Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 12C/181/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113230957
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1113230957.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci

žalobcu: J.. H. R., E.., bytom: N. D. J./6, A., proti žalovanému: Slovenská republika, v ktorej mene koná
Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žalovaný n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.09.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal zaviazal
na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 25 000,-€ s príslušenstvom, ospravedlnenie sa, a na určenie,
že v prípade ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú rozsudkom, je žalobca oprávnený uverejniť na

ich náklady v časopise Justičná revue ním žiadané ospravedlnenie. Taktiež sa domáhal náhrady trov
konania a to titulom zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup, ako aj
titulom ochrany osobnosti.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že 25.06.2013 vydal senát Krajského súdu (ďalej len KS) v Bratislave
rozsudok 8Co/178//2013-279 v odôvodnení ktorého na strane 12 prvý odsek zhora uviedol, že " v
danom prípade však nebolo trestné stíhanie vedené voči navrhovateľovi zastavené z dôvodu, že sa
nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným ..., ale ... došlo k zastaveniu trestného

stíhania výlučne z dôvodu premlčania, ktorým trestnosť činu zanikla v zmysle § 87 trestného zákona"
Poukázal na to, že citované skutkové tvrdenie senátu je lživé nakoľko výrok uznesenia 1Pv/1106/04-62
Okresnej prokuratúry Bratislava II konštatuje, že k zastaveniu jeho trestného stíhania došlo z dôvodu
neprípustnosti trestného stíhania, pretože bolo preskúmanie lživého tvrdenia policajta o jeho trestnom
čine neprípustné, nebolo možné zistiť, že sa predpoklad o tam popísanom skutku nenaplnil. Ďalej
uviedol, že ohováranie, podľa ktorého spáchal trestný čin krádeže, za ktorý nebol postihnutý len preto
lebo došlo k jeho premlčaniu, sudkyne Krajského súdu zverejnili v právoplatnej verejnej listine vydanej

súdom Slovenskej republiky v medziach jeho právomoci. Argumentoval, že takto porušili jeho právo na
prezumpciu neviny. Mal za to, že sudkyne uvedeného senátu ho ohovorili úmyselne nakoľko rozdiel
medzi zánikom trestnosti činu z dôvodu premlčania a neprípustnosťou trestného stíhania sudkyniam
vysvetlila prokurátorka v uznesení Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 02.08.2006 č.k. 25KPt/65/06
a preto ho poznali. Na základe ohovárania žalobcu v konaní vedenom na KS v Bratislave pod sp.
zn. 8Co/178//2013 vznikla žalobcovi nemajetková z dôvodu, že bol ohovorený zo spôsobenia značnej
škody krádežou, ktorá sa podľa zákonnej definície platnej v roku 2006 rovnala najmenej stonásobku

minimálnej mzdy.
3. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 14.11.2013 vyzval žalobcu v prejednávanej veci na
odstránenie vád podania, a to tak, aby označí odporcu tak, aby bol označený v súlade s ustanoveniami
§ 21 ods. 4 a § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Vo svojom návrhu presne a jednoznačneuveďte, ktorý orgán má konať za Slovenskú republiku. Uvedené rozhodnutie vydal súd z dôvodu, že
žalobca vo svojom návrhu na začatie konania označil ako žalovaného štát, pričom ako orgán konajúci
v jeho mene uviedol aj viaceré subjekty, ktoré nespĺňali predpoklady uvedené v § 21 ods. 4 O.s.p. (nie

sú štátnymi orgánmi v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi ani právnickými osobami,
ktoré sú oprávnené podľa osobitného predpisu za štát - Slovenskú republiku konať) s poučením žalobcu
o tom, že súd nemôže s takýmito subjektmi pokračovať v konaní.
4. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 10.01.2014 podanie žalobcu v časti v časti zastúpenia
žalovaného - Q.. Q. X., Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, Q.. Q. M.,

Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava a JUDr. V. S., Krajský súd v Bratislave,
Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava odmietol. Uvedené rozhodnutie v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 29.05.2014, č.k. 4Co/167/2014-33 nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2014.
5. Súd vyzval výzvou zo dňa 10.12.2014 žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 20 Eur podľa
položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov/ zákon č. 71/92Zb.) Žalobca uvedený súdny poplatok zaplatil
dňa 30.12.2014.

6. Súd vyzval výzvou zo dňa 01.06.2015 žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66
Eur podľa položky 7b Sadzobníka súdnych poplatkov/ zákon č. 71/92Zb.) za návrh v časti ochrany
osobnosti a poučil žalobcu o následkoch neuhradenia súdneho poplatku. Nakoľko žalobca uvedený
súdny poplatok nezaplatil súd uznesením zo dňa 16.10.2015, č.k. 12C/181/2013-52 konanie v časti
uloženia povinnosti žalovanému do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaslať žalobcovi

