Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114217020
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1114217020.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci žalobcu:

V.. C. G., bydlisko K. Č.. XXX/XX, XXX XX H., zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Radoslav Olijáš,
advokát, Grosslingova č. 58, 811 09 Bratislava, proti žalovanému 1: Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava,
žalovanému 2: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, žalovanému 3: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava, o žalobe žalobcu o uloženie povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu podľa zákona č.

514/2003 Z. z. a titulom nezákonného rozhodnutia podľa zákona č. 58/1969 Zb. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Súd žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca zastúpený právnym zástupcom sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.06. 2014
domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 11 459, 53 eur (skutočná škoda činila 4 459, 53 eur
a nemajetková ujma 7 000 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5, 25% ročne z tejto sumy od 25.
04. 2014 až do zaplatenia, a náhrady trov konania.

2. Počas konania, na návrh žalobcu zo dňa 10. 01. 2017, súd na pojednávaní dňa 23. 02. 2017, pripustil
návrh žalobcu na zmenu žaloby tak, že nový žalobný petit v tejto veci znie nasledovne:

Žalovaná Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky je z
titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím povinná žalobcovi zaplatiť sumu
4.459,53 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 ? ročne zo sumy 4.459,53 € od 25.04.2014 do

zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky je z titulu
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom povinná zaplatiť žalobcovi sumu
6.500,00 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 ? ročne zo sumy 6.500,00 € od 25.04.2014 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky je z titulu
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom povinná zaplatiť žalobcovi sumu
250,00 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 ? ročne zo sumy 250,00 € od 25.04.2014 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Žalovaná Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky je z titulu
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom povinná zaplatiť žalobcovi sumu

250,00 s úrokom z omeškania vo výške 5,25 ? ročne zo sumy 250,00 € od 25.04.2014 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

Žalobcovi sa proti žalovanej priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že uznesením Krajského úradu vyšetrovania PZ Trenčín zo dňa
03. 05. 2000 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené mu obvinenie (žalobca bol jedným z obvinených)
pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa ustanovenia § 9 ods. 2 a ustanovenia § 250
ods. 1, 4 Trestného zákona. Žalobca podal dňa 09. 05. 2000 proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorú
prokurátorka Okresnej prokuratúry v Prievidzi uznesením č. k. 2Pv 338/2000 - 36 zo dňa 26. 06. 2000
zamietla ako nedôvodnú. Okresná prokuratúra v Prievidzi dňa 03. 01. 2002 podala na žalobcu obžalobu

(prvú obžalobu). Okresný súd Partizánske uznesením č. k. 1T 1/2002 -2090 zo dňa 22. 02. 2002 po
predbežnom prejednaní obžaloby postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne
z dôvodu jeho nepríslušnosti. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 1T 16/2002 - 2111 zo dňa 21. 08.
2003 na neverejnom zasadnutí vec vrátil prokurátorovi na došetrenie. Na základe sťažnosti prokurátorky
Krajskej prokuratúry v Trenčíne proti tomuto uzneseniu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

č. k. 1To 82/2003 - 2125 túto sťažnosť zamietol. Dňa 19. 01. 2006 Krajská prokuratúra v Nitre podala
na Okresný súd Nitra pod č. k. 2Kv 8/2005 - 68 už druhú obžalobu (už iba pre 2 skutky z pôvodných 5
skutkov, pre ktoré bolo žalobcovi vznesené obvinenie). Okresný súd Nitra uznesením č. k. 5T 2/2006 zo
dňa 24. 02. 2006 vec postúpil Okresnému súdu Trenčín z dôvodu jeho nepríslušnosti. Krajský súd v Nitre
uznesením č. k. 2Tos 29/2006 zo dňa 03. 08. 2006 na základe sťažnosti prokurátora Krajskej prokuratúry

v Nitre, zrušil uznesenie o postúpení veci Okresnému súdu Trenčín a vec postúpil na prejednanie a
rozhodnutieOkresnémusúduTopoľčany.OkresnýsúdTopoľčanydňa11.01.2008postúpilveczdôvodu
miestnej príslušnosti Okresnému súdu Partizánske. Okresný súd Partizánske vec prejednal (predbežné
prejednanie obžaloby a osem hlavných pojednávaní) a rozsudkom č. k. 1T 25/2008 - 3310 zo dňa 06.
02. 2012 žalobcu, ako aj ostatných spoluobžalovaných, spod obžaloby oslobodil, pretože skutky ktoré sa

žalobcovi kládli za vinu neboli trestným činom. Krajský súd v Trenčíne, odvolanie prokurátorky Krajskej
prokuratúry Trenčín, proti oslobodzujúcemu rozsudku, uznesením č. k. 23To 114/2012 - 3350 zamietol
ako nedôvodné, čím sa oslobodzujúci rozsudok stal dňa 23. 05. 2013 právoplatným a vykonateľným.

