Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 5C/12/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312201130
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5312201130.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľky H. O. Y.. V.,
K.. XX.X.XXXX, O. S. K. S., W. Č.. XXXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka,JUDr.Blendovský,
JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o.,Potočná 2835/1A, Čadca proti odporcom v l) Y. R. Š., B. X) Y. P. Š., B. X) Y.
U. Š., B. X) Y. X. Š., B. X) Y. X. Š., B. X) Y. Q. Š., B. X) Y. V. Š., B. X) Y. U. Š., B. XX) Y. X. V., B. XX) Y.
Q. F., B. XX) Y. V. F., B. XX) Y. X. V., B. XX) Y. D. V., B. XX) Y. X. Š., B. XX) Y. X. Š., Ž. B. X-XX) Y. K.,

G.Ú. W. V. E., XXX XX O., O. Č.. XX, B. XX) Y. Q. R., K.. XX.X.XXXX, O. S. K. S., O. Č.. XXX, B. XX) Y.
H.. X. Š., K.. XX.X.XXXX, O. Č., Ž. O.. X/XX, B. XX) Y. Q. S. K. S., T.. X. Q. XXXX, S. K. S., G.. X.. Q. Y.,
U., Ž., O. X, B. XX) Y. U. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. S. K. S. Č.. XXX, B. XX) Y. Z. X., K.. XX.X.XXXX, O.
W. Č.. XXX, G.. X.., Q.. Š. O., U., K.Q.. Q..Y..Š. Č.. X, Ž., B. XX) Y. E. X., K.. XX.X.XXXX, O. W. Č.. XXX,
G.. W. G. E. X.R., K.. X.X.XXXX, O. W. Č.. XXX, B. XX) Y. U. V., K.. XX.X.XXXX, O. O., B. Č.. XXm Č.,
B. XX) Y. U. Š., K.. XX.X.XXXX, O. S. K. S., S. Č.. XXX, B. XX) Y. R. F., K.. X.X.XXXX, O. S. K. S. Č..
XXXX, B. XX) Y. X. Š., K.. XX.X.XXXX, O. S. Č.. X, B. XX) Y. A. X., K.. XX.X.XXXX, O. Č. T. Z., R. XXX/

XX, Č., B. XX) Y. V. F., K.. XX.X.XXXX, O. Č. T. Z., R. XXX/XX, Č., B. XX) Y. H.. X. F., K.. X.X.XXXX, O.
W. Č.. XXX, Q., B. XX) Y. Z. Š., K.. XX.X.XXXX, O. S. Č.. X, B. XX) Y. Z. F., K.. XX.X.XXXX, O. Č. T. Z.,
R. XXX/XX, Č., B. XX) Y. B. B., K.. X.X.XXXX, O. S. K. S., T.. X. Q. XXX, B. XX) Y. X. F., K.. XX.X.XXXX,
O. T.. W. XXX, Č., B. XX) Y. X. Q., K.. XX.X.XXXX, O. G., R. Š. Č.. XXX, S. K. S., B. XX) Y. U. V., K..
XX.XX.XXXX, O. S. P., X..Q..Z. XX, Ž., B. XX) Y. V. V.S., K.. X.X.XXXX, O. S. K. S. - S. Č.. XXX, B. XX)
Y. B.Y. V., K.. XX.XX.XXXX, O. W. Č.. XXXX, S. K. S., B. XX) Y. Q.Á. Š., K.. XX.X.XXXX, O. Ž. O.. X/XX,

Č., B. XX) Y. V. V.Č., K.. XX.X.XXXX, O. S. K. S. - S. Č.. XXXX, B. XX) Y. E. J., K.. XX.X.XXXX, O. T.. S.
XXX, S. K. S., B. XX) Y. Q. J., K.. XX.X.XXXX, O. T.. S. XXX, S. K. S., B. XX) Y. P. J., K.. XX.X.XXXX,
O. B. XXXX/XX, Q. - V., B. XX) Y. E. V. Y.. Š., K.. XX.X.XXXX, O. T.. S. W. XX, Y., B. XX) Y. H.. Z. Š., K..
XX.X.XXXX, T.. I. XXXX/XX, Ž., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti zapísané ako EKN 5698 na LV číslo XXXX, EKN 5699 na LV číslo
XXXX, EKN 5701 na LV číslo XXXX kat. územia S. K. S., ktoré sú totožné s nehnuteľnosťami uvedenými
na geometrickom pláne číslo 24/2001 zo dňa 12. 9. 2011 vyhotovenom Antonom Poštekom ako KNC

5699/1 - zastavané plochy o výmere 269 m2, KNC 5699/2 - zastavané plochy o výmere 59 m2, KNC
5699/3 - zastavané plochy o výmere 56 m2, KNC 5699/4 - zastavané plochy o výmere 218 m2, KNC
5699/5 - zastavané plochy o výmere 46 m2 v katastrálnom území S. K. S. p a t r i a do výlučného
vlastníctva H. O., Y.. V., K.. XX. X. XXXX, bytom S. K. S., T. W. Č.. XXXX.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka svojím návrhom podaným na súd dňa 6. 2. 2012 žiadala súd, aby určil, že nehnuteľnosti
zapísanéakoEKN5698naLVčísloXXXX,EKN5699naLVčísloXXXX,EKN5701naLVčísloXXXXkat.
územia S. K. S., ktoré sú totožné s nehnuteľnosťami uvedenými na geometrickom pláne číslo 24/2001zo dňa 12. 9. 2011 vyhotovenom Antonom Poštekom ako KNC 5699/1 až 5 patria do jej výlučného
vlastníctva. Voči odporcom, ktorí uznajú jej vlastnícke právo, si náhradu trov konania neuplatňuje.

Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že vlastníčkou nehnuteľností sa stala na základe ústnej
darovacej zmluvy, ktorou jej nehnuteľnosti darovali jej rodičia S. a Q. V. ešte počas života v roku
1990, pričom títo nehnuteľnosti nadobudli na základe reálnej deľby spolu s ostatnými pozemnoknižnými
spoluvlastníkmi, kde v osade T. Š. B. S. K. S. je vydelený stav rešpektovaný od nepamäti. Dokonca
nikto z majiteľov pozemkov v uvedenej osade nemá pozemok ohradený. Nehnuteľnosti užívali najskôr

jej právni predchodcovia, stavbe rodinného domu, ktorá zodpovedá parcele CKN 5699/2 bolo pridelené
súpisné číslo XXX, táto bola daná do užívania v roku 1940. Uvedené nehnuteľnosti potom aj ona
užívala vo vydelenom stave ako svoje vlastné, nikto ju v držbe nerušil, čo môžu potvrdiť všetci vlastníci
susediacich parciel, ako aj ostatných parciel v osade T. Š., ktorým sú známe miestne pomery. Za tieto
nehnuteľnosti hradila daň vo výmere 648 m2, ktorá zodpovedá výmere parciel CKN 5699/1-5. Navyše
tieto jej odkázali závetmi rodičia ako potvrdenie jej výlučného vlastníctva závetmi spísanými 16. 4. 1996,

kde nároky boli potvrdené osvedčeniami o dedičstve D/275/98 Dnot 49/98, resp. 4D/857/02 Dnot 116/02.
Vlastnícke právo nadobudla titulom vydržania v zmysle § 80 O.s.p. má naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam za účelom zosúladenia faktického stavu so
stavom právnym.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že ich rodina od nepamäti užíva sporné pozemky, teda ešte jej
prastarí rodičia. Parcela 5699/1 je záhrada, na parcele 5699/2 je postavený rodinný dom číslo súpisné
XXX,ktorýbolpostavenývroku1934naparcelečíslo5699/3sanachádzahospodárskabudova.Parcela
5699/4 je dvor a na parcele 5699/5 bola postavená stará chalupa jej starej mamy s číslom súpisným
XXX. Ona ešte ako malá spávala v tejto starej chalupe. Odporcovia v 21. a v 22. rade vlastnia rodinný

dom, ktorý je postavený na parcele číslo 5700/4, robia si nároky na parcelu 5699/5. V starom rodinnom
dome postavenom na parcele 5699/5 bývala jej stará matka U. S., potom jej matka, dočasne tam bývala
aj ona, potom si postavili rodinný dom číslo XXX. Starý rodinný dom stál už v roku 1925, zbúrali ho v
roku 1955. Odporcovia v 21., 22. rade a ich syn si robia nároky asi tri roky. Tvrdenia odporkyne v 21. rade
nie sú pravdivé. Chalupa číslo XXX bola postavená v roku 1885, zbúraná v roku 1956. Nechce pozemky,

ktoré uvádzajú odporcovia v 21. a 22. rade, ale pozemky, ktoré vždy užívali. Podiel vypočítaný právnym
zástupcom odporkyne v 21. rade vo výške 167 m2 je nesprávny. Mal by im pripadať podiel 39 m2.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že sporné nehnuteľnosti užívala ako jeho
klientka, tak aj jej právni predchodcovia S.K. V. U. Q. V., ako aj ich právna predchodkyňa U. Q., B.

