Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Andrej Kekely
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/133/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819202175
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5819202175.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: N. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXX/XX, XXX XX U., zastúpeného JUDr. Slavomírom Bachyncom, advokátom so sídlom
Podbiel 177, 027 42 Podbiel,
IČO: 37 975 749, proti žalovaným: 1/ Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX U., 2/ K.
Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX B. - F., Česká republika, 3/ I. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. XXX/X, XXX XX U., 4/ PharmDr. H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX
C. - D., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v konaní o odvolaní žalovanej 1/ proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/29/2019-57 zo dňa 01. júla 2021, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/29/2019-57 zo dňa 01. júla 2021
potvrdzuje.
II. Žalované 1/ až 4/ sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Námestovo (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti - pozemku zapísanému na LV č. XXXX, k. ú. U., obec a
okres U., ako parcela KN-E č. 2779 - orná pôda o výmere 2303 m2 (výrok I.), súčasne tento pozemok
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1 (výrok II.) a žalobcovi uložil povinnosť titulom
náhrady za prikázané spoluvlastnícke podiely žalovanej 1/ sumu 7.724,10 eur, žalovanej 2/ sumu 82,15
eur, žalovanej 3/ sumu 82,15 eur a žalovanej 4/ sumu 82,15 eur, každej z nich v lehote do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Napokon žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % voči žalovaným 1/ až 4/ (výrok IV.).
2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca v žalobe uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť
má záujem vlastniť v celosti, a to z dôvodu, že jeho deti majú záujem na nej stavať rodinný dom.
Dlhodobo sa snažil o dosiahnutie dohody, hlavne so žalovanou 1/, avšak bezúspešne, keďže jej cieľom
bolo nadobudnúť pozemok do svojho výlučného vlastníctva za účelom jeho ďalšieho predaja, s čím
však on nesúhlasil. Ostatné žalované sa mali vyjadriť, že sa v rodine nechcú pohnevať tým, že by mu
odpredali svoje podiely. Ako náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaných týmto vyplatí sumu učenú
podľa znaleckého posudku č. 25/2019 vyhotoveného znalcom Ing. Miroslavom Obtulovičom, ktorý si dal
na tieto účely vyhotoviť.
3. Žalované 1/ až 4/ sa k žalobe nevyjadrili.
4. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 01.07.2021 za prítomnosti
splnomocneného zástupcu žalobcu. Žalované 1/ až 4/ sa na pojednávanie bez ospravedlnenia
nedostavili. Súd prvej inštancie vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaných1/ až 4/ s poukazom na ust. § 183 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“). Na pojednávaní žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu zotrval na podanej žalobe
5. Pri svojom rozhodnutí vychádzal súd prvej inštancie z nasledovných skutkový zistení. Žalobca spolu
so žalovanými 1/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného pozemku, a to žalobca v podiele
28/42 a 1/294, žalovaná 1/ v podiele 47/147, žalovaná 2/ v podiele 1/294, žalovaná 3/ v podiele 1/294
a žalovaná 4/ v podiele 1/294. Vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 25/2019 mal súd prvej inštancie
za nesporné, že predmetný pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia obce U., časť R., avšak
zároveň v časti, ktorá je pripravená na individuálnu bytovú výstavbu rodinných domov, pričom po
obidvochstranáchpozemkusúužpostavenérodinnédomy,ktorésúužívané.Pozemokjemožnénapojiť
ku všetkým siatiam a prístup k nemu je možný z miestnej komunikácie pred pozemkom. Pozemok je
svahovitý a je na ňom postavený stĺp elektrického vedenia, s čím súvisí aj existencia ochranného pásma
na stavbu rodinného domu. Podľa znaleckého posudku bola všeobecná hodnota pozemku určená na
sumu 24.158,47 eur, a teda na sumu 10,49 eur / m2. Na podiel žalobcu pripadá výmera 1543,16 m2,
na podiel žalovanej 1/ výmera 736,33 m2 a na podiel každej zo žalovaných 2/ až 4/ výmera 7,83 m2.
