Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. november 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoCsp/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717204605
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2717204605.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:

Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v právnej veci žalobkyne: B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XXX, XXX XX H., zastúpená: Mgr. Milan Sadloň, advokát, V. Paulíniho-Tótha 30, 905 01 Senica,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., sídlo Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
o určenie spotrebiteľskej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov a o zaplatenie 718,77 eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 2Csp/144/2017-233 zo dňa 22. júna 2021, voči
výrokom I., II., III., IV., VI. a VII., takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku III. a IV. a v závislom výroku o náhrade
trov konania (výrok VII.) p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku I. a II. m e n í tak, že žaloba sa v
tejto časti z a m i e t a .

III. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok VI.) m e n í tak,

že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
60 %.

IV. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania ohľadom výroku IV. v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.rozhodoltak,žeurčil,žeDohodaoposkytovaní
služiebč.8500086522z22.10.2014uzavretámedzižalovanýmažalobcomjeneplatná,výrokomII.určil,
že ustanovenia Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500086522 z 22.10.2014 uzavretá medzi žalovaným
a žalobcom v časti 5. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR (vyplňte), v znení „Ročná
úroková sadzba úveru (%): 18,08“ a v znení „Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150,00 EUR“ a v
časti 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR (nevypĺňajte), v znení „Ročná úroková sadzba
úveru v (%): 18,08“ a v znení „Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150“ sú neplatné, výrokom

III. určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500086522 z 22.10.2014 je bezúročná a bez poplatkov.
VýrokomIV.zaviazalžalovanéhonazaplateniežalobkynisumu639,77eur.VýrokomV.žalobuvozvyšku
zamietol a výrokom VI. a VII. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobkyňa m á n á r o k na náhradu
trov konania v časti výrokov I., II. a III. tohto rozsudku v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Skalicasp. zn. 2Csp/144/2017 - 149 zo dňa 23.08.2018 v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 23Co/271/2018 - 182 zo dňa 14.10.2019 v rozsahu 20%. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu
trov konania v časti výroku IV. a V. v rozsahu 78%.

2. Súd po citovaní § 3 ods. 3, § 5 ods. 1, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, § 2 ods. 2, § 3 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 41, § 44 ods. 2, § 46 ods. 2, § 551
ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 3, 4 písm. a), h), k), 5, § 54 ods. 1, 2,§ 451 ods. 1 a 2, § 454, § 455
ods. 1, 2, § 458 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, 9, § 11 ods.

1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), rozsudok vecne odôvodnil
tým, že v konaní mal súd preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere. Súd
má za to, že uvedená zmluva o revolvingovom úvere č. 8500086522 zo dňa 22.10.2014 má charakter
spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu
posudzoval v zmysle ustanovení z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov platného v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom k obsahu uzavretej zmluvy

medzi účastníkmi súd posúdil podmienky zmluvy v zmysle citovaných ustanovení zák. č. 129/2010 Z.
z. v znení neskorších predpisov.

3. Súd podrobil zmluvu o spotrebiteľskom úvere prieskumu. Z vykonaného dokazovania súd
vyvodil právny záver, že žalobe je možné vyhovieť len čiastočne. Medzi žalobkyňou a žalovaným

vznikol záväzkový vzťah titulom uzavretej spotrebiteľskej úverovej zmluvy zo dňa 20.10.2014, ktorá
má charakter spotrebiteľského úveru. Súd sa zameral na splnenie všetkých náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Zo zmluvy súd zistil, že žalobkyni mal
byť poskytnutý úver vo výške 1.500,00,- eur s fixnou úrokovou sadzbou 18,08%, poplatok za úver 150,00
eur, žalovaná sa zaviazala predmetný úver veriteľovi vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami v

42 mesačných splátkach vo výške splátky 81,99 eur (celková výška platby 81,99 eur pozostávajúca z
výšky mesačnej splátky úveru 47,43 eur splátky podľa Dohody o poskytovaní služby 34,56 eur). Výška
RPMN 25,66%, priemerná RPMN 44,06%, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť 2.145,06 eur. V
danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred
pripravený veriteľom a žalovaná nemala možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu

zmluvy a príslušných všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

4. V prvom rade súd skúmal otázku platnosti zmluvy a jej obsahu z hľadiska uvedenia všetkých
obligatórnych náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch
v ust. § 11 ods. 1 zakotvuje, že v prípade neuvedenia tam vymedzených náležitostí v zmluve o

spotrebiteľskomúvere,úversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Medzipovinnénáležitostizmluvy
o spotrebiteľskom úvere patrí podľa § 9 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona uvedenie celkovej výšky a
konkrétna mena spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Rozsudkom C-377/14
Súdny dvor vo veci účastníkov Ernst Georg Radlinger a Helena Radlingerová proti FINWAY a.s. súdny
dvor vo svojej odpovedi na štvrtú otázku v bodoch 81 - 91 uviedol nasledovné: „Svojou štvrtou otázkou

sa vnútroštátny súd v podstate pýta, akým spôsobom sa má vykladať pojem „celková výška úveru
obsiahnutý v čl. 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 a pojem „výška čerpania“ obsiahnutý v
bode I prílohy I tejto smernice. 83. Treba pripomenúť, že celková výška úveru v zmysle smernice 2008/48
je v jej článku 3 písm. l) vymedzená ako maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov
poskytnutých na základe zmluvy o úvere. 84. Podľa článku 3 písm. g) tejto smernice celkové náklady

spotrebiteľa spojené s úverom sú všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou
o úvere a ktoré sú veriteľovi známe. Podľa čl. 3 písm. i) uvedenej smernice RPMN sú celkové náklady
spotrebiteľa spojené s úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane
nákladov v súlade s čl. 19 ods. 2 smernice (poznámka súdu - § 2 písm. i) zákona č 129/2010 Z. z.). 85.
Keďžejepojem„celkováčiastka,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť“vymedzenývčlánku3písm.h)smernice

2008/48 (pozn. súdu: § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z.) ako „súčet celkovej výšky úveru a celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška
úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru
preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. 86.
Do celkovej výšky úveru v zmysle čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť

nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú
administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.
87. Treba zdôrazniť, že neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené
s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisíod celkovej výšky úveru. 88. Článok 19 ods. 1 smernice 2008/48 spresňuje, že RPMN, ktorá sa na
ročnom základe rovná aktuálnej hodnote všetkých záväzkov, na ktorých sa dohodli veriteľ a spotrebiteľ,
sa vypočíta na základe matematického vzorca uvedeného v prílohe I časti I tejto smernice (Príloha 2

zákona č. 129/2010 Z. z.) Táto smernica pritom stanovuje, že základná rovnica, ktorá stanovuje RPMN,
kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej
strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej. Výška čerpania úveru
v zmysle časti I prílohy I smernice 2008/48 tak zodpovedá celkovej výške úveru v zmysle čl. 3 písm. l)
tejto smernice. 90. .... informácia spotrebiteľa o celkových nákladoch úveru vo forme miery vypočítanej

podľa jednotného matematického vzorca má preto podstatný význam. Na jednej strane táto informácia
prispieva k transparentnosti trhu v rozsahu, v akom spotrebiteľovi umožňuje porovnať ponuky úveru. Na
druhej strane mu umožňuje posúdiť rozsah jeho záväzku. 91. Vzhľadom na vyššie uvedené treba na
štvrtúotázkuodpovedaťtak,žečlánok3písm.l)ačlánok10ods.2smernice2008/48,akoajbodIprílohy
I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú
celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru

účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne
vyplatené.“ Z predmetného rozhodnutia súdneho dvora je zrejmé, že údaj o úvere vo výške 1.500,00
eur nezodpovedá resp. nespĺňa požiadavku v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. Súd
má za to, že v časti označenia celkovej výšky úveru bolo potrebné uviesť sumu 1.350,00 eur (1.500,00
eur - 150,00 eur poplatok za poskytnutie úveru, ktorý nebol žalobkyni vrátený). Suma 1.350,00 eur bola

daná k dispozícii spotrebiteľovi, ktorá nesmie byť fiktívne navýšená a uvedená ako údaj o celkovej výške
úveru. Súd poukazujúc na vyššie rozhodnutie Súdneho dvora má za to, že veriteľ - žalobca nesplnil
podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy, čo vedie k záveru, že úver poskytnutý žalobkyni sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy.