S.. Predmetné nehnuteľnosti v uvedenej osade užívali všetci vlastníci vo vydelenom stave, nikto ich
v užívaní nerušil. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR uverejnené v Zbierke č. 911, podľa
ktorého rozdelenie čo do užívania je rozdelenie čo do vlastníckeho práva, tak tieto nehnuteľnosti sa
v osade riadne podelili medzi všetkých vlastníkov, a ich klientka nadobudla na základe pokojného
a nerušeného užívania počas niekoľkých generácií vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním.

V poľnom náčrte, ktorý predložil právny zástupca odporkyne v 21. rade, je súpisné číslo označené
nesprávne, pravdepodobne došlo k nesprávnemu posunutiu súpisného čísla, resp. označeniu starej
a novej chalupy. Stavba, ktorá je na poľnom náčrte, o ktorom nevie, v ktorom roku bol vyhotovený,
ako súpisné číslo XXX, je nová stavba číslo XXX, nejedná sa o dom odporkyne, ale o starý dom
zbúraný v roku 1957, k čomu sa môžu vyjadriť svedkovia. Nestotožňuje sa s tým, že tento náčrt je

presný a správny. Odporcovia 21/ a 22/ fabulujú dôkazy, že práve v roku 2008 darovacou zmluvou
nadobudli podiely, a od tohto obdobia sa začali vyskytovať v osade problémy. Je evidentné, že z celého
dokazovania vyplývalo, že po tri generácie sa nehnuteľnosti v tejto osade užívali určitým spôsobom tak,
ako boli vydelené, o čom svedčia výpovede všetkých účastníkov, ako aj svedkov, okrem odporcov 21/,
22/. Všetci účastníci aj v tomto konaní súhlasia s týmto návrhom, okrem odporcov v 21. a 22. rade,

ako aj všetci svedkovia v konaní potvrdili skutočnosti uvádzané navrhovateľkou. Navrhovateľka uniesla
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, jej návrh je v celom rozsahu dôvodný. Aj zo správy
Mesta S. K. S., ako aj Katastra nehnuteľností vyplýva, že užívateľmi predmetných parciel boli S. U. Q.
V., čím došlo k potvrdeniu ich produkovaných tvrdení v priebehu pojednávania. Odporkyňa v 21. rade
prostredníctvom svojho právneho zástupcu zavádza a klame, jediný, kto si uzurpuje nejaké veci, sú

práve odporcovia 21/, 22/, ktorí tam prišli dva roky dozadu, začali robiť problémy všetkým susedom. Je
pravdou, že užívanie parciel nevyjadruje vlastnícky vzťah, ale užívanie bolo v čase, kedy sa vlastníctvo
nadobúdať nedalo. Všetci vypočutí účastníci, ako aj svedkovia, dokonca aj dcéra Ž. Z. sa vyjadrila,
že tieto nehnuteľnosti nikdy neužívali, ani nevlastnili jej rodinní príslušníci. Nie je možné prezentáciouprávneho zástupcu odporkyne v 21. rade, ktorá sa opakuje neustále dookola, pokiaľ boli len formálne
zapísané podiely, a tieto následne prededené, takýmto spôsobom vyvrátiť ich návrh a tvrdenia, ktoré boli
preukázanévykonanýmdokazovaním,akoajsvedkami.Preukázalosa,žekreálnejdeľbevosadedošlo,

každý si užíval svoju časť, a pokiaľ existoval formálny zápis v pozemkovej knihe, ktorý bol prededený,
následne sa snažila odporkyňa v 21. rade s tým, že to prededila na seba, tvrdiť, že je vlastníčkou tohto
podielu. Nedomáhajú sa určenia vlastníckeho práva k celej pôvodnej pkn parcele, ale len k vydelenej
časti. Ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré navrhol právny zástupca odporkyne v 21. rade, t.j.
nariadiť dokazovanie znalcom z odvetvia geodézie, aby určil, či v novovytvorených parcelách CKN

5699/1 až 5 sa nachádzajú podiely jeho klientky vo výške 1/4-iny priznané dedičským rozhodnutím
4D/466/05, navrhol zamietnuť z dôvodu nehospodárnosti konania vzhľadom na dĺžku tohto konania,
ktorý by len účelovo preťahoval toto konanie. Taktiež podľa neho nie je dôvod prerušovať konanie z
dôvodu vypracovania znaleckého posudku, ktorý si dala vypracovať odporkyňa v 21. rade z dôvodu
časového, ako aj hospodárnosti konania, pretože tento dôkaz je nepodstatný, a bol dostatok času,
aby si takýto dôkaz vedeli zabezpečiť. Žiadali návrhu v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko reálna deľba,

dlhodobé užívanie, ako aj vydržanie boli z ich strany preukázané vykonaným dokazovaním. V prípade
úspechu si uplatňujú voči odporcom v 21. a 22. rade náhradu trov konania, ktoré vyčíslia v zákonnej
lehote.

Odporcoviav17.,20.,24.,26.a30.radeuviedli,ženárokydospornýchnehnuteľnostísinerobia,nemajú

vedomosti o tom, kde sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú.

Odporcovia v 18., 23., 25., 27., 31., 32., 33., 34., 35., 36., 37., 38. rade sa na pojednávaní vyjadrili, že si
nerobia nároky do sporných parciel, vedia, kde sa tieto nachádzajú, užívala ich výlučne navrhovateľka,
predtým jej právni predchodcovia.

Právny zástupca odporcu v 19. rade Q. S. K. S. na pojednávaní uviedol, že mesto spornú nehnuteľnosť
nikdy neužívalo, preto sa nevie vyjadriť k tomu, kto ju užíval, v akom časovom období, na základe
akého titulu. Mesto je zapísané len formálne ako spoluvlastník, nehnuteľnosť neužíva, neužívalo,
ani v budúcnosti nemieni užívať. V danom prípade ide o spor medzi užívateľmi fyzickými osobami,

ktorí tvrdia, že sú výlučnými vlastníkmi, a obrátili sa na súd, že chcú, aby určil, kto je v skutočnosti
vlastníkom predmetných nehnuteľností. V danom prípade sa nejedná o žalobu o zrušenie a vyporiadanie
podielovéhospoluvlastníctva,kdebymestopožadovalozasvojpodielvtejtonehnuteľnosti,ktorábybola
predmetom sporu, výplatu v peniazoch, ale jedná sa o určovaciu žalobu, kde sa určuje vlastníctvo na
základe užívacích práv, respektíve vydržania, v ktorej žalobe sa nepriznáva výška podielu na vyplatenie

ostatným podielovým spoluvlastníkom. To, že mesto si chráni svoj majetok a rešpektuje zároveň aj
záujmy občanov, svedčí o tom aj tá skutočnosť, že na každom pojednávaní sa zúčastňuje právny
zástupca mesta.

Odporkyňa v 21. rade na pojednávaní uviedla, že Ž. Z., Y.. V. bola jej babkou. Bola vlastníčkou parcely

číslo 5699 v celosti. Spísala v ich prospech závet. Pokiaľ ide o podiel v pkn vložke 1378 na A. Z., tieto
pozemky zdedila druhá dcéra B. Q., Y.. Z., ktorá ich darovala svojej dcére Z. E., a táto zastavanú plochu
ako dom a humno predala synovi E. X.. Pozemky potom darovala Q. S. K. S.. Podiel Ž. V. prededili na
základe závete.

Právny zástupca odporkyne v 21. rade na pojednávaní uviedol, že návrh v celom rozsahu považujú
za nedôvodný, žiadajú ho zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľka nie je v konaní aktívne legitimovaná,
nepreukázala, že by k sporným pozemkom pkn č. 5699 zapísanom vo vložke č. 1368 a pkn č. 5701
zapísanej vo vložke 407 k.ú. S. K. S., získala vlastnícke právo. Tvrdenie, že jej rodičia S. U. Q. V. jej
darovali sporné nehnuteľnosti ešte počas života v roku 1990, pričom ich nadobudli na základe reálnej

deľby, sa nezakladá na pravde, pretože potom by jej neboli nehnuteľnosti odkazovali závetmi spísanými
dňa 16. 4. 1996. Ak ich aj spísali, nemohli tieto pozemky pre prípad smrti odkázať, pretože v čase
spísania závetu pozemky nevlastnili. Jeho klientka, ako aj jej manžel majú v pôvodnej pkn parcele podiel
každý po 1/8-ine, spolu 1/4-ina, čomu zodpovedá výmera 162 m2. Navrhovateľka v konaní neuviedla
pravdu, pretože stará chalupa jej matky je postavená na parcele CKN 5699/2, nie CKN 5699/5. Poukázal

