Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. november 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412214428
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4412214428.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Renáty Pátrovičovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcov: 1. B. E.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom F. nad D., D. 1, 2. T. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. nad D., D. 1, 3. Q.
E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. nad D., D. 1, všetci žalobcovia zastúpení Mgr. Elenou Szabóovou,
advokátkou, so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7 proti žalovaným: 1. Q. S., nar. XX. XX. XXXX,
bytom N. D., Q. XX zastúpený Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom Nové
Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, 2. W. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., Ľ. W. 1, 3. KOOPERATIVA
poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO 00 585 441,

zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, o
náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov v 1. až 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 6. apríla 2017 č. k. 6C/168/2012-618 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých zamietajúcich výrokoch m e n í tak,
že žalobu voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade nad výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy 20 000 eur
každému zo žalobcov v 1., 2. a 3. rade z a m i e t a .

Žalobcom v 1., 2. a 3. rade vo vzťahu k žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznáva nárok na náhradu trov
dovolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy
protižalovanýmv1.a2.radezamietol.Žalovanéhov3.radezaviazal zaplatiťžalobcomv1.,2.a3.rade,
a to každému z nich, náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15 850 eur, do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanému v 3. rade
zamietol.Ďalšímvýrokomrozhodnutiazaviazalžalovanéhov3.radezaplatiťžalobcoviv3.radenáhradu

trov konania o náhradu škody s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením. Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania o náhradu škody a o náhradu nemajetkovej
ujmynepriznal,akoižalovanémuv3.radenáhradutrovkonaniaonáhradunemajetkovejujmynepriznal.
Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 11, § 13, § 489, § 415, § 420
ods. 1, 2, 3, § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 193, čl. 4 ods. 1 CSP, § 1 a § 6 zákona č.
215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, § 12 ods. 1 písm. g/, §
4, § 5, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Uviedol, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 26. 06. 2012

domáhali voči žalovaným v 1. a 2. rade náhrady škody a nemajetkovej ujmy, pričom požadovali, aby
súd určil žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi v 3. rade náhradu škody v sume 2 602,53 eura,
žalovaným v 1. a 2. rade, aby zaplatili žalobcovi v 3. rade škodu na zdraví, t. j. náhradu bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 14 995,50 eura, žalovaným v 1. a 2. rade, aby zaplatiližalobcovi v 3. rade škodu, t. j. náhradu straty na zárobku v sume 2 249,62 eura, žalovaným v 1. a 2.
rade, aby zaplatili žalobcom v 1. až 3. rade, každému z nich, náhradu nemajetkovej ujmy v sume 75 000
eur, t. j. celkom 225 000 eur. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že dňa 11. 07. 2011 o 5:33 hod. došlo

v Spolkovej republike Nemecko v okrese Erding na diaľnici A92 smer Mníchov, úsek 280 km 3050, k
dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný v 1. rade, ktorý podľa výsledkov vyšetrovania jazdil osobným
motorovým vozidlom Seat Alhambra EČV: NZ XXX EB, ktoré vlastnícky patrí žalovanému v 2. rade.
V osobnom motorovom vozidle sa nachádzali žalovaný v 1. rade, žalobca v 3. rade a jeho manželka
T. E. a tiež V. K. - syn žalovaného v 2. rade. Všetky uvedené osoby boli pri nehode ťažko zranené,

pričom T. E. - matka žalobcov v 1. a 2. rade a manželka žalobcu v 3. rade, zomrela dňa XX. XX. XXXX
okolo X:XX hod. v nemocnici vo B. a pri nehode žalobca v 3. rade utrpel viaceré zranenia. Žalobcovia
ďalej uviedli, že žalobca v 3. rade, ako i jeho manželka T. E. boli pred dopravnou nehodou v dobrom
zdravotnom stave, obaja pracovali a spoločne vychovávali svoje deti - žalobcov v 1. a 2. rade. V dôsledku
dopravnej nehody vznikli žalobcovi v 3. rade náklady a výdavky: 1. Náklady na pohreb T. E. v sume 2
394,93 eura, 2. Náklady spojené s dopravou z miesta bydliska do miesta hospitalizácie a úmrtia T. E. v

sume 1 469,70 eura, 3. Náklady spojené s liečením žalobcu v 3. rade, 4. Škody vzniknuté poškodením
ošatenia a obuvi T. E. v sume 100 eur, bifokálne okuliare T. E. v sume 180 eur, ošatenie a obuv žalobcu
v 3. rade v sume 80 eur, 5. Náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 14
995,50 eura, pričom bolestné bolo vyčíslené 975 bodov, 6. Strata na zárobku v sume 2 249,62 eura,
ktorá predstavuje rozdiel medzi zárobkom, t.j. základom dane v roku 2010 a dávkami nemocenského a

sociálneho poistenia. Žalobcovia poukázali na to, že boli s T. E. v dennom blízkom kontakte, keďže žili
v spoločnej domácnosti s ňou a medzi nimi existoval úzky citový vzťah, pričom T. E. bola pre žalobcu
v 2. rade jediným rodičom, keďže žalobca v 2. rade sa s vlastným otcom nestýkal od svojich 4 rokov
a za svoj domov považoval od roku 1993 domácnosť tvorenú matkou a žalobcami, pričom smrťou T.
E. utrpeli žalobcovia nezvratnú a trvalú ujmu, ktorá značnou miernou poznamenala život celej rodiny

a táto ujma nie je nijakým spôsobom odstrániteľná, je trvalá a tragicky poznačila osudy rodiny. Preto
z uvedených dôvodov priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v požadovanej výške považujú žalobcovia
za primerané intenzite ujmy a jej neodstrániteľnosti. Súd uznesením č. 6C/168/2012-81 zo dňa 20. 09.
2012 podľa § 92 odsek 2 OSP pripustil, aby na strane žalovaných ako žalovaný v 3. rade pristúpil do
konania KOOPERATIVA poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00