Podľa zastavovacej štúdie obytnej zóny U.- R. č. XXX/XXXX, ktorá je súčasťou znaleckého posudku
vyplynulo, že krajom pozemku po jeho ľavej strane by mala viesť ešte ďalšia prístupová komunikácia a
zastavaná by mala byť iba jeho časť o výmere 602 m2. Z vyjadrení žalovanej 1/ zo dňa 03.12.2019 a zo
dňa 22.05.2019 adresovaných žalobcovi za účelom mimosúdneho vyporiadania sporu vyplynulo, že táto
prejavila záujem o kúpu podielu žalobcu o výmere vtedy 1.535 m2 za cenu 10,50 eur / m2. Zároveň sa
táto vyjadrila, že rozdelenie sporného pozemku, ktorý by mal byť podľa zastavovacej štúdie zastavaný
iba vo výmere 602 m2 a žalobcom navrhovaným spôsobom rozdelenia je pre ňu neprijateľné, keďže
ona má podiel v každom m2.
6. Citujúc ust. § 141 ods. 1 a 2 a § 142 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“) súd prvej inštancie v ďalšom uviedol, že pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva
vychádza OZ zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z
nejakého dôvodu nevyhovuje. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení
a vyporiadaní (§ 141 ods. 1 OZ). Ak k tejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojím autoritatívnym rozhodnutím. Spôsoby tohto
vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť, sú uvedené v ust. §
142 ods. 1 OZ. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu autoritatívneho
vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Pri pozemkoch
prichádza reálne rozdelenie do úvahy tam, kedy ide o predmet spoluvlastníctva fakticky aj funkčne
deliteľný, čo je dané predovšetkým pri nezastavaných pozemkoch. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí,
že ich rozdelenie nie je možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci
alebo ak by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom predovšetkým vzhľadom
k ich povahe a funkčnému využitiu. U pozemkov sa preto mimo iného vychádza z posúdenia hľadísk
územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, účelného a technického spôsobu navrhovaného
riešenia. Rovnako je tiež nutné zohľadňovať polohu pozemkov, ich tvar a celkovú plochu. Ak možno
pozemok rozdeliť vzhľadom k jeho polohe, veľkosti a tvaru určujúcim pre možné rozdelenie pozemku na
dva alebo viacero pozemkov ako samostatných vecí, je zistenie, či pri novovzniknutých pozemkoch je
zabezpečenýprístupkukomunikácii,atobuďpriamonakomunikáciualebocestoupocudzompozemku.
7. V súdenom prípade žalobca navrhoval prikázanie veci za náhradu do jeho výlučného vlastníctva,
pričom poukazoval na to, že reálne rozdelenie veci nie je dobre možné, keďže s týmto nesúhlasí on a
ani žalovaná 1/, a to vzhľadom k plánovanej a povolenej zástavbe spornej nehnuteľností a existencii
stĺpu elektrického vedenia na spornom pozemku. Žalované sa k podanej žalobe nevyjadrili, vyjadrenia
žalobcu, ani ním predložené dôkazy nijako nespochybnili, ani v rámci konania nenavrhovali iný spôsob
vyporiadania sporného pozemku.
