Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 5C/12/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312201130
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2018:5312201130.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľky H. O. Y.. V.,
K.. XX.X.XXXX, O. S. K. S., W. Č.. XXXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka,JUDr.Blendovský,
JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o.,Potočná 2835/1A, Čadca proti odporcom v J.) Y. R. Š., B. X) Y. P. Š., B. X)
Y. U. Š., B. X) Y. X. Š., B. X) Y. X. Š., B. X) Y. Q. Š., B. X) Y. V. Š., B. X) Y. U. Š., B. XX) Y. X. V., B. XX)
Y. Q. F., B. XX) Y. V. F., B. XX) Y. X. V., B. XX) Y. D.Í. V., B. XX) Y. X. Š., B. XX) Y. X. Š., Ž.Í. B. X-XX) Y.

K., G. W. V. E., XXX XX O., O. Č.. XX, B. XX) Y. Q. R., K.. XX.X.XXXX, O. S. K. S., O. Č.. XXX, B. XX)
Y. H.. X. Š., K.. XX.X.XXXX, O. Č., Ž. O.. X/XX, B. XX) Y. Q. S. K. S., T.. X. Q. XXXX, S. K. S., G.. X.. Q.
Y., U., Ž., O. X, B. XX) Y. U. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. S. K. S. Č.. XXX, B. Y. XXa) E. X., K.. XX.X.XXXX,
O. XXX XX S. K. S., G. XXX, I..Č.. W. XXX, XXX XX, V. G. X.. Q. Y., U. W. W. XXX XX I., T.. Ľ.. Š. XX ,
XX) Y. U. V., K.. XX.X.XXXX, O. O., B. Č.. XXm Č., B. XX) Y. U. Š., K.. XX.X.XXXX, O. S. K. S., S. Č..
XXX, B. XX) Y. R. F., K.. X.X.XXXX, O. S. K. S. Č.. XXXX, B. XX) Y. X. Š., K.. XX.X.XXXX, O. S. Č.. X,
B. XX) Y. A. X., K.. XX.X.XXXX, O. Č. T. Z., R. XXX/XX, Č., B. XX) Y. V. F., K.. XX.X.XXXX, O. Č. T. Z.,

R. XXX/XX, Č., B. XX) Y. H.. X. F., K.. X.X.XXXX, O. W. Č.. XXX, Q., B. XX) Y. Z. Š., K.. XX.X.XXXX, O.
S. Č.. X, B. XX) Y. Z. F., K.. XX.X.XXXX, O. Č. T. Z., R. XXX/XX, Č., B. XX) Y. B. B., K.. X.X.XXXX, O. S.
K. S., T.. X. Q. XXX, B. XX) Y. X. F., K.. XX.X.XXXX, O. T.. W. XXX, Č., B. XX) Y. X. Q., K.. XX.X.XXXX,
O. G., R. Š. Č.. XXX, S. K. S., B. XX) Y. U. V., K.. XX.XX.XXXX, O. S. P., X..Q..Z. XX, Ž.H., B. XX) Y.
V. V., K.. X.X.XXXX, O. S. K. S. - S. Č.. XXX, B. XX) Y. B. V., K.. XX.XX.XXXX, O. W. Č.. XXXX, S. K.
S., B. XX) Y. Q. Š., K.. XX.X.XXXX, O. Ž.Y. O.. X/XX, Č., B. XX) Y. V. V., K.. XX.X.XXXX, O. S.W. K. S.

- S. Č.. XXXX, B. XX) Y. E. J., K.. XX.X.XXXX, O. T.. S. XXX, S. K. S., B. XX) Y. Q. J., K.. XX.X.XXXX,
O. T.. S. XXX, S. K. S., B. XX) Y. P. J., K.. XX.X.XXXX, O. B. XXXX/XX, Q. - V., B. XX) Y. E. V. Y.. Š.,
K.. XX.X.XXXX, O. T.. S. W. XX, Y., B. XX) Y. H.. Z. Š., K.. XX.X.XXXX, T.. I. XXXX/XX, Ž., v konaní o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti zapísané ako EKN XXXX na LV číslo XXXX, A. XXXX K. J.
Č. XXXX, A. XXXX K. J. Č. XXXX S..Ú.. S. K. S., ktoré sú totožné s nehnuteľnosťami uvedenými na
geometrickom pláne č. 24/2001 zo dňa 12.09.2001, vyhotovenom U. V., ako KNC XXXX/X - zastavané

plochy o výmere 269 m2, KNC XXXX/X - zastavané plochy o výmere 59 m2, KNC XXXX/X - zastavané
plochy o výmere 56 m2, KNC XXXX/X - zastavané plochy o výmere 218 m2, KNC XXXX/X - zastavané
plochy o výmere 46 m2, v k.ú. S. K. S., p a t r i a do výlučného vlastníctva H. O., Y.. V., K..
XX.XX.XXXX, O. S. K. S., T.. W. Č.. XXXX.

II. Žalobkyni súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému v 21a/ rade.

III. Ostatným žalovaným súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :1.Okresný súd v Čadci rozsudkom 5C12/2012-282 zo dňa 28.03.2014 určil, že nehnuteľnosti zapísané
ako A. XXXX K. J. Č. XXXX, A. XXXX K. J. Č. XXXX, A. XXXX K. J. Č. XXXX S..Ú.. S.W. K. S.,
ktoré sú totožné s nehnuteľnosťami uvedenými na geometrickom pláne č. 24/2001 zo dňa 12.09.2001,

vyhotovenom U. V., ako KNC XXXX/X - zastavané plochy o výmere 269 m2, KNC XXXX/X - zastavané
plochy o výmere 59 m2, KNC XXXX/X - zastavané plochy o výmere 56 m2, KNC XXXX/X - zastavané
plochy o výmere 218 m2, KNC XXXX/X - zastavané plochy o výmere 46 m2, v k.ú. S. K. S., patria
do výlučného vlastníctva H. O., Y.. V., K.. XX.XX.XXXX, O. S. K. S., T.. W. Č.. XXXX. Proti tomuto
rozsudku podali bývalí žalovaní 21,22 (v súčasnosti už nie sú stranami konania)odvolanie, na základe

ktorého Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu v Čadci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, pričom konštatoval, že pôvodní žalovaní 21, 22 si nerobili nároky do parciel KNC XXXX/X,/.,/..
Parcela KNC XXXX/X vznikla z parcele EKN XXXX, vedenej na LV č. XXXX, kde žalobkyni svedčí
zápis pod B11,12 v podiele 2 krát 1/80 titulom 4 D 857/02, D 275/98 a pôvodným žalovaným 21, 22/
pod B27,28 po 13/256-tín titulom D 466/85. Na parcele CKN XXXX/X svedčí len zápis odporcom
21,22 na základe D 466/85 a ďalším podielovým spoluvlastníkom medzi nimi pod B1 v rade 4/ aj

I. V. v podiele 1/8, ktorý by mal byť právnym predchodcom navrhovateľky. Podľa osvedčenia o
dedičstve D275/98 z 30.11.1998, navrhovateľka sa stala po svojej matke S. V.S., Y.. S. nadobúdateľkou
dedičstva v rozsahu aktív, medzi ktorými nebola zahrnutá parcela číslo XXXX, túto získala závetom
zriadeným vo forme notárskej zápisnice N 135/96, Nz 111/96 zo dňa 16.04.1996, ktorým poručiteľka
navrhovateľke poručila podiel k domu číslo 827, PKN parcelu číslo XXXX, ktorý do rozsahu aktív

dedičstva zahrnutý nebol. Preukázateľne po poručiteľke nadobudla parcelu číslo XXXX a úplne totožná
situácia vyvstala aj v dedičskom konaní po otcovi navrhovateľky Q. V.. Sporné sú teda CKN parcele
XXXX/X, XXXX/X. Navrhovateľka má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pretože pozitívnym
rozhodnutím súdu by sa zlepšilo jej právne postavenie v otázke vlastníctva k predmetu sporu. Krajský
súd zároveň konštatoval, že ústna darovacia zmluva z roku 1990 nie je spôsobilým právnym titulom

vstupu navrhovateľky do držby, týmto právnym titulom je osvedčenie o dedičstve po jej právnych
predchodcoch D 275/98 a 4 D 857/02. Taktiež konštatovanie okresného súdu o existencii reálnej deľby
sporných parciel je predčasné. Je otázke, či sa reálna deľba týkala parcely PKN XXXX, taktiež nie
je preukázané, v akom vzťahu bol I. V. k navrhovateľke. Vstup navrhovateľky do oprávnenej držby
sporných nehnuteľností možno vyvodiť z osvedčení o dedičstve po jej rodičoch, povinnosťou okresného

súdujezistiť,kedyzačalaplynúť10-ročnávydržaciadoba,čibolisplnenézákonnépodmienkyvydržania,
či nadobudla navrhovateľka vydržaním vlastníctvo k celému predmetu sporu, teda aj podiel odvolateľov.

