Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. november 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Tdo/63/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618010416
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hatala

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:2618010416.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov

JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného T. T. N. V. C. W. H., pre zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, prerokoval na
neverejnom zasadnutí konanom 25. novembra 2021 v Bratislave dovolanie obvineného T. T., podané
prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Erika Magála, proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27. júna
2019, sp. zn. 5To/49/2019, a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku sa vyslovuje, že uznesením Krajského súdu v Trnave z 27.

júna 2019, sp. zn. 5To/49/2019, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v § 319 Trestného poriadku a § 42 ods. 1 Trestného zákona

v n e p r o s p e c h

obvineného T. T..

II. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a uznesenie Krajského súdu v Trnave z 27.
júna 2019, sp. zn. 5To/49/2019 v celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia
nazrušenérozhodnutieobsahovonadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratili
podklad.

III. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku sa Krajskému súdu v Trnave p r i k a z u j e, aby vec v
potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

VI. Podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku sa obvinený T. T. n e b e r i e do väzby.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd" alebo „prvostupňový súd") z 31. januára
2019, sp. zn. 1T/50/2018 bol obvinený T. T. uznaný za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1,
ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.") s poukazom na § 138 písm. e)

Tr. zák. spáchaného čiastočne samostatne a čiastočne formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,
na tom skutkovom základe, že1. obv. T. T. dňa 16. marca 2017 v čase okolo 23.00 h v obci Cerová, po vzájomnej dohode, spoločne
s doposiaľ neustálenou osobou vystupujúcou pod menom „Palo" preskočili oplotenie areálu roľníckeho
družstva nachádzajúceho sa na adrese Cerová č. 372, po vojdení do areálu družstva prišli k uzamknutej

budove skladu bez označenia, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. S., parcelné číslo 2188/30
so samostatnými vchodmi, na ktorej kliešťami prestrihli visací zámok, vošli do skladu a z jeho priestorov
odcudzili1kskálačkunadrevozn.Promat14T,prenieslijukplotu,následnesavrátilikbudove,kliešťami
prestrihli visací zámok na dverách vedúcich do ďalšej miestnosti skladu, z ktorej odcudzili 1 ks motorovú
pílu zn. Dolmar typ 5105 a 1 ks motorovú pílu zn. Dolmar typ 6100, pričom oba uvedené priestory má

v prenájme Ján Bodnár - JGMV, 906 32 Cerová 222, IČO: 33 517 550, následne sa opätovne vrátili k
budove, kde nezisteným predmetom v dolnej časti vypáčili dvere vedúce do dielne patriacej T., nar. XX.
H. XXXX, trvale bytom S., z ktorej odcudzili 1 ks motorovú pílu zn. Stihl 023, 1 ks príklepovú vŕtačku
zn. Makyta, 1 ks okružnú pílu zn. Protol, 1 ks lamelovačku zn. Ferm, 1 ks multifunkčné náradie zn.
Ferm, 1 ks vibračnú brúsku zn. Bosh, 1 ks uhlovú brúsku 230 zn. Narex s diamantovým kotúčom, sadu
vrtákov v hliníkovom kufríku, obsahujúca 10 ks vídiových vrtákov rôznych priemerov, 1 ks pásovú brúsku

zn. Power plus, ktoré veci preniesli k plotu, vrátili sa k ďalšej budove skladu bez označenia, zapísanej
na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. S., parcelné číslo 2188/28, kliešťami prestrihli visací zámok, ktorým
boli uzamknuté dvere na sklade nájomcu G. T., Y. XXX, IČO: 43 320 104, pričom z priestorov skladu
nič neodcudzili, následne prešli k vedľajším dverám vedúcim do skladu, ktorý má v prenájme L. R.,
nar. XX. júla XXXX, trvale bytom S., I. XXX, na týchto kliešťami prestrihli visací zámok, zo skladu však

nič neodcudzili, následne všetky odcudzené veci naložili do osobného motorového vozidla zn. Škoda
Felícia, nezisteného evidenčného čísla, ktorým k objektu družstva prišli a odišli preč, čím poškodenej
Allianz-Slovenskejpoisťovni,a.s.,Dostojevskéhorad4,81574Bratislava,IČO:00151700,naktorúpo
vyplatení poistného plnenia na základe poistnej zmluvy č. 511075476 poškodenému Jánovi Bodnárovi
- JGMV, 906 32 Cerová 222, IČO: 33 517 550, prešiel nárok na náhradu škody, spôsobili odcudzením

