Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. december 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7Csp/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119204552
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4119204552.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobkyne: X. J., nar. XX.XX.XXXX,

bytom L., G. XX/X, toho času bytom D. XX/X, F. L., O. proti žalovanému : Pohotovosť, s.r.o., so sídlom
Bratislava,Pribinova25,IČO:35807598,zastúpený:JUDr.KatarínaHegedüšová,advokátkasosídlom
Bratislava, Majerníkova 3/A, v konaní o vzájomnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa o zaplatenie sumy 1050 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia zamieta
v celom rozsahu.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, do 3

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovanému sa proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 35,48%, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 30.04.2019, domáhal zaplatenia istiny 1600 eur, odplaty vo
výške 448 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, poplatkov za upomienky vo výške 180 eur, zmluvného
úroku vo výške 68,50% ročne zo sumy 1600 eur od 29.04.2015 do zaplatenia, zákonného úroku z

omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1600 eur od 30.04.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 404202390
dňa 29.04.2015, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1600 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť
žalovaná spolu s odplatou, úrokom z poskytnutého úveru, termín konečnej splatnosti bol 29.04.2016.V
zmysle Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, sa dohodli,
že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úver v lehote dohodnutej v zmluve, žalovaná sa zaväzuje
žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur.

2. Žalovaná dňa 25.01.2020 doručila súdu vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhala voči žalobcovi
zaplatenia sumy 1050 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 350 eur od
12.08.2019dozaplatenia,zosumy350eurod10.09.2019dozaplatenia,zosumy350eurod30.09.2019
do zaplatenia, a súčasne zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenie vo výške 500 eur. uviedla,
že so žalobcom uzatvorila štyri zmluvy a to zmluvu č. 401000916 z 20.04.2013 s istinou 600 eur, vo
vzťahu ktorej zaplatila 1206 eur, zmluva č. 404201268 z 13.05.2013 s istinou 350 eur, vo vzťahu ktorej

zaplatila 726 eur, zmluvu č. 404202073 z 20.11.2014 s istinou 1000 eur, vo vzťahu ktorej zaplatila 1830
eur, a zmluvu č. 404202390 s istinou 1600 eur, ktoré je predmetom sporu, na ktorú uhradila sumu 1050
eur. Pred uzatvorením zmluvy č. 404202390 zo dňa 29.04.2015 bolo na strane žalobu bezdôvodné
obohatenie vo výške 1812 eur, pričom je známe, že zmluvy žalobcu vždy porušovali práva spotrebiteľov,a vždy boli bezúročné a bez poplatkov, vyplatením sumy 1600 eur na základe zmluvy č. 404202390 z
29.04.2015 sa bezdôvodné obohatenie znížilo na 212 eur, plnením v roku 2019 bezdôvodné obohatenie
na strane žalobcu narástlo na sumu 1262 eur. Pohľadávku z bezdôvodného obohatenia započítava proti

pohľadávke žalobcu na plnenie zo sumy 550 eur, pohľadávky sa stretli v rôznych časoch, k prvému došlo
uzatvorením zmluvy z 20.04.2013, kedy presne prišlo k stretu nie je známe, bolo to ale pred uplynutím
dvojročnej subjektívnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zostala jej tak pohľadávka na
vydaniebezdôvodnéhoobohatenia,ktorénemožnozapočítaťvočižiadnejpohľadávkežalobcu,vovýške
1262 eur, suma 212 eur sa zrejme premlčala. Preto si vzájomnou žalobou uplatňuje sumu vo výške

