Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. december 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919200001
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6919200001.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Benkovičovej a

sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobkyne U. K., nar. XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom J. XX, W., právne zastúpenej JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom so sídlom
Páterová 54, Rožňava, proti žalovanému Prírodné jódové kúpele Číž, a.s., so sídlom Číž, IČO: 31
642 331, za účasti intervenienta na strane žalovaného Union poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova
10, Bratislava, IČO: 31 322 051, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní intervenienta proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/1/2019-164 zo dňa 10. 08. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v druhom výroku a v závislom výroku o trovách konania (štvrtý výrok) p

o t v r d z u j e .

II. Intervenient je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „prvoinštančný súd“, alebo „súd prvej
inštancie“, event. „okresný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy
1 276,80 Eur s príslušenstvom zastavil (prvý výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 2 899,42 Eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 899,42 Eur od 18. 05. 2018 do

zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol
(tretí výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo
(štvrtý výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet okresného súdu sumu
173,50 Eur titulom súdneho poplatku do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala
náhrady škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej aj ,,SSU“) za úraz utrpený

dňa 19. 07. 2017 v bazénovom komplexe žalovaného, kedy do nej narazil veľký slnečník nachádzajúci
sa pri bazéne pre dospelých, ktorý bol uvoľnený zrejme vetrom, zasiahol žalobkyňu do hlavy, v dôsledku
čoho utrpela zranenia a posudkom na bolestné jej bolo priznaných 100 bodov a za SSU 320 bodov, čo
pri hodnote bodu vo výške 18,24 Eur predstavuje spolu sumu 7 660,80 Eur, z ktorej sumy bola zmluvnou
poisťovňou AEGON ŽP odškodnená sumou vo výške 585,16 Eur, preto si pôvodne v žalobe uplatňovala
sumu 7 075,64 Eur.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 415, § 420 ods. 1 až 3, § 420a) ods. 1,
3, § 444 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti nároku
žalobkyne v sume priznanej vo výrokovej časti. Konštatoval, že v danom prípade ide o nárok žalobkyne
na náhradu škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou žalovaného, ktorá zodpovednosť žalovanéhovzniklabezohľadunazavinenie,čiporušenieprávnejpovinnosti,pričomvprejednávanejvecibolaškoda
spôsobená jednoznačne vecou použitou žalovaným pri jeho prevádzkovej činnosti, keďže žalovaný
prevádzkuje činnosť areálu verejného kúpaliska, pri ktorej použil slnečníky vo svojom areáli a jeden z

nich spôsobil žalobkyni škodu, pričom mechanizmus vzniku škody nebol medzi stranami sporu sporný.
Išlo o objektívnu zodpovednosť, ale nešlo o zodpovednosť podľa § 421a OZ, pretože škoda nebola
spôsobená povahou slnečníka, ale jeho pádom následkom poryvu vetra. Zaoberal otázkou možnosti
zbavenia sa zodpovednosti žalovaným za škodu z dôvodu neodvrátiteľnej udalosti nemajúcej pôvod
v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného a mal za preukázané, že v deň pádu slnečníka,

ktorý spôsobil škodu žalobkyni bolo slnečné počasie, bezvetrie, neboli vydané výstrahy SHMÚ pred
poveternostnými javmi v súvislosti so silným vetrom a pád slnečníka spôsobil náhly prudký nápor vetra,
trvajúci niekoľko sekúnd, v dôsledku čoho došlo k nadvihnutiu slnečníka, ktorý udrel žalobkyňu do
hlavy, následkom čoho spadla na zem, ktorý skutkový dej nebol sporný, teda išlo o náhly a prudký
vietor, ktorý poryv vetra trval niekoľko sekúnd, v priebehu počasia nič nenasvedčovalo tomu, že môže k
takému poryvu vetra prísť, teda žalovaný za danej situácie nemohol predpokladať, či príde silný náraz

vetra. Žalovanému nemožno klásť za vinu, že nevedel o náhlom poryve vetra dopredu, ktorá okolnosť
nemusela nastať a bola závislá od poveternostných podmienok. Poukázal však na to, že v areály
žalovaného bolo použitých viac veľkých slnečníkov (14 až 20), nachádzajúcich sa vedľa seba podľa
svedka Serkiho nahusto, pričom spadli dva slnečníky a jeden z nich spôsobil žalobkyni ujmu na zdraví,
preto daná skutočnosť nevylučuje, že slnečníky spadli nielen pre náhly poryv vetra, ale aj pre nesprávne