škodu vo výške 1.550,- eur a poškodením zámkov škodu vo výške 20,- eur, poškodenému T., nar. XX.
H. XXXX, trvale bytom S. XXX spôsobili odcudzením škodu vo výške 1.345,- eur a poškodením dverí
a zámku škodu vo výške 30,- eur, poškodenému G. T., XXX XX Y. XXX, IČO: 43 320 104 spôsobili
poškodením zámku škodu vo výške 10,- eur a poškodenému L. R., nar. XX. Y. XXXX, trvale bytom S.,
I. XXX spôsobili poškodením zámku škodu vo výške 10,- eur,

2. v presne nezistený deň v období od 13. apríla 2017 do 18. apríla 2017 v čase medzi 02.00 h a
05.00 h v obci Rybky, v objekte skladových priestorov nachádzajúcich sa na parcele č. 112/3 v k. ú.
G., ktorého vlastníkom je spoločnosť E.M. STAV s.r.o. Lopašov 79, v zadnej časti objektu prinesenými
kliešťami prestrihol jeho pletivové oplotenie a vzniknutým otvorom vošiel do objektu, kde z drevenej

palety nachádzajúcej sa pri oplotení odcudzil hydraulický vrták na šmykom riadený nakladač zn. ATTEC
1200, priemeru 30 cm, výrobné číslo: 17645679, naložil ho do osobného motorového vozidla zn. Citroën
ZX, čiernej farby, nezisteného evidenčného čísla a s týmto odišiel preč, čím spôsobil spoločnosti E.M.
STAV s.r.o., 908 63 Lopašov 79, IČO: 46 292 420 odcudzením škodu vo výške 4.000,- eur,

Za to bol obvinenému podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m)
Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a šesť mesiacov, na
výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.") bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť
poškodeným:
- L. R., nar. XX. Y. XXXX v T., trvale bytom S. XXX, škodu vo výške 20,- €,
- E.M.Stav, s.r.o., Lopašov 79, IČO: 46 292 420, škodu vo výške 4.000,- €,
- Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, škodu

vo výške 1.874,87 €.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd zároveň poškodeného T. W., nar. XX. H. XXXX v T., trvale bytom S. XXX,
odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal obvinený odvolanie písomným podaním z 26. marca 2019
(doručeným prvostupňovému súdu 26. marca 2019, č. l. 332 súdnej časti spisu).Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd") o odvolaní obvineného rozhodol na verejnom zasadnutí
uznesením z 27. júna 2019, sp. zn. 5To/49/2019 takým spôsobom, že podľa § 319 Tr. por. odvolanie
obvineného T. T. zamietol.

Dňa 17. augusta 2021 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") predložené
dovolanie obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27. júna 2019, sp. zn. 5To/49/2019 a
konaniu, ktoré mu predchádzalo, spísané prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Erika Magála
(doručené elektronicky prostredníctvom ÚPVS 7. júla 2021 a následne poštou prvostupňovému súdu

11. júna 2021, č. l. 445 - 457 súdnej časti spisu). Ako dovolacie dôvody pritom obvinený označil dôvody
uvedené pod písm. d) § 371 ods. 1 Tr. por. (t. j., že hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo
vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky) a písm. i) § 371
ods. 1 Tr. por. (t. j., že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku
alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku
však dovolací súd nemôže skúmať a meniť). Obvinený zároveň uviedol, že v súlade s § 374 ods. 3 Tr.

por. podáva dovolanie aj proti konaniu na súde prvého stupňa.

Obvinený v rámci uplatnenej dovolacej argumentácie v prvom rade namietal, že nebol prítomný na
verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo 27. júna 2019 na Krajskom súde v Trnave, predmetom ktorého
bolo rozhodovanie o jeho odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Senica z 31. januára 2019, sp. zn.

1T/50/2018, pričom krajský súd konal bez jeho prítomnosti napriek skutočnosti, že na takýto postup
neboli splnené zákonné podmienky.

Poukázal na skutočnosť, že upovedomenie o termíne verejného zasadnutia mu nebolo nikdy doručené,
a teda sa o termíne jeho konania nikdy nedozvedel. Argumentoval, že v súdnom spise absentuje ním

podpísaná doručenka, ktorou ho mal súd upovedomiť o konaní verejného zasadnutia. O tom, že o
termíne verejného zasadnutia na krajskom súde nevedel, svedčí podľa jeho názoru aj fakt, že dňa
10. júna 2020 podal na okresný súd žiadosť o navrátenie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku
okresného súdu z 31. januára 2019, sp. zn. 1T/50/2018, nakoľko nemal žiadnu vedomosť o tom, že by
krajský súd vôbec rozhodol o jeho odvolaní z 26. marca 2019. Na podporu svojej argumentácie poukázal

na rozsudok najvyššieho súdu z 9. februára 2010, sp. zn. 2 Tdo 46/2009.