1050 eur spolu s úrokom z omeškania. Okrem toho si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 500 eur, pre priznanie ktorého zákon stanovuje predpoklady a to uplatnenie porušenia práva
alebo povinnosti na súde a úspech v konaní, v ktorom si spotrebiteľ uplatňuje práva. Žalobca obťažuje
žalovanú telefonátmi, SMS správy neposiela, pretože má rakúske telefónne číslo. Žalobca vytvára nátlak
na žalovanú posielaním upomienok, pričom jedna z listín má dokonca v záhlaví uvedené predvolanie.
Takto sa žalobca snažil dostať plnenie, na ktoré nemá nárok, pričom svoje povinnosti voči žalovanej

si neplnil. Správanie žalobcu napĺňa podstatu nekalej obchodnej praktiky podľa § 7 ods. 4 zákona č.
250/2007 Z.z.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom, č. k. 7Csp/50/2019-151 zo dňa 03.03.2020 tak, že konanie v časti o
zaplatenie sumy 1050 eur s príslušenstvom zastavil (výrok I.) uložil žalovanej (resp. žalobkyni pre účely

konania o vzájomnej žaloby) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 550 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 1600 eur od 30.04.2016 do 09.08.2019, zo sumy 1250 eur od 10.08.2019
do 09.09.2019, zo sumy 900 eur od 10.09.2019 do 30.09.2019, zo sumy 550 eur od 01.10.2019 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok
III.), zamietol vzájomnú žalobu (výrok IV.), žalobcovi (v konaní o vzájomnej žalobe žalovaný) priznal

nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 41,54% (výrok V.), žalobcovi nepriznal nárok
na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe (výrok VI.).

4. Proti tomuto rozsudku v častiach jeho výrokov II., IV. a V. podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc
odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové

konanie. Poukázala na danosť odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/
CSP. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku vo
veci samej a V. výroku o náhrade trov konania potvrdil a v časti výrokov IV. a VI. napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní uložil súdu zaoberať sa
vzájomnou žalobou s tým, aby dodržal procesný postup podľa § 181 ods. 2 CSP.

5. Súd na prejednanie veci opätovne nariadil pojednávanie, pričom právny zástupca žalovaného, ako aj
samotná žalobkyňa ospravedlnili svoju neúčasť. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne,
žalovaného, ako aj jeho právneho zástupcu, pretože mal splnené podmienky podľa § 180 CSP, strany
konania o odročenie pojednávania nežiadali a vo veci bolo možné rozhodnúť aj bez prítomnosti strán

sporu na základe listinných dôkazov.
Súd vykonal pojednávanie podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase
mimoriadnej situácie a núdzového stavu (v znení účinnom od 27.11.2021), z dôvodu, že vec nezniesla
ďalšíodklad,pretožeišloovec,ktorájeužtohočasustaršouako1rok(vecoureštančnou).Podľanázoru

súdu vec nezniesla odklad aj z dôvodu už pomerne dlhotrvajúcej pandémie, ktorá výrazne negatívnym
spôsobom ovplyvnila narastanie počtu vecí v senáte, a spôsobila predlžovanie konaní.

6. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 29.04.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 404202390, na
základe ktorej poskytol žalobca žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1600 eur, ktorý mal

byť podľa zmluvy poskytnutý zmenkou, pričom žalovaná podpisom potvrdila prevzatie zmenky. Žalovaná
sa zaviazala úver vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so
spotrebiteľským úverom, čo v dohodnutom termíne predstavuje sumu 1544 eur, t.j. zaplatiť celkovú
čiastku 3144 eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 448 eur, čo predstavuje ročnú
percentuálnu mieru nákladov vo výške 28%. Úrok vo výške 68,50% ročne z poskytnutého úveru až do

jeho úplného uhradenia, čo je v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje
sumu 1096 eur. Žalovaná sa zaviazala celkovú čiastku 3144 eur, ak nie je dohodnuté inak, zaplatiť
do 29.04.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľskéhoúverualebovhotovostimandatárovi.Vzhľadomnauvedenésazmluvnéstranydohodli,že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
nastane 29.04.2016. Okrem toho podľa zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí
celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje

zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur. Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú
upomienku čiastku 30 eur, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Spotrebiteľ berie na
vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu
podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 16,98%.

7. Z potvrdení ERSTE vyplýva, že žalovaná uhradila dňa 08.08.2019 sumu 350 eur, dňa 06.09.2019
sumu 350 eur, dňa 27.09.2019 sumu 350 eur.