2.Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že vlastníčkou nehnuteľností sa stala na základe ústnej
darovacej zmluvy, ktorou jej nehnuteľnosti darovali jej rodičia S. U. Q. V. ešte počas života v roku

1990, pričom títo nehnuteľnosti nadobudli na základe reálnej deľby spolu s ostatnými pozemno-knižnými
spoluvlastníkmi, kde v osade T. Š. B. S. K. S. je vydelený stav rešpektovaný od nepamäti. Dokonca
nikto z majiteľov pozemkov v uvedenej osade nemá pozemok ohradený. Nehnuteľnosti užívali najskôr
jej právni predchodcovia, stavbe rodinného domu, ktorá zodpovedá parcele CKN XXXX/X bolo pridelené
súpisné číslo XXX, táto bola daná do užívania v roku 1940. Uvedené nehnuteľnosti potom aj ona

užívala vo vydelenom stave ako svoje vlastné, nikto ju v držbe nerušil, čo môžu potvrdiť všetci vlastníci
susediacich parciel, ako aj ostatných parciel v osade T. Š., ktorým sú známe miestne pomery. Za tieto
nehnuteľnosti hradila daň vo výmere 648 m2, ktorá zodpovedá výmere parciel CKN XXXX/X-X. Navyše
tieto jej odkázali závetmi rodičia ako potvrdenie jej výlučného vlastníctva závetmi spísanými 16. 4. 1996,
kde nároky boli potvrdené osvedčeniami o dedičstve D/275/98 Dnot 49/98, resp. 4D/857/02 Dnot 116/02.

Vlastnícke právo nadobudla titulom vydržania v zmysle § 80 O.s.p. má naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam za účelom zosúladenia faktického stavu so
stavom právnym.

3.Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že ich rodina od nepamäti užíva sporné pozemky, teda ešte jej

prastarí rodičia. Parcela XXXX/X je záhrada, na parcele XXXX/X je postavený rodinný dom číslo súpisné
XXX, ktorý bol postavený v roku 1934 na parcele číslo XXXX/X sa nachádza hospodárska budova.
Parcela XXXX/X je dvor a na parcele XXXX/X bola postavená stará chalupa jej starej mamy s číslom
súpisným XXX. Ona ešte ako malá spávala v tejto starej chalupe. Žalovaní v 21. a v 22. rade vlastnia
rodinný dom, ktorý je postavený na parcele číslo XXXX/X, robia si nároky na parcelu XXXX/X. V starom

rodinnom dome postavenom na parcele XXXX/X bývala jej stará matka U. S., potom jej matka, dočasne
tam bývala aj ona, potom si postavili rodinný dom číslo XXX. Starý rodinný dom stál už v roku 1925,
zbúrali ho v roku 1955. Odporcovia v 21., 22. rade a ich syn si robia nároky asi tri roky. Tvrdenia
odporkyne v 21. rade nie sú pravdivé. Chalupa číslo XXX bola postavená v roku 1885, zbúraná v roku1956. Nechce pozemky, ktoré uvádzajú odporcovia v 21. a 22. rade, ale pozemky, ktoré vždy užívali.
Podiel vypočítaný právnym zástupcom odporkyne v 21. rade vo výške 167 m2 je nesprávny. Mal by im
pripadať podiel 39 m2.

4.Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že sporné nehnuteľnosti užívala ako jeho
klientka, tak aj jej právni predchodcovia S.Í. V. U. Q. V., U. U. H. V. V. U. Q., B. S.. Predmetné
nehnuteľnosti v uvedenej osade užívali všetci vlastníci vo vydelenom stave, nikto ich v užívaní nerušil.
V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR uverejnené v Zbierke č. 911, podľa ktorého rozdelenie čo

do užívania je rozdelenie čo do vlastníckeho práva, tak tieto nehnuteľnosti sa v osade riadne podelili
medzi všetkých vlastníkov, a ich klientka nadobudla na základe pokojného a nerušeného užívania počas
niekoľkých generácií vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním. V poľnom náčrte, ktorý predložil
právny zástupca odporkyne v 21. rade, je súpisné číslo označené nesprávne, pravdepodobne došlo k
nesprávnemu posunutiu súpisného čísla, resp. označeniu starej a novej chalupy. Stavba, ktorá je na
poľnom náčrte, o ktorom nevie, v ktorom roku bol vyhotovený, ako súpisné číslo XXX, je nová stavba

číslo XXX, nejedná sa o dom odporkyne, ale o starý dom zbúraný v roku 1957, k čomu sa môžu vyjadriť
svedkovia. Nestotožňuje sa s tým, že tento náčrt je presný a správny. Odporcovia 21/ a 22/ fabulujú
dôkazy, že práve v roku 2008 darovacou zmluvou nadobudli podiely, a od tohto obdobia sa začali
vyskytovať v osade problémy. Je evidentné, že z celého dokazovania vyplývalo, že po tri generácie sa
nehnuteľnosti v tejto osade užívali určitým spôsobom tak, ako boli vydelené, o čom svedčia výpovede

všetkýchúčastníkov,akoajsvedkov,okremodporcov21/,22/.Všetciúčastníciajvtomtokonanísúhlasia
s týmto návrhom, okrem odporcov v 21. a 22. rade, ako aj všetci svedkovia v konaní potvrdili skutočnosti
uvádzané navrhovateľkou. Navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, jej
návrh je v celom rozsahu dôvodný. Aj zo správy Mesta S. K. S., ako aj Katastra nehnuteľností vyplýva,
že užívateľmi predmetných parciel boli S. U. Q. V., čím došlo k potvrdeniu ich produkovaných tvrdení

v priebehu pojednávania. Odporkyňa v 21. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu zavádza
a klame, jediný, kto si uzurpuje nejaké veci, sú práve odporcovia 21/, 22/, ktorí tam prišli dva roky
dozadu, začali robiť problémy všetkým susedom. Je pravdou, že užívanie parciel nevyjadruje vlastnícky
vzťah, ale užívanie bolo v čase, kedy sa vlastníctvo nadobúdať nedalo. Všetci vypočutí účastníci, ako
aj svedkovia, dokonca aj dcéra Ž.A. Z. sa vyjadrila, že tieto nehnuteľnosti nikdy neužívali, ani nevlastnili

jej rodinní príslušníci. Nie je možné prezentáciou právneho zástupcu odporkyne v 21. rade, ktorá
sa opakuje neustále dookola, pokiaľ boli len formálne zapísané podiely, a tieto následne prededené,
takýmto spôsobom vyvrátiť ich návrh a tvrdenia, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, ako aj
svedkami. Preukázalo sa, že k reálnej deľbe v osade došlo, každý si užíval svoju časť, a pokiaľ existoval
formálny zápis v pozemkovej knihe, ktorý bol prededený, následne sa snažila odporkyňa v 21. rade s

tým, že to prededila na seba, tvrdiť, že je vlastníčkou tohto podielu. Nedomáhajú sa určenia vlastníckeho
práva k celej pôvodnej pkn parcele, ale len k vydelenej časti. Žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť,
nakoľko reálna deľba, dlhodobé užívanie, ako aj vydržanie boli z ich strany preukázané vykonaným
dokazovaním, najmä znaleckým posudkom č. 7/2018. V prípade úspechu si uplatňujú voči odporcom v
21. a 22. rade náhradu trov konania.

5.Žalovaní v 17., 20., 24., 26. a 30., 41. rade uviedli, že nároky do sporných nehnuteľností si nerobia,
nemajú vedomosti o tom, kde sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú.

6.Žalovaní v 18., 23., 25., 27., 31., 32., 33., 34., 35., 36., 37., 38. rade sa na pojednávaní vyjadrili, že si

nerobia nároky do sporných parciel, vedia, kde sa tieto nachádzajú, užívala ich výlučne navrhovateľka,
predtým jej právni predchodcovia.

7.Právny zástupca žalovaného v 19. rade Mesta S. K. S. na pojednávaní uviedol, že mesto spornú
nehnuteľnosť nikdy neužívalo, preto sa nevie vyjadriť k tomu, kto ju užíval, v akom časovom období,

na základe akého titulu. Mesto je zapísané len formálne ako spoluvlastník, nehnuteľnosť neužíva,
neužívalo, ani v budúcnosti nemieni užívať. V danom prípade ide o spor medzi užívateľmi fyzickými
osobami, ktorí tvrdia, že sú výlučnými vlastníkmi, a obrátili sa na súd, že chcú, aby určil, kto je v
skutočnosti vlastníkom predmetných nehnuteľností. V danom prípade sa nejedná o žalobu o zrušenie a
vyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,kdebymestopožadovalozasvojpodielvtejtonehnuteľnosti,

ktorá by bola predmetom sporu, výplatu v peniazoch, ale jedná sa o určovaciu žalobu, kde sa určuje
vlastníctvo na základe užívacích práv, respektíve vydržania, v ktorej žalobe sa nepriznáva výška podielu
na vyplatenie ostatným podielovým spoluvlastníkom. To, že mesto si chráni svoj majetok a rešpektujezároveň aj záujmy občanov, svedčí o tom aj tá skutočnosť, že na každom pojednávaní sa zúčastňuje
právny zástupca mesta.

