Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7Csp/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119204552
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4119204552.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom

Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom
Bratislava, Majerníkova 3/A, proti žalovanej: X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., G. XX/X, zastúpená
JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom Nové Zámky, M. Flengera 4, IČO:40 353 729, o zaplatenie sumy
1600 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1050 eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 550 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 1600 eur od 30.04.2016 do 09.08.2019, zo sumy 1250 eur od 10.08.2019 do 09.09.2019,
zo sumy 900 eur od 10.09.2019 do 30.09.2019, zo sumy 550 eur od 01.10.2019 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Súd vzájomnú žalobu zamieta.

V. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,54%.

VI. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 30.04.2019, domáhal zaplatenia istiny 1600 eur, odplaty vo
výške 448 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, poplatkov za upomienky vo výške 180 eur, zmluvného
úroku vo výške 68,50% ročne zo sumy 1600 eur od 29.04.2015 do zaplatenia, zákonného úroku z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1600 eur od 30.04.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov

konania. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 404202390
dňa 29.04.2015, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1600 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť
žalovaná spolu s odplatou, úrokom z poskytnutého úveru, termín konečnej splatnosti bol 29.04.2016.V
zmysle Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, sa dohodli,
že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úver v lehote dohodnutej v zmluve, žalovaná sa zaväzuje
žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur.

2. Ako prostriedky procesného útoku pripojil žalobca k žalobe výpis z obchodného registra žalobu,
zmluvu o úvere č. 404202390, Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru.3. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 06.12.2019 uviedla, že predmetný úver je bezúročný a bez
poplatkov, v zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. ročná
miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve uvedená RPMN vo výške

28%, nezodpovedá skutočnosti, pretože len úrok má výšku 66%, a preto RPMN nemôže byť nižšia
ako úroková sadzba. Okrem toho aj suma 3144 eur je nesprávny údaj, pretože má zaplatiť istinu 1600
eur, úrok vo výške 1544 eur a úrok s úrokovou sadzbou 68,50% ročne, čo predstavuje sumu 1096
eur, t.j. správne má byť uvedená suma 4240 eur (1600 + 1544 + 1096) a nie 3144 eur ako uvádza
zmluva. Okrem toho zmluva neobsahuje údaj o výške počte, frekvencii splátok a prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, Nemožno sa uspokojiť s výkladom, že splátka bola len
jedna,abolasplatnádo29.04.2016,tedanieneskôr,alemožnoajkedykoľvekskôr.Spotrebiteľmáprávo
splatiťúverajpredlehotousplatnosti,avtomtoprípademáveriteľnároknaúrokanákladyodposkytnutia
úveru do jeho splatenia. Tie náklady nemôžu byť vyššie ako 1% splateného úveru, rozhodne to nemôže
byťviacako100%istiny.Keďževzmluveabsentujetentokľúčovýúdaj,zmluvajenielenbezúročnáabez

poplatkov, ale neplatná, dôvodom neplatnosti je zmluvná podmienka, ktorá umožňuje prijať plnenie zo
zmluvy v celom rozsahu, teda istinu aj príslušenstvo, ktoré sa dá percentuálne vyjadriť hodnotou 265%
ročne. Extrémna výška odplaty za úver vo výške 265 % ročne vybočuje z uznávaných pravidiel slušnosti,
a pri takejto výške treba zmluvu považovať za neplatnú aj z hľadiska rozporu s dobrými mravmi podľa
§ 39 OZ. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy žalobcovi mohlo vzniknúť nárok nanajvýš na bezdôvodné

obohatenie, a preto vznáša námietku premlčania. Okrem toho dodala, že už predtým uzatvorila zmluvu
z roku 2013, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver s istinou vo výške 800 eur, pričom
zaplatila sumu 1800 eur. Je všeobecne známe, že zmluvy žalobcu z tohto obdobia hrubo porušovali
práva spotrebiteľov, a boli aj neplatné. Preto ak žalobca prijal plnenie vo výške 1800 eur, sumou 1000 eur
sa bezdôvodne obohatil, a v tejto časti si započítavajú pohľadávku žalovanej v rozsahu bezdôvodného

obohatenia zo zmluvy z roku 2013 proti pohľadávke žalobcu zo zmluvy z roku 2015. Okrem toho dodala,
že zaplatila sumu 1050 eur. Vzhľadom na zjavnú šikanóznosť žaloby navrhla žalobu odmietnuť a priznať
jej nárok na náhradu trov konania.
4. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 10.12.2019 uviedol, že dohodnutá odplata, ak by
sa rátala splatnosť splátky po roku od uzatvorenia zmluvy, táto prestavuje 265% ročne. Z uvedeného

dôvodu, keďže dohodnutá odplata je neprípustná, spôsobuje neplatnosť celej zmluvy, keďže ide o
podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Táto zmluva porušuje jednak ustanovenia §
53 ods. 6 OZ a tak isto presahuje prípustnú mieru odplaty, tak ako je upravená v ustanovení §
1a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Pokiaľ by sa vychádzalo zo splatnosti do pol roka, tak výška
odplaty za úver by presahovala 500 % ročne. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy žalobcovi patrí nárok

titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý považujú za premlčaný. V rámci obrany vzniesli kompenzačnú
námietku v rozsahu sumy 1000 eur, ktorá prestavuje bezdôvodné obohatenie vyplývajúce zo zmluvy
uzatvorenej so žalobcom v roku 2013. Je na zvážení súdu, či vykoná v tomto smere nami navrhované
dôkazy. Zmluvu nemá žalovaná k dispozícii, nie sú mi zrejmé okolnosti akým spôsobnom bol tento úver
z roku 2013 splácaný, kedy boli realizované platby zo strany žalovanej na predmetný úver. Žalovaná na