súdu na doklad, ktorý sa nachádza na č.l. 25, kde na parcele, ktorá je vedená na geometrickom pláne
ako5699/2jevyznačenéčíslosúpisné418.PosmrtiŽ.Z.vjejdomeužnikto nebýval,podielyapozemky
si prisvojili obyvatelia bez právneho titulu mysliac si, že pokiaľ budú platiť dane, sú v dobrej viere. K
deľbe pôvodnej pkn č. 5699 nedošlo, nakoľko navrhovateľka by si ju teraz neprisvojovala naraz. Deľbaznamená, že parcela je rozdelená podľa podielov medzi spoluvlastníkov, každý zo spoluvlastníkov musí
mať podiel zachovaný, musí existovať listina o deľbe, ktorá predložená nebola. Len svedok A. X. uviedol
vo svojej výpovedi, že pri deľbe boli richtár a notár, žiadna listina z toho však zachovaná nebola. Podľa

pozemnoknižnej vložky 1378 má v parcele 5699 spoluvlastnícky podiel Ž. Z. vo výške 2/8-iny, ktorý na
základe dedičského rozhodnutia D/466/85 zdedila odporkyňa v 21. rade s manželom. Aj tento podiel
si prisvojuje navrhovateľka, nevie, z akého právneho titulu, keď jeho klientka a jej manžel ho nikdy
nijakým spôsobom nepredali, nedarovali. Táto pozemnoknižná vložka preukazuje, že na pôvodnom
pozemku 5699 stál starý rodinný dom XXX, v ktorom podľa krstného listu bývala Ž. Z., Y.. V.. Geometrický

plán bol robený na základe ečkových, nie pozemnoknižných parciel, hranice pôvodnej pkn 5699 boli
zachované, ale nové CKN 5699/1 až 5 boli vytvorené ešte z iných ečkových parciel, a to 5701 o
výmere 1713 m2, z ktorej bolo zobraných 269 m2, a z parcely 5698, z ktorej bolo zobraných 333 m2.
Podiel navrhovateľky v parcele 5701 zapísanej na LV č. XXXX je 2-krát po 1/80, čo je 21,40 m2, ktorý
získala na základe dedičského konania 4D/857/2002 a D 275/98, kde nebola prededená pkn 5699.
Nejde o podiel z pkn vložky 1378, ale 1595. Druhý podiel v parcele 5698 zapísanej na LV č. XXXX

G.ískala vo veľkosti dvakrát po 1/40, čo je spolu 21,35 m2 na základe dedičského konania D/275/98,,
4D/857/02, ale ide o podiel z pkn vložky 467. Pokiaľ sa zrátajú tieto výmery, je to okolo 60 m2, ide o
podiel v pôvodnej pkn parcele, pretože ečkové parcely zasahujú aj do iných pkn vložiek a parciel. V
parcele5699H.O.nemápodielposvojichprávnychpredchodcoch.Právnipredchodcovianavrhovateľky
nie sú vedení v tejto pozemnoknižnej vložke, nikdy túto parcelu neužívali. Tvrdenie navrhovateľky, že

získala pozemok od rodičov v 90. rokoch na základe ústnej darovacej zmluvy, je irelevantné, pretože
na prevod nehnuteľností je potrebná písomná zmluva. Z tohto dôvodu takýto prevod je v rozpore s
§ 40 ods. 1. Ide o neplatný právny úkon, keďže nebol urobený v predpísanej forme. Taktiež rodičia
navrhovateľky nemohli spísať závet, keďže nevlastnili tento spoluvlastnícky podiel. Poukázal na judikát
Najvyššieho súdu SR 2Cdo 39/2011, na základe ktorého s dohodou o reálnej deľbe musia súhlasiť

všetci spoluvlastníci. Pochybuje, že by Ž. Z. súhlasila, keď si to následne dávali predediť, že by tam nič
nemala. Taktiež na judikát Najvyššieho súdu SR 5Cdo/49/2010, z ktorého vyplýva, že subjektívny pocit
právnej držby nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie. V spornej parcele má jeho klientka
a jej manžel 1/4-inu. Geometrickým plánom im táto 1/4-ina pôvodnej pkn 5699 bola zobraná alebo
sa berie. Taktiež manžel Ž. V., rod. Z., A. Z. mal tiež 1/4-inu v tejto pkn parcele. Táto 1/4-ina prešla

najskôr na B. Q., Y.. E., alebo opačne, a túto zdedila jej dcéra, následne táto štvrtina pkn 5699 prešla
do vlastníctva Q. S. K. S.. Je pre neho záhadou, prečo mestu toto nechýba, a nerozporuje to. Predsa je
povinné chrániť svoj majetok. Nie je možné si osvedčiť, resp. získať na základe rozsudku podiely, ako sú
uvedené v geometrickom pláne v pkn vložke 1378 sú pod bodmi 8, 9 zapísaní jeho klienti, pod bodom
2 Mesto S. K. S. na základe darovacej zmluvy, čo všetko vyvracia tvrdenia navrhovateľky, že došlo k

reálnej deľbe. Právny zástupca navrhovateľky de facto znegoval zápisy v pozemkovej knihe, dedičské
rozhodnutie 4D/466/85, zápisy v pkn vložke 1368 v prospech A. Z., Ž. Z.. Pokiaľ mesto neužívalo dar, a
nemienilo s tým nič robiť, prečo tento dar prijalo. Mohli ho odmietnuť. Zároveň súd požiadal, aby nariadil
dokazovanie znalcom z odvetvia geodézie, ktorý by určil, či novovytvorených parcelách CKN 5699/1 - 5
sanachádzajúpodielyjehoklientkyvovýške1/4-inypriznanédedičskýmrozhodnutím4D/466/05.Pokiaľ

súd tento návrh zamietol, predložil súdu ďalší návrh na vykonanie dokazovania, a žiadal prerušiť konanie
do vypracovania znaleckého posudku, ktorý si dala vypracovať odporkyňa v 21. rade Ing. Miartušovi,
znalcovi z odboru geodézie, na identifikáciu sporných parciel. Ak by súd rozhodol o vlastníkom práve
k nehnuteľnostiam, uprel by vlastnícke právo jeho klientke a jej manželovi, ktoré vyplýva z pkn vložky
1378, dedičského rozhodnutia 4D/466/1985, lebo nie je možné, aby došlo k nejakej deľbe v 40. rokoch,

keď Ž. Z. napísala závet po 80. rokoch. Pokiaľ ide o oznámenie z katastra z Č., že geometrický plán
je možné zapísať, je rozhodujúce posúdenie štátneho orgánu, ktorý o vlastníckom práve rozhoduje, či
uprievlastníckeprávonazákladeriadnehozápisuvpozemkovejknihe,dedičskéhorozhodnutianiekomu
alebo nie. Prvý zápis v pkn vložke bol v roku 1926, a tam už bol zapísaný aj dom č. 195, dvor a maštaľ.
Súdu doručili listinné dôkazy, ktoré sa nedajú spochybniť. Rodný a krstný list Ž. Z., kde je napísané, kde

bývala ona, ako aj jej rodičia, a to v dome č. 195. Nemohlo dôjsť k nejakej deľbe, keď si dom postavili
nad cestou, a o dolnom pozemku sama pani Q. povedala, že keď sa narodila, ešte bývala aj v dolnom
dome a už mali postavený aj horný. Teda v dome nad cestou, presne ukázala, na ktorom parcelnom
čísle, podľa geometrického plánu parcela 5699/5, čo sa nedá spochybniť. Svedkovia sa môžu mýliť,
listinné dôkazy nie. Reálna deľba nebola urobená. Vypočutí svedkovia boli väčšinou príbuzný a osoby,

ktoré nevedeli povedať presne, ako to bolo, či bola zápisnica o reálnej deľbe, kto aký pozemok dostal, a
podobne. To svedčí o tom, že reálna deľba nebola. Žiada, aby súd žalobu zamietol, a v celom rozsahu
im priznal trovy konania.Odporca v 22. rade sa pripojil k výpovedi odporkyne v 21. rade. Namieta vlastníctvo parciel 5699/5 a /1.
Išlo o spoločný dvor. Ich babka, rodina pani O. boli príbuzní, spolu na tomto dvore vyrastali. Na parcele
5007/4 je postavená chalupa, v ktorej je v súčasnosti býva jeho syn, ktorý má parcelu č. 5699/5 pod

oknom, teraz ju užíva on. Nasadil si tam zemiaky, ktoré mu navrhovateľka vytrhala, a nedovolila mu ju
užívať.

Odporca v 41. rade na pojednávaní uviedol, že nevie, o akú vec sa jedná, účastníkov konania nepozná.

Odporcovia v 40., 41. a 43. rade sa písomne vyjadrili, že s návrhom súhlasia.

Zpísomnéhovyjadreniaodporcovč.28,29vyplýva,žeodporcoviasineuplatňujúžiadnevlastníckepráva
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby.

Zástupca SPF na pojednávaní žiadal návrh zamietnuť, pridržiaval sa ich písomného vyjadrenia. Nebola

preukázaná deľba v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 39/2010 z roku 2011, nebolo preukázané,
kto uskutočňoval deľbu, kedy sa uskutočnila. Takisto podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu číslo 49/2010
nemôže ústna zmluva viesť k vydržaniu. Trovy nežiada.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste samom,

ako aj oboznámením sa s celým spisovým materiálom.