osadenie. Keďže spätne nebolo možné dokazovať, či slnečník, ktorý spadol na žalobkyňu bola správne
alebo nesprávne osadený, nakoľko sa to na mieste samom po páde slnečníka nezisťovalo, okolnosti
nesprávneho osadenia možno dedukovať len z prípadných následkov spôsobených pádom slnečníka,
pričom všetky okolo stojace slnečníky vôbec nespadli a slnečníky mali odolať vetru do 30 km/h, ale
nakoľko sa zrútil minimálne jeden veľký slnečník, nemožno vylúčiť, že bol nesprávne upevnený a pod

vplyvom vetra padol na žalobkyňu. Na jednej strane by existovali dôvody na zbavenie sa zodpovednosti
žalovaného, ktorý nemohol predpokladať poryv vetra, ale nakoľko sa zrútil minimálne jeden veľký
slnečník z viacerých slnečníkov nahusto osadených, nemožno vylúčiť, že spadol z dôvodu nesprávneho
osadenia. Keďže dostatočne nebolo možné vierohodne skúmať silu vetra v čase úrazu žalobkyne pre
nedostatok vstupných údajov z konkrétneho miesta a tiež nebolo možné jednoznačne zistiť správnosť

osadenia slnečníka a vzhľadom na klimatologický posudok SHMÚ zo dňa 15. 08. 2019 na lokalitu Číž na
deň 19. 07. 2017 predložený intervenientom, ktorého údaje boli počítané na najbližšiu meteorologickú
stanicu v Rimavskej Sobote, vzdialenú 20 km vzdušnou čiarou od lokality žalovaného, nebolo možné
údaje z daného posudku brať ako relevantné pre lokalitu Číž, nakoľko so samotného klimatologického
posudku vyplýva, že z uvedenej udalosti neexistuje záznam, ani podrobnejší popis, preto údaje o sile

vetra možno len predpokladať, čo nebol dostatočný záver o zodpovednosti žalovaného, príp. pre jeho
zbavenie sa zodpovednosti v plnom rozsahu. Informáciu o víchriciach predloženú intervenientom v
systéme UBIMET na lokalitu Číž na deň 19. 07. 2017 preukazovali nárazy vetra v danom mieste v
rozsahu od 15 do 20 km/hod., pričom slnečníky mohli byť otvorené do rýchlosti vetra 30 km/ hod.,
ale žalovaný ani intervenient nevyvrátili skutočnosť, prečo sa vyvrátil slnečník pri rýchlosti vetra do 20

km/hod., z ktorého dôvodu okresný súd uzavrel, že sa vyvrátil iba z dôvodu nesprávneho osadenia
aj pri slabšom vetre, za ktoré jednoznačne zodpovedá žalovaný, a teda aj za prípadné konanie
svojich zamestnancov podľa § 420 ods. 2 OZ. Mal za to, že by existovali dôvody na zbavenie sa
zodpovednosti žalovaného, ktorý nemohol predpokladať náhly poryv vetra, ktorý spôsobil pád slnečníka,
ktorá skutočnosť bola považovaná za neodvrátiteľnú udalosť nemajúcu pôvod v prevádzke, avšak na

druhej strane možno predpokladať, že veľký slnečník sa vyvrátil pod následkom nesprávneho osadenia,
a to aj pri slabšom vetre ako bola norma pre jeho použitie, preto nevzhliadol dôvody na úplné zbavenie sa
zodpovednosti žalovaného, keďže nemožno exaktne zistiť spätne mieru, ktorá príčina viac spôsobila pád
slnečníkaprenedostatokvstupnýchúdajovadôkazov,apretoposúdilrozsahzodpovednostižalovaného
naspôsobenejujmežalobkynivrozsahu50%,čopovažovalzanajspravodlivejšíspôsobriešenia,keďže

škodabolaspôsobenáprevádzkovoučinnosťoužalovanéhoajednoznačnenebolizistené100%dôvody
pre zbavenie sa zodpovednosti žalovaného. Za ďalšiu okolnosť zakladajúcu čiastočnú zodpovednosť
žalovaného na škode považoval to, že v zmysle výsluchu žalobkyne aj svedkov bolo preukázané, že
plavčíci, alebo iné zodpovedné osoby sa nenachádzali na mieste samom, teda aby mohli reagovať
na silnejší vietor a zabrániť vzniku škody, stanovisko plavčíkov bolo vzdialené niekoľko metrov od

