktoréprávenadodávkyelektrinyako
predmet obchodovania odkazujú. Rámcová zmluva zo dňa 31.10.2012, v časti ktorá upravuje predmetmiesto, čas plnenia, ceny, fakturáciu a platobné podmienky jednoznačne upravuje podmienky dodávky
elektrickej energie. Individuálne kontrakty č. 001/08/JP/2012 a č. 002/10/JP/2013 odkazujú na EFET
Rámcovú zmluvu o vzájomnej dodávke elektriny medzi zmluvnými stranami a nie na Rámcovú zmluvu

o obchodovaní so zaisťovacími derivátmi na elektrinu (ako to predpokladá vzor individuálneho kontraktu
v prílohe č. 1 rámcovej zmluvy). Všetky faktúry vystavené v súvislosti s Individuálnym kontraktom
č. 001/08/JP/2012 za dodávky v roku 2013 boli vystavené s označením predmetu fakturácie ako
dodávka elektriny s výnimkou jedinej - fa. č. 9213000025, ktorá bola vystavené na deriváty, avšak
následne bola zo strany žalovaného stornovaná. Prevažná časť faktúr vystavených v súvislosti s

Individuálnym kontraktom č. 002/10/JP/2013 za dodávky v roku 2014 bola vystavená s označením
predmetu fakturácie ako dodávka elektriny. Vypočutá svedkyňa Ing. G. tieto skutočnosti odôvodňovala
len akýmisi chybami alebo náročnosťou účtovného začlenenia, ktoré vysvetlenie okresný súd považuje
za nedostatočné, a to jednak vzhľadom na objem realizovaných obchodov ako aj rozsah písomných
podkladov, v dôsledku čoho nemožno prijať argumentáciu o akýchsi chybách v písaní. V tejto súvislosti
neobstojíaniargumentáciažalovaného,ktorýakúkoľvekvinuzaprípadnénedostatkypísomnýchúkonov

a listín presúva na úpadcu. V konaní síce bolo preukázané, že rámcové zmluvy a individuálne kontrakty
pripravoval úpadca, avšak žalovaný do týchto vzťahov vstúpil ako plne spôsobilý subjekt, a to po tom,
ako predmetné zmluvné vzťahy preskúmal a odsúhlasil (viď vyjadrenie konateľa žalovaného pri jeho
výsluchu). Zároveň je nutné poukázať aj na to, že faktúry vystavoval žalovaný, a to na dodávky elektriny,
pričom bol to znova žalovaný, ktorý jedinú faktúru za rok 2013 vystavenú na deriváty aj stornoval.

Žalovaný v konaní argumentoval, že právne úkony je nutné vykladať podľa vôle zmluvných strán, s čím
je nutné v zmysle § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka súhlasiť. Vzhľadom na to však okresný súd
nemohol prijať závery znaleckých posudkov predložených žalovaným, z ktorých vyplýva, že znalci pri
výklade predmetu zmluvy vychádzali len z písomných listín rámcovej zmluvy, individuálnych kontraktov,
konkrétne sa obmedzili len na výklad špecifickej časti zmluvy - jej preambuly, bez posúdenia právneho

úkonu ako celku a bez skúmania skutočného úmyslu zmluvných strán (ako to vyplýva z podkladov
pre vypracovanie znaleckých posudkov). Znalecký posudok č. 4/2016 okresný súd oboznámil, keďže
z podaní žalovaného vyplýva, že odkazuje na jeho teoretické závery, právne závery konštatované
znalcom však okresný súd nemohol akceptovať aj s odkazom na ust. § 207 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Zároveň nevykonal navrhnuté dôkazy v podobe odborného vyjadrenia (návrh žalobcu) a

výsluchu znalca Ing. Sýkoru (návrh žalovaného), ktoré mali poskytnúť hlbšie teoretické poznatky vo
vzťahu k obchodovaniu s derivátmi. Tieto návrhy považoval za nadbytočné a nehospodárne, keďže
v konaní bolo preukázané, že obchodovanie s derivátmi neprebiehalo štandardne (konštatovanie v
znaleckom posudku č. 4/2016, výpoveď svedka P. i svedkyne G.), a predmetom dokazovania bola vôľa
zmluvných strán pri uzatváraní právnych úkonov a existencia právneho titulu vo vzťahu k vykonaným

peňažným plneniam a nie povaha obchodovania s derivátmi. Žalovaný tvrdil, že plnenie prijal na základe
Rámcovej zmluvy o obchodovaní so zaisťovacími derivátmi na elektrinu v spojení s individuálnymi
kontraktmi,ktorejvýkladmábyťrealizovanýpodľajejnázvuaobsahupreambuly.Vovzťahukžalovaným
spočiatku produkovaným skutkovým tvrdeniam a dôkazom okresný súd poukázal na znalecký posudok
č. 4/2016, o ktorého závery sa opieral sám žalovaný, a podľa ktorého: „V Rámcovej zmluve je podľa čl.

II odsek 3 dohodnuté, že tieto komoditné deriváty sa budú vysporiadavať výlučne finančným spôsobom.
Znalec konštatuje, že podľa definície IAS 39 došlo k naplneniu podmienky, podľa ktorej ak kontrakt
povoľuje vysporiadanie v čistom znamená, že sa uhradí len rozdiel medzi aktuálnou a trhovou cenou
komodity a fixnou cenou kontraktu“. Sám žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.4.2018 popisuje
spôsob realizácie platieb nasledovne: „Žalobca mal teda ako sprostredkovateľ pomôcť žalovanému s

cenami elektrickej energie, obchodovaním na burze, pričom ale samotnú elektrickú energiu žalovanému
nedodával. De facto šlo o dohodu o fixnej cene - rozdiel medzi dlhodobou cenou dohodnutou v zmluve
a aktuálnou cenou elektrickej energie na burze sa mal finančne vysporiadať. Žalovaný nešiel priamo
na burzu, ale využil služby žalobcu ako sprostredkovateľa. Jednalo sa obchodný vzťah, ktorý sa mal
vysporiadať na pravidelnej báze výlučne finančne.„ ďalej žalovaný uvádza: Zmluvné strany si dohodli

vzorec a jeho parametre (množstvo elektrickej energie, fixnú cenu a pravidelne odpočítavanú cenu
indexu na burze). Mesačne vypočítavali platby podľa daného vzorca v závislosti od vývoja dohodnutého
indexu na verejnej burze a následne si ich navzájom zasielali. To, že tieto platby inkasoval žalovaný
znamená len toľko, že cena indexu sa vyvíjala v jeho prospech z tejto zmluvy a že pri výrazne
opačnom vývoji ceny alebo inak nastavenej cene to mohol byť práve žalovaný v pozícii platiteľa. Čiže

predmetom tejto zmluvy bolo finančné plnenie v závislosti od vývoja nejakého ukazovateľa na burze a
tedaprotiplnenímbolaistota,žedruhástranaplatiťnebude,keďbudepovinná.“.Totojevpodstatejediná
špecifikácia derivátového obchodovania, ktorú žalovaný súdu uviedol v priebehu konania. Okresný
súd dospel k záveru, že ak mali byť v zmysle Rámcovej zmluvy obchody vysporiadavané v čistom,resp. podľa vzorca uvádzaného žalovaným v závislosti od vývoja dohodnutého indexu, a tieto si mali
strany mesačne navzájom zasielať, nepreukazuje to dôvodnosť fakturácie a prijímania úhrad v rozsahu
uplatnenom žalobou. Faktúry sú totiž vystavené na sumy predstavujúce násobok množstva energie a

fixnej ceny dojednanej v individuálnom kontrakte. Nezohľadňuje sa v nich žiadny index na burze. Práve
tento index na burze je tou väzbou na komoditu, na ktorú bola dopytovaná aj svedkyňa G., ktorá však
plnenia vysvetlila len ako financie, pričom komodita elektrina znamená, že cena, ktorá je stanovená
vychádza z niečoho, nie je vymyslená a do trojkruhového obchodu vstupuje v momente uzatvárania,
čo sa týka ceny. Ako je však uvedené vyššie, cena je len jedným predpokladom, popri množstve a

pravidelne odpočítavanej ceny indexu na burze, na základe vývoja ktorého musí následne dôjsť k
vysporiadaniu. Vysporiadanie medzi zmluvnými stranami však svedkyňa vylúčila. Okresný súd má za to,
že pokiaľ ide o plnenie vo výške nároku uplatnenom v tomto konaní, nemôže teda ísť o finančné plnenia
dojednané v rámcovej zmluve, ktoré vyplývajú zo znaleckého posudku a skutkových tvrdení žalovaného.
Individuálne kontrakty považuje za neurčité, keďže stranám sa v konaní nepodarilo preukázať, čo
malo byť ich predmetom. Nebolo preukázané, že na ich základe mali byť vykonávané fyzické dodávky

energie, zároveň však nebol preukázaný ani ich vzťah k rámcovej zmluve. V individuálnom kontrakte
sú síce špecifikované dva z troch parametrov vzorca uvádzaného žalovaným (množstvo energie a
fixná cena za dojednané obdobie), ale nie je zrejmé, čo malo byť predmetom plnenia zo strany
žalovaného označeného ako predávajúceho. Znalec v znaleckom posudku konštatuje, že nedochádzalo
k štandardnému obchodovaniu s finančnými nástrojmi resp. derivátmi. Obdobne sa vyjadril aj svedok

JUDr. P.. Na základe výsluchu svedkyne G. a následných vyjadrení žalovaného dospel uzavrel okresný
súd, že Rámcová zmluva mala zastierať presun peňažných prostriedkov medzi tromi subjektmi, kde
hospodárskym motívom bolo zabezpečenie disponibilných peňažných prostriedkov pre úpadcu a PB
Power Trade, a.s. Hospodársky či ekonomický dôvod účasti žalovaného na tomto obchodovaní nie je
známy a nie je preto zrejmé z akého právneho dôvodu žalovaný prijímal plnenia od úpadcu. V zmysle §

41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný
úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Tento iný právny úkon -
disimulovaný právny úkon by však musel byť uzavretý medzi rovnakými účastníkmi, medzi ktorými bol
uzavretý simulovaný právny úkon. Nemožno dvojstranným právnym úkonom zastrieť úkon trojstranný
(viď rozsudok NS ČR z 12.6.2007, sp. z. 30 Cdo/2621/06). Z uvedeného vyplýva, že skrytý trojkruhový

obchod, na ktorý poukazuje vo svojich následných vyjadreniach žalovaný a svedkyňa G., nemôže byť
platný. Nemožno ani dospieť k záveru, že by teoreticky rámcová zmluva a rámcová zmluva 2 boli na
seba naviazané simulované právne úkony, ktoré by skrývali iný právny úkon medzi tromi stranami, keďže
v rámcových zmluvách absentuje akýkoľvek odkaz na inú zmluvu a zároveň neboli uzavreté súčasne,
ale z odstupom jedného roka. V konaní zároveň nebola preukázané existencia právneho dôvodu, pre

ktorý žalovaný vstúpil do tohto právneho vzťahu a čo vlastne malo byť obsahom právneho vzťahu
medzi úpadcom a žalovaným. Okresný súd vyhodnotil uplatnený nárok ako nárok na vydanie plnenia
poskytnutého bez právneho dôvodu, a teda na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko v konaní
bolo nesporné, že žalobca poskytol žalovanému plnenie vo výške 45.352.196,01 Eur, pričom nebolo
preukázané, že by šlo o plnenie z titulu zmluvy o fyzických dodávkach energie, či z titulu rámcovej

zmluvy o obchodovaní so zaisťovacími derivátmi v spojení s individuálnymi kontraktmi, či z titulu inej
platnej zmluvy a žalovaný nepreukázal iný právny dôvod, na základe ktorého plnenie prijal. Okresný
súd nevykonal navrhnuté dokazovanie smerujúce k preukázaniu toku peňažných prostriedkov medzi
ďalšími subjektmi, keďže toto považoval za nehospodárne z dôvodu, že takéto dokazovanie by neviedlo
k preukázaniu existencie právneho titulu na prijatie plnenia žalovaným od úpadcu. Žalobcovi vznikol

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odo dňa, kedy ho žalobca na vydanie vyzval, v tomto
prípade do uplynutia lehoty stanovenej žalobcom vo výzve zo dňa 22.3.2016, teda do 1.4.2016. Nakoľko
žalovaný plnenie žalobcovi nevrátil, dostal sa do omeškania, preto okresný súd žalobcovi priznal nárok
naúrokzomeškaniazdlžnejsumyvovýške8%ročneod2.4.2016dozaplateniavychádzajúczosadzby
platnej v čase vzniku nároku. Nakoľko nárok neposúdil v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka,

v časti uplatnených úrokov žalobu zamietol.

6. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže mal v konaní
plný úspech.

