Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. január 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119210595
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3119210595.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.,
Q. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom Trenčín, Námestie sv. Anny
15/25 proti žalovanému Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., R. V. XXX/XXX, zastúpeného Mgr. Petrou
Hrubovou, advokátkou, so sídlom Ilava, Mierové námestie 93 o náhradu škody a iné a o vzájomnej
žalobe žalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. 18C/53/2019-80 zo dňa 10. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej p o t v r d z u j e.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
ktorú náhradu trov odvolacieho konania j e žalovaný p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť k rukám zástupcu
žalobcu JUDr. Jána Legerského, advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.824 eur titulom náhrady škody na zdraví a sumu 3.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, a to
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku /výrok I./, vzájomná žaloba žalovaného zamietol /výrok II./ a
žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku /výrok III./.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného
zaplatenia náhrady škody vo výške 1.824 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 eur. Žalovaný v
priebehu podal voči žalobcovi vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal od žalobcu zaplatenia nemajetkovej
ujmy vo výške 3.600 eur. Súd na prejednanie veci nariadil na deň 10.06.2021 pojednávanie. Žalobca
sa na pojednávanie dostavil. Žalovaný ani jeho právna zástupkyňa sa na pojednávanie nedostavili, hoci

predvolanie bolo právnej zástupkyni žalovaného riadne a včas doručené. Svoju neúčasť neospravedlnil
a o odročenie pojednávania nepožiadal. V predvolaní bol žalovaný poučený o následku nedostavenia
sa na pojednávanie vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Vzhľadom na neprítomnosť
žalovaného na pojednávaní, navrhol žalobca rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie. Súd preto podľa
§ 274 a § 278 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /ďalej len "CSP"/ za splnenia
zákonom stanovených podmienok vydal rozsudok pre zmeškanie, ktorým žalobe žalobcu v celom
rozsahu vyhovel a vzájomnú žalobu žalovaného v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd

rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že k žalobe žalobcu sa
písomne riadne a včas vyjadrila a podal protinávrh o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3.600 eur.Vyjadril sa písomne aj k následnému stanovisku žalobcu. Po 26.02.2020 bol súd prvej inštancie nečinný
a pojednávanie vytýčil až na 01.04.2021. Žalovaný, spolu so svojou zástupkyňou, sa mal v úmysle
pojednávania zúčastniť, pričom dňa 31.03.2021 kontaktovala asistentka senátu/zákonnej sudkyne, že

pojednávane zo dňa 01.04.2021 sa odročuje a nový termín bude zaslaný elektronicky. Prvoinštančný
súd teda vedel nielen z prípisov žalovaného, ale aj z telefonickej komunikácie, že žalovaný je v konaní
aktívny a súčinný a teda, že má záujme. aby sa vec riešila v jeho prítomnosti resp. v zastúpení.
Termín na pojednávanie bol zástupkyni žalovaného doručený elektronicky dňa 01.04.2021 na termín
10.06.2021. Zástupkyňa žalovaného si omylom poznačila termín pojednávania o mesiac neskôr, keď si

splietla mesiac jún s mesiacom júl. Z tohto dôvodu sa žalovaný ani jeho zástupkyňa na pojednávanie
nedostavili a ani neospravedlnili svoju neúčasť. Išlo teda o zlyhanie ľudského faktoru. Počas celého
konania však bol žalovaný aktívny a súčinný. Riadne odôvodnil svoj protinávrh ako aj to, prečo nesúhlasí
sožaloboužalobcu.Opakovanepopieralnepravdivétvrdeniažalobcu,ktorýúmyselnevžalobezavádzal
súd tým, že svojim konaním som mu spôsobil trvalé následky. V konaní boli pochybnosti a on označil
dôkazy, ktorými som chcel preukázať svoje tvrdenia. Na vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli tak

splnené podmienky. Žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súd Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 233/2019, v ktorom ústavný súd uviedol, že čisto formalistický výklad ustanovenia o rozsudku
pre zmeškanie žalovaného nie je žiadúci. Návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie je potrebné vždy
posudzovať vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam sporu, pretože pri čisto gramatickom výklade zákona
(pri lipnutí na formálnych podmienkach vydania rozsudku pre zmeškanie) by mohlo dôjsť k porušeniu