vzniku úrazu a ak by sa nachádzali na svojom mieste, mohli reagovať na to, že slnečník spadol a pod
pohybom vetra sa posúval okolo detského bazéna a následne zranil žalobkyňu, ktorá okolnosť zakladá
porušenie prevenčnej povinnosti žalovaného podľa § 415 OZ. Výšku bolestného v rozsahu 100 bodov
žalovaný ani intervenient nenamietal a ohľadne SSU, vzhľadom na pôvodne uplatnený počet bodov320, keďže následne žalobkyňa predložila nové ohodnotenie SSU na 250 bodov, spolu nárok žalobkyne
predstavoval pri hodnote bodu 18,24 Eur 350 bodov. Celkove išlo o sumu 6 384,- Eur, od ktorej odpočítal
sumu vyplatenú žalobkyni životnou poisťovňou vo výške 585,16 Eur, teda nárok žalobkyne činil 5 798,84

Eur, za ktorú ujmu žalovaný zodpovedá v rozsahu 50 %, preto žalobkyni priznal náhradu škody na zdraví
vo výške 2 899,42 Eur, a to aj s úrokmi z omeškania počnúc od 10. dňa od doručenia výzvy právnej
zástupkyne žalovanému dňom 07. 05. 2018.

4. O čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 1 276,80 Eur rozhodol podľa § 145 ods. 2 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalobkyňa z pôvodne žalovanej sumy vo výške 7 075,64
Eur vzala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1 276,80 Eur s príslušenstvom, vzhľadom na nový
posudok o SSÚ.

5. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, vzhľadom na pomer úspechu
a neúspechu strán v spore tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

6. Zároveň zaviazal žalovaného na úhradu súdneho poplatku podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len ,,ZoSP“), pretože žalobkyňa bola v spore od súdneho poplatku
oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. j) ZoSP, ktorý súdny poplatok predstavuje 6 % z priznanej sumy.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie intervenient na strane
žalovaného, so súhlasom žalovaného podľa § 360 ods. 2 CSP a žiadal, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu, ako aj
žalovanému, náhradu trov konania.

8.Podstatouodvolacíchnámietokintervenientabolinesprávneskutkovézistenianazákladevykonaných
dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci [§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP]. Uviedol, že so žalovaným
mal uzavretú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu. Nespochybňoval úraz žalobkyne
na kúpalisku žalovaného v dôsledku pádu slnečníka dňa 19. 07. 2017, čo bolo spôsobené prudkým
poryvom vetra, ktorý vznikol náhle, nečakane a trval krátko. Rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo

založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keď na jednej strane okresný súd konštatuje zbavenie
sa zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 420a OZ v dôsledku náhleho poryvu vetra, avšak
následne konštatoval zodpovednosť žalovaného v rozsahu 50 % pre nesprávne osadenie slnečníka a
tiež v dôsledku absencie plavčíkov na svojom stanovišti, čo ale nebolo v konaní preukázané. Okresný
súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov

nevyplynuli, a to ohľadne nesprávneho osadenia slnečníka, ktoré neboli v spore žiadnym spôsobom
preukázané a sú len hypotetické. Rovnako nebol správny záver okresného súdu o tom, že ak by
plavčíci boli na svojom mieste, mohli zabrániť vzniku úrazu. Názor okresného súdu vyjadrený v bode
21. jeho odôvodnenia preukazuje, že pád slnečníka bol spôsobený náhlym, rýchlym a prudkým poryvom
vetra, v dôsledku čoho sa žalovaný zodpovednosti zbavil, keďže škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou

udalosťou, a teda uniesol dôkazné bremeno na zbavenie sa svojej zodpovednosti. Nesúhlasil však s
názorom prvoinštančného súdu vyjadreným v bode 25. odôvodnenia rozhodnutia, ktorý záver okresného
súdu je tiež len hypotetický, ničím neodôvodnený a ide len o jeho dohady, nepodložené žiadnymi
dôkazmi, navyše, keď okresný súd nezohľadnil riadne certifikovanie slnečníkov, ktoré boli ukotvené
betónovými blokmi, teda predmetný slnečník bol správne osadený, navyše nesprávne osadenie

nenamietala žiadna zo strán sporu a okresný súd si nemohol samovoľným rozhodovaním ustáliť, že
pád slnečníka bol spôsobený prípadným jeho nesprávnym osadením. Zo skutočnosti, že spadol iba
jeden slnečník, nebolo možné vyvodiť nedôvodný záver o jeho nesprávnom osadení, ktoré nebolo
preukázané, pričom pád jedného či dvoch slnečníkov je možné odôvodniť práve výskytom náhleho
poryvu vetra mikrometeorologického rozmeru, ktorý môže podľa klimatologického posudku SHMÚ

