Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. december 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/132/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6421010464
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6421010464.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Adriány Považanovej a

sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného S. J., pre
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa
22. decembra 2021, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa
28.10.2021, sp. zn. 0T/53/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného S. J., nar. XX.XX.XXXX v D. C., trvale bytom
D. C., R. XXX/XX

o d s u d z u j e

podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, veta pred čiarkou, ods. 2 Tr. zák., § 57 ods. 1 Tr.
zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere

700,- (sedemsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu u
s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Vo zvyšnej časti zostáva napadnutý rozsudok n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom uznal obžalovaného S. J. rozsudkom zo dňa 28.10.2021, sp. zn.
0T/53/2021 vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.

zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 313/2011 Z. z. na tom skutkovom základe, že
dňa 15.10.2021 o 20,46 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. O. O ev. č. T. XXX Z., po ulici A. v D.
C., kde bol pred pohostinstvom N. zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ U. nad
H., pričom sa v čase o 21,15 hod. odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenia množstva alkoholu
v jeho dychu a následne sa po poučení odmietol podrobiť aj lekárskemu vyšetreniu odberom krvi a
laboratórnemu vyšetreniu za účelom zistenia prítomnosti alkoholu, resp. iných omamných látok v krvi.

Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38
ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho zaradil
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61ods. 1, 2 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 roky.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t. j. v zákonom stanovenej lehote dňa 04.11.2021
odvolanie obžalovaný S. J. písomným podaním zo dňa 04.11.2021, doručeným krajskému súdu dňa
05.11.2021, ktoré doplnil ďalším písomným podaním zo dňa 09.11.2021, doručeným okresnému súdu
dňa 10.11.2021. Z obsahu uvedených podaní vyplýva, že odvolanie smeruje proti výrokom o vine a
treste. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že posledným rozsudkom bol sudcom okresného súdu

odsúdený neprávom za dva skutky, pričom krajský súd ho z jedného oslobodil. Sudca okresného súdu je
na neho ,,z kopca“, ale najhlavnejší je tento skutok, ktorý ani ,,kvázi nespáchal“. Sudca okresného súdu
mu na začiatku hlavného pojednávania začal tvrdiť, aby sa priznal, že to bude lepšie pre neho, že nemá
žiadne poľahčujúce okolnosti. Keď sa prizná, bude mať 0-0 a ešte jednu poľahčujúcu. Mal sa priznať,
lebo to zas zle dopadne, že mu hrozí 3 - 4 roky. Nechápal to, ale myslel si, že asi zákaz viesť motorové
vozidlá. Sudca na neho zvýšil hlas, že budú musieť vypočúvať policajtov, že títo majú inú prácu. Povedal

si, že sudcovi nejde odporovať, že mu dáva asi najavo, že sa musí priznať, lebo bude zle. Srdce ho
tlačilo, že má ísť nasilu do vyhlásenia, sudca predsa videl, že naozaj ani nič nepil, teda, že ho potrestá
na spodnej hranici. Keď sa ho sudca pýtal, prečo policajtom hneď neodpovedal, uviedol, že bol chvíľu
tichu, bol v aute spútaný, bolo to rýchle a nestíhal reagovať. Myslel si, že mu sudca verí, že tvrdí pravdu,
že sa dostal do takejto situácie. Preto sa priznal a sudca ho aj tak neprimerane prísne potrestal. Povedal,

že pracuje načierno ako automechanik a nemôže za to, že je takáto doba, že nikde ho nechcú poriadne
zamestnať. Myslel si, že dostane pokutu a keď ju nezaplatí, tak že ho dajú ,,natvrdo“. Na konci neveril
rozsudku. Vie, že mal dosť problémov so zákonom. V tomto prípade sa cíti ako obeť a zas sa mu len
zhoršila jeho životná situácia. Zobrali mu vodičský preukaz, ktorý potreboval ako automechanik a ešte
má ísť aj do basy.

Uviedol,žejehotrestjeneprimeraneprísny,žiadaoprešetreniecelejveci,keďžemuboliporušenépráva
aj tým, že polícia konala protiprávne a súd to nerozlišoval. Tlačil ho k vyhláseniu. Policajti mu búchali
päsťou do okna, potom ho spacifikovali. Zásah a postup polície nebol správny voči jeho osobe, preto
žiada o opätovné rozhodnutie okresného súdu alebo vyššieho súdu, o zrušenie rozsudku a vynesenie

nového. Má za to, že naozaj nebol pod vplyvom ničoho a taký neprimerane prísny trest si nezaslúži.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.
por. ako nedôvodné zamietnuť.
Naproti tomu obžalovaný vyjadril ľútosť nad všetkým, čo sa stalo, že je hlupák, že policajtom na ich

otázku, či bude fúkať hneď neodpovedal a bol ticho. Naozaj to všetko ľutuje.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že toto bolo
podanéoprávnenouosobouvzákonnejlehote,protirozhodnutiu,protiktorémuboloprípustné.Následne
v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku,
proti ktorému podal tento odvolateľ odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo.Nachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadalipreprípad,akbytotoodôvodňovalo
podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne.

