Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. august 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010280
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:3819010280.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného M.

K. na hlavnom pojednávaní dňa 10. augusta 2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M. K., nar. X.X.XXXX, A. C. XXX, Y. W.,

sa podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv 166/18/3307, doručenej súdu 16.4.2019,
pre skutok právne v obžalobe posúdený ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
odsek 1, 2 písmeno a), b) Trestného zákona v spojení s § 138 písmeno b) Trestného zákona a § 139
odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

· od bližšie nezisteného dňa roku 2016 do dňa 3.3.2018 v W. N. L.. W. M. T. F. Č.. XX, so svojou družkou
poškodenou K. B. vyvolával bezdôvodné hádky a pritom sa jej vyhrážal zabitím, že jej pomôže do hrobu

a zoberie jej ich spoločné dieťa, zo začiatku sa toto jeho konanie opakovalo raz za mesiac, po roku sa
zintenzívnilo na dva až trikrát do týždňa,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného M. K. (ďalej len „obžalovaný“), oboznámil sa s
časťou výpovede svedkyne poškodenej K. B.P. z prípravného konania (ďalej len „poškodená“), vypočul
svedkov T. B.P., Q. B. V.., T. H., V. C., P. F.M.J.ć., Q. K., W. W., Z. W., D. W.. P. A., oboznámil sa s
listinnými dôkazmi.

Obžalovaný spáchanie skutku jednoznačne poprel, určite sa poškodenej žiadnym spôsobom
nevyhrážal, vyhrážala sa poškodená jemu, aj úrazu poškodenej predchádzala slovná hádka, bol pri
dverách, mal pocit, že ho poškodená ide kopnúť, inštinktívne sa otočil, počul buchnutie, myslel si, že
poškodená do niečoho kopla. Ako konkrétne však zranenie poškodenej vzniklo, on nevedel povedať.
Vysvetľoval, že konflikty v spolužití vznikali pre žiarlivosť poškodenej, stále ho upodozrievala, že ju
podvádza s inými ženami. Hádky bývali v spolužití, bolo obdobie, keď aj ustali. Nakoniec chcel zo

spolužitia odísť, povedal, že si vezme spoločnú dcéru, tú však chcela do výchovy aj poškodená. Pripustil,
že hovoril, že pre bývanie u matky poškodenej, lebo byt vo Veľkej Lehôtke on napísal na syna a on tam
má len právo doživotného bývania, sú zlé podmienky, že to oznámi odboru sociálnych vecí, no určite sa
poškodenej žiadnym spôsobom nevyhrážal. Poškodená si to všetko vymyslela práve preto, že jej tvrdil,že on sa bude uchádzať o výchovu dcéry a ona nemá kam s dcérou ísť bývať, lebo u neho bývať nebude
a matka ju k sebe do domu, vyhlásila, že neprijme.

Poškodená vo výpovediach z prípravného konania, s ktorými výpoveďami (ako výpoveďami obzvlášť
zraniteľnej obete) sa súd ich prehratím na hlavnom pojednávaní oboznámil, jednoznačne potvrdila, že od
mesiaca november 2017 do času, kedy bola podať trestné oznámenie (č.l. 1 - 2, čo bolo 3.3.2018), tieto
časové okolnosti upresnila vo výpovedi z 9.7.2018, sa jej obžalovaný opakovane v dome, kde bývali, pri
hádkach vyhrážal opakovane, že ju zastrelí, že ju zrazí autom, že ju podreže, že si má vybrať nôž, ktorým

chce, aby to urobil, že jej pomôže do hrobu, tieto vyhrážky bývali tak 2-3-krát týždenne, z vyhrážok
mala dôvodnú obavu. Od obžalovaného neodišla, lebo mala strach, veď sa jej vyhrážal zabitím, mala aj
strach, že jej vezme maloletú dcéru, čím sa jej tiež vyhrážal. O hádkach a vyhrážkach nehovorila nikomu,
nepovedala to ani najbližšej rodine, tej to povedala až po poslednom skutku, neoznamovala to ani polícii,
mala strach. Vypovedala aj k okolnostiam vzniku zranenia na nohe dňa 28.2.2018, obžalovaný ju stále
kopal nohou do zadku, ako letela, narazila si nohu o chladničku alebo zárubňu, mala nervy, otočila sa,

že obžalovaného od seba odsotí, a vtedy sa jej podlomila noha, už nevládala spraviť ani krok.