8. Keďže nedošlo k dohode medzi stranami sporu ako podielovými spoluvlastníkmi, vzhľadom na
uvedené zistenia v danej veci a závery predloženého znaleckého posudku, mal súd prvej inštancie
za to, že boli splnené všetky podmienky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
autoritatívnym rozhodnutím súdu. Pokiaľ ide o otázku reálneho rozdelenia pozemku, aj keď samotné
rozdelenie je otázkou odbornou, vzhľadom na žalobcom predložené listinné dôkazy, a to predovšetkým
vzhľadom na existenciu stĺpu elektrického napätia, pri ktorom je potrebné dodržať ochranné pásmo,
ako aj vzhľadom na povolenú a plánovanú zástavbu pozemku len o výmere 602 m2, dospel súd
prvej inštancie k záveru, že rozdelenie veci nie je dobre možné a funkčne účelné. V prípade
reálneho rozdelenia veci by totiž strany, vzhľadom na povolenú plánovanú zástavbu a veľkosť svojich
spoluvlastníckych podielov, získali pozemky, ktoré by neboli účelne využiteľné. Z tohto dôvodu tak súdprvej inštancie prikázal predmetný pozemok do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý oň prejavil záujem,
pričom žalované nenavrhovali iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva a spoluvlastnícke
podiely žalovaných 1/ až 4/ prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Tohto zároveň zaviazal zaplatiť
žalovaným1/až4/náhraduzaichodstupujúcespoluvlastníckepodiely,keďpriurčenínáhradyvychádzal
zo všeobecnej hodnoty pozemku určenej znaleckým posudkom č. 25/2019.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na plný úspech žalobcu
v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.
10. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 1/, ktorá navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
11. Žalovaná 1/ namietala, že podielovou spoluvlastníčkou pozemku so žalobcom a žalovanými 2/
až 4/ je už niekoľko rokov. Počas týchto rokov nikdy nedošlo k nezhodám a sporom vo vzťahu k
predmetnému pozemku. Dňa 18.06.2020 jej bola doručená žaloba. Žaloba ju z dôvodu nepravdivých
informácií nemilo prekvapila. Žalobca v nej klamlivo uvádzal, že sa s ňou dlhodobo snažil o dosiahnutie
dohody, avšak bezúspešne, keďže jej cieľom bolo získať pozemok do výlučného vlastníctva za účelom
ďalšieho predaja. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, žalobca ju síce kontaktoval s úmyslom odkúpenia
jej podielu, avšak s jeho ponukou nesúhlasila len a len z dôvodu ponúknutej mimoriadne nízkej kúpnej
ceny. Jej cieľom nebolo ostatné podiely odkúpiť a následne predať. Žalobcu informovala, že s predajom
jej podielu bude súhlasiť, ak žalobca ponúkne vyššiu kúpnu cenu za m2, čo sa však nestalo. Znalecký
posudok č. 25/2019 vyhotovený znalcom Ing. Miroslavom Obtulovičom, ktorý si dal vyhotoviť žalobca,
bol vypracovaný účelovo v jeho prospech. Podľa posudku je všeobecná hodnota pozemku určená na
sumu 24.158,47 eur. Trhová cena pozemkov v časti R., ktorá je pripravená na výstavbu rodinných
domov, sa pohybuje rázovo vyššie než je hodnota uvedená v znaleckom posudku. Predmetný pozemok
je situovaný v intraviláne, s možným napojením ku všetkým inžinierskym sieťam a s jednoduchým
prístupom z miestnej komunikácie. Práve vďaka týmto vlastnostiach trhová cena tohto pozemku je
diametrálne vyššia.
12. Ďalej žalovaná 1/ uviedla, že po doručení žaloby obratom kontaktovala žalobcu, keďže nemala ani
tušenieojehoúmyslochpodaťžalobuozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva.Oznámila
mu, že nie je potrebné riešiť vec cez súd z dôvodu finančnej náročnosti celého konania a zároveň,
že vždy mala záujem dohodnúť sa. Po rozhovore jej žalobca prisľúbil, že so svojim splnomocneným
zástupcom žalobu stiahne a vec vyriešia bez potreby obrátenia sa na súd. Zároveň ju žalobca ubezpečil,
že nie je potrebné podávať ani vyjadrenie k žalobe, keďže obratom žalobu vezme späť. V dobrej viere
dalanažalobcoveslováavyjadrenienepodalatak,akoaniostatnéžalované.Následnejejbolodoručené
predvolanienapojednávanie,opätovnekontaktovalažalobcu,ktorýjejoznámil,žezrejmeniekdenastala
chyba, keďže on vzal žalobu späť. Opäť ju ubezpečil, že žiadne súdne konanie sa nebude konať.
