Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. september 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/208/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414217230
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4414217230.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéZámkysudkyňouMgr.KornéliouHarcsovouvsporežalobcu:K.K.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom R. U., N. XXXX/X, v zastúpení: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom
Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo
spravodlivostiSR,Župnénámestie13,Bratislava,onáhraduškodyspôsobenejprivýkoneverejnejmoci,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 108000 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od
09.08.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 22.08.2014 sa domáhal zaplatenia sumy 108000 eur s 5,25% úrokom z
omeškania do 11.03.2014 do zaplatenia z titulu náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.12.2012 bola vykonaná dražba, v ktorej bol žalobcovi udelený príklep

za najvyššie podanie vo výške 108000 eur. Dražba sa týkala nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.
úz. C. J., vedenej na LV č. XXXX ako parcela registra C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 914 m2 spolu s domom súp. č. XX a parcela registra C č. XXX/X - záhrada o výmere
117 m2. V deň dražby bola na účet exekútora JUDr. Emila Vančíka v exekučnom konaní sp. zn. EX
30/2012 zložená zábezpeka v sume 54000 eur a dňa 31.01.2013 v sume 54000 eur ako doplatok
najvyššieho podania. Súdny exekútor mal následne podať na súd návrh na schválenie príklepu. Okresný
súd Nové Zámky v konaní sp. zn. 10Er/608/2012, EX 30/2012, uznesením z 02.10.2013 rozhodol tak,

že príklep neschválil, a to z toho dôvodu, že súdny exekútor pri vykonávaní úkonov v exekučnom konaní
pochybil, keď nedoručil upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie záložnému veriteľovi, nedoručil
mu ani dražobnú vyhlášku, okrem toho sa dopustil viacerých iných pochybení, ktoré mali za následok
neschválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľností. Takto vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
na vydražiteľa, t. j. na žalobcu neprešlo a súdny exekútor žalobcovi nevrátil ani sumu 108000 eur, ktorú
mu žalobca poskytol.

2. Žalobca nemal záujem o účasť na ďalšej dražbe a trval na vrátení sumy 108000 eur. Výzvou
z 05.12.2013 vyzval súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka a tiež žiadal zastupujúcu exekútorku
JUDr. Paulu Pelánekovú, aby mu oznámila, v akom štádiu sa vec nachádza a či je možné finančné
prostriedky žalobcovi vrátiť. Ďalší zastupujúci exekútor JUDr. Jozef Kapronczai listom z 13.01.2014žalobcovioznámil,ženažiadnomzdepozitnýchúčtovsúdnehoexekútoraJUDr.Vančíkasanenachádza
suma finančných prostriedkov, z ktorej by bolo možné právny nárok žalobcu uspokojiť. Dňa 08.01.2014
žalobcapodaltrestnéoznámenieprepodozreniespáchaniatrestnéhočinuspreneveryadňa03.06.2014

vyšetrovateľ začal trestné stíhanie.

3. Súdny exekútor JUDr. Vančík mal od 28.01.2013 pozastavený výkon exekútorského úradu, pričom
mu bola ustanovená zástupkyňa JUDr. Paula Peláneková, ktorá návrh na schválenie príklepu doručila
tunajšiemu súdu 09.07.2013.

4. Dňa 04.03.2014 podal žalobca návrh žalovanému na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Žalovaný mu dňa 06.08.2014 oznámil, že jeho nárok neuznáva a žiadosti nevyhovuje pre
nesplnenie podmienok vzniku nároku na náhradu škody, až následne žalobca podal žalobu na súd.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že boli splnené všetky procesné aj hmotnoprávne

podmienky v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Poukázal na obsah žaloby ako aj doklady, ktoré boli do spisu
doložené. Žalobca vynaložil finančné prostriedky v nemalej výške na nehnuteľnosť, ktorú chcel získať v
dražbe, ale nehnuteľnosť nezískal, pretože nesprávnym postupom exekútora sa dostal do takej situácie,
že sa nedomohol ani nehnuteľnosti a neboli mu vrátené ani finančné prostriedky. Žalovaný sa bránil len
odkazom na nález ústavného súdu, v ktorom dôvodil, že len v prípade, ak žalobca preukáže, že sa nevie

domôcť svojho práva, najprv v súdnom konaní voči exekútorovi, potom následne v exekučnom konaní
voči nemu, až v tom prípade by sa mohol domáhať náhrady škody voči štátu. Je síce otázne, že či by sa
mohol domáhať náhrady škody voči štátu, ak by mal právoplatný rozsudok voči súdnemu exekútorovi
a či by nejednalo o duplicitné uplatnenie práva.

