Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109205895
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7109205895.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Anny Slovinskej, v právnej veci žalobkyne A. C., bývajúcej na H. Č.. XXX
W. W. S. N., zast. JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom na Kováčskej 28 v Košiciach, proti
žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom na Garbiarskej č. 2 v Košiciach, zast. JUDr.
Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom na ul. B. Němcovej č. 22 v Košiciach, o zaplatenie 2.505,97
€ s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 39C 127/2009-386 zo
dňa 8.11.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti, vo výroku o zastavení konania a vo výroku

o trovách konania.

Z a v ä z u j e žalovanú nahradiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 131,15 € do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku advokátovi žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom konanie o návrhu žalovanej na prerušenie konania zastavil, žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobkyni 2.505,97 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 11.2.2012 do zaplatenia v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti uplatňovaných úrokov z omeškania

zamietol.Žalovanúzaviazalnahradiťžalobkynitrovykonaniavovýške1.294,14€,zčohosuma1.194,64
€ predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 99,50 € predstavuje iné trovy, a to na účet právneho
zástupcu žalobkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil tým, že účastníci
konaniauzavrelipísomnúpoistnúzmluvupreprípadsmrtiadožitiasozačiatkompoisteniadňa26.1.1997
a koncom poistenia 26.1.2012 s dojednaným poistným 345,-Sk mesačne, ktoré žalobkyňa zaplatila a
poistná suma pre prípad dožitia bola stanovená na sumu 75.495,-Sk. Žalovaný listom zo dňa 23.6.2008
oznámil žalobkyni, že dňa 16.5.2008 došlo k zrušeniu poistnej zmluvy na základe ustanovení OZ v

nadväznosti na list poisťovne o prepočte pri produkte ÚDP-K. Poisťovňa nemôže pokračovať v poistení,
ktoré bolo nesprávne kalkulované, preto v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok
došlo k zániku poistenia. Žalovaná odvodzuje zánik poistného vzťahu následnou nemožnosťou plnenia
v dôsledku zmeny právnej úpravy, a to zavedením § 31a zák. č. 186/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný
Zákon95/2002opoisťovníctve.Zadanejsituácie,keďsažalovanásprávalatak,akokebyzmluvnývzťah
už netrval, sa žalobkyňa dostala do stavu právnej neistoty, čo mienila riešiť podaním pôvodnej určovacej
žaloby. V priebehu konania však nastala zmena v poistnom vzťahu, a to vznikom poistnej udalosti, teda

dožitia, preto sa domáhala priamo peňažného plnenia vo výške zmluvne dojednanej poistnej sumy po
prepočte na eurá. Súd prvého stupňa sa v súvislosti s obranou žalovanej nestotožnil s jej tvrdením o tom,
že kroky realizované vo vzťahu k žalobkyni, ktorých výsledkom bolo oznámenie o zániku poistenia, mali
predstavovať zosúladenie zmluvného vzťahu s novou právnou úpravou, pretože takýto záver z obsahuúkonov nevyplýva. Naopak z jednotlivých oznámení a prepočtov poisťovne je zrejmé, že žalovaný ich
odôvodňoval v súvislosti s vykonanou kontrolou NBS Slovenska a v tej súvislosti s tvrdenou potrebou
urobiť prepočet pôvodne nastaveného poistenia. Nestotožnil sa ani s názorom žalovanej, podľa ktorého

zánik poistenia nastal v súlade s článkom 11 ods. 2 VPP, ktorý predpokladá žiadosť poisteného s
ukončenímzmluvnéhovzťahu,aležalobkyňatakútožiadosťnepodala.Tiežsasúdnestotožnilsnázorom
žalovanej, že v dôsledku vykonanej kontroly dozorujúcim orgánom bola poisťovňa nútená pod hrozbami
uloženia vysokých pokút urobiť nové prepočty poistného už v existujúcich zmluvných vzťahoch. Podľa
názoru súdu závery z predmetnej kontroly tomu nezodpovedajú a ide iba o nesprávnu alebo nepresnú