prehlásenie nasledovného znenia:
"Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 178/2012-279 z 25.6.2013 Slovenská republika
neoprávnene a hrubým spôsobom zasiahla do osobnostných práv pána J.. H. R., E.., keď v tomto
rozsudku sudkyne Q.. Q. X., Q.. Q. M. a Q.. V. S. zverejnili nepravdivé tvrdenie, že predpoklad, že
pán R. ako konateľ spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol.s.r.o. spáchal trestný čin krádeže majetku tejto

spoločnosti v hodnote 451.465,50 Sk, sa nenaplnil preto, lebo trestnosť tohto činu zanikla premlčaním.
Citované ohováranie menované sudkyne Krajského súdu v Bratislave uverejnili, keď ich Ministerstvo
spravodlivosti ubezpečilo, že nedopustí, aby poškodený pán R. od Slovenskej republiky za ich
ohováranie získal zákonom predpokladanú satisfakciu podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Týmto sa Slovenská republika za citované ohováranie Krajským súdom v Bratislave ako i za nezákonné

postupy Ministerstva spravodlivosti SR, pánovi J.. H. R., CSc., ospravedlňuje."
a v časti, kde v prípade, že žalovaná Slovenská republika dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto
rozsudkom, je žalobca oprávnený uverejniť formou platenej inzercie na náklady Slovenskej republiky
zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR v časopise Justičná revue nasledovný text:
"Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 178/2012-279 z 25.6.2013 Slovenská republika

neoprávnene a hrubým spôsobom zasiahla do osobnostných práv pána J.. H. R., E.., keď v tomto
rozsudku sudkyne Q.. Q. X., Q.. Q. M. a Q.. V. S. zverejnili nepravdivé tvrdenie, že predpoklad, že
pán R. ako konateľ spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol.s.r.o. spáchal trestný čin krádeže majetku tejto
spoločnosti v hodnote 451.465,50 Sk, sa nenaplnil preto, lebo trestnosť tohoto činu zanikla premlčaním.
Citované ohováranie menované sudkyne Krajského súdu v Bratislave uverejnili, keď ich Ministerstvo

spravodlivosti ubezpečilo, že nedopustí, aby poškodený pán R. od Slovenskej republiky za ich
ohováranie získal zákonom predpokladanú satisfakciu podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Týmto sa Slovenská republika za citované ohováranie Krajským súdom v Bratislave ako i za nezákonné
postupy Ministerstva spravodlivosti SR, pánovi J.. H. R., CSc., ospravedlňuje." zastavil pretože
žalobca i napriek riadne doručenej výzve na zaplatenie súdneho poplatku súdny poplatok nezaplatil.

Voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
25.06.2016 č.k. 6Co/20/2016-57 napadnuté uznesenie potvrdil.
7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 14.07.2016 žiadal o rozšírenie žaloby v nasledujúcom znení:
"2. Súd konštatuje, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/178/2012-279 z 25.06.2013
Slovenská republika porušila právo navrhovateľa podľa § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a §

193zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ktorénavrhovateľovizaručujú,žesúdjeviazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny
delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal. Slovenská republika neoprávnene
a hrubým spôsobom zasiahla do osobnostných práv pána J.. H. R., CSc., keď v citovanom rozsudku
sudkyne Q.. Q. X., Q.. Q. M. a Q.. V. S. zverejnili nepravdivé tvrdenie, že predpoklad, že pán R. ako

konateľ spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o. spáchal trestný čin krádeže majetku tejto spoločnosti
v hodnote 451.465,50 Sk, sa nenaplnil preto, lebo trestnosť tohto činu zanikla premlčaním.
V uverejnení citovaného tvrdenia vyššie menovaným sudkyniam bránili tiež právo navrhovateľa podľa
ň 134 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý ukladá všetkým štátnym orgánom povinnosť pravdivoodôvodňovať nimi vydané právoplatné rozhodnutia. Od 01.07.2016 je toto právo na pravdivosť verejných
listín , ktoré menované sudkyne voči navrhovateľovi porušili, v právnom poriadku Slovenskej republiky
zaručené znením § 205 zák. č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku.

Citované ohováranie menované sudkyne Krajského súdu v Bratislave uverejnili, keď ich Ministerstvo
spravodlivosti ubezpečilo, že nedopustí, aby poškodený pán R. od Slovenskej republiky za ich
ohováranie získal zákonom predpokladanú satisfakciu podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Súd ďalej konštatuje, že konanie Okresného súdu Bratislava I č.k. 12c/181/2013, v časti konštatovania
porušenia práva navrhovateľa sudkyňami Q.. Q. X., Q.. Q. M. a Q.. V. S. a Ministerstvom spravodlivosti

SR na pravdivé tvrdenia o jeho osobe, zastavila JUDr. A. A., sudkyňa Okresného súdu Bratislava I
a takýto jej postup, ktorým porušila právo navrhovateľa podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. ako
správny, schválil i zákonný odvolací senát v tomto konaní.
Týmto sa Slovenská republika za citované ohováranie a nezákonné postupy svojich súdov a sudkýň,
ako i za nezákonné postupy Ministerstva spravodlivosti SR, pánovi J.. H. R., CSc., ospravedlňuje.
3. Pokiaľ žalobca neobdrží od žalovanej Slovenskej republiky do troch dní od nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku prehlásenie so znením totožným s konštatovaním súdu podľa
predchádzajúceho výroku, je žalobca oprávnený uverejniť formou platenej inzercie na náklady
Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR v časopise Justičná revue nasledovný
text:
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/178/2012-279 z 25.06.2013 Slovenská republika

porušila právo navrhovateľa podľa § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 193 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ktoré navrhovateľovi zaručujú, že súd je viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal. Slovenská republika neoprávnene a hrubým spôsobom
zasiahla do osobnostných práv pána J.. H. R., E.., keď v citovanom rozsudku sudkyne Q.. Q. X., Q.. Q.