SvedokĽ.Q.naohliadkeuviedol,želokalitupoznáodroku1981.Miesto,kdesavsúčasnostinachádzajú
zemiaky (poznámka sudkyne parcela č. 5699/5), vždy užívali O., za nimi bola dreváreň, ktorú vlastnili
O., a potom šopa na lístie, ktorú vlastnili X.. Rodinné domy boli postavené tak, že pod každým z nich

bola pivnica. Je nelogické, aby X. mali pivnicu na inom mieste, ako majú postavený dom.

Svedkyňa Irena Turanová uviedla, že je susedou, býva v lokalite od narodenia. Miesto, kde sa
nachádzajú zemiaky, ako aj dvor, odjakživa užívala pani O.. Na tomto mieste mali O. kedysi hnoj, potom
tam mali šopu na drevo, vedľa nej mali X. šopu na lístie.

Svedok Y. O., manžel navrhovateľky, na ohliadke uviedol, že kde sa nachádzajú zemiaky, bolo hnojisko
a dreváreň, ktoré odjakživa patrilo im alebo ich právnym predchodcom. Vedľa bola kuča s guľačov, ktorá
patrila pani Q., alebo Z., to uviesť nevie. Pani Z. je starou mamou odporcov 21/, 22. Pozemok si dali
vykolíkovať, keďže patril im. Užíval ho aj pán V., otec navrhovateľky, a syn odporcov 21/, 22/ pri vytváraní

GP všetko zničil.

Svedok B. O., syn navrhovateľky, na ohliadke uviedol, že tam, kde sa nachádzajú zemiaky, bola
dreváreň, vpredu hnojisko, za drevárňou mali X. šopu na lístie. Dvor, na ktorom sú zemiaky, vždy obrábal
ich dedko.

Svedkyňa Z. O. na ohliadke uviedla, že jej otec bol bratrancom navrhovateľky, pochádzal z chalupy,
ktorá stála na mieste, kde sú teraz zemiaky. Keď sa ženil, vychádzal z tejto chalupy. Chalupa patrila
rodičom pani O.. Jej otec sa v tejto chalupe narodil. Po zbúraní tejto chalupy na mieste bolo hnojisko,
vedľa bola dreváreň, následne mali šopu X.Ž., ich stará mama. Dvor patril O..

Svedkyňa Z. W. na ohliadke uviedla, že v danej lokalite sa narodila, v roku 1986 si postavili chalupu v S.,
stále tu chodievajú, a pamätá si ako dievča, že na mieste, kde sa nachádzajú zemiaky, bol postavený
starýrodinnýdom,vktorombývalababkanavrhovateľky.Pozbúranítohtodomunamiestebolohnojisko,
dreváreň. Hnojisko vyčistili, potom si tam nasadili zemiaky. Dom vlastnili starí rodičia navrhovateľky. V

dávnych časoch boli pozemky spoločné, ľudia si ich medzi sebou vyčlenili, ako si ich vyčlenili, tak ich
aj užívali.

Svedkyňa U. H. na pojednávaní uviedla, že je sestrou navrhovateľky. Narodila sa v novej chalupe Č.
XXX, dom číslo XXX stál o 20 až 25 metrov ďalej. V starej chalupe sa narodili jej sestry - U., ktorá už

zomrela, V. U. Š.. Pani Z.Ú. poznala, bývala vyše ich starej chalupy. Po nahliadnutí do geometrického
plánu uviedla, že na parcele 5699/2 stojí nová chalupa, 5699/5 stará chalupa, v ktorej bývala ich babka, a
nad cestou chalupa Ž. Z.. Stará chalupa bola zbúraná v roku 1956, jej rodičia si na tejto parcele postavili
šopu, za šopou si postavil šopu aj pán Z.. Parcelu 5699/1 volali humno, ide o humno, volali ju starý pľac,táto patrila tiež ich rodine. Nevie o tom, že by pani Z. mala viac chalúp, mala iba jednu, táto bola nad
cestou. Ich starý otec sa volal I. V., mal svojich bratov H., X., Urbana, ako aj ďalší, a títo dali sporné
pozemky jej otcovi, dali mu humno, ako aj ďalšie pozemky. Bolo to asi v roku 1938. Navrhovateľka začala

pozemky užívať po smrti jej otca. Nehnuteľnosti boli prevedené na ňu na pojednávke po mame, otec
zomrel neskôr, tam sa spísali navrhovateľke. Oni sa už predtým o tom rozprávali, a všetci súhlasili, aby
si pozemky zobrala navrhovateľka.

Svedkyňa Š. Q., matka odporkyne v 21. rade, na pojednávaní uviedla, že sa narodila u Š., kde nebola

už 24 rokov, v súčasnosti má 70. rokov. Pamätá si, že na mieste, kde bývala, bola cesta, a bývala v
dome nad cestou spolu s matkou, otcom, ako aj súrodencami. Jej matka sa volala Ž. Z., a v tomto dome
žila aj tetka D. V.. Jej matka Ž. Z. sa narodila v starej chalupe pod cestou. Ona sa už narodila v novej
nad cestou. Stará chalupa sa nachádzala pod novou chalupou, nie však priamo, ale trošičku doľava.
Obe staré chalupy stáli vedľa seba. Na ich starú chalupu si už nepamätá. Išlo o nejakú starú šopu. Stará
chalupa navrhovateľky tam stála dlhšie. Ich stará matka bývala v chalupe pod cestou. Pod touto starou

chalupou bola pivnica, ktorá tam aj existuje. Stará chalupa O. bola bližšie k domu navrhovateľky. Šopa
na lístie sa postavila až po tom, čo sa zbúrala ich stará chalupa, pričom táto šopa nebola postavená na
pozemku, na ktorom stála stará chalupa, ale bola postavená smerom do strany O.. Pováľala sa asi v 70.
- 80. rokoch. Vzťahy medzi jej dcérou a ňou boli dobré, pokiaľ nezačali jej dcéra a jej syn E. X. blázniť.
Od cudzích ľudí počula, že v mieste, kde sa narodila, sú rozpory, ktoré má robiť jej dcéra s vnukom,

počula, že majú na to papiere. Pokiaľ ide o novú chalupu, táto sa mala predať, po smrti matky jej chceli
darovať celú chalupu, nakoľko ona sa sama starala o matku, ale potom polovicu dostala jej sestra, ktorú
od nej odkúpil E. X.. Ona svoj podiel po matke nechcela, a tak ho jej matka závetom dala jej dcére,
odporkyni 21/. V čase spísania závetu si nepamätá na to, aby boli problémy medzi susedmi. Chalupa
sa mala predať, dokonca mali aj kupca, ale zistili, že pozemky pod chalupou a v okolí boli spoločné, ak

by ich celi predať, potrebovali by získať vyše sto podpisov, keďže ľudia si tieto pozemky medzi sebou
podelili. V čase, keď sa ona narodila, už ľudia užívali pozemky tak, ako ich mali vyčlenené. Oni mali
taktiež vyčlenené svoje pozemky. Odkedy ona žije, neboli žiadne zvady o pozemky T. Š.. Ľudia to mali
označené kameňmi. Neboli spory ani medzi O. a ostatnými susedmi. V súčasnosti má vedomosť o tom,
že sú narušené vzťahy medzi jej dcérou, jej manželom a synom a pani navrhovateľkou. Svoj rodinný

dom si postavila sama so svojím manželom, nestavali jej ho rodičia, ani jej sestre. Nie je pravdou, že by
jej mala matka Ž. Z. postaviť jej chalupu, a z tohto dôvodu chcela niečo z chalupy, kde sa ona narodila,
darovať svojej vnučke. Na tomto pojednávaní hovorila pravdu, nehnevá sa na svoju dcéru, jej výpoveď
nie je odvetou za to, že jej matka závetom darovala svojej vnučke a manželovi polovicu chalupy, kde sa
ona narodila, jej dcéra ju získala len z toho dôvodu, že ju mala dostať ona, ale ona ju nechcela.

Svedok A. X. (narodený v roku XXXX) na pojednávaní uviedol, že je sused. V osade T. Š. býval 27 rokov,
do roku 1955, keď sa oženil, tiež býval v S., ale v inej osade. Spory T. Š. neboli, pozemky delili richtár
alebo notár na tri razy, prvýkrát v roku 1938, bol tam jeho otec a X. Š., druhýkrát sa delili pozemky, keď
išiel stavať A. Z., a tretíkrát asi o 5 rokov neskôr, aby mali aj ostatní nejaké pozemky, ktoré ešte zostali.