S poukazom na vyššie uvedené obvinený konštatoval, že krajský súd porušil jeho základné právo na
spravodlivé súdne konanie, keď v rozpore s § 293 ods. 3 a nasl. Tr. por. rozhodoval na verejnom
zasadnutí o odvolaní obvineného bez jeho prítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

čím došlo k porušeniu zákona v neprospech obvineného, pričom uvedené porušenie zakladá dôvod
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por.

V rámci ďalšej dovolacej argumentácie obvinený namietal, že okresný súd postupoval nezákonne,
keď mu rozsudkom z 31. januára 2019, sp. zn. 1T/50/2018 neuložil súhrnný trest v zmysle §

42 Tr. zák. Rovnako tak obvinený namietal nezákonnosť postupu krajského súdu, ktorý zamietol
odvolanie obvineného a stotožnil sa s argumentáciou uvedenou v rozsudku okresného súdu. Predmetná
skutočnosť zakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

Obvinený v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Trnava trestným rozkazom zo 14.

januára 2019, sp. zn. 0T/13/2019 uznal obvineného za vinného zo skutku zo dňa 11. januára 2019
[právne kvalifikovaného ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Tr. zák.] a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd mu zároveň uložil trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní tridsaťšesť mesiacov.

Nakoľko bol obvinenému Okresným súdom Trnava uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť
mesiacov, Okresný súd Senica mal v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 Tr. zák. zrušiť výrok o treste v
trestnom rozkaze Okresného súdu Trnava a uložiť obvinenému súhrnný trest odňatia slobody, nakoľko
skutkov, o ktorých rozhodoval Okresný súd Senica, sa mal obvinený dopustiť skôr, ako bol súdom prvého

stupňa vyhlásený rozsudok za iný jeho trestný čin (skutok, o ktorom rozhodoval Okresný súd Trnava).
Obvinený v predmetnom kontexte poukázal na rozsudok najvyššieho súdu zo 7. marca 2018, sp. zn.
3 Tdo 75/2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že nesprávne uložený súhrnný trest je zároveň
dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.V rámci ďalšieho okruhu dovolacej argumentácie obvinený namietal, že okresný súd pri rozhodovaní o
vine a treste aplikoval nesprávne ustanovenie, keď jeho konanie právne kvalifikoval ako zločin krádeže

podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., čím došlo k uloženiu neprimerane vysokého trestu. Obvinený
má za to, že skutok, ktorého sa mal dopustiť, mal byť správne právne kvalifikovaný ako zločin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák., čím je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods.
1 písm. i) Tr. por.

V tejto súvislosti poukázal na novelu Trestného zákona zákonom č. 214/2019 Z. z., ktorá nadobudla
účinnosť 1. augusta 2019 a ktorá okrem iného novelizovala aj ustanovenie § 212 Tr. zák. Z
novelizovaného znenia dotknutého ustanovenia vyplýva zrejmý rozdiel medzi tou istou skutkovou
podstatou trestného činu krádeže pred prijatím novely Trestného zákona, a to predovšetkým s
prihliadnutím na výšku trestu, nakoľko v súčasnosti je rovnaký skutok (ktorý sa obvinenému kladie za

vinu) posudzovaný ako prečin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov
až tri roky.

Z dôvodovej správy predmetnej novely Trestného zákona vyplýva, že zámerom legislatívnej zmeny,
ktorá spočíva v zlúčení odsekov 1 a 2 (pozn. autora: § 212 Tr. zák.), bolo zároveň odstránenie

pochybností pri určovaní druhu trestu a jeho výmery s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1. Podľa takto
nastavenej úpravy už nebude možné kvalifikovať trestný čin krádeže spáchaný vlámaním, pri ktorom
bola spôsobená malá škoda, podľa § 212 ods. 3 písm. b), a teda ako trestný čin spáchaný závažnejším
spôsobom konania v spojení s § 138 písm. e) Tr. zák. pri ktorom by sa použila vyššia trestná sadzba.

Obvinený má za to, že aj v zmysle pôvodného znenia ustanovenia § 212 Tr. zák. platilo, že ak si páchateľ
prisvojuje cudziu vec tým, že sa jej zmocní a takýto čin spácha vlámaním - už takýmto konaním napĺňa
znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. (ktorá
je v pomere špeciality k § 212 ods. 1 Tr. zák.), tzn. táto skutková podstata trestného činu je dokonaná, a
to bez ohľadu na to, či pri tejto spôsobil páchateľ škodu. V prípade, ak páchateľ spôsobil väčšiu škodu

(ako to bolo v prípade obvineného), ide o okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby, ktorá
by pristupovala k znakom už naplnenej základnej skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. V súvislosti s uvedeným obvinený poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne z 26. septembra 2018, sp. zn. 3To/75/2018, ktorý sa odklonil od právnych záverov stanoviska,
publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod číslom 116/2012.

