Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 1T/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716010569
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Veterník
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716010569.15

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Róberta Veterníka a prísediacich
JUDr. Jozefa Ťapaja a Kvety Učňovej na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Martin dňa
20.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

I. H. Z. M. U. B. Š. B. D. Á., T.. XX.XX.XXXX v Žiline, trvale bytom Ž., H. Č..
XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS
Žilina,

N. Z. S. Z. I. Č. Í. Y. , T.. XX.XX.XXXX v Žiline, trvale bytom Ž., N. Č.. XXXX/XX,
t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Žilina,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

- spolu s K. H., T.. XX.XX.XXXX, v čase okolo 23,40 hod. dňa 12.02.2016 navrhli pri železničnej stanici
v Žiline pošk. N. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. W., B. XXX, aby išiel s nimi vozidlom taxislužby JAKATA, s.r.o.,
Dubová 11, Žilina, do Vrútok, s tým, že im dá na odvoz polovicu sumy, pošk. N. Y. súhlasil, povedal, že
prispeje na taxík sumou 13,- €, že viac nemá, po príchode vozidla taxislužby si K. H. sadol na miesto
spolujazdca, obž. N. Z. dozadu za vodiča, v strede sedela obž. I. H., za spolujazdcom sedel pošk. N. Y.,
ktorý dal vodičovi N. Y., T.. XX.XX.XXXX, ako zálohu hotovosť vo výške 13,- €, počas jazdy taxíkom zn.

Chevrolet ev. č. F. XXXEG, v čase okolo 00.20 hod. dňa 13.02.2016 v úseku Dubná Skala - Vrútky, od
neho K. H., pýtal ďalšie peniaze za odvoz, po chvíli ho obž. N. Z. chytil za zopnuté vlasy do chvosta,
trhal ho za ne, udieral ho opakovane spodnou časťou dlane do tváre a hlavy, na čo pošk. N. Y. povedal,
že dá peniaze a dá aj víno, keď príde domov na Lipovec, dostal strach, po chvíli obž. I. H., bez vedomosti
o tom obž. N. Z., začala požadovať od pošk. N. Y. jeho mobilný telefón, že si potrebuje zatelefonovať,
keď jej požiadavku odmietol, siahla mu do ľavého vrecka nohavíc s úmyslom zobrať mu telefón, o čom

obž. N. Z. taktiež nemal vedomosť a po tom, čo jej pošk. N. Y. chytil ruku v čase, keď mu vyťahovala z
vrecka nohavíc mobilný telefón zn. Sony Xperia M5 Black, V.: XXXXXXXXXXXXXXX, povedala: „au, to
bolí ...“, na čo sa obž. N. Z. prebral a naklonil k pošk. N. Y., silno ho udrel päsťou do tváre a následne vo
fyzickom napádaní päsťami pokračoval, vzhľadom na silnú intenzitu úderov pošk. N. Y. kričal, bol nútený
si kryť hlavu rukami, potom niekto z nich zakričal: „zastav, zastav, stoj ...“, na čo vodič taxíka zastal pri
čerpacej stanici Slovnaft vo Vrútkach na Ul. Francúzskych partizánov č. 5385, K. H. vystúpil z vozidla,

otvoril pravé zadné dvere, odkiaľ vytiahol pošk. N. Y., fyzickým napadnutím obž. N. Z. spôsobil pošk. N.
Y. pomliaždenie tváre v oblasti podočnicovej vľavo, pomliaždenie tváre v oblasti podočnicovej vpravo,
pomliaždenie nosa, tržnohmoždnú ranu dolnej pery na slizničnej strane ústnej dutiny s opuchom, opuch
a pomliaždeninu za pravým uchom, s práceneschopnosťou v trvaní 10-14 dní, obž. I. H. spôsobila pošk.
N. Y. škodu odcudzením mobilného telefónu vo výške najmenej 450,- €,t e d a

obž. I. H.

- prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe,

obž. N. Z.

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l i

obž. I. H.

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.,

obž. N. Z.

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

obž. I. H.

podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.
na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm. b/ Tr. zák. ju na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

obž. N. Z.

podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm.b/ Tr. zák. ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obž. N. Z., T.. X.XX.XXXX, u k l a d á povinnosť nahradiť pošk. N.T. Y.,

T.. X.X.XXXX v Martine, trvale bytom W., B. XXX, okres Martin, škodu - bolestné vo výške 442,- Eur
(štyristoštyridsaťdva eur).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. pošk. N. Y., T.. X.X.XXXX v Martine, trvale bytom W., B. XXX, B. I., so zvyškom
uplatneného nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal na Okresný súd Martin dňa 02.05.2016 obžalobu na
obv. I. H. Z. B.. N. Z. pre zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zák., pre skutok
v nej uvedený.Na konaných hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie výsluchom obž. I. H., výsluchom
obž. N. Z., výsluchom svedka poškodeného N. Y., G. K. H., W. C., N. Y., C. G., S. H., D. F. C.. N.
Š., C.. a ním vypracovaným znaleckým posudkom, postupom podľa § 268 ods. 2, ods. 5 Tr. por. bol

oboznámený znalecký posudok v súvislosti s mobilným telefónom, odborné vyjadrenie prim. MUDr.
Petra Gémeša k zraneniam poškodeného, taktiež boli oboznámené vykonané konfrontácie v prípravnom
konaní medzi svedkom poškodeným N. Y. Z. B.. N. Z., tiež medzi svedkom poškodeným N. Y. Z. B..
I. H., postupom podľa § 269 Tr. por. sčasti i s použitím § 270 ods. 1, ods. 2 Tr. por. boli oboznámené
ďalšie dôkazy -lekárske správy, ambulantné záznamy v súvislosti so zraneniami poškodeného, cestovný

lístok zo Žiliny do Vrútok, záznam o dychovej skúške poškodeného, potvrdenie o zaistení veci a o jej
prevzatí, vrátení mobilného telefónu, vykonaná bola ohliadka miesta činu, oboznámené boli aj výpisy
z vlakových spojení, vykonané rekognície osôb, správa k pracovnej činnosti obž. N. Z., oboznámené
boli právoplatné rozhodnutia s uznaním viny za spáchanie rôznej úmyselnej trestnej činnosti, či už obž.
I. H. Z. N. Z., oboznámené boli i podstatné obsahy pripojených spisov z rôznych súdov, týkajúcich
sa predchádzajúcej trestnej činnosti obidvoch obžalovaných, a po prečítaní aj ostatného spisového a

dokumentačného materiálu bol ustálený skutkový a trestnoprávny stav veci tak, ako je uvedené aj vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Sama obž. I. H. sa k spáchaniu žalovaného zločinu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 188 ods. 1
Tr.zák.nepriznalaanivštádiukonaniapredsúdom.Obdobnetak,akovprípravnomkonanípoukazovala

na to, že spáchala krádež, nie lúpež, ku ktorej aj chcela urobiť vyhlásenie o vine. V rámci svojej výpovede
poukázala na to, že poškodený Y. požadoval pomoc v súvislosti s odvozom. Keďže išli taktiež do Martina,
tak sa dohodli na zložení sumy na taxík, poškodený vyplácal 13,- €. Počas cesty si obž. N. Z. ľahol k
nej na kolená, lebo bol opitý, pričom opití boli všetci okrem vodiča taxíka. S bratom K. H. sa rozprávala
ohľadom zábavy v rómskom jazyku, potom sa K. H. rozprával s taxikárom. Vybrala svoj mobil, ktorý však

bol vybitý, preto z neho vybrala kartu a opýtala sa poškodeného, či jej môže požičať svoj telefón, ten to
však odmietol s poukazom na to, že je drahý. Keďže však mala vypité, siahla mu rukou do jeho ľavého
vrecka nohavíc a takto mu telefón odcudzila, čo ani neucítil a nevedel. Približne po 10 minútach jazdy
sa oprela o ľavé stehno poškodeného, ktorý vtedy ucítil, že nemá mobilný telefón a veľmi silno jej stisol
ruku, na čo zobudila obžalovaného tým, že zakričala, že jej poškodený ubližuje a aby jej pustil ruku. Na