8.Zástupkyňa SPF na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na predložené listinné dôkazy a znalecký
posudok č. 7/2018, ktoré preukazujú reálnu deľbu konkrétnej spornej parcely XXXX, ako aj držbu
právnych predchodcov žalobkyne, preto nemajú námietky voči žalobnému návrhu, súhlasia s ním, trovy
konania si neuplatňujú.

9. Právny zástupca žalovaného 21a/ na pojednávaní uviedol, že zo znaleckého posudku je jednoznačne
preukázané,ženapôvodnejpknXXXXsanarodilaichprávnapredchodkyňaŽ.Z.,čopreukázalikrstným
listom, výpisom z evidencie MV a k tomuto domu, ako aj k parcele XXXX prináležali 4/8 danej parcele.
Takže nie je pravda, že by na tejto parcele bol niekedy umiestnený dom č. XXX. Taktiež poukázal na
poľný nákres č. 250, kde nehnuteľnosť označená ako XXX je označená v podstate na parcele XXXX.
Takžepolohadomutunesedíanestotožňujesastým,žebypoľnýnákresbolpochybný.Taktiežsamotná

žalobkyňa predložila snímku na čl. 25 spisu, ktorá je z rovnakého náčrtu. Je teda absolútne scestné
domnievať sa, že pokiaľ sa robil poľný náčrt v roku 1942, aby bola nehnuteľnosť očíslovaná číslom XXX,
v súčasnosti je takto označená, ale ide o totožnú nehnuteľnosť ako bola XXX je teraz nehnuteľnosť č.
XXX po prečíslovaní. Má za to, že pokiaľ ide o parcelu pkn XXXX k reálnej deľbe nedošlo, ,jeho klient a
jeho právni predchodcovia tam mali 4/8 čo jednoznačne vyplýva z pkn vložky XXXX, s týmto sa znalec

nevysporiadal. Teda, kde by mala byť vyčlenená časť parcely pkn XXX v prospech jeho klientov, ak
došlo k reálnej deľbe. Vtedy by mali byť vydelení všetci pozemno-knižní spoluvlastníci. Samotní právni
predchodcovia o ktorých opiera žalobkyňa svoje právne nástupníctvo, teda ja svoj titul neboli pozemno-
knižní spoluvlastníci pkn XXXX, vložky sa viedli od roku 1880 až do roku 1964 a pokiaľ by nadobudli
nejaký majetok aj po nejakom právnom predchodcovi, bol to spomínaný I. V. ako ich právny predchodca,

tak takýto prevod by bol nevyhnutne zachytený v pkn vložke, kde je len parcela pkn XXXX označená
ako dom XXX dvora a maštaľ, takže by nebol problém zachytiť tento zápis aj s ohľadom na poľný náčrt
z roku 1942. Ústna darovacia zmluvy nie je právny titul nadobudnutia vlastníctva vydržaním, právny
poriadok sankcionuje takýto prevod absolútnou neplatnosťou z titulu nedodržania formy pri prevode
nehnuteľností. Z pripojených dedičských spisov, ako aj zo samotných rozhodnutí jednoznačne vyplýva,

že došlo k prededeniu len spoluvlastníckych podielov a pokiaľ žalobkyňa v plnej miere je spôsobilá na
právne úkony, nemohla sa dobromyseľne domnievať, že nadobudla celú predmetnú parcelu, ale len
spoluvlastnícke podiely. Žaloba je nedôvodná, žiadajú ju zamietnuť, v prípade úspechu priznať náhradu
trov konania.

10. Žalovaní v 40., 41. a 43. rade sa písomne vyjadrili, že s návrhom súhlasia.

11.Z písomného vyjadrenia žalovaných č.28, 29 vyplýva, že odporcovia si neuplatňujú žiadne vlastnícke
práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby.

12. Súd vykonával dokazovanie smerujúce najmä k sporným bodom, t.j. či došlo k reálnej deľbe pkn
parcele XXXX a či žalobkyňa vydržala celú spornú parcelu, teda aj podiely žalovaného v rade 21a/.

13.Svedok Ľ. Q. na ohliadke uviedol, že lokalitu pozná od roku 1981. Miesto, kde sa v súčasnosti
nachádzajú zemiaky (poznámka sudkyne parcela č. XXXX/X), vždy užívali O., za nimi bola dreváreň,
ktorú vlastnili O., a potom šopa na lístie, ktorú vlastnili X.R.. Rodinné domy boli postavené tak, že pod
každým z nich bola povnica. Je nelogické, aby X.Ž. mali pivnicu na inom mieste, ako majú postavený
dom.

14.Svedkyňa H. I. uviedla, že je susedou, býva v lokalite od narodenia. Miesto, kde sa nachádzajú
zemiaky, ako aj dvor, odjakživa užívala pani O.. Na tomto mieste mali O. kedysi hnoj, potom tam mali
šopu na drevo, vedľa nej mali X. šopu na lístie.

15.Svedok Y. O., manžel navrhovateľky, na ohliadke uviedol, že kde sa nachádzajú zemiaky, bolo
hnojisko a dreváreň, ktoré odjakživa patrilo im alebo ich právnym predchodcom. Vedľa bola kuča s
guľačov, ktorá patrila pani Q.U., alebo Z., to uviesť nevie. Pani Z. je starou mamou odporcov 21/, 22.Pozemok si dali vykolíkovať, keďže patril im. Užíval ho aj pán V., otec navrhovateľky, a syn odporcov
21/, 22/ pri vytváraní GP všetko zničil.

16.Svedok B. O., syn navrhovateľky, na ohliadke uviedol, že tam, kde sa nachádzajú zemiaky, bola
dreváreň, vpredu hnojisko, za drevárňou mali X. šopu na lístie. Dvor, na ktorom sú zemiaky, vždy obrábal
ich dedko.

17.Svedkyňa Z. O. na ohliadke uviedla, že jej otec bol bratrancom navrhovateľky, pochádzal z chalupy,

ktorá stála na mieste, kde sú teraz zemiaky. Keď sa ženil, vychádzal z tejto chalupy. Chalupa patrila
rodičom pani O.. Jej otec sa v tejto chalupe narodil. Po zbúraní tejto chalupy na mieste bolo hnojisko,
vedľa bola dreváreň, následne mali šopu X., ich stará mama. Dvor patril O..

18.Svedkyňa Z. W. na ohliadke uviedla, že v danej lokalite sa narodila, v roku 1986 si postavili chalupu v
S., stále tu chodievajú, a pamätá si ako dievča, že na mieste, kde sa nachádzajú zemiaky, bol postavený

starýrodinnýdom,vktorombývalababkanavrhovateľky.Pozbúranítohtodomunamiestebolohnojisko,
dreváreň. Hnojisko vyčistili, potom si tam nasadili zemiaky. Dom vlastnili starí rodičia navrhovateľky. V
dávnych časoch boli pozemky spoločné, ľudia si ich medzi sebou vyčlenili, ako si ich vyčlenili, tak ich
aj užívali.

19.Svedkyňa U. H. na pojednávaní uviedla, že je sestrou navrhovateľky. Narodila sa v novej chalupe
číslo XXX, dom číslo XXX stál o 20 až 25 metrov ďalej. V starej chalupe sa narodili jej sestry - U., ktorá už
zomrela, V. U. Š.. Pani Z. poznala, bývala vyše ich starej chalupy. Po nahliadnutí do geometrického plánu
uviedla, že na parcele XXXX/X stojí nová chalupa, XXXX/X stará chalupa, v ktorej bývala ich babka, a
nad cestou chalupa Ž. Z.. Stará chalupa bola zbúraná v roku 1956, jej rodičia si na tejto parcele postavili

šopu, za šopou si postavil šopu aj pán Z.. Parcelu XXXX/X volali humno, ide o humno, volali ju starý
pľac, táto patrila tiež ich rodine. Nevie o tom, že by pani Haceková mala viac chalúp, mala iba jednu, táto
bola nad cestou. Ich starý otec sa volal I. V., mal svojich bratov H., X., T., ako aj ďalší, a títo dali sporné
pozemky jej otcovi, dali mu humno, ako aj ďalšie pozemky. Bolo to asi v roku 1938. Navrhovateľka začala
pozemky užívať po smrti jej otca. Nehnuteľnosti boli prevedené na ňu na pojednávke po mame, otec

zomrel neskôr, tam sa spísali navrhovateľke. Oni sa už predtým o tom rozprávali, a všetci súhlasili, aby
si pozemky zobrala navrhovateľka.