8. Z odpovede žalobcu zo dňa 20.12.2019 vyplýva, že úverové zmluvy č. 404202073, č. 404201268,
č. 40100916 má žalovaná uhradené v plnej výške, pričom žiadosti o poskytnutie, resp. zaslanie
predmetných zmlúv nemôže vyhovieť, pretože podľa § 20e zákona č. 129/2010 Z.z. je povinný viesť

evidenciu zmlúv a zmluvných dokumentov lehote 5 rokov od zániku zmlúv.

9. Podľa zmluvy č. 404201268 zo dňa 20.11.2014 vyplýva, že žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1000 eur, ktorý sa
zaviazala vrátiť do 20.11.2015 spolu s odplatou a úrokom vo výške 830 eur, t.j. zaviazala sa vrátiť sumu

1830 eur. Odplata za poskytnutie úveru je vo výške 300 eur, RPMN je vo výške 30%, priemerná RPMN
vo výške 15,89%, úrok vo výške 53 eur. Termín konečnej splatnosti úveru a doba trvania zmluvy je do
20.11.2015.

10. Podľa listiny označenej ako predvolanie vo veci splácania pôžičky, číslo zmluvy 404202390, zo dňa

20.08.2015 vyplýva, že žalobca upozorňuje žalovanú, že sa dostala do omeškania s úhradou tretej
splátky vo výške 262 eur, splatnej dňa 05.08.2015, pričom bola upovedomená o tom, že ak neuhradí
chýbajúce splátky, stane sa splatným celý dlh naraz.

11. Z výpisu úhrad vyplýva, že splátka k úhrade 05.06.2015 vo výške 262 eur, k 05.07.2015 vo výške 262

eur, k 05.08.2015 vo výške 262 eur, k 05.09.2015 vo výške 262 eur, k 05.10.2015 vo výške 262 eur, k
05.11.2015 vo výške 262 eur, k 05.12.2015 vo výške 262 eur, k 05.1.2016 vo výške 262 eur, k 05.02.2016
vo výške 262 eur, k 05.03.2016 vo výške 262 eur, k 05.03.2016 vo výške 262 eur, k 05.04.2016 vo výške
262 eur, k 05.05.2016 vo výške 262 eur, zostáva uhradiť 3144 eur.

12. Listom zo dňa 20.06.2015 bola žalovaná upovedomená o tom, že eviduje žalobca neuhradenú
splátku vo výške 262 eur, splatnú dňa 05.06.2015.

13. Listom zo dňa 20.07.2015 bola žalovaná upovedomená o tom, že eviduje žalobca neuhradenú
splátku vo výške 262 eur, splatnú dňa 05.07.2015.

14. Podľa výzvy na úhradu zo dňa 10.09.2015 bola žalovaná vyzvaná na úhradu omeškaných splátok
v počte 4 vo výške 1048 eur, pokuty vo výške 30 eur do 7 dní k zmluve č. 404202390 od doručenia
tejto výzvy.

15. Podľa výpisu z klientskej zóny zo stránky www.pohotovost.sk vyplýva,
že zmluva č. 404201268 zo dňa 13.05.2013 bola uhradená, úver vo výške 350 eur, celková dlžná suma
726 eur, splatené 726 eur.

16. Podľa výpisu z klientskej zóny zo stránky www.pohotovost.sk vyplýva,
že zmluva č. 404202073 zo dňa 20.11.2014 bola uhradená, úver vo výške 1000 eur, celková dlžná suma
1830 eur, splatené 1830 eur.

17. Podľa výpisu z klientskej zóny zo stránky www.pohotovost.sk vyplýva,

že zmluva č. 40100916 zo dňa 20.04.2013 bola uhradená, úver vo výške 600 eur, celková dlžná suma
1206 eur, splatené 1206 eur.18. Podľa výpisu z klientskej zóny zo stránky www.pohotovost.sk vyplýva,
že zmluva č. 404202390 zo dňa 29.04.2015, úver vo výške 1600 eur, celková dlžná suma 16213,34
eur, splatené 1050 eur.