práva žalovaného na spravodlivý proces. Aj ak sú kumulatívne splnené všetky formálne zákonné
predpoklady, súd nemusí vydať rozsudok pre zmeškanie, ak jeho vydanie bolo zjavne nespravodlivé.
Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Podľa neho je odvolanie žalovaného proti rozsudku
súdu prvej inštancie neprípustným opravným prostriedkom a je potrebné, aby odvolací súd takéto
odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietol, z dôvodu, že toto smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné. Prípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie je zákonom
daná v zmysle § 356 písm. b) CSP len v takom prípade, kedy súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie

napriek tomu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. O takýto prípad však
v predmetnej veci vôbec nemôže ísť, pretože podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie tak v
zmysle § 274 CSP vo vzťahu k žalobe žalobcu ako aj v zmysle § 278 CSP vo vzťahu k vzájomnej
žalobe žalovaného v celom rozsahu splnené boli. Zákon na splnenie podmienok na vydanie rozsudku
pre zmeškanie žalovaného (§ 274 CSP) vyžaduje kumulatívne splnenie nasledovných podmienok -

bola podaná žaloba na plnenie podľa § 137 písm. a), žalovaný bol riadne a včas predvolaný na
pojednávanie, žalovaný bol v predvolaní na pojednávanie poučený o následku nedostavenia sa, vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, žalovaný
svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a žalobca prítomný
na pojednávaní podal návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Všetky tieto podmienky musia byť

pritom splnené v čase, keď súd rozhoduje o vydaní rozsudku pre zmeškanie a súd nemôže prihliadať
na skutočnosti, ktoré by mu v tej dobe neboli známe. To isté platí pri rozsudku pre zmeškanie žalobcu
(§ 278 CSP) v opačnom postavení strán. Podľa žalobcu boli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného o žalobe žalobcu a rozsudkom pre zmeškanie žalobcu o
vzájomnej žalobe žalovaného všetky uvedené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie súčasne

splnené. Skutočnosti uvádzané žalovaným v podanom odvolaní ako príčina neúčasti žalovaného a
jeho zástupkyne na pojednávaní dňa 10.6.2021 ako aj všetky ďalšie skutočnosti uvedené v tomto
odvolaní, nie sú vôbec skutočnosťami poukazujúcimi na nesplnenie zákonných podmienok na vydanie
rozsudku pre zmeškanie, ale ide skôr o skutočnosti poukazujúce na možný dôvod neúčasti žalovaného
a jeho zástupkyne na pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie takýmto rozsudkom rozhodol. Takéto

skutočnosti by však žalovaný mohol uplatniť len v rámci podania návrhu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie v zmysle § 277 ods. 2 CSP (vo vzťahu k rozhodnutiu o žalobe) a § 281 ods. 1 CSP (vo vzťahu
k rozhodnutiu o vzájomnej žalobe), ktorý návrh ale žalovaný vôbec nepodal a podať už ani nemôže
z dôvodu uplynutia zákonnej prekluzívnej procesnej lehoty. Bez ohľadu na to skutočnosti uvádzané
žalovaným v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vôbec považovať za

ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania žalovaným a jeho právnou zástupkyňou. Za existencie
takejtoprocesnejsituácievoveci,nepovažuježalobcazapotrebnévyjadrovaťsakďalšímskutočnostiam
uvedeným v odvolaní žalovaného a týkajúcim sa veci samej, ktoré tiež nie sú vôbec správne aopodstatnené. Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku
súdu prvej inštancie ako neprípustné odmietol.