20.Svedkyňa Š. Q., matka odporkyne v 21. rade, na pojednávaní uviedla, že sa narodila T. Š., kde nebola
už 24 rokov, v súčasnosti má 70. rokov. Pamätá si, že na mieste, kde bývala, bola cesta, a bývala v

dome nad cestou spolu s matkou, otcom, ako aj súrodencami. Jej matka sa volala Ž. Z., a v tomto dome
žila aj tetka D. V.. Jej matka Ž. Z. sa narodila v starej chalupe pod cestou. Ona sa už narodila v novej
nad cestou. Stará chalupa sa nachádzala pod novou chalupou, nie však priamo, ale trošičku doľava.
Obe staré chalupy stáli vedľa seba. Na ich starú chalupu si už nepamätá. Išlo o nejakú starú šopu. Stará
chalupa navrhovateľky tam stála dlhšie. Ich stará matka bývala v chalupe pod cestou. Pod touto starou

chalupou bola pivnica, ktorá tam aj existuje. Stará chalupa O. bola bližšie k domu navrhovateľky. Šopa
na lístie sa postavila až po tom, čo sa zbúrala ich stará chalupa, pričom táto šopa nebola postavená na
pozemku, na ktorom stála stará chalupa, ale bola postavená smerom do strany O.. Pováľala sa asi v 70.
- 80. rokoch. Vzťahy medzi jej dcérou a ňou boli dobré, pokiaľ nezačali jej dcéra a jej syn E. X. blázniť.
Od cudzích ľudí počula, že v mieste, kde sa narodila, sú rozpory, ktoré má robiť jej dcéra s vnukom,

počula, že majú na to papiere. Pokiaľ ide o novú chalupu, táto sa mala predať, po smrti matky jej chceli
darovať celú chalupu, nakoľko ona sa sama starala o matku, ale potom polovicu dostala jej sestra, ktorú
od nej odkúpil E. X.. Ona svoj podiel po matke nechcela, a tak ho jej matka závetom dala jej dcére,
odporkyni 21/. V čase spísania závetu si nepamätá na to, aby boli problémy medzi susedmi. Chalupa
sa mala predať, dokonca mali aj kupca, ale zistili, že pozemky pod chalupou a v okolí boli spoločné, ak

by ich celi predať, potrebovali by získať vyše sto podpisov, keďže ľudia si tieto pozemky medzi sebou
podelili. V čase, keď sa ona narodila, už ľudia užívali pozemky tak, ako ich mali vyčlenené. Oni mali
taktiež vyčlenené svoje pozemky. Odkedy ona žije, neboli žiadne zvady o pozemky T. Š.. Ľudia to mali
označené kameňmi. Neboli spory ani medzi O. a ostatnými susedmi. V súčasnosti má vedomosť o tom,
že sú narušené vzťahy medzi jej dcérou, jej manželom a synom a pani navrhovateľkou. Svoj rodinný

dom si postavila sama so svojím manželom, nestavali jej ho rodičia, ani jej sestre. Nie je pravdou, že by
jej mala matka Ž. Z. postaviť jej chalupu, a z tohto dôvodu chcela niečo z chalupy, kde sa ona narodila,
darovať svojej vnučke. Na tomto pojednávaní hovorila pravdu, nehnevá sa na svoju dcéru, jej výpoveďnie je odvetou za to, že jej matka závetom darovala svojej vnučke a manželovi polovicu chalupy, kde sa
ona narodila, jej dcéra ju získala len z toho dôvodu, že ju mala dostať ona, ale ona ju nechcela.

21.Svedok A. X. (narodený v roku 1928) na pojednávaní uviedol, že je sused. V osade T. Š. býval 27
rokov, do roku 1955, keď sa oženil, tiež býval v S., ale v inej osade. Spory T. Š. neboli, pozemky delili
richtár alebo notár na tri razy, prvýkrát v roku 1938, bol tam jeho otec a X.K. Š., druhýkrát sa delili
pozemky, keď išiel stavať A. Z., a tretíkrát asi o 5 rokov neskôr, aby mali aj ostatní nejaké pozemky,
ktoré ešte zostali. Po vydelení týchto pozemkov neboli žiadne spory o tieto pozemky. Pamätá si starú

O. chalupu, kde bývala stará pani S., po tom, čo bola zvalená, si navrhovateľka postavila nový dom.
Pamätá si aj na Ž. Z., pri chalupe pani S. stála chalupa pána Š., a potom Ž. V.. Najbližšie k domu
navrhovateľky bola chalupa pani S., potom Š., a potom Ž. V.. Novú chalupu mala pani Ž. Z. nad cestou.
Nepamätá sa, či pri delení došlo k spísaniu nejakých zápisníc, bol v tom čase maloletý. Taktiež nevie, kto
si s kým vymenil konkrétne podiely v pozemkoch, vie o tom, že sa tieto pozemky delili. Išlo o spoločné
pozemky, o lúky, ktoré sa kosili, a potom, keď niekto začal stavať chalupu, tak mu vymerali pozemok

pod chalupu. Po tom, čo si postavil novú chalupu A. Z., stará chalupa bola zbúraná, pod týmto domom
bola kamenná pivnica, ktorú bolo potrebné chrániť, tak tam postavili šopu na lístie, ktorá bola rozlohou
menšia ako stará chalupa, a z počutia vie o tom, že pivnica stojí doposiaľ. Niektorí ľudia si po deľbách
pozemok oplotili, niektorí nie. Ohradili si lúky, kolo domov nehradili.

22. Svedkyňa V. S. na pojednávaní uviedla, že je sestrou navrhovateľky. Narodila sa v starej chalupe.
Štyriasúrodencisanarodilivstarejchalupe,štyriavnovej.Vsúčasnostimá77rokov,bývalaT.Š.doroku
1970. Starý pľac tvorili staré hospodárske budovy. Poznala pani Ž. Z., ktorá bývala v rade chalúp. Prvá
bola chalupa ich babky S., P. Š., tretia Ž. Z.. Keď zbúrali ich chalupu, postavila sa tam dreváreň. Chalupa
Š. a Ž. Z. boli skôr zbúrané, lebo boli aj skôr postavené. Na pozemku, kde stála stará chalupa pani Z.,

ostala pivnica, na nej sa postavila šopa na lístie. Táto pivnica doteraz stojí. Pivnica sa nenachádza na
pozemkoch, ktoré užíva navrhovateľka, ale na pozemkoch Z.. V osade T. Š. sa nikdy nehádali, s pani
Ž.R. Z. mali veľmi dobré vzťahy. Pozemky oplotené neboli. Oplotené mali Z. od hora po Š., dali si tam
žrdky, aby tam nešli kravy.

23.Svedkyňa R. F. na pojednávaní uviedla, že jej manžel bol bratranec navrhovateľky. Volal sa Q. F.,
býval v starej chalupe T. Š., kde bývali aj rodičia navrhovateľky, pokiaľ si nepostavili dom. Pamätá si aj
pani Ž. Z.. Chodievala do jej domu za kamarátkou U.. Chalupa pani Z. stála pri chalupách, kde bývali aj
jej muž a Š.. Najbližšie k domu navrhovateľky bola chalupa, kde býval jej muž, potom Š., potom chalupa
Ž. Z.. Starý dom bol zbúraný, po tom, čo bol postavený nový dom, pod starým domom bola pivnica.

Nad pivnicou postavili šopu na lístie. Pivnica je tam doposiaľ. Starým pľacom je rovinka za humnom.
Pozemky moc oplotené neboli, najmä kvôli kravám.

24.Z výpisu LV číslo XXXX parcela EKN číslo XXXX súd zistil, že pod B11 je zapísaná navrhovateľka
v podiele 1/80 na základe titulu 4D/857/02, pod B12 navrhovateľka v podiele 1/80 na základe titulov

D 275/98, Pkv 467 (2), ROEP, pod B26 I. V. v podiele 1/32 na základe titulov Čd 5036/1908, Pkv 467
(2), ROEP, pod B27 Z. X., pod B28 E. X., každý v podiele 13/256, na základe titulov 4D/466/85, pkn
467 (2), ROEP.

25. výpisu LV číslo XXXX parcela EKN XXXX súd zistil, že pod B10 je zapísaná navrhovateľka v podiele

1/40 na základe titulu 4D/857/2002, pod B11 navrhovateľka v podiele 1/40 na základe titulu D 275/98,
Pkv 1595, ROEP.

