Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. marec 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/129/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110229332
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Juríková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5110229332.5

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: Diners Club CS, s.r.o., so sídlom Nám. Slobody 11,
811 06 Bratislava, IČO: 35 757 086, zastúpený spoločnosťou BRICHTA & PARTNERS s. r. o., so
sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: N. I., nar.
XX.XX.XXXX, registrovaný ako občan Únie na adrese Mesto Žilina, občan Poľskej republiky, v spore o
zaplatenie 3.282,24 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h l a s u j e, že n e m á právomoc na konanie v spore o zaplatenie 3.282,24 eur s
príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 8C/129/2011 a konanie z a s t a v u j e.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III.ŽalobcovisaprostredníctvomprevádzkovateľasystémuSlovenskápošta,a.s.,sosídlomPartizánska

cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, v r a c i a súdny poplatok vo výške 186,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.10.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
3.282,24 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Súd v predmetnej veci vydal dňa 09.12.2010 platobný rozkaz č.k. XRo/XXX/XXXX-XX, ktorý sa

žalovanému nepodarilo doručiť na žiadnu zo zistených adries, preto bol postupom podľa § 173 ods. 2
O.s.p. platobný rozkaz dňa 25.05.2011 zrušený.

3. Pokiaľ ide o zisťovanie pobytu žalovaného na území Slovenskej republiky, tak žalobca v žalobe
uviedol,žeadresatrvaléhopobytužalovanéhojeN.P.,01001Žilina.Nauvedenúadresusažalovanému
nepodarilo doručovať súdne zásielky, z ktorého dôvodu súd pristúpil k šetreniu pobytu žalovaného.

Z oznámenia Oddelenia cudzineckej polície policajného zboru Žilina (ďalej len „OCPPZ“) zo dňa
28.01.2011 súd zistil, že žalovaný je registrovaný v IS MVSR ako cudzinec s povoleným pobytom na
území SR na adrese: N. P. XXXX/XX, Ž.. Platnosť pobytu je do 21.06.2011. Vyťažením recepčnej na
uvedenej adrese bolo zistené, že žalovaný sa na danej adrese už dlhšiu dobu nezdržiava, naposledy
bol videný na ubytovni niekedy v roku 2008. Iný pobyt uvedenej osoby na území SR nebol známy.

4. Súd následne skúmal pobyt žalovaného lustráciou v registri Sociálnej poisťovne dňa 24.2.2011.
Sociálna poisťovňa evidovala pobyt žalovaného na adrese J. XX, XXX XX D.. Súdne písomnosti sa
nepodarilo doručiť ani na takto zistenú adresu. Následne ich súd doručoval opakovane na adresu
uvedenú v žalobe, avšak bezvýsledne. Opätovným dotazom na OCPPZ bolo zistené, že žalovaný mal
od 23.06.2006 na území SR registrovaný trvalý pobyt ako občan EHP v zmysle zákona č. 48/2002 Z.z.
o pobyte cudzincov na adrese: N. P. XXXX/XX, Ž.. Ďalšou lustráciou v informačných systémoch MV

SR bolo zistené, že trvalý pobyt v domovskej krajine mal naposledy na adrese: XX XXX J., B.. V. XX/
X, N. W.. Previerkou pobytu na adrese N. P. XXXX/XX, XXX XX Ž. bolo vyťažením N.. Š. - recepčnejubytovacieho zariadenia B. XH Ž. zistené, že na uvedenej adrese sa menovaný už dlhodobo nezdržiava
a jeho pobyt na území SR nie je známy. Toto oznámenie bolo súdu doručené dňa 19.05.2011.

5. Na základe nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28.05.2001 o spolupráci medzi súdmi členských
štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach súd požiadal Okresný súd v
Katowiciach dňa 05.12.2011 o doručenie žaloby žalovanému, predvolania na pojednávanie a vykonanie
jeho výsluchu. Z oznámenia príslušného súdu v Poľskej republike zo dňa 23.03.2012 vyplýva, že
súčinnosť spojenú s doručovaním písomnosti žalovanému sa nepodarilo vybaviť do 1 mesiaca.