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobca
sa domáha náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Z toho vyplýva, že objektívna
zodpovednosť štátu za takúto škodu nie je zodpovednosťou absolútnou, ale podlieha určitým zákonným
kritériám, ktoré musia byť splnené na to, aby došlo k splneniu povinnosti štátu poskytnúť poškodenému
náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy. Podstatnou náležitosťou je vznik škody, ktorá musí byť

spôsobená orgánom verejnej moci a ďalšou podstatnou náležitosťou je jej vyčísliteľnosť v peniazoch.
Okrem uvedeného je jednou zo základných podmienok aj tá skutočnosť, že za túto škodu nenesie
zodpovednosť iný subjekt, ktorý je priamym dlžníkom poškodeného, veriteľa. Nárok na náhradu škody
v súdnom konaní podľa zák. č. 514/2003 Z. z. môže byť úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak
nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky z dôvodu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento

prospech získal a je povinný ho vydať. O tom svedčí aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 165/2012 zo dňa 13.02.2013, teda kým má žalobca pohľadávku na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto
obohatenia voči súdnemu exekútorovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu
podľa zák. č. 58/1969 Zb., a to existencia samotnej škody. Podľa vedomostí žalovaného žalobca podal

trestné oznámenie, dňa 03.06.2014 bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu sprenevery voči JUDr.
Emilovi Vančíkovi a žalobca si v tomto trestnom konaní uplatnil náhradu škody práve vo výške 108000
eur. Keďže žalobca nepodal doposiaľ návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia a nedomáhal sa takto
svojho nároku, žalovaný je toho názoru, že v tomto prípade žalobcovi doposiaľ škoda nevznikla, pretože
mu stále patrí právo domáhať sa náhrady škody, či už v adhéznom konaní alebo v konaní o vydanie

bezdôvodného obohatenia.

7. Zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na to, že žalobca nepreukázal plnenie základných
podmienok na priznanie náhrady škody, pretože nepreukázal vznik škody, príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a konaním žalovaného a v neposlednom rade neuniesol dôkazné bremeno, keď tieto

skutočnosti v konaní preukázať nevedel. Žaloba bola podaná predčasne, pretože prebieha trestné
konanie voči exekútorovi, kde si žalobca uplatnil nárok na sumu 108000 eur. Mal za to, že žalobca si
má primárne uplatňovať tento nárok v rámci konania voči súdnemu exekútorovi. Z týchto dôvodov žiadal
žalobu zamietnuť.

8. Prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 14.01.2016 žalobe v časti uplatneného nároku na náhradu
škody vyhovel, v časti úrokov z omeškania však žalobu zamietol. Poukázal na to, že voči súdnemu
exekútorovi sa vedie 21 exekučných konaní, v ktorých neboli vymožené žiadne sumy v prospech
oprávnených, pretože JUDr. Vančík nedisponuje žiadnym majetkom. Proti tomuto rozsudku podaliodvolanie aj žalobca aj žalovaný, žalobca v časti nepriznaných úrokov z omeškania a žalovaný
voči vyhovujúcej časti výroku rozsudku, pričom žalovaný dôvodil svoje odvolanie práve rozhodnutím
ústavného súdu tým, že súdnemu exekútorovi vznikla povinnosť žalobcovi žalovanú sumu vyplatiť a bez

uplatnenia práva žalobcu na vrátenie žalovanej sumy voči súdnemu exekútorovi, nemožno konštatovať
vznik škody.

9. Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 8Co/327/2016-124 zo dňa 20.09.2018, doručeného tunajšiemu
súdu 28.11.2018, rozsudok prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zrušujúce uznesenie

odôvodnil tým, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z
poverenia súdu podľa osobitného predpisu, zodpovedá vedľa štátu rovnako sám exekútor. Závisí na
rozhodnutí žalobcu, ako poškodeného, či náhradu škody požaduje podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, alebo
či predmetný nárok bude uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1/ Zák. č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. pokiaľ si žalobca uplatnil náhradu škody podľa zák. č.