5. V druhom rade sa súd zameral na ďalšiu podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá
spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a to nesprávne uvedená ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Vzhľadom na
predchádzajúci bod, je súd toho názoru, že žalobca neoprávnene zahrnul sumu poplatku za poskytnutie

úveru do celkovej výšky úveru, čo nutne vedie k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od
celkovej výšky úveru. Súd kontrolným výpočtom prostredníctvom Interaktívnej kalkulačky na výpočet
RPMN vedenej na stránke www.fininfo.sk - portál finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa
MF SR zistil, že pri zadaní vstupných údajov: dátum pôžičky 22.10.2014, výška úveru 1.500,00 eur,
pravidelná splátka 81,99 eur spolu so splátkou na Dohodu o poskytnutí služby, doba splácania 42

mesiacov, dodatočný náklad 150,00 eur bola PRMN vo výške 85,82% a splatená suma (v zmluve ako
celková čiastka) vo výške 3.593,58 eur. Pri výpočte RPMN so vstupným údajom o výške splátky bez
splátky na Dohodu o poskytnutí služby - t.j. len vo výške 47,43 eur, je výška RPMN 25,71% a splatená
suma (v zmluve ako celková čiastka) vo výške 2.142,06 eur. Avšak pri zadaní rovnakých vstupných
údajov okrem výšky úveru, ktorú súd nahradil výškou skutočne poskytnutého úveru 1.350,00 eur bolo

zistené, že RPMN je vo výške 35,67% pri zadaní splátky vo výške 47,43 eur. Pri splátke vo výške
81,99 eur by bola výška RPMN 105,20%. Súd je toho názoru, že žalovaný sa v neprospech a na škodu
spotrebiteľa odchýlil od zákona o spotrebiteľských úveroch v otázke správnosti RPMN, čím uviedol
spotrebiteľa do omylu. V zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa pritom postačuje len možnosť, aby bol
spotrebiteľ uvedený do omylu. Vstupným údajom vo výpočte je výška skutočne poskytnutého úveru,

t.j. 1.350,00 eur. Je teda jednoznačné, že žalovaný uviedol nesprávnu výšku RPMN a to v neprospech
spotrebiteľa, ročná percentuálna miera nákladov predstavuje hodnotu 105,20% a nie 25,66% (rozsudok
NS SR 5Sžo/32/2014 zo dňa 25.05.2015). Vyššie uvedené vedie v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z. z. k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

6. Vzhľadom k tomu, že zmluvu súd považuje za bezúročnú a bez poplatkov, žalobkyňa tak mala
vrátiť žalovanému sumu celkom 1.350,00 eur. Z bodu 10 tohto odôvodnenia, súd má preukázané, že
žalobkyňa zaplatila na predmetný úver sumu 1.989,77 eur. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že
by na predmetnú zmluvu uhradila 2.068,77 eur. Predmetom tejto žaloby je aj vydanie bezdôvodného
obohatenia vyplývajúce z ustanovenia § 546 OZ. Súd preto ako prvé skúmal či sa jedná o bezdôvodné

obohatenie a či sú splnené podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného.
Bezdôvodným obohatením je v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Na základe vyššie uvedeného súd skúmal, aká je
reálnavýškabezdôvodnéhoobohatenia,ktoréježalovanýpovinnýžalobkyniuhradiť.Súdztohtodôvoduskúmal prehľady platieb, ktoré na úver uhrádzala žalobkyňa. Oprávnené platby zo strany žalobkyne pre
žalovaného (vzhľadom k tomu, že úver je bez úrokov a poplatkov) sú len vo výške reálne poskytnutej
výšky úveru bez úrokov a poplatkov. Suma 639,77 eur (1989,77 - 1350,00) tvorí bezdôvodné obohatenie

žalovaného, nakoľko uvedená suma mu bola uhradená zo strany žalovanej bez právneho dôvodu (§ 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Na základe uvedeného súd priznal žalobkyni titulom bezdôvodného
obohatenia sumu 639,77 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi skutočne čerpanou sumou a sumou
uhradenou zo strany žalovanej. Vo zvyšku žalovanej sumy bezdôvodného obohatenia, to je vo výške
79,00 eur, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. sa spotrebiteľ môže domáhať určenia, že úver je bezúročný
a bez poplatkov (zmluva o úvere je neplatná). V takom prípade nie je potrebné preukazovať naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, tento sa predpokladá. Preto nemožno súhlasiť s tvrdením
žalovaného, že na uvedenom určení nie je naliehavý právny záujem. Súd preto nemusí skúmať
naliehavý právny záujem, ale musí skúmať a posudzovať, či úver, ktorý bol žalobkyni poskytnutý

je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na prijatý záver o tom, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, je potrebné sa v tomto štádiu konania zaoberať otázkou, či
je naliehavý právny záujem v ostatných určovacích výrokoch. V časti určenia, že ustanovenie Zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8500086522 z 22.10.2014 uzavretá medzi žalovaným a žalobcom v časti 5.
Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR ( vyplňte), v znení „Ročná úroková sadzba úveru

(%): 18,08“ a v znení „Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150,00 EUR“ a v časti 6. Údaje o
schválenom revolvingovom úvere v EUR (nevypĺňajte), v znení „Ročná úroková sadzba úveru v (%):
18,08“ a v znení „Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150“ je neplatné, možno prijať záver, že
vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je daný naliehavý právny záujem na určení vyššie
uvedených ustanovení vo výroku II. tohto rozsudku. Čo sa týka alternatívneho petitu k výroku o určení,

že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500086522 z 22.10.2014 je bezúročná a bez poplatkov, má súd za
to, že o uvedenom už súd nerozhoduje, vzhľadom k tomu, že primárnemu výroku k alternatíve vyhovel
v plnom rozsahu.

8. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala určenia, že Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500086522

uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 22.10.20014 je neplatná. Súd vychádzal z toho, že
žalobkyňa má na takomto určení daný naliehavý právny záujem s poukazom na § 3 ods. 5 Zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vo všeobecnosti platí, že spotrebiteľ sa môže domáhať
ochrany svojho práva proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany proti
porušiteľovi na súde. Naliehavý právny záujem žalobkyne na danom určení je potrebné skúmať so

zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním na
určovacej žalobe a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia (rozhodnutia NS SR sp. zn.
1 MCdo 1/2009, 3 Cdo 224/2008). Naliehavý právny záujem žalobkyne na danom určení je daný, keď
práve žalobkyňa a jej majetková sféra bola zaťažená z neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, keď zrážky
zo mzdy boli vykonávané vo výške 81,99 eur mesačne, teda v mesačnej splátke úveru bol zahrnutý aj

poplatok podľa Dohody o poskytovaní služieb.

9. Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ je to, aby sa právny úkon urobil slobodne,
vážne, určite a zrozumiteľne. V opačnom prípade je právny úkon neplatný. Právny úkon je v § 34 OZ
definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,

ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je
existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu. Žalobkyňa ako spotrebiteľka v danom konaní
tvrdila, že uvedenú Dohodu musela podpísať, nakoľko by úver nedostala.