4. Žalobca v samotnej žalobe uviedol, že sa náhrady škody (skutočnej škody spočívajúcej v nákladoch

na trovy obhajoby v trestnom konaní) domáha titulom nezákonného rozhodnutia podľa ustanovení
§1 ods. 1, §1 ods. 2, §2, §3, §4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., pretože nezákonné rozhodnutie bolo
podľa ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vydané pred nadobudnutím účinnosti zákona
č. 514/2003 Z. z. Za nezákonné rozhodnutie v zmysle týchto uvedených ustanovení považuje žalobca
uznesenie Krajského úradu vyšetrovania PZ Trenčín zo dňa 03. 05. 2000 o začatí trestného stíhania

a vznesení obvinenia žalobcovi pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa ustanovenia §
9 ods. 2 a ustanovenia § 250 ods. 1, 4 Trestného zákona v spojení s oslobodzujúcim rozsudkom
Okresného súdu Partizánske č. k. 1T 25/2008 - 3310 zo dňa 06. 02. 2012, s poukazom na uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23To 114/2012 - 3350 o zamietnutí odvolania prokurátorky Krajskej
prokuratúry Trenčín proti oslobodzujúcemu rozsudku súdu (oslobodzujúci rozsudok sa stal dňa 23. 05.

2013 právoplatným a vykonateľným). Podľa názoru žalobcu, žalobca v tomto prípade splnil podmienky
vyžadujúce pre ustálenie rozhodnutia ako nezákonného a to podmienku zrušenia nezákonného
rozhodnutia príslušným orgánom pre nezákonnosť podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. a
podmienku bezvýsledného vyčerpania riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu
podľa ustanovenia § 3 zákona č. 58/1969 Zb. Na základe tohto nezákonného rozhodnutia vznikla

žalobcovi škoda (skutočná škoda) spočívajúca vo vynaložení trov obhajoby žalobcu v trestnom konaní
tým, že zo svojich finančných prostriedkov zaplatil odmenu a náhradu hotových výdavkov jeho obhajcovi
JUDr. Miroslavovi Kubovčákovi. Zvolenie si obhajcu v tomto trestnom konaní nebolo účelové, ani
svojvoľné, išlo o prípad nutnej obhajoby, takže žalobca musel mať obhajcu už v prípravnom konaní.
Žalobcom vynaložené náklady na obhajcu predstavujú tarifnú odmenu obhajcu v sume 2 483, 02 eur,

jeho náhradu za stratu času za úkony vykonané v mieste, ktoré nie je jeho sídlom v sume 1 175, 21 eur,
vecnénákladyobhajcunaspotrebovanýbenzínnacestunaúkonytrestnéhokonaniavsume801,30eur.
Tietonákladyspoluvovýške4459,53eur obhajcažalobcovivyfakturovalažalobcaichobhajcoviriadne
zaplatil bankovým prevodom na účet obhajcu. Pôvodne sa žalobca tohto nároku domáhal voči všetkýmtrom žalovaným. Počas konania, písomným podaním doručeným súdu dňa 10. 01. 2017, upresnil svoju
žalobu v tejto časti tak, že v tejto časti žaloby sa predmetného nároku domáha iba proti žalovanému 1,
pretože za Slovenskú republiku koná podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky.

5. Žalobca si náhradu tejto škody uplatnil i titulom nesprávneho úradného postupu podľa ustanovenia
§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z. spočívajúcom v zbytočných prieťahoch v 13 ročnom trestnom konaní
vedenom proti žalobcovi (podľa ustálenej judikatúry sa má použiť zákon č. 514/2003 Z. z. i v prípadoch,

ak zbytočné prieťahy v konaní sa síce začali za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., ale pokračovali a
pretrvávali aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z.). Už samotná dĺžka trestného konania
13 rokov je dostatočným argumentom, že k zbytočným prieťahom v konaní skutočne došlo. Žalobca
sa predmetnou žalobou pôvodne domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 7 000 eur spôsobenej
mu neprávnym úradným postupom spočívajúcom v zbytočných prieťahoch v trestnom konaní podľa
ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Počas konania, podaním doručeným súdu dňa