585 441. Súd uznesením č. k. 6C/168/2012-220 zo dňa 28. 02. 2014 pripustil podľa § 95 odsek 1 OSP
zmenu petitu žaloby nasledovne: „Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 3. rade
náhradu škody v sume 2 712,33 eura. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 3. rade
náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 20 839,90 eura. Žalovaní v 1., 2. a 3.
rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 3. rade náhradu straty na zárobku v sume 2 249,62 eura. Žalovaní v

1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1., 2. a 3. rade, a to každému z nich náhradu nemajetkovej
ujmy v sume 75 000 eur“. Konajúci súd uznesením č. k. 6C/168/2012-284 zo dňa 06. 08. 2014 konanie
o zaplatenie náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 20 839,90 eura zastavil,
pričom zároveň zastavil aj konanie o zaplatenie náhrady straty na zárobku v sume 2 249,62 eura, a to
podľa § 96 odsek 1 OSP, z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti. Súd prvej inštancie po oboznámení sa

so žalobou, dokladmi založenými v spise, na základe vyjadrení strán, ako i svedkov zistil, že prevádzkou
motorovéhovozidlavovlastníctveadržbežalovanéhov2.radežalovanýv1.radeakovodičmotorového
vozidla Seat Alhambra EČV: NZ XXXEB zavinil dopravnú nehodu, ktorá sa stala dňa 11. 07. 2011 od
05:33 hod., na spolkovej diaľnici A92 smer Mníchov, v okrese Erding v Spolkovej republike Nemecko,
tak ako to vyplýva z rozsudku súdu Spolkovej republiky Nemecko vydaného 1.stupňovým súdom Erding

pod č. CDS 3 Js 18970/11 zo dňa 16. 11. 2011. Podľa uvedeného rozsudku bol žalovanému v 1.
rade uložený trest zaplatiť sumu 3 000 eur. Uvedené motorové vozidlo v čase dopravnej nehody bolo
poistené podľa zákona č. 381/2001 Z. z. u žalovaného v 3. rade ako poisťovateľa. Dokazovaním v
priebehu konania bolo preukázané, že žalobcovi v 3. rade vznikla škoda, a to náhrada bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 20 839,90 eura a ako náhrada na strate na zárobku 2

249,62 eura a tiež vecná škoda v sume 2 712,33 eura, pričom súd uznesením č. k. 6C/168/2012-284
zo dňa 06. 08. 2014 konanie o zaplatenie náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v
sume 20 839,90 eura a o zaplatenie náhrady straty na zárobku v sume 2 249,62 eura zastavil podľa
§ 96 odsek 1 OSP z dôvodu späťvzatia žaloby, keďže tieto nároky žalobcu v 3. rade boli zo strany
žalovaného v 3. rade uspokojené. Konajúci súd rozsudkom č. 6C/168/2012-374 zo dňa 14. 11. 2014

konanie o zaplatenie vecnej škody v sume 2 712,33 eura zastavil, keďže žalobca v 3. rade zobral
žalobu v tejto časti voči žalovaným späť, keď žalovaný v 3. rade vecnú škodu v sume 2 712,33 eura
žalobcovi v 3. rade uhradil. Predmetom ďalšieho konania teda bola už len náhrada nemajetkovej ujmy,
ktorú každý zo žalobcov požadoval od žalovaných v 1., 2. a 3. rade v sume 75 000 eur. Čo sa týkanáhrady nemajetkovej ujmy, súd prvej inštancie mal za to, že je daný právny dôvod žalobcov požadovať
náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s dopravnou nehodou, v dôsledku ktorej došlo k usmrteniu T.
E., ktorá bola manželkou žalobcu v 3. rade a matkou žalobcov v 1. a 2. rade, a teda došlo k zásahu

do ich osobných práv, pričom konajúci súd pri posudzovaní nároku vychádzal z ustanovenia § 11 a § 13
odsek 3 Občianskeho zákonníka. Z výpovedí žalobcov, ako i z výpovedí svedkov, mal súd preukázané,
že smrťou T. E. v dôsledku uvedenej dopravnej nehody došlo k závažnému a hlbokému zásahu do
osobných práv žalobcov, pričom z ich výpovedí vyplývalo, že všetci v rodine sa mali veľmi radi, žili
pokojným šťastným životom a smrťou T. E. došlo ku krutému zásahu do ich života. Uvedená nehoda

spôsobila smútok v rodine T. E., ktorý pretrváva až doposiaľ a všetci žalobcovia sú uvedenou stratou T.
E. doposiaľ traumatizovaní. Uvedené skutočnosti a dôsledky na život žalobcov v súvislosti so smrťou
T. E. nespochybnil ani súd a ani žiadny zo žalovaných. Súd, vzhľadom na právny názor obsiahnutý
v uznesení Ústavného súdu SR č. III.US 666/2016 zo dňa 11. 10. 2016, podľa ktorého „pojem škoda
použitý v zákone č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla je ústavne komformným spôsobom interpretovateľný extenzívne tak,