to sa spoluobž. N. Z. zobudil a opýtal sa ho, že prečo jej ubližuje, alebo obťažuje a asi dvakrát mu dal
facku, pričom facku dostala ešte aj ona. Potom taxík zastal a K. H. vytiahol poškodeného z auta, oni
pokračovali ďalej do Martina. K. H. a ani spoluobž. N. Z. nevedeli, že poškodenému odcudzila telefón.
Potom išli na diskotéku, kde boli až do rána. Keď sa vrátili do Žiliny, chcel si K. H. od nej požičať peniaze,
ktoré však nemala, preto mu požičala mobilný telefón, ktorý odcudzila poškodenému. H. ho mal údajne

založiť, v nedeľu jej ho vrátil. S obž. N. Z. sú kamaráti, vie, že bol s jej bratom K. H. spolu vo výkone
trestu v Ilave a veľmi dobre si rozumeli. Obžalovaná bola následne vzhľadom k rozporom vo svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní oproti výpovediam z prípravného konania, s nimi konfrontovaná, keď
v prípravnom konaní ešte ako podozrivá vypovedala, že poškodený má byť feťák, ponúkal jej drogy,
tvrdila, že mu nebola rukou vo vrecku a mobil nezobrala, že jej ho dal sám, a že poranenia, ktoré uvádzal

poškodený, mal už predtým, spoluobž. N. Z. ho neudrel. K tejto výpovedi na hlavnom pojednávaní
uviedla, že si ju vymyslela. K ďalšej výpovedi ako obvinenej, kde vypovedala v podstate, že si chcela
počas jazdy autom od poškodeného požičať mobilný telefón, ktorý jej ho však odmietol dať s poukazom
na to, že je nový, preto mu po chvíli siahla do vrecka nohavíc s úmyslom zobrať mu telefón, vtedy jej
poškodený Y. chytil ruku a stisol ju, na čo zakričala „au netlač mi ruku“, na čo sa spoluobž. N. Z. prebral

a naklonil sa k poškodenému, mohol ho chytiť aj za vlasy, aj ho udierať do hlavy, poškodený si kryl
hlavu rukami, túto situáciu využila a poškodenému zobrala mobilný telefón z vrecka. Vyjadrila sa aj, že
spoluobž. N. Z. nevedel o tom, že ona ide odcudziť poškodenému mobilný telefón, nemohol ani počuť
slová poškodeného, že jej telefón nedá preto, lebo spal. Ďalej uviedla, že spoluobž. N. Z. nechráni,
nechráni nikoho, toto je pravda čo vypovedala a ľutuje, čo urobila. Priznala sa ku krádeži, chcela nový

telefón, spoluobž. Z. nevedel o ničom, spal, nevedel čo zamýšľa, teda že chce mobil poškodenému
ukradnúť a spoluobž. Z. ju len bránil, lebo si myslel, že ju poškodený obťažuje, so spoluobžalovaným sú
pritom spolu polroka (výpoveď je zo dňa 16.02.2016), spolu len chodia. Poškodený svojím správaním
ani slovne, ani nijak inak nevyprovokoval obž. Z.Í. k útoku voči nemu, pretože to zavinila ona (obž. I. H.)
tým, že mu siahla po mobilnom telefóne, ktorý mal vo vrecku. Celú túto situáciu veľmi ľutuje a mrzí ju,

čo urobila. Pri ďalšej výpovedi v prípravnom konaní naviac poukázala aj na to, že spoluobž. N. Z. spal
dovtedy, pokiaľ nezakričala poškodenému, aby jej pustil ruku, že jej ubližuje, na čo sa obž. N. Z. zobudil a
poškodenému „prasol“. K tomuto na hlavnom pojednávaní uviedla, že obž. N. Z. poškodenému „prasol“
viac než jedenkrát, k ďalším častiam čítanej výpovede uviedla, že niečo zodpovedá tomu, ako to bolo,niečo nie, poukazovala na to, že v čase, keď spoluobž. N. Z. napadol poškodeného, tak vtedy už mala
mobilný telefón v bunde, nie je tiež pravda, že by bola so spoluobžalovaným už polroka. Pri výsluchu
pred sudcom v prípravnom konaní rovnako vypovedala a priznávala sa k tomu, že telefón poškodenému

zobrala ona, že nekryje spoluobv. Z., vypovedala i to, že pred nastúpením do taxíka neboli dohodnutí,
že okradnú poškodeného a bolo to jej skratové jednanie, keďže mala vypité. Ona a jej brat K. H. vedia
po cigánsky, spoluobž. Z. vie po cigánsky slabo, vie síce povedať, ale nerozumie. K tomuto na hlavnom
pojednávaní uviedla, že po cigánsky sa rozprávala len s bratom K. H.. I pri konfrontácii medzi ňou a
svedkom poškodeným N. Y. vypovedala a potvrdila, že najprv si od poškodeného mobil pýtala, keďže

si chcela zavolať, čo poškodený odmietol, a preto mu po chvíli šla do vrecka, v tom čase spoluobž. N.
Z. spal a ona poškodenému vybrala telefón, on jej však stlačil ruku, na čo skričala, nech jej ruku pustí a
vtom sa spoluobž. N. Z. zobudil, stiahol ho za vlasy a „šupol“ mu, že prečo jej „blíži“. K tejto výpovedi na
hlavnom pojednávaní tvrdila, že nepovedala to, čo je zapísané, poukazovala na to, že si dostatočne celú
výpoveď neprečítala, ale podpísala ju, čo súd vyhodnotil ako účelové s poukazom na to, že ide znova
o jej tvrdenie, ktoré i skôr tvrdila v prípravnom konaní poukazujúc na to, že toto je pravda, že takto sa

to stalo a že vypovedá pravdu. Na hlavnom pojednávaní ďalej znova a opätovne uviedla, že obž. N. Z.
ani nevedel, že poškodenému telefón zobrala, vtedy v tom taxíku pri braní mobilného telefónu obž. N.
Z. spal a fyzicky napadol poškodeného v dôsledku toho, že poškodený ju chytil za ruku a ona vykríkla.
Na doplatenie taxíka pýtal peniaze od poškodeného K. H., B.. Z. vtedy spal.

Obž. N. Z. sa od začatia trestného stíhania k spáchaniu žalovaného zločinu lúpeže v spolupáchateľstve
nepriznával, jeho spáchanie popieral, urobil vyhlásenie o nevine zo spáchania žalovaného zločinu, chcel
urobiť vyhlásenie o vine k ublíženiu na zdraví poškodenému, nie však k žalovanej lúpeži. Na hlavnom
pojednávaní v podstate vypovedal, že pred jazdou v taxíku bol v podniku v Žiline, kde popíjal alkohol -
pivo a poldecáky s K. H., prišla k nim aj jeho sestra spoluobž. I. H., dohodli sa, že pôjdu na diskotéku

do Vrútok. Preto išli na železničnú stanicu, zavolali taxík, medzitým tam stál poškodený, ktorého riadne
ani nevidel, lebo bola skoro polnoc, rozprávala sa s ním spoluobž. H. a navrhol, či ho nezoberú, keďže
má tam tiež cestu, že dá nejaké peniaze 12 - 13,- €, čo jemu (obž. Z.) bolo jedno. V taxíku si K. H. sadol
dopredu vedľa vodiča, on si sadol dozadu za vodiča taxíka, spoluobž. H. do stredu a poškodený vedľa
nej. Po ceste zadriemal, lebo bol unavený z práce a mal aj dosť vypité. Zrazu počul nejaké vzdychy

vzadu,vyjadrenia„au,tobolí,nechytajmazaruku“,načoreagovaltak,žepoškodenéhoasipäťkrátudrel
do oblasti tváre a chytil ho aj za vlasy. Niekto povedal, aby auto zastalo, po zastavení auta K. H. vystúpil,
otvoril zadné dvere a poškodeného vytiahol von. Oni pokračovali v ceste na diskotéku do Šanghaja, kde
sazabávaliaždoránaaránoprišlidoŽiliny.K.H.hopožiadal,čibynešielzaložiťjehotelefóndozáložne,
kde aj išiel, ale v záložni mu povedali, že telefón mu nemôžu založiť, že tam s ním už bol deň predtým

niekto iný, preto telefón vrátil H.. Telefón mu H. zobral a dal ho spoluobž. H. s tým, že telefón sa nedá
založiť. Až na druhý deň mu telefonovala spoluobž. H., že zobrali jej brata K. H. z kriminálky kvôli tomu
poškodenému, že ho mal udierať. O telefóne, akým spôsobom bol zobratý, sa dozvedel až na polícii,
vôbec nevedel, že ho spoluobž. H. poškodenému zobrala. Počas jazdy autom, či prebiehala nejaká
komunikácia v aute, nevie povedať, lebo driemal raz opretý o H. kolená a raz o sedačku. Spoluobž. H.