úver,ktorýjepredmetnomtohosporuzaplatiladoposiaľsumu1050eur,čovplývazdoloženýchpotvrdení
z výpisu účtu žalovanej. Zaplatila to ešte pred tým, ako vec konzultovala s ním. Z výpisov vplýva, že ako
partner je uvedená Pôžičkáreň, pričom je všeobecne známa skutočnosť, že išlo o spoločnosť personálne
prepojenú na POHOTOVOSŤ. Žalovaná si nárok titulom bezdôvodného obohatenia neuplatňovala v
samostatnom konaní. Zmluva je v celom rozsahu absolútne neplatným právnym úkonom, keďže nie je

možné oddeliť dohodu o odplate, úrokoch a ďalších poplatkoch od ostatného obsahu zmluvy. V zmluve
absentuje uvedenie, počet a termíny splátok úveru a ich splatnosť. Pokiaľ by napr. teoreticky žalovaná
chcela zaplatiť úver v celom rozsahu o jeden mesiac skôr, musela by zaplatiť celých 4240 eur. Zmluva je
aj v rozpore s § 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý pojednáva o práve spotrebiteľa predčasne
splatiť úver pred dohodnutou dobou splatnosti. A v tomto rozsahu zaplatiť príslušenstvo len za uvedené

obdobie. Je potrebné zohľadniť na strane žalobcu, že nejde o bežný subjekt. Sú všeobecne známe
jeho praktiky pri poskytovaní úverov a samotný žalobca je dlžný jednak na daniach a rovnako tak je
dlžný vo vzťahu k štátu na nezapletaných súdnych poplatkoch. A preto nemožno žalobcu považovať za
zodpovedný subjekt. Žalobu je šikanóznu, ktorá by mala byť súdom zamietnutá.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 30.12.2019 uviedol, že nárok si uplatňuje titulom zmluvy č.
404202390 zo dňa 29.04.2015, pričom údaj o výške počte termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov je uvedená v zmluve v bode 3 a to tak, že spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 3144
eur ak nie je dohodnuté inak do 29.04.2016 na účet veriteľa vo Všeobecných podmienkach poskytnutiaspotrebiteľského úveru alebo v hotovosti. Nemožno preto hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu
splátok istiny úrokov a iných poplatkov, dlžník sa zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 3144 eur
do 29.04.2016, suma 3144 eur pozostáva zo sumy istiny 1600 eur, úroku vo výške 1096 eur a odplaty

vo výške 448 eur, pričom žalovaná bola povinná uhradiť celkovú čiastku 3144 eur v jednej splátke do
29.04.2016, je preto jasne uvedené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov. Rovnako tak zmluva
obsahuje aj údaj o dobe trvania a termíne splatnosti poskytnutého úveru, ktoré údaje sú uvedené v bode
3 zmluvy. Preto zmluva nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov. Okrem toho žalovaná
mala možnosť v lehote 14 dní od uzavretia zmluvy bez uvedenia dôvodu odstúpiť. Započítanie celej

sumy splátky sa hradí najprv na istinu a až tak na úrok a poplatok v prospech dlžníka. V prípade osoby
žalovanej ide o osobu, ktorú má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej
vnímať a posúdiť účel a zmysel konania ako aj jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých
listinách, ktoré podpísala. Žalovaná svoju vôľu uzavrieť zmluvu potvrdila svojím podpisom. Nedostatok
opatrnosti spotrebiteľa pritom nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o úrokovej
sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom, a preto ju nemožno považovať za neplatný právny

úkon. Vzhľadom na vykonané platby žalovanou požadoval, aby ju súd zaviazal na zaplatenie istiny 550
eur, odplaty vo výške 448 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, poplatkov za upomienky vo výške 180
eur, zmluvného úroku vo výške 68,50% ročne zo sumy 1600 eur od 29.04.2015 do 09.08.2019, zo sumy
1250 eur od 10.08.2019 do 09.09.2019, zo sumy 900 eur od 10.09.2019 do 30.09.2019, zo sumy 550
eur od 01.10.2019 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2048

eur od 30.04.2016 do 09.08.2019, zo sumy 1698 eur od 10.08.2019 do 09.09.2019, zo sumy 1348 eur
od 10.09.2019 do 30.09.2019, zo sumy 998 eur od 01.10.2019 do zaplatenia.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 20.01.2019 uviedol, že zo zmluvy o úvere nenastala ani
jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon, žalovaná plnila na základe platne

uzavretej zmluvy, ktorá nebola vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto
zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech žalobca získal z poctivých zdrojov. Vedomosť
o obsahu práva je ovládaná zásadou neznalosť práva neospravedlňuje, vedomosť o tom, že zmluva
neobsahuje údaje v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné viazať k okamihu podpisu
zmluvy o úvere. Vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a

poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bezpoplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave
spotrebiteľských úveroch, vzniká v zásade okamihu platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Vo
vzťahu k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu uviedol, že na preukázanie úmyslu konajúcej osoby
získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi pri uzatváraní zmlúv o
úvere, ale bolo by nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzatvorenia zmluvy

preukázať, že veriteľ v čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne
vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Nároky titulu z bezdôvodného
obohatenia nie sú spotrebiteľským vzťahom a z tohto dôvodu je prístup zohľadňujúci záujem slabšej
strany nežiadúci. Úverové zmluvy č. 404202073, č. 404201268, č. 401000916 má žalovaná uhradené
v plnej výške, pričom podľa § 20e zákona č 129/2010 Z.z. je veriteľ povinný viesť evidenciu zmlúv a

zmluvných dokumentov, avšak je ju povinný uchovávať podľa ods. 1 najmenej 5 rokov odo dňa zániku
zmlúv alebo zmluvných dokumentov, ktorých sa týka, v dôsledku čoho zmluva č. 40100916 a 404201268
nedisponuje, pretože sú od roku 2014 uhradené, pričom zmluvu č. 404202073 zasiela.

