Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. december 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoE/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712219857
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5712219857.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v exekučnej veci oprávneného:
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: K. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. I. XXX, o

vymoženie sumy 118,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Martin č. k. 17Er/6037/2012-14 zo dňa 05. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin uznesením č. k. 17Er/6037/2012-14 zo dňa 05. 10. 2021 žiadosť súdneho
exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho

exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 3300/2012-2 zamietol.
2. V odôvodnení konštatoval, že súdny exekútor dňa 28. 12. 2012 doručil okresnému súdu žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému. Spolu so
žiadosťou predložil súdu návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 13. 12. 2012 a exekučný
titul - rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom sp. zn. 29/06/10 zo
dňa 27. 09. 2010. Súdu bola predložená aj Zmluva o revolvingovej pôžičke č. 36613-45041 zo dňa 08.

12. 2003, ktorá mala byť podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku.
3. Citujúc ust. § 243b ods. 1, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 2 písm. a), b), § 3
ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 258/2001 Z. z.“), § 23 ods. 1, § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
(ďalej len „zákon č. 634/1992 Zb.“), čl. 3 ods. 1 Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 05. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, keď dospel k záveru, že oprávnený sa domáha vykonania
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktoré nie je materiálne vykonateľné.
4. Exekučný súd vyhodnotil, že zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená
medzi dodávateľom a spotrebiteľom ako zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č.
258/2001 Z. z. Jedná sa teda o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa musia aplikovať zákonné ustanovenia

na ochranu spotrebiteľa.
5. Po preskúmaní predloženej úverovej zmluvy súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá
mala byť uzavretá v zmluve a od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, preto je neplatná.
6. Rozhodcovská doložka bola súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť,
pretože zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, ale boli súčasťou všeobecných úverovýchpodmienok. Povinný mohol zmluvu so všeobecnými úverovými podmienkami podpísať ako celok alebo
ju ako celok odmietnuť. Uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere bolo podmienené súhlasom so
všeobecnými úverovými podmienkami. Jednou z podmienok, ktoré boli upravené vo všeobecných

úverových podmienkach, bola aj rozhodcovská doložka. Súd poukázal tiež nato, že i keď všeobecné
úverové podmienky dávajú možnosť výberu riešiť spory vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
zmluvy o revolvingovom úvere v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, aktuálna rozhodovacia
prax slovenských súdov zastáva názor, že o neprijateľnú rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej
zmluve ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť výberu medzi rozhodcovským a štátnym

súdom. Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej doložke totiž nemá na výber, ak bude zažalovaný na
rozhodcovskom súde, v ktorom prípade je nútený riešiť spor výlučne na rozhodcovskom súde.
7. Zmluvná podmienka spočívajúca v rozhodcovskej doložke, ktorá nie je individuálne dojednaná,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
preto je neplatná. Ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne, je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej

veci ako exekučný titul v rozpore so zákonom. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci
saodneexistenciečineplatnostirozhodcovskejzmluvy,mávspotrebiteľskejvecizanásledokmateriálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, z ktorého dôvodu súd žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuzamietol.

8. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne vydania poverenia na vykonanie exekúcie pre
súdneho exekútora.
9. Namietal, že v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovej pôžičke ustanovenia Občianskeho zákonníka
neobsahovali ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach používaných v spotrebiteľských

zmluvách. Tento inštitút bol do nášho právneho poriadku vnesený až novelou zákona č. 150/2004
Z. z. Súd preto nesprávne cituje ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinných v čase
uzatvorenia zmluvy. Odôvodnenie rozhodnutia súdu je tak založené na základe retroaktívnej aplikácie
zákona.
10. Podľa oprávneného nemožno na tento prípad aplikovať ani smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05. apríla 1993, ktorá bola prvýkrát transponovaná do
slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom pristúpenia
Slovenskej republiky do EÚ. Na vzťahy vzniknuté do 01. 05. 2004, kedy nadobudla účinnosť zmluva o
pristúpení k EU, nebolo a nie je možné aplikovať ustanovenia smernice 93/13/EKH ani ako interpretačné
pravidlo, pretože takýto postup by bol retroaktívny a v právnom štáte neprípustný. Právna úprava v