S ohľadom na vyššie uvedené obvinený zastáva názor, že okresný a následne aj krajský súd nesprávne
právne kvalifikovali skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, pričom v dôsledku nesprávnej právnej kvalifikácie
bol odsúdený za prísnejší trestný čin, než akého sa dopustil, čím bol porušený zákon v jeho neprospech
a naplnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

S poukazom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby najvyšší súd vyslovil, že uznesením Krajského
súdu v Trnave z 27. júna 2019, sp. zn. 5To/49/2019 a v konaní, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov
podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 1, ods. 7, ods. 9, §
34 ods. 1, § 293 ods. 3 Tr. por., ako i v ustanoveniach § 42 ods. 1, ods. 2, § 212 ods. 1, ods. 3 písm.

a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. v neprospech obvineného T. T., zrušil
napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia na
zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

Po postupe v zmysle ustanovenia § 376 Tr. por. sa k dovolaniu obvineného vyjadril prokurátor Okresnej
prokuratúry Senica (ďalej len „prokurátor") podaním z 24. júna 2021 (doručeným prvostupňovému súdu
25. júna 2021, č. l. 487 - 489 súdnej časti spisu), v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s námietkou
obvineného, že odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného v rozpore so
zákonom, ako ani s námietkou týkajúcou sa nesprávnej právnej kvalifikácie skutkov, pre ktoré bol

obvinený odsúdený. Z uvedeného dôvodu v tejto súvislosti nezistil existenciu dovolacích dôvodov podľa
§ 371 ods. 1 písm. d) a písm. i) Tr. por.Vo vzťahu k obvineným namietanému naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d)
Tr. por. uviedol, že samotný krajský súd v dovolaním napadnutom uznesení konštatoval, že verejné
zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, pretože predvolanie naň mu bolo riadne a včas

doručené a svoju neprítomnosť nijakým spôsobom neospravedlnil. Skutočnosť, že obvinený bol na
verejné zasadnutie konajúce sa na krajskom súde 27. júna 2019 riadne predvolaný, vyplýva zo súdneho
spisu, v ktorom sa nachádza doručenka preukazujúca, že obvinený upovedomenie o tomto termíne
prevzal do vlastných rúk 5. júna 2019. Prokurátor navyše uviedol, že pri vizuálnom porovnaní podpisu
obvineného na doručenkách, ktorými potvrdil prevzatie uznesení o vznesení obvinenia a podpisu na

dotknutej doručenke, ktorou potvrdil prevzatie súdnej zásielky obsahujúcej upovedomenie o termíne
verejného zasadnutia odvolacieho súdu, možno konštatovať, že ide o zhodný podpis.

Prokurátor sa zároveň nestotožnil s argumentáciou obvineného, že skutky, ktoré sú mu kladené za vinu,
mali byť kvalifikované ako prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a nie ako zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák.

V predmetnom kontexte poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uverejnené pod č. 116 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky, z ktorého vyplýva, že v prípadoch, keď si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní,
spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods.
1, ods. 4 písm. b) Tr. zák., pri použití § 138 písm. e) Tr. zák. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod

kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm.
a) Tr. zák., ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu. V
nadväznosti na uvedené má za to, že právna kvalifikácia konania obvineného bola okresným aj krajským
súdom ustálená správne, pričom táto bola ustálená v súlade so znením Trestného zákona účinného
ku dňu spáchania skutku, ako aj ku dňu, kedy vo veci rozhodoval okresný a krajský súd. Z uvedeného

dôvodu konštatoval, že ani v tejto súvislosti nedošlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.
1 písm. i) Tr. por.

Prokurátor však vyhodnotil ako odôvodnenú námietku obvineného, že prvostupňový, rovnako ako
krajský súd postupovali nezákonne, keď obvinenému neuložili súhrnný trest podľa § 42 Tr. zák. K

porušeniu zákona došlo tým, že rozsudkom Okresného súdu Senica z 31. januára 2019, sp. zn.
1T/50/2018 mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a šesť mesiacov
bez toho, aby bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava zo 14. januára 2019,
sp. zn. 0T/13/2019, právoplatného toho istého dňa, ktorým mu bol za prečin podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Tr. zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov a trest zákazu činnosti

v trvaní tridsaťšesť mesiacov.