M. a Q.. V. S. zverejnili nepravdivé tvrdenie, že predpoklad, že pán R. ako konateľ spoločnosti BLOCK
SLOVAKIA, spol. s r.o. spáchal trestný čin krádeže majetku tejto spoločnosti v hodnote 451.465,50 Sk,
sa nenaplnil preto, lebo trestnosť tohto činu zanikla premlčaním.
V uverejnení citovaného tvrdenia vyššie menovaným sudkyniam bránili tiež právo navrhovateľa podľa
§ 134 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý ukladá všetkým štátnym . orgánom povinnosť pravdivo

odôvodňovať nimi vydané právoplatné rozhodnutia. Od 01.07.2016 je toto právo na pravdivosť verejných
listín , ktoré menované sudkyne voči navrhovateľovi porušili, v právnom poriadku Slovenskej republiky
zaručené znením § 205 zák. č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku.
Citované ohováranie menované sudkyne Krajského súdu v Bratislave uverejnili, keď ich Ministerstvo
spravodlivosti ubezpečilo, že nedopustí, aby poškodený pán R. od Slovenskej republiky za ich

ohováranie získal zákonom predpokladanú satisfakciu podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Súd ďalej konštatuje, že konanie Okresného súdu Bratislava I č.k. 12c/181/2013, v časti konštatovania
porušenia práva navrhovateľa sudkyňami Q.. Q. X., Q.. Q. M. a Q.. V. S. a Ministerstvom spravodlivosti
SR na pravdivé tvrdenia o jeho osobe, zastavila JUDr. A. A., sudkyňa Okresného súdu Bratislava I
a takýto jej postup, ktorým porušila právo navrhovateľa podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. ako

správny, schválil i zákonný odvolací senát v tomto konaní.
Týmto sa Slovenská republika za citované ohováranie a nezákonné postupy svojich súdov a sudkýň,
ako i za nezákonné postupy Ministerstva spravodlivosti SR, pánovi J.. H. R., CSc., ospravedlňuje."
A zároveň uvedeným podaním žiadal, aby súd do konania pribral aj orgán žalovanej I.6.
8. Súd uznesením zo dňa 01.02.2017, č.k. 12C/181/2013-65 vyzval žalobcu, aby odstránil vady podania

zo dňa 14.07.2016 tak, aby pokiaľ žaluje Slovenskú republiku značil orgán konajúci za štát nakoľko ak je
stranou v spore štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu,
ktorý bude za štát konať, nakoľko Slovenská republika v procesnom postavený žalovaného môže byť
zastúpená len jedným subjektom, aby uviedol, či v jeho podaní zo dňa 14.07.2016 menované sudkyne
žaluje ako osobitné strany na strane žalovaného, v prípade ak áno, tak ich presne identifikuje, nakoľko v

doručenom podaní nie sú riadne označené (V prípade ak je žalovaný fyzická osoba, je potrebné uviesť
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo žalovaného, tak ako sú zapísané v obchodnom registri.). Na
uvedené uznesenie žalobca reagoval podaním doručeným súdu dňa 01.03.2017, v ktorom uviedol, že
menované sudkyne nie sú stranami konania, ale že strana je len jedna a tou je štát.

9.Žalovanýžiadalžalobcovnávrhakonedôvodnýzamietnuť.Malzato,žežalobcanepreukázalsplnenie
zákonných predpokladov na uplatnenie zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, vyjadrením sa zástupcu žalovaného, listinnými
dôkazmi a to: pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 16C/47/2006, ako aj s ostatným obsahom
spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Žalobca zotrval na písomne podanom návrhu a žiadal aby mu súd vyhovel. Nesúhlasil s
nepripustenímzmenypetitunakoľkomalzato,žeknejdošlopredprvýmpojednávanímvoveci. Žalobca
sa ďalej pridržal sa svojej argumentácie uvedenej v žalobnom návrhu. Na preukázanie dôvodnosti ním
uplatneného nároku navrhol aby súd oboznámil spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16C/74/2006, iné návrhy
na doplnenie dokazovania nenavrhol. Namietal, že žalovaná sa nevyjadrila k nesprávnemu úradnému

postupu,ktorýjepredmetomžalobyareagujenanezákonnérozhodnutie,ktorépredmetomžalobynieje.
12. Žalovaný zotrval na písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu a žiadal ho ako nedôvodný a
nepreukázaný zamietnuť.
13. Súd z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16C/47/2006 zistil nasledovné:
Žalobca sa žalobným návrhom v uvedenom konaní domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
25.227,38,-€ s príslušenstvom a ospravedlnenie sa a na určenie, že v prípade ak žalovaní nesplnia