čase uzavretia zmluvy neobsahovala ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.
11. V ďalšom oprávnený uviedol, že rozhodcovské doložky sú podľa neskôr zavedenej a explicitnej
úpravy povolené, zákon zakazuje len také ustanovenie, ktoré spotrebiteľa núti k rozhodcovskému
konaniu. Z formulácie článku 16 ods. 16.1. však vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca) ktorou

môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným
súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať pri riešení sporov
výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri
podaní žaloby. K výberu rozhodcu, resp. fóra kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby.
Tento výber robí strana podávajúca žalobu. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného

vzťahu rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Ak je v pozícii žalobcu spotrebiteľ,
potom aj on určuje fórum rozhodovania sporu a v prípade voľby rozhodcovského konania rozhodcu.
Samotný fakt, že rozhodcovské konanie začne na základe žaloby veriteľa (dodávateľa) nie je daný
uzavretím zmluvy s rozhodcovskou doložkou, vyplýva z toho, že zo strany spotrebiteľa dôjde k porušeniu
zmluvných povinností.

12. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

13. Vychádzajúc z ust. § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku účinného od 01. 04. 2017, podľa
ktorého ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom

2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, odvolací súd aplikoval ustanovenia
Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko exekučné
konanie v danom prípade začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi dňa 17. 12. 2012.14. Zároveň súd aplikoval ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01. 07. 2016, podľa ktorého
ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“).

15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným
účastníkom/stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 C. s. p., § 44 ods. 2 posledná veta

Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.)
preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§
380, § 379 C. s. p.) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

16. Odvolací súd v nadväznosti na odvolanie oprávneného zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je v
každom štádiu exekučného konania prihliadať na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky

vykonateľnosti exekučného titulu. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným
súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené
v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie
(iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to tak po stránke

formálnej(zpohľaduprávnehopredpisuupravujúcehokonanie,vktorombolovydané),akoajmateriálnej
(z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia
subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Ak
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd povinný
skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2, § 41 Exekučného poriadku). V rámci toho exekučný

súd skúma i to, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok.

17. Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy

alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má potom v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre

vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho
účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje
v procesnom postavení povinného, nenamietal v rozhodcovskom konaní neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia

rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.

18. V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku 16. zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovej pôžičke
č. 36613-45041 spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r. o. (od 15. 02. 2008 podnikajúcej pod

obchodným názvom PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.), nie od rozhodcovskej zmluvy uzavretej na
samostatnej listine, oddelenej od úverovej zmluvy. Formuláciu rozhodcovskej doložky v prejednávanej
veci zakomponovanej v zmluvných dojednaniach majúcich povahu všeobecných podmienok (rovnakých
pre všetky zmluvy uzatvárané medzi oprávneným ako veriteľom a povinnými - spotrebiteľmi ako
dlžníkmi), nepovažuje ani odvolací súd za rozhodcovskú doložku, na základe ktorej by bol rozhodcovský

súd mohol v danej veci rozhodnúť. Zaradenie rozhodcovskej doložky do všeobecných podmienok
odôvodňuje záver, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred dojednaná a spotrebiteľ celkom
zjavne nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo
zmluvných dojednaní vylúčiť. Z rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných podmienkach -
zmluvných dojednaniach - poskytnutia úveru, ktoré podmienky druhá zmluvná strana nemôže nijakým

spôsobom ovplyvniť, nemožno vyvodiť, že obsahuje nepochybný prejav vôle obidvoch zmluvných strán
byť touto rozhodcovskou doložkou viazaný. Pre platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy a doložky
je, vychádzajúc z ust. § 4 zákona č. 244/2002 Z. z., účinného i v čase uzavretia úverovej zmluvy,
nevyhnutný nepochybný súhlas oboch strán s jej uzavretím. Zo znenia rozhodcovskej doložky všaknevyplýva, že by bol spotrebiteľovi predložený návrh, o ktorom by bolo možné jednať. Uvedené
nevyplýva ani zo samotného textu zmluvy o revolvingovej pôžičke zo dňa 08. 12. 2003, nárok z ktorej bol
priznanýrozhodcovskýmrozsudkom,nazákladektoréhooprávnenýpodalnávrhnavykonanieexekúcie.

Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje i na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 438/2018 zo dňa 11. 06. 2019, v zmysle ktorého pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v
spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy
nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd, stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie o
absencii platne uzavretej rozhodcovskej doložky (vzhľadom na absenciu jasného a nespochybniteľného
súhlasu povinného ako spotrebiteľa s uzavretím rozhodcovskej doložky, na ktorú skutočnosť nemá
vplyv, či išlo o výhradnú alebo nevýhradnú rozhodcovskú doložku), majúcej za následok nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu a v dôsledku toho materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského

rozsudku, napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o týchto rozhoduje súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania po
právoplatnosti tohto uznesenia.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)