Je zrejmé, že obvinený skutky, pre ktoré bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Senica z 31.
januára 2019 spáchal pred vyhlásením trestného rozkazu Okresného súdu Trnava zo 14. januára
2019, sp. zn. 0T/13/2019. V zmysle ustanovenia § 42 Tr. zák. prichádzalo do úvahy pri rozhodovaní

prvostupňového súdu uloženie súhrnného trestu a zároveň zrušenie výroku o treste uloženého
obvinenému zmieňovaným trestným rozkazom. S existenciou predmetného trestného rozkazu sa
však okresný, ako ani krajský súd nevysporiadali. Záverom prokurátor konštatoval, že neaplikáciu
ustanovenia § 42 Tr. zák. možno podradiť pod „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia",
zakladajúce dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

S poukazom na uvedené skutočnosti prokurátor uviedol, že považuje dovolanie obvineného v tomto
smere za dôvodné, a preto navrhol, aby najvyšší súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil z dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. porušenie ustanovenia § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. rozsudkom Okresného
súdu Senica z 31. januára 2019, sp. zn. 1T/50/2018 a uznesením Krajského súdu v Trnave z 27. júna

2019, sp. zn. 5To/49/2019, v neprospech obvineného a zrušil uznesenie odvolacieho súdu a rozsudok
prvostupňového súdu

Podané dovolanie obvinený argumentačne doplnil podaním, spísaným prostredníctvom ustanoveného

obhajcu JUDr. Erika Magála (doručeným prostredníctvom ÚPVS 11. júla 2021, č. l. 494 - 500 súdnej
časti spisu), súčasť ktorého tvorila aj žiadosť obvineného o prerušenie výkonu trestu podľa § 380 ods.
4 Tr. por.V samotnom úvode obvinený uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava odôvodnenia podaného
dovolania, pričom jeho dôvody rozšíril o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por.
argumentujúc, že nezákonný postup okresného a krajského súdu, spočívajúci v neuložení súhrnného

trestu v prejednávanej veci môže napĺňať aj uvedený dovolací dôvod. Z tohto dôvodu žiada, aby najvyšší
súd argumentáciu týkajúcu sa neuloženia súhrnného trestu posudzoval aj v intenciách dovolacieho
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por.

S poukazom na aktuálnu právnu úpravu, v zmysle ktorej by boli skutky, ktoré sa obvinenému kladú

za vinu, kvalifikované ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Tr. zák. (s
trestnou sadzbou vo výmere šesť mesiacov až tri roky), požiadal najvyšší súd, aby podľa § 380 ods.
4 Tr. por. s prihliadnutím na vykonanú dĺžku trestu odňatia slobody rozhodol o prerušení výkonu trestu
odňatia slobody. V prípade, ak by najvyšší súd nerozhodol o prerušení výkonu trestu odňatia slobody,
navrhol, aby najvyšší súd v prípade zrušenia napadnutých rozhodnutí zároveň podľa § 380 ods. 2 Tr. por.
rozhodol, že obvineného neberie do väzby a prepustil ho z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu. V

ostatnom obvinený zotrval na návrhu bližšie špecifikovanom v podanom dovolaní.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom podľa § 378 Tr. por. predbežne preskúmal
dovolanie i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. h)
v spojení s písm. a) Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.],

prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.) a tiež v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny
opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Najvyšší súd zároveň dospel k záveru o
opodstatnenosti obvineným uplatnenej dovolacej námietky, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

Úvodom rozhodnutia o dovolaní je nutné vo všeobecnosti zdôrazniť, že dovolanie predstavuje
mimoriadny opravný prostriedok, keď nielen z označenia tohto opravného prostriedku, ako
mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že
dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších. Tie sú
ako dovolacie dôvody výslovne uvedené v § 371 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi ustanovenými

v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný
prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.
Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým

uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a
dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie.

Pokiaľ ide o otázku viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle
§ 385 ods. 1 Tr. por., k tomu je dôležité poznamenať - tak ako to napokon najvyšší súd už stabilne

zdôrazňuje v rámci svojej rozhodovacej činnosti - že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého
rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania
uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por. Teda
zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia
(podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Tr. por. (viď k tomu bližšie R 120/2012).

A napokon sa žiada zdôrazniť, že dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, resp.
skutkovými závermi, ktoré vo veci urobili súd prvého a druhého stupňa, a teda dôvodom dovolania
nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i) časť vety za
bodkočiarkouTr.por.Dovolacísúdskutokustálenýsúdminižšiehostupňanemôžeanimeniť,anidopĺňať

(to neplatí len pre posúdenie dôvodnosti dovolania ministra spravodlivosti podaného podľa § 371 ods.
3 Tr. por.).

