Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. november 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/102/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3220010212
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3220010212.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému P. Q., nar. XX.XX.XXXX v W. nad W.,
trvale bytom W. nad W., ul. X. Y. XXXX/X, okres W. nad W., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Tr. zákona na verejnom zasadnutí konanom
v Trenčíne dňa 11. novembra 2021 prejednal odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného a

odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 24. augusta
2021 pod sp. zn. 0T/39/2020 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolania obžalovaného P. Q. a prokurátora z a m
i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 24. augusta 2021 pod sp. zn.

0T/39/2020, na podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo
dňa 11. októbra 2020 pod č. k. Pv 351/20/3301-8, doručenej okresnému súdu dňa 11. októbra 2020 bol
obžalovaný P. Q., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 10.10.2020 v čase o 03:00 hodine jazdil na motorovom vozidle značky Jaguar E-

Pace s evidenčným číslom W.-XXX-I. v meste W. nad W. po ulici X. v smere jazdy ku garážam na ulici
X. Y., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Bánovce nad Bebravou, pri
ktorej bol podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu, pričom pri prvej dychovej skúške dňa
10.10.2020 o 03.03 hodine bol zistený výsledok 0,50 mg/l alkoholu v dychu a pri opakovanej dychovej
skúške dňa 10.10.2020 o 03.21 hodine bol zistený výsledok 0,52 mg/l alkoholu v dychu.

Za tento trestný činy bol obžalovaný P. Q. odsúdený podľa § 289 odsek 1 Tr. zákona s
prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona a za použitia §§ 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8, 56
odsek 1, odsek 2 Tr. zákona na peňažný trest vo výmere 750,- (sedemstopäťdesiat) Eur a pre
prípad, že by výkon tohto uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený bol obžalovanému
ustanovený náhradný trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace. Obžalovanému bol súčasne uložený aj
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Tr.

zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 3 Tr. zákona na 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, na ktorom boli prítomní obžalovaný,
jeho obhajca aj intervenujúci a dozorový prokurátor podali v zákonnej lehote 15 dní odvolania prokurátor
Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou v neprospech obžalovaného proti výroku o uloženom
peňažnom treste a súčasne aj obžalovaný P. Q. taktiež proti výroku o uloženom peňažnom treste ale aj

proti výroku o uloženom treste zákaze činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.Prokurátor v písomnom odôvodnení svojho odvolania poukázal na to, že hoci výrok o vine v napadnutom
rozsudku považuje plne za zákonný, nesúhlasí však ale s výrokom o uloženom peňažnom treste. V
tejto súvislosti poukázal na to, že okresný súd nedostatočne zohľadnil negatívnu časť poznatkov o

doterajšom živote obžalovaného a jeho osoby, a to najmä na špeciálnu recidívu v súvislosti s páchaním
žalovaného prečinu a samotnú skutočnosť, že už predchádzajúci uložený výchovný podmienečný trest
odňatia slobody u obžalovaného nesplnil svoj prevýchovný účel aj napriek tomu, že sa obžalovaný
v určenej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil. Podľa jeho názoru uložený peňažný
trest obžalovanému vo výmere 750,- Eur však nedokáže zabezpečiť tak výchovný ani preventívny účel

trestu tak efektívne, ako by zabezpečil opätovne uložený podmienečný trest odňatia slobody s určením
primeranej skúšobnej doby. Samotné uloženie peňažného trestu je disproporcionálne, vzhľadom k tomu,
že v predchádzajúcom prípade bol obžalovanému ukladaný už trest odňatia slobody a nie peňažný
trest ako v prejednávanom prípade. Ak by aj odvolací súd dospel k záveru, že uloženie peňažného
trestu je opodstatnené, v prípade špeciálnej recidívy obžalovaného prichádza do úvahy, aj vzhľadom
na ustálenú prax súdov SR, obžalovanému uložiť prísnejší peňažný trest vzhľadom na jeho priaznivé

majetkové pomery aj vyjadrenie obžalovaného prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý poukázal na to,
že mu je možné uložiť aj prísnejší peňažný trest. Obžalovaný je živnostníkom v oblasti elektrotechniky
a jeho čistý mesačný priemerný príjem sa pohybuje okolo 2.000,- Eur, pričom do úvahy je tiež potrebné
vziať aj motorové vozidlo, na ktorom v inkriminovanom čase obžalovaný jazdil, ktoré má vyššiu hodnotu.
Dôležitým je tiež fakt, že obžalovaný je slobodný, bez vyživovacej povinnosti a uloženie prísnejšieho

trestu nemôže mať preto dopad na jeho rodinu. Preto navrhol, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil vo výrokoch o peňažnom a náhradnom treste odňatia
slobody podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku a aby sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku
uložil obžalovanému s prihliadnutím na zistené poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr.
zákona a za použitia § 38, odsek 2, odsek 3 Tr. zákona trest odňatia slobody podľa § 289 odsek 1 Tr.

zákona v dolnej tretine zákonom upravenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu 2 roky, eventuálne peňažný trest vo výmere 2.000,- Eur s náhradným trestom odňatia
slobody na 6 mesiacov.