Svedkyňa T. B. vypovedala len vo všeobecnosti o jej vedomosti o spolužití poškodenej - jej dcéry s
obžalovaným. Vypovedala, že obžalovaný bol voči poškodenej arogantný. Poškodená mala problémy,
keď sa chcela so svojou rodinou stretávať, lebo to mala zakazované. Od poškodenej vedela, že

obžalovaný je k nej prísny, že musí s ním chodiť na cesty. O samotnom skutku vyhrážania sa dozvedela
až po tom, čo bol obžalovaný zadržaným, vtedy jej poškodená povedala, že ju obmedzoval, že sa jej
vyhrážal, že ju aj bil, dostali od neho bitku aj deti. Počas spolužitia si však ona, keď bola s poškodenou
a obžalovaným, nevšimla na ich vzájomnom správaní žiadne výnimočné okolnosti - sedeli pri sebe,
hladkali sa.

Svedok Q. B. má vedomosť o vzniku zranenia u poškodenej len od nej, priamym svedkom žiadneho
konfliktu (popísaného v skutku) nebol. Poškodená mu povedala, že ju obžalovaný bil. Od nej vie aj o
vyhrážka, že jej ublíži, že nebude žiť, aby sa starala o deti, že jej malú zoberie. Toto mu poškodená však
povedala až vtedy, ako išli vec oznámiť na polícii, dovtedy mu o ničom nepovedala.

Svedkovia T. H., V. C. sa tiež k samotnému skutku nevedeli vyjadriť, vyjadrili sa len k vzájomnému
správaniu obžalovaného a poškodenej v čase, keď oni mali možnosť byť s nimi, neboli svedkami
žiadneho konfliktu, hádky. Svedok C. potvrdil, že poškodená bola žiarlivá, bol svedkom jej žiarlivostných
scén.

Na podklade tohto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že mal vinu
obžalovaného, poukazujúc na výpoveď poškodenej a výpovede svedkov T.C. B. P. Q. B., preukázanú a
potom rozhodol rozsudkom zo dňa 19.11.2019 tak, že obžalovaného zo žalovaného skutku pod bodom
1. podanej obžaloby prokurátora uznal vinným. Na podklade odvolania podaného obžalovaným odvolací

súd svojím uznesením zo dňa 10.3.2020 podľa § 321 odsek 1 písmeno a), b), c) Trestného poriadku
zrušilnapadnutýrozsudokavrátilvecsúduprvéhostupňa,abyjuvpotrebnomrozsahuznovuprejednala
rozhodol. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (okrem iného) uviedol, že na preukázanie viny
obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú ničím nenarušovanú sústavu
navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti

obžalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale aj súčasne vylučuje možnosť
akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch,
ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým
skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si vzájomne odporujú, a súd
svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov. V prípade, ak má

slúžiť výpoveď poškodeného ako jediný relevantný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného bez
ďalšíchpriamychapodpornýchdôkazov,musíbyťtentodôkaznýprostriedokjasný,logický,presvedčivý,
vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný. Pri hodnotení vierohodnosti svedka
je súd povinný prihliadnuť najmä na vnútornú štruktúru jeho výpovede, teda či si napr. neodporuje
v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých

vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní,
pričomniemenejpodstatnájeajokolnosťvzťahusvedkakobžalovanémualebopoškodenému,čijeteda
svedok v príbuzenskom vzťahu resp. inom vzťahu. Je potrebné prihliadnuť aj na existenciu vlastného
záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motíva príčiny, ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Pokiaľ v konaní nastane „dôkazná núdza“, je
vždy potrebné zohľadniť základnú zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach
v prospech obžalovaného. Táto zásada vyplýva z ustanovenia § 2 odsek 4 Trestného poriadku a

použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti, trvajú i po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť
k náležitému zisteniu skutkového stavu danej veci, v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a
zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Prvostupňový súd doplnil dokazovanie a na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch znalca PhDr. P. A.,
vypočul svedkov P. F.M.J.ć., Q. K., W. W., Z. W., oboznámil sa s vyžiadanými listinnými dôkazmi.