19. Podľa výpisu z klientskej zóny zo stránky www.pohotovost.sk vyplýva
zoznam zmlúv žalovanej nasledovne : zmluva č. 404201268 zo dňa 13.05.2013 úver vo výške 350 eur
- uhradená, zmluva č. 404202073 zo dňa 20.11.2014 úver vo výške 1000 eur - uhradená, zmluva
č. 401000916 zo dňa 20.04.2013 úver vo výške 600 eur - uhradená, zmluva č. 404202390 zo dňa

29.04.2015 vo výške 1600 eur.

20. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

22. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

24. Súd prvej inštancie viazaný právnym a vecne vysloveným názorom odvolacieho súdu, opätovne
vykonal dokazovanie, pričom predmetom konania po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvej

inštancie zostala iba vzájomná žaloba žalobkyne, t. j. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 1050 eur s príslušenstvom primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur. Zároveň
žalobkyňa požadovala priznať náhradu trov konania.

25. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto

obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o
obohatenie neoprávnené. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby
k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom. Podstatou bezdôvodného
obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto
obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. O plnenie bez

právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny
dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho
dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik
právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Pre
záver o ( ne ) dôvodnosti nároku titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu ( ako

jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka ) je treba , aby
žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j.
aby preukázal, že žalovaný ( v akej konkrétnej výške ) bezdôvodné obohatenie získal, že mu ( v akej
konkrétnej výške ) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného
obohatenia a vznikom majetkovej ujmy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp.

zn. 7 Cdo 117/2011).

26. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k opätovnému, predovšetkým k rovnakému
záveru, že vzájomná žaloba o zaplatenie sumy 1050 eur je nedôvodná v celom rozsahu, keďže súd
dospel k záveru, že nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu žalovaným. V tejto súvislosti,

súd poznamenáva, že žalobkyni nemohol vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo
strany žalovaného, pretože jej skutkové tvrdenia ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
nemožno považovať za právne relevantné, predovšetkým riadne podložené a preukázané dôkazmi.
V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia,jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením si dôkaznej povinnosti v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou
tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana

nesplní povinnosť tvrdenia. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom
konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti,
ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno
neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich
skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení,

je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma
zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Žalobkyňa
teda odvodzovala svoj nárok od všeobecných skutkových tvrdení týkajúcich sa porušovania práva
spotrebiteľov žalovaným, ktoré neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Takáto argumentácia
nemôže byť spôsobilá založiť záver súdu, že riadnym splatením úverov v plnej výške, t. j. odplaty v
zmluvne dojednanom rozsahu nad rámec požičanej istiny prišlo z dôvodu hypotetického považovania

všetkých úverových zmlúv za bezúročné a bezpoplatkové k bezdôvodnému obohateniu žalovaného.
Súd nemá pozitívnu vedomosť, žeby v prípade viacerých úverových zmlúv, ktoré žalobkyňa uzatvorila
so žalovaným prišlo vyhláseniu ich bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Podľa názoru súdu žalovaný sa
nijakým spôsobom neobohatil, zo strany žalobkyne prišlo len k plneniu si svojich zmluvných povinností,
ktorá skutočnosť automaticky nezakladá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia kumuláciou

platieb nad istinu úveru.

27. Súd opätovne ďalej poznamenáva skutočnosti, ktorú už uviedol vo svojom prvom rozsudku.
Argumentácia žalobkyne, že vyplatením sumy 1600 eur na základe zmluvy č. 404202390 z 29.04.2015,
sa bezdôvodné obohatenie žalovaného zo sumy 1812 eur, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie

získané na základe zmlúv č. 401000916, 404201268, 404202073 a to pred uzatvorením zmluvy č.
404202390 z 29.04.2015, znížilo na 212 eur, pričom plnením žalobkyne v roku 2019 sa bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného zvýšilo na sumu 1262 eur, neobstojí. Ako už bolo vyššie konštatované
žalobkyňa úvery na základe zmluvy č. 401000916 zo dňa 20.04.2013, č. 404201268 zo dňa 13.05.2013,
zmluvyč.404202073z20.11.2014,podľajejvyjadreniauhradilapred uzatvorenímzmluvyč.404202390