26.Z výpisu LV číslo XXXX parcela EKN XXXX W. zistil, že pod B1 je zapísaný I. V.Č. (starý otec
navrhovateľky) v podiele 1/16-ina na základe titulov Čd 2995/26, Pkv 1378, ROEP. Pod B8 Z. X., pod

B9 E. X., každý v podiele 1/8, na základe titulov 4D/466/85, Pkv 1378, ROEP.

27.Z dedičského spisu 2D/212/82 po nebohom I. V., zomrelom 19. 1. 1982, manželka K. U., Y..Š., súd
zistil, že toto konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Deťmi poručiteľa okrem iných bol aj Q. V., bytom
S. K. S. T. Š..

28.Z dedičského spisu 4D/857/02 po nebohom Q. V., zomrelom dňa 15. 5. 2002, manželka nebohá S. V.,
Y..S.,súdzistil,ženazákladeosvedčeniaodedičstve4D/857/02-25zodňa29.11.2002,,právoplatného
29.11.2002, nadobudla celé dedičstvo jeho dcéra H. O., Y.. V., t.j. navrhovateľka. V tomto dedičskomspise sa nachádza aj odpis závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice u notárky JUDr. Valérie
ŠtetiarovejpodN134/96,Nz110/96,spísanomvS.K.S.,vdomečísloXXXXdňa16.4.1996,nazáklade
ktorého Q. V.Č. poručil svojej dcére H. O. svoj podiel k rodinnému domu číslo XXX, vedľajšej stavbe

pri tomto dome, ako aj zastavanému pozemku pkn XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2. Podľa
pozemkovej knihy ide o pkn parcelu XXXX vo vložke XXXX. Ohľadne ostatného majetku závet nezriadil.

29.Z dedičského spisu D 275/98 po nebohej S. V., zomrelej 17. 2. 1998, manžel Q. V., súd zistil, že na
základe osvedčenia o dedičstve D 275/98-31 zo dňa 30. 11. 1998, právoplatného 16.12.1998, dedičstvo

nadobudla H. O., rod. V. bez povinnosti vyplatiť ostatných spoludedičov. V tomto spise sa nachádza aj
odpis závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice N 135/96 spísanej v S. K. S. v dome č. XXXX,
dňa 16. 4. 1996, na základe ktorého poručila poručiteľka svojej dcére H. O. svoj podiel k rodinnému
domu číslo XXX, k vedľajšej stavbe pri tomto dome a k zastavanému pozemku parcele KNC č. XXXX o
výmere XXX m2. Podľa pozemkovej knihy ide o pkn XXXX vo vložke XXXX. Ohľadne ostatného majetku
závet nezriadila.

30.Z dedičského spisu 2D/466/85 po nebohej Ž. Z., Y.. V., zomrelej 27. 4. 1985, kde okrem iných
predmetom dedenia boli nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe k.ú. S. K. S. vo vložke XXX parcela
XXXX a vo vložke XXXX parcela číslo XXXX, že poručiteľka zomrela ako vdova, v prospech odporcov
21/, 22/ spísala závet vo forme notárskej zápisnice N 256/84, Nz 196/84 zo dňa 29. 8.1984. V tomto

spise sa nachádza odpis závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice N 256/84, Nz 196/84 zo dňa
29. 8. 1984, na základe ktorého poručiteľka zanechala celý svoj majetok svojej vnučke a jej manželovi -
odporcom 21/, 22/. Dedičia v tomto konaní nakoniec uzatvorili dohodu ohľadne vyporiadania dedičstva
s tým, že celé dedičstvo preberú závetní dedičia, a títo vyplatia 3/4-iny ich zákonného podielu ostatným
zákonným dedičom z dôvodu namietania ich relatívnej neplatnosti závetu.

31.Z výpisu pkn vložky 1378 katastrálne územie S. K. S. súd zistil, že pod A1 je zapísaná parcela XXXX
- dom číslo XXX, dvor a maštaľ, kde je zapísané vlastnícke právo pod B1c U. V., Y.. Š. v 1/8-ine, a pod
B1f I.Š. V. v 1/8-ine, a pod B2a,b A. Z. a žene Ž., Y.. V..

32.Z pkn vložky XXXX súd zistil, že pod A1 je zapísaná parcela XXXX dom číslo XXX, dvor, stodola,
kde pod B4a,b je vložené vlastnícke právo Q. V. U. S. V., Y.. S.W., každému v 1/2-ici.

33.Súd sa ďalej oboznámil s geometrickým plánom číslo 24/2011 zo dňa 12. 9. 2011 vyhotoveným U.
V. na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov parcely číslo 5699/1-5.

34.Z výpisu evidenčného listu číslo XXX k.ú. S. K. S. súd zistil, že držiteľom alebo inou oprávnenou
osobou parcely číslo XXXX o výmere XXX m2 sú V. Q. U. S., Č. P. XXX.

35.Zo správy Správy katastra Čadca súd zistil, že geometrický plán číslo XXXXXXXX-24/2011 je

zapísateľný. V záujmovej časti katastrálne územie S. K. S. bol zjednotený operát parcele CKN XXXX/
X - 5 prislúcha parcela EN pred THM 5699 o výmere 648 m2. Podľa zoznamu užívateľov z roku 1983
užívateľom parcely EN pred THM bol V. Q. U. S., číslo XXX.

36.Zo správy od Mesta S. K. S. súd zistil, že parcely CKN XXXX/X - X pred THM zodpovedajú parcely

EN XXXX. Na evidenčnom liste je ako užívateľ parcely EN XXXX vedený V. Q. U. S., číslo XXX. Mesto
neeviduje sťažnosti obsahov vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam.

37.Súd sa ďalej oboznámil s kópiou katastrálnej mapy, pozemkovoknižnej mapy, ako aj mapy evidencie
nehnuteľností.

38.Z potvrdenia geodeta U. V. súd zistil, že pôvodná parcela číslo XXXX vznikla zameraním zmapovania
z roku 1964 ako parcela EN zakreslená v mapovom liste S. K. S. číslo 3. Hranice parcely boli v teréne
vyznačené z vypočítaných súradníc podľa poľného nákresu číslo 250 z roku 1944, ktorá vznikla reálnou
deľbouvteréne,ktorúnerušeneužívajú.GeometrickýmplánomsapôvodnáparcelačísloXXXXrozdelila

na parcely XXXX/X až 5 podľa skutočného stavu budov a dvora. Pôvodná parcela o výmere 648 m2
je rovnaká, ako súčet rozdelených parciel XXXX/X U. XXXX/X. Výmera, ako aj polohové určenia, sú
totožné, z čoho vyplýva totožnosť parcely KN-C (EN) číslo XXXX s hranicami parciel č. XXXX/X U.
XXXX/X.39.Z potvrdenia Mesta S. K. S. súd zistil, že rodinný dom postavený v k.ú. S. K. S. na parcele KN č.

XXXX, má pridelené súpisné číslo XXX, stavba bola daná do užívania v roku 1940. Súpisné číslo bolo
pridelené stavebníkovi Q. V.. Mesto taktiež potvrdilo, že navrhovateľka má uhradenú daň z nehnuteľností
od rodinného domu č. XXX ( parcela č. XXXX o výmere 648 m2), ktorú platí od roku 1998.

40. Súd sa oboznámil aj s darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice Nz N2/2017, Nz

604/2017 z 11.01.2017, ktorou bývalí žalovaní 21/, 22/ darovali svojmu synovi žalovanému 21a/ sporné
podiely.

41.Zoznaleckéhoposudkučíslo7/2018Ing.X.V.malsúdpreukázané,žeodroku1942nebolavykonaná
zmena, alebo aktualizácia užívacích vzťahov k parcele XXXX a v bývalom pozemkovom katastri v
evidenciinehnuteľností,akoajvkatastrinehnuteľností,aždoroku2004boliakoužívateliaparceleXXXX

evidovaní V. Q. a manželka S.. Parcela XXXX vznikla na základe mapovania vykonaného v roku 1942
v meračskom náčrte číslo 250 je poznačené užívanie parcely, zapísané v prospech V. Q. U. Q.. S. S.
číslo domu XXX. V prvotnom doklade, na základe ktorého bol založený súpis nehnuteľností v evidencii
nehnuteľností v roku 1964, je naďalej evidovaný V. Q. U. Q. S.Í.. Teda evidovaní boli od roku 1942 do
roku 2004 ako užívatelia. Mapa EN zobrazuje rozdelenie reálnej držby parciel minimálne od roku 1942,

zobrazuje aj reálnu držbu parcely XXXX. Z dostupných materiálov nie je možné určiť presne kedy došlo
k reálnej deľbe pozemkov, keďže držbu možno dátovať najskôr od roku 1942, pričom mapovanie zo 40.
rokov zobrazuje sporné pozemky už ako reálne rozdelené.