že zahŕňa aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane
osobnosti s cieľom maximálnej možnej miery rešpektovania cieľov relevantnej únijnej regulácie“ a na
právny názor obsiahnutý v uznesení odvolacieho súdu - Krajského súdu v Nitre č. č. 9Co/149/2015-500
zo dňa 11. 02. 2016, teda nároky žalobcov ohľadne náhrady nemajetkovej ujmy voči žalovanému v 3.
rade považoval za dôvodné, keďže sú kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu

spôsobenúprevádzkoumotorovýchvozidielpodľa§381/2001Z.z.Konajúcisúd,vzhľadomnauvedené,
žalobe voči žalovanému v 3. rade čiastočne vyhovel, a to s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písmeno
h/ a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., keďže povinnosť plniť poistné plnenie má poisťovateľ, v
danom prípade žalovaný v 3. rade. Čo sa týka námietky právneho zástupcu žalovaného v 3. rade
ohľadne rozhodného práva, súd považoval túto námietku za bezpredmetnú, keďže odvolací súd vo

svojomuznesenínespochybnil,ženárokyžalobcovohľadnenemajetkovejujmysamajúposkytnúťpodľa
slovenského právneho poriadku. Čo sa týka rozhodovania o výške nemajetkovej ujmy, konajúci súd
nemohol postupovať podľa ust. § 136 OSP o voľnej úvahe súdu účinného do 30. 06. 2016, a preto
pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z ustanovenia článku 4 ods. 1 Základných
princípov CSP, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovení tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Keďže právny poriadok
Slovenskej republiky neupravuje výšku nemajetkovej ujmy v súvislosti s dopravnými nehodami podľa
zákona č. 381/2001 Z. z., súd pri rozhodovaní vychádzal z obdobného zákona, t. j. zákona č. 215/2006
Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, pričom podľa ustanovenia § 6

uvedeného zákona celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť 50-
násobok minimálnej mzdy. V danom prípade minimálna mzda v čase dopravnej nehody podľa nariadenia
vlády č. 408/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy, predstavovala sumu 317 eur,
a teda 50-násobok uvedenej sumy predstavuje sumu 15 850 eur, ktorú súd každému zo žalobcov
priznal. Z uvedených dôvodov preto žalobu žalobcov o náhradu nemajetkovej ujmy vo zvyšku, t. j. v

rozsahu 177 450 eur zamietol ako nedôvodnú, keďže žalobcovia požadovali náhradu nemajetkovej
ujmy v sume 225 000 eur (3 x 75.000 eur) a súd im priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 47 550
eur (3 x 15 850 eur). Súd pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy neprihliadal na tvrdenia právnej
zástupkyne žalobcov ohľadne výšky odškodnenia politikov, resp. verejne činných osôb v súvislosti s
uverejnením nepravdivých informácii o nich, keďže v tom čase nebolo možné aplikovať ustanovenie

článku 4 Základných princípov CSP, ktorým sa súd pri rozhodovaní riadil, keďže CSP je účinný len od
01. 07. 2016. Súd žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol, keďže
podľa uznesenia Ústavného súdu SR, ako i právneho názoru odvolacieho súdu - Krajského súdu v Nitre
obsiahnutého v uznesení č. 9Co/149/2015-500 zo dňa 11. 02. 2016 povinné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy

spôsobenúblízkymosobámobetíspôsobenúpridopravnejnehode,atedaškodca,akoiprevádzkovateľ,
vlastník a držiteľ poisteného motorového vozidla, t. j. v danom prípade žalovaní v 1. a 2. rade majú podľa
§ 4 ods. 2 písmeno a/ zákona č. 381/2001 Z. z. právo z poistenia zodpovednosti, aby poisťovateľ za
nich nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, pričom podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ

poškodenému,poškodenýjeoprávnenýuplatniťsvojnároknanáhraduškodypriamoprotipoisťovateľovi
a je povinný tento nárok preukázať. Zákon č. 381/2001 Z. z. je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex
specialis, keďže povinnosť plniť prechádza podľa uvedených ustanovení priamo na poisťovateľa. Preto
mal konajúci súd za to, že žaloba voči žalovaným v 1. a 2. rade nie je dôvodná, keďže žalovaní v 1. a 2.rade nie sú pasívne legitimovaní, pretože povinnosť poskytnúť poškodeným poistné plnenie sa vzťahuje
na poisťovateľa motorového vozidla, ktorým v danom prípade bol žalovaný v 3. rade. Žalovaný v 2. rade
v danom prípade dopravnú nehodu nezavinil žiadnym, ani len čiastočným spôsobom, bol len držiteľom

uvedeného motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný v 1. rade, a teda nenesie žiadnu zodpovednosť
za škodu, ani za nemajetkovú ujmu. Čo sa týka trov konania o náhradu škody, súd rozhodol o povinnosti
žalovaného v 3. rade zaplatiť žalobcovi v 3. rade trovy konania podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže v
priebehu konania žalovaný v 3. rade uhradil žalobcovi v 3. rade všetky jeho žalované nároky ohľadne
náhrady škody, zavinil, že konanie o náhradu škody bolo zastavené a to jednak uznesením konajúceho

súdu č. 6C/168/2012-284 zo dňa 06. 08. 2014 a tiež rozsudkom č. 6C/168/2012-374 zo dňa 14. 11.
2014, pričom žalovaný v 3. rade si túto povinnosť nahradiť žalobcovi v 3. rade škodu splnil v súlade so
zákonom č. 281/2001 Z. z.. Čo sa týka trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy, súd s prihliadnutím
na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy boli v plnom rozsahu
úspešní, keďže súd žalobu voči nim zamietol a žalovaný v 3. rade bol v konaní o náhradu nemajetkovej
ujmy prevažne úspešný, keďže žalovaná suma nemajetkovej ujmy predstavovala 215 000 eur a súd

žalobe vyhovel len v rozsahu 47 550 eur, nepriznal žalovaným v 1., 2. a 3. rade náhradu trov konania,
a to s poukazom na ust. § 257 CSP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k žalovanému v 1.
rade súd prvej inštancie považoval skutočnosť, že žalovaný v 1. rade zavinil uvedenú dopravnú nehodu,
v dôsledku ktorej bol žalobca v 3. rade poškodený na zdraví a v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu
zdravia manželky žalobcu v 3. rade a matky žalobcov v 1. a 2. rade T. E., a preto priznanie náhrady trov

konania žalovanému v 1. rade, vzhľadom na uvedené okolnosti by bolo v rozpore s dobrými mravmi,
ako i so zásadou spravodlivosti. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd náhradu trov konania o náhradu
nemajetkovej ujmy žalovanému nepriznal, keďže trovy konania, ktorými by súd zaťažil žalobcov v 1.,
2. a 3. rade by vzhľadom na už vyššie uvedené utrpenie žalobcov v 1., 2. a 3. rade neboli v súlade s
dobrými mravmi. Obdobne súd postupoval aj ohľadne rozhodovania o trovách konania žalovaného v