povinnosť uloženú rozsudkom, je žalobca oprávnený uverejniť na ich náklady v časopise Justičná
revue ním žiadané ospravedlnenie. Svoj návrh odôvodnil tým, že 13.9.2005 vydal senát Krajského
súdu (ďalej len KS) v Bratislave rozsudok 9Cbs 64/03-163 z 13.9.2005, ktorý bol následne zrušený
uznesením Najvyššieho súdu SR (ďalej len NS SR) č.k. 3Obo 290/2005 z 12.7.2006 z dôvodu, že
predmetným rozsudkom krajský súd na žalobu o vlastníckom práve podľa Občianskeho zákonníka

aplikoval Obchodný zákonník a teda rozhodoval o veci, na rozhodovanie o ktorej nebol vecne príslušný,
t.j. prekročil svoju právomoc. Ďalej argumentoval, že uznesením OR PZ ÚJKP Bratislava II ČVS:
ORP-594/2002-Ts z 29.11.2005 bol krivo obvinený z trestného činu krádeže. Vydanie tohto uznesenia
bolo od počiatku nezákonným právnym aktom, pretože dňom 31.7.2005 uplynula doba premlčania
takéhoto trestného činu i v prípade, že by sa vôbec stal, na čo upozorňoval a zrušené bolo až na

základe jeho mimoriadneho opravného prostriedku na Krajskú prokuratúru Bratislava. Škoda, ktorá
tam voči nemu bola uplatnená, nebola ani evidovaná v dokladoch údajného poškodeného, čo si mal
vyšetrovateľ preveriť. Trestné stíhanie bolo zastavené dňa 8.8.2006. Na základe jeho ohovárania
v konaní KS v Bratislave č.k. 9Cbs 64/03-163 ho z podobného trestného činu krádeže ten istý
vyšetrovateľ obvinil už uznesením ČVS: ORP-594/2002-Ts z 23.8.2004. Toto obvinenie však bolo už

zrušené uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava II z 21.10.2004 pre nezákonnosť. Toto uznesenie
z 23.8.2004 však založil do spisu v konaní KS v Bratislave 9Cbs 64/03 na pojednávaní 31.5.2005. Hoci
meritom konania 9Cbs 64/03 bolo skúmanie vlastníckych vzťahov podľa Občianskeho zákonníka, v
konaní rozhodol uvedený senát o jeho povinnostiach konateľa žalobcu podľa Obchodného zákonníka,
avšak dokazovanie k tejto otázke nepripustil. V rozsudku bolo vyslovené vymyslené tvrdenie, že zavinil

nevykonanie tej inventarizácie spoločnosti, ktorú znemožnil žalobca samotný. Tak sa rozsudok stal
dôkazom o tom, že porušil svoje povinnosti konateľa a zapríčinil jeho obvinenie, ku ktorému prišlo
uznesením z 29.11.2005, pretože tento rozsudok vyšetrovateľ uviedol ako dôvod vznesenia obvinenia.
Všetky ostatné dôkazy uvedené v uznesení mal vyšetrovateľ k dispozícii už do 30.8.2005, kedy ešte
prešetreniu skutku nebránilo premlčanie. Slovenská republika ho ohovorila, keď tvrdila v rozsudku, že

má v držbe vo výroku uvedené listiny a keďže to nebola pravda, rozsudok zaväzujúci k ich vydaniu
bol od počiatku pre nemožné plnenie nevykonateľný a teda aj absolútne neplatný. Týmto výrokom
voči nemu sudcovia uvedeného senátu vykonali prípravu justičného zločinu, keď pre potreby jeho
krivého obvinenia vyrobili falošný dôkaz. Spoluprácou pri príprave nezákonného trestného stíhania
bolo hrubo zasiahnuté do jeho základných práv a slobôd. Dôsledkom toho mu okrem iného bolo

odňaté jeho živobytie, keď je nemožné, aby sa živil výkonom funkcie konateľa, existenčne závislého
na dobrom mene pri získavaní objednávok pre spoločnosť v mene ktorej koná. Tiež dôvodil, že
nemajetková ujma v súvislosti so vznesením obvinenia ktorú si v konaní uplatnil, nastala kvalitatívnym
posunom jeho práv, keď bol nezákonne povinný strpieť vykonávanie takých procesných úkonov štátu,
ktoré zasiahli do jeho základných práv a slobôd. Verejne bol nazývaný obvineným aj v nesúvisiacich

občianskoprávnych sporoch a to pred blízkymi osobami aj obchodnými partnermi. Toto obvinenie
zverejnili sudcovia aj na pojednávaní Krajského súdu 28Cb 16/01 dňa 9.2.2006 pred jeho manželkou,
ktorá o tom dovtedy nevedela, dôsledkom čoho bol rozpad ich manželstva. Uvedený návrh žalobcu
bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.02.2012, č.k. 16C/74/2006-245 zamietnutý z
dôvodu, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a nepreukázal splnenie predpokladov