10. 01. 2017, žalobca vyšpecifikoval, že voči žalovanému 1 sa domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy
vo výške 6 500 eur, a voči ďalším dvom žalovaným nemajetkovej ujmy po 250 eur. Počas konania
žalobca vyšpecifikoval prieťahy v trestnom konaní za obdobie od 03. 05. 2000 do 31. 12. 2012,
pretože od 01. 01. 2013 v tejto veci už riadne bezprieťahovo konal Krajský súd v Trenčíne. V tejto
časti žaloby si náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom - zbytočnými

prieťahmi v trestnom konaní pred súdom, žalobca uplatňuje vo výške 6 500 eur proti Slovenskej
republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 4 ods. 1
písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. . Z titulu náhrady nemajetkovej ujmy spôsobnej nesprávnym úradným
postupom - zbytočnými prieťahmi v prípravnom trestnom konaní si žalobca uplatnil nemajetkovú ujmu
vo výške 250 eur proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky

podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z.. Z titulu náhrady nemajetkovej ujmy
spôsobnej nesprávnym úradným postupom - zbytočnými prieťahmi v prípravnom trestnom konaní si
žalobca uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 250 eur proti Slovenskej republike zastúpenej Generálnou
prokuratúrou Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z.

6. Žalobca listom zo dňa 23. 04. 2014 požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, o predbežné
prerokovanie týchto nárokov podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. a ustanovenia § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky do podania žaloby na
súd, na túto žiadosť nereagovalo. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom zo dňa 29. 04.

2014 žalobcovi oznámila, že nie je orgán oprávnený konať za štát v tejto veci a žiadosť žalobcu postúpila
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, až po podaní
žaloby na súd, listom zo dňa 05. 08. 2014, žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie predmetných
nárokov postúpilo na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky listom zo dňa 09. 10. 2014, rovnako až po podaní tejto žaloby na súd, posúdilo

žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za nedôvodnú.

7. Žalovaný 3 sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11. 11. 2014. V tomto vyjadrení
uviedol, že keďže si žalobca uplatňuje náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia podľa zákona
č. 58/19696 Zb. koná v mene Slovenskej republiky Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, žalovaný 3 navrhol,
aby súd ďalej konal iba s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. V časti žaloby žalobcu,
kde si žalobca uplatňoval nárok na nemajetkovú ujmu titulom nesprávneho úradného postupu, namietal
žalovaný 3, že rovnako v tejto časti nemôže konať za štát ako zástupca štátu, a nie sú ani v tejto časti
splnené podmienky podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. pre priznanie nároku ktorých

toto ustanovenie zákona predpokladá.

8. Žalovaný 1 sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 12. 11. 2014, v ktorom
uviedol, že oba zákona, na základe ktorých sa žalobca domáha svojich nárokov, ustanovujú všeobecné
podmienky (v oboch zákonoch sú rovnaké), pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú

orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, pričom tieto podmienky musia byť splnené súčasne.
V časti žaloby, kde sa žalobca domáhal náhrady škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených na
trovy obhajoby v trestnom konaní titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým malo byť uznesenie polície
o vznesení obvinenia zo dňa 03. 05. 2000 s poukazom na následne oslobodzujúci rozsudok súdu,podľa zákona č. 58/1969 Zb., súhlasil s názorom žalobcu, že tento nárok je potrebné posudzovať podľa
zákona č. 58/1969 Zb. s poukazom na ustanovenie § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Vzhľadom
na súdnu prax, žalovaný 1 nenamietal v tejto časti žaloby právny titul, teda existenciu nezákonného

rozhodnutia. Poukazoval však na analogické uplatnenie ustanovenia druhej hlavy zákona č. 58/1969
Zb., podľa ktorého by súd mal skúmať, či žalobcovi primárne patrí právo na náhradu škody titulom
uznesenia o vznesení obvinenia s poukazom na to, či neexistuje skutočnosť vylučujúca vznik tohto
práva z dôvodu, že si trestné stíhanie zavinili sám, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti. Podľa názoru
žalovaného 1 je potrebné skúmať, či žalobca nekonal tak, bez ohľadu na formu zavinenia, že jeho

konanie bolo dôvodom k začatiu trestného konania voči nemu, že k začatiu trestného konania prispel
svojím zavineným konaním. V tejto časti žaloby žalovaný 1 vzniesol podľa ustanovenia § 22 ods. 2
zákona č. 58/1969 Zb. námietku premlčania s odôvodnením, že podľa tohto ustanovenia sa právo na
náhraduškodypremlčínajneskôrzadesaťrokovododňa,keďpoškodenémubolodoručené(oznámené)
nezákonné rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda. Vo vzťahu k trovám obhajoby , ktoré vznikli
žalobcovi so skutkami, o ktorých už bolo rozhodnuté iným spôsobom v trestnom konaní, považoval za

potrebné skúmať, aká časť týchto trov obhajoby pripadá na skutky, pri ktorých došlo k právoplatnému
oslobodeniu spod obžaloby a aká časť na skutky, pri ktorých obžaloba podaná nebola, a je potrebné
skúmať i účelnosť vynaložených trov obhajoby, a ich skutočné zaplatenie žalobcom obhajcovi. V časti
žaloby, kde sa žalobca domáhal náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu podľa zákona
č. 514/2003 Z. z., žalovaný 1 namietal, že žalobca v žalobnom návrhu nešpecifikoval, kedy malo dôjsť