Vo vzťahu k dovolaniu obvineného je ešte pred samotným vysporiadaním sa s jednotlivými (vecne)
uplatnenými dovolacími námietkami potrebné uviesť, že z obsahu podaného dovolania, resp. jeho

doplnenia vyplýva, že obvinený v ňom okrem dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. d), písm. h)
a písm. i) Tr. por. uplatňuje (ako samostatný dovolací dôvod) aj dôvod podľa § 374 ods. 3 Tr. por., a to
s ohľadom na to, že ním vytýkané pochybenia prvostupňového konania neboli napravené ani v konaní
o riadnom opravnom prostriedku.K tomu najvyšší súd poukazuje na súvisiace už ustálené judikatúrne závery (pozri rozhodnutie
zverejnené v Zbierke pod č. R 47/2014-I), podľa ktorých ustanovenie § 374 ods. 3 Tr. por. neobsahuje

samostatne uplatniteľný dôvod dovolania (obdobne ako § 369 ods. 3 Tr. por.), ale toto len v nadväznosti
na § 369 Tr. por. a § 372 ods. 1 Tr. por. vyjadruje okolnosť, že aj keď sa z dôvodov uvedených v §
371 Tr. por. dovolaním napáda vždy rozhodnutie súdu druhého stupňa (okrem dovolania podaného
ministrom spravodlivosti), možno dovolaním namietať aj chyby konania súdu prvého stupňa, ak vytýkané
pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Ak teda dovolateľ namieta

chybu konania na prvostupňovom súde, musí táto chyba zodpovedať niektorému z dovolacích dôvodov
vymedzených v § 371 Tr. por. a takto musí byť aj v dovolaní označená (374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Inými
slovami povedané, pre úspešnosť v dovolaní uplatnenej námietky je nevyhnutné, aby bolo v ustanovení
§ 374 ods. 3 Tr. por. predpokladané pochybenie (zároveň) subsumovateľné pod niektorý z do úvahy
prichádzajúcich dovolacích dôvodov uvedených v § 371 Tr. por., keďže iba v danom ustanovení sú
uvedené samostatne uplatniteľné dovolacie dôvody (bližšie pozri rozsudok najvyššieho súdu z 1. marca

2021, sp. zn. 1TdoV 5/2018)

Pokiaľ ide o samotnú dovolaciu argumentáciu, obvinený v prvom rade namietal tú skutočnosť, že verejné
zasadnutie Krajského súdu v Trnave, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o odvolaní obvineného
proti rozsudku Okresného súdu Senica z 31. januára 2019, sp. zn. 1T/50/2018, sa dňa 27. júna 2019

konalo bez jeho prítomnosti napriek tomu, že na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, čím
malo dôjsť k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Najvyšší súd v predmetnom kontexte uvádza, že z obsahu spisového materiálu má za preukázané, že
obvinený bol o termíne konania verejného zasadnutia na krajskom súde dňa 27. júna 2019 riadne a

včas upovedomený, o čom svedčí doručenka podpísaná obvineným, potvrdzujúca doručenie súdom
zaslaného upovedomenia o konaní verejného zasadnutia do vlastných rúk obvineného dňa 5. júna 2019
(č. l. 335 súdnej časti spisu). Navyše, na základe porovnania podpisu obvineného nachádzajúceho sa
na predmetnej doručenke s podpismi obvineného, nachádzajúcimi sa na doručenkách potvrdzujúcich
prevzatie iných súdnych zásielok možno konštatovať, že ide o totožný podpis.

Vzhľadom na skutočnosť, že obvinený svoju neprítomnosť na verejnom zasadnutí nijakým spôsobom
neospravedlnil, pričom bol zároveň poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho
prítomnosti, najvyšší súd v zhode s názorom krajského súdu, obsiahnutým v odôvodnení napadnutého
uznesenia konštatuje, že boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre konanie verejného

zasadnutia v neprítomnosti obvineného.

Na základe uvedených dôvodov preto nemožno prezentovanú námietku obvineného považovať za
spôsobilú odôvodniť naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por.

V rámci ďalšej dovolacej argumentácie, s prihliadnutím na jej vecný dosah potenciálne podraditeľnej pod
dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., obvinený namietal správnosť právnej kvalifikácie jeho
konania ako zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. e) Tr. zák., ako aj tú skutočnosť, že mu nebol uložený súhrnný trest podľa § 42 Tr. zák.

Vo všeobecnosti vo vzťahu k samotnému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.
považuje najvyšší súd za nevyhnutné zdôrazniť, že dovolanie z citovaného dôvodu možno podať, ak je
rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže
skúmať a meniť.