interpretáciu poisťovne o tom, čo jej bolo zo strany NBS uložené. Zmena právnej úpravy môže mať za
následok následnú objektívnu nemožnosť plnenia ako jeden z možných spôsobov zániku zmluvného
vzťahu stanoveného zákonom. Podľa názoru súdu zavedením § 31a zákona č. 186/2004 Z.z. nedošlo
k takej zmene právneho predpisu alebo právnej úpravy, ktorá by predstavovala následnú objektívnu
nemožnosť plnenia, a teda zánik vzťahu. V tejto súvislosti poukázal súd na skutočnosť, že poisťovňa od
začiatku poistného zmluvného vzťahu, do ktorého vstúpila so žalobkyňou, bola povinná vykonávať svoju

činnosť s odbornou starostlivosťou. V tejto povinnosti je zahrnutá okrem iného aj povinnosť poisťovne
stanoviť výšku poistného tak, aby nastavené poistné zodpovedalo a bolo adekvátne budúcemu plneniu.
Za tým účelom bola poisťovňa povinná nastaviť určeným spôsobom poistnomatematické postupy, ktoré
by zabezpečovali a garantovali adekvátnosť medzi poistným a budúcim plnením, a to bez ohľadu na
to, či táto povinnosť je alebo nie je priamo upravená právnym predpisom. Pokiaľ táto povinnosť bola

výslovne zakotvená do zákona až novelou zákona č. 95/2002 Z.z., nejde o žiadnu novú povinnosť,
pretože táto už existovala od začiatku poistného vzťahu. Preto nemožno v danom prípade hovoriť o tom,
že zmena právnej úpravy spôsobila následnú nemožnosť plnenia predpokladanú v ust. § 575 OZ. Ďalej
súd prvého stupňa poukázal na to, že poistná zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania ako zmluvné
strany predstavuje založenie záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy a práva a povinnosti z nej

vyplývajúce sa riadia obsahom zmluvy a Občianskym zákonníkom ako základnou úpravou pre celú
oblasť súkromného práva. Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov je predpisom verejného práva, ktorý neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné
podmienky, ktoré by sa týkali ich uzavretia, ich zániku, prípadne práv a povinností zmluvných strán.
Preto aj z tohto dôvodu nemohlo podľa súdu prvého stupňa dôjsť k zániku poistného vzťahu podľa tohto

osobitného zákona o poisťovníctve. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že žalovaný v konaní
nepreukázal nemožnosť plniť z predmetnej zmluvy v zmysle ust. § 575 ods. 1, 2 OZ, pretože tvrdenú
nemožnosť plnenia z poistnej zmluvy z dôvodu prípadnej nedostatočnosti výšky technických rezerv na
životné poistenie mohla poisťovňa vykryť aj iným spôsobom ako zmenou poistnej zmluvy. Podľa § 575
ods. 2 OZ, pokiaľ záväzok možno splniť hoci aj za sťažených podmienok alebo s väčšími nákladmi,

nejde o prípad zániku záväzku. Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor súdu, ako aj vzhľadom
na zistenie, že do dňa rozhodnutia žalovaná neposkytla žalobkyni poistné plnenie pre prípad dožitia v
čiastke 2.505,97 €, súd žalobu v tejto časti považoval za dôvodnú a vyhovel jej. Súčasne vzhľadom
na uplatňované príslušenstvo k tejto čiastke, súd priznal úrok z tejto sumy vo výške 9% od 11.2.2012,
a to z dôvodu, že poistnou udalosťou bolo dožitie žalobkyne, ktoré nastalo dňa 26.1.2012 a lehotu