zo dňa 29.04.2015, pričom úvery na základe zmlúv č. 401000916 a č. 404201268 uhradila už v
roku 2014, je potrebné považovať prípadný nárok (ktorý jej nemohol vzniknúť) žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia titulom predmetných zmlúv za premlčaný, keďže objektívna premlčacia doba
je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch dotknutých osôb a vždy začína plynúť odo dňa, keď k
bezdôvodnému obohateniu došlo. V žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že vyplatením sumy 1600 eur na

základe zmluvy č. 404202390 z 29.04.2015 sa malo bezdôvodné obohatenie žalovaného znížiť na sumu
212 eur a plnením žalobkyne v roku 2019 malo bezdôvodné obohatenie žalovaného narásť na sumu
1262 eur. Je potrebné si uvedomiť, že každý zmluvný vzťah má svoj právny základ, a každú zmluvu
je potrebné posudzovať osobitne a nemožno súhlasiť s tým, že pokiaľ žalobkyni bola vyplatená suma
1600 eur, prípadné bezdôvodné obohatenie (čo v konaní nebolo ani preukázané) na strane žalovaného

sa malo znížiť na sumu 212 eur ( 1812-1600). V tomto smere bolo potrebné podľa názoru súdu
prednostne skúmať či nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenie z predmetných zmlúv,
ktoré už uhradila, možno priznať s poukazom na ust. § 54a OZ. Žalobkyňa uzatvorila dňa 29.04.2015
zmluvuč.404202390,nazákladektorejjejbolposkytnutýúvervovýške1600eur,ktorýsúdužposúdilza
bezúročný a bez poplatkov (rozhodnutie už je právoplatné) a preto je povinná žalovanému vrátiť titulom

predmetnej zmluvy iba istinu úveru vo výške 1600 eur, z ktorej v priebehu konania uhradila sumu 1050
eur. Povinnosť žalobkyne vrátiť predmetný úver tak stále trvá v rozsahu doposiaľ neuhradenej sumy
istiny úveru, a preto úhrady žalovanej vo výške 1050 eur, ktoré vykonala v priebehu konania, na úhradu
predmetnej zmluvy o úvere č. 404202390 zo dňa 29.04.2015, nemožno považovať za bezdôvodné
obohatenie, ktoré mal prijať žalovaný. Ide plnenie žalovanej na ktoré sa zaviazala titulom predmetnej

zmluvy č. 4042020390, ktorú súd posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov, a v žiadnom prípade nemožno
toto považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré mal získať žalovaný.
28. Podľa § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od
10.6.2013 spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

29. Žalobkyňa v konaní požaduje od žalovaného aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 500 eur. Uvedený nárok žalobkyni vyplýva z § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z.o ochrane spotrebiteľa. Predmetné zákonné ustanovenie neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku a jeho novšie
znenie účinné od 10.06.2013 (zmena vykonaná zákonom č. 132/2013 Z. z.) dokonca zmiernilo

podmienky jeho poskytnutia, pretože sa v súčasnosti poskytuje bez toho, aby porušenie práva alebo
povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom,
bolo spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (uznesenie Ústavného súdu SR z 4.4.2017 sp. zn. II. ÚS
229/2017-15). Pretože v konaní bolo preukázané, že zo strany pôvodného veriteľa prišlo k porušeniu
spotrebiteľského práva, pretože pôvodný veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď v

dôsledku jeho konania v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch prišlo k určeniu bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru bol základ nároku nepochybne daný. Súd zároveň uvádza, že je zrejmé,
že žalovaný ako dodávateľ a ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úveru musí nevyhnutne
poznať zákonnú úpravu spotrebiteľského práva a túto príkladne aplikovať na konkrétne úvery, a aj
predchádzať prípadnému porušeniu zákona, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu samotnému spotrebiteľovi.
Súd mal za to, že požadovaná výška finančného zadosťučinenia je primeraná porušeniu povinnosti a