na uplatnenie zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., keď nepreukázal
jednak existenciu nezákonných rozhodnutí alebo nesprávneho úradného postupu a tiež existenciu ním
tvrdeného neoprávneného zásahu do jeho osobnosti. Krajský súd v Bratislave Rozsudkom zo dňa
25.06.2013, č.k. 8Co/178/2002-279 rozsudok okresného súdu Bratislava I potvrdil. voči uvedenémurozsudku podal žalobca dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením zo
dňa 23.09.2014, sp.zn. 4Cdo/101/2014, tak, že dovolanie žalobcu odmietol.
14. Z obsahu spisu pripojeného spisu súd ďalej zistil, že Rozsudkom 9Cbs 64/03-163 zo dňa 13.9.2005

KS v Bratislave v právnej veci žalobcu Block Slovakia spol. s r.o. proti žalovanému J.. H. R., v konaní
o určenie povinnosti vydať účtovnú a spisovú dokumentáciu súd zaviazal žalovaného v tomto konaní
vydať žalobcovi účtovnú a spisovú dokumentáciu navrhovateľa. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že
žalovaný bol konateľom žalobcu, pričom z funkcie bol odvolaný valným zhromaždením a bol vyzvaný na
odovzdanie všetkých dokladov, čo však odmietol. Súd konštatoval, že u žalobcu nebola v čase konania

valného zhromaždenia robená inventarizácia dokladov a majetku, ale za riadne vedenie evidencie a
účtovníctva bol zodpovedný žalovaný, pričom tento nebol súčinný pri odovzdávaní dokladov novému
konateľovi. Toto rozhodnutie bolo zrušené Najvyšším súdom SR uznesením 3Obo 290/2005 z 12.7.2006
a vec bola vrátená KS v Bratislave na ďalšie konanie. NS SR v odôvodnení uviedol, že sa nejedná o
spor, ktorý by spadal pod úpravu Obchodného zákonníka, kde by bol vecne príslušný Krajský súd, ale
o vlastnícku žalobu podľa Občianskeho zákonníka a teda nie sú dané podmienky zakladajúce vecnú

príslušnosť Krajského súdu.
15. Na základe oznámenia konateľa spoločnosti Block Slovakia, s.r.o. bolo uznesením OR PZ ÚJKP
Bratislava II ČVS: ORP-594/2002-Ts z 23.8.2004 začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči
žalobcovi pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že v období od 28.7.2000 do 31.7.2000 neoprávnene vnikol do priestorov kancelárie spoločnosti Block

Slovakia, s.r.o. a z tejto odcudzil počítačovú zostavu s príslušenstvom a softwarom. Na základe sťažnosti
žalobcu ako obvineného bolo rozhodnutím OP Bratislava II z 21.10.2004 toto uznesenie zrušené ako
predčasné a vyšetrovateľovi bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol a to po preverení
skutočností, ktoré obvinený uvádzal vo svojej sťažnosti, teda po vykonaní náležitého dokazovania.
Uznesením OR PZ ÚJKP Bratislava II ČVS: ORP-594/2002-Ts z 29.11.2005 bolo na základe oznámenia

konateľa spoločnosti Block Slovakia, s.r.o. opätovne vznesené obvinenie J.. H. R. pre trestný čin krádeže
podľa § 247 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. na tom istom skutkovom základe ako bolo vyššie uvedené. Sťažnosť
navrhovateľa voči tomuto rozhodnutiu bola zamietnutá uznesením OP Bratislava II z 20.12.2005. Na
základe podnetu obvineného na preskúmanie postupu prokurátora a vyšetrovateľa z 10.1.2006 Krajská
prokuratúra v Bratislave dňa 6.3.2006 upovedomila OP Bratislava II, že trestné stíhanie menovaného je

s najväčšou pravdepodobnosťou premlčané a uložila v tomto smere zabezpečiť dôkazy a vyhodnotiť,
či nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty. OP Bratislava II následne pokynom z 13.3.2006
uložila OR PZ ÚJKP Bratislava II povinnosť oznámiť obvinenému prekvalifikovanie skutku uvedeného v
uznesení o vznesení obvinenia, aktualizovať register trestov a v prípade splnenia podmienok predložiť
vec s návrhom na zastavenie trestného stíhania. Predmetné trestné stíhanie bolo uznesením OP

Bratislava II 1Pv 1106/04-51 z 20.6.2006 podľa § 215 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku s poukazom
na § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavené pretože trestnosť činu zanikla. V odôvodnení
citovaného uznesenia je zdôvodnené, že vyšetrením bolo zistené, že predmetný skutok bol premlčaný
dňa 31.07.2005. Z paragrafového odôvodnenia citovaného uznesenia vyplynulo, že podľa § 9 ods.
1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo začaté nemožno v ňom

pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané. Ďalej je v odôvodnení uvedené, že
podľa § 215 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie ak zanikla trestnosť
činu. Uvedené rozhodnutie bolo uznesením Krajskej prokuratúry z 2.8.2006 zrušené pre nesprávne
uvedenie dôvodu zastavenia trestného stíhania. Následne bolo uznesením 1Pv 1106/04-62 z 8.8.2006
podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku

zastavené, pretože trestné stíhanie je podľa § 9 neprípustné. V odôvodnení citovaného uznesenia
je zdôvodnené, že vyšetrením bolo zistené, že predmetný skutok bol premlčaný dňa 31.07.2005. Z
paragrafového odôvodnenia citovaného uznesenia vyplynulo, že podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo začaté nemožno v ňom pokračovať a musí byť
zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané. Ďalej je v odôvodnení uvedené, že podľa § 215 ods.