Obžalovaný v písomnom odôvodnení svojho odvolania prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na to,

že sa nestotožňuje s uložením tak podľa jeho názoru prísneho trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu, pretože okresný súd nesprávne posúdil vec v zmysle ustanovenia § 61 odsek 3
Tr. zákona, keď do úvahy vzal jeho predchádzajúce zahladené odsúdenie Okresným súdom Bánovce
nad Bebravou pod sp. zn. 3T/25/2015, kde mu bol tiež uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu. Okresný súd mu mal preto ukladať takýto trest v zákonnom rozpätí 1 až 10

rokov podľa odseku 1 citovaného zákonného ustanovenia s prihliadnutím iba na zistené poľahčujúce
okolnosti. V tejto súvislosti poukázal aj na skutkové okolnosti prípadu, najmä skutočnosť, že požitý
alkohol mal v hraničnej výške medzi priestupkom a trestným činom a nebola pritom u neho zistená
závislosťnapožívaníalkoholu,vodičskéoprávneniepotrebujekprevádzkovaniusvojejživnosti.Nasvoju
obhajobu uviedol, že počas 17 rokov, čo má vodičské oprávnenie spáchal iba 7 priestupkov na úseku

dopravy a boli mu ukladané ešte miernejšie peňažné sankcie ako v prejednávanom prípade. V období
od 11.01.20221 až do 22.03.2021 sa úspešne podrobil odbornému psychologickému poradenstvu
spojenému so spôsobilosťou viesť motorové vozidlá. Tiež poukázal na skutočnosť, že urobil vyhlásenie
o uznaní viny a spáchaný skutok oľutoval. Preto navrhol, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne napadnutý
rozsudok okresného súdu podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil vo výrokoch o peňažnom

treste a treste zákaze činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu a aby mu sám podľa § 322 odsek
3 Tr. poriadku uložil peňažný trest vo výmere 1.000,- Eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu na 3 roky.

K písomnému odôvodneniu odvolania prokurátora sa obžalovaný písomne do konania verejného

zasadnutia krajského súdu vyjadril v podstate tak, že poukázal na písomné dôvody svojho odvolania a
odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou sa do konania verejného zasadnutia krajského
súdu k písomnému odôvodneniu odvolania obžalovaného písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo vykonané za splnenia všetkých procesných
podmienok, prokurátor krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu uviedol, že sa celkom stotožnil
s odvolaním podriadeného prokurátora ako aj jeho písomnými dôvodmi a navrhol, aby odvolací súdrozhodol tam spôsobom uvedeným a aby súčasne odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku
bolo ako nedôvodné zamietnuté.

Zvolený obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu
uviedol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle ich petitu písomne odôvodneného odvolania a odvolanie
prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku navrhol zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že sa

stotožňuje so všetkým, čo uviedol jeho obhajca právom konečného návrhu a dodal, že za rok 2020 boli
jeho hrubé celoročné príjmy v sume 20.000,-. Eur, čo riadne zdokladoval a čo sa dá overiť a preto nie
je pravdou to, čo tvrdil prokurátor o jeho príjmoch v písomne odôvodnenom odvolaní.

Podľa § 317 odseku 1 Tr. poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odseku 1
Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odseku 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr. poriadku, v
posudzovanom prípade výlučne iba podľa písm. c) /zásadné porušenie práva na obhajobu/ citovaného
zákonného ustanovenia Tr. poriadku.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania prokurátora v neprospech
obžalovaného a súčasne aj z podnetu odvolania obžalovaného, ktoré obe boli pritom podané
oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, napadnutý rozsudok v intenciách § 317 odseku
1 Tr. poriadku a takto zistil, že vo vzťahu k rozhodovaniu o vine obžalovaný urobil vyhlásenie o jej

uznaní v celom rozsahu podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku, ktoré okresný súd
po splnení ďalších procesných podmienok aj na hlavnom pojednávaní právoplatne prijal a dokazovanie
vykonal iba v obmedzenom a nevyhnutnom rozsahu vo vzťahu k výroku o trestnoprávnych sankciách. V
tomto prípade preto krajský súd by ani nemohol preskúmavať výrok o vine zo spáchania predmetného
žalovaného skutku, (správne a zákonne) právne kvalifikovaného i posúdeného ako trestný čin prečinu

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Tr. zákona. Pokiaľ ide o jediný, do úvahy
prichádzajúci vyššie uvedený dovolací dôvod v takomto prípade, krajský súd nezistil v procesnom
postupe, ktoré predchádzalo výroku o vine, ale ani v súvisiacom výroku o treste, žiadne porušenie práva
na obhajobu obžalovaného.

