Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119200355
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5119200355.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. L.
XXXX/XX, o zaplatenie 2.916,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 6Csp/4/2019-63 zo dňa 22.05.2020, takto

r o z h o d o l :

Vo výroku I., odvolaním nenapadnutom, ostáva rozsudok okresného súdu
n e d o t k n u t ý .

Vo výrokoch II. a III., ktorým vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania, rozsudok
z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a späť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.502,96 Eur spolu s úrokom za obdobie do 20.12.2018 vo výške 136,32 Eur, úrokom z omeškania
za obdobie do 20.12.2018 vo výške 1,28 Eur, poplatkami za poistenie za obdobie do 20.12.2018 vo
výške 5,31 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.502,96 Eur od 16.05.2020 do
zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie

zdôvodnil s poukazom na ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ust. zákona č. 129/2010 Z. z., § 565
OZ, resp. § 517 ods. 2 OZ. V odôvodnení súd uviedol, že medzi účastníkmi bolo nesporné uzatvorenie
zmluvy o úvere zo dňa 21.11.2013, v zmysle ktorej bol poskytnutý žalovanej úver vo výške 4.000,00 Eur,
ktorý sa zaviazala splácať v 120 mesačných splátkach od 16.12.2013 s konečnou splatnosťou úveru
dňa 15.11.2023. Súd mal preukázané, že žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas
neplnila. V tomto prípade súd dospel k záveru, že nárok je dôvodný len do výšky istiny 1.502,96 Eur,

čo predstavuje splátky úveru po splatnosti do 15.05.2020. Súd uviedol, že nemal preukázané splnenie
podmienok pre zosplatnenie celého úveru, keď bola predložená listina, na základe ktorej mala byť
žalovaná upozornená na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, avšak nebol predložený žiadny
dôkaz, že táto listina sa dostala do dispozície žalovanej. Preto boli priznané len splátky a príslušenstvo
splatné do dňa vyhlásenia rozsudku. Podľa súdu prvej inštancie žalobca tak nepreukázal, že došlo ku
splatnému zosplatneniu celého zvyšku úveru.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote proti výroku II. a III., ktorým sú žalobu vo zvyšnej
časti zamietol a rozhodol o trovách konania, podal odvolanie žalobca. Dôvodil s poukazom na ust. § 365
ods. 1 písm. b/ a h/ CSP tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp.
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu súd prvej inštancie

porušil právo na spravodlivé súdne konanie a postupoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti
súdneho konania, keď spochybnil tvrdenia žalobcu, ktoré protistranou spochybňované neboli. V zmysle§ 151 CSP výslovne nepopreté tvrdenia sa považujú za nesporné. V súlade s touto prejednacou
zásadou civilného sporového konania je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, a to aj v
spotrebiteľských sporoch. V odvolaní poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, ktoré mali podporiť ním

prezentované závery. Keďže súd nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením
§ 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho nepredvídateľný postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právom
sporovej strany na spravodlivý proces. Žalovaný netvrdil, že mu opakované upozornenie (na možnosť
zosplatnenia) nebolo doručené. Pokiaľ súd návrh považoval za neúplný, mal možnosť vyzvať na jeho
doplnenie alebo opravu v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Ďalej v odôvodnení odvolania žalobca uviedol,

že disponuje doručenkou a túto vo fotokópii ako dôkaz o doručovaní opakovaného upozornenia na
možnosť zosplatnenia dlhu priložil k odvolaniu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu a
zároveň rozhodol v prospech žalobcu aj o trovách konania.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná (vyjadrenie nazvala ako odvolanie), pričom uviedla, že

žalovanú sumu zaplatila v roku 2016, doklad o zaplatení nemá k dispozícii. Po získaní tohto dokladu z
archívu J. L. ho doručí súdu.

4. K podanému vyjadreniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že tvrdenie žalovanej je nepravdivé
a zavádzajúce. Žalobca neeviduje úhradu dlžnej sumy, ktorá mala byť údajne zaplatená v roku

2016. Naopak, z dokumentu prehľadu splácania úveru vyplýva, že v roku 2016 boli na dlh žalovanej
uskutočňované pravidelné zmluvne dohodnuté splátky, v ktorých žalovaná kontinuálne pokračovala až
do 08/2018. Žiadal preto, aby súd vyhovel odvolaniu a rozhodol v zmysle jeho návrhu.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanoveniach §

379 a 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 CSP napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP. Výrok I., ktorý odvolaním
nebol napadnutý, ponechal nedotknutý.