3. rade, ktorý bol čiastočne úspešný, keďže priznaná náhrada trov konania žalovanému v 3. rade by
nebola, vzhľadom na okolnosti prípadu, spravodlivá a v súlade s dobrými mravmi. Súd teda nepriznal
žalovaným v 1., 2. a 3. rade náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

2. Odvolací súd, prejednávajúc podané odvolania žalobcov v 1. až 3. rade a žalovaného v 3. rade proti

rozsudkusúduprvejinštancie,dňa18.októbra2018vovecirozhodolrozsudkomč.k.9Co/321/2017-734
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch týkajúcich sa náhrady nemajetkovej umy
zmenil tak, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1., 2. a 3. rade, a to každému z
nich, náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20 000 eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku s
tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom v 1., 2. a 3. rade vo vzťahu k
žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania titulom nemajetkovej ujmy v plnom
rozsahu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných
žalovaných. Napadnutý výrok, ktorým súd uložil žalovanému v 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi v 3.
rade náhradu trov konania o náhradu škody zrušil.

3. Vyššie uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v dôsledku podaného dovolania žalobcov v
1. až 3. rade predmetom dovolacieho prieskumu v jeho napadnutej zamietajúcej časti. Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením zo dňa 10. decembra 2021 sp. zn. 3Cdo/163/2019 rozsudok Krajského
súdu v Nitre zo dňa 18. októbra 2018 sp. zn. 9Co/321/2017 v napadnutej časti zamietnutej žaloby zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po rozhodnutí NS SR týmto uznesením, keď rozsudok odvolacieho súdu
v jeho vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a zrušení výroku o povinnosti žalovaného v 3.
rade zaplatiť náhradu trov konania o náhradu škody nadobudol právoplatnosť, predmetom odvolacieho
prieskumu odvolacieho súdu zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých zamietajúcich
výrokoch nad výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy každému zo žalobcov v 1. až 3. rade od

žalovaných v 1. až 3. rade 20 000 eur. Úlohou odvolacieho súdu tak bolo posúdiť dôvodnosť podaného
odvolania žalobcov v 1. až 3. rade vo vzťahu k namietanej výške nemajetkovej ujmy, keď rozhodnutím
odvolacieho súdu bola táto právoplatne priznaná vo výške 20 000 eur pre každého zo žalobcov v 1.
až 3. rade, s povinnosťou plniť uloženou všetkým žalovaným ( s tým, že plnením jedného z nich zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných), keď žalobcovia podaným odvolaním žiadali,

aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade na plnenie náhrady nemajetkovej ujmy každému zo žalobcov
v rozsahu 75 000 eur. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostali napadnuté zamietajúce výroky
rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo do výšky náhrady nemajetkovej ujmy nad 20 000 eur pre každého
zo žalobcov.4. Vo vzťahu k výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovia podaným odvolaním žiadali
podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaných v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne

zaplatiť každému zo žalobcov titulom náhrady nemajetkovej ujmy po 75 000 eura. Vytkli súdu prvej
inštancie, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozsudok
je vo vzťahu k priznanému nároku, jeho právnemu posúdeniu a miere zodpovednosti jednotlivých
žalovaných nepreskúmateľný. Výrok o zamietnutí nemajetkovej ujmy vo výške presahujúcej sumu 15

850 eur pre každého zo žalobcov žiadnym spôsobom nereflektuje výsledky vykonaného dokazovania,
súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia s intenzitou zásahu do práv
žalobcov, v tomto kontexte nevyhodnotil ani ich výpovede, ani výpovede v konaní vypočutých svedkov.
Výšku priznanej sumy vyhodnotil len v kontexte k zákonnej úprave vyplývajúcej zo zákona č. 215/2006
Z. z., nevysporiadajúc sa pritom so zásadným argumentom, že ide o odškodnenie obetí násilných
trestných činov v prípade, že nie je zistený páchateľ trestného činu alebo tento nie je schopný

plniť. Na rozdiel od štátu je zodpovednosť žalovaného v 3. rade založená individuálnou zmluvou, pri
uzatváraní ktorej poisťovateľ poistenému garantoval krytie škôd zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla do výšky 5 000 000 eur, čo je minimálny limit v zmysle tzv. motorových
smerníc. Súd v odôvodnení rozhodnutia neposkytol vysvetlenie, prečo považuje za primerané a hlavne
spravodlivé, aby boli žalobcovia odškodnení na úrovni nižšej než vyplýva zo zákona č. 461/2003 Z.

z. o sociálnom poistení, vo výške výrazne nižšej než obete leteckých nehôd v zmysle Nariadenia
Európskeho parlamentu č. 889/2002 a o čo je smrť manželky a matky žalobcov bolestná menej, než smrť
zamestnanca v súkromnom sektore (stavba mosta Kurimany). Celý nový procesný predpis je založený
na zásadách spravodlivosti a s určitosťou nebolo zámerom zákonodarcu vniesť do rozhodovacej praxe
súdov diskriminačné kritériá, ani významným spôsobom redukovať hmotnoprávne nároky strán sporu a

ani znižovať „hodnotu“ ľudského života oproti materiálnym statkom.

5. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov vo vzťahu k priznanej výške
nemajetkovej ujmy uviedol, že priznaná výška náhrady je nielen postačujúca, ale aj prekračuje sumy
náhrad, ktoré v obdobných prípadoch súdy už právoplatnými rozsudkami priznali. Rozhodnutie o výške

náhrady je vecou voľnej úvahy súdu, kde súd musí prihliadať na všetky okolnosti veci. V danom
prípade bolo podstatné, že on ako žalovaný v 1. rade bol za spôsobenú dopravnú nehodu trestnoprávne
postihnutý, pričom je potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k dopravnej nehode prišlo, keď má
na mysli skutočnosť, že nepožil alkoholické nápoje, neprekročil povolenú rýchlosť, neporušil zásadným
spôsobom žiadny konkrétny právny predpis na úseku vedenia motorového vozidla.