7. Proti tomuto rozsudku výlučne I. a III. výroku podal odvolanie žalovaný, ktorým navrhol jeho
zrušenie v napadnutom rozsahu a vrátanie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alternatívne zmenu
a zamietnutie žaloby s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) Civilného sporového poriadku.Argumentoval tým, že odstúpením od zmluvy ako dôvodu na vrátenie plnenia sa okresný súd v rozsudku
nezaoberal, preto možno predpokladať, že v tejto časti žaloby prisvedčil názoru žalovaného o tom,
že žalobca nemal právo odstúpiť od Individuálneho kontraktu č. 001/08/JP/2012 uzatvoreného medzi

úpadcom a žalovaným dňa 1.11.2012 (Individuálny kontrakt 1) a Individuálneho kontraktu č. 002/10/
JP/2013 uzatvoreného medzi úpadcom a žalovaným dňa 30.9.2013 (Individuálny kontrakt 2), a teda,
že žalovanému nemohla vzniknúť povinnosť vrátiť úpadcovi zmluvné plnenie v zmysle ust. § 351 ods.
2 Obchodného zákonníka. Nesúhlasí so záverom okresného súdu, že Individuálne kontrakty 1 a 2
nesúvisia s Rámcovou zmluvou, a že Rámcová zmluva a Individuálne kontrakty l a 2 sú neurčité. Aj

keď obsah Individuálnych kontraktov l a 2 úplne totožne nekopíruje ich vzor v zmysle prílohy č. 1
Rámcovej zmluvy, zhodujú s týmto vzorom v podstatných náležitostiach, a to v zmluvných stranách
a parametroch plánu dodávky, tak ako sú vymedzené aj v čl. III. ods. 1 Rámcovej zmluvy (dátum
začiatku, dátum ukončenia, od hod., po hod., zml. výkon, zml. množstvo, zml. cena a celková cena) čo
sú parametre potrebné pre obchodovanie s finančnými derivátmi. Skutočnosť, že Individuálne kontrakty
l a 2 neobsahujú klauzulu o tom, že súvisia s Rámcovou zmluvou sama o sebe automaticky neznamená,

že by s Rámcovou zmluvou nesúviseli, a to aj keď to vzor týchto individuálnych kontraktov predpokladá.
Má za to, že súvislosť Individuálnych kontraktov a Rámcovej zmluvy bola v priebehu sporu preukázaná.
Úpadcovi a žalovanému bol známy ich vzájomný úmysel smerujúci k tomu, že Individuálne kontrakty l
a 2 sa uzatvárajú na základe Rámcovej zmluvy. Potvrdil to žalovaný vo svojich podaniach a potvrdila
to aj Ing. E. G., ako jeden zo štatutárov úpadcu. Aj z okolností súvisiacich s prejavom vôle, včítane

praxe, ktorú si úpadca a žalovaný medzi sebou zaviedli a ich následného správania možno v zmysle
ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka vyložiť, že Individuálne kontrakty l a 2 boli uzatvorené na
základe Rámcovej zmluvy. Pokiaľ sa Individuálne kontrakty l a 2 zhodujú v zmluvných stranách a tiež
v podstatných náležitostiach a bolo preukázané, že vôľa zmluvných strán smerovala k tomu, že sa
uzatvárajú na základe Rámcovej zmluvy, nemožno mať o tejto skutočnosti pochybnosti. Ing. E. G. ako

jeden zo štatutárov Úpadcu uviedla, že žiadna iná rámcová zmluva nebola medzi úpadcom a žalovaným
uzatvorená. Predmetom zmluvného vzťahu založeného na základe Rámcovej zmluvy a Individuálnych
kontraktov l a 2 boli finančné služby. Ich účelom bolo dosiahnuť istotu fixnej ceny elektrickej energie
v dohodnutom objeme za daný rok. Žalovaný a Ing. E. G. potvrdili svoju vôľu ohľadom predmetu
týchto zmlúv, ktorý bol tiež predmetom znaleckého dokazovania, pričom sa potvrdilo, že ide o typy

zmlúv s finančnými nástrojmi, tzv. derivátové kontrakty. Z uvedených dôvodov nemôže byť predmet
Rámcovej zmluvy a Individuálnych kontraktov l a 2 neurčitý. Okresný súd odmietol prihliadať na princíp
preferencie platnosti právnych úkonov (in favorem negotii) z ktorého vyplýva, že ak sú možné viaceré
interpretácie právneho úkonu, je potrebné prijať ten výklad, podľa ktorého je právny úkon platný. Dôvod
uzatvorenia konkrétnej zákonom nezakázanej zmluvy, jej hospodárske dôsledky a ekonomické praktiky

predznamenávajú pochopenie toho, čo chceli zmluvné strany medzi sebou riešiť, a preto ju môžu
pochopiť a prípadne namietať len zmluvné strany a nie napr. správca konkurznej podstaty, ktorým je
žalobkyňa, ktorá vstúpila do tohto právne vzťahu a len dodatočne ho začala spochybňovať.

8. V spore bolo preukázané, že Rámcovú zmluvu spolu s Individuálnymi kontraktmi 1 a 2 pripravoval

úpadca, ktorý aj vymyslel a navrhol uzatvorenie celého obchodu, ktorý sa vykonával medzi PB Power
Trade, žalovaným a úpadcom. Úpadca nemôže mať prospech z toho, že konal v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi a vymyslel, navrhol a pripravil údajne neplatné zmluvy. Ten, kto vyvolal
určité konanie, sa nesmie ex post dovolávať vád jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil (nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 184/2015) a zároveň, zmluvná strana nemôže zmluvy uzatvárať a

neskôr namietať ich neplatnosť podľa vlastnej vôle (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 342/2009).
Úpadca dobrovoľne plnil ním navrhnutý Individuálny kontrakt 1 a následne navrhol a uzatvoril aj
Individuálny kontrakt 2 a tiež ho celý dobrovoľne naplnil. Bolo by v rozpore s akoukoľvek logikou
obchodných vzťahov, aby úpadca po vyčerpaní Individuálneho kontraktu 1, navrhol aj uzatvorenie
Individuálneho kontraktu 2, pokiaľ by nebol s vyčerpaním a naplnením Individuálneho kontraktu 1

spokojný a nemienil, aby bol Individuálny kontrakt 2 naplnený rovnakým spôsobom. Princíp záväznosti
zmlúv platí aj v prípade, ak je to pre niektorú zo strán nevýhodné. Žalobca zjavne Individuálne kontrakty
l a 2 spočiatku považoval za platné, čo preukázal aj tým, že od nich odstúpil. Okresný súd žalobcovi
prisvedčil, pričom úpadca nikdy Rámcovú zmluvu a ani Individuálne kontrakty 1 a 2 nespochybnil. Ak aj
okresný súd vyhodnotil tieto zmluvy ako neplatné, mal aplikovať uvedené právne princípy a v žiadnom

prípade neposkytnúť žalobkyni právnu ochranu.

9. Okresný súd zaviazal žalovaného vrátiť bezdôvodné obohatenie bez toho, aby sa riadne
zaoberal zodpovednosťou úpadcu, ktorého konanie spôsobilo celú túto situáciu s poukazom na §268 Obchodného zákonníka. Zodpovednosť za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu je
koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, pričom škodca sa môže zodpovednosti zbaviť len vtedy, ak
preukáže,žeosoba,ktorejbolprávnyúkonurčenýoneplatnostivedela.Vyžadujesaskutočnávedomosť

o neplatnosti právneho úkonu, nakoľko v Obchodnom zákonníku nie je použitá formulácia „vedieť musel.
Žalovaný nemal vedomosť o údajnej neplatnosti Rámcovej zmluvy a Individuálnych kontraktov 1 a 2,
a preto v priebehu sporu vzniesol kompenzačnú námietku spočívajúcu v tom, že, ak by okresný súd
dospel k záveru, že Rámcová zmluva alebo Individuálne kontrakty l a 2 sú neplatné, vznikol by mu
nárok na náhradu škody vo výške žalobkyňou požadovaného bezdôvodného obohatenia, čo je samo

o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby. Okresný súd sa však touto kompenzačnou námietkou nijako
nezaoberal. Okresný súd na jednej strane skonštatoval, že Rámcová zmluva a Individuálne kontrakty l
a 2 pripravoval úpadca, na tej druhej však jeho zodpovednosť za ich údajnú neplatnosť stroho odbil s
odôvodnením, že naň nemožno prenášať všetku vinu (odsek 27 odôvodnenia napadnutého rozsudku -
nie je to v ňom výslovne uvedené). Právo za žiadnych okolnosti nesmie chrániť toho, kto mohol uviesť
obchodného partnera úmyselne do omylu, prípadne ho zmanipulovať spôsobom, ktorý mal navodiť

dojem určitej spolupráce vedúcej k dosiahnutiu zisku. Okresný súd bol povinný sa vysporiadať aj s
otázkou zavinenia zo strany úpadcu, keďže žalobe vyhovel. Úpadca sa mohol zodpovednosti za škodu
spôsobenú neplatnosťou týchto len vtedy, ak by žalovaný o ich neplatnosti vedel, pričom preukázanie
tejto podmienky by bolo na strane žalobcu, ktorý toto dôkazné bremeno neuniesol, v tomto smere
neprodukoval ani jeden dôkaz.

10. Na Rámcovú zmluvu a Individuálne kontrakty l a 2 nemožno nazerať ako na samostatné žalovaným
a úpadcom, za účasti Prima banky, ktoré zabezpečovali obchodovanie s derivátmi. Okrem predmetných
zmlúv existovali obdobné a s nimi súvisiace zmluvy uzatvorené medzi žalovaným a PB Power Trade,
medzi PB Power Trade a úpadcom. Tieto zmluvy zabezpečovali obchodovanie s derivátmi - faktoringová

linka predstavujúca kruhový obchod, na základe ktorého dochádzalo ku kruhovému toku peňazí od
úpadcu cez žalovaného a PB Power Trade naspäť úpadcovi. Úpadca na základe Rámcovej zmluvy
a Individuálnych kontraktov l a 2 v priebehu ich trvania platil každý mesiac cca. 3 x 0,75 mil. Eur
žalovanému (tieto peniaze majú predstavovať údajné bezdôvodné obohatenie). Následne žalovaný na
základe obdobných derivátových zmlúv, platil každý mesiac cca. 3 x 0,75 mil. Eur PB Power Trade (cez

Prima banku, na ktorú PB Power Trade postupovala svoje pohľadávky voči žalovanému). A napokon,
PB Power Trade na základe rovnakých kontraktov platila každý mesiac cca. 3 x 0,75 mil. Eur úpadcovi.
Takto bolo zaplatených cca. 45 mil. Eur (žalovaná suma). Tento kruhový tok bol v konaní preukázaný.
Ing. E. G. ako jeden zo štatutárov úpadcu a PB Power Trade potvrdila, že medzi spoločnosťou PB Power
Trade a úpadcom boli uzatvorené obdobné zmluvy ako je Rámcová zmluva a Individuálne kontrakty

1 a 2, predmetom ktorých boli tiež derivátové operácie. Žalovaný predložil okresnému súdu Rámcovú
zmluvu č. JP/01/2011/DER - RZ uzatvorenú medzi ním a PB Power Trade (Rámcová zmluva 2) a tiež
bankové výpisy z účtu žalovaného odo dňa 8.2.2013 do dňa 18.9.2014 preukazujúce tok platieb v
časti trojkruhového obchodu medzi žalovaným a PB Power Trade. Účelom celého tohto trojkruhového
obchodu bolo zabezpečenie finančných prostriedkov pre úpadcu pre následné vykonávanie obchodov, a

tonákupukomodityelektrickejenergie,t.j.účelombolofinančnékrytietýchtoobchodov.PBPowerTrade
vystavila faktúru žalovanému, ktorú následne na základe zmluvy o financovaní (faktoringová zmluva)
predložila na „preplatenie" (postúpenie pohľadávky) Prima banke (cca. 80 % z faktúry). Následne PB
Power Trade použila tieto finančné prostriedky získané od Prima banky na to, aby zaplatila úpadcovi ním
vystavenú faktúru, ktorý následne použil tieto finančné prostriedky na zaplatenie žalovanému (žalovaná

suma). Z takto získaných peňazí od úpadcu žalovaný zaplatil faktúru vystavenú PB Power Trade v
prospech postupníka Prima banka, a to sa opakovalo cca. dva roky trikrát mesačne (potvrdené aj Ing.
E. G.). Úpadca a PB Power Trade využívali doby splatnosti jednotlivých faktúr, kedy disponovali s
finančnými prostriedkami a obchodovali s nimi na burze, t. j. nakupovali a predávali komoditu elektrickej
energie, a tak mohli mať všetky tri spoločnosti výhodnejšie ceny elektrickej energie. Účelom bolo

znižovanie nákladových položiek na elektrinu a zaistenie ceny elektrickej energie pre všetky tri subjekty.
Nemôže preto obstáť záver okresného súdu o tom, že v konaní nebola preukázaná existencia právneho
dôvodu, pre ktorý žalovaný vstúpil do tohto trojkruhového obchodu a čo vlastne malo byť predmetom
právneho vzťahu. V spore Ing. F. F. uviedol, že preto bol tento trojkruhový obchod uzatvorený - získať
lepšie ceny elektrickej energie. Úpadcovi nevznikol nárok na finančné vysporiadanie, ani žiadny iný

nárok voči žalovanému vyplývajúci z Rámcovej zmluvy a Individuálnych kontraktov 1 a 2. Uvedené
potvrdil aj JUDr. P. P., správca konkurznej podstaty PB Power Trade, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru
šlo medzi žalovaným, PB Power Trade a úpadcom o kruhové obchodovanie, síce na základe analýzy
dospel k záveru, že na tomto obchode bol v konečnom dôsledku ziskový žalovaný, avšak len 300.000,-Eur, neskôr v priebehu svojho výsluchu potvrdil, že žalovanému nezostalo z trojkruhového obchodu nič.
Napokon aj žalobca sa v súvisiacom spore vyjadril, že to vyzerá na kruh medzi úpadcom, žalovaným
a PB Power Trade. Uvedené vyplýva z oznámenia Prima banky o skutočnostiach nasvedčujúcich

spáchanie trestného činu zo dňa 1.3.2016 (Trestné oznámenie). Uvedené konštatuje aj okresný súd
v odseku 8 rozsudku č. k. 10Cb/5/2014-318 zo dňa 24.6.2019, vydanom v súvisiacej veci. Na vznik
osobitného záväzkovoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie
viacerých zákonných predpokladov, a to objektívna fakticita vzniku a existencie majetkovej výhody, toto
obohatenie musí ísť na úkor iného (to znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí

prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu) - kauzálna väzba na úkor iného a protiprávnosť. Žalovaný
nikdy nezískal objektívnu majetkovú výhodu na úkor úpadcu v prisúdenej sume. Takmer rovnakú sumu,
akú žalovaný zaplatil úpadcovi, žalovaný následne zaplatil spoločnosti PB Power Trade (cez Prima
banku) a PB Power Trade cez derivátové kontrakty zaplatil všetky peniaze späť úpadcovi. Ak by mal
žalovaný zaplatiť žalobcovi cca. 45 mil. Eur, úpadca by sa bezdôvodne obohatil, pretože žalovaný
by mu zaplatil to, čo už mu raz zaplatil tak ako sa dohodli. Všetky peniaze, ktoré boli žalovanému

zaplatené úpadcom na základe Rámcovej zmluvy v spojení s Individuálnymi kontraktmi l a 2 boli
následne zaplatené na základe Rámcovej zmluvy 2 PB Power Trade, ktorá je dcérskou spoločnosťou
úpadcu. PB Power Trade na základe ďalšej rámcovej zmluvy zaplatila tieto peniaze späť úpadcovi, t. j.
všetky peniaze, ktoré dnes žalobca požaduje vrátiť, boli úpadcovi vrátené. To bolo predmetom dohody
medzi PB Power Trade, žalovaným a úpadcom. Vystihla to Ing. E. G., ktorá skonštatovala, že medzi

stranamitrojkruhovéhoobchodunemohlobyťfinančnévysporiadanie,keďnajednejstraneaajnadruhej
strane stála spoločnosť PB Power Trade (úpadca je väčšinovým akcionárom PB Power Trade). Okresný
súd sa nedostatočne vysporiadal s ním konštatovanou simuláciou právnych úkonov tohto trojkruhového
obchodu. Okresný súd zadefinoval simulovaný právny úkon a disimulovaný právny úkon, avšak vôbec,
resp. v dostatočnom rozsahu sa nevysporiadal s platnosťou disimulovaného právneho úkonu, ale bez

náležitého odôvodnenia a posúdenia ho posúdil ako neplatný právny úkon. Zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva a samotnej logike trojkruhového obchodu absolútne neodporuje konštrukcia, ak
uzatvorených právnych úkonov nenastane v rovnakom okamihu, ale nastane s určitým časovým
odstupom. Je potrebné dodať, že takýto druh kontraktácie sa priam za daných okolnosti predovšetkým
z dôvodu právnej istoty vyžaduje. K uzatvoreniu trojkruhového obchodu ani nemusí dôjsť za súčasného

uzavretia trojstrannej zmluvy, ako na to mylne a ničím neodôvodnene poukazuje okresný súd, ktorý
náležite a dostatočne neodôvodnil konštrukciu o trojstrannom právnom úkone, ale bez náležitého
odôvodnenia argumentáciu žalovaného odmietol. Okresný súd sa absolútne nezaoberal možnosťou
uzatvorenia série dvojstranných právnych úkonov, a síce možnosťou, že subjekt A (PB Power Trade)
uzatvorí zmluvu so subjektom B (žalovaný) a subjekt B (žalovaný) tiež uzatvorí zmluvu so subjektom