Práve z dôvodu týchto zavádzajúcich slov sa na pojednávaní nezúčastnila, ani svoju neprítomnosť na
pojednávaní neospravedlnila. So žalobcom sa dohodla, že budú v kontakte a následne dohodnú kúpnu
cenu a svoj podiel mu predá. Verila slovám žalobcu a márne si myslela, že vec vyriešili. Dňa 05.08.2021
jej bol doručený rozsudok, z ktorého sa dozvedela, že žalobca ju po celý čas klamal a účelovo zavádzal,
aby nevyužila všetky zákonné možnosti na svoju obranu. Žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi,
preto by jeho konanie nemalo požívať právnu ochranu.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne 1/ namietal pravdivosť tvrdení žalovanej 1/. Ako
vyplynulo z predložených listín, niekoľko rokov sa snažil dospieť k dohode o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k predmetnému pozemku, nielen so žalovanou 1/, ale aj ostatnými spoluvlastníkmi.
Bola jedinou, ktorá celý proces brzdila, či už zdanlivým záujmom o kúpu celého pozemku alebo z iných
dôvodov. Pokiaľ ide o namietanú cenu pozemku, ak by žalovaná 1/ doručila v rámci mimosúdneho
vyporiadania iný odhad hodnoty nehnuteľností, akceptoval by to. Cez pozemok však vedú viaceré
inžinierske siete, ktoré majú svoje ochranné pásma, čo znižuje jeho hodnotu. Znalecký posudok mala
žalovaná 1/ k dispozícii dostatočne dlhý čas na to, aby súdu prvej inštancie doručila akýkoľvek návrh
na doplnenie dokazovania, čo mohla podoprieť svojimi vyjadreniami na pojednávaní. Pokiaľ ide tvrdenia
žalovanej 1/ o späťvzatí žaloby, tieto žalobca poprel. Žalobu nemal dôvod vziať späť, najmä na svoj vek
bol rád, že súd začal vo veci konať. Žalobca tak navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
14. Žalovaná 1/ v odvolacej replike uviedla, že žalobca zavádza. Dňa 19.08.2021 osobne navštívila
žalobcu u neho doma. Žalobca sa vyjadril, že predmetný pozemok nemá záujem od žalovaných odkúpiť,
ale že má záujem sporný pozemok rozdeliť. S rozdelením súhlasia všetci podielový spoluvlastníci
pozemku. Z tohto dôvodu žalobcu požiadala o vyhotovenie geometrického plánu, ktorý by sa následnedal zapísať na Okresnom úrade Tvrdošín, katastrálny odbor. Žalovaná 1/ v ostatnom obsahu repliky už
len zopakovala svoje námietky uvedené v odvolaní.
15. Žalobca v odvolacej duplike dal do pozornosti, že ani žalovaná 1/ nenamietala kúpnu cenu
určenú znaleckým posudkom. Vo vzájomnej písomnej komunikácii pred začatím súdneho konania cenu
akceptovala, jej snahou bolo nadobudnúť pozemok do jej výlučného vlastníctva, a to napriek tomu,
že vlastnila len minoritný podiel. V odpovedi na mimosúdnu dohodu zo dňa 26.11.2019 sama navrhla
kúpnu cenu vo výške 10,50 eur / m2, čím zvýšila zaokrúhlením kúpnu cenu určenú znalcom o 0,01 eura.
Podobne sa vyjadrila aj liste zo dňa 09.08.2019. Z uvedenej komunikácie je zrejmé, že sa dlhodobo
domáhal uzatvorenia mimosúdnej dohody, kedy žalovaná 1/ jeho snahu účelovo marila a jej vyjadrenia
o akomkoľvek zavádzaní z jeho strany sú účelové a nemajú podklad v jej doterajšej obrane. Na
záver žalobca dodal, že pri vyporiadaní pozemku nebol problém s vyporiadaním pozemku so samotnou
žalovanou 1/, ale s osobami, ktoré ju ovplyvňovali, aby konala v ich, a nie vo svojom záujme.