514/2003 Z. z., tak žalovaný je pasívne legitimovaný v tomto konaní, avšak poukázal na to, že podľa
nálezu ÚS SR sp. zn. II. ÚS 165/2012 z 13.02.2013 je potrebné prijať záver, že nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom sporovom konaní uplatnený
žalobcom voči žalovanému podľa tohto zákona až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie
svojejpohľadávkyztitulubezdôvodnéhoobohateniavočitomu,ktotentoprospechzískal,ajepovinnýho

vydať, t. j. voči súdnemu exekútorovi, keďže pokiaľ má žalobca pohľadávku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zák.
č. 514/2003 Z. z. Nárok na náhradu škody od štátu si môže žalobca úspešne uplatniť len vtedy, ak
preukáže, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od súdneho exekútora. S
poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd dospel k záveru, že z odôvodnenia rozsudku súdu

prvej inštancie nevyplýva odpoveď na otázku, či žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody voči štátu,
teda žalobca doteraz nepreukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od
súdneho exekútora.

10. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 02.01.2019 súdu oznámil, že žalobca nemohol dosiahnuť

uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal
a je povinný ho vydať. Navyše v tomto prípade nastali nové právne a skutkové okolnosti, ktorou
je predovšetkým skutočnosť, že na súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka bol vyhlásený konkurz
a v konkurznom konaní bol oddlžený. Všetky pohľadávky voči jeho osobe vyhlásením konkurzu sa
stali nevymáhateľnými v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Po vyhlásení konkurzu nie je možné

pohľadávku uplatniť inak, ako prihláškou pohľadávky do konkurzu (§ 166e ods. 4/ posledná veta zák.
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Takto si žalobca po vyhlásení konkurzu pohľadávku do
konkurzu prihlásil prihláškou, ktorú súdu doložil k vyjadreniu.

11. Žalovaný naďalej trval na svojich pôvodných vyjadreniach s tým, že nárok na náhradu škody v

súdnom konaní podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. môže byť úspešne uplatnený voči štátu až
vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky z dôvodu bezdôvodného obohatenia voči tomu,
kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Vznik škody ako jednej z podmienok zodpovednosti
štátu za škodu je možné považovať za splnenú aj za predpokladu, že jej vymoženie od priameho
zodpovednostného subjektu je preukázateľne bezúspešné a teda zodpovednosť žalovaného za škodu

vzniká v prípade, ak uspokojenie nároku žalobcu nie je možné dosiahnuť inak. Na nové skutočnosti v
konaní, ktoré doplnil žalobca, a to že na majetok JUDr. Emila Vančíka bol vyhlásený konkurz, v ktorom
prihláškou uplatnil žalobca svoju pohľadávku v plnom rozsahu, žalovaný reagoval tak, že uvedeným
uplatnením pohľadávky prostredníctvom jej prihlásenia do konkurzu tento nedostatok nebol odstránený,
pretože tento úkon nemožno považovať za bezvýsledné uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia a v dôsledku toho žiadal žalobu zamietnuť ako bezdôvodnú.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa so žalobou,
splnomocnením, uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/608/2012-26 z 02.10.2013,
upovedomením ORPZ SR Nové Zámky z 03.06.2014, oznámením o výsledku predbežného

prerokovania nároku na náhradu škody zo 06.08.2014, návrh na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody zo 04.03.2014, hotovostnými vkladmi zo strany žalobcu, potvrdeniami o zaplatení
poplatku, žiadosťou o poskytnutie informácie z 05.12.2013, oznámením JUDr. Kapronczai z 13.01.2014,
zápisnicou z 31.12.2012, výzvou z 05.12.2013, upovedomením OP Nové Zámky z 09.01.2014,vyjadrením žalovaného z 10.01.2015, nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II.US 165/2012-45 zo dňa
13.02.2013, vyčíslením trov konania z 15.01.2016, rozsudkom zo dňa 14.01.2016, odvolaním žalobcu
z 25.02.2016, odvolaním žalovaného z 11.03.2016, vyjadrením žalobcu z 29.03.2016, vyjadrením