42.Uznesením 5 C 12/2012-429 zo dňa 30.05.2017 súd pripustil, aby do konania namiesto žalovaných

v 21 a 22/ rade vstúpil ich syn - ako žalovaný 21a/ E. X..

43.Podľa § 80 písm. c) O.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

44.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, a
preto mu vyhovel v celom rozsahu. Navrhovateľka v konaní preukázala naliehavý právny záujem v
zmysle § 137 písm. c/ CSP na určení tohto vlastníckeho práva, pretože iným spôsobom nebolo možné
zosúladiť stav právny so stavom skutočným. Preukázanie naliehavého právneho záujmu konštatoval aj

krajský súd v zrušujúcom uznesení, ktorý zároveň konštatoval, že spor pretrváva len ohľadne parciel
5699/1/5

45. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že nehnuteľnosť nadobudla na základe ústnej darovacej
zmluvy v roku 1990 od svojich rodičov S. U. Q. V., ktorí túto nehnuteľnosť nadobudli na základe reálnej

deľby spolu s ostatnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi v osade T. Š. B. S. K. S., kde bol vydelený
stav medzi ostatnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi rešpektovaný od nepamäti. Nehnuteľnosti
užívali teda najskôr jej právni predchodcovia, stavbe rodinného domu na parcele CKN XXXX/X bolo
pridelené súpisné číslo XXX, táto bola daná do užívania v roku 1940. Neskôr uvedené nehnuteľnosti
vo vydelenom stave ako svoje vlastné užívala aj ona, nikto ju v užívaní nerušil. Za tieto nehnuteľnosti

o výmere 648 m2 hradila daň, a obaja rodičia jej sporné nehnuteľnosti odkázali do vlastníctva závetmi
spísanými 16. 4. 1996. V užívaní nehnuteľnosti ani ona, ani jej právni nástupcovia neboli nikým rušení,
čo môžu potvrdiť všetci vlastníci susediacich parciel. Asi od roku 2008 si robia na parcelu XXXX/X nárok
bývalí žalovaní v 21., 22. rade, ako aj ich syn E. X.. Právny zástupca navrhovateľky v konaní žiadal
návrhu vyhovieť z dôvodu, že bola preukázaná deľba, ako zo správy Mesta S. K. S., tak aj katastra

nehnuteľností vyplýva, ale najmä zo ZP č. 7/2018, že užívateľmi sporných nehnuteľností boli S. U. Q. V.,
teda rodičia navrhovateľky, čím boli potvrdené ich tvrdenia. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČRuverejnenévZbierkeč.911,podľaktoréhorozdeleniečodoužívaniajerozdeleniečodovlastníckeho
práva. Po 3 generácie sa nehnuteľnosti v tejto osade užívali reálne vydelené, o čom svedčia výpovedevšetkých účastníkov okrem žalovaných 21/, 22/, a svedkov. Samotná dcéra Ž. Z., matka žalovanej v 21.
rade, Š.Á. Q., potvrdila, že sporné nehnuteľnosti ich rodinní príslušníci nikdy neužívali, ani nevlastnili.
Až v roku 2008 si začali robiť nároky do sporných nehnuteľností žalovaní 21/, 22/ a ich syn na základe

formálne prededených podielov.

46.Menšia časť žalovaných sa na pojednávaní vyjadrila tak, že nároky do sporných nehnuteľností
si nerobia, nakoľko nemajú vedomosť o tom, kde sa tieto nehnuteľnosti vôbec nachádzajú. Väčšia
časť odporcov sa v konaní vyjadrila tak, že si nerobia nároky do týchto sporných nehnuteľností,

nakoľko vedia, kde sa nachádzajú, a výlučne ich užívala buď navrhovateľka, alebo predtým jej právni
predchodcovia. Nároky do sporných nehnuteľností si robili odporcovia v 21. a 22. rade na základe
dedičskéhorozhodnutiaD466/85poneb.Ž.R.Z.,akoajnazákladezávetu,ktorývprospechnichspísala
vo forme notárskej zápisnice N 256/84 Nz 196/84 dňa 29. 8. 1984, na základe ktorého im zanechala
celý svoj majetok.

47.Právny zástupca Mesta S. K. S. a zástupkyňa SPF s návrhom súhlasili v celom rozsahu, právny
zástupca žalovaného 21a/ žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že k reálnej deľbe nedošlo, právni
predchodcovia jeho klienta vlastnia v spornej parcele 4/8. Taktiež namietal, že nehnuteľnosť nemožno
vydržať na základe ústnej darovacej zmluvy.

48.Naopak, všetci svedkovia v konaní, či už na ohliadke alebo na pojednávaní uviedli, že sporné
nehnuteľnosti odjakživa užívali právni predchodcovia navrhovateľky, po nich navrhovateľka. Všetci
svedkovia na ohliadke jednoznačne potvrdili, že miesto, kde v tom čase boli nasadené zemiaky - parcela
č. XXXX/X - oddávna užívali O., na tomto mieste stála stará chalupa, ktorá patrila rodičom navrhovateľky.
Za tým bola dreváreň, a potom šopa na lístie, ktorú vlastnili X.. Ďalší svedkovia na pojednávaní potvrdili,

že najbližšie k novému domu navrhovateľky číslo XXX bola stará chalupa O., resp. pani S., teda starej
mamy navrhovateľky, druhá Š., a tretia, teda posledná, bola Ž. Z.. Pod touto chalupou bola pivnica, a keď
sa stará chalupa zbúrala, namiesto nej sa postavila šopa na lístie. Svedkyňa Š.Á. Q., matka odporkyne
v 21. rade, ktorá ju označila za hlavnú aktérku, na pojednávaní taktiež uviedla, že stará chalupa O. bola
bližšie k domu navrhovateľky,, ako ich chalupa. Jej matka Ž. Z. sa narodila v starej chalupe pod cestou,

ona sa už narodila v novej chalupe na cestou. V čase, keď sa narodila, ľudia už užívali pozemky tak, ako
ich mali vyčlenené. V osade neboli žiadne zvady o pozemky, ani medzi nimi a O., ani medzi ostatnými
susedmi. Taktiež keď oni chceli predať chalupu, zistili, že pozemok pod chalupou je nevysporiadaný, a
pokiaľ by ho chceli predať, potrebovali by získať vyše sto podpisov, keďže ľudia už mali tieto pozemky
medzi sebou podelené. Spory v tejto osade začala robiť jej dcéra spolu s vnukom. Polovicu chalupy,

ktorú zdedila jej dcéra s manželom, ona nechcela, preto ju jej matka darovala jej dcére a zaťovi. Jeden
zo svedkov v konaní, vyše 84-ročný A. X. potvrdil, že v osade T. Š. pozemky delili richtár alebo notár na
tri razy. Prvýkrát v roku 1938, pri čom bol aj jeho otec a X. Š.. Druhýkrát keď išiel stavať A. Z., a tretíkrát
asi o 5 rokov neskôr, aby mali aj ostatní nejaké pozemky, ktoré ešte zostali. Pri vydelení týchto pozemkov
nedošlo k žiadnym sporom o pozemky. Taktiež si nepamätá, či došlo k spísaniu nejakých zápisníc, keďže

v tom čase ešte bol maloletý, nevedel sa vyjadriť ku konkrétnej deľbe podielov. Uviedol však, že išlo o
spoločné pozemky a lúky, ktoré sa kosili, a keď niekto začal stavať chalupu, tak mu vymerali pozemok
pod chalupu. Niektorí ľudia si po deľbe pozemok aj oplotili, najmä lúky. Okolo domov nehradili. Ostatní
svedkovia potvrdili, že ak aj niekto hradil, tak kvôli dobytku.