6. Rovnakým postupom súd za účelom vypátrania pobytu žalovaného v Poľskej republike realizoval
dňa 03.01.2019 dožiadanie na Okresný súd v Katowiciach. Dožiadaný súd však nevyhovel žiadosti
o doplňujúce informácie z dôvodu, že žiadosť nespadá do pôsobnosti vyššie citovaného nariadenia.
Dňa 05.03.2019 tunajší súd opätovne urgoval vykonanie predmetného dôkazu Okresným súdom v
Katowiciach, avšak bez odpovede.

7. V danej veci súd kontaktoval aj príslušné body EJN v Poľskej republike, The District Court for Eastern
part of Katowice. Všetky dožiadania na príslušné orgány Poľskej republiky zostali bezvýsledné. Dňa
12.03.2020 žiadal Okresný súd Žilina o súčinnosť Mestský úrad, ohlasovňu pobytu v Žiline. Okresnému
súdu v Žiline bola dňa 26.03.2020 doručená odpoveď, že žalovaný sa v evidencii úradu nenachádza.

Následne dňa 07.04.2020 súd žiadal o poskytnutie súčinnosti opakovane OCPPZ. Z odpovede mal súd
zistené, že žalovaný bol registrovaný ako občan Únie na adrese N. P.U. XXXX/XX, XXX XX Ž. v dobe
od 21.6.2006 do 05.08.2016, od 05.08.2016 je registrovaný na adrese Mesto Žilina.

8. Následne súd podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

oznámil žalovanému, že dňa 04.10.2010 bola na tunajší súd podaná žaloba v právnej veci, ktorá je
predmetom tohto konania.

9. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), toto nariadenie sa uplatní v
občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu a tribunálu. Neuplatní sa najmä na
daňové, colné a správne veci.

12. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

13. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch

iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

14. Podľa čl. 15 ods. 1 Nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely,
ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto
oddielu,pričomniesúdotknutéustanoveniačlánku4ačlánku5bod5,akidea)ozmluvuopredajitovaru

na splátky alebo b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru,
ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s
účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek
spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto
členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.

15. Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.16. Podľa čl. 24 Nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má
právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa
žalovanýzúčastníkonania,lenabynamietolabsenciuprávomoci,aleboakmáinýsúdvýlučnúprávomoc

podľa článku 22.

17. Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na
súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc,
ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd vo veci
konať, je právomoc súdu, ktorú procesnú podmienku súd skúma v každom štádiu konania. V danej veci
ide o konanie v občianskoprávnej veci s medzinárodným prvkom, ktorý je daný bydliskom žalovaného,
preto súd skúmal svoju právomoc v zmysle príslušných ustanovení Nariadenia, ktoré musí súd v zmysle
čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky aplikovať prednostne pred zákonmi Slovenskej republiky.

19. Základným kritériom (hraničným určovateľom) pre určenie právomoci súdu na konanie v predmetnej
vecijevzmyslečl.3ods.1,akoajčl.16ods.2Nariadeniabydliskožalovaného.Nariadenievčl.59ods.1
ukladásúduzaúčelomurčenia,čimáúčastníkbydliskovčlenskomštáte,ktoréhosúdomvovecinapadla
žaloba, použiť právny poriadok svojho štátu. Civilný sporový poriadok pojem „bydlisko“ nepoužíva. Podľa

súdu za bydlisko na účely konania podľa príslušných ustanovení Nariadenia je potrebné považovať
miesto pobytu osoby, kde sa skutočne zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvale, t.j. kde žije, navštevuje
školu, pracuje. Adresa, ktorá je v zmysle vnútroštátneho práva administratívne registrovaná ako trvalý
pobyt osoby, nie je podľa súdu pri aplikácii Nariadenia rozhodujúca, zvlášť, pokiaľ ide o konanie týkajúce
sa spotrebiteľa ako právne a ekonomicky slabšej strany sporu.

20. V danej veci súd zistil, že žalovaný je občanom Poľskej republiky, bol registrovaný ako občan Únie na
adrese N. P. XXXX/XX, XXX XX Ž., v dobe od 21.06.2006 do 05.08.2016 a od 05.08.2016 je registrovaný
na adrese Mesto Žilina. Na uvedenej adrese sa pritom žalovaný nezdržiaval už v čase podania žaloby
a jeho pobyt na území Slovenskej republiky nie je známy. Zistenie pobytu žalovaného na území Poľskej

republiky cestou dožiadania bolo bezúspešné.