k zbytočným prieťahom v trestnom konaní a ktorý orgán verejnej moci mal tieto prieťahy v trestnom
konaní a v ktorom období (časovom i právnom). Žalobca len vo všeobecnosti uviedol, že samotná dĺžka
trestného konania je dôkazom o existencii zbytočných prieťahov v konaní, pričom tieto prieťahy mali
spôsobiť všetky tri orgány verejnej moci podieľajúce sa na realizácii trestného konania. Vo vzťahu k
takto uplatnenému nároku, žalovaný 1 namietal, je absolútnu neurčitosť a nezrozumiteľnosť, keďže na

základe tvrdení žalobcu nemožno bez ďalšieho určiť, kedy malo dôjsť k prieťahom v konaní a ktorý orgán
za ktoré prieťahy a v ktorom časovom a právnom období za tieto prieťahy zodpovedá. Žalovaná 1 tak
namietala, že nesprávny úradný postup nebol žalobcom žiadnym spôsobom preukázaný. Podľa názoru
žalovaného 1 je žalobca povinný v tejto časti žaloby i preukázať splnenie podmienok podľa ustanovenia
§ 9 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. Z. účinného od 01. 01. 2013. V tejto časti žaloby žalovaný 1 namietal,

žežalobcanepreukázal uplatnenýnároknanáhradunemajetkovejujmy,žalobcasvojetvrdeniauvedené
v žalobe o narušení medziľudských vzťahov, neustálym atakovaním zo strany príbuzných a známych
počas trestného konania rôznymi nevhodnými otázkami, pohoršujúcimi komentármi alebo ironickými
poznámkami, ako aj zmenou vnímania jeho osoby verejnosťou, stres žalobcu, nepreukázal žiadnym
dôkazom.

9. Žalovaný 2 sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 21. 01. 2015, v ktorom
uviedol, že súhlasí s názorom žalobcu, že na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia je
potrebné aplikovať zákon č. 58/1969 Zb. s poukazom na ustanovenie § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z., preto orgánom zastupovať v tejto časti žaloby štát je podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969

Zb. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a nie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V
častižaloby,kdesažalobcadomáhanáhradynemajetkovejujmytitulomnesprávnehoúradnéhopostupu
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný 2 namietal, že v žiadnom štádiu trestného konania vedeného
vočižalobcovizostranyprokuratúryakoorgánudohľadunebolikonštatovanéprieťahyvkonanízostrany
vyšetrovateľa policajného zboru. Všetky rozhodnutia a úkony boli vykonávané v súlade so zákonom

a v časovom rozpätí, ktoré bolo s ohľadom k samotnému rozsiahlemu trestnému konaniu primerané.
Žalobca počas celého trestného konania nepožiadal dozorujúceho prokurátora o preskúmanie postupu
vyšetrovateľa v tejto veci. Žalovaný 2 poukazoval na to, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
nemôže niesť zodpovednosť za prípadné prieťahy v trestnom konaní zo strany prokurátora, či súdu,
keďže na tieto orgány ani nemalo žiadny vplyv počas trestného konania. Ďalej namietal i nedôvodnosť

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú žiadnym spôsobom žalobca neodôvodnil.

10.Počas konania žalobca opakovane poukazoval na to, že pri náhrade škody titulom nezákonného
rozhodnutia je potrebné aplikovať zákon č. 58/1969Zb. s poukazom na ustanovenie § 27 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z., čo ani jeden zo žalovaných nakoniec nerozporovali, naopak, s touto argumentáciou

súhlasili. Vo vzťahu zodpovednosti za nesprávny úradným postup jednotlivých orgánov činných v
trestnom konaní spočívajúci v zbytočných prieťahoch v trestnom konaní, žalobca zastával názor, po
vznesení námietky všetkých troch žalovaných, že žalobca nevyšpecifikoval, v čom, kedy, ako mali
vzniknúť prieťahy v konaní, v akých štádiách trestného konania, že týchto prieťahov sa dopustili orgányčinné v trestnom konaní podriadené jednotlivým ministerstvám, preto každé ministerstvo zodpovedá za
prieťahy spôsobené orgánom, ktorý je im podriadený.

