Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. september 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/222/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513206783
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2513206783.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: L. A., nar. XX.X.XXXX, adresa O., Z. R. XXXX/
XX, o zaplatenie 2.500,-Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Piešťanyč.k.9C/210/2013-113zodňa28.2.2017-včastivýrokuII.,ktorousúdžalobučiastočnezamietol

- s výnimkou časti o zaplatenie poplatkov za upomienky a výzvy vo výške 45,- Eur a v časti výroku III.
o náhrade trov konania, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku II. - s výnimkou
nenapadnutej časti o zaplatenie poplatkov za upomienky a výzvy vo výške 45,- Eur a vo výroku III. o
náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.500 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 4.1.2012 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom III. súd vyslovil, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,42%.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom k 2.8.2011 (ďalej tiež len „ZoSÚ“).

3. Súd pritom vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal za preukázané, že dňa

2.8.2011 uzavreli žalobca a žalovaný úverovú zmluvu č. 26/232/11- Optim pôžička, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.500 Eur pri fixnej úrokovej sadzbe 19,53% ročne,
jednorazovom poplatku za poskytnutie úveru vo výške 50 Eur, poplatku za správu úverového účtu
vo výške 1,99 Eur mesačne, RPMN 23,55%, priemernej RPMN 17,62%, pričom celková čiastka, ktorú
mal klient zaplatiť predstavovala 5.993,60 Eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 120 pravidelných
mesačných splátkach po 47,54 Eur splatných 17. deň kalendárneho mesiaca počnúc kalendárnym

mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý. Nakoľko z predmetného úveru
žalovaný nič neuhradil, žalobca ho upomienkou aj listom upozornil na možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru. Následne listom zo dňa 20.12.2011 žalobca žalovaného vyzval na predčasné splatenie
úveru s príslušenstvom do 2.1.2012. Žalovaný však dlh neuhradil.

4. Prvoinštančný súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ako vzťah zo spotrebiteľskej

zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a zároveň ako spotrebiteľský úver v zmysle zák.
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy zistil, že v nejabsentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, pretože neobsahuje výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

V zmluve je uvedené len to, že splátka sa skladá z istiny a príslušných úrokov, čo však uvedenú zákonnú
požiadavku nenapĺňa, pretože z výšky súhrnnej splátky nie je zrejmé, koľko z každej jednotlivej splátky
predstavuje splátka na istinu úveru a koľko na zmluvné úroky. Avšak účelom ust. § 9 ods. 2 písm. k)
ZoSÚ je informácia pre spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, aby vedel rozlíšiť ako bude s jeho
splátkou naložené, aká časť splátky bude použitá na istinu úveru, úrok, prípadne na poplatky. Navyše

výška poslednej splátky uvedená v zmluve nie je, resp. jej výška je neistá, keďže v bode 5.3 zmluvy
je zakotvené, že posledná splátka bude vo výške zostatku úveru s príslušenstvom. Prvoinštančný súd
mal za to, že výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ treba dospieť k záveru, že každý z
atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“
sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku
zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Poukázal na rozsudok

Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15V podľa ktorého, v prípade, ak zmluva o úvere
neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48, táto zmluva sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Vzhľadom na neistú výšku poslednej
splátky,odktorejsaodvíjakonečnávýškaúveru,malsúdzato,žeuvedenáskutočnosťmôžespochybniť

možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Preto v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a)
ZoSÚ, sa uvedený úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 2.500 Eur a žalovaný na splatenie úveru, ktorý je bezúročný a bez poplatkov neuhradil
nič, súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 2.500 Eur a vo zvyšnej časti, spolu s k nej
prislúchajúcim príslušenstvom, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením

peňažného dlhu do omeškania, súd žalovaného zaviazal tiež na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej
sumy 2.500 Eur od 4.1.2012 vo výške 9% ročne, ako žalobca žiadal v žalobe, až do zaplatenia.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP, pričom
vychádzal zo zistenia, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.500,- Eur, sumy

208,86 Eur, ktorá predstavuje nezaplatený obchodný úrok ku dňu zosplatnenia úveru, sumy 45,- Eur,
ktorá predstavuje poplatky za upomienky a výzvy, sumy 2,21 Eur, ktorá predstavuje vyčíslený úrok z
omeškania ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. spolu sumy 2.756,07 Eur s príslušenstvom. Keďže v časti o
zaplateniesumy2.500Eur(90,71%žalovanejsumy)súdžalobevyhovel,čopredstavujeúspechžalobcu
a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (9,29% žalovanej sumy), čo predstavuje úspech žalovaného, celkom

tak čistý úspech žalobcu predstavuje 81,42%, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v uvedenom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia.