Po vydelení týchto pozemkov neboli žiadne spory o tieto pozemky. Pamätá si starú O. chalupu, kde
bývala stará pani S., po tom, čo bola zvalená, si navrhovateľka postavila nový dom. Pamätá si aj na Žofiu
Hacekovú, pri chalupe pani S. stála chalupa pána Š., a potom Ž. V.. Najbližšie k domu navrhovateľky
bola chalupa pani S., potom Š.I., a potom Ž. V.. Novú chalupu mala pani Ž. Z. nad cestou. Nepamätá
sa, či pri delení došlo k spísaniu nejakých zápisníc, bol v tom čase maloletý. Taktiež nevie, kto si s kým

vymenil konkrétne podiely v pozemkoch, vie o tom, že sa tieto pozemky delili. Išlo o spoločné pozemky,
o lúky, ktoré sa kosili, a potom, keď niekto začal stavať chalupu, tak mu vymerali pozemok pod chalupu.
Po tom, čo si postavil novú chalupu A. Z., stará chalupa bola zbúraná, pod týmto domom bola kamenná
pivnica, ktorú bolo potrebné chrániť, tak tam postavili šopu na lístie, ktorá bola rozlohou menšia ako
stará chalupa, a z počutia vie o tom, že pivnica stojí doposiaľ. Niektorí ľudia si po deľbách pozemok

oplotili, niektorí nie. Ohradili si lúky, kolo domov nehradili.

Svedkyňa V. S. na pojednávaní uviedla, že je sestrou navrhovateľky. Narodila sa v starej chalupe. Štyria
súrodenci sa narodili v starej chalupe, štyria v novej. V súčasnosti má 77 rokov, bývala u Š. do roku 1970.
Starý pľac tvorili staré hospodárske budovy. Poznala pani Ž. Z., ktorá bývala v rade chalúp. Prvá bola

chalupa ich babky S., druhá Š., tretia Ž. Z.. Keď zbúrali ich chalupu, postavila sa tam dreváreň. Chalupa
Š. a Ž. Z. boli skôr zbúrané, lebo boli aj skôr postavené. Na pozemku, kde stála stará chalupa pani Z.,
ostala pivnica, na nej sa postavila šopa na lístie. Táto pivnica doteraz stojí. Pivnica sa nenachádza na
pozemkoch, ktoré užíva navrhovateľka, ale na pozemkoch Z.. V osade U Š. sa nikdy nehádali, s paniŽ. Z. mali veľmi dobré vzťahy. Pozemky oplotené neboli. Oplotené mali Z. od hora po Š., dali si tam
žrdky, aby tam nešli kravy.

Svedkyňa R. F. na pojednávaní uviedla, že jej manžel bol bratranec navrhovateľky. Volal sa Q. F., býval
v starej chalupe T. Š., kde bývali aj rodičia navrhovateľky, pokiaľ si nepostavili dom. Pamätá si aj pani Ž.
Z.. Chodievala do jej domu za kamarátkou U.. Chalupa pani Z. stála pri chalupách, kde bývali aj jej muž
a Š.I.. Najbližšie k domu navrhovateľky bola chalupa, kde býval jej muž, V. Š., potom chalupa Ž. Z.. Starý
dom bol zbúraný, po tom, čo bol postavený nový dom, pod starým domom bola pivnica. Nad pivnicou

postavili šopu na lístie. Pivnica je tam doposiaľ. Starým pľacom je rovinka za humnom. Pozemky moc
oplotené neboli, najmä kvôli kravám.

Z výpisu LV číslo XXXX parcela EKN číslo 5701 súd zistil, že pod B11 je zapísaná navrhovateľka v
podiele 1/80 na základe titulu 4D/857/02, pod B12 navrhovateľka v podiele 1/80 na základe titulov D
275/98, Pkv 467 (2), ROEP, pod B26 I. V. v podiele 1/32 na základe titulov Čd 5036/1908, Pkv 467 (2),

ROEP, pod B27 Z. X., pod B28 E. X., každý v podiele 13/256, na základe titulov 4D/466/85, pkn 467
(2), ROEP.

Z výpisu LV číslo XXXX parcela EKN 5698 súd zistil, že pod B10 je zapísaná navrhovateľka v podiele
1/40 na základe titulu 4D/857/2002, pod B11 navrhovateľka v podiele 1/40 na základe titulu D 275/98,

Pkv 1595, ROEP.

ZvýpisuLVčísloXXXXparcelaEKN5699súdzistil,žepodB1jezapísanýI.V.(starýotecnavrhovateľky)
v podiele 1/16-ina na základe titulov Čd 2995/26, Pkv 1378, ROEP. Pod B8 Z. X., pod B9 E. X., každý
v podiele 1/8, na základe titulov 4D/466/85, Pkv 1378, ROEP.

Z dedičského spisu 2D/212/82 po nebohom I. V., zomrelom XX. X. XXXX, manželka nebohá U., Y..Š.,
súd zistil, že toto konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Deťmi poručiteľa okrem iných bol aj Q. V.,
bytom S. K. S. T. Š..

Z dedičského spisu 4D/857/02 po nebohom Q. V., zomrelom P. XX. X. XXXX, manželka nebohá S.Í. V.,
Y.. S., súd zistil, že na základe osvedčenia o dedičstve 4D/857/02-25 zo dňa 29. 11. 2002 nadobudla
celé dedičstvo jeho dcéra H. O., Y.. V., t.j. navrhovateľka. V tomto dedičskom spise sa nachádza aj odpis
závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice u notárky JUDr. Valérie Štetiarovej pod N 134/96, Nz
110/96, spísanom v S. K. S., v dome číslo XXXX dňa 16. 4. 1996, na základe ktorého Q. V. poručil

svojej dcére H. O. svoj podiel k rodinnému domu číslo XXX, vedľajšej stavbe pri tomto dome, ako aj
zastavanému pozemku pkn 5699 - zastavaná plocha o výmere 648 m2. Podľa pozemkovej knihy ide o
pkn parcelu 5699 vo vložke 1378. Ohľadne ostatného majetku závet nezriadil.

Z dedičského spisu D 275/98 po nebohej S. V., zomrelej XX. X. XXXX, manžel Q. V., súd zistil, že na

základe osvedčenia o dedičstve D 275/98-31 zo dňa 30. 11. 1998 dedičstvo nadobudla H. O., Y.. V.Á.
bez povinnosti vyplatiť ostatných spoludedičov. V tomto spise sa nachádza aj odpis závetu spísaného
vo forme notárskej zápisnice N 135/96 spísanej v S. K. S. v dome č. XXXX, dňa 16. 4. 1996, na základe
ktorého poručila poručiteľka svojej dcére H. O. svoj podiel k rodinnému domu Č. XXX, k vedľajšej stavbe
pri tomto dome a k zastavanému pozemku parcele KNC č. 5699 o výmere 648 m2. Podľa pozemkovej

knihy ide o pkn 5699 vo vložke 1378. Ohľadne ostatného majetku závet nezriadila.

Z dedičského spisu 2D/466/85 po nebohej Ž. Z., Y.. V., zomrelej 27. 4. 1985, kde okrem iných predmetom
dedenia boli nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe k.ú. S. K. S. vo vložke 465 parcela 5700 a
vo vložke 1378 parcela číslo 5699, že poručiteľka zomrela ako vdova, v prospech odporcov 21/, 22/

spísala závet vo forme notárskej zápisnice N 256/84, Nz 196/84 zo dňa 29. 8.1984. V tomto spise sa
nachádza odpis závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice N 256/84, Nz 196/84 zo dňa 29. 8. 1984,
na základe ktorého poručiteľka zanechala celý svoj majetok svojej vnučke a jej manželovi - odporcom
21/, 22/. Dedičia v tomto konaní nakoniec uzatvorili dohodu ohľadne vyporiadania dedičstva s tým, že
celé dedičstvo preberú závetní dedičia, a títo vyplatia 3/4-iny ich zákonného podielu ostatným zákonným

dedičom z dôvodu namietania ich relatívnej neplatnosti závetu.Z výpisu pkn vložky 1378 katastrálne územie S. K. S. súd zistil, že pod A1 je zapísaná parcela 5699 -
dom číslo 195, dvor a maštaľ, kde je zapísané vlastnícke právo pod B1c U. V., rod. Š. v 1/8-ine, a pod
B1f I. V. v 1/8-ine, a pod B2a,b A. Z. a žene Ž., Y.. V..

Z pkn vložky 1595 súd zistil, že pod A1 je zapísaná parcela 5698 dom číslo XXX, dvor, stodola, kde pod
B4a,b je vložené vlastnícke právo Q. V. a S. V., Y.. S., každému v 1/2-ici.

Súd sa ďalej oboznámil s geometrickým plánom číslo 24/2011 zo dňa 12. 9. 2011 vyhotoveným Antonom

Poštekom na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov parcely číslo 5699/1-5.

Z výpisu evidenčného listu číslo 702 k.ú. S. K. S. súd zistil, že držiteľom alebo inou oprávnenou osobou
parcely číslo 5699 o výmere 648 m2 sú V. Q. U. S., číslo domu XXX.