11.Súd vykonal v tejto veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými všetkými
stranami počas celého konania, výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T 25/2008 (počas konania súd vrátil tento spis späť tomuto súdu
na základe ich vyžiadania), ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

12. Súd počas konania nepripustil návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vypočutím ako svedka
JUDr. Miroslava Kubovčáka, ktorý bol v trestnom konaní obhajcom žalobcu, k trovám obhajoby, pretože
celý priebeh trestného konania, jednotlivé úkony obhajcu, výšku vyfakturovanej odmeny, i spôsob jej
zaplatenia žalobcom, žalobca dostatočne preukázal listinnými dôkazmi počas konania, takže výsluch
tohto navrhovaného svedka k uvedeným otázkam by bol zbytočný a nehospodárny.

13. Súd ďalej počas konania nepripustil návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vyžiadaním si spisu
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vybavení žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie
predmetných nárokov, a to z dôvodu, že takéto dokazovanie sa súdu javilo ako nehospodárne, vzhľadom
na to, že v spise sa v čase rozhodovania o tomto návrhu už nachádzali všetky žiadosti žalobcu o
predbežné prerokovanie predmetných nárokov adresované všetkým trom žalovaným a ich odpovede.

14. Súd na základe vykonaného dokazovania, po ustálení skutkového stavu veci, a po posúdení právnej
argumentácie oboch strán, ustálil nasledovné.

15. Uznesením Krajského úradu vyšetrovania PZ Trenčín zo dňa 03. 05. 2000 bolo začaté trestné

stíhanie a žalobcovi vznesené obvinenie (žalobca bol jedným z obvinených) pre trestný čin podvodu
spolupáchateľstvom podľa ustanovenia § 9 ods. 2 a ustanovenia § 250 ods. 1, 4 Trestného zákona.

16. Žalobca podal dňa 09. 05. 2000 proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorú prokurátorka Okresnej
prokuratúry v Prievidzi uznesením č. k. 2Pv 338/2000 - 36 zo dňa 26. 06. 2000 zamietla ako nedôvodnú.

17. Okresná prokuratúra v Prievidzi dňa 03. 01. 2002 podala na žalobcu obžalobu (prvú obžalobu).

18. Okresný súd Partizánske uznesením č. k. 1T 1/2002 -2090 zo dňa 22. 02. 2002 po predbežnom
prejednaní obžaloby postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne z dôvodu

jeho nepríslušnosti.

19. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 1T 16/2002 - 2111 zo dňa 21. 08. 2003 na neverejnom
zasadnutí vec vrátil prokurátorovi na došetrenie.

20. Na základe sťažnosti prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trenčíne proti tomuto uzneseniu Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1To 82/2003 - 2125 túto sťažnosť prokurátorky Krajskej
prokuratúry v Trenčíne zamietol.

21. Dňa 19. 01. 2006 Krajská prokuratúra v Nitre podala na Okresný súd Nitra pod č. k. 2Kv 8/2005 -

68 už druhú obžalobu (už iba pre 2 skutky z pôvodných 5 skutkov, pre ktoré bolo žalobcovi vznesené
obvinenie).

22. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 5T 2/2006 zo dňa 24. 02. 2006 vec postúpil Okresnému súdu
Trenčín z dôvodu jeho nepríslušnosti.

23. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 2Tos 29/2006 zo dňa 03. 08. 2006 na základe sťažnosti
prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre, zrušil uznesenie o postúpení veci Okresnému súdu Trenčín a
vec postúpil na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Topoľčany.

24. Okresný súd Topoľčany dňa 11. 01. 2008 postúpil vec z dôvodu miestnej príslušnosti Okresnému
súdu Partizánske.25. Okresný súd Partizánske vec prejednal (predbežné prejednanie obžaloby a osem hlavných
pojednávaní) a rozsudkom č. k. 1T 25/2008 - 3310 zo dňa 06. 02. 2012 žalobcu, ako aj ostatných
spoluobžalovaných, spod obžaloby oslobodil, pretože skutky ktoré sa žalobcovi kládli za vinu neboli

trestným činom.

26. Krajský súd v Trenčíne, odvolanie prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín, proti oslobodzujúcemu
rozsudku, uznesením č. k. 23To 114/2012 - 3350 zamietol ako nedôvodné, čím sa oslobodzujúci
rozsudok stal dňa 23. 05. 2013 právoplatným a vykonateľným.

27. Listom zo dňa 23. 04. 2014 požiadal žalobca Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, o predbežné
prerokovanie predmetných nárokov podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. a ustanovenia
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

28. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky do podania žaloby na súd, na túto žiadosť
nereagovalo. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom zo dňa 29. 04. 2014 žalobcovi
oznámila, že nie je orgán oprávnený konať za štát v tejto veci a žiadosť žalobcu postúpila Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, až po podaní žaloby na
súd, listom zo dňa 05. 08. 2014, žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie predmetných nárokov

postúpilo na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky listom zo dňa 09. 10. 2014, rovnako až po podaní tejto žaloby na súd, posúdilo žiadosť žalobcu
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za nedôvodnú.