C (úpadca) a tiež subjekt A (PB Power Trade) uzatvorí zmluvu so subjektom C (Úpadca). Judikát, na
ktorý poukazoval okresný súd bol v tomto prípade aplikovaný nesprávne. V rovine simulovaného a
disimulovaného úkonu v prípade trojkruhového obchodu za účasti troch účastníkov je zrejmé, že tak
simulované právne úkony boli na seba naviazané dvojstranné právne úkony medzi PB Power Trade
a žalovaným, PB Power Trade a úpadcom a tiež medzi úpadcom a žalovaným, a tiež disimulované

právne úkony boli na seba naviazané dvojstranné právne úkony medzi PB Power Trade a žalovaným,
PB Power Trade a úpadcom a tiež medzi úpadcom a žalovaným. Nemožno teda tvrdiť, že simulované
právne úkony neboli uzatvorené medzi tými istými účastníkmi ako disimulované právne úkony, a z toho
dôvodu vyvodzovať neplatnosť disimulovaných právnych úkonov, ktoré by mali platiť v zmysle ust. §
41 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd jednotlivé zložky platnosti a účinnosti disimulovaného

právneho úkonu neskúmal, ale automaticky prijal záver o neplatnosti trojkruhového obchodu. Pokiaľ
okresný súd konštatoval, že hospodársky či ekonomický dôvod účasti žalovaného na obchodovaní nie
je známy, a preto nie je zrejmé, z akého právneho dôvodu prijímal plnenie od úpadcu, sám potvrdil,
že nezistil náležite skutkový a právny stav. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že
žalovaný sa obohatil na úkor úpadcu. Zákonné predpoklady vzniku záväzkového právneho vzťahu z

bezdôvodného obohatenia musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie
získané (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/361/2016). Z dokazovania vyplynulo, že
právnym dôvodom zaplatenia sumy vo výške 45 mil. Eur bol trojkruhový obchod medzi troma účastníkmi,
hoci aj disimulovaný, čo potvrdila každá jedna zainteresovaná strana (žalovaný, Ing. E. G., ako štatutár
PB Power Trade a úpadcu, JUDr. P. P., ako správca PB Power Trade a žalobca ako správca úpadcu).

Žalobca nepreukázal, prečo by sa mali platby, ktoré úpadca navrhol a opakovane a vedome platil
viac ako dva roky, mali považovať za bezdôvodné obohatenie. Okresný súd postihol žalovaného za
skutočnosť, že údajne nepreukázal právny dôvod, na základe ktorého plnenie prijal, avšak nepostihol
žalobcu za to, že nepreukázal dôvody, prečo úpadca dlhodobo a systematicky posielal finančné plneniažalovanému. Žalobca nepreukázal, že išlo napr. o konanie úpadcu v omyle a pod. Žalovaný realizoval
platby smerom k PB Power Trade prepojenej na úpadcu, ktoré boli následne aj prevedené naspäť na
úpadcu. Okresný súd tieto platby neskúmal a reálnosť trojstranného obchodu (či už ako obchodu s

finančnými derivátmi alebo iného disimulovaného trojstranného obchodu) vylúčil bez toho, aby bolo
presvedčivo toto vylúčenie potvrdené (preskúmanie argumentov okresného súdu, vrátane: časového
odstupu jedného roka Rámcovej zmluvy a Rámcovej zmluvy 2.

11. Žalobca úpadcu vykreslil ako „poškodeného“ a osobu oprávnenú požadovať od žalovaného sumu

vo výške cca. 45 mil. Eur s prísl. napriek tomu, že tieto peniaze do konkurznej podstaty úpadcu
nepatria, pričom úmyselne zamlčuje ďalšie súvisiace skutkové okolnosti preukazujúce jej nepoctivé
konanie, ktoré nepožíva právnu ochranu. Žalobca musel mať už pri podávaní žaloby vedomosť
o existencii trojkruhového obchodu, takisto z účtovníctva úpadcu musel vedieť o tom, že úpadca
prijal od PB Power Trade cca. 45 mil. Eur, a teda, že peniaze, ktoré žalobou požaduje zaplatiť od
žalovaného už boli úpadcovi zaplatené späť. Napokon, najväčším veriteľom úpadcu je Prima banka,

ktorá sama v Trestnom oznámení tvrdí, že všetky peniaze boli zaplatené späť úpadcovi. Poukázal na
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 262 Obchodného zákonníka, čl. 5 Civilného sporového poriadku.
Žaloba predstavuje zjavné zneužitie práva, nakoľko účelom výkonu žalovaných práv nie je realizácia
oprávnených hospodárskych záujmov, ale neoprávnené obohatenie na úkor žalovaného, ktoré mu
spôsobí likvidačnú ujmu, a preto mal okresný súd žalobu v zmysle čl. 5 Civilného sporového poriadku

zamietnuť.

12. V prípade, ak sú Rámcová zmluva a Individuálne kontrakty l a 2 neplatné, nielen žalovaný by
mal povinnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie, ale aj úpadca by musel vrátiť žalovanému derivátové
operácie(deriváty).Nakoľkotakátonaturálnareštitúciazostranyúpadcuvkonkurzeužnepodnikajúceho

a nevykonávajúceho derivátové operácie nie je možná, mal by úpadca vrátiť žalovanému relutárnu, t. j.
peňažnú náhradu rovnajúca sa kúpnej cene, ktorú úpadca zaplatil žalovanému. Vzájomne podmienené
nároky by tak splynuli na nulu. Okresný súd sa vzájomnou reštitučnou povinnosťou zmluvných strán
vôbec nezaoberal. Okresný súd mohol žalobe vyhovieť len v prípade, keby vo výroku rozsudku mohol
vyjadriť synalagmatický záväzok žalovaného a úpadcu, ako účastníkov neplatnej, či zrušenej zmluvy

na vrátenie plnení z oboch strán. Už len z dôvodu, že žalobný petit neobsahuje vzájomné plnenia, t. j.
synalagmatický záväzok v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka, nebolo možné žalobe vyhovieť a
nebolo potrebné ani vo veci vykonávať dokazovanie v akomkoľvek smere.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25.9.2017 vzniesol námietku, že mu okresný súd nedal

možnosť vyjadriť sa k návrhu žalobcu na zmenu žaloby zo dňa 12.6.2017, predtým ako ju uznesením
pripustil. Nesúhlasí so záverom okresného súdu v zmysle odseku 31 odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Napriek tomu, že ust. § 142 Civilného sporového poriadku vyslovene nezakotvuje povinnosť
súdu umožniť strane vyjadriť sa k návrhu na zmenu žaloby, toto jej právo vyplýva z princípu
kontradiktórnosti civilného procesu a tiež zo samotného zmyslu tohto ustanovenia. Pri rozhodovaní o

zmene žaloby je súd povinný prihliadať aj na práva žalovaného reagovať na návrh na zmenu žaloby.
Podľa § 142 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd o prípustnosti zmeny žaloby rozhoduje spravidla
na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, čo ipso facto znamená, že druhá strana, ktorá je na
pojednávaní prítomná, má možnosť sa k navrhovanej zmene vyjadriť. Pokiaľ však ide o zložitú zmenu
žalobyprednesenúnapojednávaní,nemožnoodžalovanéhospravodlivopožadovať,abybezprostredne

na tento návrh reagoval. Dokonca, ak žalovaný žiada primeraný čas na vyjadrenie k zmene žaloby,
je potrené, v záujme práva na spravodlivý proces, aby súd pojednávanie odročil a určil žalovanému
primeranú lehotu na vyjadrenie. O to viac, že proti uzneseniu o pripustení návrhu na zmenu žaloby nie
je prípustné odvolanie. K záveru, že druhá strana má mať právo vyjadriť sa k navrhovanej zmene žaloby
vedie aj ust. § 142 ods. 1 Civilného sporového poriadku o zmene žaloby uplatnenej podaním mimo

pojednávania - súd má o nej rozhodnúť znova na pojednávaní, a to na pojednávaní, ktoré nasleduje
bezprostredne po uplatnení zmeny žaloby. Slovné spojenie „ v rozsahu, ktorý určí zákon" nachádzajúce
sa v čl. 9 Civilného sporového poriadku predstavuje limity kontradiktórnosti civilného procesu spôsobené
tzv. sudcovskou koncentráciou konania a v žiadnom prípade ho nemožno vykladať tak, ako si ho vyložil
okresný súd, a to že nie je pri jednotlivom type úkonu povinný dať sa vyjadriť protistrane, pokiaľ mu to

zákon neukladá.

14. Okresný súd v odseku 5 napadnutého rozsudku vymenúva dôkazy, ktoré vykonal za účelom zistenia
skutkového stavu. Žalovaný však v priebehu tohto sporu navrhol, aby okresný súd vykonal ďalšíchdvadsaťtri dôkazov, prostredníctvom predložených listín, návrhom na uloženie edičnej povinnosti
žalovaného (?) alebo výsluchom znalca. Konkrétne ide o dôkazy: návrh Prima banky na vydanie
platobného rozkazu zo dňa 7.10.2014 s opravným podaním zo dňa 10. 11. 2014, platobný rozkaz

Okresného súdu sp. zn.: 10Cb/5/2014, odpor žalovaného proti platobnému rozkazu, vyjadrenie
žalovaného zo dňa 20.2.2015 v právnej veci vedenej na Okresnom súde pod sp. zn.: 10Cb/5/2014,
žalobasprávcukonkurznejpodstatyspoločnostiPBPowerTradeourčenieneúčinnostiprávnychúkonov
a zaplatenie sumy vo výške 1.615 118,40 Eur s príslušenstvom, vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.1.2016
v právnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: 26Cbi/25/2015, uznesenie Okresného

súdu Žilina č. k. 4K/25/2014-120 zo dňa 17.3.2015, znalecký posudok č. 3/2017 zo dňa 5.12.2017
vypracovaný Ing. Jozefom Holjenčíkom, rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa
10.10.2013, č. 0133/2013/E-PE, list žalovaného zo dňa 6.11.2013 adresovaný Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví, rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 10.11.2014 o zastavení
konania o udelenie pokuty, fotokópia listu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 10.10.2013,
úplný výpis z Obchodného registra Slovenskej republiky ohľadom žalovaného, návrh na vykonanie

výsluchu znalca - Ing. Tomáša Sýkoru (zápisnica o pojednávaní zo dňa 9. 4. 2018 a ods. 33 a nasl.
podania žalovaného zo dňa 18. 4. 2018), výpisy z bankového účtu žalovaného za obdobie od 8.2.2013
do 18.9.2014, čestné vyhlásenie Ing. E. G. zo dňa 29.10.2018, návrh na vyžiadanie výpisov z účtov
úpadcu, faktúr a zmlúv, na základe ktorých si úpadca a spoločnosť PB Power Trade vyplácali peňažné
prostriedky, oznámenie spoločnosti Prima banka o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného

činu zo dňa 1.3.2016 (zápisnica o pojednávaní zo dňa 7. 11. 2018), zápisnica o výsluchu Ing. Petra
Benčiča (zápisnica o pojednávaní zo dňa 7.11.2018), zápisnica o výsluchu Ing. E. G. (zápisnica o
pojednávaní zo dňa 7.11.2018), časť súpisu všeobecnej podstaty úpadcu (zápisnica o pojednávaní
zo dňa 7. 11. 2018), rozsudok okresného súdu sp. zn. 10Cb/5/2014 zo dňa 24.6.2019, zápisnica o
pojednávaní konajúceho zo dňa 7.4.2016 vo veci okresného súdu sp. zn. 10Cb/5/2014. Tým, že okresný

súd nevykonal až dvadsaťtri dôkazov navrhnutých žalovaným, sťažil jeho pozíciu a neodôvodnene sa
vzdialil od čo najväčšej možnej miery zistenia skutkového stavu. Všetky dôkazy smerovali k preukázaniu
základu procesnej obrany žalovaného, že neboli naplnené základné predpoklady potrebné pre vznik
bezdôvodného obohatenia. Okresný súd odôvodnil len nevykonanie výsluchu Ing. Tomáša Sýkoru
a neuloženie edičnej povinnosti, zvyšných dvadsaťjeden návrhov neodôvodnil vôbec, hoci na to bol

povinný podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Nemožno sa stotožniť so záverom okresného
súdu, že predmetom dokazovania nemala byť aj povaha obchodovania s derivátmi, nakoľko žalovaný od
začiatku deklaroval, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu mal charakter obchodovania s derivátmi,
t. j. právna povaha zmluvného vzťahu bolo od počiatku sporná.

