Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 23. január 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Ek/1373/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121314587
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ďuricová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121314587.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: mal. J. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.
XXX/XXX, XXX XX J. T., zast. zákonným zástupcom: E. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XXX,
XXX XX J. T., práv. zast.: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, so sídlom Nám. sv. Egídia 95,
058 01 Poprad, proti povinnej: O.. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XXX, XXX XX J. T., o
vymoženiezameškanéhovýživnéhovovýške1.200,-Eur,vedenejsúdnymexekútoromJUDr.Michaelou

Zubaľ Burdovou, so sídlom exekútorského úradu Štefánikova 18, 066 01 Humenné, pod sp. zn. 419Ex
885/2021, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Ek/1373/2021
zo dňa 22. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Ek/1373/2021 zo dňa 22. septembra 2021
mení tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Povinnej sa náhrada trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.9.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod
sp. zn. 5Ek/1373/2021 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ktorým zamietol návrh povinnej na zastavenie
exekúcie.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 61l ods.
3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne „exekučný
poriadok v ustanovení § 61k umožňuje povinnému podať návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je
prostriedkom procesnej obrany, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí

exekúcie, pričom predmetom takéhoto návrhu môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva,
ktorých spoločným znakom je to, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak chce byť povinný v
konaní úspešný je povinný vo svojom návrhu uviesť všetky relevantné skutočnosti a označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, t.z. musí uniesť bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. Pri podaní
návrhu na zastavenie exekúcie musí povinný preukázať existenciu takých skutočností, ktoré spôsobujú
neprípustnosť vedenia exekúcie, čo však povinná vo svojom podaní neurobila. Tvrdenia povinnej, že

maloletá sa nachádza v jej osobnej starostlivosti, nakoľko tá odmieta osobnú starostlivosť otca a teda
nemá povinnosť platiť výživné k jeho rukám nespôsobuje sama o sebe zánik vymáhaného nároku.
V prípade, že povinná má za to, že jej povinnosť platiť výživné uložená exekučným titulom zanikla,
má možnosť podať na príslušnom všeobecnom súde návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči
oprávnenej, resp. aj na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti, pričom len samotného podanie
takéhoto návrhu nemá vplyv na vedenie exekúcie. Oprávnená pripojila k návrhu na vykonanie exekúcie

formálne aj materiálne vykonateľný exekučný titul, ktorý bol vydaný orgánom oprávneným na jeho
vydanie, pričom z vykonaného dokazovania má súd za to, že povinnosť uložená týmto exekučnýmtitulom nijakým spôsobom nezanikla, nedošlo k zmene osobnej starostlivosti ani zrušeniu vyživovacej
povinnosti právoplatným rozhodnutím súdu a záväzok povinnej tak naďalej trvá. Naopak, súd má z
predložených dôkazov (uznesenie Okresného súdu Poprad, sp. zn. 15Em/3/2020 zo dňa 29.10.2020,

ktorým bola povinnej uložená pokuta vo výške 400,- Eur za nerešpektovanie súdneho rozhodnutia) za
preukázané,žepovinnádobrovoľneneplnípovinnostiuloženéexekučnýmtitulom,nakoľkoneoprávnene
bráni maloletej v styku s otcom, ktorému bola zverená do osobnej starostlivosti, a teda sama vyvolala
protiprávny stav, od ktorého následne odvodzuje zánik svojej vyživovacej povinnosti voči oprávnenej.
Súd taktiež považoval za nedôvodnú námietku povinnej o nedostatku vecnej legitimácie na podanie

návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávneným z exekučného titulu je maloletá Sofia T., ktorá je
ako oprávnená označená aj v návrhu na vykonanie exekúcie, pričom ako osoba neplnoletá, ktorá nie
je spôsobilá konať pred súdom má v konaní zákonného zástupcu - otca ako aj právneho zástupcu.“
Vzhľadom na uvedené súd konajúc vyšším súdnym úradníkom o návrhu povinnej na zastavenie
exekúcie rozhodol tak, že ho v celom rozsahu zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podala povinná v zákonnej lehote sťažnosť v ktorej uviedla, že nie je pravdou,
že by maloletej bránila v styku s otcom. Maloletá dcéra pred sudkyňou popísala svoj postoj k otcovi,
kde výslovne uviedla svoj postoj k otcovi. Preto tvrdenie, že neoprávnene bráni otcovi v styku, a tým
úmyselnevyvolávaprotiprávnystavnemajúžiadnypodklad.PodľavšeobecnéhokomentárakDohovoru:
„ predmetom konania nie je vec, alebo právo, alebo majetok, ale maloleté dieťa, plnohodnotný subjekt,