10. Súd má za to, že Dohodou žalovaný vopred vnútil žalobkyni aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v

danom okamihu vo sfére jej záujmu, a to získanie úveru. Súd má za to, že ide o nekalú obchodnú
praktiku. V tomto prípade sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť
do iného zmluvného vzťahu so žalovaným ako bolo primárne uzatvoriť zmluvu o úvere. V čase
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere žalobkyňa inú vôľu, než tú ako poskytnutie revolvingového
úveru, nemala. Nedostatok vôle žalobkyne uzatvoriť dohodu o poskytnutí služby spôsobuje absolútnu

neplatnosť tohto právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Okrem toho konanie žalovaného pri uzatváraní
Dohody o poskytnutí služby má navyše znaky nekalosti, čo nie je v súlade so zásadou dobrých mravov
uplatňovanou v spoločnosti. Rozpor s dobrými mravmi vidí súd tiež v tom, že veriteľ zinkasuje poplatok
za službu, hoci žiadnu službu spotrebiteľovi neposkytol, a možno ani v budúcnosti neposkytne, keď ajv zmysle ust. čl. 1 bodu 1 tejto dohody zákazník má právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou
poskytovanie jednotlivých služieb, čím však nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu. Spotrebiteľ tiež
platí aj z tejto sumy poplatku úroky z úveru, hoci mu v tejto sume úver poskytnutý nebol a tiež zo

zmluvných dojednaní nevyplýva povinnosť veriteľa zinkasovaný poplatok vrátiť spotrebiteľovi po splnení
záväzku zaplatiť všetky splátky úveru včas a riadne. čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru,
že nárok žalobkyne aj v časti o určenie neplatnosti dohody o poskytovaní služieb je dôvodný, a preto
mu v celom rozsahu vyhovel.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa sa domáhala vo svojich piatich
výrokoch určenia právnej skutočnosti a v jednom výroku sa domáhala zaplatenia sumy z bezdôvodného
obohatenia. Žalobkyňa bola v časti výrokov I., II. a III. plne úspešná avšak v časti dvoch výrokov v zmysle
rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/271/2018 - 182 zo dňa 14.10.2019 v nadväznosti na
rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 2Csp/144/2017 - 149 zo dňa 23.08.2018 bola neúspešná v časti dvoch

výrokov. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 60 % (každý výrok po 20 % -
100:5), neúspešná v dvoch výrokoch v rozsahu 40 %. Čistý úspech žalobkyne v rámci prvostupňového
a odvolacieho konania tak predstavuje 20 %. Čo sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,
žalobkyňa žiadala priznať sumu 718,77 eur, súd priznal sumu 639,77 eur. Úspech žalobkyne predstavuje
89,00 %, neúspech tak 11 % (100 - 89). Čistý úspech žalobkyne tak predstavuje 78 %.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný voči výroku I., II., III., IV, VI. a VII.
z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uviedol, že žalovaný tvrdí, že v konaní nebol
vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by umožnil záver o „vnútení“ uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy.

13. Vôľa, ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je
nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie
vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju
ajskutočnemal,teda,čiskutočnechcelto,čoprejavil,žechce,trebauviesť,žespravidlaprejavskutočne
vôli zodpovedá. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností,

teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Neprihliada sa však na vnútornú pohnútku (motív)
prejavenej vôle.

14. Takáto pohnútka je irelevantná, ibaže by bola právnym úkonom prejavená, a tým sa stala jeho
súčasťou. Ak prejav posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je primeraným

prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že ním je. Na vnútornú výhradu sa preto pri posudzovaní
platnosti právneho úkonu neprihliada. Takýto právny úkon je platný, akoby vnútorná výhrada
neexistovala. (porovnateľne napríklad Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 27.05. 2010, č.k. 1 Cdo
113/2008).

15. Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 07.02. 2018, sp. zn. PL. ÚS 11/2016 : Aj keď je ochrana
spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je
potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné
právne inštitúty.

16. Z napádaného rozsudku nevyplýva, na základe akých dokázaných skutočností súd prvej inštancie
mal preukázané, že žalobca nemienil uzavrieť dohodu o poskytovaní služieb. Rovnako v konaní nebolo
preukázané a ani tvrdené, že k uzavretiu dohody o poskytovaní služieb bol žalobca nútený fyzickým
alebo psychickým donútením.

17. Z napádaného rozsudku nevyplýva ďalej, aké ustanovenie právneho poriadku v prípade
spotrebiteľského právneho vzťahu upravuje, že dodatočné tvrdenie účastníka úkonu, bez toho aby bolo
preukázané a objektivizované, znamená automaticky prezumpciu pravdivosti. Súd prvej inštancie sa
nezaoberal ani len takou elementárnou okolnosťou, ako je časový aspekt tvrdení žalobcu a to, že svoje
konanie spochybňuje s odstupom viacerých rokov po uzavretí dohody o poskytovaní služieb. V konaní

sa logicky a racionálne nevysvetlilo a nepreukázalo, aký dôvod mal teda žalobca k tomu, že tvrdenia
popierajúce vlastné konanie začal tvrdiť po uplynutí viac ako troch rokov a v súdnom konaní. Ak je možné
obyčajným vyhlásením popierajúcim skoršie konanie negovať vykonaný právny úkon, potom súd mal
označiť také ustanovenie právneho poriadku, ktoré to umožňuje.18. Ohľadne neplatnosti dohody o poskytovaní služieb súd ďalej uviedol, že veriteľ zinkasuje poplatok
za službu, hoci žiadnu službu neposkytol. Tento záver súdu nemá oporu v žiadnom dôkaze. Z vecnej

stránky je konštatovanie súdu pritom kuriózne, pretože súd prvej inštancie si zamieňa nevyužívanie
služieb z rozhodnutia spotrebiteľa, a neposkytovanie služieb z iniciatívy či rozhodnutia dodávateľa.

19. Rovnako nemá oporu v žiadnom zákone záver, podľa ktorého má spotrebiteľ z poplatku podľa
dohody o poskytovaní služieb platiť úroky. Rozsudok ani neobsahuje označenie príslušnej časti dohody

o poskytovaní služieb, ktorá by uvedená mala umožňovať, čo okrem nesprávnosti záverov súdu
(ktoré majú byť údajne dôvodom neplatnosti resp. značnej nerovnováhy) spôsobujú nepreskúmateľnosť
skutkových zistení a právneho posúdenia, ktoré súd prvej inštancie k uvedenému viedli.

20. Žalovaný preto tvrdí, že v konaní neboli vykonané dôkazy a preukázané skutočnosti, ktoré by
odôvodnili záver o neplatnosti dohody o poskytovaní služieb.

21. Výrokom II. súd rozhodol, že zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500086522 je v časti 5 a v časti o
ročnejúrokovejsadzbeúveruapoplatkuzaposkytnutieúveruneplatná.Napádanýrozsudokneobsahuje
žiadny dôvod, na základe ktorého súd rozhodol o neplatnosti. Okrem toho, žalovaný tvrdí, že uvedený
výrok je procesne neprípustný a to aj napriek § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý súd prvej

inštancie vyložil v rozpore s jeho účelom a rovnako v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového
poriadku.

22. Ustanovenie § 11 ods. 4 bolo do zákona č. 129/2010 Z. z. doplnené novelou, a to zákonom
č. 279/2017 Z. z. Uvedenou právnou úpravou sa ale nezakotvilo všeobecne použiteľné a procesne

neobmedzené právo domáhať sa určenia neplatnosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy. To účelom
uvedeného zákona nebolo. Predmetná novela ani neznamená negáciu všetkých procesných podmienok
prípustnosti určovacej žaloby, pričom zavádza len úpravu umožňujúcu podanie žaloby o určenie
neplatnosti úverovej zmluvy v osobitnom zákone preto, aby bola splnená procesná podmienka
prípustnosti takejto určovacej žaloby podľa § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku.

23. Dôvodová správa bodu 39 zákona č. 279/2017 Z. z. uvádza, že s ohľadom na zavedenie obsahu
žaloby podľa Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa medzi iným rozhoduje o určení právnej
skutočnosti,aktakvyplývazosobitnéhopredpisu,sazavádzanovýmustanovenímmožnosťspotrebiteľa
podať žiadosť o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

24. Samotná možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
- teda neznamená zrušenie procesných podmienok pre prípustnosť žaloby o určenie;
- znamená výhradne len spôsob splnenia jednej z podmienok prípustnosti v zmysle § 137 Civilného
sporového poriadku.