29. Predmetnou žalobou sa žalobca domáha proti žalovanému 1 zaplatenia sumy 4 459, 53 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5, 25% ročne z tejto sumy od 25. 04. 2014 až do zaplatenia.
Žalobca sa zaplatenia tejto sumy proti žalovanému 1 domáha titulom nezákonného rozhodnutia podľa
ustanovení §1 ods. 1, 2, § 2, § 3, § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., pretože nezákonné rozhodnutie
bolo podľa ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vydané pred nadobudnutím účinnosti
zákona č. 514/2003 Z. z. Za nezákonné rozhodnutie v zmysle týchto uvedených ustanovení považuje

žalobca uznesenie Krajského úradu vyšetrovania PZ Trenčín zo dňa 03. 05. 2000 o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia žalobcovi pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa ustanovenia
§ 9 ods. 2 a ustanovenia § 250 ods. 1, 4 Trestného zákona v spojení s oslobodzujúcim rozsudkom
Okresného súdu Partizánske č. k. 1T 25/2008 - 3310 zo dňa 06. 02. 2012, s poukazom na uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23To 114/2012 - 3350 o zamietnutí odvolania prokurátorky Krajskej

prokuratúry Trenčín proti oslobodzujúcemu rozsudku súdu (oslobodzujúci rozsudok sa stal dňa 23. 05.
2013 právoplatným a vykonateľným). V tejto časti žaloby žaluje žalobca nakoniec iba žalovaného 1
Slovenskú republiku, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Na základe
tohto nezákonného rozhodnutia vznikla žalobcovi škoda (skutočná škoda) spočívajúca vo vynaložení
trov obhajoby žalobcu v trestnom konaní tým, že zo svojich finančných prostriedkov zaplatil odmenu a

náhradu hotových výdavkov jeho obhajcovi JUDr. Miroslavovi Kubovčákovi. Zvolenie si obhajcu v tomto
trestnom konaní nebolo účelové, ani svojvoľné, išlo o prípad nutnej obhajoby, takže žalobca musel
mať obhajcu už v prípravnom konaní. Žalobcom vynaložené náklady na obhajcu predstavujú tarifnú
odmenu obhajcu v sume 2 483, 02 eur, jeho náhradu za stratu času za úkony vykonané v mieste, ktoré
nie je jeho sídlom v sume 1 175, 21 eur, vecné náklady obhajcu na spotrebovaný benzín na cestu na

úkony trestného konania v sume 801, 30 eur. Tieto náklady spolu vo výške 4 459, 53 eur obhajca
žalobcovi vyfakturoval a žalobca ich obhajcovi riadne zaplatil bankovým prevodom na účet obhajcu.
Žalovaný 1 súhlasil s právnym predpisom, na základe ktorého sa žalobca domáhal tohto nároku, že
na tento nárok je potrebné aplikovať zákon č. 58/1969 Zb. s poukazom na ustanovenie § 27 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z. Vzhľadom na súdnu prax, žalovaný 1 nenamietal existenciu nezákonného

rozhodnutia. Poukazoval však na analogické uplatnenie ustanovenia druhej hlavy zákona č. 58/1969
Zb., podľa ktorého by súd mal skúmať, či žalobcovi patrí právo na náhradu škody titulom uznesenia o
vznesení obvinenia s poukazom na to, či neexistuje skutočnosť vylučujúca vznik tohto práva z dôvodu,
že si trestné stíhanie zavinili sám, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti. Žalovaný 1 vzniesol podľa
ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. námietku premlčania s odôvodnením, že podľa tohto

ustanovenia sa právo na náhradu škody premlčí najneskôr za desať rokov odo dňa, keď poškodenému
bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda. Vo vzťahu k
trovám obhajoby, žalovaný 1 namietal ich účelnosť.30. Súd v časti žaloby žalobcu, kde sa domáha náhrady škody spočívajúcej v zaplatení trov obhajoby
obhajcovi žalobcu v trestnom konaní, titulom nezákonného rozhodnutia proti žalovanému 1 (viď bod 29
rozsudku) uvádza, že nároku na náhradu škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť zaplatením trov obhajoby

jeobhajcovivpredmetnomtrestnomkonaníJUDr.MiroslavoviKubovčákovi,sažalobcasprávnedomáha
podľa zákona č. 58/1969 Zb., keďže nezákonné rozhodnutie bolo podľa ustanovenia § 27 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. vydané pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z.. S aplikáciou tohto
právneho predpisu na uplatnený nárok sa stotožnil i v tejto časti žaloby žalovaný 1. Preto súd posudzoval
tento uplatnený nárok podľa uvedeného právneho predpisu. Súd skôr ako sa zaoberal vyhodnotením