ho prebudila asi takým spôsobom, že do neho buchla, že ju poškodený obťažuje, alebo že ju chytá za
ruku, že jej blíži. Poškodeného napadol preto, lebo ho spoluobž. H. zobudila s tým, že jej blíži, že ju
obťažuje, nepamätá si už ale presne, čo mu povedala, niečo, že ju chytá za nohu, alebo niekde v oblasti
nôh, za koleno, alebo tam niekde. On driemal v podstate celú cestu, zobudila ho obžalovaná niekde
približne dva kilometre pred Vrútkami, preto ani nevie povedať, či poškodený ponúkal peniaze, alebo

víno, uviedol, že jemu neponúkal, nevie ani povedať, či od poškodeného niekto žiadal, aby doplatil viac
než 13,- €. Pred jazdou nevidel, že by mal poškodený telefón, a to ani počas jazdy. Keď poškodeného
udieral, tak tento si kryl tvár, udrel ho možno 5-6 krát. K výpovedi pred sudcom pre prípravné konanie,
kde vypovedal, že o telefóne nevedel nič, že poškodeného napadol preto, že spoluobv. H. mu povedala,
že ju obťažuje, priznal, že mal vypité, driemal, že počas „plieskania“ poškodeného mu tento vravel, aby

ho tak nechal, že on ju neobťažoval, dohováral mu, že prečo ju obťažuje, že poškodeného udrel asi 4-7
krát, že mal nejaké zranenia na tvári, ale nevšímal si ho, tiež že po cigánsky vie len spoluobžalovaná
a jej brat K. H., on nevie o čom sa bavili po cigánsky, ani nevie, či sa bavili, lebo on spal, tak k tomuto
na hlavnom pojednávaní potvrdil, že až na polícii sa dozvedel, že telefón mal byť zobratý poškodenému
obžalovanou počas toho, ako on poškodeného bil. Keď prišiel zo záložne a dával H. telefón, pýtal sa, že

koho vlastne je, že ho nechceli založiť a spoluobžalovaná mu vtedy s K. H. povedali, že aby to neriešil,
že oni to vykšeftovali s poškodeným. Vôbec nevedel, že ho spoluobž. H. poškodenému mala ukradnúť.Svedok poškodený N. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal rozporuplne a rôzne o priebehu skutku,
vrátane rôznych verzií o jeho časovom priebehu, postupnostiach, odôvodňujúc to tým, že bol opitý a
nepamätá si na to, ako sa to stalo. Po práci šiel do Žiliny s W. C., kde chodili po podnikoch, nevie však

po ktorých, vybavili sa mu len dva podniky. Ušiel mu vlak, ponúkli sa mu obžalovaní, že majú ten istý
smer a že pôjdu taxíkom. Ešte počas jeho pobytu v podniku Semafor sa zoznámil s ľuďmi, nepamätá
si ich už však. V okolí Semafora sa rozlúčil s C., zo Semaforu išiel na stanicu. Nepamätá si, že by sa s
niekým pochytil preto, lebo mal vypité. Taxikárovi dal 13 alebo 14,- €, sedel vzadu za sedadlom predného
spolujazdca vodiča, vedľa neho sedela obž. H. v strede a za vodičom vzadu sedel obž. Z.. Cestu si

nevšímal, bol opitý, niekto sa ho pýtal, či má na doplatenie taxíka, žiadne peniaze však nemal, vravel,
že ak chcú peniaze, že môžu s ním ísť domov, že peniaze im dá. Potom si obž. H. pýtala telefón, lebo
si chcela zavolať a mala ho vybitý, čo on odmietol preto, lebo telefón bol drahý. Čo sa potom odohralo,
nevie, ale vie, že vlasy, ktoré mal vyčesané a vzadu zopnuté v cope, mu obž. Z. chytil a začal s nimi
metať, dal mu jeden alebo dvakrát tupý úder, nešlo o päsť, kvôli čomu to bolo, nevie, nevie si to vybaviť.
Pred vstupom do Vrútok mu obžalovaná začala z ľavého vrecka riflí vyťahovať telefón, vtedy jej chytil

ruku a primáčkol ju s tým, aby mu telefón pustila, vtedy sa obž. Z. naklonil a potom zacítil zavalenie
päsťami, na čo nezabudne. Taxík zastavil, K. ho vytiahol z auta, utrpel zranenia, mal rozseknutú peru,
modrinu pod okom, nad spánkovou kosťou, celú ľavú stranu dobitú. Pred údermi päsťami zo strany
obžalovaného sa kryl, dal si ruky pred tvár. Vie, že prvá rana bola na nos a po prvom údere si začal
kryť tvár, napriek tomu však rany prichádzali. Vo vzťahu k popisu zranení zistených u neho lekárom aj

na pravej časti tváre a hrudníku, sa k nim nevedel vyjadriť, pripustil, že zranenie hrudníka mohlo byť,
keď mohol padnúť v Žiline, lebo bol dosť opitý a nepamätá si, čo za blbosti to robili v Žiline, keďže
tam toho dosť popili. Myslí si, že pri tých úderoch mu obž. Z. nič nehovoril, nič nepovedal, aj keď to
moc nevnímal. Až následne sa svedok rozpamätal na to, že z podniku Semafor už nešiel so svedkom
C., ale s nejakými dvoma chalanmi na zábavu do iného podniku, týchto však absolútne nepozná, ani

by ich nespoznal a naviac uviedol, že vôbec z tej Žiliny si pamätá málo. Kto v taxíku pýtal doplatiť za
taxík, nevie, nerozpamätal sa na to, či medzi ním a obžalovaným bola v taxíku nejaká debata, nevie, čo
počas jazdy robil obžalovaný, nevšímal si ho, nevie ani, či medzi sebou komunikovali. Nevedel sa ani
rozpamätať na to, či v Semafore mal fyzický konflikt s poukazom na to, že veľa vypil, nevedel ani bližšie
popísať to, čo sa dialo po tom, keď obžalovanej odmietol dať telefón v taxíku. To, že telefón nemá, zistil,

keď cítil údery na ľavej strane tváre, trval na tom, že cítil, že telefón mal vo vrecku a cítil, že mu ho ona
vyťahuje, prečo ho obžalovaný udieral nevie. K prvému momentu, keď zistil, že nemá telefón uviedol,
že to bolo vtedy, keď chytil obžalovanej ruku, čo bola reakcia na to, že cítil, že mu šahá na telefón , ktorý
bol veľký a mal ho vo vrecku, a preto chytil obžalovanej ruku, obžalovaný mu dal úder do oblasti nosa
a na peru. Následne uviedol prvú časť, ku ktorej malo dôjsť medzi Strečnom bližšie k Vrútkam, keď ho

obžalovaný chytil za vlasy a dal mu pohlavok. V ďalšej časti svojej výpovede na hlavnom pojednávaní
túto už modifikoval na dve časti s tým, že síce vie, že zaplatil za taxík, nevie však, či sa niekto s niekým
rozprával, vie, že bola komunikácia o doplatení taxíka, kto sa ho to však pýtal nevie, potom bolo ticho.
To doplatenie taxíka pochopil tak, že ho má zaplatiť celý, preto ich volal domov, chcel si pýtať peniaze na
doplatenie taxíka. Zdalo sa mu, že obžalovaná od neho pýtala telefón až po tom, ako sa ho niekto pýtal