spôsobovať škody v úzkom páse, s ktorými predpokladmi sa však okresný súd žiadnym spôsobom
nezaoberal. Nesúhlasil ani s konštatovaním okresného súdu o porušení povinnosti plavčíkov, ktorí
sa nenachádzali na svojom stanovisku, pretože žiadny právny predpis túto povinnosť nestanovuje,
opätovne išlo len o hypotetické uvažovanie okresného súdu, pričom zabrániť náhlemu poryvu vetra
trvajúcemu pár sekúnd, počas ktorého času došlo k pádu a unášaniu slnečníka, by pre žalovaného

znamenalo neuskutočniteľnú podmienku. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu považoval
za hypotetické, nepodložené dôkazmi, nakoľko okresný súd sa zaoberal skutočnosťami, ktoré by mohli
nastať, a nie ktoré nastali a boli preukázané. Úvahy okresného súdu o možnom zabránení posúvania
sa slnečníka, ktoré trvalo počas niekoľkých sekúnd náporu vetra plavčíkmi, ak by sa nachádzali nastanovišti, považoval za nepreukázateľnú domnienku súdu, nezaloženú na žiadnych priamych dôkazoch
a neodôvodnenú žiadnymi zákonnými povinnosťami. Mal za to, že žalovaný riadne preukázal zbavenie
sa svojej zodpovednosti za škodu, pričom liberáciu nemôže ovplyvniť prípadné nesprávne osadenie

slnečníka a ani prípadné nekonanie plavčíkov, ktorým žiadny zákon neukladá povinnosť zdržiavať sa
na stanovišti.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu intervenienta považovala rozsudok prvoinštančného súdu za
nepresvedčivý a nezákonný, pričom nepodala proti nemu odvolanie pre nepriaznivý zdravotný stav,

hoci nebola s rozhodnutím okresného súdu spokojná. Poukázala na nespochybňovanie žalovaným ani
intervenientom utrpenie úrazu s trvalými následkami, ako ani výšku škody, pričom spornou otázkou
bolo, či išlo o neodvrátiteľnú udalosť, ktorej žalovaný nemohol zabrániť. Záver prvoinštančného súdu
považovala za rozporný, pretože subjektívnym vyjadreniam niektorých svedkom o náhlom silnom vetre,
nesvedčil žiadny dôkaz a podľa klimatologického posudku predloženým intervenientom prevládal v
priebehu dňa slabý až mierny vietor, v nárazoch až čerstvý (podľa Beaufortovej stupnice rýchlosť vetra

v nárazoch mohla byť od 29 do 38 km/hod.) a podľa informácie o víchriciach nárazy vetra boli do
20 km/hod.. Výpoveďami svedkov bolo preukázané, že spadol jeden veľký slnečník a väčší počet
malých slnečníkov na kúpalisku, nebol tam žiadny veterný vír, čo vylučuje argumentáciu intervenienta
o náhlom poryve vetra mikrometeorologického rozmeru, pričom z dôkazov vyplýva príčina zvalenia
veľkého slnečníka, a to náraz čerstvého vetra, teda nie silný a vôbec nie extrémny náraz vetra. Silnému

vetru zodpovedá rýchlosť 39 až 49 km/hod., čo by znamenalo zvalenie všetkých štyroch reklamných
slnečníkov Coca Cola, ktoré mali byť použiteľné len do rýchlosti vetra 30 km/hod., pričom ich inštaláciu
zabezpečil žalovaný a nie dodávateľ. Na deň, kedy došlo k úrazu sa očakávali búrky, ktoré sú spojené s
poryvmi vetra a bolo povinnosťou žalovaného preveriť stav zaistenia slnečníkov, ktoré sú podľa výrobcu
nepoužiteľné už pri nárazoch čerstvého vetra. Fotodokumentáciu zasielanú žalovaným intervenientovi

žalovaný nepredložil, čo zrejme urobil zámerne a trvala na jeho zodpovednosti za škodu. Navrhla
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie s povinnosťou žalovaného predložiť fotodokumentáciu z poškodenia slnečníka a nariadenia
znaleckého dokazovania z odvetvia meteorológie na objasnenie pochybností o náhlom poryve vetra
mikrometeorologického rozmeru.

10. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní
intervenienta.