15. Okresný súd sa nevyjadril k odstúpeniu žalobkyne od Individuálnych kontraktov 1 a 2 (úkonom
odstúpenia žalobca vlastne potvrdil, že tieto kontrakty v danom čase považoval za platné), nedostatočne
odôvodnil údajnú neplatnosť Rámcovej zmluvy a Individuálnych kontraktov 1 a 2, nijako neodôvodnil
prečo neaplikoval základné princípy týkajúce sa neplatnosti právnych úkonov, na ktoré poukazoval
žalovaný. Nedostatočne odôvodnil prečo nemá úpadca niesť zodpovednosť za prípadnú neplatnosť

právnych úkonov. Nijako sa nevysporiadal s kompenzačnou námietkou žalovaného, nezaoberal sa
vzájomnou reštitučnou povinnosť strán sporu, nijako neodôvodnil splnenie základných predpokladov
vzniku bezdôvodného obohatenia (ani ich nespomenul), nedostatočne odôvodnil neplatnosť ním
tvrdeného disimulovaného právneho úkonu a iné. Okresný súd sa nevysporiadal s námietkou zaujatosti
JUDr. P. P. a ani s námietkou nesprávnej výšky uplatneného nároku. Rozsudok je tak nezrozumiteľný

a nepreskúmateľný, že predstavuje nesprávny procesný postup, ktorým okresný súd znemožnil
žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

16. Žalobca odvolanie nepodal k odvolaniu žalovaného sa vyjadril a uviedol, že napadnutý rozsudok

navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Nie je pravda, že by sa Individuálny kontrakt 1 a 2 zhodoval
v podstatných náležitostiach s Rámcovou zmluvou, a to najmä z dôvodu, že predmet ich plnenia je
zjavne odlišný. Zatiaľ čo predmetom Rámcovej zmluvy by malo byť obchodovanie so zaisťovacími
derivátmi, tak predmetom Individuálneho kontraktu 1 a 2 by mal byť v zmysle ich znenia predaj
elektrickej energie. Navyše vzor individuálneho kontraktu podľa prílohy Rámcovej zmluvy nie je zhodný

s Individuálnym kontraktom 1 a 2. Správanie žalovaného ani nezodpovedalo zneniu Rámcovej zmluvy a
Individuálneho kontraktu 1 a 2, nakoľko žalovaný nikdy neposkytol žiadne z plnení, na ktoré sa v týchto
zmluvách zaviazal, čo sa v konaní preukázalo tým, že nevedel vysvetliť čo malo byť poskytnuté ako
protihodnota za platby žalobcu vykonané v jeho prospech. Predmetom konania pred prvoinštančnýmsúdom boli práva žalobcu spojené s platbami vykonanými v prospech žalovaného. Žalovaný v priebehu
konania nepreukázal poskytnutie žiadneho protiplnenia za platby poskytnuté mu žalobcom, na ktoré sa
žalovaný odvoláva. O priznanom nároku nemôžu byť žiadne pochybnosti, vzhľadom na neposkytnutie

akéhokoľvek protiplnenia za vykonané platby. Ak by aj boli predmetné zmluvy platné, tak je očividné,
že na základe odstúpenia od zmlúv vykonaného žalobcom by bol žalovaný povinný platby vrátiť späť v
ich plnej výške z dôvodu neposkytnutia akéhokoľvek protiplnenia. Je vylúčené aby žalobca zodpovedal
za neplatnosť dvojstranného právneho úkonu medzi ním a žalovaným, do ktorého žalovaný dobrovoľne
vstúpil, a ktorý mohol žalovaný ako obchodný partner upravovať pripomienkami počas rokovaní o

zmluvách. Žalobca sa nedopustil protiprávneho konania a nejde o zneužitie práva, keď sa domáha
vrátenia platieb od obchodného partnera, ktorý mu za vykonané platby neposkytol žiadne protiplnenie.
Nie je zrejmé žalobcovi ako je možné čerpať z obchodného vzťahu pri ktorom za platby v hodnote
45.352.196,01 Eur nie je poskytnuté žiadne protiplnenie.
Ak má pre obe zmluvné strany platiť princíp záväznosti zmlúv, tak žalovaný mal za platby vykonané
žalobcom poskytnúť žalobcovi plnenie podľa príslušnej zmluvy. Vo vzťahu k údajnému nespochybneniu

neplatnostiprávnehoúkonupoukázalnato,žepodmienkouabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonunieje
vytknutie tejto neplatnosti. Pokiaľ ide o tvrdenie o údajnej škode a zodpovednosti žalobcu za škodu, tak
žalovaný v konaní pred prvoinštančným súdom nepreukázal, že by mu konaním žalovaného (zaplatením
platieb podľa žaloby) vznikla akákoľvek škoda a vôbec nepreukázal, že by za túto údajnú škodu nejakým
spôsobom zodpovedal žalobca. Ak chcel žalovaný tvrdiť, že má voči Žalobcovi nárok na náhradu

škody, tak si mal tento nárok uplatňovať už v konaní pred prvoinštančným súdom, napríklad uplatnením
hmotnoprávnej námietky. Žalovaný to nespravil, a preto s ohľadom na ust. § 366 Civilného sporového
poriadku sú jeho tvrdenia o škode a zodpovednosti za škodu v odvolacom konaní bezpredmetné.
Údajný kruhový obchod nijak nevplýva na nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní. Z pohľadu
záväzkového práva je pre žalobcu úplne bezpredmetné, že žalovaný mal údajne vykonať nejaké

platby v prospech spoločnosti PB Power Trade, a.s. Ani vlastnícka štruktúra PB Power Trade, a.s. a
žalobcu v čase týchto údajných platieb nijak nemení skutočnosť, že údajné platby žalovaného voči
PB Power Trade, a.s. nie sú plnením poskytnutým žalobcovi. Toto je zrejmé najmä zo skutočnosti,
že vlastníctvo akcií v spoločnosti nezakladá povinnosť alebo právo vlastníka akcií plniť záväzok alebo
prijať plnenie za spoločnosť a rovnako vlastníctvo akcií nezakladá ani vlastnícke právo k peňažným

prostriedkom danej spoločnosti. Žalovaný nedokázal počas priebehu celého konania popísať, čo malo
byť predmetom tvrdeného kruhového obchodovania medzi spomínanými stranami. Z vykonaného
dokazovania je totiž zjavné, že medzi stranami nedochádzalo k dodávkam elektrickej energie a ak by
malo ísť o obchodovanie s derivátmi v údajnom kruhovom obchode, je nevyhnutné, aby do takéhoto
obchodu v určitom štádiu vstúpila samotná komodita, nakoľko až jej vstupom dôjde k vyrovnaniu rozdielu

medzi treťou osobou, ktorá zabezpečuje derivátový obchod medzi dvoma subjektami prostredníctvom
stabilizácie ceny. Z vykonaného dokazovania (najmä výsluchu Ing. E. G.) ale vyplýva, že v predmetnom
obchode k vstupu komodity (elektrickej energie), uvedeným spôsobom nikdy neprišlo, čo samo o sebe
odporuje charakteru a podstate derivátových obchodov ako takých. V konaní pred prvoinštančným
súdom sa nepreukázala spojitosť medzi Rámcovou zmluvou a Individuálnymi kontraktmi 1 a 2 a tiež,

že sa nijak nepreukázala akákoľvek viazanosť medzi zmluvnými vzťahmi žalobcu a žalovaného s ich
zmluvnými vzťahu so spoločnosťou PB Power Trade, a.s.. Z dokazovania vyplynulo, že sa vždy malo
jednať iba o separátne kontrakty. Žalobca odmieta, že by uplatňovanie práv v tomto konaní malo
prvky zneužitia práva a nemalo by podliehať právnej ochrane. Je vylúčené aby zákonný nárok žalobcu
na vydanie vykonaných peňazí poskytnutých v platbách opísaných v žalobe, za ktoré sa žalobcovi

nedostalo žiadneho plnenia, predstavovalo zneužitie práva. Žalobcovi ďalej nie je zrejmé, ako mu mali
byť peniaze požadované podanou žalobou vrátené, nakoľko žalovaný v priebehu konania nepredložil ani
jeden dôkaz preukazujúci ich zaslanie na účet žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že v prípade neplatnosti
Rámcovej zmluvy a Individuálnych kontraktov 1 a 2 vzniká vzájomná reštitučná povinnosť, v kontexte
skutočnosti, že za platby v hodnote 45.352.196,01 Eur neposkytol žalobcovi žiadne protiplnenie, je

nezmyselné. Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na vydanie žiadneho plnenia. V prípade, že by súd
dal okresný súd žalovanému možnosť vyjadriť sa k návrhu na zmenu žaloby pred rozhodnutím o zmene
žaloby, tak by žalovaný aj tak nemal k dispozícii žiaden procesný prostriedok na zamedzenie uplatneniu
práva žalobcu na zmenu žaloby. Okresný súd postupoval správne, keď v súlade s princípom procesnej
ekonómie umožnil debatu o podanom návrhu na zmenu žaloby, až po vydaní uznesenia o pripustení

zmeny žaloby. Takýto postup rozhodne neznamenal porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces,
keďže žalovanému nebolo uprené žiadne procesné právo a k návrhu na zmenu žaloby mal možnosť
vyjadriť sa ešte v konaní pred prvoinštančným súdom. Žalovaný mal možnosť predkladať dôkazy od
6.9.2016, kedy mu bola doručená žaloba. Dôkazy, ktoré sa okresný súd v súlade s Civilným sporovýmporiadkomrozhodolnevykonaťzjavnenesmerovaliktomu,abypreukázaliskutkovétvrdeniažalovaného
alebo vyvrátili nárok žalobcu uplatnený žalobou. Žalobca považuje odôvodnenie rozsudku za dostatočne
zrozumiteľné.

17. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný tak, že opätovne poukázal na to
že Rámcová zmluva v čl. III. ods. 1 predpokladá uzatvorenie individuálneho kontraktu. Aj keď obsah
Individuálnych kontraktov 1 a 2 úplne totožne nekopíruje ich vzor v zmysle prílohy č. 1 Rámcovej zmluvy,
zhodujú sa s týmto vzorom v podstatných náležitostiach, a to v zmluvných stranách a parametroch plánu

dodávky, tak ako sú vymedzené aj v čl. III. ods. 1 Rámcovej zmluvy (dát. začiatku, dát. ukončenia,
od hod., po hod., zml. výkon, zml. množstvo, zml. cena a celková cena), čo sú parametre potrebné
pre obchodovanie s finančnými derivátmi. Súvislosť Individuálnych kontraktov a Rámcovej zmluvy
bola v priebehu tohto sporu preukázaná. V spore bolo preukázané, že Rámcovú zmluvu spolu s
Individuálnymi kontraktmi 1 a 2 pripravoval úpadca, a to najmä čestným vyhlásením a následne aj
svedeckou výpoveďou Ing. E. G.. Úpadca nemôže mať prospech z toho, že konal v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi a vymyslel, navrhol a pripravil údajne neplatné zmluvy. Ak
Okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške cca. 45 mil. Eur z
nejakého titulu alebo na podklade skutočností, že malo ísť o bezdôvodné obohatenie, bol povinný sa
vysporiadať aj s otázkou zavinenia zo strany úpadcu. V priebehu sporu žalovaný vzniesol kompenzačnú
námietku, s ktorou sa okresný súd nevysporiadal (vyjadrenie žalovaného zo dňa 31.10.2018). Žalovaný

v spore namietal a preukazoval, že okrem Rámcovej zmluvy a Individuálnych kontraktov 1 a 2 existovali
obdobné a s nimi súvisiace zmluvy uzatvorené medzi žalovaným a PB Power Trade a tiež medzi PB
Power Trade a úpadcom. Tieto zmluvy zabezpečovali obchodovanie s derivátmi - faktoringová linka
predstavujúca kruhový obchod, na základe ktorého dochádzalo ku kruhovému toku peňazí od úpadcu
cezžalovanéhoaPBPowerTradenaspäťúpadcovi.Tentokruhovýtokpeňazíbolvkonanípreukázanýa

mal byť dokreslený uložením edičnej povinnosti žalobcovi (navrhnuté žalovaným), aby okresnému súdu
predložil výpisy z účtov úpadcu, faktúr a zmlúv, na základe ktorých si úpadca a spoločnosť PB Power
Trade vyplácali peňažné prostriedky. Neexistuje rozumný dôvod, prečo Okresný súd vykonanie tohto
dôkazu opomenul, resp. ho odmietol. Vykonštruovanie pohľadávky úpadcu v sume vyše 45 mil. Eur s
príslušenstvom voči žalovanému sa vzpiera elementárnej ekonomickej logike, lebo žiadna porovnateľná

suma nechýba veriteľom v konkurze úpadcu. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že veritelia si do
konkurzu prihlásili voči úpadcovi len sumu vo výške 7 855 630,45 EUR. Z verejne dostupných údajov
vyplýva, že majetok úpadcu bol ku dňu vyhlásenia konkurzu, t. j. ku dňu 12. 11.2014 len cca. 2,12
mil. Eur (z toho približne 1,83 mil. Eur sú podielové cenné papiere, pravdepodobne akcionársky podiel
v dcérskej spoločnosti PB Power Trade). Z celkovej výšky majetku úpadcu tvorili pohľadávky úpadcu

iba 236.000,- Eur. Žiadnych 45 mil. Eur v podobe akejkoľvek pohľadávky, či už voči žalovanému alebo
inému veriteľovi v majetku úpadcu nefiguruje. V súpise všeobecnej podstaty, ktorý bol zostavený ku
dňu 8.1.2015, ktorý vytvorila predchádzajúca správkyňa JUDr. F. C. sa nenachádza žiadna pohľadávka
voči žalovanému. Súpisová hodnota všeobecnej podstaty bola len 287.246,68 Eur. Až žalobca (v poradí
tretí správca konkurznej podstaty úpadcu) prišla s konštrukciou o údajnom bezdôvodnom obohatení

žalovaného voči úpadcovi, podal žalobu a zároveň doplnil údajnú pohľadávku voči žalovanému do
všeobecnej podstaty žalovaného. Po pripočítaní údajnej pohľadávky voči žalovanému (zabezpečenej
záložnýmprávomzriadenýmsúdomnamajetkužalovaného)mámaťúpadcavkonkurzemajetokblížiaci
sa s príslušenstvom k 50 mil. Eur a záväzky iba na úrovni cca 2,2 mil. Eur. V takomto prípade ani nemal
byť na majetok úpadcu vyhlásený konkurz, nakoľko by išlo o mimoriadne bonitnú spoločnosť s ďaleko

väčším majetkom ako záväzkami, resp. konkurz na majetok úpadcu by mal byť zrušený, pretože tu
nie sú predpoklady na konkurz. V ostatnom uviedol identické argumenty z odvolania. Pripojil Výpisy z
Obchodného vestníka ohľadom prihlásených pohľadávok, Účtovnú súvahu Úpadcu ku dňu 12. 11. 2014,
Súpis všeobecnej podstaty ku dňu 8.1.2015, Doplnenie súpisu všeobecnej podstaty zo dňa 15. 4. 2016,
ďalšie výpisy z Obchodného vestníka ohľadom prihlásených pohľadávok V Bratislave dňa 7.8.2020.