Zo znenia predmetného dovolacieho dôvodu, ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného
prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Dovolací súd je tak viazaný
zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený
ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú

podkladom pre zistenie skutkového stavu.

V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením
vykonaných dôkazov nemožno potom vyvodzovať predmetný dovolací dôvod. Ten je totiž daný len vtých prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku
alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. teda
vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie

správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.

V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v
pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného
činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu.

Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin alebo,
že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je
založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom pod nesprávnym použitím
iného hmotnoprávneho ustanovenia je potrebné rozumieť napr. nedostatočné posúdenie okolností
vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej
pochybeniesúdupriukladaníúhrnnéhotrestu,súhrnnéhotrestu,spoločnéhotrestualeboďalšiehotrestu

(§ 41 až § 43 Tr. zák.) a pod., i ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 47 ods.
2 Tr. zák.

Ako už bolo vyššie uvedené, obvinený naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr.
por. odôvodnil okrem iného aj nesprávnou právnou kvalifikáciou skutku ako zločinu krádeže podľa § 212

ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., argumentujúc,
že skutky, ktoré sú mu kladené za vinu, mali byť kvalifikované ako prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a),
ods. 3 písm. a) Tr. zák.

Najvyšší súd má v prejednávanej veci za preukázané, že obvinený si svojím konaním prisvojil cudzie

veci tým, že sa ich zmocnil, spôsobil tak väčšiu škodu, pričom čin spáchal vlámaním. Pri riešení
otázky právnej kvalifikácie daného konania najvyšší súd považuje za potrebné poukázať na stanovisko
trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 12. decembra 2011, Tpj 116/2012 na zjednotenie výkladu
zákona v otázkach právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného súbehu trestného činu
krádeže vlámaním podľa § 212 Tr. zák. a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Tr. zák.

spáchaného závažnejším spôsobom - vlámaním v zmysle § 138 písm. e) Tr. zák., pomeru špeciality
a zásady ne bis in idem, z ktorého vyplýva, že v prípadoch, ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že
sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák., pri použití § 138 písm. e) Tr. zák. Takéto posúdenie činu
jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa

§ 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí
ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Tr. zák.).

Opierajúc sa o závery vyplývajúce z predmetného stanoviska najvyšší súd dospel k názoru, že právna
kvalifikácia konania obvineného ako zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm.

b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., bola okresným aj krajským súdom ustálená správne,
v súlade so znením Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu, rovnako ako aj v
čase rozhodovania súdu. Na uvedenom závere nemení nič ani tá skutočnosť, že medzičasom došlo
zákonom č. 214/2019 Z. z., s účinnosťou 1. augusta 2019 k novelizácii § 212 Tr. zák., kedy boli zlúčené
pôvodné ustanovenia § 212 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v časovom období

medzi spáchaním trestného činu a rozhodovaním o vine, resp. nevine obvineného z jeho spáchania
(krajský súd o odvolaní obvineného rozhodoval 27. júna 2019) k zmene zákona nedošlo. Súdy v súlade
s požiadavkou ustanovenou v § 2 ods. 1 Tr. zák. posudzovali trestnosť činu a trest ukladali podľa zákona
účinného v čase jeho spáchania a tento vykladali v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia
najvyššieho súdu z 12. decembra 2011, Tpj 116/2012.

Pokiaľ obvinený poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 26. septembra 2018, sp. zn.
3To/75/2018, ktorým malo byť v rozpore s vyššie zmieňovaným stanoviskom najvyššieho súdu konanie
obdobného charakteru posúdené podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., tak najvyšší súd v
tejto súvislosti uvádza, že Krajský súd v Trenčíne vo veci sp. zn. 3To/55/2019 nerešpektovaním daného

stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu konal v rozpore s princípom právnej istoty. Práve z
dôvodu rozdielneho prístupu k súdnej ochrane, že ohľadom tejto skutočnosti bol v rozhodovacej činnosti
súdov zistený rozdielny prístup v otázke aplikácie § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., resp. § 212 ods. 1,
ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., trestnoprávne kolégium najvyššiehosúdu prijalo vyššie uvedené stanovisko za účelom jednotného postupu súdov pri rozhodovaní, ako to
vyplýva z § 21 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov.

Najvyšší súd nemá žiadny dôvod nerešpektovať prijaté stanovisko svojho trestnoprávneho kolégia, ktoré
je pre jeho členov záväzné [§ 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] a pokiaľ také stanovisko nerešpektovali sudcovia
Krajského súdu v Trenčíne v inej trestnej veci sp. zn. 3To/55/2019, tak títo svojím postupom práve

spôsobili nejednotnosť rozhodovacej činnosti nižších súdov v otázke, ktorá bola vyriešená spôsobom
predpokladaným zákonom, t. j. prijatím stanoviska dotknutého kolégia najvyššieho súdu.