11. Intervenient vo vyjadrení k vyjadrení žalobkyne zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní,

teda, že pád slnečníka bol spôsobený náhlym, rýchlym a prudkým poryvom vetra, v dôsledku čoho
sa žalovaný zbavil svoje zodpovednosti. Poukázal na výpovede svedkov, ktorí potvrdili súhlasne náhly
a prudký vietor, spôsobujúci pád slnečníka, teda žalovaný nemohol predpokladať a zabrániť pádu
slnečníka, nakoľko išlo o náhly poryv vetra, ako udalosť nemajúca pôvod v prevádzke žalovaného,
bez ktorej by nedošlo k pádu slnečníka v areáli žalovaného. Aj z výpovedí svedkov vyplynulo, že

prudký a náhly vietor nebol spojený so žiadnou prichádzajúcou búrkou, žalovaný dodržal všetky
povinnosti s inštaláciou slnečníkov, pričom v jeho areáli sa nachádzali podobné slnečníky od roku
2006 a nikdy nedošlo k žiadnej udalosti. Doložil pre právnu istotu fotografie, ktoré však nepreukazujú
žiadne skutočnosti majúce podstatu pre predmet sporu, pretože z poškodených podstavcov možno
len usudzovať, že slnečník musel byť prevrátený aj s upevnenými podstavcami, čo by nasvedčovalo

správnemu osadeniu slnečníka a vplyvu prudkého nárazu vetra ako celku.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom druhom a závislom výroku o trovách
konania (štvrtý výrok) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny, pretože neboli splnené
podmienky na jeho zmenu (§ 388 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

14. Intervenient namietal nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom.15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/ 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h)

CSP) sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva,
ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne
právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce
aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne
vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

2MCdo/4/2009).

16. Podľa § 420a ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

17. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a)
činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými,

prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením
prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní
užívanie nehnuteľnosti.

18.Prevádzkovoučinnosťoujepodľatejtoúpravytakáčinnosťsúvisiacaspredmetomčinnosti(spravidla

podnikateľskej, obchodnej ), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovaním vyvíja. Predmet tejto
činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, v oprávnení k podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom
oprávnení. Predpokladom zodpovednosti podľa § 420a ods. 1 OZ nie je protiprávny úkon, skôr určitá
škodná udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody. Za prevádzkovú činnosť v zmysle § 420a ods. 1 OZ
sa považuje i činnosť, ktorá bezprostredne, objektívne a fakticky predchádza , či nadväzuje na činnosť

hlavnú, je súčasťou jej prevádzky a faktickej činnosti, a to bez ohľadu na to, či je k takejto činnosti
potrebné zvláštne verejnoprávne oprávnene alebo nie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.
07. 2006, sp. zn. 3MCdo/7/2005).

19. Podľa § 420a ods. 3 OZ, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže,

že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným
konaním poškodeného.

20. Za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a OZ zodpovedá poškodenému
prevádzkovateľ takejto činnosti, a to bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), ak je škoda v

príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou; ide teda o objektívnu zodpovednosť, ktorá umožňuje
širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady takejto škody. Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku
nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že
škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti. Žalovaný sa zodpovednosti nemôže
zbaviť tým, že preukáže, že škodu nezavinil; môže sa však úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti

(liberovať), pokiaľ preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod
v prevádzke alebo že škoda bola zavinená vlastným konaním poškodeného. Ide pritom rovnako o
objektívne posudzovanie konania bez ohľadu na zavinenie, kde je dôležité len to, či a nakoľko toto
konanie viedlo k vzniku škody. K zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť za situácie, že konkrétne
okolnosti, ktorými bola škoda spôsobená, nie sú touto prevádzkou vyvolané a vznikli mimo vlastne j

prevádzkovej činnosti. Neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke, je okolnosť, ktorá
objektívne nemá svoj pôvod „vo vnútri“ prevádzky a ktorá nesúvisí s organizáciou, riadením a realizáciou
prevádzky. Môže ísť o udalosti spôsobené najmä vonkajšími prírodnými silami, napr. živelná udalosť,
ktorej nemohlo byť prevádzkovateľom takejto činnosti zabránené, ani nemohla byť objektívne odvrátená,
a to ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo možné vynaložiť. Ak však bola príčinou vzniku škody

tzv. vnútorná škodná udalosť, neprichádza do úvahy zbavenie sa zodpovednosti prevádzateľa z dôvodu
neodvrátiteľnej udalosti bez ohľadu na to, či škode mohlo, či nemohlo byť zabránené. Skutočnosti
odôvodňujúce zbavenie sa zodpovednosti podľa § 420a ods. 3 OZ musí v súdnom konaní preukazovať
prevádzkovateľ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 04. 2011, sp. zn. 5Cdo/1/2010).

21. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd síce aplikoval správnu právnu normu § 420a OZ,
ale ju nesprávne interpretoval, no napriek uvedenému je odvolaním napadnutý vyhovujúci druhý výrok
rozsudku okresného súdu správny.22. V prejednávanej veci sa prvoinštančný súd správne zaoberal okolnosťou, či išlo o škodu spôsobenú
žalobkyni prevádzkovou činnosťou žalovaného a správne uzavrel, že išlo o škodu podľa ust. §
420a OZ, nakoľko škoda žalobkyni bola spôsobená pádom slnečníka, teda vecou používajúcou

žalovaným pri svojej prevádzkovej činnosti, ktorá zodpovednosť je objektívna bez ohľadu na zavinenie.
Správne tiež konštatoval, že nejde o zodpovednosť podľa § 421a) OZ, a následne skúmal možnosť
liberácie žalovaného podľa § 420a) ods. 3 OZ. Okresný súd síce konštatoval objektívnu zodpovednosť
žalovaného za škodu vzniknutú pri prevádzkovej činnosti, ale rozporuplne na druhej strane uviedol,
že slnečník spadol v dôsledku náhleho a prudkého poryvu vetra, ktorú okolnosť žalovaný nemohol

predpokladať, keďže neboli dané žiadne výstrahy, teda mu nebolo možné klásť za vinu nevedomosť o
náhlom poryve vetra dopredu, čo považoval za možnú liberáciu žalovaného, ale následne hypoteticky
uvádzal, že pád slnečníka v dôsledku silného vetra bol pravdepodobne spôsobený jeho nesprávnym
osadením a i keď by podľa okresného súdu existovali dôvody na zbavenie sa zodpovednosti, nakoľko
slnečník spadol v dôsledku náhleho poryvu vetra, keďže spadol len jeden slnečník, čo nevylúčilo, že
jeho pád bol spôsobený nesprávnym osadením a vierohodne nebolo možné podľa okresného súdu

možné spätne skúmať silu vetra v čase úrazu pre nedostatok vstupných údajov z daného miesta, a tiež
nebolo možné spätne zistiť správnosť alebo nesprávnosť osadenia slnečníka. Predložený klimatologický
posudok SHMÚ intervenientom nebolo možné brať za relevantný pre lokalitu Číž, ktorá sa nachádzala
vzdušnou čiarou 20 km od najbližšej meteorologickej stanice, pre ktorú boli uvedené údaje o počasí a
možnej sile vetra v posudku, teda údaje o sile vetra bolo možné len predpokladať, čo nie je dostatočné

pre záver o zodpovednosti, či zbavenie sa zodpovednosti žalovaného. Taktiež s poukazom na informáciu
o víchriciach v systéme UBIMET predloženú interventom pre lokalitu Číž, podľa ktorej boli nárazy
vetra v danom mieste od 15 do 20 km/hod., pričom podľa normy mohli byť slnečníky otvorené do
rýchlosti vetra 30 km/hod., a preto aj keď by fúkal čerstvý vietor nad 29 km/hod. do 30 km/hod., mohli
byť slnečníky otvorené, žalovaný ani intervenient nespochybnili skutočnosť, prečo sa vyvrátil veľký

slnečník pri rýchlosti vetra do 20 km/hod., čo bolo možné len z dôvodu jeho nesprávneho osadenia, za
ktoré porušenie zodpovedá žalovaný ako právnická osoba podľa § 420 ods. 2 OZ, keďže nesprávne
používanie slnečníka spôsobili pracovníci žalovaného.

23. Prvoinštančný súd vzhľadom na ním uzavreté nesprávne osadenie slnečníka, ktorý sa vyvrátil pri

slabšom vetre, ako bola norma pre jeho bezpečné použitie, a aj napriek existencii dôvodov na úplné
zbavenie sa žalovaného zodpovednosti za škodu, keďže nemohol predpokladať náhly poryv vetra,
ustálil, že nezistil predpoklady na úplné zbavenie sa zodpovednosti žalovaného, ale jeho zodpovednosť
uzavrel v rozsahu 50 %.