16. Žalované 2/ až 4/ sa k odvolaniu žalovanej 1/ a k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu písomne nevyjadrili.
17. K odvolacej replike žalovanej 1/ žalované 2/ až 4/ spoločne uviedli, že s ňou súhlasia. Tým, že
si pozemok rozdelia, budú považovať spor za vyriešený. Žalovanú 3/ poverili podpísaním dohody o
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorú uzavrú so žalobcom.
18. Žalobca a ani žalovaná 1/ sa k vyjadreniu žalovaných 2/ až 4/ nevyjadril.
19. Žalovaná 1/ a žalovaná 3/ sa k odvolacej duplike žalobcu spoločne vyjadrili tak, že žalobca sa
vyjadril, že nemá záujem od žalovaných pozemok odkúpiť, ale keďže je možnosť jeho rozdelenia má
záujem ho rozdeliť. S tým všetci podieloví spoluvlastníci súhlasili. Dňa 01.10.2021 ho obe navštívili u
neho doma. Opäť potvrdili svoje rozhodnutie o rozdelení pozemku, k čomu sa vyjadril, že jeho dcéra
požiadala geodeta o zameranie pozemku a vyhotovenie geometrického plánu. Prisľúbil, že ich bude
o vyhotovení geometrického plánu informovať. Pozemok bude rozdelený podľa návrhu žalobcu, čím
bude vo výhode, nakoľko získa vcelku pozemok o výmere 602 m2, ktorý je podľa zastavovacej štúdie
obytnej zóny mesta U. - R. z roku 1998 určený na výstavbu rodinného domu. Po zapísaní geometrického
plánu na katastrálnom úrade v Tvrdošíne napíšu dohodu o vyporiadaní spoluvlastníctva k predmetnému
pozemku. Po podpísaní dohody žalovaná vezme odvolanie späť. To, čo uvádza splnomocnený zástupca
žalobcu v odvolacej duplike o kúpnej cene, je v tejto fáze jednaní úplne nepodstatné a nemá to žiadny
vplyv na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
20. Ďalšie podania strán odvolaciemu súdu predložené neboli.
21. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovanej 1/ bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné
napadnúť takýmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust.
§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny v celom rozsahu potvrdil.
22. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie
o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2
CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
23. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu
prvejinštancie,ktorésapreskúmavavodvolacomkonaní.Vdvojinštančnomsúdnomkonanírozhodnutia
súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
24. Vzhľadom na doteraz uvedené považoval odvolací súd za potrebné vysporiadať sa s podstatnými
tvrdeniami a námietkami žalovanej 1/ uvedenými v jej opravnom prostriedku.
25. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v
zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia
zistil.26. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade išlo u strán sporu o nerozlučné
spoločenstvo (§ 77 ods. 1 CSP), v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok
musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Z ust. § 142 OZ totiž vyplýva, že
k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva súdom môže dôjsť len v prípade, ak sú stranou
konania všetci podieloví spoluvlastníci, keďže výrok právoplatného rozsudku súdu zaväzuje len strany,
resp. tých, ktorí sa stali ich právnymi nástupcami po právoplatnosti rozsudku (§ 228 ods. 1 CSP). Pri
nerozlučnom spoločenstve procesný úkon jedného z nerozlučných spoločníkov platí i pre ostatných.
Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že odvolanie žalovanej 1/ proti rozsudku súdu prvej inštancie ako
procesný úkon platil tak aj pre ostatné subjekty sporu na žalovanej strane, t. j. i pre žalované 2/ až 4/.