18. K vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a
uviedol, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by na základe spomínaných zmlúv poskytol žalobcovi
akékoľvek plnenie a odvolávanie sa obchodovanie považujeme za bezpredmetné, nakoľko aj pri
takomto obchode by do samotného obchodu v istom momente musela vstúpiť komodita, ktorej sa

malo obchodovanie týkať. Je vylúčené, aby žalobca zodpovedal za neplatnosť dvojstranného právneho
úkonu medzi ním a žalovaným, do ktorého žalovaný dobrovoľne vstúpil. Tvrdenie o tom, že návrh
znenia kontraktov mal byť pripravovaný úpadcom považuje žalobca za bezpredmetné, nakoľko bez
ohľadu na pripravené znenie návrhu kontraktov nie je návrh na uzatvorenie kontraktu pre žalovanéhonijak záväzný dokým sám žalovaný neprejaví svoju vôľu byť ním viazaný. Zaslanie návrhu zmluvy tak
nemožno považovať za protiprávne konanie, ktoré by akokoľvek zakladalo zodpovednosť za údajnú
škodu. Vo vzťahu k údajnému vzneseniu kompenzačnej námietky vyjadrením žalovaného zo dňa

31.10.2018 žalobca uviedol, že vznesená námietka nespĺňala náležitosti potrebné pre jej pripustenie.
Kompenzačná námietka predstavuje hmotnoprávnu námietku podľa ust. § 152 Civilného sporového
poriadku. Na podanie, ktorým strana sporu vznáša hmotnoprávnu námietku, sa vzťahujú obdobné
obsahové požiadavky ako na žalobu. Rovnako ako žalovaný nárok, aj hmotnoprávna námietka musí
byť vymedzená opisom rozhodujúcich skutočnosti. Z hľadiska procesného práva o pohľadávke, ktorá sa

má započítať so žalovaným nárokom uviesť skutkové tvrdenia v takom rozsahu, akoby táto pohľadávka
bola samostatným predmetom sporu. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno údajnej započítavanej
pohľadávky je rovnaké ako bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno žalovanej pohľadávky. V podaní
žalovaného zo dňa 31.10.2018 ale vo vzťahu k údajnému nároku na náhradu škody absentujú
podstatné skutkové tvrdenia týkajúce sa splnenia základných predpokladov zodpovednosti za škodu, a
to najmä vo vzťahu k údajnému protiprávnemu konaniu, údajnej škode a jej výške (vôbec nie je zrejmé

ako chce žalovaný určiť výšku škody) a kauzálnemu nexusu medzi údajným protiprávnym konaním
a údajnou škodou. Okresný súd nebol povinný sa takouto kompenzačnou námietkou nespĺňajúcou
náležitosti podania podľa Civilného sporového poriadku vôbec zaoberať. Tvrdenia žalovaného o tom,
že z dôvodu údajného kruhového obchodu nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu považuje
žalobca za bezpredmetné a v celom rozsahu sa odvoláva na svoje vysvetlenie uvedené vo vyjadrení

k odvolaniu. Ani prípadný kruhový obchod nijak nevylučuje vznik bezdôvodného obohatenia a nie
je úlohou súdu, aby v prípade sporu medzi dvoma sporovými stranami skúmal obsah záväzkov
medzi žalobcom a treťou osobou, ktoré nemajú vplyv na nárok uplatňovaný v konaní. Aj keď platí
všeobecná edičná povinnosť, tak táto nezakladá právo žiadnej zo sporových strán na vyžadovanie si
akýchkoľvek informácií ale iba tých, ktoré súvisia s predmetom konania. Edičná povinnosť nemôže byť

prostriedkom na obchádzanie bankového, daňového alebo obchodného tajomstva a má byť uplatnená
iba v nevyhnutnom rozsahu, tak aby bolo možné zistiť skutkové okolnosti podstatné pre rozhodnutie o
veci. Vo vzťahu k tvrdenia žalovaného týkajúcich sa pohľadávok, ktoré mali byť celkovo prihlásené do
konkurzu úpadcu, nezahrnutia žalovanej pohľadávky do súpisu majetku úpadcu, údajného nesplnenia
podmienok na vyhlásenie konkurzu na úpadcu žalobca uviedol, že prihlásenie pohľadávky do konkurzu

je v zmysle ust. § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len zákon konkurze
a vyrovnaní) vecou veriteľa, úpadca nezodpovedá za prihlásenie alebo neprihlásenie akejkoľvek
pohľadávky do konkurzu. Je úplne bežné, že nie všetok majetok úpadcu v konkurze je zistený hneď na
začiatku konkurzného konania a majetok sa do súpisu dopíše po tom, ako ho správca zistí. Prvý a druhý
správca úpadcu vykonávali svoju funkciu pomerne krátku dobu a v čase keď boli správcami nemuseli

mať k dispozícii všetky podklady z účtovníctva úpadcu. Žalobca zahrnul pohľadávku do súpisu majetku
v súlade so zákonom o konkurze a vyrovnaní po tom ako ju zistil. Splnenie alebo nesplnenie podmienok
na vyhlásenie konkurzu posudzuje príslušný konkurzný súd, pričom posúdenie tejto otázky nemôže byť
predmetom tohto konania.

19. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
„OSP“). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech boli rozhodnutia vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a

že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie a to bez potreby ďalej
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať úspech, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky na zrušenie napadnutých výrokov I. a III. podľa § 389 ods. 1 písm. b), c)
CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP.21.Žalobouvspojenísuznesenímč.k.35C/199/2016-410zodňa11.7.2017(opripustenízmenyžaloby)
sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 45.352.196,01 Eur s 8,05 % úrokom z omeškania
od 2.4.2016 do zaplatenia a úrokom vo výške 3,45 % ročne zo sumy 774.720,- Eur od 7.2.2013 do

zaplatenia, zo sumy 774.720,- Eur od 18.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 852.192,- Eur od 1.3.2013 do
zaplatenia, zo sumy 774.720,- Eur od 14.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 774.720,- Eur od 20.3.2013
do zaplatenia, zo sumy 619.776,- Eur od 26.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 600.720,- Eur od 9.4.2013
do zaplatenia, zo sumy 100.000,- Eur od 10.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 74.000,- Eur od 12.4.2013
do zaplatenia, zo sumy 604.720,- Eur od 18.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 100.000,- Eur od 18.4.2013

do zaplatenia, zo sumy 70.000,- Eur od 19.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 650.192,- Eur od 29.4.2013
do zaplatenia, zo sumy 134.000,- Eur od 2.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 68.000,- Eur od 3.5.2013 do
zaplatenia, zo sumy 774.720,- Eur od 9.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 774.720,- Eur od 20.5.2013 do
zaplatenia, zo sumy 774.720,- Eur od 29.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 164.000,- Eur od 27.6.2013
do zaplatenia, zo sumy 600.720,- Eur od 7.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 174.000,- Eur od 12.6.2013
do zaplatenia, zo sumy 550.720,- Eur od 20.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 60.000,- Eur od 20.6.2013

do zaplatenia, zo sumy 150.050,- Eur od 1.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 652.192,- Eur od 1.7.2013
do zaplatenia, zo sumy 50.000,- Eur od 4.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 700.720,- Eur od 9.7.2013
do zaplatenia, zo sumy 74.000,- Eur od 11.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 774.000,- Eur od 15.7.2013
do zaplatenia, zo sumy 720,- Eur od 23.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 774.720,- Eur od 30.7.2013 do
zaplatenia, zo sumy 774.720,- Eur od 8.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 300.000,- Eur od 19.8.2013 do

zaplatenia, zo sumy 400.720,- Eur od 20.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 74.000,- Eur od 23.8.2013 do
zaplatenia, zo sumy 470.000,- Eur od 4.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 382.192,- Eur od 4.9.2013 do
zaplatenia, zo sumy 774.720,- Eur od 9.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 774.720,- Eur od 18.9.2013 do
zaplatenia, zo sumy 852.192,- Eur od 26.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 34.000,- Eur od 9.10.2013 do
zaplatenia, zo sumy 640.720,- Eur od 9.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 100.000,- Eur od 9.10.2013 do

zaplatenia, zo sumy 774.770,- Eur od 18.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 125.000,- Eur od 4.11.2013 do
zaplatenia, zo sumy 54.720,- Eur od 4.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 595.050,- Eur od 4.11.2013 do
zaplatenia, zo sumy 14.720,- Eur od 12.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 100.000,- Eur od 12.11.2013 do
zaplatenia, zo sumy 660.050,- Eur od 12.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 704.720,- Eur od 19.11.2013
do zaplatenia, zo sumy 70.000,- Eur od 22.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 802.242,- Eur od 28.11.2013

do zaplatenia, zo sumy 50.000,- Eur od 2.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 700.720,- Eur od 9.12.2013
do zaplatenia, zo sumy 74.000,- Eur od 10.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 624.720,- Eur od 19.12.2013
do zaplatenia, zo sumy 110.050,- Eur od 19.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 40.000,- Eur od 20.12.2013
do zaplatenia, zo sumy 774.770,- Eur od 27.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 774.720,- Eur od 10.1.2014
do zaplatenia, zo sumy 760.720,- Eur od 20.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 14.000,- Eur od 20.1.2014

do zaplatenia, zo sumy 650.035,17 Eur od 3.2.2014 do zaplatenia, s úrokom vo výške 3,31 % ročne zo
sumy 700.035,17 Eur od 12.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 69.104,- Eur od 13.2.2014 do zaplatenia, zo
sumy 50.104,- Eur od 24.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 490.035,17 Eur od 24.2.2014 do zaplatenia, zo
sumy 199.000,- Eur od 25.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 300.049,57 Eur od 4.3.2014 do zaplatenia, zo
sumy 546 000,- Eur od 4.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 300.139,17 Eur od 12.3.2014 do zaplatenia, zo

sumy 469.000,- Eur od 13.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 469.139,17 Eur od 21.3.2014 do zaplatenia, zo
sumy 30. 000,- Eur od 24.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 300.000,- Eur od 24.3.2014 do zaplatenia, zo
sumy 615.283,20 Eur od 2.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 319.104,- Eur od 14.4.2014 do zaplatenia, zo
sumy 450.035,17 Eur od 14.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 369.104,00 Eur od 22.4.2014 do zaplatenia,
zo sumy 400.035,17 Eur od 22.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 30.000,- Eur od 5.5.2014 do zaplatenia,

zo sumy 15.000,- Eur od 5.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 756.014,40 Eur od 5.5.2014 do zaplatenia, zo
sumy 45.000,- Eur od 6.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 200.035,17 Eur od 14.5.2014 do zaplatenia, zo
sumy 569.104,- Eur od 14.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 200.035,17 Eur od 20.5.2014 do zaplatenia,
zo sumy 570.035,17 Eur od 21.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 338.208,- Eur od 6.6.2014 do zaplatenia,
zo sumy 430.000,- Eur od 17.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 769.139,17 Eur od 27.6.2014 do zaplatenia,

zo sumy 39.104,- Eur od 29.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 769.104,- Eur od 7.7.2014 do zaplatenia, zo
sumy 846.014,40 Eur od 8.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 769.104,- Eur od 10.7.2014 do zaplatenia, zo
sumy 59.104,- Eur od 18.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 710.000,- Eur od 18.7.2014 do zaplatenia, zo
sumy 730.000,- Eur od 29.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 730.104,- Eur od 8.8.2014 do zaplatenia, zo
sumy 39.000,- Eur od 11.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 700.000,- Eur od 19.8.2014 do zaplatenia, zo

sumy 69.139,17 Eur od 20.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 800.000,- Eur od 27.8.2014 do zaplatenia, zo
sumy 46.014,40 € od 27.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 440.104,- Eur od 12.9.2014 do zaplatenia, zo
sumy 85.000,- Eur od 18.9.2014 do zaplatenia, zo sumy 229.000,- Eur od 12.9.2014 do zaplatenia.22. Zamietajúci II. výrok (úrok z omeškania 0,05 % ročne zo sumy 45.352.196,01 Eur od 2.4.2016 do
zaplatenia, úrok vo výške 3,45 % ročne zo sumy 774.720,- Eur od 7.2.2013 do zaplatenia, zo sumy
774.720,- Eur od 18.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 852.192,- Eur od 1.3.2013 do zaplatenia, zo sumy

774.720,- Eur od 14.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 774.720,- Eur od 20.3.2013 do zaplatenia, zo sumy
619.776,- Eur od 26.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 600.720,- Eur od 9.4.2013 do zaplatenia, zo sumy
100.000,- Eur od 10.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 74.000,- Eur od 12.4.2013 do zaplatenia, zo sumy
604.720,- Eur od 18.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 100.000,- Eur od 18.4.2013 do zaplatenia, zo sumy
70.000,- Eur od 19.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 650.192,- Eur od 29.4.2013 do zaplatenia, zo sumy