zákonných predpokladov uvedených v tomto právnom predpise (existencia nezákonného rozhodnutia,
vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou), sa
musel vysporiadať s námietkou premlčania vznesenou v tejto časti žaloby žalovaný 1. Žalovaný 1
počas konania namietal, že podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. je tento nárok
premlčaný, s odôvodnením, že podľa tohto ustanovenia sa právo na náhradu škody premlčí najneskôr
za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým

mu bola spôsobená škoda. Súd po preskúmaní dôvodnosti tejto námietky premlčania sa stotožnil
s argumentáciou žalobcu, že námietka premlčania vznesená žalovaným 1 je nedôvodná. Žalobca
si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím uznesením o vznesení
obvinenia zo dňa 03. 05. 2000. Žalobca podal dňa 09. 05. 2000 proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorú
prokurátorka Okresnej prokuratúry v Prievidzi uznesením č. k. 2Pv 338/2000 - 36 zo dňa 26. 06. 2000

zamietla ako nedôvodnú. Pokiaľ by sa súd stotožnil s názorom žalovaného 1, že nárok žalobcu je
premlčaný, k premlčaniu by došlo ešte v čase, keď žalobca ani nemohol mať vedomosť (objektívne, ani
subjektívne), že mu v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím vznikla už v danom čase alebo vznikne v
budúcnosti škoda. Ak by sa predmetného nároku žalobca domáhal na súde v čase vydania uznesenia
o vznesení obvinenia (máj 2000), súd by takúto žalobu musel zamietnuť ako predčasne podanú.

Rozhodnutie o vznesení obvinenia sa totiž mohlo stať nezákonným až právoplatným oslobodzujúcim
rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. 1T 25/2008 - 3310 zo dňa 06. 02. 2012, s poukazom na
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23To 114/2012 - 3350 o zamietnutí odvolania prokurátorky
Krajskej prokuratúry Trenčín proti oslobodzujúcemu rozsudku súdu (oslobodzujúci rozsudok sa stal dňa
23. 05. 2013 právoplatným a vykonateľným). Výklad námietky premlčania podľa žalovaného 1 sa súdu

nejaví ako spravodlivé, pretože premlčacia lehota by začala plynúť ešte v čase, kedy sa len celé trestné
konanie začalo, a žalobca ani nemal a nemohol mať vedomosť ako a kedy sa skončí.

31. Následne, po ustálení námietky premlčania ako nedôvodnej, sa súd zaoberal vyhodnotením
zákonných predpokladov uvedených v tomto právnom predpise (existencia nezákonného rozhodnutia,

vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou).
Žalobca sa zaplatenia náhrady škody proti žalovanému 1 domáhal titulom nezákonného rozhodnutia
podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 2, § 3, § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.. Za nezákonné rozhodnutie
v zmysle týchto uvedených ustanovení považoval žalobca uznesenie Krajského úradu vyšetrovania
PZ Trenčín zo dňa 03. 05. 2000 o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia žalobcovi v spojení s

oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. 1T 25/2008 - 3310 zo dňa 06. 02. 2012, s
poukazom na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23To 114/2012 - 3350 o zamietnutí odvolania
prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín proti oslobodzujúcemu rozsudku súdu, právoplatným a
vykonateľným dňa 23. 05. 2013. Podľa názoru súdu, v danej veci žalobca nepreukázal existenciu
nezákonného rozhodnutia, pretože koncept tzv. nezákonného rozhodnutia, ktorý uvádza žalobca vo

svojej žalobe, nie je v ustanoveniach uvádzaných samotným žalobcom vôbec uvedený. V žalobcom
citovaných ustanoveniach, ale ani v žiadnych iných ustanoveniach zákona č. 58/1969 Zb., nie je
vyslovene upravený konštrukt nezákonného rozhodnutia - uznesenie polície o vznesení obvinenia je
nezákonnéspoukazomnanáslednýoslobodzujúcirozsudoksúdu.Súdpripúšťa,žesúdnaprax pripúšťa
takýto koncept nezákonného rozhodnutia, avšak súd ma za to, že rozhodnutiami súdov nie je možné

až tak extenzívne vykladať inštitút nezákonného rozhodnutia prípadne rozhodnutiami súdov zapĺňať
právne vákuum v právnom predpise, čo by sa v budúcnosti mohlo javiť ako prekračovanie právomoci
súdu alebo svojvoľné, až účelové vykladanie si zákona. Kedže súd ustálil, že v predmetnom uplatnenom
nároku nie je naplnený už prvý zákonný predpoklad t. j. existencia nezákonného rozhodnutia, už sa
následnenezaoberalanevyhodnocovalďalšiezákonnépredpoklady,anámietkyžalovaného1(účelnosť

trov obhajoby, ich zaplatenie, nutnosť obhajcu) v tejto časti žaloby, a žalobu v tejto časti zamietol.