splatnosti potom súd počítal od 27.1.2012 pripočítaním 15-dňovej lehoty na plnenie. Márnym uplynutím
tejto lehoty sa žalovaná dostala do omeškania. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa vyhovel žalobe
v časti o zaplatenie 2.505,97 € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 11.2.2012 do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti uplatňovaného úroku z omeškania z uvedených dôvodov žalobu zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keď zaviazal neúspešnú žalovanú na
náhradu trov voči úspešnej žalobkyni v plnej výške z dôvodu, že neúspech žalobkyne bol len nepatrný vo
vzťahu k jej úspechu. Žalovaného zaviazal nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 1.294,14 € a iné
trovy. Tieto trovy zaviazala nahradiť na účet advokáta žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to proti vyhovujúcemu a zastavujúcemu výroku a
výroku o trovách konania. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že žalovaný nemohol predvídať, že
poistnomatematický vzorec výpočtu poistného je nesprávne schválený štátnym orgánom a v tomto
zmysle zotrval až do tretej kontroly vykonanej Národnou bankou Slovenska v rokoch 2007 až 2008.
Namiesto sumy 11,45 € mala navrhovateľka správne platiť sumu 17,29 € mesačne, ktorou by si

žalobkyňa mala predplatiť konečnú poistnú sumu 1.805,12 € namiesto sumy 2.505,97 €, ktorú si
v skutočnosti nepredplatila. Po vykonanej kontrole v roku 2007 a 2008 NBS došlo pre žalovaného
nepredvídateľne a bez možnosti zvrátiť daný stav k nutnosti vyhodnotiť situáciu tak, že navrhol
navrhovateľke tri alternatívy ďalšieho postupu vo vzniknutej situácii, ktorú nezavinil, v snahe, abydosiahol v prvom rade dohodu so žalobkyňou, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Keď súd žalobe vyhovel,
napadnutým rozhodnutím odmietol žalovanému prístup k spravodlivému rozhodnutiu. Bolo mu odňaté
jeho právo na spravodlivé a vyvážené rozhodnutie, pretože takéto rozhodnutie mal súd učiniť v spore,

ktorý žalovaný považuje za značne atypický v porovnaní s klasickými sporovými prípadmi najčastejšie
vznikajúcimi z neplnenia a porušenia vzájomných zmluvných povinností. Pri niektorých druhoch zmlúv
je verejný záujem na ich vyváženosti tak veľký, že bol vytvorený osobitný úrad poverený vykonávaním
ex antkontroly týchto zmlúv. Takéto zmluvy spadajú pod kategóriu tzv. regulovaných zmlúv, ktoré
predstavujú medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. Takýmito zmluvami sú aj zmluvy

poistné. Prvostupňový rozsudok poskytol právnu ochranu žalobkyni v situácii, v ktorej žalovaný porušuje
povinnosti uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise, žalobca si nárokuje plnenie vo výške,
ktoré si v uhradenej cene v skutočnosti nepredplatil a potenciálne neustále sa zvyšujúce riziko a
nárast škody sa prenáša na štát, dokým posledný z vadných poistných vzťahov nezanikne. Navrhol,
aby odvolací súd postupoval podľa § 238 ods. 3 O.s.p. a vo výroku potvrdzujúceho rozsudku dovolanie
pripustil z dôvodu riešenia otázok naliehavého právneho záujmu, pretože tieto doteraz riešené nie sú

a môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej v tomto, ale i v ďalších sporných prípadoch
medzi žalovaným a inými žalobcami. Namietal zároveň aj súvisiaci výrok o trovách konania. Preto
navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Žalobkyňa navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uplatnila náhradu trov odvolacieho
konania v sume 131,15 €. Poukázala na to, že bolo preukázané, že poistná zmluva má všetky základné
náležitosti, ktoré ukladá kogentné ustanovenie § 788 ods. 2 OZ. Poistná zmluva okrem iných základných
náležitostí obsahuje stanovenie výšky poistného plnenia, ktorej výplata v prípade poistenia osôb je
garantovaná poisťovateľom. Poistná zmluva obsahuje aj stanovenie výšky poistného a túto nemožno,

ako to vyplýva z ust. § 493 OZ meniť bez súhlasu jeho strán. Bolo jednoznačne preukázané, že k zmene
pôvodne dojednanej poistnej zmluvy nedošlo.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a konanie

zastavené a vo výroku o trovách konania a dospel k záveru, že neboli dôvody ani pre zmenu ani pre
zrušenie rozsudku v napadnutej časti.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom spočívajúcim v tom,
že v konaní nebola preukázaná skutočnosť spôsobujúca zánik poistnej zmluvy z dôvodu nemožnosti
plnenia. Následne vec aj správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že poistenie zaniklo až uplynutím