Svedkovia P. F.M.J.ć., Q.N. K., W. W., Z. W. vypovedali, že boli kamaráti resp. kolegovia, náhodné
návštevy v domácnosti, kde žil obžalovaný s poškodenou, resp. svedkyňa F.M.J.ć. im chodila strážiť deti,
keď museli niekam odísť. Ako všetci poznali obžalovaného, určite by nebol schopný nejakým spôsobom

ublížiť poškodenej, neboli svedkami žiadneho ich konfliktu zo strany obžalovaného, teda ktorý by bol
vyvolal obžalovaný. Skôr vnímali ich spolužitie ako harmonické, len popisovali žiarlivostné scény od
poškodenej voči obžalovanému, bola ženou, ktorá ho stále upodozrievala, že má niečo s inými ženami,
potom aj týmto ženám telefonovala, napr. ako svedkyni W., resp. mala s ním konflikt, kedy ho aj napadla,
hodila po ňom mobilný telefón, sácala do neho, vulgárne mu nadávala (popisovala to vo svojej výpovedi

svedkyňa F.M.J.ć.). Poškodená bola skôr výbušnej povahy, hašterivá, aj keď ho pre žiarlivostné scény
nejak provokovala, on bol k nej láskavý, kľudný. Na takéto správanie sa im aj obžalovaný sťažoval.
Neboli častými návštevníkmi v rodine obžalovaného, išlo skôr o ojedinelé návštevy 1-2-krát.

Súd vypočul znalca PhDr. P. A., ktorý vypovedal, že u poškodenej nenastali zmeny osobnosti, nezistil

známky psychickej traumatizácie. Nezistil u nej ani žiadne zmeny, ktoré by mohli viesť k záveru a
poruche prežité udalosti správne chápať, vnímať, zistil u nej tendenciu zveličovať prežité udalosti,
zľahčovať vlastné správanie, nebola dostatočne kritická a mohlo dochádzať ku skresľovaniu udalostí
vo vzťahu k svojmu druhovi - obžalovanému. Jej obava o stratu styku s maloletou dcérou mohla
mať dopad na prežívanie udalostí, ako sa k prežívaným zážitkom spätne aj vyjadrovala. Konštatoval

sklon k fabulácii, skresľovaniu udalostí tak, ako nebola prežitá, z určitých dôvodov nie tak, ako k nim
dochádzalo, ich vykresľovanie inak, ako sa stali. Znalec pripustil, že ku konfliktom v spolužití dochádzalo,
poškodená však inak vykresľovala dôvody, ako ku konfliktom dochádzalo. Základ konfliktov nie je však
ním spochybnený. Jednoznačne však poškodená prežívala predovšetkým obavu o stratu o dieťa, svoju
dcéru, ktorú mala s obžalovaným, tieto obavy mohli teoreticky prekrývať obavy z obžalovaného.

Oboznámil sa s listinnými dôkazmi na č.l. 347-349, pripojeným spisom vyšetrovateľa ORP-608/1-
VYS-PD-2019 a spisom Okresného úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. OÚ-PD-
OVBS-2019/013794 - zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 9.3.2018, uznesením vyšetrovateľa č.
ORP-209/1-VYS-PD-2018, ktorým bola vec zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208

odsek 1, 3 písmeno a) Trestného zákona (týkajúce sa konania obžalovaného voči maloletým deťom )
postúpenáOkresnémuúraduvPrievidzi,odborvšeobecnejvnútornejsprávy,akoorgánupríslušnémuna
prejednanie priestupku podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona o priestupkoch, uznesením vyšetrovateľa
č. ORP-209/1-VYS-PD-2018, ktorým bola vec podozrenia zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa §
201 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona uznesením vyšetrovateľa č. ORP 608/1-VYS-PD-2019

podľa § 215 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku zastavená.

Je nesporné, že vo vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní možno povedať, že stoja voči
sebe dve skupiny priamych dôkazov. Na jednej strane je to výpoveď obžalovaného, ktorý spáchanie
trestnej činnosti rozhodne popiera. Popiera použitie akýchkoľvek vyhrážok ako i konfliktu s obžalovanou.