na doplatenie taxíka, lebo svoj mala vybitý, on jej ho však nechcel dať. Čo robil obžalovaný, nevnímal,
čo bolo v čase, keď obžalovaná od neho pýtala telefón, nevie či spal, alebo čo robil, netuší to absolútne,
nevie ani či obžalovaný sedel, či bol opretý alebo ležal. Prvá fáza bola vtedy, keď ho chytil obž. Z. za
vlasy a „capol“ ho asi dvakrát dlaňou, nevie však vôbec kvôli čomu, vypovedal len o záchytných bodoch
preto, lebo mali všetci vypité. Tú prvú fázu nemá ani za udretie, má to len také nejaké „capky“. To bolo

však ešte predtým, ako mu obžalovaná zobrala telefón z vrecka. Druhá fáza bola tesne pred vstupom
do Vrútok. Touto fázou bolo vyťahovanie telefónu z jeho vrecka obžalovanou, na čo jej zatlačil ruku, na
toto zareagoval obž. Z., následne však znova uviedol, že nevie aká bola tohto postupnosť. Vie však, že
keď obžalovanú chytil za ruku, tak vykríkla „au“ na čo reagoval obž. Z. v priebehu dvoch - troch sekúnd,
obž. Z. sa prebral, pričom nevie či spal alebo driemal a medzi ním a obž. Z. ešte v strede sedela obž.

H.. Následne sa svedok poškodený pokúšal ohraničiť časový a priestorový úsek medzi prvou a druhou
fázou, záchytnými bodmi, čo však vzhľadom k dezorientácii časovej a miestnej, nebolo v rámci jeho
výsluchu úspešné. K svojej výpovedi z prípravného konania, kde okrem iného vypovedal, že zmeškal
vlak, stretol troch ľudí, mal doplatiť 13,- € za taxík, tieto dal taxikárovi, počas jazdy sa K. H. bavil s
vodičom, obžalovaný ležal, niekde v oblasti Dubnej skaly obž. H. vybrala telefón a z neho SIM kartu,

pýtala si od neho telefón, on jej však nechcel požičať, lebo bol drahý, K. H.Š. sa pýtal, či bude mať
peniaze na doplatenie, potom po čase ho obž. Z. zozadu chytil za chvost na vlasoch, začal ním metať
a dal mu pár úderov dlaňou., sám povedal, že zaplatí peniaze, aby išli domov, chvíľu bol kľud, potom
mu obž. H. vopchala pravú ruku do ľavého vrecka na rifliach a keď to zacítil, chytil jej ruku a povedaljej, aby mu nebrala telefón, pritlačil jej ruku, na čo ona zakričala „au, to bolí“, a vtedy obž. Z. sa na
neho pozrel a dal mu prvý úder päsťou do tváre, obž. H. ruku pustil a kryl si hlavu, viacnásobne ho
udieral obž. Z. oboma rukami do ľavej časti tváre a na hlavu, snažil sa kryť si ju, cítil, ako mu obž. H.

vybrala z vrecka telefón, ktorý bol veľký, popísal zranenia, ktoré utrpel,potvrdil, že peniaze za odvoz,
teda doplatok, pýtal K. H., na otázku, či si bol vedomý, alebo či si myslel, že by obž. Z. mu chcel niečo
zobrať, niečo ukradnúť, alebo že by sa mu vyhrážal, odpovedal, že tohto si nie je vedomý, on mal strach
len pred bitkou, žiadne vyhrážky však zo strany obžalovaného nepadli, okradla ho obž. H., v čase, keď
mu obž. H. siahala do vačku a ako jej chytil ruku, tak nevie, či obž. Z. driemal, alebo čo robil, k čomu

všetkému na hlavnom pojednávaní svedok poškodený uviedol, že ju nemôže zmeniť, ale preto, lebo je
tak napísaná, vybavuje sa mu to však ťažko, nevie si to vybaviť, ťažko sa mu dá na to spomenúť a v čase
hlavného pojednávania sa mu priebeh vecí a skutku tak, ako mu bol čítaný, vybavuje len minimálne,
rozpamätáva sa taktiež len minimálne.

Svedok K. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vie, že obžalovaný žiadnu lúpež „nespravil“, i keď

je obžalovaná jeho sestra a je mu to ťažko povedať, ale jeho sestra - obž. I. H. je zlodejka, bola už
za to viackrát aj vo výkone trestu. Počas jazdy taxíkom veľmi nesledoval čo sa deje vzadu, bavil sa s
taxikárom, vie, že obž. H. niečo „zahúkala“ na poškodeného a niečo sa s ním dohadovala, poškodený
rozhadzoval rukami, mal vypité, bolo počuť „nejaký pleskot“. Polovicu za jazdu taxíkom mal zaplatiť
poškodený, nepamätá si už, kto od neho žiadal doplatenie taxíka. Potvrdil, že vzadu v taxíku bola trma-

vrma, dozadu sa neotáčal, obžalovaná hovorila niečo poškodenému. I on sám mal dosť vypité, preto si
ani nepamätá, či s obžalovanými komunikoval, ešte keď boli v Žiline, tak poškodený spomínal, že ho
niekto okradol, že sa pobil, zranenia však na tvári nemal, žiadna krv z neho „nestriekala“, všimol by si to
aj taxikár. On (svedok K. H.) povedal taxikárovi, aby auto zastavil, poškodený kopal do sedačky. I keď
tvrdil, že obžalovaný za taxík zaplatil, neodpovedal na otázku kedy a odbáčal od odpovede.

Svedok W. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s poškodeným sa išli do Žiliny zabaviť, pili i alkohol,
aj v podniku Semafor, v pití alkoholu sa rozbehli. Poškodený sa tam rozprával s nejakými chalanmi,
vravel mu, že pôjde ešte aj na diskotéku, že sa chce zabávať, preto od neho odišiel. Opití boli dosť,
potvrdil, že poškodený N. Y. mal v ten večer v podniku Semafor slovný konflikt, svedkom fyzického

konfliktu v podniku nebol. Na druhý deň mu poškodený písal na internete, že bol zbitý a okradnutý. Vie,
že poškodený mal asi dva týždne nový telefón, bol drahší a určite by ho nikomu dobrovoľne nedal.

Svedok N. Y. vypovedal, že je taxikárom, do taxíka zobral vtedy aj štyroch ľudí, myslel si, že sa všetci
poznajú, nezaujímal sa o to, kto sú. Keď sa mal vyjadriť ku konfliktu, hádke alebo bitke, vypovedal, že

to bral tak, že medzi sebou „laškujú“, potom počul niečo ako „nechytaj mi ruku“, tak sa začali trhať,
nevie však, či sa bili, lebo on šoféroval. Potom zastavil a povedal im, aby sa „nekučkovali“, teda aby sa
chovali nekonfliktne, pričom vpredu sediaci muž vystúpil, otvoril vzadu dvere a poškodeného vytiahol z
auta. Cítil, že vzadu je nejaký konflikt, cítil buchnutie do sedačky. Pri platení problém nebol, najprv dali
zálohu a potom vo Vrútkach doplatili. Počas jazdy sa vzadu bavili o mobile, on však tomu pozornosť

nevenoval. Keď predtým vypovedal, že mu to pripadalo tak, že to mali dohodnuté alebo naplánované,
tak na hlavnom pojednávaní uviedol, že toto on „fakt nevie“, vypovedal i pod tým vplyvom, že keď ho brali
na kriminálku na vyšetrovanie, tak mu najskôr vraveli, že napomáha trestnému činu, on však nevedel
o čo ide. Počas jazdy nevedel, že mali byť dohodnutí, to absolútne vylúčil. V aute niečo aj zahlásili po
cigánsky, kto sa však takto rozprával, to nevie. On ich potom vyzval, aby sa rozprávali po slovensky.