6. V danom prípade, ako vyplynulo z obsahu spisu preskúmavaného rozsudku a obsahu odvolania,
súd prvej inštancie posudzoval nárok z úverovej zmluvy, ktorej uzatvorenie a podmienky medzi
účastníkmi sporu vzhliadol ako nesporné. Žalobca v žalobe uviedol, že pre neplnenie si povinnosti zo
strany žalovanej upozornil žalovanú na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia úveru, a to
opakovanýmupozornenímzodňa17.10.2018,resp.následnezaslalvýzvuopredčasnejsplatnostiúveru

dňa 20.12.2018. Požadoval tak zaplatiť celý zvyšok nesplateného úveru pozostávajúci z istiny, úrokov,
úrokovzomeškania,zpoplatkuzaupomienkuapoplatkuzapoistenieschopnostisplácaťúver.Súdprvej
inštancie výzvou zo dňa 17.01.2019 žiadal žalobcu ozrejmiť, či a akým spôsobom bola suma 200,00 Eur
uplatňovaná titulom poplatkov za poskytnutie úveru žalovaným uhradená a či bola táto suma započítaná
do výšky poskytnutého úveru vo výške 4.000,00 Eur, resp. aby pripojil dôkazy, ktoré preukazujú tvrdenia

žalobcu, a to výpis z úverového účtu žalovanej, prípadne inú istinu, z ktorej vyplýva, ako žalovaná plnila
a na aké položky boli jej plnenia započítané. Na základe tejto výzvy žalobca dňa 28.01.2019 súdu doručil
v písomnej podobe prehľad úhrad do zosplatnenia úveru, špecifikáciu úrokov a úrokov z omeškania,
ako aj prehľad splátok, s ktorými sa žalovaná dostala do omeškania pred zosplatnením úveru. Tiež
bolo upresnené, koľko z úveru bolo vyplatené priamo žalovanej (3.800,00 Eur), pričom suma 200,00

Eur bola odpočítaná na úhradu poplatku za poskytnutie úveru započítaním. Žalovaná prevzala žalobu
s poučením a s výzvou dňa 15.02.2019. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nariadeného pojednávania
vo veci sa nezúčastnila. Na prejednanie sa nedostavil ani žalobca, ktorý neprítomnosť ospravedlnil (z
dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a tiež hospodárnosti konania s úmyslom nenavyšovať trovy). Súd
prvej inštancie následne v odôvodnení rozsudku uviedol, že nemal preukázanú skutočnosť o tom, že

upozornenie na možnosť splatnosti dlhu bolo žalovanej doručené. Priznal tak len časť neuhradených
splátok, ktoré boli splatné do vyhlásenia rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vzhľadom na
úspech v konaní rozhodol aj o trovách.

7. V zmysle § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Podľa § 296 CSP
spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania
a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Podľa novej právnej úpravy (prijatie CSP), súd môžezásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej
právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj
koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva

na procesné strany. Výnimočne však súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ak je to
potrebné pre rozhodnutie vo veci, čo je možné okrem iného aj v spotrebiteľských sporoch. Súd aj bez
návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz, pričom takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou
ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Súd sa tak nebude
spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú

iniciatívu sám.

8. Ako vyplynulo z vyššie uvedených skutočností, v tomto prípade žalobca v žalobe opísal rozhodujúce
skutočnosti, na základe ktorých požadoval voči žalovanej svoj nárok. Žalovaná ostala nečinná, tvrdenia
žalobcu nijakým spôsobom nespochybňovala. V tomto prípade súd z vlastnej iniciatívy dospel k
záveru, že nie je preukázaná tvrdená skutočnosť oboznámenia žalovanej s možnosťou zosplatniť úver

predložením dôkazu (doručenky) o tom, že toto upozornenie sa dostalo do dispozície žalovanej. Pokiaľ
by túto skutočnosť namietala žalovaná vo vyjadrení k žalobe, mohol na to žalobca reagovať a ním
spochybnené tvrdenie preukázať dôkazným prostriedkom, v tomto prípade predložením doručenky. Túto
iniciatívu za žalovanú prebral súd, avšak nijakým spôsobom pred vyhlásením rozsudku nespochybnil
skutočnosť, že žalovaná bola upozornená na možnosť zosplatnenia celého zvyšku nesplateného úveru.

O tomto sa dozvedel žalobca až z odôvodnenia rozsudku, pričom reagoval tak, že predložil kópiu
doručenky. Odvolací súd má za to, že v tomto prípade bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý
proces, keď bez toho, aby bol zo strany súdu upozornený, že súd skutočnosť, či bola výzva žalovanej
doručená, bude preskúmavať ako spornú, avšak na vykonanie takéhoto dôkazu nebol zo strany
súdu upozornený. Nemohol tak reagovať a predložiť dôkaz v prejednávanej veci ku skutočnosti,

ktorú spotrebiteľ nespochybnil, ale v jeho mene ju spochybnil súd. Z uvedených dôvodov preto
neostalo odvolaciemu súdu iné, než v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie, ktorý posúdi, či na preukázanie tvrdení žalobcu postačuje predložená
fotokópia doručenky, alebo bude vyžadovať iný dôkaz, ktorým žalobca preukáže svoje tvrdenia ohľadom
doručovania výzvy žalovanej týkajúcej sa zosplatnenia celého zvyšku úveru.

9.PrávonasúdnuochranuokremÚstavySR(článok46ods.1),Listinyzákladnýchprávaslobôd(článok
36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 6 ods. 1) zabezpečujú a
vykonávajú jednotlivé ustanovenia CSP (napr. článok 9, § 123, § 177 a podobne). Obsahom práva na
súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa,

prejednala v dvojinštančnom konaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti neostalo odvolaciemu súdu iné, ako
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodne s poukazom na ust. § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).