Na druhej stane je to výpoveď poškodenej, ktorá popisuje správanie obžalovaného voči nej tak, ako
si to osvojila obžaloba a prokurátor pojal do skutku pod bodom 1. podanej obžaloby. Iného priameho
dôkazu ani po doplnenom dokazovaní, podľa názoru súdu, v danej veci sa strane obžaloby nepodarilo
na podporu obžaloby vykonať. Zhodou s výpoveďou poškodenej a dôkazy, ktoré obžalovaného zo
spáchania skutku majú potom i usvedčovať, sú výpovede svedkov T. B., Q. B., ktorí potvrdili, že im

bolo poškodenou spontánne po tom, čo bolo poškodenou podané trestné oznámenie, o spolužití s
obžalovaným ňou povedané a títo svedkovia vypovedajú, že im bolo o použití vyhrážok zo strany
obžalovaného poškodenej a jej obavy z nich povedané poškodenou. Ide však o dôkazy z druhej ruky,
následne poskytnuté a o konaní obžalovaného hovorené až s časovým odstupom po samotnom konaníobžalovaného osobou poškodenej. Na druhej strane sú to potom výpovede svedkov T. H., V. C., P.O.
F.M.J.ć., Q. K., W. W., Z.O. W., ktorí tvrdenie obžalovanej o spôsobe správania sa obžalovaného
k poškodenej vyvracajú, preukazujú skôr hašterivé, hádavé, žiarlivostné a konfliktné správanie sa

poškodenej voči obžalovanému. I keď je pravdou, že títo svedkovia neboli každodennými návštevníkmi
v spoločnej domácnosti obžalovaného a poškodenej, vypovedajú hodnoverným spôsobom o správaní
sa poškodenej k osobám ženského pohlavia pohybujúcich sa v okolí obžalovaného, jej povahových
črtách ako i o správaní sa obžalovaného k poškodenej. Súd v neposlednom rade pozorne vnímal a
hodnotil aj závery znalca PhDr. P. A., ktorý pripustil, že základ konfliktov v spolužití obžalovaného a

poškodenej, podľa jeho názoru, bol, no poškodená má tendenciu zveličovať prežité udalosti, zľahčovať
vlastné správanie, nie je dostatočne kritická a mohlo u nej dochádzať k skresľovaniu udalostí vo vzťahu
k svojmu druhovi - obžalovanému. Jej obava o stratu styku s maloletou dcérou mohla mať dopad
na prežívanie udalostí, ako sa k prežívaným zážitkom spätne aj vyjadrovala. Po zhodnotení potom
takto vykonaného dokazovania, dôkazov jednotlivo a súhrnne, dospel súd k záveru, že na preukázanie
viny obžalovaného tu neexistuje súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili logickú ničím

nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti obžalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
aj súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Jednoznačne tak z výpovedí
obžalovaného ale i z výpovede znalca (podľa názoru súdu) vyplýva motív, ktorý mohol viesť poškodenú
k inej interpretácii prežívaných konfliktov s obžalovaným, keď táto si bola vedomá možnosti stratiť

možnosť ďalšej výchovy ich spoločnej maloletej dcéry v prípade nutnosti odísť zo spoločnej domácnosti
od obžalovaného, kedy s maloletým dieťaťom by nemala kam ísť bývať. Práve tento motív konania
vážnym spôsobom spochybňuje pravdivosť výpovede poškodenej, a teda tým pádom i jediného dôkazu,
ktorý má obžalovaného z trestnej činnosti usvedčovať. Pre tento záver nasvedčujú aj oboznámené
listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že aj v iných trestných konaniach bolo poškodenou podávané trestné

oznámenie a oznamované iné konanie obžalovaného a v daných konaniach sa preukázala vykonaným
dokazovaním nepravdivosť tvrdení poškodenej. Vzhľadom na tieto skutočnosti, prihliadnuc i na základnú
zásadu platnú v trestnom práve „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného), nemal
súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, spáchal
obžalovaný, teda nemal bez akýchkoľvek pochybností vinu obžalovaného, tak ako mu to kládla za

vinu skutková veta obžaloby, preukázanú, vyvstali z dokazovania výrazné pochybnosti, a preto súd
obžalovaného v zmysle § 285 písmeno c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.