7. Žalovaná dňa 25.01.2020 doručila súdu vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhala voči žalobcovi

zaplatenia sumy 1050 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 350 eur od
12.08.2019dozaplatenia,zosumy350eurod10.09.2019dozaplatenia,zosumy350eurod30.09.2019
do zaplatenia, a súčasne zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenie vo výške 500 eur. uviedla,
že so žalobcom uzatvorila štyri zmluvy a to zmluvu č. 401000916 z 20.04.2013 s istinou 600 eur, vo
vzťahu ktorej zaplatila 1206 eur, zmluva č. 404201268 z 13.05.2013 s istinou 350 eur, vo vzťahu ktorej

zaplatila 726 eur, zmluvu č. 404202073 z 20.11.2014 s istinou 1000 eur, vo vzťahu ktorej zaplatila 1830
eur, a zmluvu č. 404202390 s istinou 1600 eur, ktoré je predmetom sporu, na ktorú uhradila sumu 1050
eur. Pred uzatvorením zmluvy č. 404202390 zo dňa 29.04.2015 bolo na strane žalobu bezdôvodné
obohatenie vo výške 1812 eur, pričom je známe, že zmluvy žalobcu vždy porušovali práva spotrebiteľov,
a vždy boli bezúročné a bez poplatkov, vyplatením sumy 1600 eur na základe zmluvy č. 404202390 z

29.04.2015 sa bezdôvodné obohatenie znížilo na 212 eur, plnením v roku 2019 bezdôvodné obohatenie
na strane žalobcu narástlo na sumu 1262 eur. Pohľadávku z bezdôvodného obohatenia započítava proti
pohľadávke žalobcu na plnenie zo sumy 550 eur, pohľadávky sa stretli v rôznych časoch, k prvému došlo
uzatvorením zmluvy z 20.04.2013, kedy presne prišlo k stretu nie je známe, bolo to ale pred uplynutímdvojročnej subjektívnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zostala jej tak pohľadávka na
vydaniebezdôvodnéhoobohatenia,ktorénemožnozapočítaťvočižiadnejpohľadávkežalobcu,vovýške
1262 eur, suma 212 eur sa zrejme premlčala. Preto si vzájomnou žalobou uplatňuje sumu vo výške

1050 eur spolu s úrokom z omeškania. Okrem toho si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 500 eur, pre priznanie ktorého zákon stanovuje predpoklady a to uplatnenie porušenia práva
alebo povinnosti na súde a úspech v konaní, v ktorom si spotrebiteľ uplatňuje práva. Žalobca obťažuje
žalovanú telefonátmi, SMS správy neposiela, pretože má rakúske telefónne číslo. Žalobca vytvára nátlak
na žalovanú posielaním upomienok, pričom jedna z listín má dokonca v záhlaví uvedené predvolanie.

Takto sa žalobca snažil dostať plnenie, na ktoré nemá nárok, pričom svoje povinnosti voči žalovanej
si neplnil. Správanie žalobcu napĺňa podstatu nekalej obchodnej praktiky podľa § 7 ods. 4 zákona č.
250/2007 Z.z.

8. Súd spor strán rozhodol na pojednávaní dňa 03.003.2020, na ktoré sa dostavil právny zástupca
žalovanej. Nedostavila sa žalovaná, žalobca a právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoje

neúčasť a neúčasť žalobcu a súhlasil s prejednaním sporu v ich neprítomnosti. Súd preto spor strán
sporu prejednal a rozhodol podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalovanej, žalobcu a právneho zástupcu
žalobcu.

9. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 03.03.2020 uviedol, že z doložených listinných

dôkazov je jasné, koľko žalovaná uhradila titulom splácania úverov, ktoré boli uzatvorené so žalobcom
pred zmluvou, ktorá je predmetom tohto sporu, a titulom ktorej sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej
sumy. Žalobca nami uvádzané skutkové tvrdenia nerozporoval. Už na poslednom pojednávaní sa
vyjadroval ku všeobecne známym skutočnostiam o tom, že žalobca svojím správaním a konaním, ktoré
je všeobecne známe, porušuje právne predpisy. Predkladá Uznesenie o odmietnutí veci Okresným

riaditeľstvom PZ Bratislava I. zo dňa 20.02.2020 vo veci krátenia dane a poistného, ktoré z dôvodu
podanej sťažnosti nie je ešte právoplatné. Okrem toho poukazuje na to, že žalobca napriek tomu,
že si neplní zákonné povinnosti, a ako vyplýva aj z toho rozhodnutia, nemal mať na účtoch dostatok
finančných prostriedkov, pričom v rozhodnom období mal finančné prostriedky na zaplatenie súdneho
poplatku v tejto veci. S čiastočným späťvzatím žaloby v časti sumy 1050 eur žalovaná súhlasí.