49.Z výpisov listov vlastníctva číslo XXXX, XXXX súd zistil, že navrhovateľka mala na základe
dedičských rozhodnutí, ako aj odporcovia 21/, 22/ podiely v týchto parcelách. Z výpisu listu vlastníctva
číslo XXXX vyplýva, že podiel v tejto parcele mal starý otec navrhovateľky I. V., ako aj odporcovia 21/,
22/. Svedkyňa U. H. potvrdila, že I. V. bol ich starý otec, ktorý mal aj ďalších bratov, a títo sporné pozemky
darovali jej otcovi. Dôkazom toho, že I. V., nar. 30.12.1892 zomrel 19.01.1982 je otcom Q. V., otca

žalobkyne, je spis 2D 212/1982 vo veci prejednania dedičstva po nebohom I. V., manželka U. Y.. Š..
Medzi deťmi I. V. je uvedený ako prvý Q. V., S. K. S., T. Š., dôchodca. Jeho ďalšími deťmi sú H. Š., H. V.,
X. V., pri ktorom je uvedený otáznik a T. V.Á.. V dedičskom spise po nebohom Q. V. sp. zn. 4D/857/2002
sú ako rodičia uvedení nebohý Ľ. V. a nebohá U. Y.. Š.. Súd konštatuje, že v tomto dedičskom spise je
urobená chyba, čo potvrdila na pojednávaní aj žalobkyňa keď uviedla, že starý otec nebol Ľ. V. ale I. V.,

pričom súrodenci Q. V. sú uvedení zhodne ako deti I. V. U. I. H., X., Z., T.. V dedičskom konaní sp. zn. D
1253/97 po nebohom H. V. sú ako súrodenci uvedení Q., X., Z. U. T.. V dedičskom konaní po nebohom
T. V. sp. zn. D 456/74 sú ako súrodenci uvedení Q., X., Z. U. H.. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva,
že otec Q. V. sa nevolal Ľ. U. I. V., teda právny predchodca žalobkyne, ktorý Mal podiely zapísané naLV č. XXXX.Zo správy od Mesta S. K. S., ako aj Správy katastra Čadca mal súd preukázané, že sporné
parcely CKN XXXX/X U. X pred THM zodpovedajú parcele EN XXXX. Užívateľom tejto parcely boli Q.
U. S. V., číslo domu XXX, čo potvrdzuje aj evidenčný list číslo XXX. Parcela XXXX mala výmeru 648

m2, pričom z ďalšieho potvrdenia Mesta S. K. S. súd zistil, že dom číslo 827 postavený na parcele KN
XXXX bol daný do užívania v roku 1940, a navrhovateľka uhradila daň z nehnuteľností od rodinného
domu číslo 827, ako aj parcely XXXX o výmere 648 m2, túto daň platí od roku 1998. Taktiež z potvrdenia
geodeta U. V. vyplýva, že pôvodná parcela číslo XXXX bola rozdelená na parcely číslo XXXX/X U. X
podľa skutočného stavu budov a dvora, pôvodná parcela má výmeru 648 m2, ktorá je rovnaká, ako súčet

rozdelených parciel. Výmera, ako aj polohové určenia sú totožné, z čoho vyplýva totožnosť parcely
KN-C (EN) číslo XXXX s hranicami parciel XXXX/X U. X. Zo znaleckého posudku Ing. V. jednoznačne
vyplýva, že užívateľom parcele XXXX boli od roku 1942 až 2004 V. Q. s manželkou S.. Parcela vznikla
na základe mapovania, ktoré bolo vykonané v roku 1942. Manželia V. boli evidovaní už v prvotnom
doklade ako užívatelia parcele XXXX, na základe ktorého bol založený aj súpis nehnuteľností v evidencii
nehnuteľností v roku 1964. Mapa EN zobrazuje reálnu držbu parcely XXXX, minimálne od roku 1942.

Mapovanie zo 40. rokov zobrazuje už sporný pozemok, ako reálne rozdelený.

50.Nakoľko k deľbe medzi účastníkmi malo dôjsť v dávnej minulosti, do roku 1950, bolo potrebné
aplikovať na moment vzniku vlastníckeho práva Uhorské obyčajové právo platné do roku 1950,
a zjednocujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR č. 911/32, ktoré zjednotilo dovtedajšiu súdnu

prax. Podľa tohto rozhodnutia č. 911/32 Úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR
uverejnenej v Zbierke IV., u niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo
viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci
v niektorých prípadoch už dlhší čas užívali nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné časti. Ide
spravidla o prípad, keď došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením alebo zámenami

nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950
pripúšťal pri tom aj takéto riešenie, netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené
na písomnej zmluve, a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa tohto rozhodnutia treba
v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy najmä na
spoluvlastníkov ideálnych podielov, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností

majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne zámene týchto nehnuteľností,
nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva. Takáto dohoda môže byť uzatvorená aj mlčky
(konkludentným konaním). Nesprávne je teda stotožňovať takýto dlhotrvajúci stav držby s vydržaním.

51.Nie je preto povinnosťou žalobkyne, ako to vyplýva z uvedeného rozhodnutia, predkladať písomnú

zmluvu, resp. iné listinné dôkazy. Toto zjednocujúce rozhodnutie č. 911/32 bolo vydané pre zjednotenie
aplikácie práva platného do roku 1950, a bolo založené na dlhodobom faktickom stave, nie formálnom
stave, pretože v tom čase do pozemkovej knihy nebolo možné zapísať vlastnícke právo k reálne
vydelenej časti, ale len podiely. Uvedené rozhodnutie znamená zákonnú domnienku, podľa ktorej ak
navrhovateľ preukáže dlhotrvajúci stav držby a užívania riadne vydelenej nehnuteľnosti, má sa za

to, že došlo k zrušeniu spoluvlastníctva, dohode o deľbe nielen čo do držby, ale aj užívania. Keďže
ide o zákonnú domnienku v zmysle § 133 O.s.p., mali žalovaní 21/, 22/, 21a/ povinnosť vyvrátiť túto
zákonnú domnienku, t.j. spochybniť dlhodobé nerušené užívanie, a preukázať, že sami, resp. ich právni
predchodcovia dlhodobo nerušene užívali svoj ideálny spoluvlastnícky podiel, ktoré dôkazné bremeno
neuniesli. Za splnenia podmienok stanovených v rozhodnutí č. 911/32 samotná deľba predstavuje

podľa § 132 ods. 1 OZ iné skutočnosti ustanovené zákonom, na základe ktorých došlo k nadobudnutiu
vlastníckeho práva. Deľba v dávnej minulosti do roku 1950 bola titulom, na základe ktorého nadobudli
Q. U. H. V. vlastnícke právo k pkn parcele XXXX zapísanej vo vložke č. 1378, katastrálne územie S. K.
S.. Na LV č. XXXX, XXXX, XXXX sú v súčasnosti účastníci konania vedení ako podieloví spoluvlastníci,
avšak z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že ide o formálne vykazované podielové

spoluvlastníctvo, ktoré už bolo zrušené v dávnej minulosti reálnou deľbou a zámennými zmluvami medzi
podielovými spoluvlastníkmi. Dôkazom toho je dlhodobé hmotnoprávne správanie sa Q. U. S. V., ako aj
navrhovateľky, ktorí užívali, obrábali, brali úžitky a disponovali s touto spornou parcelou, platili dane v
stanovenej výmere, pričom im v užívaní nikto nebránil. Uplynutím vydržacej lehoty od momentu deľby
sa stali v hmotnoprávnej rovine Q. U. S. V. vlastníkmi. Spoluvlastníctvo však bolo ďalej vedené len

formálne, pretože bývalí spoluvlastníci nezosúladili formálny evidenčný stav so skutočným reálnym
hmotnoprávnym stavom.52.Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Q. U. S. V. sa stali vlastníkmi celej
spornej parcely XXXX na základe reálnej deľby medzi podielovými spoluvlastníkmi podľa Uhorského
obyčajového práva platného do roku 1950. K takto reálne vydeleným častiam pôvodného predmetu

spoluvlastníctva každý zo spoluvlastníkov, ktorý mal reálne vydelenú časť, nadobudol vlastnícke právo
vydržaním podľa § 115 a nasl. Zákona č. 141/1950 Zb. v spojení s §498 OZ. Reálnu deľbu medzi
podielovými spoluvlastníkmi v konaní žiaden z žalovaných okrem žalovaných 21/, 22/ a 21a/, ako ani
žiaden zo svedkov nerozporoval. Naopak, jednoznačne z ich vyjadrení vyplýva, že v ich osade mal každý
podielový spoluvlastník reálne vyčlenené pozemky, o čom svedčí aj EL č. 702, vedený na užívateľov Q.

U. S. V., ktoré aj užíval od nepamäti, nikým nerušení, všetci rešpektovali reálne vydelený stav. Medzi
podielovými spoluvlastníkmi nedochádzalo k žiadnym zvadám, ani sporom o pozemok, čo potvrdilo aj
Mesto S. K. S.. Taktiež matka odporkyne v 21. rade ako kľúčová svedkyňa potvrdila, že už v čase,
keď sa narodila, ľudia užívali pozemky tak, ako ich mali vyčlenené, pričom v čase výpovede mala
70 rokov. Taktiež potvrdila, že v osade neboli žiadne zvady o pozemky, nemali spory ani s O., ani s
ostatnými susedmi. Spory začali vznikať medzi odporcami 21/, 22/ a ich synom a navrhovateľkou, ako

aj ostatnými susedmi, ktorí uvádzali, že si taktiež robia nároky do ich nehnuteľností okolo roku 2008
na základe formálne prededených podielov po neb. Ž.R. Z.. Ale ako vyplýva z výpovede svedkyne -
matky odporkyne 21/, ani oni nemali vysporiadaný pozemok pod chalupou, taktiež bol vo formálnom
spolulastníctve,a pokiaľ by ho chceli predať, potrebovali by viac ako 100 podpisov. Z toho vyplýva, že
pri reálnej deľbe bol aj právnym predchodcom odporkyne 21/ vydelený v rámci reálnej deľby ich podiel

v iných nehnuteľnostiach.