v podstate má profylaktický charakter za účelom ďalšieho možného predchádzania porušovania práva
spotrebiteľov zo strany žalovaného. Súčasne podľa súčasnej súdnej praxe môže výška nemajetkovej
ujmy zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá by spotrebiteľovi reálne hrozila, pričom v predmetnom
prípade je finančné zadosťučinenie skôr symbolické, čo môže slúžiť pre žalovaného ako výstraha pred
ďalším možným porušovaním zákona o spotrebiteľských úveroch a predchádzať tak ďalším porušeniam

zákona, z ktorého dôvodu výška požadovaného finančného zadosťučinenia má satisfakčný účinok pre
spotrebiteľa a odstrašujúci účinok na dodávateľa, teda žalovaného. Úver, ktorý bol predmetom konania
zo dňa 29.04.2015 bol už súdom vyhlásený za bezúročný a bezpoplatkov na základe rozsudku, č.
k. 7Csp/50/2019-151 zo dňa 03.03.2020, ktorý právoplatne judikoval povinnosť žalobkyne zaplatiť len
dlžnú istinu týkajúcu sa úveru tohto úveru, ergo sumu 1600 eur poníženú o realizované platby. Žalovaný

(v konaní o svojej žalobe pôvodne v postavení žalobcu) požadoval od žalovanej v tomto konaní aj nárok,
ktorý pozostával z istiny vo výške 1600 eur, z odmeny vo výške 448 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33
eur, ako aj príslušenstva a to zákonného úroku z dlžnej istiny, ako aj zmluvného úroku. Bez vyčíslenia
výšky príslušenstva žalovaný požadoval od žalobkyne minimálne sumu 2261 eur, teda žalovanej hrozila
výška finančnej ujmy nad istinu úveru najmenej vo výške 661 eur, pričom táto žiada primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 500 eur, ktorú sumu súd považuje za primeranú, reflektujúcu hroziacu finančnú
ujmu žalobkyni ako spotrebiteľke, ktorá jej aj reálne hrozila. Podľa názoru súdu by žalobkyni hrozila aj
ďaleko vyššia ujma, keďže by musela zaplatiť dlžnú čiastku aj s úrokmi a odplatou, preto je primerané
finančné zadosťučinenie vo vzťahu k hroziacej ujme primerané, zodpovedajúce všetkým okolnostiam
prípadu, ako aj spôsobu a charakteru porušeniu zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených

dôvodov je žaloba žalobkyne o vydanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur v
tejto časti dôvodná a súd jej vyhovel. Pretože nebol dôvod určiť dlhšiu lehotu na plnenie, súd podľa§
232 ods. 3 CSP rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 500 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, čo pre neho ako subjekt podnikajúci v
oblasti poskytovania úverov nebude predstavovať ujmu, ktorá by mu znemožnila ďalšie realizovanie

podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu.

33. O nároku na náhradu trov konania (ktoré vznikli pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím

súdom), súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, s poukazom
na § 396 ods. 3 CSP. Žalobkyňa sa domáhala v časti vzájomnej žaloby celkovo zaplatenia sumy 1550
eur (bezdôvodné obohatenie vo výške 1050 eur a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500
eur). Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Žalobkyňa mala úspech v 32,26 %
(v časti o zaplatenie sumy 500 eur) a žalovaný v 67,74% (v časti o zaplatenie sumy 1050 eur titulom

bezdôvodného obohatenia - zamietnutie návrhu), preto čistý úspech žalovaného je 35,48 % (67,74 -
32,26 %) a v takomto rozsahu súd priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania s
tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
poprávoplatnostirozhodnutiavovecisamejvzmysle§262ods.2CSP.Vkonanísúdnevzhliadoldôvodyhodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu
trov konania, pretože tieto strany konania ani netvrdili, rovnako tak žiadne také okolnosti nevyplývajú z
obsahu spisu, alebo okolností prejednávaného prípadu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.