6. Žalobcovia v 1. až 3. rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedli, že
ak by malo byť pravdivé tvrdenie žalovaného v 1. rade, že neporušil žiadny konkrétny právny predpis,
nemal by právny základ jeho trestnoprávny postih. K výške náhrady nemajetkovej ujmy poukázali na
rozhodnutia krajských súdov a rozhodnutie NS SR. Uviedli, že trvajú na podanom odvolaní z dôvodov

v ňom uvedených s tým, že pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady, rešpektujú, že táto závisí od úvahy
súdu, táto úvaha však musí mať podklad v odôvodnení rozsudku a musí vychádzať z individuálneho
posúdenia prejednávanej veci, s náležitou reflexiou tohto posúdenia v odôvodnení rozsudku - inak
je arbitrárna. Zároveň určenie výšky náhrady nesmie bez právneho dôvodu znevýhodňovať žalobcov
aplikáciou právneho predpisu, ktorý je bez relevancie k rozhodovanej veci a druhu nároku.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcov v 1. až 3. rade (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho napadnutých zamietajúcich výrokoch je potrebné v zmysle ustanovenia § 388 CSP

zmeniť tak, že žalobu voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade nad výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy
20 000 eur každému zo žalobcov v 1., 2. a 3. rade súd zamieta. Súčasne je potrebné rozhodnúť i o
trovách dovolacieho konania, tak ako uvedené vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.

8. Predmetom konania v tejto veci bola žaloba žalobcov v 1. až 3. rade, doručená súdu prvej inštancie

dňa 04. 07. 2012, ktorou sa žalobcovia pôvodne vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade domáhali
zaplatenia žalobcovi v 3. rade náhrady škody vo výške 2 602,53 eura, náhrady bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 14 995,50 eura, náhrady straty na zárobku vo výške 2 249,62 eura
a aby žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili žalobcom v 1. až 3. rade každému jednotlivo po 75 000 eur titulomnáhrady nemajetkovej ujmy, ako i nahradili trovy konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že dňa 11. 07.
2011 došlo na Spolkovej diaľnici A 92, smer Mníchov, úsek 280 km 3.050 v okrese Erding v Spolkovej
republike Nemecko k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný v 1. rade, jazdiaci osobným motorovým

vozidlom evidenčné číslo NZ-XXXEB, vlastnícky patriacim žalovanému v 2. rade. V čase nehody sa v
osobnom vozidle nachádzali žalovaný v 1. rade, žalobca v 3. rade, jeho manželka T. E., nar. XX. XX.
XXXX a V. K. (syn žalovaného v 2. rade). Všetci štyria pasažieri osobného motorového vozidla boli
po nehodovej udalosti ťažko zranení. Pani T. E. - matka žalobcov v 1. a 2. rade a manželka žalobcu
v 3. rade, zomrela XX. XX. XXXX v nemocnici v B.. V dôsledku uvedenej dopravnej nehody vznikli

žalobcovi v 3. rade náklady, a to: náklady na pohreb neb. manželky vo výške 2 394,93 eura, ktoré sú
kryté plnením poisťovne z PZP žalovaného v 2. rade, náklady spojené s dopravou z miesta bydliska
do miesta hospitalizácie a úmrtia p. E. vo výške 1 469,70 eura, náklady spojené s liečením žalobcu v
3. rade vo výške 872,83 eura. Lekárskym posudkom z 22. 12. 2011 bolo bolestné žalobcu v 3. rade
vyčíslené hodnotou 975 bodov, čomu zodpovedá finančný ekvivalent 14 995,50 eura. U žalobcu v 3.
rade pretrvávajú následky úrazu v podobe zhoršenej hybnosti, bolestí hlavy a chrbta, značne sa znížila

možnosť jeho pracovného uplatnenia. Rozdiel medzi zárobkom dosahovaným žalobcom v 3. rade z
podnikania (základ dane v roku 2010 a v roku 2011) predstavuje suma 2 249,62 eura. Podanou žalobou
si žalobcovia v 1. až 3. rade súčasne uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, v
zmysle ustanovenia § 11 - § 13 Občianskeho zákonníka, a poukázali na to, že smrťou matky a manželky
utrpeli nezvratnú a trvalú ujmu, ktorá značnou mierou poznamenala život celej rodiny. Táto ujma nie

je nijakým spôsobom odstrániteľná, je trvalá a tragicky poznačila osud celej rodiny. Preto priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v požadovanej výške považovali žalobcovia za primerané intenzite ujmy a
jej neodstrániteľnosti.

9. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20. 09. 2012 č. k. 6C/168/2012-81 pripustil, aby na

strane žalovaných ako ďalší účastník pristúpil do konania KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna
Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441 ako žalovaný v 3. rade. V priebehu
konania súd prvej inštancie uznesením zo dňa 06. 08. 2014 č. k. 6C/168/2012-284 konanie o zaplatenie
náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ako i konanie o zaplatenie náhrady straty
na zárobku zastavil, s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1 OSP, s odôvodnením, že v tejto časti

bola žaloba žalobcov vzatá späť, pričom žalovaní v 1., 2. a 3. rade s čiastočným späťvzatím žaloby
súhlasili. Následne súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14. novembra 2014 č. k. 6C/168/2012-374
právoplatne zastavil i konanie o zaplatenie náhrady škody (v dôsledku späťvzatia žaloby) v sume 2
712,33 eura. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcov v 1. až 3. rade na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. O tomto nároku rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v

poradí druhým), ktorý bol rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 18. októbra 2018 č. k. 9Co/321/2017-734
právoplatne zmenený tak, že žalovaní v 1. , 2. a 3. rade boli zaviazaní zaplatiť žalobcom v 1.,
2. a 3. rade, a to každému z nich, náhradu nemajetkovej ujmy vo sume 20 000 eur do 3 dní od
nadobudnutia jeho právoplatnosti s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť ostatných žalovaných. V zamietajúcom výroku rozhodnutia nad priznanú náhradu 20