o ktorom nemožno rozhodovať akoby by bol iba vecou resp. subjektom rozhodovania, ale musí mu byť
daný priestor na to, aby sa mohol vyjadriť o veci, ktorá sa ho bezprostredne dotýka, a mohol sa tým
realizovať jeho najlepší záujem, ktorý má byť prvoradým hľadiskom pri posudzovaní všetkých záležitostí,
ktoré majú na dieťa vplyv. Dieťa nemožno postaviť len do pozície pasívneho pozorovateľa udalosti.“
Ďalej uviedla, že v napadnutom uznesení sa poukazuje na uznesenie Okresného súdu v Poprade,

ktorým jej bola uložená pokuta sp. zn. 15Em/3/2020 zo dňa 29.10.2020. Súd však zabudol uviesť, že
predmetné uznesenie nie je právoplatné, nakoľko proti nemu bola podaná sťažnosť o ktorej doposiaľ
nebolo rozhodnuté. Súd sa v napadnutom uznesení nezaoberal všetkými podstatnými námietkami
ktoré boli uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, čo z napadnutého uznesenia robí rozhodnutie
nepreskúmateľné. Súd sa v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal jej nastolenou otázkou, že dieťaťu

poskytuje výživné, a to aj nad rámec súdom uloženej povinnosti. K tejto zásadnej otázke sa súd vôbec
nevyjadril, preto je uznesenie nepreskúmateľné. Súd v uznesení vôbec neuviedol, ako sa vysporiadal s
plnením jej vyživovacej povinnosti, iba čisto formalisticky poukázal na uznesenie o uložení pokuty, ktoré
dokonca nie je ani právoplatné.

4. Právna zástupkyňa oprávnenej vo vyjadrení k sťažnosti uviedla, že maloletá Sofia sa u matky
nachádza protiprávne, matka nerešpektuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu a mal. Sofii
bráni dokonca aj v styku s otcom, napriek tomu, že mal. Sofia bola zverená do výlučnej starostlivosti
otca. Uznesením Okresného súdu Poprad, č. k.: 15Em/3/2020 - 106 zo dňa 29.10.2020 v konaní o výkon
súdneho rozhodnutia súd uložil povinnej pokutu vo výške 400,- Eur, nakoľko povinná dobrovoľne neplní

právoplatný a vykonateľný Rozsudok a mal. Sofia naďalej žije v domácnosti matky. Máme za to, že je
len otázkou času, kedy súd výkon rozhodnutia uskutoční podľa § 384 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku.Skutočnosť,žematkaodmietaodovzdaťotcovimal.Sofiunemôžebyťprekážkouvexekučnom
konaní, pretože matka marí výkon súdneho rozhodnutia. Zároveň máme za to, že argumentácia matky,
že predmetné uznesenie ešte nie je právoplatné, je v tomto štádiu irelevantná. Faktom zostáva, že matka

nerešpektovala a ani nerešpektuje žiadnu zo štátnych inštitúcií, ako aj samotné ich rozhodnutia, pričom
otec sa nevie a nedokáže domôcť svojich rodičovských práv, pričom má za to, že matka sa len vyhovára
a skrýva za maloletú dcéru a jej akože názor, ktorý je a bol utvorený pod vplyvom matky. V záujme
maloletej dcéry je byť s matkou a rovnako aj s otcom, ktorý tieto dlhodobé spory už nedokáže dlhšie
akceptovať. Situácia, ktorú matka svojím konaním vyvoláva, je už podľa otca pre všetkých neznesiteľná

a ide hlavne aj o tú skutočnosť, že súrodenci žijú dlhodobo odlúčení a tak ako otec, tak aj maloletý
brat Dominik postupne stráca vzťah k svojej mal. sestre Sofii. Otec ako zákonný zástupca mal. Sofie
so zastavením exekúcie nesúhlasil, mal a má za to, že povinná nepodala žiadny návrh na zrušenie
vyživovacej povinnosti vo vzťahu k mal. Sofii, preto vyššie uvedený právoplatný a vykonateľný Rozsudok
je riadnym exekučným titulom a podkladom pre vedenie exekučného konania.

5.Vzmysle §202ods.1druhávetazákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.6. V zmysle § 202 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd zastavuje exekúciu, vo výroku uznesenia uvedie
dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje; to platí rovnako aj pre upovedomenie o zastavení exekúcie.

7. V zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. V zmysle § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd

exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne.

9. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti
dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení,
v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

12. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Zákona o rodine,

13. Súd po preskúmaní veci konštatuje, že podaná sťažnosť povinnej proti napadnutému uzneseniu je
dôvodná a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zmeniť.