25. V nadväznosti na uvedené je potom dôležitá skutočnosť prípustnosti podanej určovacej žaloby ako
„žaloby“, teda ako prostriedku ochrany ohrozeného alebo porušeného práva.

26. „Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe (akéhokoľvek druhu) vyhovel, je právny záujem

žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný,
čiže užitočný (aby mal zmysel). Pri niektorých druhoch žalôb je právny záujem žalobcu inherentný.
Napríklad pri žalobe na plnenie platí, že ak žalobca tvrdí, že žalovaný mu niečo dlží (že porušuje právnu
povinnosť), potom je samozrejmé, že žalobca má právny záujem na získaní rozsudku (exekučného
titulu). Skutkové a právne zistenie súdu, že žaloba je dôvodná (že žalovaný porušuje právnu povinnosť)

už ipso facto znamená, že právny záujem žalobcu je daný. ... Pri určovacích žalobách však samotná
dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací
rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové konanie užitočné alebo naopak
zbytočné.“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 500).

27. Základným ustanovením CSP objasňujúcim podstatu, zmysel a účel žaloby je ust. § 131 CSP,
podľa ktorého sa žalobou uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva, ktoré
nadväzuje na ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR,podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde s tým, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon
(článok 46 ods. 4 Ústavy SR).

28. Následný (demonštratívny) výpočet týchto žalôb v systematicky nadväzujúcom ust. § 137 CSP
vymedzuje podmienky pre prípustnosť jednotlivých typov žalôb. Pokiaľ nie je splnená podmienky
všeobecná pravidla prípustnosti žaloby, ktorá je určená § 131 CSP, potom je zbytočná úvaha o skúmaní
osobitných podmienok podľa § 137 CSP.

29. Žalobca sa podanou žalobou domáha okrem určenia aj vydania bezdôvodného obohatenia, vo
vzťahu ku ktorému (výroku) ide o výroky o predbežnej - prejudiciálnej otázke. V zmysle § 131 CSP preto
žalobca v časti, ktorou sa žalobca domáha, aby súd samostatným výrokom rozhodoval o predbežnej
otázke, bola a je žaloba neprípustná.

30. Súd v napádanom rozsudku uvádza, že žalovaný mal tvrdiť neexistenciu naliehavého právneho
záujmu. Ide od nesprávne tvrdenie súdu, pretože žalovaný tvrdil a tvrdí naďalej, že žalobca na určení
vo výroku II. nemá právny záujem a to na základe skutočností uvádzaných vyššie.

31. Výrokom III. súd rozhodol, že zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500086522 je bezúročná a bez

poplatkov. Okrem skutočnosti, že ide o procesne neprípustný výrok, žalovaný tvrdí, že rozhodnutie je v
rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z.

32. Neprípustnosť určovacieho výroku je daná tým, že ide o predbežnú otázku vo vzťahu k inému výroku.
Aniustanovenie§11ods.4zákonač.129/2010Z.z.ničnezmenilonatom,žeoprejudiciálnychotázkach

sa nerozhoduje výrokom vo veci samej. Účel prijatia spomenutého ustanovenia bol úplne iný a dôvod,
prektorýsúdprvejinštancienerešpektujenielenzaužívanúsúdnuprax,aleajdôvodyprijatiaspomenutej
úpravy, z napádaného rozsudku nevyplývajú.

33. Ďalšie porušenie zákona zo strany súdu je podľa žalovaného v tom, že súd záver o nesprávne

uvedenej RPMN opiera o výpočet prostredníctvom Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN uvedenej
na webovej stránke. V zákone č. 129/2010 Z. z. sa nikde neuvádza, že RPMN sa počíta takýmto
spôsobom. Naopak, zo znenia § 19 ods. 1 vyplýva, že právna úprava určuje len jeden spôsob výpočtu,
a to podľa prílohy č. 2 uvedeného zákona.

34. Ďalší dôvod nesprávnosti záverov súdu je, že podľa súdu sa má pri výpočte vychádzať zo sumy
1.350,- eur ako sumy úveru, a nie sumy 1.500,- eur. Ide o nezákonný postup, kedy súd prvej inštancie
nerozlišuje fakt, že a) úverom sú všetky peňažné prostriedky, teda nielen vyplatené ale aj tie, ktoré
boli „poskytnuté“ v rámci kompenzácie pohľadávok, b) úverom nie je pôžička, pri ktorej sa vychádza z
vyplatenej čiastky. Závery súdu sú založené na nedôvodnom zohľadnení.

35. V súvislosti s rozhodnutím vo veci C - 377/14 Radlinger, Radlingerová nie je záver súdu správny
preto, lebo vychádza z čiastkového, nie však úplného, prevzatia pasáží uvedeného rozhodnutia. Je totiž
podstatné (čo odlišuje skutkový stav danej veci, v súvislosti s ktorou bola predkladá prejudiciálna otázka
a v súvislosti s ktorým sa podáva výklad únijného práva) od prejednávanej veci. Z bodu 82 uvedeného

rozsudku vyplýva, že podľa tohto súdu predmetná zmluva vo veci samej, v ktorej sa poskytovateľ
zaviazal poskytnúť manželom Radlingerovcom úver, uvádzala, že už v okamihu poskytnutia tohto úveru
sa do celkovej výšky uvedeného úveru započítajú poplatky za poskytnutie úveru, a tiež prvá a prípadne
nasledujúce splátky úveru. Vynára sa preto konkrétna otázka, či tú časť tohto istého úveru, ktorá sa
daným osobám nedala k dispozícii, bolo možné zahrnúť do výšky čerpania úveru v zmysle bodu I prílohy

I smernice 2008/48 na účely výpočtu RPMN.

36. Odlišnosť tejto veci od spomenutého prípadu pre Súdnym dvorom EÚ je v tom, že poplatok
za poskytnutie úveru je v tomto prípade súčasťou celkových nákladov spojených so spotrebiteľským
úverom. Podľa článku 6 zmluvy : Celková čiastka, ktorú musí Dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú

dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru).

37. Z uvedeného vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru nie je „súčasťou“ sumy úveru a zo zmluvy
nevyplýva žiadne dojednanie, ktoré by oprávňovalo žalobcu k opačnému tvrdeniu.38. Tvrdenia žalobcu popiera aj vzájomný výklad ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.

39.Podľa§2písm.l)uvedenéhozákonasarozumiecelkovouvýškouspotrebiteľskéhoúverumaximálna
výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

40. Podľa § 1 ods. 2 Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

41. Z uvedenej regulácie vyplýva, že spotrebiteľský úver môže byť poskytnutý aj vo forme úveru.
Úver ako taký sa pritom môže poskytnúť každým spôsobom, ktorý pripúšťa platné právo - s výnimkou

poskytnutia v hotovosti. Čiže, arg. a contrario, bezhotovostne, formou započítania a pod. Spotrebiteľské
úvery sú často čerpané na účely refinancovania iných úverov, kedy sú prostriedky z úveru poskytované
v prospech spotrebiteľa, ale reálne na účty iných veriteľov či úhradu iných záväzkov medzi tými istými
subjektmi.Zákonakosumuúverupretovymedzujesúčetvšetkýchfinančnýchprostriedkovposkytnutých
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon teda formu poskytnutia úveru tak, že sa poskytuje v

rámci kompenzácie pohľadávok nezakazoval (pritom od 23.12.2015 už výslovne vymedzil, že úver môže
byť poskytnutý len kartou, bezhotovostne alebo v prospech poskytovateľa úveru, čo opätovne potvrdilo
vyššie uvedené, a teda aj oprávnenosť postupu započítania).