Agresívne na neho nepôsobili. K prečítanej výpovedi z prípravného konania, kde potvrdil, že mu dal
niekto najskôr do ruky za jazdu 13,- € s tým, že im vravel, že musia potom ešte doplatiť 7,- €, že sa s ním
najviac rozprával K. H., ktorý sedel vedľa neho, že cesta prebiehala normálne a že až asi dva kilometre
pred Vrútkami obžalovaná povedala, že si potrebuje zavolať, čo on najprv chápal, že chce od neho mobil,
nedal jej ho však, potom obž. H. povedala „nechytaj ma za ruku“, jemu sa najprv zdalo, že vzadu laškujú,

potom však pochopil, že sa bijú, na čo ich upozornil, aby sa nebili, údery však nevidel, usúdil, že obž.
Z. bráni spoluobž. H.B., počul, ako povedala, „nechytaj ma za ruku“, to, že boli pripravení poškodeného
okradnúť, len vyvodzoval, a to z toho, že museli vedieť, že má nový telefón, tiež len vyvodil, že boli na
poškodeného nachystaní, a že to perfektne zahrali, tak k tomuto všetkému z prípravného konania na
hlavnom pojednávaní vypovedal, že si už určité veci nepamätá, nepamätá si, či niekto z nich mal vypité.

Svedok C. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s kamarátom S. H. bol v bare Semafor, keď počul
pokriky chalanov navzájom po sebe, ktoré sa začali stupňovať, boli vulgárne, po chvíli títo chalani čo po
sebe pokrikovali, vyšli von, kde boli slovné roztržky, avšak po chvíli sa vrátili dnu. Pristavil sa pri ňomznámy z videnia, s ktorým bol aj poškodený N. Y., tu sa aj zoznámili. Po tom, ako dopili, vyšli pred bar,
kde sa strhla bitka. Poškodený sa tam naťahoval s viacerými, chytil do ruky reklamný pútač a jedného
z nich udrel po chrbte, na čo dvaja zareagovali tak, že poškodený už bol na zemi a kopali ho. Potom

sa rozpŕchli a on s kamarátom Balážom tam ostali, poškodený sa pýtal na svojho kamaráta, kde išiel,
čo však oni nevedeli. Išli potom spolu do mesta, poškodený plakal, pľul krv, mal rozbité ústa, išli na
diskotéku do Levels klubu, poškodený im zaplatil vstupné, objednal po pive, povedal, že ide na WC
a už sa nevrátil. Obž. H. nepozná, s obž. N. Z. sa spoznal v cele, kde keď mu obžalovaný rozprával
podrobne o veci, tak vtedy zistil, že vlastne v tom čase v bare bol. V čase keď poškodeného kopali, tak

tento bol schúlený, kopali ho do pol pása, teda do hornej časti tela. Keď poškodený vravel, že ide na
WC, povedal, že sa ide vyvracať, že mu je nevoľno, ťažko od brucha, mal dosť vypité. Nevedel povedať,
prečo poškodený po bitke išiel do mesta a nie domov, alebo na ošetrenie, poškodený sa ho pýtal na
cestu domov, že ako sa dostane na vlakovú stanicu. Poškodený sa bavil aj s inými, nevie, či mal pri sebe
mobilný telefón. Keď vchádzali do Levels klubu, tak poškodený už mal poutierané ústa, teda zvonku
nekrvácal a nebolo nič vidieť, preto ich do podniku pustili. Akú mal poškodený pri sebe hotovosť, nevie.

Poškodený pil tvrdý alkohol a pivo.

Svedok S. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že išiel s C. G. do Semaforu v Žiline, kde boli
nejakí chalani, ktorí rôzne vykrikovali, bol tam aj poškodený. Keď vyšiel so Stojkom von, videl ako
dvaja chalani kopali poškodeného do oblasti tváre a brucha. Keď niekto volal políciu, ostatní ušli, on

tam so Stojkom zostal, spolu aj s poškodeným, ktorý sa sťažoval na bolesti brucha, pľul krv a bol
zakrvácaný na tvári. Pýtal sa ich na cestu do Martina, pozval ich na pivo. Preto išli do podniku Levels,
kde bola diskotéka. Zaplatil im vstupné, išiel na WC a už sa nevrátil. Obžalovaného Z. nepozná, pozná
obžalovanú, keďže boli susedia na Ul. Bratislavskej v Žiline. Poškodený bol napitý, pil pivá a poldecáky.
Vo vzťahu k zraneniam uviedol, že videl, že mu z nosa tečie krv, poškodený sa sťažoval na bolesti

brucha a rebier, nevšimol si, či mal zranenia okolo úst na perách. Do podniku Levels išiel poškodený
zakrvácaný, nespomínal, či ho niekto doma čaká, či má rodinu.

Znalec PhDr. Ján Šútovec, PhD. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že posúdil osobnosť obž. N. Z.
z psychologického hľadiska, v popredí je u neho najmä disnormatívnosť - nerešpektovanie pravidiel a

tiež explozivita - veľmi nízky prah na spustenie afektívnej reakcie, ku ktorej sa pridružuje agresivita.
Má slabo osvojené sociálne, mravné a právne normy, keď sú u neho len minimálne alebo až absentujú
zábranné motívy s veľmi nízkou odolnosťou voči záťaži a zážitkom frustrácie, čo sa potom prejavuje
popudlivosťou. Prevažuje u neho reaktívna vôľa, teda reagovanie na momentálnu situáciu s výsledkom
konania, ako skratového, impulzívneho, nepremysleného. Obžalovaný pritom neprofituje z negatívnej

skúsenosti, má poruchu poučiť sa z negatívnych skúseností, alebo z trestu, absentuje u neho pocit viny
s bagatelizovaním trestnej činnosti. Obžalovaný už bol opakovane potrestaný, opakovane vo výkone
trestu bez výsledku, preto jeho možnosti nápravy sú skeptické, nevie povedať, či je alebo nie je u neho
nádej k možnostiam nápravy. Nevie sa vyjadriť k motivácii konania obžalovaného, či išlo skôr o bránenie
si priateľky, alebo skôr o mobil.

Pri konfrontácii medzi svedkom poškodeným N. Y. Z. B.. N. Z., poškodený vypovedal, že počas jazdy
autom ako zavrel okno, ho obž. Z.k chytil zozadu za vlasy za chvost a dal mu pár úderov spodkom dlane,
po chvíli kľudu pocítil, ako mu ruka obž. H. vchádza do vrecka riflí, následne jej ju chytil a zmačkol so
slovami „neber mi telefón“, ona zjojkla, obž. Z. sa predklonil a následne ho udrel päsťou na tvár, údery

sa opakovali, obž. H. mu vybrala telefón z vrecka, niekto povedal, aby zastavili, K. H. ho vytiahol z auta.
Obž. N. Z. pri tejto konfrontácii poukázal na to, že v aute spal a obžalovaná ho zobudila pre obťažovanie
poškodeným, preto ho po zobudení štyri až päťkrát udrel do hlavy, či sa oni bavili o telefóne alebo o
karte, nevie povedať. Na uvedené poškodený reagoval tak, že v súvislosti s obťažovaním poškodenej
bolo jeho jedinou reakciou to, že ju (obžalovanú) chytil za ruku, aby mu nevzala telefón. Obžalovaný

potvrdil, že poškodeného ťahal za vlasy, avšak v jednom deji, poškodený poukazoval na dva deje. Keď
poškodený upozorňoval obžalovanú, aby mu nebrala telefón, tak nevie povedať, či to obž. Z. mohol
počuť, obžalovaný nereagoval.

Odborným vyjadrením znalca prim. MUDr. Petra Gémeša boli popísané zranenia poškodeného, ako

pomliaždenie tváre v oblasti podočnicovej vľavo, pomliaždenie tváre v oblasti podočnicovej vpravo,
pomliaždenienosa,tržnohmoždnáranadolnejperynaslizničnejstraneústnejdutinysopuchom,opucha
pomliaždenina za pravým uchom, pomliaždenie hrudníka, pričom tieto poranenia majú charakter tupého
poranenia bez ostrých hrán, nie veľkej plochy, strednej intenzity použitého násilia, ide o multilokálneporanenie so známkami rôznej intenzity násilia. Zranenia vzhľadom na ich rozsah a intenzitu si vyžiadali
dobu liečenia a práceneschopnosť v trvaní 10-14 dní, pričom v obvyklom spôsobe života poškodenému
bránili zranenia v oblasti tváre, nosa a úst, pre spôsobovanie mu bolesti, obmedzovanie v požívaní tuhšej

stravy s vyžiadaním si aj dodatočných vyšetrení.