14. V sťažnosti povinná uviedla, že „súd sa v napadnutom uznesení nezaoberal všetkými podstatnými
námietkami ktoré boli uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, čo z napadnutého uznesenia robí

rozhodnutie nepreskúmateľné. Súd sa v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal jej nastolenou
otázkou, že dieťaťu poskytuje výživné, a to aj nad rámec súdom uloženej povinnosti. K tejto zásadnej
otázke sa súd vôbec nevyjadril, preto je uznesenie nepreskúmateľné. Súd v uznesení vôbec neuviedol,
ako sa vysporiadal s plnením jej vyživovacej povinnosti, iba čisto formalisticky poukázal na uznesenie
o uložení pokuty, ktoré dokonca nie je ani právoplatné“. S uvedeným tvrdením je nutné súhlasiť.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva ako sa súd konajúc vyšším súdnym úradníkom
vysporiadal so skutočnosťou že maloletá oprávnená sa nepretržite nachádza u povinnej, ktorá sa o
ňu stará. Obmedzil sa na konštatovanie že na hradenie výživného existuje právoplatný a vykonateľný
exekučný titul, ktorý nie je zmenený ani zrušený.

15. Na základe uvedeného, sa súd konajúc sudcom zaoberal touto skutočnosťou a dospel k
nasledovným záverom:

16. Prvým výrokom rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 07.05.2020 bola maloletá oprávnená
zverená do starostlivosti otca. Z uvedeného dôvodu bola následne výrokom II uložená matke maloletej

oprávnenej povinnosť prispievať jej na výživu sumou 100 Eur mesačne. V čase rozhodovania Krajského
súdu v Prešove bola maloletá oprávnená v osobnej starostlivosti matky. V zmysle uvedeného teda
predmetný rozsudok predpokladal zmenu v osobnej starostlivosti, ktorú mal začať vykonávať otec
oprávnenej maloletej. Taktiež vzhľadom k tomu, že túto osobnú starostlivosť mala prestať vykonávať
matka maloletej oprávnenej, bola táto zaviazaná na povinnosť prispievať jej výživným v stanovenej

výške. Avšak, k reálnej zmene v poskytovaní osobnej starostlivosti nedošlo. V tejto súvislosti súd
upozorňuje, že nie je v jeho kompetencii skúmať (ne)dôvodnosť odovzdania maloletej oprávnenej otcovi
v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ani posudzovať intenzitu stretávania sa
maloletej oprávnenej s jej bratom. Podkladom pre predmetné konanie je výrok o plnení vyživovacej
povinnosti (II. výrok rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 21CoP/84/2019-360), nie výrok o zverení

do osobnej starostlivosti (I. výrok rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 21CoP/84/2019-360).17. Faktický, reálny stav je, že maloletá oprávnená je nepretržite (aj po vydaní rozsudku Krajským súdom
v Prešove) v osobnej starostlivosti matky, čo nebolo medzi stranami sporné. Taktiež nebolo sporné, že
je to matka maloletej oprávnenej (povinná) kto zabezpečuje jej potreby.

18. „Vyživovacia povinnosť rodiča je jeho zákonnou povinnosťou a túto je rodič povinný si plniť do času,
kýmdetiniesúschopnésamysaživiť(§62ods.1zákonaorodine). Každýzrodičovjepovinnývyživovať
svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má viacero foriem, môže byť plnená formou osobnej starostlivosti
alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, druhou formou

plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania, treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie
potriebdieťaťa.Rodič,ktorýsa odieťaosobnestará,plnívyživovaciupovinnosťprevažneposkytovaním
vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup ošatenia a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd.“ (I. ÚS 173/2015-15)

19. Výživné tak vo svojej podstate predstavuje v peniazoch vyjadrenú alikvotnú čiastku osobnej
starostlivosti toho z rodičov, ktorý túto osobnú starostlivosť nevykonáva. Poskytovanie výživného
určenéhosúdomjevšaklenjednouzforiemplneniavyživovacejpovinnosti.Zpovahyvýživnéhovyplýva,
že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej

starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom tak predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom.

20. Na základe všetkých takto zistených skutočností bolo potom potrebné prijať záver, že návrh

na zastavenie exekúcie bol podaný dôvodne. Povinná ako matka maloletej oprávnenej u ktorej sa
maloletá oprávnená dlhodobo nachádza si svoju vyživovaciu povinnosť plní a to vo forme tak osobnej
starostlivosti, keďže sa nepretržite o maloletú oprávnenú osobne stará ako aj vo forme starostlivosti
o domácnosť, v ktorej sa maloletá oprávnená nachádza ako aj vo forme poskytovania vecných plnení
(bývanie, strava, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti) pričom je dôvodné konštatovať, že

uvedenými formami ju plní (nielen) vo výške 100 Eur mesačne na ktoré bola rozsudkom zaviazaná (súd
opakovane zdôrazňuje že nie je v jeho kompetencii skúmať /ne/dôvodnosť realizácie zverenia maloletej
oprávnenej otcovi).