27. Žalovaná 1/ v podanom odvolaní primárne namietala, že sa nezúčastnila konania (nepodala
vyjadrenie k žalobe a bez ospravedlnenia sa nedostavila na pojednávanie), pretože bola zavedená
žalobcom v otázke mimosúdnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a bola
ním zároveň ubezpečená, že žalobu vzal v celom rozsahu späť.
28. V kontexte s uvedeným odvolacím dôvodom žalovanej 1/ odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu
spisu vyplýva, že dňa 18.06.2020 (viď doručenka na č. l. 39 rub spisu) bola žalovanej 1/ doručená žaloba
s prílohami (medzi iným aj so znaleckým posudkom č. 25/2019 znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie
pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Miroslava Obtuloviča zo dňa 31.03.2019) a spolu s
výzvou na vyjadrenie k žalobe v lehote 15 dní od jej doručenia (uznesenie na č. l. 38 spisu). Žalovaná 1/
bola súdom vyzvaná, aby sa vyjadrila k žalobe a ku všetkým skutkovým tvrdeniam v žalobe. V prípade,
ak žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, bola žalovaná 1/ vyzvaná, aby uviedla vo
vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súčasne bola žalovaná poučená o svojich procesných právach
a povinnostiach (§ 160 ods. 1 CSP), osobitne podľa ust. § 149 a nasl. CSP o prostriedkoch procesného
útoku a prostriedkoch procesnej obrany, o povinnosti pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, o popretí skutkových tvrdení protistrany (§ 151 CSP) a sudcovskej
a zákonnej koncentrácii. Žalovaná sa aj napriek uvedenému počas konania na súde prvej inštancie k
žalobe nevyjadrila.
29. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že predvolanie na pojednávanie konané dňa 01.07.2021, na ktorom
došlo k prejednaniu a rozhodnutiu sporu, bolo žalovanej 1/ doručené dňa 27.05.2021 (viď doručenka
na č. l. 51), t. j. viac ako jeden kalendárny mesiac pred jeho konaním. V predvolaní na pojednávanie
bola žalovaná 1/ poučená o možnosti odročenia pojednávania (§ 183 SCP) a opätovne o sudcovskej
koncentrácii konania (§ 153 CSP). Žalovaná 1/ sa na pojednávanie bez ospravedlnenia a akéhokoľvek
iného vyjadrenia nedostavila (rovnako ako ostatné žalované), a preto súd prvej inštancie v súlade s ust.
§ 180 CSP rozhodol na pojednávaní o tom, že toto vykoná v neprítomnosti žalovaných 1/ až 4/.
30. Odvolací súd tak konštatuje, že zo strany súdu prvej inštancie v kontexte tvrdení žalovanej 1/ v
podanom odvolaní nedošlo k žiadnym procesným pochybeniam, ktoré by jej znemožnili v uskutočňovaní
procesných práv, ktoré jej v spore patrili. Žalovaná 1/ úplne rezignovala na realizáciu svojich procesných
práv. Je právne irelevantné, či tomu tak bolo z dôvodu ňou tvrdeného, t. j. zavádzania zo strany žalobcu.
31. Žalovanou 1/ tvrdené dôvody jej pasivity v spore tak nenapĺňajú akýkoľvek z dôvodov podľa ust.§
365 ods. 1 a 2 OZ, a preto považoval odvolací súd v tejto časti jej odvolanie za neopodstatnené.
32. Žalovaná 1/ v odvolaní ďalej namietala skutkové tvrdenia žalobcu, uvedené v žalobe, že jej snahou
bolo nadobudnúť výlučné vlastníctvo k predmetnému pozemku a následne tento predať. Žalovaná 1/
tvrdila,žežalobcuinformovala,žespredajomjejpodielubudesúhlasiť,avšakakžalobcaponúknevyššiu
kúpnu cenu. Súčasne žalovaná namietala žalobcom predložený znalecký posudok č. 25/2019 znalca z
odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Miroslava Obtuloviča
zo dňa 31.03.2019 s tým, že trhová cena pozemkov v časti R., ktorá je pripravená na výstavbu rodinných
domov, sa pohybuje rázovo vyššie než je hodnota uvedená v znaleckom posudku. Predmetný pozemok
je situovaný v intraviláne, s možným napojením ku všetkým inžinierskym sieťam
a s jednoduchým prístupom z miestnej komunikácie. Práve vďaka týmto vlastnostiach trhová cena tohto
pozemku je diametrálne vyššia.