1 písm. d) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie ak je trestné stíhanie neprípustné
podľa § 9. Uznesením z 20.8.2007 OP Bratislava II zamietla ako nedôvodnú sťažnosť navrhovateľa,
ktorú podal proti uzneseniu OR PZ ÚJKP Bratislava II z 11.7.2007 a ktorým odmietol trestné oznámenie
menovaného vo veci podozrenia z prečinu krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mali
dopustiť navrhovateľom špecifikované osoby tým, že v konaní pod ČVS: ORP-594/2002 navrhovateľa

krivo obvinili zo spáchania trestného činu krádeže.
16. Ďalej súd zo spisu z návrhu na rozvod manželstva súd zistil, že tento dňa 28.8.2006 podala Q..
V. R. na Okresný súd Bratislava II a v tomto uviedla, že v priebehu svedeckej výpovede na súde sa
dozvedela, že po dobu dvoch rokov utajoval pred ňou manžel dôležité informácie osobnej povahy, ktorésa ho týkajú a ktoré majú závažný vplyv na jej práva a povinnosti v manželstve i mimo neho a teda jej
týmto neumožnil, aby spolurozhodovala o veciach rodiny a od toho času došlo k rozvratu manželstva.
17. Podľa § 3 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2007, štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo

poverený orgán Policajného zboru, 3)
e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
Podľa § 6 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu
Podľa § 6 ods. 2 cit. z.č. 514/2003 Z.z právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 6 ods. 2 cit. z.č. 514/2003 Z.z ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci,
ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre
nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.
Podľa§9ods.1,ods.2cit.z.č.514/2003Z.z.štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1, ods. 2 cit. z.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 25 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone osobitným predpisom.
18. Súd vyhodnotil v konaní vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach a dospel k
záveru, že návrh žalobcu je potrebné zamietnuť.
19. Žalobcasivkonanísvojnárokuplatnilvzmyslez.č.514/2003Z.z.atotitulomnesprávnehoúradného

postupu orgánov štátu, pričom súd konštatuje, že podmienka predbežného prerokovania nároku v
zmysle § 15 z.č. 514/2003 Z.z. bola splnená.
20. V prípade uplatnenia si predmetného nároku titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu, kde sa vyžaduje súčasné splnenie
nasledovných podmienok:

1/ nesprávny úradný postup orgánu štátu, alebo nezákonné rozhodnutie
2/ existencia škody, resp. nemajetkovej ujmy
3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím.
Neexistencia čo len jednej z podmienok zodpovednosti má za následok zamietnutie celého nároku.21. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j.
ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch

podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu
verejnej moci, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť
medzi škodou, resp. nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom.

22. Zákon č. 514/2003 Z.z. rozlišuje dve základné skutočnosti, ktoré môžu založiť zodpovednosť štátu, a
to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Nezákonné rozhodnutie je
pritom rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti bolo zrušené alebo zmenené
príslušným orgánom pre nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno zo strany súdu
posudzovať ako otázku predbežnú. Ak je rozhodnutie ako nezákonné zrušené príslušným rozhodnutím
kompetentného orgánu súd z takého rozhodnutia vychádza pri rešpektovaní prezumpcie správnosti

tohto rozhodnutia.

23. Nesprávnym úradným postupom je konanie štátneho orgánu, pri ktorom porušil právnymi normami
predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúviseli,
avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej

činnosti,zapredpokladu,žeúkonynesprávnehoúradnéhopostupupriamokvydaniurozhodnutianevedú
a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná
činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania.

24. Pokiaľ ide o škodu, zákon bližšie nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej

náhrady. Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442) a škodu
vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v
peniazochajenapraviteľnáposkytnutímmajetkovéhoplnenia,predovšetkýmpeňažného. Ušlýmziskom
je majetkový prospech spočívajúci v tom, že nedôjde k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré by bolo
možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

25. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom
a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného
postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k vydaniu
nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by škoda.

26.Priposudzovaní uplatnenéhonárokusasúdzaoberalexistencioupredpokladovzodpovednostištátu
za škodu, pričom na vyvodenie zodpovednosti štátu je potrebné ich kumulatívne, t.j. súčasné splnenie.
Neprítomnosť čo i len jednej z podmienok zodpovednosti má za následok zamietnutie celého nároku,
keďže nie je daná zodpovednosť štátu za škodu.