5. K vyjadreniu žalobcu na svoje odvolanie sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že s jeho právnou
argumentáciou sa nestotožňuje a túto v plnom rozsahu odmieta. Bol oprávnený podať odvolanie,
nakoľko neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalobca sa zaoberá len tým,
že zástupkyňa žalovaného si nesprávne poznačila dátum pojednávania avšak opomína, že vo svojom
odvolaní primárne a prednostne poukazuje žalovaný na to, že neboli splnené podmienky na vydanie

rozsudku pre zmeškanie. Odvolanie vo veci samej je tak prípustné. Súd musí pred vydaním rozsudku
pre zmeškanie obligatórne skúmať aj to, či sú splnené tzv. procesné podmienky a v prípade rozsudku pre
zmeškanie žalovaného aj to, či žalobca v priebehu konania predostrel také tvrdenia, ktoré vedú k záveru,
že plnenie, ktorého sa domáha mu možno priznať (tvrdenia žalobcu teda nesmú byť neúplné alebo
rozporné). Žalovaný v tejto veci už v odvolaní poukázal na rozpory v tvrdeniach žalobcu. Od podania
žaloby bol žalovaný aktívny, k žalobe sa vyjadril, podal a odôvodnil protinávrh a mal som v úmysle

dostaviť sa prvé vytýčené pojednávanie dňa 01.04.2021, ktoré bolo odročené. Na základe uvedeného
zotrval žalovaný na svojom odvolaní.

6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z
dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel

k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť.

7. V prvom rade odvolací súd uvádza, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie
hodnotil ako prípustné. V zmysle § 356 CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie

okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého
rozhodnutia. Pre prípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie teda nie je rozhodujúce, či
skutočne boli alebo neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia ale len to, či
je odvolanie podávané z dôvodu, že podľa odvolateľa tieto zákonné podmienky splnené neboli. Nie je
teda rozhodujúce, z hľadiska prípustnosti odvolania, aký bude výsledok odvolacieho konania, či odvolací

súd zistí splnenie alebo nesplnenie zákonných podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie, ale len to,
či odvolateľ svoje odvolanie zdôvodnil tým, že tieto zákonné podmienky podľa neho splnené neboli. V
danej veci žalovaný v dôvodoch svojho odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie tvrdí, že zákonné
podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie splnené nebolia to preto, že ich splnenie posudzoval
konajúci súd príliš formalisticky. Uvedené postačuje pre záver odvolacieho súdu, že v danej veci je

odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 356 CSP prípustné, a niet preto
dôvodu ho odmietnuť bez jeho meritórneho prejednania.

8. Odvolací súd preto preskúmal napadnutý rozsudku súdu prvej inštancie a konanie , ktoré jeho
vydaniu predchádzalo z dôvodov odvolania žalobcu a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

je vecne správne, keď boli splnené zákonné podmienky jeho vydania.

9. V zmysle § 274 CSP /pokiaľ ide o rozsudok pre zmeškanie žalovaného - tu výrok I. rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené/ ako aj v zmysle § 278 CSP /pokiaľ ide o
rozsudok pre zmeškanie žalobcu - tu výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí vzájomnej

žaloby žalovaného/ sa vyžaduje pre vydanie rozsudku pre zmeškanie konajúcim súdom kumulatívne
splnenie týchto podmienok - bola podaná žaloba na plnenie podľa § 137 písm. a), žalovaný/žalobca
bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, žalovaný/žalobca bol v predvolaní na pojednávanie
poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, žalovaný/
žalobca sa nedostavil na pojednávanie vo veci, žalovaný/žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní

neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a žalobca/žalovaný prítomný na pojednávaní podal návrh
na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

10. Všetky uvedené podmienky v danej veci splnené boli. Žaloba žalobcu, ako aj vzájomná žaloba
žalovanéhosúžalobynaplnenievzmysle§137písm.a)CSP,žalovaný/vovzťahukžalobežalobcu,ako

aj vo vzťahu k svojej vzájomnej žalobe ako žalobca/ bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie súdu
prvej inštancie na deň 10.06.2021 /podľa doručenky z elektronického doručovania prevzala zástupkyňa
žalovaného predvolanie dňa 01.04.2021/, v predvolaní bol žalovaný súdom prvej inštancie poučený “ak
sa na pojednávanie vo veci riadne a včas predvolaný nedostavíte, a svoju neprítomnosť včas a vážnymiokolnosťami neospravedlníte, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie
(§ 274 a § 278 CSP)“ /text predvolania na č.l. 76 spisu/, žalovaný sa na pojednávanie vo veci dňa
10.06.2021 nedostavil, žalovaný svoju neprítomnosť na uvedenom pojednávaní nijako neospravedlnil a

žalobca /vo vzťahu k svojej žalobe ako aj vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného ako sám žalovaný/,
ktorý bol prítomný na pojednávaní navrhol konajúcemu súdu prvej inštancie vydanie rozsudku pre
zmeškanie.

11. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že splnenie vyššie uvedených zákonných podmienok pre

vydanie rozsudku pre zmeškanie súd prvej inštancie posudzoval príliš formalisticky, odvolací súd
uvádza, že mu je uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 233/2019 zo dňa
4. júna 2019, na ktoré vo svojom odvolaní žalovaný poukazuje, známe. Ústavný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP /a tu aj ustanovenia § 278
CSP/ skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac
pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán

vykonal rozsiahle dokazovanie. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom
výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie
práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo
odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).

12. O taký prípad však v danej veci nešlo. Pojednávanie súdu prvej inštancie dňa 10.06.2021, na ktoré
sa žalovaný a jeho zástupkyňa nedostavili bolo prvým pojednávaním vo veci, ktoré sa uskutočnilo. Od
podania žaloby dňa 25.11.2019, resp. vzájomnej žaloby žalovaného dňa 31.12.2019, súd prvej inštancie
až do pojednávania dňa 10.06.2021 nevykonal žiadne dokazovanie. Je pravdou, že žalovaný vo svojom
vyjadrení k žalobe žalobcu, ktoré bolo spojené s jeho vzájomnou žalobou rozporoval niektoré skutkové

tvrdenia žalobcu zo žaloby. Na tieto ale argumentačne žalobca odpovedal v písomnom stanovisku
doručenom súdu prvej inštancie dňa 03.02.2020. Posúdenie pravdivosti skutkových tvrdení jednej, či
druhejstranysporusitakvyžadovalovykonaniedokazovaniaasúdprvejinštancienemoholbezďalšieho
dospieť k záveru, že žalovaným rozporované skutkové tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé. Okrem toho
samotný žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že si je vedomý svojho konania, pri ktorom došlo k

zraneniu žalobcu a je ochotný mu uhradiť škodu na zdraví v rozsahu 50 % bolestného. Pokiaľ ide o
ním vo vzájomnej žalobe uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy proti žalobcovi, žalovaný uviedol, že ak
by konajúci súd uvažoval o tom, že žalovaného zaviaže aj na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy
uplatnenej žalobcom, tak si aj on proti žalobcovi takúto náhradu uplatňuje.

13. Odvolací súd posudzujúc všetky uvedené okolnosti danej veci je toho názoru, že súd prvej
inštancie pri posudzovaní splnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie nepostupoval nijako
formalisticky. Išlo o prvé uskutočnené pojednávanie vo veci, na ktoré sa žalovaný ani jeho zástupkyňa
bez ospravedlnenia nedostavili, hoci boli naň riadne a včas predvolaný s poučením o možnom vydaní
rozsudku pre zmeškanie. Dokazovanie vo veci do vydania rozsudku pre zmeškanie vykonané nebolo.

Na vyjadrenie žalovaného, ktoré rozporovalo skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe žalobca argumentačne
odpovedal. Samotný žalovaný v časti uplatnený nárok žalobcu uznával a svoj nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy uplatňoval vzájomnou žalobou podmienene, podľa rozhodnutia súdu o uplatnenom
nároku žalobcu. Za tohto stavu nebola úvaha súdu prvej inštancie, že sú splnené podmienky vydania
rozsudku pre zmeškanie nijako formalistická, ale dôvodná, založená na konkrétnych okolnostiach danej

veci.

14. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca plne úspešný a preto mu odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho
konania je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť v sume určenej súdom prvej inštancie, k rukám zástupcu
žalobcu JUDr. Jána Legerského, advokáta /§ 262 ods. 2, § 263 ods. 1 CSP/.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).