žalovaného z 15.04.2016, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/327/2016-124 zo dňa
20.09.2018, vyjadrením žalobcu z 02.01.2019 s prílohami, vyjadrením žalovaného z 31.01.2019,
správou ADVO INSOLVENCY, k. s. zo dňa 02.04.2019 a zistil tento skutkový a právny stav:

13. Z dôkazov predložených stranami sporu, ktoré považoval súd v konaní za nesporné, bolo

preukázané, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 10Er/608/2012, EX 30/2012, bola
súdnym exekútorom JUDr. Emilom Vančíkom na deň 31.12.2012 vyhlásená dražba nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. C. J., vedených na LV č. XXXX ako parcela registra C č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 914 m2 spolu s domom súp. č. XX a parcela registra C č. XXX/X -
záhrada o výmere 117 m2. Žalobca v deň dražby zložil na účet súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka
dražobnúzábezpekuvsume54000eur.Súdnyexekútorvykonaldražbuaudelilpríklepakovydražiteľovi

žalobcovi. Z toho dôvodu žalobca dňa 31.01.2013 zložil na účet súdneho exekútora sumu 54000 eur
ako doplatok najvyššieho podania. JUDr. Emilovi Vančíkovi bol ku dňu 28.01.2013 pozastavený výkon
funkcie, za jeho zástupcu bola ustanovená JUDr. Paula Peláneková, ktorá podala dňa 09.07.2013 návrh
na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľností. Okresný súd Nové Zámky v konaní sp.
zn. 10Er/608/2012 uznesením z 02.10.2013 rozhodol tak, že príklep neschválil, a to z toho dôvodu, že

súdny exekútor pri vykonávaní úkonov v exekučnom konaní pochybil, keď nedoručil upovedomenie o
spôsobe vykonania exekúcie záložnému veriteľovi, nedoručil mu ani dražobnú vyhlášku, okrem toho sa
dopustil viacerých iných pochybení, ktoré mali za následok neschválenie príklepu udeleného pri dražbe
nehnuteľností. Žalobca, keď získal vedomosť o týchto skutočnostiach, požiadal zastupujúceho súdneho
exekútora o vrátenie finančných prostriedkov, ale druhý zastupujúci súdny exekútor JUDr. Kapronczai

mu oznámil, že na žiadnom z účtov súdneho exekútora JUDr. Vančíka sa nenachádza taká suma
finančných prostriedkov, z ktorých by bolo možné nárok žalobcu uspokojiť. Z toho dôvodu podal žalobca
trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu sprenevery súdnym exekútorom JUDr.
Vančíkom. Následne požiadal žalobca podaním zo 04.03.2014 žalovaného o predbežné prerokovanie
nárokuonáhraduškodyvzmyslezák.č.514/2003Z.z.,čomužalovanýpredpodanímžalobynevyhovel.

14. Zo zápisnice v konaní sp. zn. ORP-22/2-VYŠ-NZ-2014 z výsluchu JUDr. Vančíka bolo zistené,
že menovaný sa nevedel vyjadriť k prijatej dražobnej zábezpeke zo strany žalobcu. JUDr. Vančík aj
potom, čo mu bola funkcia súdneho exekútora pozastavená, disponoval bankomatovou kartou, žiadal
svoju pracovníčku, aby vyberala zaňho hotovosť z účtu. Táto pracovníčka - K. H. potvrdila, že vyberala

finančné prostriedky pre JUDr. Vančíka z účtu, ktoré súdny exekútor použil na svoje potreby. Uviedla,
že v januári 2013 už na účte súdneho exekútora bolo len 7000 eur, pretože súdny exekútor vyberal
peniaze prostredníctvom karty z bankomatu aj potom, čo mal pozastavenú činnosť. Ďalej súd z tohto
trestného spisu zistil, že zo strany žalobcu bola zložená suma 54000 eur ako dražobná zábezpeka
dňa 31.12.2012 a dňa 31.01.2013 bola zložená suma 54000 eur ako doplatok najvyššieho podania,

pričom súdny exekútor už 17.10.2012 mal vedomosť o tom, že minister spravodlivosti vydal rozhodnutie
o pozastavení jeho funkcie súdneho exekútora a vedel aj o tom, že po dobu trvania pozastavenia výkonu
funkcie nesmie vykonávať činnosť podľa exekučného poriadku, napriek tomu dražbu vykonal a peniaze
od žalobcu prijal.