Znalec Ing. Jaroslav Páleš znaleckým posudkom skúmal mobilný telefón poškodeného SONY XPERIA,
pričom z vypracovaného znaleckého posudku vyplývajú identifikačné znaky telefónu, boli na ňom
identifikované vymazané SMS správy v období od 13.02.2016 do 15.02.2016 a z týchto SMS správ

vyplýva, že prebiehala SMS komunikácia, okrem iného je zrejmá komunikácia o tom, že sa pýta v rámci
SMS správy text „vsak mi napis o co sa jedna vobec nechapem“.

Obsahom spisu je aj fotografia tváre so zraneniami poškodeného v oblastiach už znalecky
posudzovaných v rámci tváre. Zápisnicou o dychovej skúške z 13.02.2016 v čase o 00,55 hod.
bolo zistených poškodenému N. Y. 0,79 mg/l alkoholu, miesto činu vysadenia poškodeného bolo

zaznamenané i fotodokumentačne so zaistenými stopami, vykonávaná bola rekognícia ešte v čase
potreby stotožnenia osôb. Fotodokumentačne je zachytený mobilný telefón poškodeného i s danými
rozmermi s potvrdením, že išlo o veľký telefón, približne rozmerov 15 cm x 8 cm. Mobilný telefón
poškodeného bol zaistený u obž. I. H., vrátený bol poškodenému N. Y..

K osobe obž. N. Z. súd z pripojených právoplatných odsúdení, vrátane pripojených spisov, zistil, že bol
opakovane súdne trestaný pre rôznu úmyselnú násilnú trestnú činnosť, pre ktorú v podstatnom rozsahu
bola signifikantná fyzická agresia so špeciálnym zameraním sa na útoky päsťou do tváre. Jeho prvé
odsúdenie je z roku 1996 pre ublíženie na zdraví s uloženým podmienečným trestom s nariadením jeho
výkonu a podmienečným prepustením v roku 1998 i s nariadením výkonu zvyšku trestu a opätovným

podmienečným prepustením v roku 2001 s osvedčením sa. Druhé jeho odsúdenie z roku 1997 pre
trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. na nepodmienečný trest
odňatia slobody v NVÚ pre mladistvých, ktorý však bol zrušený ďalšou trestnou vecou na Okresnom
súde Žilina z roku 1997, kde bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 24
mesiacov v NVÚ pre mladistvých, taktiež s podmienečným prepustením obdobne, ako pri jeho prvom

odsúdení. Štvrté odsúdenie je z roku 2001 pre ublíženie na zdraví a výtržníctvo na nepodmienečný trest
odňatia slobody, ktorý vykonal v júli roku 2003, jeho piatym odsúdením je odsúdenie je Okresným súdom
Žilina sp. zn. 3T/301/02 z 10.06.2004, ako obzvlášť nebezpečný recidivista pre trestný čin lúpeže podľa
§ 41 ods. 1 k § 234 ods. 1 Tr. zák., popri uznaní viny aj z ublíženia na zdraví a výtržníctva s odsúdením
na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov s vykonaním trestu dňa 28.01.2013.

Jeho posledným odsúdením je odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 9T/154/2005 z
02.02.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 20.07.2006 sp. zn. 1To/82/2006, kde
bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený
k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením na jeho výkon do II.
nápravnovýchovnejskupiny,vkonečnomdôsledkusjehopreradenímdoÚVTOSsminimálnymstupňom

stráženia, z ktorého výkonu bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3Pp/104/2014 zo dňa
19.11.2014 podmienečne prepustený s určenou skúšobnou dobou 5 rokov. V registri priestupkov nemá
žiaden záznam.

K osobe obž. I. H. súd zistil, že táto bola sedemkrát súdne trestaná v absolútnej prevahe pre úmyselnú

majetkovú trestnú činnosť, keď jej prvé odsúdenie je pre vydieranie a krádež, kde bola odsúdená na
podmienečný trest odňatia slobody, ktorý však bol zrušený nasledujúcim jej odsúdením v novembri
roku 2000 pre trestný čin krádeže s nariadením výkonu trestu v januári 2003 s jej podmienečným
prepustením dňa 28.07.2005, obdobne tak podmienečne prepustená bola aj z výkonu trestu, ktorý jej
pre krádeže uložil Okresný súd Žilina v apríli roku 2002. Okresným súdom Žilina bola dňa 28.06.2010

pod sp.zn. 1T/95/2010 uznaná za vinnú zo spáchania krádeží na nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia, ktorý bol však zrušený
ďalším rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/143/2009 dňa 22.03.2011, ktorým bola uznaná
za vinnú za majetkovú trestnú činnosť k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky
4 mesiace, z výkonu ktorého bola uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5Pp/10/2012

dňa 25.09.2012 podmienečne prepustená s určenou skúšobnou dobou 3 roky, v ktorej sa neosvedčila a
nariadený jej bol výkon zvyšku trestu dňa 21.07.2016 v ÚVTOS so stredným stupňom stráženia. V poradí
šieste odsúdenie je Okresným súdom Žilina sp. zn. 3T/106/2011 pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s upustením od uloženia súhrnného trestu a jej poslednéodsúdenie je rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/169/2012 zo dňa 24.01.2013 pre majetkovú
trestnú činnosť spáchanú v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 219 ods. 1 Tr. zák. a k § 212 ods. 1 Tr. zák.,
taktiež s upustením od uloženia súhrnného trestu. Obž. I. H. má zaznamenané spáchanie priestupkov v

Registri priestupkov, pričom z majetkových priestupkov je zaznamenaný priestupok zo dňa 10.05.2015
v súvislosti s odcudzením potravín v hodnote 58,83 € z OD Lidl v Žiline, s uložením jej pokuty.

Okresný súd Martin po vykonanom dokazovaní postupom uvedeným v Trestnom poriadnu, prihliadajúc
na dôkazy vykonané na verejnom hlavnom pojednávaní predovšetkým stranami, pri zachovaní ich

rovnosti, hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností tejto trestnej veci jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či by ich obstaral sám,
alebo orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, a takto mal jednoznačne bez pochybností
preukázané, že obž. I. H. si svojím priamym úmyselným konaním prisvojila cudziu vec - mobilný telefón
zn. Sony Xperia M5 Black tým, že sa ho zmocnila - dostala do svojej dispozície a čin spáchala na tejto
veci, ktorú mal iný - poškodený N. Y. pri sebe - vo vrecku nohavíc, čím naplnila všetky zákonné znaky

prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., súčasne obž. N. Z.Č. tým, že inému - poškodenému
N. Y. úmyselne ublížil na zdraví - cielenými údermi najskôr päsťou do tváre s následným pokračovaním
vo fyzickom napádaní päsťami do pasívne sa brániaceho poškodeného N. Y., spôsobiac mu zranenia
- pomliaždenie tváre v oblasti podočnicovej vľavo, pomliaždenie tváre v oblasti podočnicovej vpravo,
pomliaždenie nosa, tržnohmoždnú ranu dolnej pery na slizničnej strane ústnej dutiny s opuchom, opuch

a pomliaždeninu za pravým uchom s vyžadovanou práceneschopnosťou v trvaní 10-14 dní, teda išlo
o také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske nielen vyšetrenie, ale aj ošetrenia a
liečenie, pričom súčasne počas tejto doby bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného N. Y. tak,
ako to popísal znalec v podanom odbornom vyjadrení. Vzhľadom na intenzitu a silu opakovaných úderov
päsťami zo strany obž. N. Z. niet pochybností o tom, že išlo o úmyselné konanie obžalovaného, a že jeho