000 eur pre každého zo žalobcov bolo rozhodnutie odvolacieho súdu uznesením NS SR zo dňa 10.
decembra 2020 sp. zn. 3Cdo/163/2019 zrušené a vec bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie,
v dôsledku ktorej skutočnosti je úlohou odvolacieho súdu opätovne posúdiť dôvodnosť podaného
odvolania žalobcov v rozsahu zamietnutia žaloby na plnenie nemajetkovej ujmy nad sumu 20 000 eur
pre každého zo žalobcov.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní vecí v popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli
v neprospech strany.

12. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zák. č. 160/2015 Z. z. a nadobudol účinnosť od 01. 07.
2016 vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj
na tie, ktoré boli začaté predo dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

13. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Tak, ako už odvolací súd konštatoval vo svojom skoršom rozhodnutí (zo dňa 18. októbra 2018
č. k. 9Co/321/2017-734), súd prvej inštancie sa napriek správnej a potrebnej citácii ustanovenia § 13

Občianskehozákonníka,týmtoustanovenímpristanovenírozsahunáhradynemajetkovejujmyžalobcov
neriadil a takýto postup súdu prvej inštancie odvolací súd nepovažoval za správny, majúc za to, že
ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka poskytuje zákonné kritéria rozhodovania o priznaní náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď podľa názoru odvolacieho súdu nebolo žiadneho opodstatneného
dôvodu na to, aby súd prvej inštancie výšku náhrady nemajetkovej ujmy stanovil výlučne aplikáciou
zákona č. 215/2006 Z. z.

15. Základnými kritériami určenia výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, v dôsledku neoprávneného
zásadu do práva na ochranu osobnosti, sú závažnosť vzniknutej ujmy, ako i okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo (ktoré môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá
neoprávnený zásah spôsobila). Rozhodujúcim je pritom zvažovanie individuálnych okolností prípadu.

Súd musí vychádzať vždy z čo najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa o preskúmateľné
konkrétne hľadiská. Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí tiež odrážať všeobecne zdieľané predstavy
o spravodlivosti. Judikatúra súdov v oblasti ochrany osobnosti sa zhoduje na primárnom význame
vyrovnávacieho charakteru náhrady nemajetkovej ujmy, resp. zmiernení nepriaznivého následku
neoprávneného zásahu (keďže nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa vo

všeobecnom slova zmysle ani nedá odškodniť a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno
exaktne kvantifikovať a vyčísliť). Vzhľadom na uvedenú požiadavku kazuistiky, ktorá priamo vyplýva
aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. decembra 2017, musia všeobecné
súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti
rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej

úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady. Priznaná výška náhrady nemajetkovej
ujmy musí zodpovedať zásade proporcionality, čo možno docieliť komparáciou súdmi priznaných
súm náhrady nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch zásahov do osobnostných práv v dôsledku
zavineného úmrtia blízkej osoby. Tým sa okrem preskúmateľnosti zabezpečuje aj predvídateľnosť
súdneho rozhodnutia, pokiaľ ide o výkon diskrečnej právomoci pri výklade a aplikácii zákonom pomerne

široko nastavených hraníc voľnej úvahy súdu pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy.

16. Je bez akýchkoľvek pochýb, že smrť matky a manželky žalobcov spôsobila vážny zásah do
ich súkromného a rodinného života, mimoriadne citlivý zásah do emocionálnej sféry žalobcov, ktorí
spolu s nebohou tvorili plnohodnotnú fungujúcu rodinu. Smrť ako absolútna a nenahraditeľná strata

predstavuje sama o sebe závažný zásah do práva na ochranu osobnosti a v prípade fungujúcej rodiny
má za následok dlhotrvajúcu nemožnosť vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka, napriek plynutiu
času. Bez akýchkoľvek pochybností smrť blízkej osoby je pre pozostalých traumatizujúca udalosť.
Najsilnejšie rodinné väzby sú práve tie, ktoré sú tvorené v priamej príbuzenskej línii, alebo sú utvorené
na základe dlhodobého spolužitia v spoločnej domácnosti, a to medzi rodičmi a deťmi, manželmi, často

tiež medzi súrodencami. Narušenie takýchto vzťahov potom najmä v prípade, ak k nemu dôjde nečakane
v dôsledku neočakávanej tragickej udalosti, vyvolá nielen zásah do telesnej integrity jedinca priamo
zasiahnutého takouto udalosťou, ale aj do integrity jeho blízkych osôb. Akákoľvek peňažná kvantifikácia
duševných útrap je spojená s problémom, že pri nej nie je možné vychádzať z objektívne merateľných
výsledkov.