53.Súd je jednoznačne toho názoru, že preukázať v súčasnosti reálnu deľbu pozemkov v dávnej
minulosti je veľmi náročné, nakoľko účastníci tejto deľby už pomreli, jediný svedok A. X., ktorý mal v
čase výpovede viac ako 84 rokov, reálnu deľbu richtárom a notárom potvrdil, títo vyčleňovali pozemky

jednotlivým podielovým spoluvlastníkom podľa toho, kto chcel stavať chalupu, avšak aj on v tom čase
bol maloletý. Zo ZP Ing. V. č. 7/2018 však jednoznačne vyplýva, že mapa EN zobrazuje reálnu deľbu
pozemkov minimálne od roku 1942.

54.Pokiaľ aj právny zástupca odporkyne v 21. rade poukazoval na poľný náčrt, ktorý sa nachádza na

číslelistu25spisu,akoajvznaleckomposudku,kdenaparcelečísloXXXX/Xmábyťvyznačenésúpisné
číslo XXX, teda súpisné číslo starej chalupy matky navrhovateľky, súd udáva, že všetci odporcovia, ako
aj svedkovia znalí pomerov v osade jednoznačne popreli, že by na parcele XXXX/X stál starý rodinný
dom číslo XXX. Na tejto parcele v súčasnosti stojí postavený nový rodinný dom navrhovateľky číslo
XXX. Z potvrdenia mesta vyplýva, že tento dom bol daný do užívania v roku 1940, pričom samotný

poľný náčrt (č.l. 112) je z roku 1944, takže číslo domu XXX na tomto náčrte je nesprávne. Taktiež pokiaľ
pozemnoknižná vložka XXXX mala preukázať, že na pôvodnom pozemku XXXX stál starý rodinný dom
číslo XXX, v ktorom bývala Ž. Z., všetci odporcovia, ako aj svedkovia znalí pomerov túto skutočnosť
popreli. Jej dom sa nachádzal až za touto spornou parcelou XXXX. V súčasnosti po ňom zostala len
pivnica, ktorú svedkovia na ohliadke ukázali, a je mimo parcely XXXX. Na parcele XXXX/X jednoznačne

podľa výsluchu odporcov, ako aj svedkov stál ako prvý, teda najbližší k novému domu navrhovateľky,
dom starej matky navrhovateľky pani S., potom dom Š., a až posledná bola chalupa Ž. Z..

55.Súd konštatuje, že v „E“ listov vlastníctva, na ktoré boli prepísané pozemnoknižné parcely z
pozemkovej knihy, tieto podiely sú formálne zapísané, čo nikto nerozporoval, Nie vinou vlastníkov sa

pôvodný stav reálnej deľby na parcele EN pred THM evidenčne podchytený v evidencii nehnuteľností
na EL, mapách EN pred THM zodpovedajúci dlhotrvajúcej držbe a vlastníctvu vrátil späť v rámci ROEP-
u do stavu podielov, teda do stavu PKN. Ide však len o formálny stav, spoluvlastníctvo, ktoré bolo do
roku 1950 zrušené deľbou a zámenou, nemožno obnoviť rozhodnutím ROEPu, lebo by išlo o zásah do
vlastníckeho práva chráneného ústavou a zákonom.

56.Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa § 134 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch

rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 OZ Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.57.Vydržanie je osobitným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri
splnení nasledovných zákonom požadovaných podmienok: titul nadobudnutia, musí ísť o oprávnenú

dobromyseľnú, nepretržitú držbu pri nehnuteľnostiach po dobu viac ako 10 rokov.

58.V konaní žalobkyňa tvrdila, že nadobudla spornú nehnuteľnosť parcelu XXXX na základe ústnej
darovacej zmluvy od svojich rodičov S. U. Q. V. v roku 1990. Táto kúpna zmluva však bola
neplatná, nakoľko zákon vyžaduje, aby kúpna zmluva týkajúca sa nehnuteľností bola vyhotovená v

písomnej forme, a takáto zmluva spolu s návrhom musí byť zaslaná na kataster nehnuteľností na
zápis vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. V minulosti bola takáto zmluva považovaná za titul
nadobudnutia vlastníckeho práva na základe vydržania, avšak súčasná judikatúra napríklad rozhodnutia
NS SR 7Cdo 12/2011, 3 Ncdo 7/2010, 3 Mcdo 8/2010, ústnu kúpnu, alebo darovaciu zmluvu, nepovažujú
za spôsobilý právny titul vstupu do držby a to z dôvodu, že dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno

s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať mal, alebo mohol
mať pochybnosti, že užíva vec, ktorej vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa musí opierať o
právny titul (formálne správny, neplatný, či domnelý) a súčasne musí byť poctivá v zmysle existencie
dobrej viery držiteľa. Omyl držiteľa, ktorý vychádza z neznalosti, alebo z nedokonalej znalosti celkom
jednoznačného, zrozumiteľného ustanovenia zákona, je právny omyl neospravedlniteľný, pri zachovaní

obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho
úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Samotný krajský súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že ústna
darovacia zmluva nemôže byť spôsobilým právnym titulom vstupu žalobkyne do držby. Uviedol, že
týmto právnym titulom sú osvedčenia o dedičstve po jej rodičoch. Právny zástupca žalovaného 21a/ tak
zbytočne v záverečnej reči namietal tú skutočnosť, že ústna darovacia zmluva nemôže byť titulom pre

vydržanie, keď tú istú skutočnosť konštatoval Krajský súd v Žiline pričom uviedol, že titulom vydržania
sú osvedčenia o dedičstve a to D 275/98, 4D/857/02. Krajský súd nariadil okresnému súdu zistiť, kedy
začala plynúť 10 ročná vydržacia doba, či boli splnené zákonné podmienky vydržania a či žalobkyňa
nadobudla vydržaním vlastníctvo k celému predmetu sporu, teda aj podiel žalobcu 21a/.

59.Osvedčenie o dedičstve D 275/98-31 zo dňa 30.11.1998 po nebohej S. V. nadobudlo právoplatnosť
dňa 16.12.1998. Osvedčenie o dedičstve 4D/857/02-25 zo dňa 29.11.2002 po nebohom Q. V. nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.11.2002. Od právoplatnosti týchto dedičských rozhodnutí začala žalobkyni plynúť
10 ročná vydržacia lehota. Súd poukazuje na to, že ku dňu svojej smrti boli rodičia žalobkyne vlastníkmi

reálne vydelených nehnuteľností, to znamená, že v ich výlučnom vlastníctve neboli len formálne
prededené podiely, ale na základe týchto dedičských rozhodnutí v hmotno-právnej rovine žalobkyňa
zdedila celú reálne vydelenú parcelu XXXX. Naliehavý právny záujem je daný práve v zosúladení
nesprávneho formálneho stavu dedičstva vo výške spoluvlastníckych podielov zo správnym hmotno-
právnym stavom výlučného vlastníctva celej reálne vydelenej nehnuteľnosti. Osvedčenia o dedičstve

sú potom neplatné tituly k celej pkn parcele XXXX, ale práve vydržanie hojí vady alebo nedostatok
nadobúdacieho titulu. Vydržacia doba žalobkyni uplynula teda v roku 2008 a 2012. Žalobkyňa uviedla,
že v dobromyseľnom užívaní týchto nehnuteľností ich začal žalovaný 21a/ rušiť okolo roku 2008, teda
10 ročná vydržacia lehota by jej uplynula len v prípade, pokiaľ sa týka osvedčenia o dedičstve po jej
matke, avšak keďže Občiansky zákonník § 134 ods. 3 umožňuje do 10 ročne vydržacej lehoty započítať

aj dobu, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe jej právny predchodca a zo znaleckého posudku vyplýva,
že jej rodičia mali spornú nehnuteľnosť v držbe a užívaní minimálne od roku 1942 súd má za to,
že žalobkyňa splnila všetky zákonom požadované podmienky pre vydržanie a to titul nadobudnutia,
oprávnená, dobromyseľná, nepretržitá držba po dobu viac ako 10 rokov. Z uvedených dôvodov súd
návrhu vyhovel v celom rozsahu.

60.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni náhradu trov konania v
rozsahu 100% voči žalovanému v rade 21a/ nakoľko len tento si robil nároky do sporných nehnuteľností.
Ostatní žalovaní museli byť žalovaní len formálne, nároky do sporných nehnuteľností si nerobili, preto
im súd náhradu trov konania nepriznal. Výšku trov konania vyčísli vyššia súdna úradníčka samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.