134.000,- Eur od 2.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 68.000,- Eur od 3.5.2013 do zaplatenia, zo sumy
774.720,- Eur od 9.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 774.720,- Eur od 20.5.2013 do zaplatenia, zo sumy
774.720,- Eur od 29.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 164.000,- Eur od 27.6.2013 do zaplatenia, zo sumy
600.720,- Eur od 7.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 174.000,- Eur od 12.6.2013 do zaplatenia, zo sumy
550.720,- Eur od 20.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 60.000,- Eur od 20.6.2013 do zaplatenia, zo sumy
150.050,- Eur od 1.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 652.192,- Eur od 1.7.2013 do zaplatenia, zo sumy

50.000,- Eur od 4.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 700.720,- Eur od 9.7.2013 do zaplatenia, zo sumy
74.000,- Eur od 11.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 774.000,- Eur od 15.7.2013 do zaplatenia, zo sumy
720,- Eur od 23.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 774.720,- Eur od 30.7.2013 do zaplatenia, zo sumy
774.720,- Eur od 8.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 300.000,- Eur od 19.8.2013 do zaplatenia, zo sumy
400.720,- Eur od 20.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 74.000,- Eur od 23.8.2013 do zaplatenia, zo sumy

470.000,- Eur od 4.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 382.192,- Eur od 4.9.2013 do zaplatenia, zo sumy
774.720,- Eur od 9.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 774.720,- Eur od 18.9.2013 do zaplatenia, zo sumy
852.192,- Eur od 26.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 34.000,- Eur od 9.10.2013 do zaplatenia, zo sumy
640.720,- Eur od 9.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 100.000,- Eur od 9.10.2013 do zaplatenia, zo sumy
774.770,- Eur od 18.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 125.000,- Eur od 4.11.2013 do zaplatenia, zo sumy

54.720,- Eur od 4.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 595.050,- Eur od 4.11.2013 do zaplatenia, zo sumy
14.720,- Eur od 12.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 100.000,- Eur od 12.11.2013 do zaplatenia, zo sumy
660.050,- Eur od 12.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 704.720,- Eur od 19.11.2013 do zaplatenia, zo
sumy 70.000,- Eur od 22.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 802.242,- Eur od 28.11.2013 do zaplatenia, zo
sumy 50.000,- Eur od 2.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 700.720,- Eur od 9.12.2013 do zaplatenia, zo

sumy 74.000,- Eur od 10.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 624.720,- Eur od 19.12.2013 do zaplatenia, zo
sumy 110.050,- Eur od 19.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 40.000,- Eur od 20.12.2013 do zaplatenia, zo
sumy 774.770,- Eur od 27.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 774.720,- Eur od 10.1.2014 do zaplatenia, zo
sumy 760.720,- Eur od 20.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 14.000,- Eur od 20.1.2014 do zaplatenia, zo
sumy 650.035,17 Eur od 3.2.2014 do zaplatenia, s úrokom vo výške 3,31 % ročne zo sumy 700.035,17

Eur od 12.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 69.104,- Eur od 13.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 50.104,- Eur
od 24.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 490.035,17 Eur od 24.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 199.000,- Eur
od 25.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 300.049,57 Eur od 4.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 546 000,- Eur
od 4.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 300.139,17 Eur od 12.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 469.000,- Eur
od 13.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 469.139,17 Eur od 21.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 30. 000,- Eur

od 24.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 300.000,- Eur od 24.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 615.283,20 Eur
od 2.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 319.104,- Eur od 14.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 450.035,17 Eur
od 14.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 369.104,00 Eur od 22.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 400.035,17
Eur od 22.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 30.000,- Eur od 5.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 15.000,- Eur
od 5.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 756.014,40 Eur od 5.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 45.000,- Eur

od 6.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 200.035,17 Eur od 14.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 569.104,- Eur
od 14.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 200.035,17 Eur od 20.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 570.035,17
Eur od 21.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 338.208,- Eur od 6.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 430.000,-
Eur od 17.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 769.139,17 Eur od 27.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 39.104,-
Eur od 29.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 769.104,- Eur od 7.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 846.014,40

Eur od 8.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 769.104,- Eur od 10.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 59.104,-
Eur od 18.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 710.000,- Eur od 18.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 730.000,-
Eur od 29.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 730.104,- Eur od 8.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 39.000,-
Eur od 11.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 700.000,- Eur od 19.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 69.139,17
Eur od 20.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 800.000,- Eur od 27.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 46.014,40

€ od 27.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 440.104,- Eur od 12.9.2014 do zaplatenia, zo sumy 85.000,- Eur
od 18.9.2014 do zaplatenia, zo sumy 229.000,- Eur od 12.9.2014 do zaplatenia) napadnutého rozsudku
nebol napadnutý odvolaním strán, preto nadobudol právoplatnosť.23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
bolo posúdiť či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne ak I. výrokom žalobe vyhovel (suma
45.352.196,01 Eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 45.352.196,01 Eur od 2.4.2016 do zaplatenia)

a III. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

24. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl

súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

25. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá,
že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je

právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou.

26. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola
proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore

úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom
práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti

byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide

(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

27. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení ku dňu podania
žaloby súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi,
možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s

týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto
úpadcu je správca.

28. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len
zákon o konkurze) oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať

za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca
pritom koná v mene a na účet úpadcu.

29. Podľa § 45 ods. 1 zákona o konkurze ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o
vzájomnom plnení, ktorú úpadca už splnil, avšak druhá zmluvná strana zmluvu v čase vyhlásenia

konkurzu ešte nesplnila alebo zmluvu splnila len čiastočne, správca môže požadovať splnenie zmluvy
alebo môže od zmluvy odstúpiť. Ak druhá zmluvná strana zmluvu o vzájomnom plnení už čiastočne
splnila, správca môže od zmluvy odstúpiť len v rozsahu druhou stranou ešte nesplnených záväzkov.

30. Pravidlá ukončenia zmlúv upravené v zákone o konkurze majú kogentnú povahu, pričom nastupujú

vyhlásením konkurzu. Tieto pravidlá nenahrádzajú bežné pravidlá, podľa ktorých možno zmluvu
ukončiť, ale tieto pravidlá dopĺňajú, t.j. zmluvu možno naďalej ukončiť podľa vopred dohodnutých
pravidiel, prípadne podľa bežných zákonných pravidiel, ak je to pre stranu, ktorá mieni zmluvu
ukončiť, výhodnejšie. Nové doplňujúce pravidlá pre ukončenie zmlúv platia iba pre zmluvy, ktoré boli
uzavreté úpadcom pred vyhlásením konkurzu. Zákon nemá osobitné pravidlá, akým spôsobom sa majú

strany vzájomne vysporiadať v prípade ukončenia zmluvy, preto treba aplikovať pravidlá upravené v
Občianskom zákonníku alebo Obchodnom zákonníku, prípadne v inom právnom predpise, a to podľa
toho, ktorým právnym predpisom sa ukončený právny vzťah spravuje. Zákon tiež nemá osobitné
pravidlá, v akej forme má byť ukončenie zmluvy urobené, preto treba aplikovať tie isté pravidlá, ktoréby sa aplikovali, ak by konkurz nebol vyhlásený. To isté platí pre doručovanie, prípadne odvolanie
jednostranného právneho úkonu, ktorým sa zmluva ukončuje. Pokiaľ ide o zmluvu so vzájomným
plnením, ktorá bola uzavretá úpadcom pred vyhlásením konkurzu, platia pre ukončenie zmluvy pravidlá:

ak úpadca už zmluvu splnil, no druhá zmluvná strana do času vyhlásenia konkurzu zmluvu nesplnila,
správca má právo požadovať splnenie zmluvy alebo od zmluvy odstúpiť. Právo voľby má správca podľa
toho, čo je pre konkurznú podstatu výhodnejšie.

31. Okresný súd výslovne v napadnutom rozsudku nekonštatuje, že žalobca je aktívne vecne

legitimovaný na podanie žaloby, avšak keďže žalobe vyhovel, mal zrejme za to, že žalobca má aktívnu
vecnú legitimáciu v spore. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že sa javí, že žalobca má aktívnu
vecnú legitimáciu v zmysle § 47 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní (v spojení s § 44 ods. 1, resp.
§ 45 ods. 1), avšak je nutné, aby sa uvedenou skutočnosťou zaoberal aj okresný súd a pri právnom
posúdení aplikoval aj príslušné ustanovenia zákona a uvedené aj náležite odôvodnil postupom podľa
§ 220 ods. 2 CSP.

32. V konaní nebolo sporné, že zo strany žalobcu (úpadcu) došlo v prospech žalovaného k úhrade
peňažného plnenia (ktoré je predmetom žaloby), zároveň nebolo sporné, že zo strany žalovaného
nedošlo v prospech žalovaného k žiadnemu fyzickému plneniu (dodávky elektrickej energie) v zmysle
posudzovaných zmlúv súdom prvej inštancie (označených v odseku 3). Odvolací súd považoval za

dôvodný postup súdu prvej inštancie, ktorý sa v dokazovaní zameral na zistenie vôle zmluvných strán pri
uzatváraní právnych úkonov a existenciu právneho titulu vo vzťahu k vykonaným peňažným plneniam.
Avšak záver okresného súdu,, v zmysle ktorého priznal žalobcovi žalovanú sumu (I. vyhovujúcim
výrokom) ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj záver, že v konaní nebola preukázaná
existencia právneho dôvodu, pre ktorý žalovaný vstúpil do právneho vzťahu a zároveň čo malo byť

obsahom právneho vzťahu medzi úpadcom a žalovaným, považuje odvolací súd s ohľadom na nižšie
uvedené prinajmenšom za predčasný.

33. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať, ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Inštitút bezdôvodného obohatenia upravuje Občiansky zákonník vo svojej VI. časti, tretej hlave,
ustanovenia § 451 - § 459. Všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia je zakotvená

v Občianskeho zákonníka, ktoré zákon chápe ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil,
povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo,
požadovať vydanie, o čo sa povinný obohatil. Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia
sú taxatívne vymenované v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a patrí k nim i plnenie z neplatného
právneho úkonu. Špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k neplatnej alebo zrušenej

zmluve je Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je každý z účastníkov takejto zmluvy povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal. Toto ustanovenie má teda reštitučný charakter spočívajúci v
obnovení predchádzajúceho stavu. V každom prípade vzniku bezdôvodného obohatenia ustanovenie
Občianskeho zákonníka zakotvuje povinnosť jeho predmet vydať tomu, na úkor koho bol získaný.

35. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných)
predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného),
protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu
(postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou
osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí totiž preukázať ten,

kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

36. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy, ods. 2 v
prípadoch,keďprejavvôlenemožnovyložiťpodľaodseku1,vykladásaprejavvôlepodľavýznamu,ktorý

by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v
obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá, ods. 3 pri
výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavomvôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného
správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

37. Obchodný zákonník úpravu právnych úkonov obsiahnutú v Občianskom zákonníku iba dopĺňa.
Právna úprava v Obchodnom zákonníku (lex specialis) obsahuje výklad prejavu vôle (§ 266) a
všeobecnéúčinkyrelatívnejneplatnostiprávnychúkonov.Právnaúpravaprávnychúkonovjeobsiahnutá
vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka (§ 34 až 42 ). V ustanovení § 34 Občianskeho
zákonníka je obsiahnutá zákonná definícia právneho úkonu, pričom správanie subjektu, ktoré nenapĺňa

znaky v zmysle definície nemožno považovať za právny úkon a právo takéto správanie nepokladá za
právne relevantné. Základom právneho úkonu je správanie subjektov. Z toho vyplýva, že základnými
prvkami právneho úkonu je vôľa a jej prejav. Právne následky právo priznáva len spojeniu vôle a prejavu.
Právo požaduje, aby tak vôľa ako aj prejav spĺňali určité náležitosti. Vôľa musí byť daná, slobodná, vážna
a určitá; prejav vôle musí byť zrozumiteľný. Objektívne právo spája s právnym úkonom, t. j. správaním
subjektov konkrétne právne následky. Vôľa, ako aj jej prejav sú dôležité pri výklade právneho úkonu.

Výklad (interpretácia) právneho úkonu, t. j. jeho obsahu je nevyhnutná na to, aby sa objasnil zmysle
textu, aby sa zistil jeho obsah, čo je nevyhnuté na to, aby sa mohol uplatniť na vzťahy, ktoré sám
upravuje, ale tiež preto, aby so dospelo k poznaniu, ktorými právnymi normami sa bude daný právny
vzťah spravovať. Interpretáciou možno určiť obsah právneho úkonu, ale nikdy nemožno interpretáciou
meniť obsah právneho úkonu. Pravidlá pre interpretáciu právnych úkonov sú obsiahnuté v § 35 ods. 2 a 3

Občianskeho zákonníka. Osobitne (lex specialis) interpretačné pravidlá pre obchodné vzťahy obsahuje
§ 266 Obchodného zákonníka. Obidva zákonníky pri konštruovaní interpretačných pravidiel pre právne
úkony vychádzajú z rôznych kritérií. Občiansky zákonníka s poukazom na § 35 ods. 2 uprednostňuje
jazykový prejav a vôľa, ktorá bola prejavená, má doplňujúci, podporný význam. Ustanovenie § 266
ods. 1 Obchodného zákonníka vyjadruje základný princíp interpretácie právnych úkonov, pričom ako

rozhodujúce akcentuje iné kritérium ako Občiansky zákonník a to význam vôle, ktorú uprednostňuje pred
jazykovým prejavom. Pričom sa vyžaduje, aby úmysel bol strane, ktorej je určený, známy alebo jej musel
byť známy. Ak teda prejav vôle je určitým spôsobom nepresný, prípadne rozporný, podľa tohto pravidla
má prednosť úmysel konajúcej osoby, pokiaľ bola táto vôľa druhej strane známa. Ide teda o prejavenú
vôľu známu obom stranám. Vôľa, ktorú možno charakterizovať ako prejavenú a známu obom stranám,

má prednosť pred samým prejavom tejto vôle. Inak povedané, spoločná vôľa strán má prednosť pred
písaným alebo inak vyjadreným prejavom. Možno konštatovať, že sa tu akcentuje subjektívne kritérium
(úmysel konajúcej strany), ktoré je zmiernené požiadavkou, že tento úmysel je strane, ktorej je prejav
vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

38. Ustanovenie § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka priznáva právny význam nielen rokovaniam,
ktoré sa uskutočnili pri uzatváraní zmluvy, ale aj na praxi, ktorú strany medzi sebou zaviedli. Pri dlhšie
trvajúcich obchodných vzťahoch sa medzi stranami ustálili určité zvyklosti, ktoré strany medzi sebou
zachovávajú, hoci nie sú písomne vyjadrené ani v zmluve, ani v iných dokumentoch. Preto následné
správanie sa zmluvných strán je dôležitým interpretačným prostriedkom. Pri dlhotrvajúcich vzťahoch

môže práve takéto správanie objasniť skutočný zámer strán pri vzniku zmluvy. V tejto súvislosti je nutné
poukázať na to že následne potom, čo úpadca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným, došlo zo
strany oboch zmluvných strán k určitým prejavom vôle vedúcim k tomu, že hoci žalovaný neposkytoval
úpadcovi žiadne fyzické plnenie v zmysle predmetných zmlúv, úpadca žalovanému na základe faktúr
vystavených žalovaným uhrádzal fakturované sumy, pričom sa javí, že takéto správanie oboch strán sa

stalo ich zaužívanou praxou.