Zo správy Správy katastra Č. súd zistil, že geometrický plán číslo 17936667-24/2011 je zapísateľný. V

záujmovej časti katastrálne územie S. K. S. bol zjednotený operát parcele CKN 5699/1 - 5 prislúcha
parcelaENpredTHM5699ovýmere648m2.Podľazoznamuužívateľovzroku1983užívateľomparcely
EN pred THM bol V.A. Q. U. S., číslo XXX.

Zo správy od Mesta S. K. S. súd zistil, že parcely CKN 5699/1 - 5 pred THM zodpovedajú parcely

EN 5699. Na evidenčnom liste je ako užívateľ parcely EN 5699 vedený V. Q. U. S., číslo XXX. Mesto
neeviduje sťažnosti obsahov vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam.

Súd sa ďalej oboznámil s kópiou katastrálnej mapy, pozemkovoknižnej mapy, ako aj mapy evidencie
nehnuteľností.

Z potvrdenia geodeta U. V. súd zistil, že pôvodná parcela číslo 5699 vznikla zameraním zmapovania z
roku 1964 ako parcela EN zakreslená v mapovom liste S. K. S. číslo 3. Hranice parcely boli v teréne
vyznačené z vypočítaných súradníc podľa poľného nákresu číslo 250 z roku 1944, ktorá vznikla reálnou
deľbou v teréne, ktorú nerušene užívajú. Geometrickým plánom sa pôvodná parcela číslo 5699 rozdelila

na parcely 5699/1 až 5 podľa skutočného stavu budov a dvora. Pôvodná parcela o výmere 648 m2 je
rovnaká, ako súčet rozdelených parciel 5699/1 až 5699/5. Výmera, ako aj polohové určenia, sú totožné,
z čoho vyplýva totožnosť parcely pkn (EN) číslo 5699 s hranicami parciel č. 5699/1 až 5699/5.

Z potvrdenia Mesta S. K. S. súd zistil, že rodinný dom postavený v k.ú. S. K. S. na parcele KN č.

5699, má pridelené súpisné číslo XXX, stavba bola daná do užívania v roku 1940. Súpisné číslo bolo
pridelené stavebníkovi Q. V.. Mesto taktiež potvrdilo, že navrhovateľka má uhradenú daň z nehnuteľností
od rodinného domu č. XXX ( parcela č. 5699 o výmere 648 m2), ktorú platí od roku 1998.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, a preto
mu vyhovel v celom rozsahu. Navrhovateľka v konaní preukázala naliehavý právny záujem v zmysle §

80 písm. c) O.s.p. na určení tohto vlastníckeho práva, pretože iným spôsobom nebolo možné zosúladiť
stav právny so stavom skutočným.

Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že nehnuteľnosť nadobudla na základe ústnej darovacej
zmluvy v roku 1990 od svojich rodičov S. U. Q. V., ktorí túto nehnuteľnosť nadobudli na základe reálnej

deľbyspolusostatnýmipozemnoknižnýmispoluvlastníkmivosadeT.Š.B.S.K.S.,kdebolvydelenýstav
medzi ostatnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi rešpektovaný od nepamäti. Nehnuteľnosti užívali
teda najskôr jej právni predchodcovia, stavbe rodinného domu na parcele CKN 5699/2 bolo pridelené
súpisné číslo XXX, táto bola daná do užívania v roku 1940. Neskôr uvedené nehnuteľnosti vo vydelenomstave ako svoje vlastné užívala aj ona, nikto ju v užívaní nerušil. Za tieto nehnuteľnosti o výmere 648 m2
hradila daň, a obaja rodičia jej sporné nehnuteľnosti odkázali do vlastníctva závetmi spísanými 16. 4.
1996. V užívaní nehnuteľnosti ani ona, ani jej právni nástupcovia neboli nikým rušení, čo môžu potvrdiť

všetci vlastníci susediacich parciel. Asi od roku 2008 si robia na parcelu 5699/5 nárok odporcovia v
21., 22. rade, ako aj ich syn E. X.. Právny zástupca navrhovateľky v konaní žiadal návrhu vyhovieť z
dôvodu, že bola preukázaná deľba, ako zo správy Q. S. K. S., tak aj katastra nehnuteľností vyplýva,
že užívateľmi sporných nehnuteľností boli S. U. Q. V., teda rodičia navrhovateľky, čím boli potvrdené
ich tvrdenia. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR uverejnené v Zbierke č. 911, podľa ktorého

rozdelenie čo do užívania je rozdelenie čo do vlastníckeho práva. Po 3 generácie sa nehnuteľnosti v tejto
osade užívali reálne vydelené, o čom svedčia výpovede všetkých účastníkov okrem odporcov 21/, 22/, a
svedkov. Samotná dcéra Ž.R. Z., matka odporkyne v 21. rade, Š. Q., potvrdila, že sporné nehnuteľnosti
ich rodinní príslušníci nikdy neužívali, ani nevlastnili. Až v roku 2008 si začali robiť nároky do sporných
nehnuteľností odporcovia 21/, 22/ a ich syn na základe formálne prededených podielov.

Menšia časť odporcov sa na pojednávaní vyjadrila tak, že nároky do sporných nehnuteľností si nerobia,
nakoľko nemajú vedomosť o tom, kde sa tieto nehnuteľnosti vôbec nachádzajú. Väčšia časť odporcov
sa v konaní vyjadrila tak, že si nerobia nároky do týchto sporných nehnuteľností, nakoľko vedia, kde sa
nachádzajú, a výlučne ich užívala buď navrhovateľka, alebo predtým jej právni predchodcovia. Nároky
do sporných nehnuteľností si robili odporcovia v 21. a 22. rade na základe dedičského rozhodnutia D

466/85 po neb. Ž.R. Z., ako aj na základe závetu, ktorý v prospech nich spísala vo forme notárskej
zápisnice N 256/84 Nz 196/84 dňa 29. 8. 1984, na základe ktorého im zanechala celý svoj majetok.
Právny zástupca odporkyne v 21. rade žiadal návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie
na strane navrhovateľky, ktorá nepreukázala, že by získala k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke
právo na základe ústnej darovacej zmluvy od svojich rodičov v 90-tych rokoch, nakoľko na prevod

nehnuteľností je potrebná písomná zmluva, a takýto právny úkon je neplatný. Taktiež nemohla získať
sporné nehnuteľnosti na základe závetu, keďže jej rodičia tieto nehnuteľnosti nevlastnili. Podľa tvrdení
navrhovateľky mali získať sporné nehnuteľnosti na základe reálnej deľby v dávnej minulosti, avšak
táto preukázaná nebola, nedošlo k nej, keďže neexistuje o deľbe žiadna listina. Aj keď vo svojej
svedeckej výpovedi deľbu potvrdil svedok A. X., žiadna listina z tohto nebola zachovaná. Ž. Z. mala

v pôvodnej pkn parcele 5699 zapísanej v pkn vložke 1378 spoluvlastnícky podiel vo výške 2/8-iny,
ktoré na základe dedičského rozhodnutia, ako aj závetu získali odporcovia v 21. a 22. rade. Naopak,
navrhovateľka získala podiely v parcele 5701 2-krát po 1/80-ine, ako aj v parcele 5698 2-krát po 1/40 na
základe dedičských konaní D 275/98, 4D 857/02, avšak v týchto konaniach nebola prededená pkn 5699.
Taktiež zástupca SPF žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

39/2010 nebola preukázaná deľba, kto ju uskutočňoval, kedy sa uskutočnila. Taktiež ústna zmluva podľa
rozhodnutia NS nemôže viesť k vydržaniu.

Naopak, všetci svedkovia v konaní, či už na ohliadke alebo na pojednávaní uviedli, že sporné
nehnuteľnosti odjakživa užívali právni predchodcovia navrhovateľky, po nich navrhovateľka. Všetci

svedkovia na ohliadke jednoznačne potvrdili, že miesto, kde v tom čase boli nasadené zemiaky - parcela
č. 5699/5 - oddávna užívali O., na tomto mieste stála stará chalupa, ktorá patrila rodičom navrhovateľky.
Za tým bola dreváreň, a potom šopa na lístie, ktorú vlastnili X.. Ďalší svedkovia na pojednávaní potvrdili,
že najbližšie k novému domu navrhovateľky číslo XXX bola stará chalupa O., resp. pani S., teda starej
mamy navrhovateľky, druhá Š., a tretia, teda posledná, bola Ž. Z.. Pod touto chalupou bola pivnica, a keď

sa stará chalupa zbúrala, namiesto nej sa postavila šopa na lístie. Svedkyňa Š. Q., matka odporkyne v
21. rade, ktorá ju označila za hlavnú aktérku, na pojednávaní taktiež uviedla, že stará chalupa O. bola
bližšie k domu navrhovateľky,, ako ich chalupa. Jej matka Ž. Z. sa narodila v starej chalupe pod cestou,
ona sa už narodila v novej chalupe na cestou. V čase, keď sa narodila, ľudia už užívali pozemky tak, ako
ich mali vyčlenené. V osade neboli žiadne zvady o pozemky, ani medzi nimi a O., ani medzi ostatnými