6. Proti tomuto rozsudku výlučne v rozsahu zamietajúcej časti úrokov 208,86 Eur, úrokov z omeškania
2,21 Eur, úroku 19,53% ročne zo sumy 2.500 Eur od 4.1.2012 do zaplatenia (teda okrem časti

zamietajúcej nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky a výzvy vo výške 45,- Eur) a v závislom
výroku o náhrade trov konania, podal odvolanie žalobca s tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho sa domáhal, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom
rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu aj v rozsahu časti úrokov 208,86 Eur, úrokov z omeškania
2,21 Eur, úroku 19,53% ročne zo sumy 2.500 Eur od 4.1.2012 do zaplatenia a zároveň žalobcovi priznal

náhradu trov konania v rozsahu 100%, včítane odvolacieho vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
K tvrdeniu súdu, že v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou sú aj obchodné podmienky
banky (ďalej tiež „VOP“), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo

VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy nasledovne:
výška anuitnej splátky 47,54 Eur, termín splatnosti 1. anuitnej splátky 17.9.2011, počet anuitných splátok
120, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne, v 17.deň kalendárneho mesiaca. Z toho
vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej
splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek poskytne spotrebiteľovi

výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane
rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov. Tieto informácie pritom poskytuje banka
klientovi už v rámci informácií pred uzatvorením zmluvy. Anuitná splátka sa skladá zo splátky istiny
a splátky úroku a jej výška sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku, keď každouďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Výška, počet a termíny splátok
iných poplatkov sú uvedené už v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v
Sadzobníkupoplatkov,ktorýjesúčasťouVOPatýmajsúčasťouzmluvy.Zpovahyjednotlivýchpoplatkov

vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient povinný daný poplatok zaplatiť
a zároveň termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka.
Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na
základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Každopádne

poradie uspokojovania pohľadávky určuje bod 2.5.5. zmluvy. Odvolateľ poukázal aj na to, že v prospech
jeho argumentácie svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/2015 Home
Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, z ktorého zdôraznil záver, že zmluva o úvere nemusí byť
nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách a spotrebiteľskom úvere
a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS) musia byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči.

Z toho vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ nemusia byť
nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v
obchodných podmienkach, alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Čl. 10 ods. 2
písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať

aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22
ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave. Čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ
podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto

splátok. Žalobca tiež odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 12Co/149/2016-60 zo dňa
15.2.2017 a Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6Co/68/2017-46 zo dňa 28.2.2017, v ktorých súdy dospeli
k obdobnému záveru. Zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch anuitnej splátky, preto žiadny
spotrebiteľ nemôže mať pochybnosti o tom, v akej výške a kedy bude poskytnutý úver splácať. Žalobca
bol toho názoru, že cieľom ZoSÚ nebolo, aby bol spotrebiteľ informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo

sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky. V dôvodovej správe zákonodarca
uviedol, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch v akej výške a ako dlho
je povinný plniť si povinnosti zo zmluvy. Zo zmluvy je zrozumiteľné, že splátka vo výške 47,54 Eur
pozostáva z poplatku za poistenie vo výške 0,- Eur, úroku 19,53% ročne (t. j. 1,63% mesačne), je
pochopiteľné, že zvyšok tvorí istinu. Žalovaný nespochybnil poskytnutie úveru, sám dobrovoľne vstúpil

do zmluvného vzťahu so žalobcom a podpísal zmluvu, z ktorej nepochybne a zrozumiteľne vyplývalo,
čo má žalobcovi vrátiť, kedy tak má urobiť, v akej výške a ako dlho tak má robiť. O svojich povinnostiach
bol zrozumiteľne informovaný v bode 1.2. zmluvy.