24. S týmto záverom prvoinštančného súdu odvolací súd nemôže súhlasiť, pretože ak išlo za škodu
spôsobenú pri prevádzkovej činnosti žalovaného podľa § 420a) ods. 1 OZ, ktorá skutočnosť nebola
sporná a prvoinštančný súd aj vychádzal z tejto zodpovednosti, potom už nesprávne posudzoval
zodpovednosť žalovaného aj podľa § 415, či § 420 ods. 2 OZ. Niet pochýb o tom, že predmetom
činnosti žalovaného je prevádzkovanie kúpaliska, a teda jeho zodpovednosť za škodu je potrebné

posudzovať podľa § 420a OZ, pretože príčinou škody bolo prevádzkovanie kúpaliska a pád slnečníka
bol ako predmet používaný pri tejto prevádzkovej činnosti, ktorá mala vplyv na zdravie žalobkyne.
Predmetná zodpovednosť je objektívneho charakteru, teda existuje bez zreteľa na zavinenie a možnosť
sa jej zbaviť je daná iba v dôsledku neodvrátiteľnej udalosti, nemajúcej pôvod v prevádzke alebo vo
vlastnom konaní žalovaného. Okresný súd na jednej strane poukázal na klimatologický posudok SHMÚ,

ako aj na informáciu o víchriciach v systéme UBIMET, ktoré dôkazy nepovažoval za dostatočné pre
zbavenie sa zodpovednosti žalovaného za škodu, keďže klimatologický posudok nevychádzal z údajov
pre lokalitu Číž, ale pre vzdialenú meteorologickú stanicu a navyše informácia o víchriciach neuvádzala
silu vetra, ktorú by bolo možné považovať za prudký vietor, víchricu, teda nešlo o neodvrátiteľnú
udalosť, no napriek tomu nepochopiteľne uvádzal existenciu dôvodov na zbavenie sa zodpovednosti

žalovaného, ktorý nemohol predpokladať náhly poryv vetra, avšak jeho zodpovednosť ustálil pre
nesprávne osadenie slnečníka, ako aj pre porušenie povinnosti plavčíkov, čo je ale v rozpore s
právnou úpravou zodpovednosti žalovaného za škodu pri prevádzkovej činnosti, pretože ak je daná
zodpovednosť podľa § 420a OZ, je potrebné skúmať použitie iba liberačných dôvodov a do úvahy
neprichádza aplikácia § 415, či § 420 OZ, teda pri zodpovednosti podľa ust. § 420a OZ sa nemusí

dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti, pretože jej predpokladom nie je protiprávny úkon,
ale len to, že škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky.25. Odvolací súd poukazuje na dôkazy predložené v spore zo strany žalovaného, a to klimatologický
posudok,akoajinformáciuovíchriciachvsystémeUBIMET,ktorýanijedenzdôkazovnepreukazoval,že
byišlooneodvrátiteľnúudalosť,zaktorújepotrebnérozumieťživelnúudalosť(pohromu),ktorejnemohlo

byť tým, kto činnosť prevádzkuje, zabránené, ani nemohla byť odvrátená, a to ani pri vynaložení takého
úsilia, ktoré by bolo možné vynaložiť. K zbaveniu sa zodpovednosti za danej situácie môže dôjsť, iba
za situácie, že konkrétne okolnosti, ktorými bola škoda spôsobená, neboli touto prevádzkou vyvolané,
vzniklimimovlastnejprevádzkovejčinnostianezávislenavôliprevádzkovateľa,tedaokolnostinemajúce
svoj pôvod vo vnútri prevádzky a nesúvisia s organizáciou, či riadením prevádzky. Neodvrátiteľnou

udalosťou však nie je vietor, ktorý subjektívne môžu vnímať osoby bez odborných znalostí za silný,
pričom za živelnú udalosť sa považuje víchrica, resp. náhly poryv vetra o sile víchrice, teda o
rýchlosti prevyšujúcej 75 km/hod. (Beaufortova stupnica) a nie je ňou každý prudký, silný vietor. Ani
posudok SHMÚ nepreukazuje, že v lokalite Číž, teda v deň vzniku škody na zdraví žalobkyne došlo k
neodvrátiteľnej udalosti, nakoľko v samotnom posudku sa uvádza, že k uvedenej udalosti neexistuje
záznam, ani podrobnejší popis, ide len o zrejmý predpoklad, nie jednoznačný dôkaz o neodvrátiteľnej

udalosti (výskyt tromby - rarášek), ktorý záver potvrdzuje aj informácia o víchriciach zo systému UBIMET
(č. l. 55 spisu), podľa ktorej boli nárazy vetra z analýzy v danom mieste od 15 do 20 km/hod., nebola
dosiahnutáprahováhodnota75km/hod.,anivýskytvíchrice,pretonesprávneprvoinštančnýsúduzavrel,
že išlo o neodvrátiteľnú udalosť, ktorá by zakladala možnosť liberácie žalovaného za škodu.