21. Na základe uvedeného možno konštatovať, že v danej veci nastali okolnosti, pre ktoré súd nemá
právomoc vo veci ďalej konať, nakoľko v zmysle čl. 18 ods. 2 Nariadenia nemožno žalovaného vo
veciach spotrebiteľských zmlúv žalovať na súde členského štátu, v ktorom žalovaný nemá bydlisko. To,

že žalovaný má v zmysle zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky
registrovaný pobyt ako občan Únie na adrese Mesto Žilina, na uvedenej skutočnosti nič nemení, nakoľko
žalovaný sa reálne na území Slovenskej republiky nezdržiava. V danej veci je teda potrebné aplikovať čl.
16 ods. 2 Nariadenia, z ktorého vyplýva, že žalovaného ako spotrebiteľa možno žalovať len na súdoch
členského štátu, v ktorom má bydlisko. Bez právnej relevancie je i to, že tunajší súd nezistil, kde má

žalovaný bydlisko v čase jeho rozhodovania.

22. Bez ohľadu na vyššie uvedené by bola daná právomoc slovenských súdov na konanie a
rozhodovanie v prejednávanej veci, ak by došlo medzi sporovými stranami k dohode o právomoci podľa
čl. 17 Nariadenia. Súd zistil, že takáto dohoda medzi stranami sporu uzavretá nebola, resp. nevyplýva

zo spotrebiteľskej zmluvy - žiadosť o vydanie kreditnej karty zo dňa 07.08.2008, ani z obsahu spisového
materiálu. Tunajší súd si mohol založiť právomoc v prejednávanej veci v súlade s čl. 24 Nariadenia
v prípade, ak by sa žalovaný zúčastnil na konaní a nenamietal by absenciu právomoci slovenských
súdov. V danej veci sa však žalovanému napriek úsiliu súdu nepodarilo doručiť žiadnu súdnu písomnosť,
vrátane predvolania na pojednávanie, tak na území Slovenskej republiky, ako aj na území Poľskej

republiky.

23. Je teda potrebné uzavrieť, že žalovaný nemá bydlisko na území Slovenskej republiky (reálne sa na
území Slovenskej republiky nezdržiava), nezúčastnil sa konania pred tunajším súdom, pričom právomoc
súdu v čase jeho rozhodovania nebolo možné založiť na základe žiadneho ustanovenia Nariadenia.

Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci (konať a rozhodnúť) slovenských súdov o predmetnej žalobe
je nedostatkom podmienok konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd po vyhlásení, že nemá právomoc
v danej veci konať, postupom podľa § 9 CSP v spojení s čl. 26 ods. 1 Nariadenia konanie zastavil. Keďžeprávomoc konať o tejto žalobe patrí orgánom iného štátu, nebolo možné vec súčasne postúpiť podľa
§ 10 ods. 1 CSP.

24. Záverom súd len podotýka, že právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv je v zásade totožne
upravená aj v súčasne platnom Nariadení RADY (ES) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

25. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Súd nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal s ohľadom na dôvod zastavenia

konania, ktorým je absencia právomoci slovenských súdov na konanie o predmetnej žalobe, nakoľko
nie súd dané podmienky pre posudzovanie procesného zavinenia na zastavení konania.

28. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „ZSP“), poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na

základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok
právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená
odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti
zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený
poplatok prevzal.

29. Podľa § 11 ods. 4 prvá veta ZSP, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia
podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura.

30. Podľa § 11 ods. 6, písm. b) ZSP, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému

evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku
alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej
správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30

dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

31. Žalobca zaplatil súdny poplatok zo žaloby vo výške 186,- eur. Vzhľadom na to, že konanie bolo
zastavené pre nedostatok právomoci súdu, súd v zmysle citovanej právnej úpravy vrátil žalobcovi súdny
poplatok vo výške 186,- eur. Tunajší súd je zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, preto

zašle odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku prevádzkovateľovi systému (Slovenská pošta,
a.s.), ktorý poplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia (§
11 ods. 6 písm. b) Zákona o súdnych poplatkoch).

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Žilina. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Proti výroku III. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.