42. Na základe uvedeného tvrdí, že poskytnutou čiastkou úveru sa rozumie každá čiastka poskytnutá

spotrebiteľovi. Tvrdí, že je identická situácia, kedy dôjde k vyplateniu sumy 1.500,- eur a následne
spotrebiteľ uhradí hneď poplatok vo výške 150,- eur dodávateľovi (veriteľovi) so situáciou, kedy sa
uvedené čiastky kompenzujú a vyplatí sa rozdiel po vykonanom započítaní. Uvedené situácie vedú k
rovnakému výsledku, čo znamená, že v oboch prípadoch je suma úveru rovnaká.

43. Súd prvej inštancie teda dospel k nesprávnemu záveru o tom, že úver je bezúročný. Vzhľadom na
nesprávnosť záveru o bezúročnosti úveru súd nesprávne rozhodol aj o povinnosti zaplatiť žalobcovi
sumu 639,77 eur.

44. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná právo

na náhradu 100 % trov právneho zastúpenia event., aby rozsudok v napádanej časti zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

45. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že Dohoda o poskytovaní služieb jej bola
zo strany žalovanej „ponúknutá“ v rámci jednania o poskytnutí úveru. Tieto služby nepotrebovala a

považovala to za podmienku poskytnutia úveru. Toto jej vyplývalo jednak z konania finančného agenta,
jednak zo zmluvných dokumentov, keď v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere sú v čl.
14 podrobne opísané podmienky a druhy jednotlivých služieb, teda podmienky inej, údajne samostatnej
zmluvy. Nerozumela tomu a chápala to tak, že ide o podmienku podpísať aj zmluvu o poskytovaní
služieb, aby jej bol poskytnutý úver.

46. Žalovaný poukazuje na to, že v dohode sú odlíšené automaticky poskytované služby od tých, ktoré
poskytovalnapožiadaniedlžníka.Vkonanínikdynepreukázal,žebysiplnilsvojepovinnostiautomaticky
jej poskytnúť služby. Z Dohody navyše vyplýva, že odplata je za uzavretie zmluvy (bod 7.1 Dohody).
Odplatu určila žalovaná vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za

poskytnutie úveru. Odmena 34,56 eur mesačne za uzavretie dohody o službách, ktoré žalovaná vôbec
neposkytovala je amorálna. Takéto dojednanie je možné považovať za neprijateľnú podmienku podľa §
53 ods. 4 písm. h) OZ. Nakoľko ide o podstatnú náležitosť zmluvy, neplatnosť tejto podmienky má za
následok neplatnosť celej zmluvy.

47. Netvrdí, že by bola fyzicky donútená uzavrieť komplex zmlúv s rovnakým číslom 8500086522, ale
vzhľadom na prechodnú tieseň, jej duševné rozpoloženie a právnu a finančnú negramotnosť bola do
podpisu týchto zmlúv vmanévrovaná. Bolo jej povedané, že úver jej bude poskytnutý len ak podpíše
všetky zmluvné dokumenty.48. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že v konaní neboli vykonané dôkazy a preukázané skutočnosti, ktoré by
odôvodnili záver o neplatnosti Dohody o poskytovaní služieb. Žalovaná nikdy v konaní nepreukázala, že

poskytla plnenie služieb (okrem odkladu splátok o tri mesiace), ani nenavrhla žiadne dôkazy, ktoré by
spochybnili jej skutkové tvrdenia. Keďže nebola priamym účastníkom pri dojednaní podmienok úveru,
jej tvrdenia spochybňujúce jej tvrdenia vyplývajú len z jej predpokladov.

49. K tvrdeniu žalovanej, že na výroku č. II. nemá žiadny záujem a ide o prejudiciálnu otázku k výroku

č. IV. o zaplatenie určitej čiastky uvádza, že v inom konaní súd v rozhodnutí len skonštatoval, že o
ostatných návrhoch žaloby nerozhodoval, pretože boli konzumované výrokom o splnenie povinnosti. Je
pravdou, že samotný výrok uvedený v rozsudku prvoinštančného súdu pod bodmi II. a III. je nadbytočný
a je už obsiahnutý vo výroku pod bodom IV.

50. K argumentom v odvolaní v časti V. uvádza, že žalovaná v rozpore so Zmluvou o poskytnutí

revolvingového úveru, ako aj v rozpore s príslušnými ustanoveniami ObZ a OZ účtovala vyššie úroky
z jednotlivých splátok. Nezákonným účtovaním úrokov, ktoré v čase splátky neboli splatné dosahovala
ten stav, že pomalšie splácala istinu. Ako dôkaz svedčí kópia splátkového kalendára zo dňa 30.9.2016.
Podľa neho si žalovaná účtovala úroky v splátke z 1.12.2014, teda za 39 kalendárnych dní po poskytnutí
úveru vo výške 20,25 eur pri splátke istiny 61,74 eur. Pritom pri počítaní úrokov podľa ustanovenia § 503

ods. 1 a 2 ObZ mali byť úroky zo splátky 80,- eur vo výške 1,55 eur. Žalovaná si tak neoprávnene strhla
na úroky 20,25 eur, čo je 13,06 násobok zákonného úroku. Takto žalovanou nezákonne vypočítaným
úrokom úročila svoju pohľadávku voči nej úrokom viac ako 230% ročne. RPMN vypočítaná žalovanou
podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch bola vypočítaná nesprávne,
pretože tento vzorec predpokladá dohodu o dennej splatnosti úrokov. Ak by sa malo aplikovať aj

ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, potom by boli úroky splatné až po splatení istiny,
pretože podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka „Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie
dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.“ Žalovaná tak prakticky
uplatňovala úžeru, keď ňou privlastňované úroky vysoko prevyšovali akúkoľvek rozumnú hranicu.

51. Podľa § 53d Občianskeho zákonníka „Spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za
použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.“

52. K poplatku za poskytnutie úveru uvádza, že neslúžil ako odmena sprostredkovateľovi. Išlo o príjem,

ktorý inkasovala žalovaná za to, že vykonávala svoju činnosť, teda že poskytla úver. Pritom odmena
za túto činnosť je obsiahnutá v samotnom úroku. Je to to isté, ako keby si predavač v obchode účtoval
poplatok za to, že predáva a navyše by predával tovar s maržou oproti nákupným cenám. Takýto
samoúčelný a racionálne neodôvodniteľný poplatok je možné považovať za neprijateľnú obchodnú
podmienku.

53. Domáhala sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o revolvingovom úvere aj z toho
dôvodu, že žalovaná si nepreverila jej bonitu spôsobom uvedeným v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z., teda nepostupovala s odbornou starostlivosťou. O opaku nepredložila žalovaná žiadny dôkaz (napr.
výpisom z bankového registra) a toto jej tvrdenie de facto potvrdila. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol

na základe iných dôvodov, k tomuto zdôvodneniu žaloby sa nedostal.

54. Považuje rozsudok prvoinštančného súdu za správny. Výroky II a III sú nadbytočné, lebo sú
významovo obsiahnuté vo výroku IV. Pretože však sú vecne správne, nie je možné ich zrušiť.

55. Považuje rozsudok prvoinštančného súdu za riadne odôvodnený, vnútorne konzistentný, skutkovo
preukázaný a právne posúdený v súlade s ustálenou súdnou praxou. Preto navrhuje, aby odvolací súd
rozsudok Okresného súdu Skalica zo dňa 22.6.2021 sp. zn.: 2Csp/144/2017-233 potvrdil a žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

56. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľpoužil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po oboznámení sa s obsahom celého spisu dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

57. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobkyne na určenie, že Dohoda o

poskytovaní služieb č. 8500086522 z 22.10.2014 uzavretá medzi žalovaným a žalobcom je neplatná,
Rozhodcovská zmluva č. 8500086522 z 22.10.2014 uzavretá medzi žalovaným a žalobcom je neplatná,
že ustanovenie Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500086522 z 22.10.2014 uzavretá medzi žalovaným
a žalobcom v časti 5. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR ( vyplňte), v znení „Ročná
úroková sadzba úveru (%): 18,08“ a v znení „Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150,00 EUR“
a v časti 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR (nevypĺňajte), v znení „Ročná úroková

sadzba úveru v (%): 18,08“ a v znení „Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150“ je neplatné,
Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., číslo
zmluvy (VS) 8500086522, verzia k 01.09.2014 sú voči žalobkyni neúčinné a určenia, že Zmluva o
revolvingovom úvere č. 8500086522 z 22.10.2014 je bezúročná a bez poplatkov, alternatívne, že
žalovaný nie je oprávnený žiadať od žalobcu jednorazové splatenie úveru poskytnutého na základe

zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500086522 z 22.10.2014.