susedmi. Taktiež keď oni chceli predať chalupu, zistili, že pozemok pod chalupou je nevysporiadaný, a
pokiaľ by ho chceli predať, potrebovali by získať vyše sto podpisov, keďže ľudia už mali tieto pozemky
medzi sebou podelené. Spory v tejto osade začala robiť jej dcéra spolu s vnukom. Polovicu chalupy,
ktorú zdedila jej dcéra s manželom, ona nechcela, preto ju jej matka darovala jej dcére a zaťovi. Jeden
zo svedkov v konaní, vyše XX-ročný A. X. potvrdil, že v osade T. Š. pozemky delili richtár alebo notár na

tri razy. Prvýkrát v roku 1938, pri čom bol aj jeho otec a X. Š.. Druhýkrát keď išiel stavať A. Z., a tretíkrát
asi o 5 rokov neskôr, aby mali aj ostatní nejaké pozemky, ktoré ešte zostali. Pri vydelení týchto pozemkov
nedošlo k žiadnym sporom o pozemky. Taktiež si nepamätá, či došlo k spísaniu nejakých zápisníc, keďže
v tom čase ešte bol maloletý, nevedel sa vyjadriť ku konkrétnej deľbe podielov. Uviedol však, že išlo ospoločné pozemky a lúky, ktoré sa kosili, a keď niekto začal stavať chalupu, tak mu vymerali pozemok
pod chalupu. Niektorí ľudia si po deľbe pozemok aj oplotili, najmä lúky. Okolo domov nehradili. Ostatní
svedkovia potvrdili, že ak aj niekto hradil, tak kvôli dobytku.

Z výpisov listov vlastníctva číslo XXXX, XXXX súd zistil, že navrhovateľka mala na základe dedičských
rozhodnutí, ako aj odporcovia 21/, 22/ podiely v týchto parcelách. Z výpisu listu vlastníctva číslo XXXX
vyplýva, že podiel v tejto parcele mal starý otec navrhovateľky I. V., ako aj odporcovia 21/, 22/. Svedkyňa
U. H. potvrdila, že I. V. bol ich starý otec, ktorý mal aj ďalších bratov, a títo sporné pozemky darovali jej

otcovi. Zo správy od Mesta S. K. S., ako aj Správy katastra Č. mal súd preukázané, že sporné parcely
CKN 5699/1 až 5 pred THM zodpovedajú parcele EN 5699. Užívateľom tejto parcely boli Q. U. S. V.,
číslo domu XXX, čo potvrdzuje aj evidenčný list číslo 702. Parcela 5699 mala výmeru 648 m2, pričom
z ďalšieho potvrdenia Mesta S.W. K. S. súd zistil, že dom číslo XXX postavený na parcele KN 5699 bol
daný do užívania v roku 1940, a navrhovateľka uhradila daň z nehnuteľností od rodinného domu číslo
XXX, ako aj parcely 5699 o výmere 648 m2, túto daň platí od roku 1998. Taktiež z potvrdenia geodeta U.

V. vyplýva, že pôvodná parcela číslo 5699 bola rozdelená na parcely číslo 5699/1 až 5 podľa skutočného
stavu budov a dvora, pôvodná parcela má výmeru 648 m2, ktorá je rovnaká, ako súčet rozdelených
parciel. Výmera, ako aj polohové určenia sú totožné, z čoho vyplýva totožnosť parcely pkn (EN) číslo
5699 s hranicami parciel 5699/1 až 5.

Nakoľko k deľbe medzi účastníkmi malo dôjsť v dávnej minulosti, do roku 1950, bolo potrebné aplikovať
na moment vzniku vlastníckeho práva Uhorské obyčajové právo platné do roku 1950, a zjednocujúce
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR č. 911/32, ktoré zjednotilo dovtedajšiu súdnu prax. Podľa tohto
rozhodnutiač.911/32ÚradnejzbierkyrozhodnutíbývaléhoNajvyššiehosúduČSRuverejnenejvZbierke
IV., u niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov

v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už
dlhší čas užívali nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo
k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením alebo zámenami nehnuteľností, ktoré nebolo
pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950 pripúšťal pri tom aj takéto
riešenie, netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve, a aby

bolo podložené geometrickým plánom. Podľa tohto rozhodnutia treba v dlhotrvajúcom stave držby a
užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy najmä na spoluvlastníkov ideálnych podielov,
podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní,
vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne zámene týchto nehnuteľností, nielen čo do držby, ale aj čo do
vlastníckeho práva. Takáto dohoda môže byť uzatvorená aj mlčky (konkludentným konaním). Nesprávne

je teda stotožňovať takýto dlhotrvajúci stav držby s vydržaním.

Nie je preto povinnosťou navrhovateľky, ako to vyplýva z uvedeného rozhodnutia, predkladať písomnú
zmluvu, resp. iné listinné dôkazy, ako to tvrdí právny zástupca odporkyne 21/ a zástupca SPF. Toto
zjednocujúce rozhodnutie č. 911/32 bolo vydané pre zjednotenie aplikácie práva platného do roku

1950, a bolo založené na dlhodobom faktickom stave, nie formálnom stave, pretože v tom čase do
pozemkovej knihy nebolo možné zapísať vlastnícke právo k reálne vydelenej časti, ale len podiely.
Uvedené rozhodnutie znamená zákonnú domnienku, podľa ktorej ak navrhovateľ preukáže dlhotrvajúci
stav držby a užívania riadne vydelenej nehnuteľnosti, m á sa za to, že došlo k zrušeniu spoluvlastníctva,
dohode o deľbe nielen čo do držby, ale aj užívania. Keďže ide o zákonnú domnienku v zmysle §

133 O.s.p., mali odporcovia 21/, 22/, SPF povinnosť vyvrátiť túto zákonnú domnienku, t.j. spochybniť
dlhodobé nerušené užívanie, a preukázať (okrem SPF), že sami, resp. ich právni predchodcovia
dlhodobo nerušene užívali svoj ideálny spoluvlastnícky podiel, ktoré dôkazné bremeno neuniesli. Za
splnenia podmienok stanovených v rozhodnutí č. 911/32 samotná deľba predstavuje podľa § 132 ods.
1 OZ iné skutočnosti ustanovené zákonom, na základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho

práva. Deľba v dávnej minulosti do roku 1950 bola titulom, na základe ktorého nadobudli Q. U. H.
V. vlastnícke právo k pkn parcele 5699 zapísanej vo vložke č. 1378, katastrálne územie S. K. S..
Na LV č. XXXX, XXXX, XXXX sú v súčasnosti účastníci konania vedení ako podieloví spoluvlastníci,
avšak z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že ide o formálne vykazované podielové
spoluvlastníctvo, ktoré už bolo zrušené v dávnej minulosti reálnou deľbou a zámennými zmluvami medzi

podielovými spoluvlastníkmi. Dôkazom toho je dlhodobé hmotnoprávne správanie sa Q. U. S. V., ako aj
navrhovateľky, ktorí užívali, obrábali, brali úžitky a disponovali s touto spornou parcelou, platili dane v
stanovenej výmere, pričom im v užívaní nikto nebránil. Uplynutím vydržacej lehoty od momentu deľby
sa stali v hmotnoprávnej rovine Q. U. S. V. vlastníkmi. Spoluvlastníctvo však bolo ďalej vedené lenformálne, pretože bývalí spoluvlastníci nezosúladili formálny evidenčný stav so skutočným reálnym
hmotnoprávnym stavom.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Q. U. S. V. sa stali vlastníkmi spornej
parcely5699nazákladereálnejdeľbymedzipodielovýmispoluvlastníkmipodľaUhorskéhoobyčajového
práva platného do roku 1950. K takto reálne vydeleným častiam pôvodnéh predmetu spoluvlastníctva
každý zo spoluvlastníkov, ktorý mal reálne vydelenú časť, nadobudol vlastnícke právo vydržaním
podľa § 115 a nasl. Zákona č. 141/1950 Zb. v spojení s §498 OZ. Reálnu deľbu medzi podielovými

spoluvlastníkmi v konaní žiaden z odporcov okrem odporcov 21/, 22/ a zástupcu SPF, ako ani žiaden
zo svedkov nerozporoval. Naopak, jednoznačne z ich vyjadrení vyplýva, že v ich osade mal každý
podielový spoluvlastník reálne vyčlenené pozemky, ktoré aj užíval od nepamäti, nikým nerušený, všetci
rešpektovali reálne vydelený stav. Medzi podielovými spoluvlastníkmi nedochádzalo k žiadnym zvadám,
ani sporom o pozemok, čo potvrdilo aj Mesto S. K. S.. Taktiež matka odporkyne v 21. rade ako kľúčová
svedkyňa potvrdila, že už v čase, keď sa narodila, ľudia užívali pozemky tak, ako ich mali vyčlenené,

pričom v čase výpovede mala 70 rokov. Taktiež potvrdila, že v osade neboli žiadne zvady o pozemky,
nemali spory ani s O., ani s ostatnými susedmi. Súd je jednoznačne toho názoru, že preukázať v
súčasnosti reálnu deľbu pozemkov v dávnej minulosti je veľmi náročné, nakoľko účastníci tejto deľby
už pomreli, jediný svedok A. X., ktorý mal v čase výpovede viac ako 84 rokov, reálnu deľbu richtárom
a notárom potvrdil, títo vyčleňovali pozemky jednotlivým podielovým spoluvlastníkom podľa toho, kto

chcel stavať chalupu, avšak aj on v tom čase bol maloletý. Spory začali vznikať medzi odporcami 21/,
22/ a ich synom a navrhovateľkou, ako aj ostatnými susedmi, ktorí uvádzali, že si taktiež robia nároky
do ich nehnuteľností okolo roku 2008 na základe formálne prededených podielov po neb. Ž.R. Z.. Ale
ako vyplýva z výpovede svedkyne - matky odporkyne 21/, ani oni nemali vysporiadaný pozemok pod
chalupou, taktiež bol vo formálnom spolulastníctve,a pokiaľ by ho chceli predať, potrebovali by viac ako