10. Súd vykonal dokazovanie vypočutím zvukového záznamu doloženého žalovanou. Pokiaľ ide o
dokazovanie listín, nachádzajúcich sa v spise ich čítaním, čítaním ich častí alebo oboznámením o
ich obsahu na pojednávaní dňa 03.03.2020, na ktorom súd spor strán sporu rozhodol, dokazovanie
podľa § 204 CSP nevykonal, pretože právny zástupca žalovanej, prítomný na pojednávaní uviedol,

že netrvá na tom, aby súd oboznamoval obsah spisu, keďže tento obsah je mu známy. Súd sa
oboznámil so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 404202390, všeobecnými podmienkami poskytnutia
spotrebiteľského úveru, potvrdenkami z ERSTE, odpoveďou žalobcu zo dňa 20.12.2019, sms správou,
listom označené ako predvolanie zo dňa 20.08.2015, výpisom o úhradách úveru, č. 404202390, výzvou
na úhradu zo dňa 10.09.2015, upozornením na neuhradené splátky zo dňa 20.07.2015, upozornením

na neuhradenú splátku a výzva zo dňa 20.06.2015, výpismi z klientskej zóny www.pohotovost.sk
, uznesením OR PZ Bratislava I ČVS: OPR-1155/3-VYS-B1-2019 zo dňa
20.02.2020 a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:

11. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 29.04.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 404202390, na

základe ktorej poskytol žalobca žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1600 eur, ktorý mal
byť podľa zmluvy poskytnutý zmenkou, pričom žalovaná podpisom potvrdila prevzatie zmenky. Žalovaná
sa zaviazala úver vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so
spotrebiteľským úverom, čo v dohodnutom termíne predstavuje sumu 1544 eur, t.j. zaplatiť celkovú
čiastku 3144 eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 448 eur, čo predstavuje ročnú

percentuálnu mieru nákladov vo výške 28%. Úrok vo výške 68,50% ročne z poskytnutého úveru až do
jeho úplného uhradenia, čo je v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje
sumu 1096 eur. Žalovaná sa zaviazala celkovú čiastku 3144 eur, ak nie je dohodnuté inak, zaplatiť
do 29.04.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľskéhoúverualebovhotovostimandatárovi.Vzhľadomnauvedenésazmluvnéstranydohodli,

že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
nastane 29.04.2016. Okrem toho podľa zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí
celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur. Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanúupomienku čiastku 30 eur, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Spotrebiteľ berie na
vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu
podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 16,98%.

12. Z potvrdení ERSTE vyplýva, že žalovaná uhradila dňa 08.08.2019 sumu 350 eur, dňa 06.09.2019
sumu 350 eur, dňa 27.09.2019 sumu 350 eur.

13. Z odpovede žalobcu zo dňa 20.12.2019 vyplýva, že úverové zmluvy č. 404202073, č. 404201268,

č. 40100916 má žalovaná uhradené v plnej výške, pričom žiadosti o poskytnutie, resp. zaslanie
predmetných zmlúv nemôže vyhovieť, pretože podľa § 20e zákona č. 129/2010 Z.z. je povinný viesť
evidenciu zmlúv a zmluvných dokumentov lehote 5 rokov od zániku zmlúv.

14. Podľa zmluvy č. 404201268 zo dňa 20.11.2014 vyplýva, že žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1000 eur, ktorý sa

zaviazala vrátiť do 20.11.2015 spolu s odplatou a úrokom vo výške 830 eur, t.j. zaviazala sa vrátiť sumu
1830 eur. Odplata za poskytnutie úveru je vo výške 300 eur, RPMN je vo výške 30%, priemerná RPMN
vo výške 15,89%, úrok vo výške 53 eur. Termín konečnej splatnosti úveru a doba trvania zmluvy je do
20.11.2015.

15. Podľa listiny označenej ako predvolanie vo veci splácania pôžičky, číslo zmluvy 404202390, zo dňa
20.08.2015 vyplýva, že žalobca upozorňuje žalovanú, že sa dostala do omeškania s úhradou tretej
splátky vo výške 262 eur, splatnej dňa 05.08.2015, pričom bola upovedomená o tom, že ak neuhradí
chýbajúce splátky, stane sa splatným celý dlh naraz.

16. Z výpisu úhrad vyplýva, že splátka k úhrade 05.06.2015 vo výške 262 eur, k 05.07.2015 vo výške 262
eur, k 05.08.2015 vo výške 262 eur, k 05.09.2015 vo výške 262 eur, k 05.10.2015 vo výške 262 eur, k
05.11.2015 vo výške 262 eur, k 05.12.2015 vo výške 262 eur, k 05.1.2016 vo výške 262 eur, k 05.02.2016
vo výške 262 eur, k 05.03.2016 vo výške 262 eur, k 05.03.2016 vo výške 262 eur, k 05.04.2016 vo výške
262 eur, k 05.05.2016 vo výške 262 eur, zostáva uhradiť 3144 eur.

17. Listom zo dňa 20.06.2015 bola žalovaná upovedomená o tom, že eviduje žalobca neuhradenú
splátku vo výške 262 eur, splatnú dňa 05.06.2015.

18. Listom zo dňa 20.07.2015 bola žalovaná upovedomená o tom, že eviduje žalobca neuhradenú

splátku vo výške 262 eur, splatnú dňa 05.07.2015.

19. Podľa výzvy na úhradu zo dňa 10.09.2015 bola žalovaná vyzvaná na úhradu omeškaných splátok
v počte 4 vo výške 1048 eur, pokuty vo výške 30 eur do 7 dní k zmluve č. 404202390 od doručenia
tejto výzvy.

20. Podľa výpisu z klientskej zóny zo stránky www.pohotovost.sk vyplýva,
že zmluva č. 404201268 zo dňa 13.05.2013 bola uhradená, úver vo výške 350 eur, celková dlžná suma
726 eur, splatené 726 eur.

21. Podľa výpisu z klientskej zóny zo stránky www.pohotovost.sk vyplýva,
že zmluva č. 404202073 zo dňa 20.11.2014 bola uhradená, úver vo výške 1000 eur, celková dlžná suma
1830 eur, splatené 1830 eur.

22. Podľa výpisu z klientskej zóny zo stránky www.pohotovost.sk vyplýva,

že zmluva č. 40100916 zo dňa 20.04.2013 bola uhradená, úver vo výške 600 eur, celková dlžná suma
1206 eur, splatené 1206 eur.