27. Ako nesprávny úradný postup označil žalobca postup súdu Krajského súdu v Bratislave spočívajúci
v tom, že senát krajského súdu v Bratislave v rozsudku KS v Bratislave sp. zn. 8Co/178//2013-279 v
odôvodnení na strane 12 prvý odsek zhora uviedol, že "v danom prípade však nebolo trestné stíhanie
vedené voči navrhovateľovi zastavené z dôvodu, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu
obvineným...,ale...došlokzastaveniutrestnéhostíhaniavýlučnezdôvodupremlčania,ktorýmtrestnosť

činu zanikla v zmysle § 87 trestného zákona"
28. V danom prípade súd konštatuje, že predmetný rozsudok KS v Bratislave nie je nezákonným
rozhodnutím, nakoľko nebol ako právoplatný zrušený, tak ako to vyžaduje § 6 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z..
29. V prípade tohto rozhodnutia nejde ani o nesprávny úradný postup. Podľa ustálenej súdnej
judikatúry nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci spočíva v postupe, ktorý s rozhodovacou

činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. V danom
prípade však žalobca napadol priamo rozhodnutie súdu. Dvojinštančnosť súdneho konania nie je
možné obchádzať uplatnením si nároku titulom nesprávneho úradného postupu. Výrok rozhodnutia, ani
jeho odôvodnenie z vyššie uvedených dôvodov nemôžu zakladať nesprávny úradný postup, lebo ich
namietaním sa de facto namieta nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej, ktoré vychádzalo zo súdom

na základe vykonaných dôkazov zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia.
30. Súd navyše poukazuje na tú skutočnosť, že žalobcom namietaná časť odôvodnenia, ktorú žalobca
považuje za ohováranie obsahovo vyplýva z rozhodnutia Okresnej prokuratúry sp. zn. 1Pv 1106/04-62
z 8.8.2006. v ktorom je uvedené, že podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s poukazom na§ 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku bolo trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené, pretože trestné
stíhanie je podľa § 9 neprípustné. V odôvodnení citovaného uznesenia je zdôvodnené, že vyšetrením
bolo zistené, že predmetný skutok bol premlčaný dňa 31.07.2005. Z paragrafového odôvodnenia

citovaného uznesenia vyplynulo, že podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie
nemožno začať, a ak bolo začaté nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné
stíhanie premlčané. Ďalej je v odôvodnení uvedené, že podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku
prokurátor zastaví trestné stíhanie ak je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9.
31. Podľa § 9 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno

v ňom pokračovať a musí byť zastavené,
a) ak je trestné stíhanie premlčané,
b) ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o
osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný,
c)ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,
d)proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,

e)ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom
súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa
skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom
konaní zrušené,
f)ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a nebol súhlas daný alebo bol vzatý späť,

alebo
g)ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

Podľa § 9 ods. 3 Trestného poriadku v trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v
odseku 1 písm. a), sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie

o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá.

32. Z výrokovej časti rozhodnutia Okresnej prokuratúry vyplýva, že voči žalobcovi bolo trestné stíhanie
podľa paragrafu § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku zastavené, teda bolo zastavené z dôvodu, že trestné stíhanie voči žalobcovi bolo

neprípustné, pričom ako dôvod neprípustnosti v uvedenom uznesení bolo konajúcou prokuratúrou
označené premlčanie trestného stíhania( uvedené vyplýva z aplikácie § 9 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku Okresnou prokuratúrou v uznesení o zastavení trestného stíhania žalobcu).

33. Žalobca v konaní nepreukázal ( a ani netvrdil) a z vykonaného dokazovania ani nevyplynulo, že by

žalobcavyužilsvojhooprávneniaobsiahnutéhov§9ods.3Trestnéhoporiadkuatrvalnaprejednaníveci
za účelom dosiahnutia jeho úplnej rehabilitácie prostredníctvom prípadného oslobodzujúceho rozsudku
( porovnaj komentár k trestnému poriadku, IURA EDITION) a že by prejednanie veci na základe takto
uplatneného práva žalobcu prebehlo a trestné stíhanie žalobcu bolo ukončené iným rozhodnutím ako
rozhodnutím Okresnej prokuratúry sp. zn. 1Pv 1106/04-62 z 8.8.2006, z ktorého Krajský súd v Bratislave

vychádzal pri žalobcom namietanej časti zdôvodnení rozsudku.

34. Vzhľadom na uvedené nie je možné prisvedčiť žalobcovej argumentácii o tom, že ním napádaným
odôvodnením by sa tam konajúce sudkyne dopustili lživého vyjadrenia, ktoré je v rozpore so žalobcom
označenými ustanoveniami procesných právnych predpisov civilného konania.

35. Keďže na vyvodenie zodpovednosti voči štátu je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie
všetkých vyššie uvedených zákonom stanovených podmienok, pričom žalobca v zmysle zásady
kontradiktórnosti a povinnosti uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia nepreukázal existenciu prvej
podmienkyatonímtvrdenéhoaoznačenéhonesprávnehoúradnéhopostupu,súdposúdilnárokžalobcu
ako nedôvodný a zamietol ho.