32. Predmetnou žalobou sa žalobca ďalej domáhal proti všetkým žalovaným zaplatenia nemajetkovej
ujmy podľa ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. , a to titulom nesprávneho úradnéhopostupu podľa ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z.. V tejto časti žaloby si náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom - zbytočnými prieťahmi v trestnom konaní pred
súdom, žalobca uplatňoval vo výške 6 500 eur proti žalovanému 1 Slovenskej republike zastúpenej

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
514/2003 Z. z. . Z titulu náhrady nemajetkovej ujmy spôsobnej nesprávnym úradným postupom -
zbytočnými prieťahmi v prípravnom trestnom konaní si žalobca uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške
250 eur proti žalovanému 2 Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky
podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z.. Z titulu náhrady nemajetkovej ujmy

spôsobnej nesprávnym úradným postupom - zbytočnými prieťahmi v prípravnom trestnom konaní
si žalobca uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 250 eur i proti žalovanému 3 Slovenskej republike
zastúpenej Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) zákona
č.514/2003Z.z.Podľažalobcuneprávnyúradný postupspočíva vzbytočnýchprieťahochvjednotlivých
štádiách trestného konania. Prieťahy v trestnom konaní mali vzniknúť za obdobie od 03. 05. 2000 do 31.
12. 2012. Žalobca i žalovaní sa zhodli, že podľa ustálenej judikatúry sa má na predmetný nárok uplatniť

zákon č. 514/2003 Z. z., keďže žalobcom namietané prieťahy v konaní sa síce začali za účinnosti
zákona č. 58/1969 Zb., ale pokračovali a pretrvávali aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003
Z. z.. Tento názor všetkých strán je súladný s názorom súdu na aplikáciu zákona č. 514/2003 Z. z. na
predmetnýuplatnenýnárok.Podľažalobcuužsamotnádĺžkatrestnéhokonania13rokovjedostatočným
argumentom, že k zbytočným prieťahom v konaní skutočne došlo, a to bez ohľadu na to, či príslušné

orgány činné v trestnom konaní v tom ktorom štádiu trestného konania konštatovali alebo nekonštatovali
prieťahy v konaní. Súd sa v tejto časti žaloby stotožnil s argumentáciou žalobcu, že v danej veci nie je
možné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. účinné od 01. 01. 2013, o to viac,
že žalobca namieta nesprávny úradný postup, ku ktorému malo dôjsť v čase pred účinnosťou týchto
ustanovení zákona (od 03. 05. 2000 čas vznesenia obvinenia do 31. 12. 2012).

33. V tejto časti žaloby všetci traja žalovaní namietali, že žalobca nepreukázal počas celého konania
existencia nesprávneho úradného postupu spočívajúcu v prieťahoch v tomto trestnom konaní.
Poukazovali na to, že celé trestné konanie bolo veľmi rozsiahle (niekoľko obvinených, viacero skutkov),
počas celého trestného konania sa v ňom vykonávalo rozsiahle dokazovanie, a prípadné podania,

podnety, sťažnosti žalobcu, ktoré podával príslušným prokuratúram počas prípravného konania, neboli
vyhodnotené ako dôvodné a neboli v ich vybaveniach skonštatované prieťahy v konaní, v žiadnom
štádiu. Súd po vyhodnotení celého trestného spisového materiálu, po vyhodnotení všetkých podaní,
podnetov, sťažností, ktoré podal žalobca na príslušné prokuratúry v čase prebiehajúceho vyšetrovania
v tejto veci, a ktoré si počas konania zabezpečil súd sám, ustálil, že námietky žalovaných, že žalobca

nepreukázal nesprávny úradný postup sú dôvodné. Skutočne zo žiadneho vybavenia podaní, sťažností
alebo urgencií žalobcu, ktoré podával v prípravnom konaní prokuratúre, nevyplýva, že by v niektorom
z týchto štádií trestného konania došlo k prieťahom v konaní, alebo akémukoľvek inému pochybeniu.
Keďže súd ustálil, že v predmetnom uplatnenom nároku nie je naplnený už prvý zákonný predpoklad
t. j. existencia nesprávneho úradného postupu, už sa následne nezaoberal a nevyhodnocoval ďalšie

zákonné predpoklady, prípadné námietky žalovaných v tejto veci (nepreukázanie vzniku ujmy), a
rovnako ako pri prvom uplatnenom nároku žalobu v tejto časti zamietol.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

35. Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporové poriadku tak, že
žalovaným, ktorí mali vo veci úspech, pretože súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, nepriznal
nárok na náhradu trov konania, pretože všetci počas konania uviedli, že im žiadne trovy konania
nevznikli. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

36. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38

zákona č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).