23. Podľa výpisu z klientskej zóny zo stránky www.pohotovost.sk vyplýva,
že zmluva č. 404202390 zo dňa 29.04.2015, úver vo výške 1600 eur, celková dlžná suma 16213,34

eur, splatené 1050 eur.

24. Podľa výpisu z klientskej zóny zo stránky www.pohotovost.sk vyplýva
zoznam zmlúv žalovanej nasledovne : zmluva č. 404201268 zo dňa 13.05.2013 úver vo výške 350 eur- uhradená, zmluva č. 404202073 zo dňa 20.11.2014 úver vo výške 1000 eur - uhradená, zmluva
č. 401000916 zo dňa 20.04.2013 úver vo výške 600 eur - uhradená, zmluva č. 404202390 zo dňa
29.04.2015 vo výške 1600 eur,.

25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 52 odsek 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti

29. Podľa § 54a OZ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani
ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 týmniejedotknuté.Zmeniťobsahpremlčanéhoprávazospotrebiteľskejzmluvy,
nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu
dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

30. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

31. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

32. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

34. Podľa § 581 ods. 2 OZ započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa
nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať

pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

35.Podľa§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvyspotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť
finančnými prostriedkami v hotovosti.36. Podľa § 2 písm. d) uvedeného zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

37. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) uvedeného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

38. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) d) uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až l) ,
s) , z) a aa) , v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

39. Podľa § 19 ods. 2 uvedeného zákona na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za

kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom

úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

40. Podľa § 20e uvedeného zákona veriteľ je povinný viesť evidenciu zmlúv a zmluvných dokumentov,
ktoré sa vzťahujú na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Evidenciou zmlúv a zmluvných dokumentov
sa rozumie súhrn dokumentov vzťahujúcich sa k uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere,

najmä a)dokumenty obsahujúce informácie poskytnuté spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, b) zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ich dodatky, c) všeobecné obchodné
podmienky vrátane ich zmien, d) dokumenty obsahujúce informácie o posúdení a preukázaní platobnej
schopnosti spotrebiteľa a cenníky veriteľa, reklamácie a spôsob ich vybavenia. Veriteľ je povinný viesť
osobitnú evidenciu na účely preukazovania pôvodu peňažných prostriedkov určených na poskytovanie

spotrebiteľských úverov. Veriteľ je povinný viesť účtovníctvo pre oblasť poskytovania spotrebiteľských
úverov oddelene. Veriteľ je povinný uchovávať evidenciu podľa odseku 1 najmenej päť rokov odo dňa
zániku zmlúv alebo vyhotovenia zmluvných dokumentov, ktorých sa týka. Evidenciu podľa odseku 1 je
veriteľ povinný uchovávať v listinnej podobe alebo elektronickej podobe.

41. Podľa § 559 ods.1 OZ splnením dlh zanikne.

42. Podľa § 559 ods.2 OZ dlh musí byť splnený riadne a včas.

43. Podľa § 517 ods.1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

44. Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

45. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.46. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť

47. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

48.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

49. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

50. Žalobca v podaní zo dňa 30.12.2019 uviedol, že vzhľadom na vykonané platby žalovanou požaduje,
aby ju súd zaviazal na zaplatenie istiny 550 eur, odplaty vo výške 448 eur, zmluvnej pokuty vo výške

33 eur, poplatkov za upomienky vo výške 180 eur, zmluvného úroku vo výške 68,50% ročne zo sumy
1600 eur od 29.04.2015 do 09.08.2019, zo sumy 1250 eur od 10.08.2019 do 09.09.2019, zo sumy 900
eur od 10.09.2019 do 30.09.2019, zo sumy 550 eur od 01.10.2019 do zaplatenia, zákonného úroku
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2048 eur od 30.04.2016 do 09.08.2019, zo sumy 1698
eur od 10.08.2019 do 09.09.2019, zo sumy 1348 eur od 10.09.2019 do 30.09.2019, zo sumy 998 eur

od 01.10.2019 do zaplatenia, súd predmetné podanie posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby, s čím
vyjadrila súhlas aj žalovaná. Súd rešpektujúc čiastočné späťvzatie žaloby, konanie v časti o zaplatenie
sumy 1.050 eur s príslušenstvom zastavil.

51. Predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie istiny 550 eur, odplaty vo výške 448 eur,

zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, poplatkov za upomienky vo výške 180 eur, zmluvného úroku vo
výške 68,50% ročne zo sumy 1600 eur od 29.04.2015 do 09.08.2019, zo sumy 1250 eur od 10.08.2019
do 09.09.2019, zo sumy 900 eur od 10.09.2019 do 30.09.2019, zo sumy 550 eur od 01.10.2019 do
zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2048 eur od 30.04.2016
do 09.08.2019, zo sumy 1698 eur od 10.08.2019 do 09.09.2019, zo sumy 1348 eur od 10.09.2019

do 30.09.2019, zo sumy 998 eur od 01.10.2019 do zaplatenia. Zároveň predmetom sporu zostala aj
vzájomná žaloba žalovanej, ktorou sa domáhala voči žalobcovi zaplatenia sumy 1050 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 350 eur od 12.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 350
eur od 10.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 350 eur od 30.09.2019 do zaplatenia, a súčasne zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenie vo výške 500 eur.

52. V konaní nebolo sporu o tom, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 29.04.2015 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere s tým, že išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.,
na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy). Žalobca je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods.2 OZ je potrebné na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ prednostne použiť ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Keďže účastníkom vzťahu bol
spotrebiteľ, je potrebné aplikovať na právny vzťah všetky ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
ajvšetkyinéustanoveniaupravujúceprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ.Tietoustanovenia
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Keďže v danom prípade sa

ide o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch, z tohto dôvodu súd pristúpil
ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 29.04.2015.