7. K rozhodnutiu súdu o náhrade trov konania žalobca uviedol, že súd mu priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 81,42%, keď v časti istiny 2.500,- Eur bol žalobca úspešný, čo je 90,71% žalovanej
sumy, nakoľko súd nevyhovel žalobe v časti o zaplatenie 208,86 Eur úroky, 45,- Eur poplatky, 2,21 Eur
úrok z omeškania, takže čistý úspech žalobcu je 81,42%. Žalobca mal za to, že súd pri výpočte náhrady
trov konania postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Ak
sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada (rozsudok

KS Trnava č. k. 10CoPr/2/2016 z 27.7.2016, uznesenie NS SR č. k. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008). Preto
súd nemal pri posudzovaní úspechu prihliadať na úspech v časti príslušenstva a mal dospieť k záveru,
že v konaní bol v rozsahu 100% úspešný žalobca (2500,- Eur žalovaná istina, úspech v časti 2.500,-
Eur), teda v celom rozsahu.

8. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku -
ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podanéodvolaniemázákonnénáležitosti(§127a §363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadnévady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a

po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach je nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s §
391 ods. 1 CSP).

10. Predmetom konania odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď na základe aplikácie ust. § 9 ods. 2
písm. k) v spojení s ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustálil, že v dôsledku
toho, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa cit. § 9 ods. 2 písm.
k), teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sa predmetný úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov, čo viedlo k zamietnutiu časti žaloby odvolaním napadnutým výrokom II.;

čiastočnézamietnutiežalobypotommalozanásledokpriznanienáhradytrovkonaniažalobcovivýrokom
III. iba v rozsahu pomeru jeho úspechu. Vyhovujúca časť rozsudku vo výroku I. ako ani zamietajúca
časť výroku II. v časti o zaplatene poplatkov za upomienky a výzvy vo výške 45,- Eur neboli napadnuté
odvolaním, nadobudli právoplatnosť a nestali sa predmetom odvolacieho prieskumu. Nebolo pritom
sporným, že predmetný záväzkový vzťah medzi stranami bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere

a preto sa spravuje príslušnými normami na ochranu spotrebiteľa.

11. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne

zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

12. Základnou spornou otázkou bolo, či predmetná zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9
ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

13. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“),
zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami úveru na účely splatenia.

14. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade
amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy

o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky
s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i
dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere
môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné

len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o
úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i/
Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

15. Európsky súdny dvor v rozsudku z 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti
Kláre Bíróovej (ďalej len Rozsudok) konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/

stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku). Z článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice a článku
10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvekpočas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom
Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky.
PokiaľideozmluvypatriacedopôsobnostiSmernice,členskéštátybynemaliukladaťzmluvnýmstranám

povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v
oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice sa
má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice

bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59
Rozsudku).

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 12.12.2012, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať v zmysle písm.
k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 12.12.2012 poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá

písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1.

18. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený
návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady

2008/48/ESESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/
EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový
trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k
zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná
do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

19. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany
spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru,
nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú
výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Zmluva o spotrebiteľskom

úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí
byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

20. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov,

aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku.
Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti
a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť
nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi
jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu

normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy
účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie
zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada
konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k
riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie

rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

21. Cit. Rozsudok ESD konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva
článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky

vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok
10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musíobsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý

zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať
Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice.

22. Súdny dvor EÚ v rozsudku C-212/04 v ods. 110 a 111 uviedol: „...povinnosť vnútroštátneho sudcu

odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho
práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a
nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva... Zásada konformného výkladu
však predsa len vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy
celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané s cieľom zaručiť úplnú účinnosť
predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou...“ Súd

členského štátu je teda povinný eurokonformnému výkladu pokiaľ je to len možné. Túto skutočnosť
zohľadnil aj NS SR v nasledujúcom rozhodnutí.