21. Skutočnosť že naďalej existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o uložení vyživovacej

povinnosti na týchto záveroch nič nemení, nakoľko povinná vo forme zabezpečenia osobnej ako aj
ďalších foriem starostlivosti (poskytnutie bývania, stravovania, vzdelávania, ošatenia, atď) výživné
maloletej oprávnenej poskytuje a teda uloženú povinnosť plní.

22. Taktiež pri prijatí opačného záveru je na mieste otázka, či by tým v konečnom dôsledku nebolo

ohrozené zabezpečenie starostlivosti o maloletú oprávnenú, ktorá je reálne v starostlivosti povinnej
(napr. v prípade zablokovania účtov povinnej exekútorom).

23. Záverom súd vo vzťahu k tvrdeniu o uloženej pokute v konaní sp. zn. 15Em/3/2020 súd poukazuje na
rozhodnutieOkresnéhosúduPopradč.k.15Em/3/2020-154zodňa25.11.2021,ktorýmbolorozhodnutie

o uložení poriadkovej pokuty v danom konaní zrušené. Taktiež vo vzťahu k tvrdeniu otca maloletej
oprávnenej, že je len otázkou času kedy bude uskutočnený výkon rozhodnutia podľa § 384 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku, súd uvádza, že vyššie citovaným rozhodnutím bolo konanie o výkon
rozhodnutia zastavené, pričom v odôvodnení sa okrem iného konštatuje „súd má v danom prípade zato,
že je potrebné sa pri uplatňovaní dostupných sankčných mechanizmov zamerať na pôvod neplnenia

rozhodnutia zo strany povinného - matky a nemožno mechanicky a proti vôli samotného dieťaťa, ktoré
je v tomto prípade vo veku 10 rokov nariadiť výkon súdneho rozhodnutia. Rozhodovacia prax súdov
už k tejto otázke zaujala stanovisko, v zmysle ktorého, ak nemožno dieťa ani adekvátnym výchovným
pôsobením presvedčiť, aby konalo v súlade s vydaným rozhodnutím, ako napríklad, aby malo ísť k
otcovi, javí sa ukladanie pokút, či výkon súdneho rozhodnutia ako nezmyselné a neplniace zákonom

sledovaný účel, ktorým je splnenie povinnosti. V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach
dieťaťa, ako aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch, je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa
k plneniu povinností všetkými prostriedkami, v prvom rade je potrebné sledovať záujem maloletého
dieťaťa. Povinnosť súdu prijať opatrenia na uskutočnenie styku rodiča s dieťaťom nie je podľa názorusúdu absolútna a nemožno k nej pristupovať ako k exekúcii na majetkové práva. Vychádzajúc z obsahu
súdnehospisuaviacerýchvyjadrenírodičov,kolíznehoopatrovníkaasamotnejmaloletejjepodľanázoru
súdu vo vykonávacom konaní potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že matka nie je tým rozhodujúcim

elementom, od ktorého sa odvíja styk dieťaťa s jej otcom, ale príčina spočíva v tom, že maloletá samotná
vníma realizáciu styku s otcom za stresujúcu a styk s otcom jednoznačne odmieta.“

24. Z dôvodu že až z návrhu povinnej na zastavenie exekúcie súd zistil skutočnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti exekučného titulu, t. j. že maloletá oprávnená žije nepretržite s matkou (povinnou), ktorá

si k nej vyživovaciu povinnosť plní, a teda k vzniku dlžného výživného nedošlo, súd v zmysle ustanovenia
§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.

25. Podľa § 199d ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v
poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na

zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný
má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak
mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu,
ktorý možno oprávnenému pričítať. Štát má právo na náhradu trov voči tým, ktorí mali pri dokazovaní
nejakú povinnosť, ak im ich vznik možno pričítať.

26. Keďže povinná iniciovala návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávnenou, súd
rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s
tým súvisiacich.

27. Pretože súd návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyhovel, nárok na náhradu trov konania by
súd priznal povinnej ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že povinná si
v súvislosti s jej návrhom na zastavenie exekúcie náhradu trov konania neuplatnila, súd v súlade s
princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že povinnej
náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal.

28. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).