39. Okresný súd v odseku 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku správne vychádzal zo záveru, že
právne úkony je nutné vykladať podľa vôle strán zmluvných strán podľa § 266 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Avšak okresný súd už opomenul v konaní v tomto kontexte aplikovať aj postup podľa

§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka práve vo vzťahu k interpretácii vôle úpadcu a žalovaného pri
právnych úkonoch, ktorými boli ich zmluvnými stranami. Predovšetkým bolo nutné pre posúdenie
dôvodnosti nároku žalobcu, ktorý tento odôvodnil titulom vydania bezdôvodného obohatenia alebo
vrátenia zmluvného plnenia podľa 351 ods. 2 Obchodného zákonníka z dôvodu odstúpenia od zmluvy,
najskôr v konaní zistiť (s ohľadom na ne/preukázané skutočnosti) vôľu zmluvných strán vo vzťahu

k existencii a obsahu právnemu úkonu, na základe ktorého uskutočnil plnenie úpadca v prospech
žalovaného v spojení s faktúrami vystavenými žalovaným pre úpadcu (na základe ktorých aj úpadca
plnil). V nadväznosti na to, či v konaní bude/nebude preukázaná existencia a obsah právneho úkonu
medzi úpadcom a žalovaným, následne posúdiť nárok žalobcu aj v zmysle ustanovení o bezdôvodnomobohatení s poukazom na preukázanie konkrétnej skutkovej podstaty ako aj predpokladov vzniku
bezdôvodného obohatenia, ktorých preukázanie zaťažuje žalobcu.

40. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd sa nijako nezaoberal podľa jeho označenia
„kompenzačnou námietkou“ v zmysle podania zo dňa 31.5.2018 (odsek 69 až 80), zo dňa 31.10.2018
(odsek 51 až 60).

41. Z obsahu spis vyplýva, že podaním zo dňa 31.5.2018 žalovaný (okrem iných tvrdení) sa voči

žalobcovi domáha zaplatenia náhrady škody v rovnakej výške, v akej sa žalobca domáha vydania
bezdôvodného obohatenia a to s poukazom na § 268 Obchodného zákonníka s tým, že za neplatnosť
právnych úkonov (s čím žalovaný nesúhlasí) nesie plnú zodpovednosť žalobca. Uvedenú požiadavku
žalovaný uplatnil aj v podaní dňa 31.10.2018.

42. Podľa § 147 ods. 1 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou,

ods. 2 vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného, ods. 3 na vzájomnú žalobu sa primerane
použijú ustanovenia o žalobe, ods. 4 vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie
sú splnené podmienky na spojenie vecí.

43. Vo svojej podstate je vzájomná žaloba štandardnou žalobou v zmysle § 131 CSP a nasl., s tým
rozdielom, že bola podaná v už začatom spore. Pri vzájomnej žalobe musí ostať zachovaný pôvodný
okruh sporových strán, ktorý bol vymedzený žalobou. Na vzájomnú žalobu je teda legitimovaný výlučne
žalovaný a musí smerovať proti žalobcovi. Vzájomná žaloba je podaním vo veci samej v zmysle §

123 ods. 2 CSP; musí spĺňať všeobecné náležitosti podľa § 127 CSP a osobitné náležitosti žaloby
podľa § 132 a nasl. CSP. Z hľadiska formy musí byť vzájomná žaloba podaná písomne, a to v listinnej
alebo elektronickej podobe. Doručením vzájomnej žaloby súdu začína súd konať o uplatnenom nároku
žalovaného (§ 156 CSP per analogiam). Ohľadom vzájomnej žaloby sa pôvodný žalobca považuje
za žalovaného a pôvodný žalovaný za žalobcu. Obidve konania sú vedené súčasne a v podstate

samostatne, s individuálnymi procesnými závermi, pričom nie sú navzájom podmienené. Vzájomná
žaloba štandardne podlieha poplatkovej povinnosti. Vzájomnú žalobu je súd povinný prejednať spolu so
žalobou, pokiaľ nerozhodne v zmysle § 147 ods. 4 CSP o jej vylúčení na samostatné konanie. Vzájomná
žaloba nie je prostriedkom procesnej obrany žalovaného v zmysle § 149 CSP, v dôsledku čoho nie je jej
uplatnenie obmedzené pravidlami o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania (§ 153 a § 154 CSP).

44. Žalovaný je oprávnený uplatniť v prebiehajúcom spore aj svoj vlastný kompenzačný nárok voči
žalobcovi. Ide o pohľadávku, ktorú možno jednoznačne započítať proti žalobou uplatnenej pohľadávke
podľa predpisov hmotného práva, teda v zmysle § 580 a 581 OZ alebo § 358 až 363 OBZ. Započítanie
pohľadávok je jedným so zákonných spôsobov zániku záväzku a z povahy veci vyplýva, že osoba

uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. To má zásadný
význam aj pre posúdenie prípadného podania žalovaného v sporovom konaní. Ak žalovaný žalobou
uplatnený nárok popiera, nemožno procesný úkon, ktorým sa v prebiehajúcom konaní domáha plnenia
od žalobcu, považovať za kompenzačnú námietku podľa § 147 ods. 2 CSP. V takom prípade ide vždy
o vzájomnú žalobu, a to aj pokiaľ je žalovaným uplatnená nižšia pohľadávka než je žalobou uplatnená

pohľadávka žalobcu (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M.
a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár. Nakladatelství C. H. Beck, 2016, k § 1474, s. 549). Pokiaľ
žalovaný, ktorý inak nárok žalobcu nepopiera, vznesie v sporovom konaní kompenzačnú námietku,
súd ju posúdi podľa predpisov hmotného práva. Samotná kompenzačná námietka je hmotnoprávnou
námietkou v zmysle § 152 CSP, ktorú zákon zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany (§ 149

CSP). Ak žalobca v sporovom konaní účinne uplatní svoju kompenzabilnú pohľadávku na započítanie
proti pohľadávke žalobcu, dochádza tým k zániku obidvoch záväzkov v rozsahu, a akom sa vzájomne
kryjú (§ 580 Občianskeho zákonníka). Z procesného hľadiska platí, že námietka započítania zo strany
žalovaného nie je vzájomnou žalobou, pokiaľ je takýmto spôsobom uplatňovaná nižšia alebo rovnaká
pohľadávka ako je pohľadávka žalobcu. Ak súd vyhodnotí započítanie pohľadávky ako platný právny

úkon s riadnymi právnymi účinkami, zamietne z tohto dôvodu žalobu do výšky navzájom zaniknutých
záväzkov. Vo zvyšku žalobe vyhovie. Pri kompenzačnej námietke žalovaného vo výške žalovanej sumy
zamietne žalobu v celom rozsahu. Ak úkon žalovaného spĺňa kritériá započítania pohľadávky v konaní,
avšak ním uplatnená a prevyšuje pohľadávku žalobcu, ide o vzájomnú žalobu v zmysle § 147 ods. 2CSP. Z procesného hľadiska je za vzájomnú žalobu považované iba uplatnenie pohľadávky žalovaného
v prevyšujúcej časti. Vo zvyšku, teda do úrovne žalobcovej pohľadávky, ide naďalej iba o prostriedok
procesnej obrany. Vzájomná žaloba na základe kompenzačnej námietky musí spĺňať náležitosti žaloby

(§ 132 a nasl. v spojení s § 147 ods. 3 CSP). O vzájomnej žalobe na základe kompenzačnej námietky
musí súd vždy rozhodnúť samostatným výrokom.

45. Námietku označenú v odseku 40 považuje odvolací súd dôvodnú, keď okresný súd ponechal bez
povšimnutia podania žalovaného zo dňa 31.5.2018 ako aj zo dňa 31.10.2018 v časti, ktorou sa žalovaný

voči žalobcovi domáha zaplatenia náhrady škody do výšky žalovanej sumy žalobcom s poukazom
na § 268 Obchodného zákonníka (v prípade ako okresný súd uzavrie, že predmetné zmluvy sú
neplatné). Prvoinštančný súd sa nijakým spôsobom v napadnutom rozsudku nezaoberal vyhodnotením
požiadavky žalovaného na náhradu škody do výšky žalovanej sumy voči žalobcovi, tento nárok nijako
neposudzoval (dôvodnosť/nedôvodnosť), neviedol následne ani žiadne dokazovanie, ale predovšetkým
nevyhodnotil ho ani z hľadiska jeho procesného posúdenia či sa jedná „len“ o prostriedok procesnej

obrany žalovaného (§ 149 CSP), o kompenzačnú námietku alebo o vzájomnú žalobu s poukazom na
teoretické záveru uvedené v odseku 43 a 44.

46. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

47. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

48. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

49. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).

50. Porušením práva na spravodlivý proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci
postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznával
Občiansky súdny poriadok, teraz už Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom
chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi.

51. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

52. S poukazom na uvedené v odseku 45 je potom nesporné, že prvoinštančný súd pochybil, ak
nepostupoval v súlade s § 147 CSP vo vzťahu k požiadavke žalovaného na zaplatenie náhrady škody do
výšky žalovanej sumy. Odvolací súd sa stotožnil v tejto časti s odvolacou argumentáciu žalovaného, keď
v dôsledku porušenia uvedeného zákonného ustanovenia súdom prvej inštancie došlo na jeho strane k

porušeniu práv na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).

53. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

54. Odvolateľ namietal, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal s námietkou zaujatosti (svedka) JUDr.
P. P.. Odvolací súd poukazuje na to, že svedok bol vypočutý na pojednávaní dňa 14.5.2018, pričom
žalovaný v podaní zo dňa 31.5.2018 v odsekoch 5 až 27 sa vyjadril k svedkovi a namietal jeho zaujatosť
a neobjektívnosť.55. V súvislosti s námietkou žalovaného v odseku 54 odvolací súd dáva do pozornosti aj čl. 15 ods. 2
CSP, žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú silu, t. j. každý dôkaz (svedecká výpoveď) má rovnocenné

postavenie a potenciál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) prepisuje jednotlivým dôkazom sudca, a
to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov.

56.Dôkazysúdhodnotípodľavlastnejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo /§ 132 OSP znení platnom do

30.6.2016,§191CSPvzneníúčinnomod1.7.2016/.Prihodnotenídôkazovsúdvzásadeniejeprávnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Po skončení dokazovania teda súd musí starostlivo zvážiť
dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie
vovecinemajúžiadnyvýznamazostávajúcedôkazyhodnotízhľadiskapravdivosti.Pričomprihodnotení
svedeckej výpovede je významné, ako sa svedok správal, ako sa jeho výpoveď odchyľuje od tvrdení

strán, či iných subjektov a hodnotí sa celková /ne/zaujatosť svedka. V kontradiktórnom spore sa zásadne
zmenil spôsob zadovažovania dôkazov, ktoré je zverené primárne procesnej aktivite sporových strán.

57. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalovaného, že okresný súd sa s námietkou zaujatosti
svedkaJUDr.P.P.vodôvodnenínapadnutéhouznesenianevysporiadal(vôbec).Zobsahu odôvodnenia

napadnutého rozsudku vyplýva, že v odseku 5 uvedený dôkaz označil, následne v odseku 19 uviedol
obsahjehovýpovede,avšakvodôvodneníužneuviedolakosastýmtodôkazomvysporiadal,akohoako
dôkaz vyhodnotil individuálne a aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi v kontexte
vznesenej námietky zaujatosti a to postupom podľa § 191 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov je zákonným
právom súdu, na druhej strane však musí tomu korešpondovať povinnosť riadne, presvedčivo odôvodniť

svoju úvahu (§ 220 Civilného sporového poriadku). S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie procesne
pochybil, keď dôsledne nepostupoval podľa § 191 CSP a § 220 CSP.