15.Súdnazákladeoznámeniaprávnehozástupcužalobcuzistil,žedňa15.11.2018bolnamajetokJUDr.
Emila Vančíka uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 29 OdK/96/2018 vyhlásený konkurz, JUDr. Emil
Vančík bol oddlžený tak, že bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v
rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Z oznámenia správcu dlžníka zo dňa 02.04.2019 bolo
zistené, že žalobca doručil do kancelárie správcu prihlášku svojej pohľadávky v celkovej výške 108000

eur. Konkurzné konanie voči JUDr. Emilovi Vančíkovi doposiaľ ukončené nebolo, čo súd zistil z verejne
dostupných informácií publikovaných v obchodnom vestníku.

16. Právny zástupca žalobcu podaním z 02.01.2019 súdu oznámil, že považuje právny záver
odvolacieho súdu za nesprávny, a to hlavne z dôvodu, že odvolací súd prijal právny názor obsiahnutý

v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2012 z 13.02.2013, konkrétne v bode 36 uvedeného
nálezu, z ktorého však nevyplýva nevyhnutnosť žalobcu pred uplatnením nároku voči štátu domáhať
sa žalobou svojho nároku voči súdnemu exekútorovi i z titulu vydania bezdôvodného obohatenia,
pričom ústavný súd v ďalších bodoch uvedeného nálezu upriamil pozornosť na princíp materiálnehopoňatia právneho štátu a na zákaz prílišného formalistického výkladu právnych noriem v rozpore so
zásadou spravodlivosti. Žalobca v konaní preukázal, že od súdneho exekútora nemožno očakávať
vydanie bezdôvodného obohatenia, napriek tomu si po vyhlásení konkurzu na majetok bývalého

súdneho exekútora uplatnil svoju pohľadávku do konkurzu prihláškou, čím si uplatnil nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči nemu. Tým, že na majetok JUDr. Emila Vančíka bol vyhlásený konkurz,
konkurzný súd ho oddlžil a práve týmto krokom žalobca preukazuje nevymáhateľnosť pohľadávky voči
nemu.

17. Žalovaný naopak žiadal opätovne žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca si mohol uplatniť nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu voči žalovanému až vtedy, ak
žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu,
kto tento prospech získal a je povinný ho vydať, t. j. voči súdnemu exekútorovi. Pokiaľ má žalobca
pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči súdnemu exekútorovi, škoda mu ešte nevznikla,
preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z.

18. Podľa § 4 ods. 1/ písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov (ďalej aj "citovaného zákona"), vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom

konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu
spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného
predpisu.

19. Podľa § 9 ods. 1/ a 2/ citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

21. Podľa § 16 ods. 4 tretia veta zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná
poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom
oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné
prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

22. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

23. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.10.2013 peňažné prostriedky,
ktoré sú výťažkom exekúcie, je exekútor povinný ukladať na osobitný bankový účet.

24. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom k 31.03.2017 ak osobitný zákon 3a)

neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec
v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.25. Podľa § 61a ods. 2/ Exekučného poriadku, exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak
oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.

26. Podľa § 148 ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 udelenie
príklepu podlieha schváleniu súdom (§ 45).

27. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným

postupom, je v sústave práva zaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému;
ide o občianskoprávnu zodpovednosť osobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o
zodpovednosť objektívnu bez zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi
vzniku tejto zodpovednosti je jednak nesprávny úradný postup súdu, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné, teda kumulatívne splnenie

všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia prvého predpokladu, a to
nesprávneho úradného postupu, nie je dôvodné skúmať existenciu vzniku škody ako majetkovej či
nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Ak čo i len jeden z predpokladov nevyhnutný pre vznik zodpovednosti za škodu nie je v konaní
zistený a preukázaný, nedochádza k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť

spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom a súd preto
aj s prioritou na hospodárnosť konania ďalšie predpoklady neskúma. Štát podľa uvedených ustanovení
zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým
chybným postupom, teda, ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny
a následku. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,

ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a teda nesprávny úradný postup bol
podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody.

28. Návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného dňa
04.03.2014, odkedy premlčacia doba počas 6 mesiacov neplynula a žalobu na začatie konania podal

na súde dňa 22.08.2014, takže nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej 3 ročnej lehoty na uplatnenie
nároku.