23. V rozsudku sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 v obdobnej veci eurokonformným výkladom
predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj

potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie §
9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto

ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani
to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny
splátok. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku,
počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný

výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie
nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok,
to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť
spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri
uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke

(výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým
poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky
podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo

forme amortizačnej tabuľky.

24. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie NS SR uzavrel, že
predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom

úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť
uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom)
osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

25. Zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z.
v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu
sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom
na závery vyjadrené v cit. rozsudku SD EU. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším
vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vecprejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej
úpravy jeho eurokonformným výkladom.

26. S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská, s odkazom na aktuálnu judikatúru,
podľa názoru odvolacieho súdu potom predmetná úverová zmluva obsahuje obligatórnu náležitosti v
zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, záver súdu prvoinštančného súdu o tom, že predmetný úver sa považuje v
dôsledku absencie tohto údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného

zákona potom nie je opodstatnený a dôvodný. Rovnako pokiaľ ide o výšku poslednej splátky, zmluva
v bode 5.3. uvádza, že banka vykoná poslednú splátku vo výške zostatku úveru s príslušenstvom, čo
nie je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona, nakoľko výška mesačnej splátky bola pri uzatváraní
zmluvy určená vzhľadom na okolnosti existujúce pri uzavretí zmluvy, ktoré predpokladajú bezporuchový
priebeh úverového vzťahu, avšak ust. bodu 5.3. zmluvy potom zohľadňuje, že v rámci poslednej splátky
banka môže zohľadniť aj prípadne príslušenstvo vznikajúce v priebehu splácania úveru (poplatky, úroky,

úroky z omeškania) a to vzhľadom na skutočný priebeh úverového vzťahu a dodržanie splácania úveru
dlžníkom. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení v otázke splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., ktorá je podkladom pre záver o tom,
či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný (§ 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z.),

odvolací súd uzatvára, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

27. V dôsledku prijatia vyššie uvedeného nesprávneho právneho záveru sa potom súd prvej inštancie
nezaoberal právnou a vecnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatňovaných úrokov a poplatkov,
a neposkytol tak žalovanému spotrebiteľovi ex offo súdnu ochranu jeho práv a v tomto smere nevykonal

ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje
na ust. § 295 CSP v zmysle ktorého v danom spore, ktorý je sporom s ochranou slabšej strany súd môže
vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom
súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.

28. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých častiach - výrok II. okrem časti, ktorou bolo zamietnuté zaplatenie sumy 45,- Eur
ako poplatkov za upomienky a výzvy, ako i v závislom výroku o trovách konania - výrok III., s použitím
ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhované (v danom prípade nevyhnutné) dôkazy, pričom vzhľadom na

rozsah potrebného dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom, a podľa § 391
ods. 1 CSP v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. K odvolaciemu argumentu žalobcu ohľadom jeho nároku na náhradu trov konania, že na
príslušenstvom pohľadávky sa pri posudzovaní miery úspechu neprihliada, považuje odvolací súd za

potrebné uviesť, že zásada úspechu vo veci je základným kritériom priznania náhrady trov konania
a je upravená v ust. § 255 ods. 1 CSP. V prípade, že mala strana sporu úspech len čiastočný, platí
pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP, t. j. pomer úspechu vo veci. Úspech vo veci súd vždy skúma
čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Plný úspech sa zisťuje porovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech

vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom vo veci samej, v
prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo
v celom rozsahu. Nepatrný neúspech (pôvodne upravený v ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku platného a účinného do 30.6.2016) Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje
sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Pomer rozdelenia

náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť
jej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov rozdelená, pričom sa určuje k
celému predmetu konania.

30. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v právoplatne neskončenej vrátenej časti bude

opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou dôvodnosťou žalobcom uplatnených
nárokovnaúrokyapoplatky,zatýmúčelomvsúladesust.§295CSPdoplniťdokazovanie,jehovýsledky
nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a
následne v právoplatne neskončenej časti znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebnénáležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd
rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania včítane tohto odvolacieho (§ 396 ods. 1 CSP).

31. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).