17. Uvedené skutočnosti boli nesporné i v tejto veci, keď zo súdom prvej inštancie zisteného
skutkového stavu, z ktorého odvolací súd vychádzal, je zrejmé, že medzi žalobcami a ich matkou/
manželkou boli hlboké city založené na vzájomnej láske, úcte a spolupatričnosti k nimi vytvorenej rodine.
Rovnako je zrejmé to, že smrť T. E. znamenala tak závažný zásah do ich rodinného a súkromného

života, ktorý nenávratne podstatne zmenil ich život a aj životné perspektívny vôbec. Z dokazovania vo
veci je zrejmé to, že rodina žalobcov a neb. T. E. bola mimoriadne súdržná, so silnými vzájomnými
citovými väzbami. V osobe T. E. stratili žalobcovia v 1. a 2. rade milujúcu a starostlivú matku, ktorá
ako domáca zabezpečovala ich potreby a intenzívne sa im venovala. Žalobkyňa v 1. rade bola pritomnáhlou stratou matky postihnutá vo veku 13 rokov, v období adolescencie, kedy ako osoba ženského
pohlavia v období dospievania bezpochyby a bytostne matku potrebovala. Navyše, jej stratou, okrem
prežívaných psychických útrap, nutne prevzala i úlohy spojené so starostlivosťou o domácnosť, ktoré

dovtedy zabezpečovala jej matka. Žalobca v 2. rade prišiel o matku vo veku 21 rokov a i napriek
vzájomným silným citovým väzbám medzi žalobcami v 2. a 3. rade, bola nebohá T. E. jeho jediným
biologickýmrodičom.Žalobcav3.radestratilmilujúcuastarostlivúmanželku,sktoroužilv harmonickom
manželstve. Útrapy žalobcu v 3. rade boli po smrti manželky umocnené i jeho vlastnými zraneniami,
ktoré navyše spôsobili jeho zníženú možnosť pracovného uplatnenia. Tiež je zrejmou skutočnosť, že

rodinné vzťahy nebohej T. E. a žalobcov boli o to pevnejšie, že ich rodinný život prebiehal bez účasti a
pomoci ďalších príbuzných, v pevnom rodinnom zväzku nebohej a žalobcov. Z okolností tejto veci podľa
názoru odvolacieho súdu ani nie je možné diferencovať, ktorého zo žalobcov táto nenapraviteľná strata
zasiahla najviac, resp. ktorého z nich, v akej intenzite v porovnaní s druhým zo žalobcov, keď tak ako už
odvolací súd uviedol a čo je zrejmé zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, všetci členovia
rodiny neb. T. E. mali vzájomné intenzívne vzťahy na takej úrovni, že smrťou matky a manželky možno

tento nenapraviteľný zásah do života a súkromia žalobcov považovať za rovnako intenzívny vo vzťahu
ku všetkým žalobcom i z hľadiska výšky priznanej náhrady. Teda možno uviesť, že preukázateľne, tak
medzi deťmi a matkou, ako i medzi manželom a manželkou existovala najintenzívnejšia interpersonálna
väzba, ktorá sa smrťou nebohej T. E. nenapraviteľne pretrhla. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že je
takmer nemožné vyčísliť hodnotu straty ľudského života v peňažnej forme, preto jedinou možnosťou je

v rámci voľnej úvahy súdu a v rámci zohľadnenia všetkých rozhodujúcich skutkových okolností, dospieť
k primeranej výške náhrady nemajetkovej ujmy.

18. Odvolací súd okrem zohľadnenia skutkových okolností tejto veci, spočívajúcich v charaktere a
intenzite vzťahu medzi žalobcami a osoby, ktorá pri dopravnej nehode zahynula, jej rodinného statusu a

na uvedené nadväzujúcej intenzite zásahu do osobnostných práv žalobcov, v okolnostiach za ktorých k
porušeniu práva došlo, keď k strate najbližšieho človeka žalobcov došlo jej nečakaným tragickým úmrtím
v dôsledku zavineného konania žalovaného v 1. rade, vo veku jej 46 rokov, ako na vodiaci parameter
proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia z hľadiska atribútu primeranosti, poukazuje i na vlastnú
rozhodovaciu činnosť, ako i na obdobné rozhodnutia súdov v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy

spôsobenej stratou blízkej osoby pri dopravných nehodách ako na základný rámec určenia primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy tak, aby nebolo možné konštatovať výrazný odklon od posudzovania
obdobných prípadov.

19. V kontexte legitímnej požiadavky na rozhodovanie v obdobných veciach porovnateľne odvolací

súd poukazuje na vlastnú rozhodovaciu činnosť, keď v rozhodnutí v konaní pod sp. zn. 9Co/220/2018
rozhodol o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy za smrť manžela 18 540 eur a otca 15 000 eur, v
rozhodnutí v konaní pod sp. zn. 9Co/273/2018 rozhodol o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy za smrť
matky jej troch detí vo výškach 12 000 eur, 9 000 eur a 9 000 eur, zohľadňujúc pritom spoluzavinenie
neb. poškodenej v rozsahu 40%, v rozhodnutí v konaní pod sp. zn. 9Co/213/2018 rozhodol o priznaní

náhrady nemajetkovej ujmy za smrť manžela vo výške 25 000 eur a otca vo výškach 25 000 eur a 15 000
eur, v rozhodnutí v konaní pod sp. zn. 9Co/196/2019 rozhodol o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy
za smrť dcéry vo výške 10 000 eur.

20. Odvolací súd tiež poukazuje na rozhodovaciu činnosť jednotlivých senátov Krajského súdu v Nitre,

keď v rozhodnutí v konaní pod sp. zn.6Co/51/2020 súd rozhodol o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy
za smrť manžela vo výške 20 000 eur a otca vo výške 8 500 eur, v rozhodnutí v konaní pod sp. zn.
6Co/12/2021 súd rozhodol o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy za smrť manželky vo výške 30 000
eur a matky vo výške 15 000 eur, v rozhodnutí v konaní pod sp. zn. 25Co/ 273/2018 súd rozhodol o
priznaní náhrady nemajetkovej ujmy za smrť manžela vo výške 20 000 eur a otca dvoch detí vo výške 15

000 eur a 15 000 eur, v rozhodnutí v konaní pod sp. zn. 25Co/6/2018 súd rozhodol o priznaní náhrady
nemajetkovej ujmy za smrť otca, matky a brata sumou 50 000 eur, v rozhodnutí v konaní pod sp. zn.
12Co/225/2019 súd rozhodol o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy za smrť dcéry vo výške 10 000 eur
s tým, že suma 10 000 eur bola priznaná poškodenej matke i v adhéznom konaní.