53.Preskúmanímpredmetnejzmluvyoúveresúddospelkzáveru,ževzmluvejeuvedenávýškaRPMN,

avšak tento údaj správny nie je. Pri výpočte RPMN totiž žalobca vychádzal len z odplaty za poskytnutie
finančných prostriedkov vo výške 448 eur, pričom opomenul vziať do úvahy dohodnuté úroky z
poskytnutéhoúveru.Podľa§19ods.2zákonač.129/2010 Z.z.sanaúčelyvýpočturočnejpercentuálnej
miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkoupoplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na

úver. Z uvedeného je zrejmé, že dohodnuté úroky mali byť tiež započítané do výpočtu RPMN, čo však
žalobca neurobil. V zmluve sa uvádza výška RPMN 28%, ktorá v skutočnosti nemôže v žiadnom prípade
korešpondovať s realitou, keďže dohoda o zmluvnom úroku za poskytnutie úveru bola vo výške 68,50%,
pričom čo sa týka PRMN táto môže minimálne rovnaká a vyššia dojednanému úroku. V danom prípade
tak ide zo strany žalobcu o zámerne nesprávne uvedený údaj a výpočet v neprospech spotrebiteľa,

preto predmetný úver súd posúdil ako bezúročný a bezpoplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona
o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Ďalej podľa názoru súdu
zmluva neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. údaj o termínoch počte
výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.
vyložil eurokonformne, vychádzajúc zo smernice 2008/48/ES.33. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad
ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn.
3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018). Z citovaného

rozhodnutia vyplýva, že zákon 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do
slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od
členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom
právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim

potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola
ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v
sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia
skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne.
Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť

výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom,
že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali
dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť
(odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). Z vyššie citovaného rozhodnutia
ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej

právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva
článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom č. 129/2010 Z.z. bola transponovaná
smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda bez pochyby nebolo, aby ust. § 9
ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.2 smernice. To je skutočnosť,
na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z.

Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade
nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona
129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresnýrozpisplánovanejamortizácie
dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9
ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu 129/2010 Z.z.
v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto
zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku,
počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia

najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. §
9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje
článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo
146/2017 zo dňa 22.2.2018). Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške,
počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že

sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine,
úrokomainýmpoplatkom)osobitne,alelenichuvedenievsúhrnekusplátke,ktorázahrňujeistinu,úroky
a iné poplatky. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery najvyššieho súdu sa vzťahujú na
právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.Treba však uviesť, že zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm.

i/ zákona č. 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe
k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté
so zreteľom na závery vyjadrené v Rozsudku. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším
vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec

prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej
úpravy jeho eurokonformným výkladom. Aplikujúc závery uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu v
prejednávanej veci a vychádzajúc z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je možné ani pri
eurokonformnom výklade ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zák. 129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že zmluva
má náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l) cit. zák., a to z dôvodu, že v zmluve absentuje uvedenie výšky
splátky, počet splátok a termíny splatnosti jednotlivých splátok. V tomto prípade žalobca tvrdil, že úver

bol splatný v jednej splátke vo výške 3144 eur do 29.04.2016, čo nezodpovedá listinám predložených
žalovanou, podľa ktorých bola upozorňovaná na omeškania s úhradou splátok, pričom jedna splátka
bola vo výške 262 eur so splatnosťou 05. dňa v mesiaci, čo predstavuje 12 splátok splatných k 5 dňu
v mesiaci vo výške 262 eur počnúc splatnosťou prvej splátky dňa 05.06.2015. Zmluva uvedené údaje
neobsahuje, pričom je uvedené len to, že sa zaväzuje žalovaná zaplatiť sumu 3144 eur do 29.04.2016

bez bližšej špecifikácie jednotlivých splátok, ich počtu, výšky a termínu splatnosti. Z uvedeného dôvodu
tak ide zo strany žalobcu o zámerne nesprávne uvedené údaje priamo v zmluve, preto predmetný úver
súd posúdil ako bezúročný a bezpoplatkov aj podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských
úveroch (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Žalobca tak má nárok na vrátenie iba istiny úveru
a z dôvodu konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti súd žalobu žalobcu na zaplatenie odplaty,

úroku a poplatkov za upomienky považoval za nedôvodnú.

54. Súd naviac dodáva, že v prípade požadovaného úroku vo výške 68,50% ročne z dlžnej istiny a
odplaty spotrebiteľského úveru, nemožno považovať nárok žalobcu za dôvodný. Podľa údajov NBS
o priemerných úrokových mierach z úverov obchodných bánk za apríl 2015 (zverejnené na stránke

nbsr.sk) výška úrokovej miery v rovnakom období , v akom bola uzatvorená zmluva, pri spotrebiteľských
úveroch so splatnosťou do 1 roka na finančnom trhu bola 7,06 % ročne. V danom prípade výška
úrokovej sadzby 68,50% stanovená v zmluve, podstatne, takmer desaťnásobne prevyšuje odplatu
obvyklepožadovanúnafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch,čojevrozpores
ust.§53ods.6OZ.Priemernáúrokovásadzbazaspotrebiteľskéúveryvrovnakomobdobípredstavovala

na finančnom trhu bola 7,06% ročne. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od ustanovení občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Z dôvodu, že odplata bola
neprimerane vysoká v porovnaní s odplatou, ktorá sa požadovala za spotrebiteľský úver na finančnom
trhu, pokladal súd odmenu vo výške takmer osemnásobku odplaty obvykle požadovanej na finančnom
trhu za dohodnutú v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi a vyhodnotil ju ako neplatnú v časti úroku

z úveru, keďže táto časť je oddeliteľná od ostatnej časti právneho úkonu. Z uvedených dôvodov súd
zmluvu v časti odplaty vyhodnotil ako absolútne neplatnú s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.
Súd sa nestotožnil s argumentáciu žalovanej, že predmetná zmluva je absolútne neplatná z dôvodu
neprijateľnosti odplaty, keďže táto presahuje prípustnú mieru odplaty. Ako už bolo súdom uvedené časť
týkajúca sa úroku z úveru je oddeliteľná od ostatnej časti predmetnej zmluvy, a preto nemožno súhlasiť

s tým, že odplata určená v danej výške spôsobuje neplatnosť celej zmluvy.

55. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, súd nepovažoval nárok žalobcu
na zaplatenie zmluvnej pokuty za dôvodný. V danom prípade v zmluve o spotrebiteľskom úvere
bolo uvedené, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o

spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur. Z textu zmluvy
je zrejmé, že ide o žalobcom vopred predformulované zmluvné dojednanie, teda zmluvná pokuta nebola
dojednaná individuálne a žalovaný nemal možnosť ovplyvniť toto dojednanie. Takto dojednaná zmluvná
pokuta podľa názoru súdu celkom zjavne dojednaná v neprospech spotrebiteľa, pretože nezohľadňuje
dĺžku omeškania a ani sumu, s ktorou je v omeškaní dlžník. Takto paušálne dojednanú zmluvnú pokutu

súd posúdil ako dojednanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a
teda neplatné dojednanie. Z týchto dôvodov súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty
za nedôvodný.56. Keďže v konaní nebolo sporu o tom, že veriteľ poskytol žalovanej úver 1600 eur a pretože tento úver
je podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov a pretože žalovaná doposiaľ
vrátila veriteľovi čiastku 1050 eur, súd rozhodol, že je povinná zaplatiť žalobcovi nesplatný úver vo výške

550 eur (1600-1050 = 550 ) do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

57. Z dôvodu, že žalovaná sa s vrátením peňažného dlhu vo výške 1600 eur dostala do omeškania,
súd rozhodol, že je povinná zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne od 30.04.2016
do 09.08.2019, zo sumy 1250 eur od 10.08.2019 do 09.09.2019, zo sumy 900 eur od 10.09.2019 do

30.09.2019, zo sumy 550 eur od 01.10.2019 do zaplatenia, keď zohľadnil úhrady žalovanej v priebehu
konania, a to v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,
ktoré priznal súd v zákonnom stanovenej výške, t.j. vo výške sadzby ECB platnej ku dňu omeškania
zvýšenej o 5%, ktorá platí od 16.03.2016 doposiaľ, a nie vo výške 5,05% ročne uplatnenej žalobcom.

58. Súd sa nestotožnil s kompenzačnou námietkou žalovanej vznesenou voči pohľadávke žalobcu vo

výške 550 eur, tvrdiac, že pred uzatvorením zmluvy č. 404202390 z 29.04.2015 bolo na strane žalobu
bezdôvodné obohatenie vo výške 1812 eur, pričom je známe, že zmluvy žalobcu vždy porušovali práva
spotrebiteľov, a vždy boli bezúročné a bez poplatkov, a preto vyplatením sumy 1600 eur na základe
zmluvy č. 404202390 z 29.04.2015 sa bezdôvodné obohatenie znížilo na 212 eur, plnením v roku
2019 bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu narástlo na sumu 1262 eur, čím si pohľadávku z

bezdôvodného obohatenia započítava proti pohľadávke žalobcu na plnenie zo sumy 550 eur. Súd sa
s uvedenou argumentáciou žalovanej nestotožňuje, túto považuje za účelovú a nedôvodnú. V prvom
rade súd dodáva, že podstatou inštitútu bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť
toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na úkor koho bol predmet
bezdôvodného obohatenia získaný. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým

právom, ktorý sa premlčuje podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie získaného
bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Objektívna premlčacia doba je upravená tak, že

začiatokjejplynutianastávanazákladeobjektívnejskutočnosti,bezakejkoľvekzávislostinasubjektívnej
vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba.
Je potrebné zdôrazniť že v prípade ak došlo k poskytnutiu spotrebiteľského úveru na základe zmluvy,
ktorá neobsahuje zákonom požadované náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom

v čase uzatvorenia jednotlivej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak v taktom prípade z dôvodu, že
úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov, dochádza k bezdôvodnému obohateniu tým dňom,
kedy spotrebiteľ zaplatí čiastku, ktorou reálne splatí splátky požičaných finančných prostriedkov podľa
uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zaplatí tak finančné prostriedky navyše. V tomto prípade
súd vychádzajúc z toho, že žalovaná úvery na základe zmluvy č. 401000916 zo dňa 20.04.2013, č.

404201268 zo dňa 13.05.2013, zmluvy č. 404202073 zo dňa 20.11.2014, uhradila pred uzatvorením
zmluvy č. 404202390 zo dňa 29.04.2015, čo v konaní potvrdila žalovaná, pričom úvery na základe zmlúv
č. 401000916 a č. 404201268 uhradila už v roku 2014, je potrebné považovať prípadný nárok žalovanej
na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom predmetných zmlúv za premlčaný, keďže objektívna
premlčacia doba je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch dotknutých osôb a vždy začína plynúť

odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Súd uvádza, že sa prednostne zaoberal otázkou či
nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenie z predmetných zmlúv, ktoré už uhradila, možno
priznať s poukazom na ust. § 54a OZ, a dospel k záveru, že nemožno v konaní zohľadniť prípadný
nárok žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu titulom zmlúv č. 401000916,
404201268, 404202073, keďže aj keby bolo v konaní nepreukázané, že predmetné úvery poskytnuté