úmysel aj smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví, ku ktorému aj došlo. V tejto súvislosti je potrebné
poznamenať, že i z trestnej minulosti obž. N. Z. sú pre neho signifikantným znakom útoky, v tom i údery
päsťou osobitne do oblasti tváre, resp. hlavy, za čo bol i viackrát súdne trestaný. Rovnako tak obž. I.
H. bola opakovane súdne trestaná pre majetkovú trestnú činnosť, prioritne pre krádeže s jednoznačne
daným majetkovým motívom jej páchania tak, ako aj v tejto predmetnej trestnej veci. V súlade s

vykonaným dokazovaním musel súd upraviť i priebeh skutku oproti podanej obžalobe s povinnosťou
vychádzať i v zmysle zásady „in dubio pro reo“, t. j. pochybnostiach vždy v prospech obžalovaného tak,
ako je tomu i dané v tejto trestnej veci, teda u obidvoch obžalovaných, keď oproti podanej obžalobe
súd prekvalifikoval konanie obidvoch obžalovaných a i upravil skutok podľa výsledkov dokazovania.
Jediným priamym svedkom udalosti a súčasne aj poškodeným bol N. Y., ktorý však opakovane menil,

modeloval a prispôsoboval svoju výpoveď podľa toho, ktorá z procesných strán ho vypočúvala s daným
cieleným zameraním jeho výsluchu, čo je síce v poriadku v rámci výsluchu procesnými stranami, ale na
druhej strane však treba súčasne uviesť, že súd nezistil u poškodeného akýkoľvek motív k účelovosti
jeho výpovede alebo k snahe vypovedať nepravdivo, keďže súd vychádzal z toho, čo i poškodený
opakovane konštatoval a uvádzal na hlavnom pojednávaní, že bol pod značným vplyvom alkoholu, v

Žiline sa bol zabávať, je bez pochybností, že navštevoval rôzne zábavné podniky, požíval rôzny alkohol
a nielen z jeho vyjadrenia, ale aj z vyjadrení a výpovedí ďalších k veci vypočutých svedkov je zrejmé,
že bol pod značným vplyvom alkoholu, koniec koncov tomu nasvedčuje i s odstupom času vykonaná
a v spise zabezpečená, i keď len jedna, ale predsa dychová skúška o tomto svedčiaca. Rovnako tak
treba konštatovať, že okrem vodiča taxíka, nikto z posádky nebol triezvy, sám vodič taxíka vypovedal

vyhýbavo, opätovne však konštatujúc, že je bez nejakých iných motívov možné veriť výpovedi taxikára,
že predovšetkým ako profesionál, sa musel venovať vedeniu motorového vozidla a samotné jeho dojmy,
o ktorých vypovedal v prípravnom konaní, nemôžu byť dôkazom a už v žiadnom prípade nosným k tomu,
aby mohla byť uznaná vina zo žalovaného zločinu lúpeže v spolupáchateľstve u obidvoch obžalovaných
podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zák. Obž. N. Z. od počiatku poukazoval na to, že v taxíku driemal, resp. spal,

že nemal vedomosť o mobilnom telefóne poškodeného, nevedel o tom, že spoluobžalovaná mu nielen
mieni odcudziť, ale že mu aj odcudzuje mobilný telefón, k tomuto opakovane vypovedala i spoluobž.
I. H., že to bol jej plán, jej úmysel, jej cieľ, keď využila situáciu a v čase napádania poškodeného N.
Y. B.. N. Z., ukradla mobilný telefón poškodenému z jeho vrecka nohavíc. Nie je žiadny priamy ani
nepriamy dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčoval obž. I. H.Ú. a obž.

N. Z., že obidvaja konajú pod spoločným úmyslom, ktorý musí zahŕňať jednak spoločné konanie, ale
súčasne aj sledovanie spoločného cieľa, čo v danom prípade nie je naplnené. Súčasne nemôže ísť o
spolupáchateľstvo, keď v danej veci má súd za to, že obidvaja obžalovaní síce útočili proti rovnakému
predmetu útoku, ale každý z nich sledoval iný zámer - obž. I. H. zmocniť sa mobilného telefónu a obž.N. Z. ublížiť na zdraví poškodenému N.T. Y. domnievajúc sa, že tento ubližuje jeho priateľke spoluobž.
I. H., ktorá to dala najavo nielen gestami, ale aj verbálnym skríknutím, resp. slovným vyjadrením. Nie
je možné vyvrátiť ani obhajobu obž. N. Z. v tom, že v aute spal, resp. driemal, samotný poškodený sa k

tomuto opakovane a viackrát vyjadroval, potvrdzoval obhajobu obžalovaného a obžalovaný mu ani nič
nevravel verbálne. I zo znaleckého posudku v súvislosti s SMS komunikáciou na predmetnom mobilnom
telefóne vyplýva, že obž. N. Z. nemal vedomosť o mobilnom telefóne, keď ešte dňa 13.02.2016 o 22,14
hod. je zaznamenaný v mobilnom telefóne text, ktorý naň písal s vysokou pravdepodobnosťou on v tvare
„však mi napíš o čo sa jedná, vôbec nechápem“, pričom táto dedukcia vychádza z toho, že s mobilným

telefónom manipulovali v tom čase obž. I. H., ktorá nepochybne o ňom vedomosť mala tým, že ho
ukradla, spolu s vedomosťou o mobilnom telefóne K. H., ktorý mobilný telefón mal k dispozícii a pokúšal
sa ho v záložni založiť, tomuto i nasvedčuje výpoveď obž. N. Z., keď mu oni dvaja tvrdili a zavádzali
v súvislosti s dôvodmi zabezpečenia a „vykšeftovania“ tohto mobilného telefónu od poškodeného. K
spolupáchateľstvu je potrebné ešte uviesť, že aby mohlo ísť o žalovaný zločin lúpeže podľa § 188 ods.
1 Tr. zák., t.j. že bolo použité násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, tak muselo by v danej konkrétnej

veci k tomu dôjsť spoločným konaním, t.j. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., k čomu sú nevyhnutné
dva predpoklady, a to nielen spoločné konanie, ale práve aj k tomu smerujúci úmysel, pričom samotné
spoločné konanie by mohlo byť naplnené tým, že každý zo spolupáchateľov - t.j. obžalovaných, svojím
konanímuskutočnillenniektorýzoznakovskutkovejpodstatyžalovanéhozločinu-t.j.obž. I.H.vúmysle
zmocniť sa cudzej veci, a obž. N. Z. používajúc násilie proti poškodenému N. Y., chýba však k tomu

smerujúci spoločný úmysel, dohoda, aby mohlo ísť o žalovaný zločin lúpeže, t.j. už uvedené sledovanie
spoločného cieľa, čo v dane veci nebolo preukázané. Sama obž. I. H. sa od počiatku priznávala ku
krádeži, mala záujem urobiť vyhlásenie o vine ku krádeži, jeho spáchanie ľutovala, obž. N. Z. sa v istom
štádiu trestného stíhania priznával k ublíženiu na zdraví poškodenému N. Y.. V zmysle zásady „in dubio
pro reo“ súd musel i upraviť priebeh skutku, ktorý mal vykonaným dokazovaním za preukázaný, byť

tak v núdzi v dôsledku všetkých vykonaných dostupných dôkazov, keď nosným dôkazom mohla byť
jedine priama výpoveď svedka poškodeného vo vzťahu k ustálenému skutku v podanej obžalobe, čo
však jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní preukázané nebolo, neúspešná k tomu bola aj vykonaná
konfrontácia oproti výpovedi z prípravného konania, keď sám svedok poškodený poukazoval na to, že
tejto výpovede sa musí držať, keď je tak zaprotokolovaná, čo však je v rozpore s potrebou reálneho

zistenia skutkového stavu, nielen formálneho poukazovania na to, že je to tak zaprotokolované a keď
naviac na hlavnom pojednávaní bola opakovane k tomuto dávaná snaha, aby sa mu vec vybavila.
Poškodený i v tomto však poukazoval na to, že sa mu vec ťažko vybavuje a že si to nevie vybaviť, napriek
čítaniu výpovede svedka poškodeného z prípravného konania a na priamu otázku, že čo sa mu vybavuje
na hlavnom pojednávaní v rámci priebehu veci a skutku tak, ako mu bola čítaná výpoveď, i v tomto