21. Odhliadnuc od individuálnych špecifík prejednávaných vecí, možno konštatovať, že tak vlastná
rozhodovacia činnosť odvolacieho súdu, ako i rozhodovacia činnosť ďalších senátov Krajského súdu v
Nitre v porovnateľných veciach žalobcov, ktorí pri dopravných nehodách stratili najbližšieho člena/členov
rodiny, je obdobná.22. Napokon, odvolací súd poukazuje i na rozhodovaciu činnosť NS SR, v ktorých rozhodnutiach NS
SR odmietol podané dovolania, napr. rozhodnutie pod sp. zn. 3CdoGp/1/2016 (KS potvrdil rozhodnutie

OS o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy rodičom za smrť syna po 15 000 eur a brata vo výške 5 000
eur) pod sp. zn. 3Cdo/57/2018 (KS potvrdil rozhodnutie OS o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy za
smrť manžela vo výške 18 000 eur), pod sp. zn. 7Cdo/228/2018 (KS zmenil rozhodnutie OS a priznal
náhradu nemajetkovej ujmy za smrť manžela vo výške 12 500 eur a otca troch detí každému po 7 000
eur), pod sp. zn. 6Cdo/164/2018 (KS potvrdil rozhodnutie OS o priznaní náhrady nemajetkovej umy za

smrť manželky vo výške 15 000 eur a matky vo výške 7 500 eur).

23. S ohľadom na vyššie uvedené, má odvolací súd za to, že ním priznaná náhrada nemajetkovej
ujmy každému zo žalobcov vo výške 20 000 eur zohľadňuje osobitosti daného prípadu (vychádzajúc
z vyššie uvedených skutkových okolností) a rovnako tiež nevybočuje z rámca priznaných náhrad v
porovnateľných prípadoch (náhla strata najbližšieho člena rodiny - rodiča, manžela, potomka), keď v

rámci rozhodovania tejto veci a prijatých komparatívnych úvah bolo dôvodné prihliadnuť aj na priznané
náhrady nemajetkovej ujmy pozostalým najbližším členom rodiny nebohého (zomrelého pri dopravnej
nehode), v intervale približne od 10 000 - do 30 000 eur.

24. Odvolací súd mal za to, že poukaz žalobcov na iné druhy odškodnenia podľa zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je opodstatnený, keď uvedená legislatíva reguluje vzťahy
medzi štátom a poškodeným alebo náhrady poskytované v rámci systému verejného poistenia, nie
však súkromnoprávnu sféru v dôsledku neoprávneného zásahu jej subjektov. Obdobne schválené
odškodnenia štátu vo vzťahu k pozostalým pri hromadných nešťastiach nie sú spôsobilé byť
komparátorom odškodnenia následkov zásahov v súkromnoprávnych vzťahoch. Na takto prijaté závery

odvolacieho súdu nemal vplyv ani poukaz žalobcov na limit poistného plnenia v zmysle zákona č.
381/2001 Z. z., keďže nejde o hodnotu akýmkoľvek spôsobom zaväzujúcu súd pri stanovení výšky
nemajetkovej ujmy podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

25. K námietke žalobcov, že ochrana života a zdravia by mala byť absolútna, a to i v ohľade výšky

priznanej náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých v porovnaní s priznanými náhradami nemajetkovej
ujmy pri mediálnych deliktoch, odvolací súd udáva, že vychádzajúc z hierarchie osobnostných práv je
nesporne na prvom mieste právo na život a zdravie. Rovnako nie je potrebné osobitne zdôrazňovať
fakt, že stratu najbližšieho rodinného príslušníka pri bezproblémovo fungujúcich pevných rodinných
vzťahoch nie je spôsobilá kompenzovať žiadna náhrada, či už vo forme nemateriálneho plnenia alebo

finančnej náhrady nemajetkovej ujmy. Tak, ako už odvolací súd uviedol, akákoľvek peňažná kvantifikácia
duševných útrap je spojená s problémom, že pri nej nie je možné vychádzať z objektívne merateľných
výsledkov. Potom ako vodiaci parameter proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia z hľadiska
atribútu primeranosti a docielenia vzťahu priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej
náhradyjepráveuplatnenázásadarozhodovaniavporovnateľnýchveciachporovnateľne,ktorúodvolací

súd aplikoval aj v tomto prípade, tak ako uviedol vyššie. V kontexte uvedeného potom odvolací súd
postupoval, pričom považuje za potrebné uviesť i to, že nenachádza priestor na komparáciu rozdielnych
zásahov do osobnostných práv, a to bez toho, že by akokoľvek spochybnil jednoznačný záver, že
právo na život a zdravie je primárnym osobnostným právom, resp. akokoľvek bagatelizoval zásah do
osobnostných práv žalobcov.

26. Zohľadňujúcvšetkyvyššieuvedenézávery,odvolacísúdmalzato,žesuma20000eurakonáhrada
nemajetkovej ujmy pre každého zo žalobcov rešpektuje zákonné kritéria stanovené § 13 Občianskeho
zákonníka na rozhodovanie o jej priznaní a súčasne odzrkadľuje aktuálnu rozhodovaciu činnosť súdom
v obdobných prípadoch, rešpektujúc tak požiadavku jej primeranosti. Preto rozhodol tak, že rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutých zamietajúcich výrokoch zmenil a žalobu voči žalovaným v 1., 2. a
3. rade nad výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy 20 000 eur každému zo žalobcov v 1., 2. a 3.
rade zamietol.

27. Odvolací súd súčasne v súlade s ustanovením § 453 ods. 3 CSP v spojení s § 396 ods. 1 a §

255 ods. 1 CSP rozhodol o trovách dovolacieho konania, ktoré priznal v dovolaní úspešným žalobcom
v plnom rozsahu voči žalovaným v 1. až 3. rade s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných.Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).