Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. august 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815010005
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815010005.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Pavla Polku a JUDr. Adriany Gallovej, na neverejnom zasadnutí konanom 15. augusta 2017 prejednal
sťažnosť podanú odsúdeným V. K. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/2/2015 z
27.4.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného V. K. z a m i e t a , pretože nie

je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo uznesením, sp.zn. 4T/2/2015 z 27.4.2017 podľa § 419 ods. 1 Tr. por., z
dôvodov uvedených v § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodol, že odsúdený V. K., nar. X.X.XXXX, sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a vykoná zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva)
mesiace, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4T/2/2015 zo dňa

11.6.2015, právoplatným dňa 27.6.2015.

Súd zároveň podľa § 419 ods. 4 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. rozhodol,
že odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo napadnuté sťažnosťou
odsúdeného.Podanúsťažnosťpísomneodôvodnilsvojimpodanímz2.5.2017.Vpísomnomodôvodnení
sťažnosti úvodom opísal výrokové časti napadnutého uznesenia okresného súdu. Zároveň zvýraznil,
že v predmetnom konaní o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia boli
porušené jeho práva na obhajobu. Odsúdený sa v tejto súvislosti domáhal, aby mu bol zo strany štátu
ustanovený obhajca. Navrhol preto napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a),
písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal
sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých
okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného V. K. nie je dôvodná.

Sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou a včas v zmysle ustanovenia § 187 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné
uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

Zo spisového materiálu, ktorý sa vzťahoval na konanie o neosvedčení sa odsúdeného v čase
podmienečného odsúdenia bolo zrejmé, že tento nenaplnil zákonné požiadavky ustanovenia § 50 ods.4 Tr. zák., spočívajúce v riadnom spôsobe vedenia života. V konaní na okresnom súde bolo vykonaným
dokazovaním jednoznačne preukázané, že odsúdený sa v priebehu skúšobnej doby dňa 12.7.2016
dopustil ďalšieho úmyselného trestného činu, a to marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §

348 ods. 1 písm. f) Tr. zák. O tejto skutočnosti svedčil zabezpečený a vykonaný listinný dôkaz vo
forme právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/67/2016 zo 14.9.2016
(právoplatný 8.11.2016).

Z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa mal krajský súd jednoznačne preukázané, že

odsúdený V. K. bol na základe právoplatného označeného trestného rozkazu odsúdený pre úmyselný
trestný čin, a preto v čase podmienečného odsúdenia (rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn.
4T/2/2015 z 11.6.2015, právoplatný 27.6.2015) neviedol riadny život tak, ako to definuje ustanovenie §
50 ods. 4 Tr. zák.

V súvislosti s námietkami odsúdeného, uvedenými v sťažnosti ohľadne údajného porušenia práva

na obhajobu, krajský súd cituje znenie ustanovenia § 36 ods. 4 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia za
včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj za včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods.
2 Tr. por. zodpovedá obvinený. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 12 Tr. por. ak z povahy veci nevyplýva
niečo iné, obvineným sa rozumie aj obžalovaný a odsúdený. Povinná obhajoba vo vykonávacom konaní
je upravená ustanovením § 38 Tr. por. Podľa § 38 ods. 1 Tr. por. vo vykonávacom konaní, v ktorom súd

rozhoduje na verejnom zasadnutí, musí mať odsúdený obhajcu, ak:
a) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
b) ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mladistvého, ktorý v čase konania
verejného zasadnutia nedovŕšil 18-tý rok,
c) je vo väzbe, alebo

d) sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.

V konaní o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa nejednalo ani
o jeden z uvedených prípadov jeho povinnej obhajoby vo vykonávacom konaní, a preto ani nemohlo
dôjsť k jeho porušeniu práva na obhajobu.

Pre tieto dôvody krajský súd v konaní o sťažnosti odsúdeného dospel k záveru, že je v záujme
celej spoločnosti, aby predmetný uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov vykonal
nepodmienečne. Krajský súd nezistil ani pochybenie okresného súdu pri zaradení odsúdeného podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
V neuvedených podrobnostiach krajský súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého
uznesenia okresného súdu, s ktorým sa stotožnil.

Pre uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného V. K. podľa § 193 ods. 1
písm. c) Tr. por. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.