33. Odvolací súd v súvislosti s týmto ďalším odvolacím dôvodom poukazuje na to, že žalovaná 1/ až
v odvolacom konaní produkovala prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (§ 149
CSP; skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení žalobcu, námietky k dôkazom žalobcu), hoci bola
opakovanevpriebehukonanianasúdeprvejinštanciepoučenápodľaust.§151ods.1CSP,žeskutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné a súčasne o sudcovskej
a zákonnej koncentrácii konania (§ 153 a § 154 CSP). V zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP je možné
podať odvolanie aj z dôvodu, že neobstojí súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pretože súd
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.Prípustnosť použitia ďalších prostriedkov procesnej obrany a prostriedkov procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, upravuje ust. § 366 CSP (tzv. novoty v odvolacom
konaní). Podľa tohto ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa
týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má
byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Bez najmenších pochybností dospel odvolací súd k záveru, že nebola naplnená ani jedna z podmienok
podľa ust. § 366 CSP na použitie žalovanou 1/ produkovaných prostriedkov procesného útoku alebo
prostriedkov procesnej obrany. Tvrdenia žalovanej o priebehu predsúdnych jednaní strán sporu, ako
aj o inej hodnote predmetného pozemku a jeho využití, sa zjavne netýkajú procesných podmienok
(podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť; § 161 ods. 1 CSP). Rovnako tieto tvrdenia s
určitosťou nesmerujú k námietke vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu a nie sú spôsobilé
preukázať, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Napokon žalovaná 1/ bez najmenších pochybností mohla prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnejobrany,uvedenéňouvodvolaní,uplatniťvkonanípredsúdomprvejinštancie(otýchtomusela
mať vedomosť už pred začatím konania, resp. v jeho priebehu), a teda len vlastným zavinením tieto
počaskonanianasúdeprvejinštancieneuplatnila.Lenskutočnenaokraj,žalobcapravdivosťskutkových
tvrdení žalovanej 1/, uvedených v jej opravnom prostriedku, navyše poprel a zopakoval svoje vlastné
tvrdenia uvedené už v žalobe.
34. Odvolací súd tak považoval odvolanie žalovanej 1/ aj vo zvyšnej časti nedôvodné.
35. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k obsahu jej spoločného podania so
žalovanou 3/, kedy žalovaná 1/ uviedla, že po podpísaní dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k predmetnému pozemku medzi stranami sporu vezme svoje odvolanie späť (požiada o
zrušenie odvolania). Do rozhodnutia odvolacieho súdu k takémuto úkonu zo strany žalovaných nedošlo
a rovnako nedošlo ani k procesnému návrhu strán na prerušenie odvolacieho konania (§ 378 ods. 1 v
spojení s § 163 CSP). Preto odvolací súd, postupujúc v zmysle zásad podľa ust. čl. 17 CSP, nepovažoval
za procesne dôvodné (a to aj vzhľadom k jednoznačnému žalobcom prezentovanému postoju v jeho
podaniach v odvolacom konaní, keď žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť) v
danej odvolacej veci nekonať a vyčkávať na žalovanými avizovaný podmienený procesný úkon.
36. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolania žalovanej 1/, odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výrokoch I. až III., ako aj v závislom výroku IV. o nároku
na náhradu trov konania, ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalobcu v odvolacom konaní, ktorému
sú tak žalované 1/ až 4/ ako nerozlučné spoločníčky povinné spoločne a nerozdielne nahradiť trovy
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
38. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.