dohodnutej doby a nárok žalobkyne na vyplatenie dohodnutého poistného plnenia pre prípad dožitia je
oprávnený v ňou uplatnenej výške. Správne súd skonštatoval, že k zániku poistného plnenia nedošlo
v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie žalovanej a
správne skonštatoval aj to, že k zániku zmluvného vzťahu nedošlo ani z dôvodu nemožnosti plnenia
zo strany žalovanej, keďže nedošlo k novácii záväzku, pretože chýbala obojstranná dohoda v tomto

smere. Aj keď ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve stanovilo poisťovniam povinnosť určiť
výšku poistného na základe poistnomatematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala
trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsob ich
umiestnenia, neznamená to, že pred účinnosťou tohto ustanovenia žalovaná nemala povinnosť určiť
výšku poistného na základe poistnomatematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala

trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov. Práve naopak ako žalovaná vo svojich podaniach uviedla
v roku 1995 Ministerstvo financií SR ako dozorný orgán nad poisťovníctvom jej schválil kalkuláciu
poistnej tvorby ÚDP-K v rámci obchodného plánu. Táto kalkulácia bola označená za správnu aj v
roku 1999. NBS ako orgán dohľadu nad poisťovníctvom konštatoval chybu v kalkulácii žalovanej
až dňa 21.2.2008. Skutočnosť, že pri vypracovaní kalkulácii poistného došlo k poistnomatematickej

chybe má za následok len to, že nedošlo k zániku zmluvy z dôvodu nemožnosti jej plnenia ani pre
zmenu právneho predpisu, ale došlo len k nesprávnemu úradnému postupu orgánu dohľadu nad
poisťovníctvom pri schvaľovaní kalkulácie poistnej sadzby. Samotná okolnosť, že došlo k prípadnému
pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu v poisťovacejčinnosti žalovanej, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika poistenia sadzby ÚDP-K, nie je
podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie nároku žalobkyne významná. Podľa § 797 ods. 2 OZ
právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť.

Podľa článku 15 ods. 1 všeobecných podmienok pre životné poistenie z poistenia pre prípad dožitia,
je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu, ak sa poistený dožije dňa poistenia v poistnej zmluve.
Vzhľadom na to, že poistná zmluva zanikla dožitím žalobkyne, vzniklo jej právo podľa citovaného článku
na výplatu dohodnutej poistnej sumy. Za správny preto považuje odvolací súd postup súdu prvého
stupňa, keď žalobe vyhovel a správne určil aj úrok z omeškania vo výške 9% s počiatkom 15 dní po

vzniku nároku na výplatu poistného plnenia. Odvolací súd potvrdil ako vecne správny aj výrok o trovách
konania, pretože žalobkyňa mala skutočne v konaní neúspech len v nepatrnej časti.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že zaviazal neúspešného odvolateľa k náhrade trov odvolacieho konania, ktoré žalobkyni
vznikli a pozostávali z jedného úkonu právnej služby v hodnote 101,25 €, režijného paušálu 8,04 € a

DPH 21,86 €. Túto sumu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal nahradiť advokátovi žalobkyne.

V súvislosti so žiadaným pripustením dovolania a návrhom žalovanej na prerušenie konania poukazuje
odvolací súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2014, č.k. 2 Cdo 229/2013, ktorý riešil tieto
otázky a dospel k záveru, že pre poistenú skutočnosť ohľadom výpočtu poistného a výšky poistného

plnenia nemohli mať za následok zánik poistného vzťahu jednostranným úkonom žalovanej a pre
žalovanú to neznamená zánik povinnosti zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale len vznik nároku voči štátu
na náhradu škody vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkovi, resp. ušlého zisku.

Nebol preto dôvod ani na prerušenie konania, o čom už rozhodol súd prvého stupňa a rozhodnutie bolo

potvrdené odvolacím súdom v konaní 5 Co 25/2011-204. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil
aj výrok o zastavení konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.