58. Súd prvej inštancie žalobcu zamietol keď uzavrel, že na strane žalobkyne neexistuje naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Na základe odvolania žalobkyne odvolací súd svojím
rozhodnutím pod č. k. 23Co 271/2018-182 zo dňa 14. októbra 2019, rozsudok súdu I. inštancie vo

veci samej v zamietajúcej časti o určenie, že Rozhodcovská zmluva č. 8500086522 z 22.10.2014
uzavretá medzi žalovaným a žalobcom je neplatná a Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., číslo zmluvy (VS) 8500086522, verzia k 01.09.2014 sú voči
žalobkynineúčinné,potvrdil(vtejtočastijerozsudokprávoplatný)avozvyšnejčastinapadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

59. Uznesením pod č. k. 2C/144/2017-209 zo dňa 13. augusta 2020 súd pripustil zmenu žaloby
doplnením výroku VI. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 718,77 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

60. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom žalobe v časti určovacích nárokov vyhovel, taktiež
i v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 639,77 eur a v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 79 eur žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozsudok súdu prvej inštancie v
zamietajúcej časti nebol napadnutý, preto je v tejto časti právoplatný.

61. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z odvolacej argumentácie uplatnenou
žalovaným, bolo vo veci samej posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie,
ktorýuložilpovinnosťžalovanémuzaplatiťžalobkynisumu639,77eureurtitulomvydaniabezdôvodného
obohatenia a rozhodol tiež určovacími výrokmi (viď vyššie), v ktorej časti bol rozsudok súdu prvej
inštancie napadnutý.

62. Jedným z argumentov v preskúmavanej veci, na ktorom súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie
o tom, že nárok žalobkyne v časti určenia, že Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500086522 z 22.10.2014
uzavretá medzi žalovaným a žalobcom je neplatná, že ustanovenia Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500086522 z 22.10.2014 uzavretá medzi žalovaným a žalobcom v časti 5. Údaje o požadovanom

revolvingovom úvere v EUR (vyplňte), v znení „Ročná úroková sadzba úveru (%): 18,08“ a v znení
„Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150,00 EUR“ a v časti 6. Údaje o schválenom revolvingovom
úvere v EUR (nevypĺňajte), v znení „Ročná úroková sadzba úveru v (%): 18,08“ a v znení „Poplatok za
poskytnutie úveru/revolvingu: 150“ sú neplatné a že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500086522 z
22.10.2014 je bezúročná a bez poplatkov bol ten, že žalobkyňa mala naliehavý právny záujem na týchto

určovacích výrokoch.

63. Odvolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí uviedol, že na základe § 137 písm. c) časti
pred bodkočiarkou CSP žalobkyňa bola povinná tvrdiť a dokázať konkrétny naliehavý právny záujemna svojich určovacích výrokoch. Podľa judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o
posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva

konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo
ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porov. už R 17/1972), prípadne
tam, kde sa určovacou žalobou predíde žalobe na plnenie (porov. judikát R 24/1995). Za nedovolenú
možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému

rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah
účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (pozri rozhodnutie
NS SR v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená
vtedy, ak ňou požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je
(nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva (porov. rozsudok NS SR sp.

zn. 3 Cdo 98/2004, 3 Cdo 112/2004,1 Cdo 91/2006, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 56/2011).

64.Zgramatickéhoilogickéhovýkladuvyššiecitovanéhozákonnéhoustanoveniavyplýva,žespotrebiteľ
sa môže domáhať aj len vyslovenia neplatnosti úverovej zmluvy, neprijateľnej zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskejzmluvezaneplatnúaniejevylúčenávýlučneurčovaciažaloba,avšakjepotrebnéskúmať

a s ohľadom na individuálne okolnosti posúdiť konečný zmysel žalobkyňou navrhnutého rozhodnutia.

65. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

66. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna
norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami
závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a
pod. Zákonodarca v dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť
všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných

právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Takáto žaloba
je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. Ako zákonodarca ďalej v
dôvodovej správe uvádza, medzi osobitné predpisy podľa písmena d) komentovaného ustanovenia
patria napríklad Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a pod. Novinkou je
tiež ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého sa od 1. januára 2018 spotrebiteľ môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

67. Žaloba o určenie neplatnosti dohody o poskytovaní služieb nebola dôvodná pre jej neprípustnosť

- takýto nárok na určenie neplatnosti dohody o poskytovaní služieb nevyplýva z osobitného predpisu.
Treba však tiež uviesť, že zároveň vo vzťahu k ďalšiemu nároku žalobkyne, ktorá sa domáha určenia,
že zmluva o úvere je bezúročná a bezpoplatkov a zároveň i žaloby na plnenie, v rámci ktorých si
súd ako prejudiciálnu otázku posúdi i platnosť Dohody o poskytovaný služieb, žalobkyňa na danom
výroku by ani nemala a nemá naliehavý právny záujem (ak by mal súd posúdiť tento nárok v zmysle

ust. § 137 písm. c) CSP). Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom
výroku I. postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobkyne v tejto časti (určenia neplatnosti
Dohody o poskytovaní služieb č. 8500086522 z 22.10.2014 uzavretá medzi žalovaným a žalobcom pre
jej neprípustnosť) zamietol.

68. Žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 písm.
c/ Civilného sporového poriadku. Ide o osobitný druhy žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať
sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad
v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5, § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 ZoOS).
V prípade takejto žaloby nebolo preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem (porov.

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“ sp. zn. 6Cdo/127/2017).

69. Uvedené však neznamená, že súd automaticky preberie nárok žalobcu (spotrebiteľa) bez skúmania
či je dôvodný. Ani zo žaloby a ani z obsahu rozhodnutia nie je zrejmé z akého dôvodu súd v tejto častižalobného návrhu vyhovel, keďže samotný rozsudok je v tejto časti nedostatočne odôvodnený iba s
konštatovaním o existencii naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe.

70. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá je také ustanovenie spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a jej použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Neprijateľné podmienky nie sú
taxatívne vypočítané, keďže ustanovenie § 53 ods. 3 OZ obsahuje len ich demonštratívny výpočet.
Zákon upravuje výnimku z uvedeného pravidla neprijateľnosti zmluvných podmienok, a síce, že o

neprijateľnú zmluvnú podmienku nejde vtedy, ak ide o predmet plnenia alebo cenu plnenia (§ 53 ods.
2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).

71. Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je nutné dbať na vyváženosť
právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu právneho štátu. Aj
keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie

spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako
akékoľvek iné právne inštitúty. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo
7. februára 2018)

72.Súdnydvoružtotižuznal,žeochranaspotrebiteľaniejeabsolútnaažestanovenieprimeranýchlehôt

na podanie žalôb pod hrozbou preklúzie v záujme právnej istoty je zlučiteľné s právom Únie (rozsudky z
9. júla 2020, Raiffeisen Bank a BRD Groupe Société Générale, C-698/18 a C-699/18, EU:C:2020:537,
bod 56, ako aj zo 16. júla 2020, Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria, C-224/19 a C-259/19,
EU:C:2020:578, bod 82, ako aj citovanú judikatúru).