Primárne je z pohľadu krajského súdu nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým

súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v
súlade s požiadavkami § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami
ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež zistiteľné, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval

dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Okresný súd
venoval prejednávanému prípadu náležitú pozornosť. Je nutné pripomenúť, že obžalovaný bol pred
vyhlásením v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por. na hlavnom pojednávaní samosudcom poučený o
následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Tr. por. a to v rozsahu podľa 257

ods. 5 a Tr. por. Obžalovaný
následne na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe a ľutuje to, pričom na otázky položené samosudcom v zmysle obsahuust. § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) odpovedal vo všetkých prípadoch kladne, následne samosudca
uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. také vyhlásenie obžalovaného po vyjadrení prokurátora prijal a
podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie

skutku sa nevykoná. Následne vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste. V zmysle obsahu § 269 Tr.
por. boli v rámci dokazovania prečítané listinné dôkazy, a to najmä výpis z evidenčnej karty vodiča, odpis
z registra trestov týkajúci sa osoby obžalovaného, výpis z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného
a lustrácie týkajúce sa jeho osoby v databáze súdov a STA. Na základe takto vykonaného dokazovania
potom dospel súd prvého stupňa k správnemu skutkového a právnemu záveru, že obžalovaný sa

spáchaním stíhaného skutku zo dňa 15.10.2021 dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 313/2011 Z. z.

K odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd konštatuje, že po tom, čo obžalovaný pred súdom
prvého stupňa vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a na samosudcom
položené otázky vo všetkých prípadoch zodpovedal kladne, pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia

sajehovyhláseniepovažujezapriznaniespáchaniatohtoskutku,apretoužvodvolacomkonanínemôže
namietať výrok o vine súdu prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené k odvolaciemu prieskumu výroku o
vine odvolací súd uvádza, že výrok o vine vrátane právnej kvalifikácie, ktorý bol vyhlásený na základe
prijatia vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. alebo podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr.
por., nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo je právne dané nevykonaním dokazovania

o dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. a analogickým použitím
ustanovenia § 334 ods. 4 Tr. por. Nakoľko výrok o vine už nebol napadnuteľný odvolaním, rozsudok v
tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2021.

Preskúmavajúczákonnosťaodôvodnenosťvýrokuotreste,dospelkrajskýsúdkčiastočneinémuzáveru

ako okresný súd, nakoľko uložený trest odňatia slobody možno považovať za neprimeraný, v dôsledku
čoho odvolanie obžalovaného považoval za čiastočne dôvodné. Preto napadnutý rozsudok podľa § 321
ods.1písm.e),ods.2Tr.por.vovýrokuotresteodňatiaslobodyaspôsobejehovýkonuzrušilanásledne
rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaného už okresný súd správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (ust. § 36 písm. l) Tr. zák.), ako aj jednu priťažujúcu
okolnosť, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený (ust. § 37 písm. m) Tr. zák.). Keďže

pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol v rovnováhe (1:1), zákonnom ustanovená sadzba u
obžalovaného predstavovala rozpätie pri treste odňatia slobody do 1 roka a pri peňažnom treste od 160,-
Eur do 331 930,- Eur. Odvolací súd zobral do úvahy okrem pomeru, aj mieru závažnosti ustálených
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., ktoré boli pomerne významné,
jednak v prospech, ale aj v neprospech obžalovaného.

V prospech obžalovaného vyznievala taktiež skutočnosť, že urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie
o vine ohľadne skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba, čo malo taktiež podstatný význam
pri ukladaní trestu, hoci nebolo potrebné priamo aplikovať ust. § 39 ods. 2 písm. d), 4 Tr. zák. per
analogiam, podľa ktorého možno uložiť trest odňatia slobody znížený o 1/3-inu pod dolnú hranicu

zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

V danom prípade bolo dôležité prihliadať na charakter trestnej činnosti, keď touto nebola spôsobená
žiadnaškoda,čiinýzávažnýnásledok,atoajnapriekskutočnosti,žeobžalovanýjeosobouskriminálnou
minulosťou, avšak všetko pre trestnú činnosť iného druhu. Vzhľadom na zmienené skutočnosti,

odvolací súd dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému,
ako najprísnejšieho druhu trestu, nebolo v danom prípade nevyhnutné, a preto mu uložil miernejší
alternatívny druh trestu, a to peňažný trest. Obžalovaný je slobodný, od 02.11.2021 zamestnaný s
mesačným príjmom brutto 900,- Eur.Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd v dôsledku odvolania obžalovaného, zrušil rozhodnutie
súdu prvého stupňa v prospech obžalovaného vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu

a prihliadajúc na jeho osobné a majetkové pomery mu uložil peňažný trest vo výmere 700,- Eur.

Zároveň v súlade s ust. § 57 ods. 3 Tr. zák. krajský súd uložil obžalovanému pre prípad, že by mohol
byť výkon peňažného trestu z jeho strany úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere
3 mesiace.

Keďže obžalovaný sa trestného činu dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, dvojročný trest
zákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvekdruhuuloženýmusúdomprvéhostupňazodpovedá
všetkým zákonným hľadiskám, na ktoré bol povinný pri úvahách o výmere tohto druhu trestu prihliadnuť.
Uložený trest ako celok zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v
primeranom rozsahu aj prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie a takýto trest

zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a súčasne i z ďalších
ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov
Záverom odvolací súd poznamenáva, že podľa ust. § 31 ods. 5 Tr. por. je strana povinná vzniesť
námietku zaujatosti bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Keďže obžalovaný
námietku zaujatosti voči samosudcovi okresného súdu nevzniesol bezodkladne len čo sa o dôvodoch

dozvedel, krajský súd podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o jeho námietke nekonal.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku rozsudku z vyššie
uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za čiastočne dôvodné, rozhodol pomerom
hlasov 3:0 tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.