100 podpisov. Z toho vyplýva, že pri reálnej deľbe bol aj právnym predchodcom odporkyne 21/ vydelený
v rámci reálnej deľby ich podiel v iných nehnuteľnostiach. Pokiaľ aj právny zástupca odporkyne v 21.
rade poukazoval na poľný náčrt, ktorý sa nachádza na čísle listu 25 spisu, kde na parcele číslo 5699/2
má byť vyznačené súpisné číslo XXX, teda súpisné číslo starej chalupy matky navrhovateľky, súd udáva,
že všetci odporcovia, ako aj svedkovia znalí pomerov v osade jednoznačne popreli, že by na parcele

5699/2 stál starý rodinný dom O. číslo XXX. Na tejto parcele v súčasnosti stojí postavený nový rodinný
dom navrhovateľky číslo 827. Z potvrdenia mesta vyplýva, že tento dom bol daný do užívania v roku
1940, pričom samotný poľný náčrt (č.l. 112) je z roku 1944, takže číslo domu XXX na tomto náčrte je
nesprávne. Taktiež pokiaľ pozemnoknižná vložka 1378 mala preukázať, že na pôvodnom pozemku
5699 stál starý rodinný dom Č. XXX, v ktorom bývala Ž. Z., všetci odporcovia, ako aj svedkovia znalí

pomerov túto skutočnosť popreli. Jej dom sa nachádzal až za touto spornou parcelou 5699. V súčasnosti
po ňom zostala len pivnica, ktorú svedkovia na ohliadke ukázali, a je mimo parcely 5699. Na parcele
5699/5 jednoznačne podľa výsluchu odporcov, ako aj svedkov stál ako prvý, teda najbližší k novému
domu navrhovateľky, dom starej matky navrhovateľky pani S., potom P. Š., a až posledná bola chalupa
Ž.R. Z.. Taktiež právny zástupca Mesta S. K. S., ktoré je formálne vedené ako podielový spoluvlastník

spornej nehnuteľnosti uviedol, že Mesto túto nehnuteľnosť nikdy neužívalo, neužíva, ani nemieni užívať.
Nevedel sa vyjadriť k tomu, kto užíval, resp. v súčasnosti užíva túto nehnuteľnosť, a na základe akého
titulu. V danom prípade sa podľa neho jedná o určovaciu žalobu, kde sa určuje vlastnícke právo na
základe užívacích práv, resp. vydržania, a kde sa nepriznáva výška podielu na vyplatenie ostatným
podielovým spoluvlastníkom.

Zuvedenýchdôvodov,nakoľkobolapreukázanáreálnadeľbavminulosti,nazákladektorejsavlastníkmi
spornej nehnuteľnosti stali Q. U. S. V., súd zamietol návrh právneho zástupcu odporkyne 21/ na
nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia geodézie, ktorý by určil, či sa v novovytvorených
parcelách nachádzajú podiely jeho klientky a manžela priznané dedičským rozhodnutím 4D 466/05,

ako aj návrh na prerušenie konania do vypracovania znaleckého posudku na identifikáciu parciel. Súd
konštatuje, že z „E“ listov vlastníctva, na ktoré boli prepísané pozemnoknižné parcely z pozemkovej
knihy, tieto podiely sú formálne zapísané, čo nikto nerozporoval, Nie vinou vlastníkov sa pôvodný stav
reálnej deľby na parcele EN pred THM evidenčne podchytený v evidencii nehnuteľností na EL, mapách
EN pred THM zodpovedajúci dlhotrvajúcej držbe a vlastníctvu vrátil späť v rámci ROEP-u do stavu

podielov, teda do stavu PKN. Ide však len o formálny stav, spoluvlastníctvo, ktoré bolo do roku 1950
zrušenédeľbouazámenou,nemožnoobnoviťrozhodnutímROEPu,lebobyišloozásahdovlastníckeho
práva chráneného ústavou a zákonom.Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa § 134 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch
rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 OZ Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Vydržanie je osobitným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri
splnení nasledovných zákonom požadovaných podmienok: titul nadobudnutia, musí ísť o oprávnenú
dobromyseľnú, nepretržitú držbu pri nehnuteľnostiach po dobu viac ako 10 rokov.

V konaní mal súd preukázané, že navrhovateľka nadobudla spornú nehnuteľnosť parcelu 5699 na

základe ústnej darovacej zmluvy od svojich rodičov S. U. Q. V. v roku 1990. Táto kúpna zmluva však
bola neplatná, nakoľko zákon vyžaduje, aby kúpna zmluva týkajúca sa nehnuteľností bola vyhotovená
v písomnej forme, a takáto zmluva spolu s návrhom musí byť zaslaná na kataster nehnuteľností na
zápis vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Neplatnosť tohto právneho úkonu v konaní namietal
právny zástupca odporkyne v 21. rade, a taktiež zástupca SPF namietal, že na základe rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR číslo 49/2010 ústna zmluva nemôže viesť k vydržaniu. Súd poukazuje na to,
že existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré sú odlišného názoru, a na základe ktorých možno
nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti na základe neplatnej ústnej darovacej alebo kúpnej zmluvy
vydržaním. Nakoľko K. S. bolo bežné, že ľudia si medzi sebou pozemky ústne darovali, zamieňali,
kupovali bez inštitútu vydržania, ktoré upravuje OZ, by v súčasnosti nemali možnosť si tieto vlastnícke

vzťahy vysporiadať, zosúladiť stav právny so stavom skutočným.

V danom prípade je súd toho názoru, že navrhovateľka splnila všetky podmienky, ktoré vyžaduje
zákon pre vydržanie. Titulom nadobudnutia spornej parcely je neplatná ústna darovacia zmluva z roku
1990, na základe ktorej navrhovateľka parcelu nerušene, dobromyseľne, oprávnene užívala až do roku

2008, kedy si začali nároky do tejto parcely robiť odporcovia 21/, 22/ a ich syn. Dovtedy ju nikto v
užívaní nerušil. Tieto skutočnosti v konaní nikým, okrem odporcov 21/, 22/ neboli namietané, naopak,
taktiež svedeckými výpoveďami boli jednoznačne preukázané. Navrhovateľka je osoba bez právnického
vzdelania, ktorá mala za to, že na základe ústnej darovacej zmluvy od rodičov jej celá sporná parcela,
ktorú predtým užívali jej rodičia, že táto jej patrí. Rodičia navrhovateľky navrhovateľke spornú parcelu

nemohli darovať ani na základe riadnej darovacej zmluvy, ani na základe závetu, ktorý v prospech
nej zriadili, keďže títo boli formálne vedení v pozemkovej knihe len ako podieloví spoluvlastníci tejto
nehnuteľnosti, respektíve ich právny predchodca I. V.. Nakoľko spornú parcelu vlastnili aj neznámi
vlastníci, za ktorých spravoval tento pozemok podľa osobitných predpisov SPF, navrhovateľka bola
nútená podať tento návrh na súd, nakoľko súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že SPF nedáva

dobrovoľnesúhlaszaneznámychvlastníkovkosvedčeniuvlastníckehopráva,ataktiežbysosvedčením
tohto vlastníckeho práva nesúhlasili ani odporcovia v 21. a 22. rade. Súd však konštatuje, že pokiaľ
by navrhovateľka mala riadnu darovaciu zmluvu, nemusela by sa domáhať nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním, nakoľko vydržanie hojí vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel jednoznačne k názoru, že navrhovateľka získala k
sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 O.s.p. Po uplynutí 10 rokov od
uzatvorenia ústnej darovacej zmluvy sa stala vlastníkom parcely 5699, a preto súd jej návrhu vyhovel
v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.