poukázal na to, že sa mu vybavuje len „minimálne, minimálne sa rozpamätával“. Súčasne treba uviesť i
to, že jeho výpoveď bola vyčerpávajúca a detailná zo strany predovšetkým procesných strán. Za takejto
situácie je však bez pochybností súdu jasné a zrejmé, v čom zotrval i samotný poškodený, že tento si je
istý prvým momentom, keď zistil, že nemá telefón, čo bolo vtedy, keď obžalovanej chytil ruku a cítil, že
mu šiaha na telefón, ktorý bol veľký, a ktorý mal vo vrecku nohavíc, a preto jej aj chytil i ruku, súčasne

však vo vzťahu i k obž. N. Z. si je istý, že ho obž. N. Z. zavalil päsťami, čo vyplýva aj z jeho vyjadrenia, že
na to „nezabudne“. Oproti obžalobe súd vypustil zo zranení, ktoré mu spôsobil obž. N. Z., pomliaždenie
hrudníka, keďže z vykonaného dokazovania nie je jednoznačne a bez pochybností preukázané, že
by mu ho spôsobil práve obžalovaný, vychádzajúc nielen z popisovaných obranných mechanizmov a
bránenia sa poškodeného pred útokmi obž. N. Z., tiež že prvotne neuvádzal zranenie hrudníka a i sám

na hlavnom pojednávaní pripustil, že k zraneniu hrudníka mohlo dôjsť aj inak, pádom, čo by nepriamo
mohlo nasvedčovať i okolnostiam, ku ktorým malo dôjsť v Žiline a ku konfliktom poškodeného s ďalšími
osobami, k čomu poškodený vypovedal vyhýbavo s poukazom na to, že si na to nevie spomenúť, že
bol pod značným vplyvom alkoholu. Na druhej strane však si je vedomý, že sa tam zoznámil a bol
s ďalšími dvoma pre neho neznámymi osobami, tieto osoby ako svedkovia boli vypočutí na hlavnom

pojednávaní, i ich výpoveď však súd vyhodnotil ako výpoveď, ktorá nie celkom zodpovedá skutočnosti
vo vzťahu k intenzite napádania a úderov poškodeného v Žiline a z toho spôsobenými zraneniami, keď
je nepochopiteľné, aby pri takýchto zraneniach poškodený nielenže nevyhľadal odbornú pomoc, ale
dokonca by sa išiel zabávať do ďalšieho podniku, a ak tomu tak bolo, tak v tom prípade zranenia nemohli
byť vážne, mohli byť len minimálne a v kontexte s týmto je zrejmé, že signifikantným a nosným boli útoky

a napadnutie v taxíku zo strany obž. N. Z., k čomu poškodený jednoznačne a priamo vypovedal a na
tomto trval, nebol zistený žiadny úmysel poškodeného, prečo by v tejto časti a za týchto okolností mal
vypovedať nie v súlade so skutočnosťou.Po zhodnotení všetkých, v tomto rozsudku uvádzaných okolností, súd pri úvahách o druhu a výmere
trestu prihliadol na skutočnosť a zásadu ukladania trestu, že tento má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľmi tým, že im zabráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich

výchovu k tomu, aby viedli riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Súčasne
tým trest vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľov spoločnosťou, teda postupom podľa § 34 ods.
1 Tr. zák. a následne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol, v súlade s ust. § 34 ods.
4 Tr. zák. na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľov, tiež na ich pomery a možnosti nápravy. Okrem už

uvedených skutočností v odôvodnení tohto rozsudku súd u obž. I. H. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť,
a to priznanie a oľutovanie spáchaného prečinu krádeže, t.j. podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., zistil však u
nej aj jednu priťažujúcu okolnosť, a to že už za trestný čin bola odsúdená, t.j. podľa § 37 písm. m/ Tr.
zák., a preto pri vyváženom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností jej ukladal trest odňatia
slobody podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a pokiaľ jej ho uložil vo výmere 15 mesiacov, uložil jej ho v hornej
polovici trestnej sadzby pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr zák. v rámci ustanovenej

trestnej sadzby odňatia slobody do dvoch rokov, skôr však pri jej strede s poukazom na jej kriminálnu
minulosť a opakované súdne potrestania, pre predovšetkým majetkovú trestnú činnosť, keď naviac
opätovne majetkovej trestnej činnosti sa dopustila vo veľmi krátkom čase po skončení jej skúšobnej
doby podmienečného prepustenia pre inú jej trestnú činnosť, znova však majetkového charakteru.
Súd rozhodol u nej o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody vzhľadom na bezúspešné

pôsobenia na ňu v zmysle podmienečného odsúdenia, nepodmienečných odsúdení, využitia inštitútov
i podmienečného prepustenia, upustenia od uloženia súhrnného trestu. Vzhľadom k tomu, že v
posledných desiatich rokoch bola vo výkone trestu odňatia slobody, pre úmyselné trestné činy, súd
ju zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. U obž. N. Z. súd poľahčujúcu

okolnosť nezistil, zistil však priťažujúcu okolnosť, a to že už bol pre úmyselný trestný čin odsúdený, t.j.
podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., a tak mu ukladal trest odňatia slobody podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s použitím
§ 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., t.j. dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody šesť
mesiacov (pri danej hornej hranici ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody dva roky) mu zvyšoval
o jednu tretinu na zvýšenú tak dolnú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody jeden rok. Pokiaľ mu uložil

trest odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov, t.j. pri hornej hranici trestnej sadzby, uložil mu ho v takejto
výmere preto, že už v minulosti bol opakovane súdne trestaný špeciálne pre trestnú činnosť, ktorá z
hľadiska jeho útokov, intenzity a ich smerovania, bola veľmi často spojená s práve fyzickou inzultáciou,
údermi päsťami do tváre a napriek jeho opakovaným výkonom trestov, nedošlo k naplneniu účelu trestu
u neho a osobitne i s poukazom na to, že trestnej činnosti, pre ktorú je teraz trestne stíhaný, sa dopustil

v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia pre inú jeho úmyselnú trestnú činnosť spojenú znova i
s použitím násilia proti inej osobe. Obž. N. Z. z tých istých dôvodov, ako u obž. I. H., zaradil na výkon
uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

V adhéznom konaní súd rozhodoval aj o riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody
poškodeným N. Y., ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške bolestného podľa vyčíslenia
súdnym znalcom v odbornom vyjadrení. Následne v súlade s ust. § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obž.
N. Z. povinnosť poškodenému N.T. Y., T.. XX.XX.XXXX, nahradiť škodu - bolestné vo výške 442,- €, čo
zodpovedá výške bolestného podľa obodovania v odbornom vyjadrení v súvislosti so zraneniami, ktoré

mu spôsobil obž. N. Z., a to za pomliaždenie tváre väčšieho rozsahu s krvnými výronmi s priznanými
15 bodmi, s ranou tváre s priznanými 5 bodmi a s pomliaždením hlavy bez otrasu mozgu s priznaním
5 bodov, spolu tak 25 bodov, pričom podľa zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia, v účinnom znení, v nadväznosti aj na Štatistickým úradom SR
oznámenú priemernú mesačnú mzdu zamestnanca hospodárstva SR za kalendárny rok predchádzajúci

roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu, t. j. rok 2015 v sume 883,-€, tak za 1 bod prislúcha suma
17,66 € (2% zo sumy 883,-€), spolu tak za 25 bodov ide o sumu 441,5 €, ktorá sa však zaokrúhľuje na
celé euro nahor, z čoho vychádza práve priznaná náhrada vo výške 442,- €. Keďže si však poškodený
N. Y. uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške bolestného podľa odborného vyjadrenia, v ktorom
bolo posudzované aj pomliaždenie hrudníka, ktoré však vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne

a bez pochybností preukázané, že by mu ho spôsobil výlučne a práve obž. N. Z., musel ho v tejto časti
s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázať na civilný proces, keďže ide o zvyšok uplatneného
nároku na náhradu škody postupom podľa § 288 ods. 2 Tr. por.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd v
Martine. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
O prípadnom odvolaní rozhodne Krajský súd Žilina.
Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré

podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku prechádzalo.