26. Odvolací súd dáva za pravdu intervenientovi v tom, že okresný súd vo svojom rozhodnutí
uvádzal hypotetické, ničím nepodložené úvahy o nesprávnom osadení slnečníka, ako aj o porušení
povinnosti plavčíkov, ktoré nesprávne úvahy a závery však neviedli odvolací súd ku konštatovaniu o
nesprávnom rozhodnutia okresného súdu v odvolaním napadnutom druhom výroku, i keď okresný súd
danú vec nesprávne právne posúdil v tom, že svoje rozhodnutie založil na porušení právnych povinností

žalovaného podľa § 415 a § 420 OZ, z ktorého dôvodu ustálil zodpovednosť žalovaného v rozsahu 50 %.

27. Napriek uvedenému odvolaním napadnutý druhý vyhovujúci výrok rozsudku prvoinštančného
súdu nebolo možné považovať za nesprávny, pričom žalobkyňa proti zamietajúcemu výroku rozsudku
okresného súdu odvolanie nepodala, odvolaním napadol vyhovujúci výrok (druhý) iba intervenient so

súhlasom žalovaného a vzhľadom na závery odvolacieho súdu vyjadrené v tomto rozhodnutí, odvolaním
napadnutý druhý výrok rozsudku okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP,
aj keď z iných právnych dôvodov.

28. Odvolací súd považoval za správny druhý výrok rozsudku okresného súdu aj ohľadne priznania

príslušenstva, teda úrokov z omeškania, aj keď vo vzťahu k príslušenstvu intervenient v odvolaní
neuvádzal konkrétne dôvody. Odvolací súd zároveň potvrdil aj závislý výrok o trovách konania, pretože
prvoinštančný súd správne aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP, teda vzhľadom na pomer úspechu a
neúspechu strán v spore, rozhodol o trovách konania správne.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

32. V súvislosti s rozhodovaním o trovách odvolacieho konania odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že s intervenientom súd koná rovnako ako so stranou sporu, doručuje mu predložené listiny, predvolá
ho na pojednávanie a pod. Vzhľadom k tomu, že intervenient má rovnaké práva a povinnosti ako
strana sporu, má tiež právo na náhradu trov konania v prípade, že ním podporovaná strana sporu bola
úspešná. V opačnom prípade je intervenient spolu so stranou sporu, pri ktorej v konaní vystupoval

a pomáhal, zaplatiť náhradu trov konania úspešnej strane sporu. Tento záver vyplýval z rozhodnutí
súdov vydaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom ani po prijatí CSP, ktorý v podstate
prevzal tento inštitút len s odlišným názvom, niet dôvodu sa od tejto rozhodovacej praxe súdov odlíšiť.
Odvolací súd prisvedčil názoru, že pokiaľ je prípustné, aby v prípade úspechu podporovanej stranysporu bola intervenientovi priznaná náhrada trov konania, musí zároveň platiť, že intervenient môže byť
spolu s podporovanou stranou sporu zaviazaný na náhradu trov konania, v ktorom podporovaná strana
sporu nedosiahla procesný úspech. Intervenient však netvorí so žalovaným nerozlučné spoločenstvo

(§ 84 CSP), preto niet dôvodu ho zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyne spoločne
a nerozdielne so žalovaným, pretože pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd nemôže
založiť svojim rozhodnutím solidaritu (pasívnu alebo aktívnu), pokiaľ nevyplýva z hmotného práva
(uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoB/165/2020-882 zo dňa 18. 03. 2021). Solidarita
vo vzťahu k povinnosti nahradiť trovy konania je prípustná iba vtedy, ak ide o procesné spoločenstvo,

ktorého členovia sú spoločne a nerozdielne zaviazaní aj vo vzťahu k hlavnému (meritórnemu nároku) -
zo zákona (podielové spoluvlastníctvo, BSM, atď.), alebo zo zmluvy, prípadne z iného právneho úkonu
(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a col. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 927s).

33. Preto odvolací súd zaviazal intervenienta k náhrade trov odvolacieho konania plne úspešnej

žalobkyne s poukazom na § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobkyňa bola
v odvolacom konaní voči intervenientovi v plnom rozsahu úspešná. O výške náhrady trov konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.