Z uvedeného dôvodu je potrebné konštatovať, že ani vyššie uvedená argumentácia obvineného týkajúca
sa nesprávnej právnej kvalifikácie skutku nie je spôsobilá naplniť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. i) Tr. por.

Naproti tomu najvyšší súd vyhodnotil ako opodstatnenú námietku obvineného smerujúcu k
spochybneniu správnosti rozhodnutia okresného, ako aj krajského súdu, ktoré obvinenému neuložili
súhrnný trest, a to napriek skutočnosti, že na jeho uloženie boli splnené zákonom stanovené podmienky.

Vo všeobecnosti sa vo vzťahu k súhrnného trestu žiada uviesť, že súd pristúpi k jeho uloženiu iba
v prípade viacčinného súbehu, a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť retrospektívne sa zbiehajúcej
trestnej činnosti odsúdený, a ak možno na takéto odsúdenie prihliadať. Súd teda páchateľa odsudzuje
za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok (resp.
trestný rozkaz, ktorý má rovnakú povahu, ako odsudzujúci rozsudok) za iný jeho trestný čin, pričom

zároveňplatí,žeskoršíodsudzujúcirozsudokzainýtrestnýčinpáchateľamusíbyťprávoplatný.Súhrnný
trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný, pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že
páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim
sa skoršieho trestného činu. Preto možno súhrnný trest uložiť len vtedy ak medzi týmito trestnými činmi
existuje viacčinný súbeh.

V súvislosti s vyhodnotením splnenia podmienok pre uloženie súhrnného trestu v danom prípade
považuje najvyšší súd za podstatné poukázať na časový sled, resp. časovú os páchania trestnej činnosti
obvineným.

Z obsahu predloženého spisového materiálu má najvyšší súd za preukázané, že obvinený bol trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava zo 14. januára 2019, sp. zn. 0T/13/2019 (právoplatným 14. januára
2019) uznaný za vinného za skutok zo dňa 11. januára 2019 [právne kvalifikovaný ako prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.], za čo mu bol podľa § 348 ods. 1
Tr. zák., s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. uložený

trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. súd obvinenému zároveň uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
v trvaní tridsaťšesť mesiacov.

Následne Okresný súd Senica rozsudkom z 31. januára 2019, sp. zn. 1T/50/2018 uznal obvineného za
vinného za skutky, spáchané v marci 2017 a apríli 2017 [právne kvalifikované ako zločin krádeže podľa
§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., spáchané
čiastočne samostatne a čiastočne formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.], za čo mu bol podľa §
212 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák. uložený

trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a šesť mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2
písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci Okresný súd Senica odsudzoval obvineného za
trestné činy, ktoré spáchal v marci 2017 a apríli 2017, t. j. predtým, ako bol obvinenému doručený trestný

rozkaz Okresného súdu Trnava zo 14. januára 2019, sp. zn. 0T/13/2019 (právoplatnosť 14. januára
2019), ktorým bol uznaný za vinného za iný jeho trestný čin (skutok z 11. januára 2019), prvostupňový
súd mal v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 Tr. zák. zrušiť výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného
súdu Trnava a uložiť obvinenému súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.S prihliadnutím na vyššie uvedené najvyšší súd konštatuje, že okresný súd, rovnako ako súd odvolací
postupovali nesprávne, keď v danom prípade nezohľadnili existenciu vyššie špecifikovaného trestného

rozkazu a obvinenému neuložili súhrnný trest. Takýto postup možno jednoznačne vykladať v neprospech
obvineného, kedy bezpochyby došlo k naplneniu podmienky existencie zásadného vplyvu na postavenie
obvineného (§ 371 ods. 5 Tr. por.).

Na podklade týchto úvah dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade bol naplnený dovolací dôvod

podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., a preto vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného T. T.
a napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, zrušil, pričom v ďalšom
konaní bude povinnosťou krajského súdu vec opätovne prejednať a rozhodnúť tak, aby uložený trest
zodpovedal dotknutým ustanoveniam Trestného zákona.

Napokon, keďže obvinený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, musel najvyšší súd v súlade s §
380 ods. 2 Tr. por. súčasne rozhodnúť o jeho väzbe. Vzhľadom na skutočnosť, že najvyšší súd nezistil
v prejednávanej veci existenciu žiadneho z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 Tr. por., rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Tento rozsudok bolo prijatý v pomere 3:0.