na základe uvedených zmlúv treba považovať za bezúročné a bez poplatkov, takýto nárok žalovanej
je premlčaný v dôsledku uplynutia objektívnej premlčacej doby. V danom prípade by k prípadnému
bezdôvodnému obohateniu došlo potom, ako žalovaná vyplatila na každý úver nad poskytnutú istinu,
čo bolo v roku 2014 pre zmluvy č. 401000916 a č. 404201268 a v prípade zmluvy č. 404202073
najneskôr v roku 2015. Keďže podľa § 581 ods. 2 OZ nemožno započítať premlčané pohľadávky,

súd na kompenzačnú námietku žalovanej uplatnenú podaním zo dňa 06.12.2019, doručené súdu dňa
06.12.2019 nemohol prihliadnuť a tejto vyhovieť ako dôvodne vznesenej v konaní.59. Pokiaľ išlo o vzájomnú žalobu žalovanej na zaplatenie sumy 1050 eur titulom bezdôvodného
obohatenia,tútosúdzamietolakonedôvodnú.Argumentáciažalovanej,ževyplatenímsumy1600eurna
základezmluvyč.404202390z29.04.2015,sabezdôvodnéobohateniežalobcuzosumy1812eur,ktorá

predstavuje bezdôvodné obohatenie získané na základe zmlúv č. 401000916, 404201268, 404202073
a to pred uzatvorením zmluvy č. 404202390 z 29.04.2015, znížilo na 212 eur, pričom plnením žalovanej
v roku 2019 sa bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu zvýšilo na sumu 1262 eur, neobstojí. Ako
už bolo vyššie konštatované žalovaná úvery na základe zmluvy č. 401000916 zo dňa 20.04.2013, č.
404201268 zo dňa 13.05.2013, zmluvy č. 404202073 z 20.11.2014, podľa jej vyjadrenia uhradila pred

uzatvorením zmluvy č. 404202390 zo dňa 29.04.2015, pričom úvery na základe zmlúv č. 401000916
a č. 404201268 uhradila už v roku 2014, je potrebné považovať prípadný nárok žalovanej na vydanie
bezdôvodného obohatenia titulom predmetných zmlúv za premlčaný, keďže objektívna premlčacia doba
je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch dotknutých osôb a vždy začína plynúť odo dňa, keď k
bezdôvodnému obohateniu došlo. V žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že vyplatením sumy 1600 eur na
základezmluvyč.404202390z29.04.2015samalobezdôvodnéobohateniežalobcuznížiťnasumu212

eur a plnením žalovanej v roku 2019 malo bezdôvodné obohatenie žalobcu narásť na sumu 1262 eur.
Je potrebné si uvedomiť, že každý zmluvný vzťah má svoj právny základ, a každú zmluvu je potrebné
posudzovať osobitne a nemožno súhlasiť s tým, že pokiaľ žalovanej bola vyplatená suma 1600 eur,
prípadné bezdôvodné obohatenie (čo v konaní nebolo ani preukázané) na strane žalobcu sa malo znížiť
na sumu 212 eur ( 1812-1600). V tomto smere bolo potrebné podľa názoru súdu prednostne skúmať či

nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenie z predmetných zmlúv, ktoré už uhradila, možno
priznať s poukazom na ust. § 54a OZ. Žalovaná uzatvorila dňa 29.04.2015 zmluvu č. 404202390, na
základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1600 eur, ktorý súd posúdil za bezúročný a bez poplatkov,
a preto je povinná žalobcovi vrátiť titulom predmetnej zmluvy iba istinu úveru vo výške 1600 eur, z ktorej
v priebehu konania uhradila sumu 1050 eur. Povinnosť žalovanej vrátiť predmetný úver tak stále trvá

v rozsahu doposiaľ neuhradenej sumy istiny úveru, a preto úhrady žalovanej vo výške 1050 eur, ktoré
vykonala v priebehu konania, na úhradu predmetnej zmluvy o úvere č. 404202390 zo dňa 29.04.2015,
nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré mal prijať žalobca. Ide plnenie žalovanej na
ktoré sa zaviazala titulom predmetnej zmluvy č. 4042020390, ktorú súd posúdil ako bezúročnú a bez
poplatkov, a v žiadnom prípade nemožno toto považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré mal získať

žalobca.

60. Rovnako tak neobstojí ani nárok žalovanej na primerané finančné zadosťučinenie, keďže v konaní
súd nezistil žiaden dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaná nemá nárok
na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., keďže nie je splnený

predpoklad na jeho priznanie, a to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi.

61. Z vyššie uvedených dôvodov súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1050 eur s príslušenstvom
zastavil, žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 550 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 1600 eur od 30.04.2016 do 09.08.2019, zo sumy 1250 eur od 10.08.2019 do 09.09.2019,
zo sumy 900 eur od 10.09.2019 do 30.09.2019, zo sumy 550 eur od 01.10.2019 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a súčasne zamietol aj vzájomnú
žalobu.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu.

65. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2261 eur (istina 1600 eur, odplata 448 eur, zmluvná pokuta 33
eur, poplatky za upomienky 180 eur), súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1050 eur zastavil (46,44 %
zo žalovanej sumy), v tejto časti má nárok žalobca pretože žalovaná plnila po začatí konania, v časti

sumy 550 eur žalobe vyhovel (24,33% zo žalovanej sumy) a v časti sumy 661 eur (29,23 % zo žalovanej
sumy) žalobu zamietol. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Žalobca mal úspech
v 70,77 % a žalovaná v 29,23%, a preto čistý úspech žalobcu je 41,47 % (70,77%-29,23%) a v takomto
rozsahu súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške trovkonania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

66. O trovách konania o vzájomnej žalobe, súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý by mal nárok na náhradu
trov konania v konaní o vzájomnej žalobe, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v súvislosti so
vzájomnou žalobou žiadne trov konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.