29. Za škodu spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti, ktorý je v postavení
verejného činiteľa, ktorý mu priznáva exekučný poriadok, zodpovedá vedľa štátu rovnako sám exekútor,

a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1/ Exekučného poriadku. Závisí výlučne na rozhodnutí
poškodeného, či bude náhradu škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov alebo či predmetný nárok
bude uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1/ Exekučného poriadku (odsek 29 rozhodnutia
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/327/2016). Ďalej podľa záverov odvolacieho súdu môže byť žalovaný

pasívne legitimovaný v konaní až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky
z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať, t. j. voči
súdnemu exekútorovi. Nárok na náhradu škody od štátu si môže žalobca úspešne uplatniť až vtedy, ak
preukáže, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od súdneho exekútora.

30. Podľa § 167e ods. 1/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený
konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže
byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

31. Podľa § 166a ods. 1/ písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento

zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť
uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol
vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").

32. Ešte pred doručením rozhodnutia odvolacieho súdu bol na majetok dlžníka JUDr. Emila Vančíka,

t. j. bývalého súdneho exekútora, uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 29OdK/96/2018 zo dňa
08.11.2018 vyhlásený konkurz. Zároveň bol dlžník oddlžený tak, že bol zbavený všetkých dlhov, ktoré
môžu byť uspokojené iba v konkurze. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia mal súd za
to, že pohľadávka žalobcu voči súdnemu exekútorovi sa stala nevymáhateľnou v rozsahu, v ktorom súdzbavil JUDr. Emila Vančíka dlhov. Po vyhlásení konkurzu súd bez zbytočného odkladu zastaví konania,
v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, alebo sa považuje za
nevymáhateľnú, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné

konanie, alebo iné obdobné vykonávacie konanie. Súd po oboznámení sa s novými okolnosťami, ktoré
v konaní nastali, po rozhodnutí tak prvoinštančného ako aj druhoinštančného súdu, dospel k tomu
názoru, že nárok žalobcu voči súdnemu exekútorovi vyhlásením konkurzu na jeho majetok, sa stal
nevymáhateľným. Voči súdnemu exekútorovi nie je možné viesť súdne ani exekučné konanie, pričom
žalobcovi nezostáva iná možnosť, ako si svoj nárok uplatniť prihláškou v konkurznom konaní, ak správca

zistí majetok dlžníka, ktorý by mohol v konkurznom konaní speňažiť. V prípade, ak k zisteniu takéhoto
majetku nepríde, konkurzné konanie sa zruší, pričom však dlžník zostane zbavený všetkých svojich
dlhov. Odvolací súd v odseku 35 svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobca doposiaľ nepreukázal v
konaní súdu prvej inštancie, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od súdneho
exekútora.

33. Žalobca požadoval od žalovaného náhradu škody vo výške 108000 eur, a to z dôvodu
nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, ktorý nedodržal zákonný postup pri vyhlásení
dražby nehnuteľností, napriek tomu dražbu realizoval a od žalobcu prijal tak dražobnú zábezpeku vo
výške54000eurdňa31.12.2012,akoajdoplatoknajvyššiehopodaniavtakejistejvýškedňa31.01.2013.
Súdny exekútor podal návrh na schválenie príklepu, príklep nebol schválený práve pre pochybenie

exekútora, preto súd návrh na schválenie príklepu zamietol. Súdny exekútor už v čase, keď vykonával
dražbu nehnuteľností vedel, že mu bol pozastavený výkon funkcie, toto pozastavenie však ešte nebolo
právoplatné, pretože podal proti nemu rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté 23.01.2013. V konaní bolo
preukázané,žesúdnyexekútoružmesiacpozloženídoplatkunajvyššiehopodanianemalaninajednom
svojom účte toľko finančných prostriedkov, že by mohol žalobcovi predmetnú zálohu vrátiť. Na to však v

tom čase ani nebol dôvod, pretože návrh na schválenie príklepu súdom bol podaný až 09.07.2013, keď
už súdny exekútor mal pozastavenú činnosť a zastupoval ho iný súdny exekútor.

34. Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, tento zákon ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nesprávny úradný postup, vznik škody
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom pre vznik
zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky 3 podmienky súčasne. V tejto konkrétnej veci súd zistil, že
dňa 31.12.2012 vložil žalobca na účet súdneho exekútora v hotovosti sumu 54000 eur a dňa 31.01.2013
sumu 54000 eur, teda celkovo sumu 108000 eur, ktorá sa rovná sume najvyššieho podania.

35. Súd podľa záverov odvolacieho súdu opätovne posúdil dôvodnosť nároku žalobcu na náhradu
škody aj s poukazom na tvrdenia žalovaného, že škoda vzniká až za predpokladu, že sa nemôže
žalobca svojho práva domôcť voči súdnemu exekútorovi a dospel k tomu záveru, že žaloba bola podaná
dôvodne.Žalobcasavočisúdnemuexekútorovidomáhaluplatneniavydaniabezdôvodnéhoobohatenia,

a to podaním prihlášky svojej pohľadávky vo výške 108000 eur do konkurzného konania, teda žalobca
nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči tomu, kto získal bezdôvodné obohatenie a je
povinný ho vydať, t. j. voči súdnemu exekútorovi, preto je daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zák.
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov. Žalobca v konaní preukázal bezúspešné domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia,

pričom táto bezúspešnosť nebola ním zavinená, a teda je daný základný predpoklad zodpovednosti
štátu za škodu podľa uvedeného zákona a to existencia samotnej škody. Takýto postup vyplýva aj z
nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2012 zo dňa 13.02.2013, kde je špecifikované právne
postavenie súdneho exekútora, ktorý vykonáva úlohy verejnej moci a vykonáva v zásade úlohy štátneho
orgánu, pričom z tohto konštatovania vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom

exekučnej činnosti ako štátny orgán a súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť
nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Z doterajšej
rozhodovacej praxe ústavného súdu vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento

prospech získal a je povinný ho vydať. V tomto prípade bolo preukázané, že na strane žalobcu boli
učinené všetky právne kroky na to, aby sa voči súdnemu exekútorovi JUDr. Emilovi Vančíkovi domohol
vydania bezdôvodného obohatenia, avšak všetko úsilie žalobcu bolo zmarené tým, že na majetok JUDr.
Emila Vančíka bol vyhlásený konkurz, teda menovaný bol oddlžený od všetkých svojich pohľadávok vrozsahu, v ktorom tieto pohľadávky môžu byť uspokojené v konkurznom konaní. Argumenty žalovaného
o tom, že na strane žalobcu škoda nevznikla, nepovažoval súd za dôvodné práve preto, že na majetok
JUDr. Emila Vančíka ako bývalého súdneho exekútora bol vyhlásený konkurz, pričom je zrejmé, že nie

je voči nemu možné viesť súdne ani exekučné konania. Žalobca teda nemá inú možnosť, ako svoj nárok
na náhradu škody si uplatniť voči štátu, na ktorý v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov prešla zodpovednosť nahradiť
škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Ústavný súd vo svojej
rozhodovacejčinnostivyčítaprvoinštančnýmajdruhoinštančnýmsúdomprílišnýformalizmusprivýklade

právnych noriem, pričom však neprihliadajú na oprávnené záujmy strán pri uplatnení nároku na náhradu
škody. V tomto prípade žalobca poskytol súdnemu exekútorovi sumu 108000 eur v dvoch splátkach ešte
v roku 2012, t. j. pred siedmimi rokmi, za čo mal žalobca nadobudnúť nehnuteľnosti v kat. úz. Veľký Kýr.
Práve činnosťou súdneho exekútora, resp. jeho nesprávnou činnosťou ako orgánu verejnej moci vznikla
žalobcovi škoda, ktorej sa nevie v konaní domôcť už sedem rokov.

36. Podľa Základných princípov zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, a to konkrétne
na článok 2 a článok 5, keď zákonodarca výslovne uviedol, že ochrana ohrozených alebo porušených
práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty, pričom jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, aj stav, v ktorom môže každý legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak,
každýmáprávonadôkladnéapresvedčivéodôvodnenietohtoodklonu.Zjavnézneužitieprávanepožíva
právnu ochranu.