58. Žalovaný tiež namietal, že v spore navrhol vykonať dvadsaťjeden dôkazov, prostredníctvom
predložených listín: návrh Prima banky na vydanie platobného rozkazu zo dňa 7.10.2014 s opravným

podaním zo dňa 10. 11. 2014 (na č.l. 185-189), platobný rozkaz Okresného súdu sp. zn. 10Cb/5/2014
(čl. 190), odpor žalovaného proti platobnému rozkazu (čl. 191), vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.2.2015
v právnej veci vedenej na Okresnom súde pod sp. zn. 10Cb/5/2014 (čl. 195), žaloba správcu konkurznej
podstaty spoločnosti PB Power Trade o určenie neúčinnosti právnych úkonov a zaplatenie sumy vo
výške 1.615.118,40 Eur s príslušenstvom (čl. 205), vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.1.2016 v právnej

veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 26Cbi/25/2015 (čl. 211), uznesenie Okresného súdu
Žilina č. k. 4K/25/2014-120 zo dňa 17.3.2015 (čl. 221), znalecký posudok č. 3/2017 zo dňa 5.12.2017
vypracovaný Ing. Jozefom Holjenčíkom (čl. 486), rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
zo dňa 10.10.2013 č. 0133/2013/E-PE (čl. 530), list žalovaného zo dňa 6.11.2013 adresovaný Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví (čl. 531), rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa

10.11.2014 o zastavení konania o udelenie pokut (čl. 532), fotokópia listu Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví zo dňa 10.10.2013 (čl. 534), úplný výpis z Obchodného registra Slovenskej republiky ohľadom
žalovaného (čl. 535), výpisy z bankového účtu žalovaného za obdobie od 8.2.2013 do 18.9.2014 (čl.
628-663), čestné vyhlásenie Ing. E.D. zo dňa 29.10.2018 (700-701), oznámenie spoločnosti Prima
banka o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu zo dňa 1.3.2016 (720-724) (zápisnica

o pojednávaní zo dňa 7. 11. 2018), zápisnica o výsluchu Ing. X. B. (čl. 725), zápisnica o výsluchu
Ing. E. G. (čl. 729), časť súpisu všeobecnej podstaty úpadcu (čl. 733), rozsudok okresného súdu
sp. zn. 10Cb/5/2014 zo dňa 24.6.2019 (čl. 831), zápisnica o pojednávaní vo veci okresného súdu
sp. zn. 10Cb/5/2014 zo dňa 7.4.2016, ktoré okresný súd nevykonal (pričom smerovali k preukázaniu
základu procesnej obrany žalovaného, že neboli naplnené základné predpoklady potrebné pre vznik

bezdôvodného obohatenia) a ich nevykonanie ani neodôvodnil.

59. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

60. Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta. Oznámenie obsahu listiny sa
uskutočňuje v prípade, ak by obsiahlosť údajov zachytených v listine vyžadovala neprimerane dlhý čas
na vykonanie dôkazu prečítaním listiny, resp. ak to vo vzťahu k dokazovaným skutočnostiam postačuje.61. Z obsahu spisu s poukazom na písomné vyhotovenie zápisnice o pojednávaní dňa 27.1.2020 (čl.
886), na ktorom bolo uznesením vyhlásené dokazovanie za skončené vyplýva, že sudkyňa okresného

súdu pristúpila k vykonaniu dokazovania čítaním listinných dôkazov na čl. 1-879. S poukazom na
(namietané) listinné dôkazy označené v odseku 58, odvolací súd poukazuje na to, že hoci sú tieto
založené v spise na listoch, ktoré sú zahrnuté medzi čítanými listinami podľa obsahu zápisnice zo dňa
27.1.2020, nie sú tieto listinné dôkazy výslovne označené už v odseku 5 odôvodnenia napadnutého
rozkazu medzi dôkaznými prostriedkami, prostredníctvom ktorým okresný súd vykonal dokazovanie.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje vyhodnotenie listinných dôkazov označených v
odseku58postupompodľa§191CSP,vprípadeichvykonanianapojednávanídňa27.1.2020postupom
podľa § 204 CSP. V tejto súvislosti je nutné poukázať na to, že procesný postup okresného ohľadom
listinných dôkazov označených v odseku 58 vyznieva zmätočne a protichodne v kontexte obsahu
odôvodnenia napadnutého rozsudku (aj odvolacej námietky odvolateľa). Na jednej strane okresný súd
pochybil, ak listinné dôkazy síce vykonal, ale nijakým spôsobom nevyhodnotil, alebo ich nevykonal, a

potom pochybil tým, že v odôvodnení neuviedol dôvod ich nevykonania. S ohľadom na uvedené možno
námietku odvolateľa vyhodnotiť ako odôvodnenú, keďže okresný súd pochybil ak nepostupoval podľa
§ 191 CSP, resp. § 220 ods. 2 CSP.

62. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

63. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho
obsahovýchnáležitostí.Ideonávodčomáodôvodnenierozhodnutiasúduobsahovať,keďžemávýznam
z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu),

ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

64. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach

(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

65. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka

stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti
konať pred súdom).

66. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými
skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

67. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP). Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení
rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene, neznamená ľubovôľu

hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným
skutočnostiam), zákonnosti (z pohľadu jeho získania ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť
zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto
hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi).K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

68. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na
konkrétny prípad aplikovateľné. Aj zo zásady iura novit curia („súd pozná právo“) možno vyvodiť, že súd
sa aj bez návrhu účastníka konania/strany musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi normami,
aplikovateľnými na konkrétny prípad (odvolateľ konkrétne uvádzal ust. o bezdôvodnom obohatení).

69. Už spomínané ustanovenie § 220 ods. 2 CSP vyžaduje, aby súd v odôvodnení písomného
vyhotovenia rozsudku vysvetlil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Vo všeobecnosti totiž platí, že
je síce na súde prvej inštancie, aby zvážil, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, no ak sa rozhodne niektoré
nevykonať, je jeho povinnosťou zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, prečo tak neurobil.

70. Nesúhlas žalovaného s odôvodnením okresného súdu pre nevykonanie výsluchu Ing. Tomáša

Sýkoru (odsek 35 odôvodnenia napadnutého rozsudku) nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Okresný
súd správne uzavrel, že návrh na výsluch Ing. Tomáša Sýkoru, ktorý mal poskytnúť bližšie teoretické
poznatky vo vzťahu k obchodovaniu s derivátmi, je nehospodárne a nadbytočné s poukazom to,
že predmetom dokazovania bola vôľa zmluvných strán pri uzatváraní právnych úkonov a existencia
právneho titulu vo vzťahu k vykonaným peňažným plneniam, s čím sa odvolací súd stotožnil. Taktiež

sa odvolací súd stotožnil s postupom okresného súdu (odsek 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku),
ktorým odôvodnil nevykonanie návrhu žalovaného na uloženie edičnej povinnosti žalobcovi, smerujúcej
k preukázaniu toku peňažných prostriedkov medzi ďalšími subjektami, keď aj podľa odvolacieho
súdu (nateraz) uvedené nie je hospodárne, keďže povinnosťou žalovaného je preukázanie existencie
právneho titulu na prijatie plnenia od úpadcu.

71. Odvolací súd prisvedčil námietke žalovaného, že okresný súd sa nezaoberal námietkou nesprávnej
výšky uplatneného nároku s poukazom na podanie žalovaného zo dňa 31.5.2018. Z predmetného
podania vyplýva, že žalovaný namietal, že žalobca nemá nárok na sumu 7.558.699,34 Eur, ktorá
predstavuje DPH zo sumy 45.352.196,02 Eur v odsekoch 84 až 88 uvádza argumenty k námietke. Súd

prvej inštancie na argument žalovaného v napadnutom rozsudku nereagoval nijakým spôsobom, hoci
tvrdenie žalovaného (v prípade jeho dôvodnosti) mohlo v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku priznanej
sumy žalobcovi, tým nepostupoval v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

72. K námietke žalovaného, že okresný súd sa nezaoberal vzájomnou reštitučnou povinnosťou

zmluvných strán, a že už len skutočnosť, že žalobný petit neobsahuje vzájomné plnenia, t.j.
synalagmatický záväzok podľa § 475 Občianskeho zákonníka, preto nebolo možné žalobe vyhovieť,
nebolo potrebné v konaní vykonávať dokazovanie, odvolací súd uvádza nasledovné.

73. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

74. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

75. Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka sa použije aj pre obchodnoprávne vzťahy, keďže
Obchodný zákonník neobsahuje v prípade neplatných a zrušených zmlúv žiadnu špeciálnu úpravu.
Samozrejme s výnimkou odstúpenia od zmluvy, keď sa bude aplikovať ust. § 351 Obchodného
zákonníka.

76. Pri synalagmatických záväzkoch existuje nielen vzájomnosť práv a povinností, ale aj vzájomná
podmienenosť plnenia, ktorá znamená, že plnenia sa môže domáhať len strana, ktorá už sama dlh
splnila alebo preukázateľne je pripravená ho splniť. Povinnosť účastníkov poskytnúť si vzájomné plnenie
vyplýva nielen zo zmluvy (§ 560 Občianskeho zákonníka), ale aj zo zákona (§ 457 Občianskeho

zákonníka). Práve § 457 Občianskeho zákonníka upravuje dôsledky vyplývajúce z bezdôvodného
obohatenia v prípadoch, kedy má jeho vznik pôvod v občianskoprávnej zmluve, či už neplatnej alebo
zrušenej. Nároky vyplývajúce z tohto ustanovenia majú vzájomnú reštitučnú povahu, zákonodarca
jeho prostredníctvom sleduje obnovenie predchádzajúceho stavu. Nárok zmluvnej strany na vrátenieposkytnutého plnenia zo zmluvy, ktorá bola zrušená, je podmieneným zo zákona povinnosťou vrátiť
druhému účastníkovi to, čo získal zo zrušenej zmluvy.

77. Odvolací súd poukazuje na to, že postup podľa § 457 Občianskeho zákonníka by v danej veci
prichádzal do úvahy iba za predpokladu, ktorý v konaní však nateraz preukázaný nebol, že aj žalovaný
už z predmetných zmlúv, ktoré nateraz okresný súd považuje za neurčité, aspoň čiastočne plniť svoj
zmluvný záväzok žalobcovi. V kontexte uvedeného vyznieva argument žalovaného v odvolaní, že
úpadca by musel vrátiť žalovanému derivátne operácie (deriváty), avšak keďže už úpadca nevykonáva

derivátne operácie naturálna reštitúcia nie je možná, preto by mal žalobca vrátiť peňažnú náhradu
rovnajúcusakúpnejcene,ktorúžalobcazaplatilžalovanému,nedôvodne.Pretopostupokresnéhosúdu,
ktorý bez ďalšieho nerozhodol zamietnutím žaloby z dôvodu, že žalobný petit nie je formulovaný formou
vzájomných plnení, nemožno nateraz považovať za nesprávny, s poukazom aj na to, že priznaný nárok
z titulu vydania bezdôvodného obohatenia sa týkal skutkovej podstaty, plnenia bez právneho dôvodu.

78. Podľa § 142 ods. 1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania, ods. 2 uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu
žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do
vlastných rúk.

79. Žalovaný namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k návrhu na zmenu žaloby a nesúhlasí so
záverom okresného súdu v odseku 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom konštatoval, že pri
rozhodovaní o návrhu na zmenu žaloby zohľadnil zásadu hospodárnosti, keďže vyhlasovanie uznesenia
na pojednávaní by bolo časovo náročné a doručením návrhu na zmenu žaloby bol žalovanému

poskytnutý priestor na oboznámenie sa s ním v zmysle čl. 9 CSP.

80. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním označeným „Duplika a návrh na zmenu žaloby“ zo dňa
12.6.2017žalobcanavrholpripustiťzmenužalobyvčastiúrokovzposkytnutéhoplneniašpecifikovaného
v predmetnom podaní. Uznesenie č. k. 35C/199/2016-410 zo dňa 11.7.2017 (v spojení s opravným)

uznesením č. k. 35C/199/2016-464 zo dňa 11.10.2017), ktorým okresný súd vyhovel návrhu žalobcu a
pripustilzmenužaloby(požadovanýúrok),bolodoručenéžalovanémuspolusnávrhomnazmenužaloby
dňa 16.8.2017. Podaním zo dňa 25.9.2017 sa žalovaný v zmysle uznesenia č. k. 35C/199/2016-412 zo
dňa 11.7.2017 (výzva na vyjadrenie sa duplike žalobcu zo dňa 12.6.2017) vyjadril okrem dupliky (nároku
v zmysle pripustenej zmeny žaloby) aj k postupu okresného súdu pri rozhodovaní o zmene žaloby. Prvé

pojednávanie sa konalo dňa 11.12.2017.

81. Ustanovenie § 142 CSP nevylučuje, aby súd o prípustnosti zmeny žaloby rozhodol aj mimo
pojednávania. V takom prípade je však povinný doručiť uznesenie o pripustení zmeny žaloby všetkým
subjektom. Uvedený postup je dôvodný v prípadoch, ak má žalobca úmysel realizovať komplikovanejšiu

zmenu žaloby a z dôvodu hospodárnosti ju urobí písomným podaním a nie priamo na pojednávaní.
Preto je dôvodné a hospodárne, aby súd o (ne)pripustení zmeny žaloby rozhodoval pred pojednávaním
a rozhodnutie o (ne)pripustení zmeny žaloby stranám doručoval spolu s predvolaním na pojednávanie
a to z dôvodu, aby sa strany mohli na pojednávanie riadne pripraviť, najmä boli informované o tom,
čo (v závislosti od rozhodnutia o zmene žaloby), čo je predmetom sporu a čo sa bude na pojednávaní

prejednávať.

82. Odvolací súd konštatuje, že postupom okresného súdu pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na zmenu
žalobynedošlokporušeniu§142CSP(tedaanikporušeniuprávžalovaného),žalovanémuboldoručený
nielen samotný návrh na zmenu žaloby ale aj uznesenie o zmene žaloby, pričom mal dostatočný časový

priestor ešte pred pojednávaním konaným dňa 11.12.2017 sa aj k už zmenenej žalobe vyjadriť, čo tento
aj využil. K uvedenému je nutné ešte uviesť, že táto námietka žalovaného s ohľadom na to, že II. výrok
napadnutéhorozsudku(ktorýzahŕňaajzamietnutieúrokuzpožadovanéhoplnenia,ktorýbolpredmetom
namietaného pripustenia žaloby) už nadobudol právoplatnosť, stratila svoje opodstatnenie.

83. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a
III. (výrok o náhrade trov konania) s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového
poriadku zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu zmysle § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.84. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu v odsekoch 31, 32, 38, 39, 45, 57, 61, 71 (§ 391 ods. 2 CSP), bude opätovne

vec komplexne i s prihliadnutím na argumenty predostreté v odvolacom konaní posúdiť, prejednávať
za stavu dodržania postupu opísaného vyššie, v ktorom odstráni procesné pochybenia, ktorých
nedostatok spôsobil aj nutnosť zrušenia jeho rozsudku, následne znova posúdi žalobou uplatnený nárok
vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania (za dodržania postupu podľa § 191 CSP) a potom vo
veci znova rozhodne, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdi z hľadiska všetkých

na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení, výsledky dokazovania posúdiť z hľadiska všetkých na
vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení (s ich uvedením), pričom rozhodnutie náležite odôvodní v
súlade s § 220 ods. 2 CSP.
85. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v

napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

86. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie
rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

87. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).