Pokiaľ však ide o obe odvolania, krajský súd z ich podnetu musel preskúmať celý výrok o treste v
napadnutom rozsudku okresného súdu a dospel k záveru, že okresný súd postupoval vecne správne
a zákonne, keď obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere -750,- € a popritom aj
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 5 rokov a 6 mesiacov, pretože takýto
trest je v intenciách očakávaného účelu trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona

s dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia protiprávneho konania obžalovaného spoločnosťou.
Aj krajský súd, na rozdiel od názoru prokurátora a v podstate aj samotného obžalovaného, ktorí sa
domáhali uloženia či už prísnejšieho alebo miernejšieho trestu, pokiaľ ide o uložené oba druhy trestu, v
zhodesozáveromokresnéhosúdupokladáobatrestyzacelkomdostatočnéprenaplnenieočakávaného
individuálno-preventívneho a s nimi spojeného generálno-preventívneho účinku. Okresný súd pritom

správne identifikoval u obžalovaného iba poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr.
zákona, keďže obžalovaný spáchanie stíhanej a žalovanej trestnej činnosti doznával od prvopočiatku, s
prejavom uveriteľnej ľútosti z jej spáchania a súčasne urobil vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu,
ktoré bolo okresným súdom aj právoplatne akceptované, čím napomohol predovšetkým žalobcovi, t. j.
prokurátorovi ako nositeľovi dôkazného bremena, tiež prispel k hospodárnosti celého trestného konania

akoajknespochybniteľnejjehopreukázanejviny.Vsúladesužustálenousúdnoupraxouajudikatúrouje
možnétakýtoprocesnýpostojobžalovanéhoposúdiťužakopriznanúpoľahčujúcuokolnosť,alternatívne
ako dôvod pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Tr. zákona. Ani krajský súd však v posudzovanom
prípade nezistil žiadne relevantné skutočnosti či okolnosti pre uplatnenie tohto moderačného oprávnenia
v prospech obžalovaného. Správne tiež okresný súd aplikoval potom pri prevažujúcich poľahčujúcich

okolností ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona, ktorým sa obžalovanému znižujú
horné hranice zákonných sadzieb. Okresný súd tiež nepochybil, keď obžalovanému nepričítal v jeho
neprospech priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, keď správne nevzal do úvahy
predchádzajúce už zahladené odsúdenie obžalovaného. Inak však tomu je v prípade ukladania trestuzákazu činnosti, kde explicitne zo zákona vyplýva, že i zahladené odsúdenie sa pre účely aplikácie
§ 61 odsek 1, odsek 2 a odsek 3 Tr. zákona musí brať do úvahy a v posudzovanom prípade tak
okresný súd musel vecne správne i zákonne ukladať trest zákazu činnosti v hornej polovici zákonného

rozpätia (1 až 9 rokov) a obžalovanému uložil takýto trest prakticky na dolnej zákonom upravenej trestnej
sadzby a preto odvolacie námietky obžalovaného nebolo možné akceptovať. Krajský súd však na
druhej strane už aj vzhľadom na vyššie uvedené neakceptoval odvolacie námietky prokurátora, ktorý sa
domáhal či už prísnejšieho uloženia peňažného trestu alebo až trestu odňatia slobody nespojeného s
jeho bezprostredným výkonom. Ako už bolo vyššie uvedené, okresným súdom uložený peňažný trest,

vrátane obligatórneho a primerane ustanoveného náhradného trestu, spolu s uloženým trestom zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá v napadnutom rozsudku, krajský súd pokladá za vyvážený, v intenciách
zákona a celkom dostačujúci. S vyjadreným názorom prokurátora v rámci jeho odvolacích námietok, že
súdna prax je ustálená pri ukladaní peňažných trestov v obdobných prípadoch tak, že jeho výmera je
úmerná príjmom obžalovaného krajský súd takýto právny názor neakceptuje, pretože takéto kritérium
expressis verbis nevyplýva a ani nezaväzuje súd pri výmere peňažného trestu a to aj z pochopiteľných

platných zákonných dôvodov, podľa ktorých sa tresty ukladajú individuálne a nie uniformne tak, ako sa
snaží prezentovať prokurátor.

Vzhľadomnauvedenéiskutočnosť,ženapadnutýrozsudokjevecnesprávny,presvedčivý,nevykazujúci
prvky arbitrárnosti a zákonný vo všetkých jeho výrokoch a odvolanie prokurátora v neprospech

obžalovaného a odvolanie obžalovaného nie sú dôvodné, odvolací súd rozhodol tak, že podľa § 319 Tr.
poriadku obe odvolania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.