37. Súd v tomto prípade musel prihliadnuť pri rozhodovaní na základné princípy CSP, ak mal vo veci

rozhodnúť spravodlivo, a to napriek tomu, že sa súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe vyšších
súdov.Podľanázorusúdusajednaloozjavnézneužitiepostaveniasúdnehoexekútoraakopredstaviteľa
štátnej a verejnej moci, ktorý aj keď mal vedomosť o tom, že bude vyčiarknutý zo zoznamu súdnych
exekútorov, napriek tomu prevzal od žalobcu finančnú hotovosť vo výške 108000 eur. Keďže súdny
exekútor konal ako predstaviteľ štátnej moci sa dopustil hrubého zneužitia svojej kompetencie, sám už

nezodpovedázasvojedlhyztohodôvodu,žepodalnávrhnavyhláseniekonkurzunasvojmajetok,čomu
bolo aj vyhovené, nezostávalo súdu nič iné, ako žalobcovi kompenzovať jeho stratu tým, že súd zaviazal
štát na úhradu škody, ktorú spôsobil žalobcovi súdny exekútor. Na základe uvedených skutočností
možno konštatovať, že súdny exekútor počas výkonu svojej činnosti prevzal od žalobcu žalovanú sumu
108000 eur titulom ceny nehnuteľností, ktoré mal žalobca nadobudnúť prostredníctvom dražby. V konaní

bolo nesporne preukázané, že žalobca reálne predmetné finančné prostriedky súdnemu exekútorovi
poskytol, čo bolo preukázané výpismi z účtu žalobcu ako aj potvrdením Slovenskej sporiteľne a.s.
o vložení sumy v prospech účtu súdneho exekútora. Je nepochybné aj to, že na účtoch súdneho
exekútora už v marci 2013 nebolo toľko prostriedkov, že by bolo možné vloženú hotovosť žalobcovi
vrátiť. Predmetné skutočnosti nespochybňoval ani žalovaný. Na druhej strane je však potrebné zobrať

do úvahy aj skutočnosť, že žalobca sa zrejme bezúspešne domáhal svojho uplatneného práva v
konkurznom konaní a v tomto prípade práve podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je štát tou povinnou osobou, ktorá
znáša zodpovednosť za pochybenie súdneho exekútora ako vykonávateľa štátnej moci. Z toho dôvodu
súdakmalochraňovaťporušenéprávažalobcuvkontextespravodlivosti,takzaviazalštát-žalovanéhok

náhradeškody,pretožeúlohousúdujeochraňovaťporušenéprávastránsporu,vtomtoprípadežalobcu.
Žalobca je fyzická osoba, ktorá sa sedem rokov nevie domôcť peňazí, ktoré poskytol exekútorovi a
za ktoré mal nadobudnúť nejakú protihodnotu, a to nehnuteľnosti, s prihliadnutím na osobitosti tohto
prípadu, pričom je zrejmé, ako už súd konštatoval, že od súdneho exekútora si nebude môcť žalobca
vymôcť žiadne finančné prostriedky a s prihliadnutím na právnu istotu a právnu vymožiteľnosť, súd

zaviazal žalovaného k náhrade škody pre žalobcu v plnom rozsahu.

38. Podľa § 16 ods. 4/ zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému ajúrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

39. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo žalovanej sumy, a to od
11.03.2014 do zaplatenia. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podal návrh na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody žalovanému 04.03.2014 a žalovaný žalobcovi oznámil, že žiadosti nebolo
vyhovené,listomzo06.08.2014,ktorýboldoručenýprávnemuzástupcovižalobcudňa08.08.2014.Takto

žalovanému začala plynúť lehota omeškania od 09.08.2014, teda nasledujúcim dňom po oznámení
bezúspešného vyhovenia jeho nároku žalovaným. Úroková sadzba ku dňu 09.08.2014 činila 0,25 %
podľa úrokovej sadzby ECB a žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške základnej úrokovej
sadzby ECB + 5 percentuálnych bodov, čo činí 5,25 %. Z toho dôvodu súd žalobcovi úrok z omeškania
priznal nie odo dňa, keď bola žalovanému doručená žiadosť o náhradu škody, ale odo dňa oznámenia,
že žalovaný neuspokojil nárok žalobcu na náhradu škody a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania

pred týmto dňom súd žalobu zamietol.

40. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník v zmysle § 262 ods. 1/ a 2/ CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.