73. Hoci ide o spotrebiteľskú zmluvu, bolo na žalobcovi dôkazné bremeno tvrdenia a preukazovania
neprijateľných zmluvných podmienkach. Treba mať tiež na pamäti, že procesná ochrana spotrebiteľa
musí vždy nadväzovať na podstatu spotrebiteľského hmotného práva, ktorým je ochrana spotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami a závadnými výrobkami.
Preto odklon od kontradiktórnosti konania, suplovaním prostriedkov procesnej ochrany za spotrebiteľa,

musí byť vždy opodstatnený niektorým z týchto objektov spotrebiteľskej ochrany a nemôže byť
postavený len na akomsi hľadaní dôvodu pre vyhovenie žalobe spotrebiteľa za každú cenu, ktorý
fenoménjevrozhodovacejpraxiokresnýchsúdovviacakoevidentný.Netrebatotižzabúdaťnato,žeajv
spotrebiteľskýchsporochmusírozhodnutiesúdusmerovaťkspravodlivémuavyváženémuusporiadaniu
pomerov strán tak, aby sa spotrebiteľovi v okolnostiach prípadu dostalo primeranej spotrebiteľskej

ochrany za súčasného rešpektovania poctivo nadobudnutých práv dodávateľa. Pokiaľ samotný žalobca
netvrdil v čom považoval ním namietané ustanovenia za neprijateľné zmluvné podmienky a v zásade to
neuviedol a nezdôvodnil ani súd prvej inštancie, nie je na mieste, aby súd sám hľadal dôvody pre ktoré
by žalobe v tejto časti vyhovel.

74. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. postupom
podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobkyne v tejto časti (určenia neplatnosti, že ustanovenie
Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500086522 z 22.10.2014 uzavretá medzi žalovaným a žalobcom v
časti 5. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR ( vyplňte), v znení „Ročná úroková sadzba
úveru (%): 18,08“ a v znení „Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150,00 EUR“ a v časti 6. Údaje

o schválenom revolvingovom úvere v EUR (nevypĺňajte), v znení „Ročná úroková sadzba úveru v (%):
18,08“ a v znení „Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150) zamietol.

75. Pokiaľ však ide o nárok žalobkyne na požadovanom určení, že Zmluva o revolvingovom úvere
č. 8500086522 z 22.10.2014 je bezúročná a bez poplatkov a v časti o povinnosť zaplatiť 639,77 eur

rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

76. Ustanovenie § 11 ods. 4 ZoSÚ odkazuje ako osobitný predpis na možnosť podania žaloby podľa §
137 písm. c), d) CSP, v zmysle ktorého ustanovenia, žalobou možno požadovať na základe osobitného
predpisu, ktorým bolo v posudzovanej veci ZoSÚ, určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V

danom prípade ide v časti o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov o žalobu v zmysle ust. § 137
d) CSP, podľa ktorého ustanovenia nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na podanej
žalobe, pokiaľ takéto určenie vyplýva z osobitného právneho predpisu. Zákon č. 129/2010 Z. z. v ust. §
11 ods. 4 pripúšťa takúto možnosť, preto nie je potrebné skúmať naliehavý právny záujem na podanejžalobe. Nakoľko v danom prípade nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, prípustnosť
takejto žaloby zároveň i so žalobou na plnenie je prípustná.

77. Ako dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie vyhodnotil úver poskytnutý žalovanou žalobkyni, že je
bezúročný a bez poplatkov je tá skutočnosť, že zmluva neobsahovala náležitosť v zmysle ust. § 9 ods.
2 písm. g), to je uvedenie celkovej výšky úveru, a tiež § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z., to je
uviedol nesprávnu výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa a to tým, že pri výpočte RPMN nevychádzal
aj so splátky na Dohodu o poskytovaní služieb a nezohľadnil dodatočný náklad vo výške 150 eur.

78. Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z., platného a účinného v čase uzatvorenia zmlúv, g)
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

79. Služby dojednané v zmysle Dohody o poskytnutí služby uzavretej v ten istý deň a pod tým istým
číslom ako sporná zmluva o úvere vo forme formulárovej zmluvy sú službami doplnkovými a že uzavretie

tejto dohody nepodmieňovalo samotné uzavretie úverovej zmluvy, nie je možné prijať taký záver, že by
jej uzavretie, i keď ako samostatného právneho úkonu, bolo výsledkom slobodnej vôle žalobkyne, t. j. že
svedčí o slobodnej vôli dlžníka pristúpiť na takéto osobitné zmluvné podmienky, v zmysle ktorých bola
žalobkyne povinná pravidelne mesačne plniť poplatok za službu v zmysle dohody, zahrnutý do celkovej
mesačnej platby 81,99 eur. Žalovaný, ktorý do výpočtu RPMN nezahrnul poplatok za poskytnutie služby,

znemožnil dosiahnuť reálnu predstavu o poskytovanom úvere zodpovedajúcu skutočnosti. Vychádzajúc
z uvedeného treba jednoznačne prijať taký právny záver, že úverová zmluva obsahuje nesprávne
uvedenieRPMNvneprospechspotrebiteľa,atakneobsahujesprávnyúdajozákonnejnáležitostizmluvy
predpokladanej ustanovením § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

80. Predovšetkým je potrebné poukázať na formulárový charakter predmetnej úverovej zmluvy, s ktorou
bola Dohoda o poskytnutí služieb prepojená a teda vzájomne závislá (podľa článku 1 dohody, táto
upravuje podmienky poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere s
rovnakým číslom ako je číslo dohody, čomu zodpovedá aj dátum podpisu strán konania ako zmluvných
strán na úverovej zmluve, ako aj dohody o poskytnutí služieb). Táto dohoda bola teda vopred zo strany

žalovaného naformulovaná, bez možnosti jej zmeny zo strany žalobcu ako spotrebiteľa. Žalovaný opak
nepreukázal (§ 53 ods. 3 OZ). Vzhľadom na skutočnosť, že z povahy týchto dvoch kontraktov je zrejmá
vzájomná závislosť, vznik dohody o poskytnutí služieb bol preto podmienkou vzniku úverovej zmluvy
(porov. § 52a ods. 2 OZ). Dohoda o poskytnutí služby svojou povahou je zmluvou, ktorej predmet či
kauza sa realizuje len v spojení s úverovou zmluvou (inak by pre dodávateľa nemala význam).

81. Dohoda o poskytnutí služieb už pojmovo predstavuje náklad za doplnkovú službu súvisiacu so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Nemá samostatný predmet plnenia a má charakter vedľajšieho
(doplnkového) zmluvného dojednania. Na uvedený záver nemá vplyv vyhotovenie dohody o poskytnutí
služieb na samostatnom liste. Dohoda o poskytnutí služieb predstavuje formulárovú dohodu bez

možnosti, aby do nej žalobca ako spotrebiteľ nejakým spôsobom zasiahol. Dôvodne po obsahovej
stránke je možné dospieť k záveru o značnej nerovnováhe takejto dohody v neprospech spotrebiteľa,
na základe ktorej mala žalobkyňa zaplatiť „za uzavretie dohody“ odplatu v pravidelných mesačných
splátkach, splatných spolu so splátkami úrokov za úver. Žalobkyňa mala zaplatiť za služby, medzi ktoré
patrila aj možnosť odkladu splátok úveru (ako aj informácia o zostávajúcich záväzkoch, informácia

pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie,
zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma,
podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom), ktoré v budúcnosti vôbec
nemuseli nastať, pričom vo svojej podstate sa nejednalo o služby, ktoré by sledovali záujem spotrebiteľa
poskytnutím mu hodnoty protiplnenia. Spotrebiteľ má platiť za službu, ktorú v čase uzavretia dohody

nepotrebuje a ani do budúcna potrebovať nemusí, pričom už vopred za túto službu zaplatí. Preto bolo
dôvodné konštatovať, že ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.82. Argument zmluvnej slobody spotrebiteľa by nemohol obstáť, pretože takáto sloboda je len iluzórna,
keďže zmluvu vo formulárovej podobe pripravoval žalovaný ako zmluvný partner spotrebiteľa a s
ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile zmluvného partnera a spotrebiteľa je zjavné, že sa spotrebiteľ

len s ťažkosťou môže domôcť zmeny vopred pripravených zmluvných dojednaní. V jednotlivých
odboroch podnikania postupujú zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne a preto spotrebiteľ, ktorý by sa
rozhodolnepristúpiťnavopredpripravenézmluvnépodmienky,byodsúdilsámsebakživotumimobežnú
spoločnosť, bez využívania jednotlivých služieb. Po spotrebiteľovi nič také nemožno požadovať. Od jeho
zmluvného partnera však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej činnosti choval voči spotrebiteľovi

poctivo (porov. rozsudok Okresného súdu v Chebe sp. zn. 15C/410/2009). Dôvera spotrebiteľa v poctivé
konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) zmluvnú
rovnováhu faktickou. Tým je modifikované i právo zmluvných strán rozhodnúť, aké zmluvné dojednania
budú včlenené do zmluvy.

83. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má

vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou
aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú
rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má
zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.

84. Možno preto konštatovať, že uzatvorenie Dohody o poskytovaní služieb bolo podmienkou
uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere, preto i poplatok za poskytnutie služby v zmysle Dohody o
poskytovaní služieb mal byť zahrnutý do výpočtu RPMN (§ 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z.). S ohľadom
na uvedené boli preto závery súdu prvej inštancie o nesprávnej RPMN správne, pričom žalovaný sám
netvrdil, žeby daný poplatok do výpočtu RPMN zahrnutý bol.

85. Odvolací súd sa stotožňuje i so záverom súdu prvej inštancie v tom, že pri výpočte RPMN mal
zohľadniť poplatok za poskytnutie úveru 150 eur a zohľadniť sumu 1.350 eur ako sumu skutočne
poskytnutú žalobkyni. Hoci žalovaný poukazuje na odlišnosť tejto veci od spomenutého prípadu pred
Súdnym dvorom EÚ (prípad Radlinger) v tom, že poplatok za poskytnutie úveru je v tomto prípade

súčasťou celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a možnosť započítania nie je
vylúčená,odvolacísúdsakuvedenejmožnostizapočítaniavyjadrilužvosvojichskoršíchrozhodnutiach.

86. Žalovaný nespochybňuje skutočnosť, že hoci úver bol podľa zmluvy dohodnutý na 1.500 eur, v
skutočnosti žalobkyňa obdržala sumu 1.350 eur.

87. Za týchto okolností potom nie je možné tvrdiť o splnení všetkých zákonom stanovených podmienok,
keď reálne úver (jeho výška) nezodpovedá dohodnutej výške. Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského
súdu v Trnave č. k. 26Co/95/2018-168 zo dňa 15.05.2019, v ktorom odvolací súd uviedol právny názor,
s ktorým sa tunajší súd stotožňuje, a síce že „ustanovením § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010

Z. z. bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky prevzaté ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. d)
smernice 2008/48/ES. Tieto ustanovenia smernice boli predmetom výkladu Súdneho dvora EÚ, ktorý
vo svojom rozsudku z 21. apríla 2016 vo veci C-377/14, Kurt Georg Radlinger a Helena Radlingerová
proti Finway, a.s., vyslovil, že čl. 10 ods. 2 písm. d) smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere sa má vykladať „v tom zmysle, že... výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola

daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov
súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené“. Predmetom
posúdeniaSúdnehodvoraEurópskejúnievdanomrozsudkubolasituácia,žemanželomRadlingerovým
bol poskytnutý úver v určitej výške, no veriteľ si už v okamihu jeho poskytnutia oproti tomuto úveru
započítal nárok na poplatok za poskytnutie úveru (porov. ods. 82 rozsudku). Z citovaného rozsudku

teda možno vyvodiť, že pod pojmom „celková výška úveru“ v čl. 10 ods. 2 písm. d) smernice 2008/48/
ES nemožno rozumieť sumu dohodnutú ako suma úveru alebo úverový limit v zmluve o úvere, ale
sumu, ktorá bola reálne daná spotrebiteľovi k dispozícii na ten účel, na ktorý sa zmluva uzatvára. Tým
samozrejmeniejevylúčené,ženapr.vzmluvemôžebyťakosumaúverudohodnutáurčitásuma,zktorej
dlžník dostane k dispozícii len časť, po zrážkach (započítaní) poplatkov účtovaných zo strany veriteľa,

ba dokonca to nevylučuje ani to, aby sa z takejto dohodnutej sumy vychádzalo pri úročení. Zmluva však
potomzároveňmusípodľa§9ods.2písm.g)zákonač.129/2010Z.z.obsahovaťajcelkovúvýškuúveru
v zmysle, v akom ju definuje cit. rozsudok Súdneho dvora. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového
stavu vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. ...214102 - pôžička síce uvádza ako výšku úverusumu11.000€,ztejtosumysavšakvokamihujehoposkytnutiažalovanémuakospotrebiteľoviodpočítal
poplatok za poskytnutie úveru dohodnutý v zmluve na 330 €. V dôsledku toho bolo žalovanému reálne
daných k dispozícii len 10.670 €, z čoho prevažná časť bola použitá na úhradu jeho iného záväzku v

Slovenskej sporiteľni, a.s. To, že spotrebiteľovi je reálne daná k dispozícii len táto nižšia suma, však
zmluva v prerokúvanej veci nikde neuvádza. Neuvedenie tohto údaja však podľa už cit. § 11 ods. 1 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z. z. spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov.“

88. Následne potom aj výška RPMN v zmluve nezodpovedá skutočným nákladom na poskytnutý úver v

dôsledku (ne)započítania sumy, ktorú si žalovaný ihneď ponechal pri vyplatení úveru. Do výpočtu RPMN
bol teda nesprávne zahrnutý údaj o celkovej výške úveru, keď do nej bola zahrnutá aj suma, ktorú si
žalovaný od žalobkyni ihneď zúčtoval, čo spôsobuje podhodnotenie skutočnej RPMN. Hodnota RPMN
vychádzajúca z takto nesprávne určenej položky bola potom nesprávne určená nižšie, podhodnotená
v neprospech spotrebiteľa.

89. Tieto skutočnosti potom spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm.
b) a d) ZoSÚ. Súd prvej inštancie preto v preskúmavanom rozsudku správne uzavrel, že predmetný
úver je nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho bolo dôvodné žalobe
vyhovieť tak v časti určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov ako aj v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia.

90. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu odvolaciu argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto

odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

91. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny v napadnutej časti výroku III. a IV. a v závislom výroku o náhrade trov konania
(VII.) potvrdil a vo zvyšnej napadnutej časti výroku I. a II. tieto v zmysle ust. § 388 CSP zmenil (z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia) a žalobu v tejto časti zamietol.

92. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej v napadnutej
častivýrokuI.aII.zmenil,jevzmyslecitovanéhoustanovenia§396ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku
povinný rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

93. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP má nárok na náhradu trov konania
tá strana sporu, ktorá je vo väčšej miere úspešnejšia a veľkosť jej úspechu v percentách predstavuje
rozdiel medzi trovami konania úspešnejšej strany a neúspešnejšej strany, aby sa mohlo o náhrade trov
konania rozhodnúť jedným výrokom. Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu

trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Žalobkyňa svojou žalobou požadovala rozhodnúť o 5 určovacích výrokoch, pričom úspešná bola iba
v jednom (že úver je bezúročný a bez poplatkov), to v 20 %. Žalovaný bol úspešný vo výške 80 % a
neúspešný vo výške 20 % (čo predstavuje úspech žalovaného). Po pomernom rozdelení trov konania,
t. j. po odpočítaní úspechu a neúspechu žalobkyne, potom súd dospel k záveru, že žalovanému patrí

náhrada trov konania (prvoinštančných i odvolacích v súvislosti s určovacími nárokmi žalobkyne) vo
výške 60 %, o ktorých v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musel aj bez návrhu
rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí.

94. Pokiaľ ide o žalobu na plnenie (v časti vydania bezdôvodného obohatenia), v odvolacom konaní

mala žalobkyňa voči žalovanému plný úspech a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP) preto podľa § 255
ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.95. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

96. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).