36. Žalobca navyše nepreukázal ani ostatné zákonné podmienky zodpovednosti štátu za škodu a to
vznik nemajetkovej ujmy, žalobca totižto v konaní nijakým spôsobom skutkovo nevymedzil v čom mu
mala vzniknúť nemajetková ujma, len uviedol, že ho ohovorili a v dôsledku toho má nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi ním namietaným nesprávnym úradným
postupom a nemajetkovou ujmou. Zo žalobcom navrhnutého oboznamovaného spisu tunajšieho súdu

sp. zn. 16C/74/2006, totižto nevyplynulo, v čom mala žalobcovi vzniknúť nemajetková ujma, ktorá mala
byť spôsobená časťou odôvodnenia rozsudku vydaného Krajským súdom v Bratislave, ktorým Krajský
súd potvrdil rozsudok súdu tunajšieho súdu vydaný v tom istom konaní. V súvislosti s argumentáciou
žalobcu súd podotýka, že odvodenie nemajetkovej ujmy od definície značnej škody v zmysle platnejprávnej úpravy v roku 2006 sa javí v súvislosti s ním v tomto konaní namietaným rozhodnutím, časťou
odôvodnenia a postupom štátu realizovaným v r. 2013, ako nedôvodné a bez príčinnej súvislosti.
37. Rozšíreniežalobyžalobcomonárokžalobcuvčastizásahudojehoosobnostnýchprávvzmysle§11

a nasl. Obč. zák., súd nepripustil, keďže dospel k záveru, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť
podkladom na konanie o zmenenej žalobe ( § 143 ods. 1 C.s.p.) Žalobca k rozšíreniu žalobného návrhu
pristúpil po tom, ako súd vykonal úkony súvisiace s prípravou na pojednávanie, po doručení žaloby
na vyjadrenie ostatným žalobcom označeným subjektom v konaní, po doručení vyjadrení protistrany
žalobcovi. Navyše súd konanie o takomto nároku žalobcu v prejednávanej veci už raz právoplatne

zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, pričom žalobca uvedené rozšírenie žaloby doplnil
aj o ním uvádzaný neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv v zmysle § 11 a nasl. Obč. zák. v
inom konaní oproti konaniu, ktoré bolo vymedzené v pôvodnom návrhu. Nakoľko bola zmena žaloby
žalobcom uplatnená mimo pojednávania, súd o prípustnosti zmeny žaloby rozhodol na pojednávaní,
ktoré nasledovalo bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená.( § 142 ods. 1 C.s.p.)
38. Vyhodnotením vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol

dôkazné bremeno svojho tvrdenia a nepreukázal splnenie predpokladov na uplatnenie zodpovednosti
štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., keď nepreukázal jednak existenciu nezákonného
rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu a ani existenciu nemajetkovej ujmy a príčinnej
súvislosti medzi nemajetkovou ujmou ním tvrdeným nesprávnym úradným postupom a súd preto jeho
návrh ako nedôvodný zamietol.

39. Pokiaľ žalobca namietal, že súd nemal o jeho návrhu na zmenu žaloby rozhodovať, ale mal rovno
konať o zmenenej žalobe, nakoľko túto zmenu súdu doručil pred prvým pojednávaním súd konštatuje,
že uvedená námietka žalobcu nie je dôvodná. V zmysle § 141 C.s.p. ak zmena žaloby nastala
pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny
žaloby. V danom prípade však k takejto situácii nedošlo, nakoľko žalobca zmenu žaloby doručil súdu

dňa 14.07.2016, pričom pôvodná žaloba žalobcu bola žalovanému doručená dňa 04.09.2014. Navyše
žalobca sa už pôvodnou žalobou domáhal od žalovaného okrem náhrady nemajetkovej ujmy v režime
zákona514/2003Z.z.aj uverejneniaospravedlneniaztitulunárokunaochranuosobnostiavšakkonanie
v časti ochrany osobnosti s takmer totožným návrhom petitu bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho
poplatku. Uvedené rozhodnutie tunajšieho súdu bolo Krajským súdom v Bratislave potvrdené.

40. Rovnako nedôvodná je námietka žalobcu spočívajúca v tvrdení žalobcu, že súd odmietol vykonať
nímnavrhnutédôkazyohľadomjehoohovoreniasenátomKSvBratislavevnímnapadnutomrozhodnutí,
nakoľko žalobca žiadne iné dôkazy okrem pripojenia spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16C/74/2006
nenavrhol a nijakým spôsobom ani skutkovo nedôvodil v čom malo u neho dôjsť k naplneniu
predpokladov vymedzených v § 17 zákona č. 514/2003 Z.z.

41. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

42. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 C.s.p., keď z obsahu spisu zistil, že žalovaná ktorá
mala plný úspech vo veci si náhradu trov konania základe jej výslovného vyjadrenia neuplatnila a ani
jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
V Bratislave dňa 29. marca 2018
Mgr. Jana Janics Bajánková
sudkyňa
za správnosť vyhotovenia