Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Stanislavská
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/7/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011802
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121011802.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného V. W., v konaní o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 19.11.2021 pod sp. zn. 8PP/163/2021, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 25.01.2022 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného V. W., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona a § 415 ods.
1 Trestného poriadku zamietol žiadosť odsúdeného V. W., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 11.06.2019,
sp. zn. 3T/147/2016, vo výmere 3 (tri) roky, za spáchanie zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona.
Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky
podmienečného prepustenia v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona. U odsúdeného
bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
- vykonal potrebnú časť z uloženého trestu odňatia slobody a zároveň prvá materiálna podmienka,
splnenie ktorej súd vyvodzuje z pozitívneho hodnotenia odsúdeného z ÚVTOS, no nebola splnená druhá
materiálna podmienka a tou je skutočnosť, že od odsúdeného nemožno očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život.
Okresný súd v danom smere poukázal na trestnú minulosť odsúdeného a jeho 14 (štrnásť) záznamov
v registri trestov, počnúc rokom 1988 až po rok 2019, z ktorých vyplýva, že odsúdený má opakovane
sklony k páchaniu trestnej činnosti a ani predchádzajúce odsúdenia, a najmä päť predchádzajúcich
výkonov nepodmienečných trestov odňatia slobody, nepôsobili na odsúdeného dostatočne výchovne a
preventívne tak, aby odsúdeného prevychovali a odradili od páchania ďalšej trestnej činnosti. Páchanie
trestnej činnosti nie je u odsúdeného len jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale ide o
osobu,ktoráopakovanepáchatrestnúčinnosť.Odsúdenýuždostalmožnosťukázať,žejeschopnýviesť
riadny život, avšak túto nevyužil, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že odsúdený sa krátko po osvedčení
sa z podmienečného trestu odňatia slobody dopustil ďalšej trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené je
okresný súd toho názoru, že u odsúdeného nie je možné očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti,
a to aj napriek tomu, že odsúdený prezentuje polepšenie sa a záujem o prácu. Súd má za to, že náprava
odsúdeného a celkové pozitívne pôsobenie na odsúdeného je v súčasnosti možné len počas jeho
ďalšieho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana
spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený V. W., ktorú následne písomne
zdôvodnil prostredníctvom obhajkyne tým, že podľa jeho názoru vzhľadom na pozitívne hodnotenie
riaditeľa ÚVTOS o jeho správaní a postoji k práci, ako i s poukazom na skutočnosť, že spáchanú trestnú
činnosť oľutoval, výkon trestu u neho plní svoj prevýchovný účel, má záujem žiť riadny život s družkou,
je možné konštatovať aj splnenie tretej materiálnej podmienky v podobe predpokladu jeho náležitého
správaniasavbudúcnostiapretožiadal,abysťažnostnýsúdrozhodolojehopodmienečnomprepustení.
Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. l Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.
Podľa§66ods.4Trestnéhozákonaakideopodmienečnéprepusteniepodľaodseku1písm.c),kontrolu
technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená
na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
Z vyššie citovaných ustanovení § 66 a § 67 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného
podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej
doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností
a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že u odsúdeného bola
splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal
potrebnú časť z výmery uloženého trestu, ako i podmienka riadneho správania sa vo výkone trestu,
o čom svedčí skôr pozitívne hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, no nebola splnená jedna z materiálnych
podmienok, a to predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život.Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle
§ 66 ods. 1 TZ je potrebné i v prípade uvedenom v bode I. skúmať aj pri zohľadnení okolnosti
predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení. (R 5/2017).
Túto podmienku súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou
odsúdeného,jehoosobnéacharakterovévlastnosti,celkovýpostojkspoločenskýmnormám,prostredie,
v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu
s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na
slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.
Je dôležité poukázať na to, že odsúdený bol už v minulosti viackrát súdne trestaný a to jak na
podmienečné tresty odňatia slobody , tak i na nepodmienečné tresty odňatia slobody, dokonca bol z
výkonu trestu odňatia slobody i 2 x podmienečne prepustený, a teda mal možnosť preukázať, že i
podmienečné odsúdenie, resp. výkon trestu odňatia slobody ako i podmienečné prepustenie splní u
neho svoj účel, avšak dopustil sa opakovane spáchania skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, za
ktoré bol opakovane právoplatne odsúdený. Vzhľadom na tieto skutočnosti, má súd za to, že náprava
páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo
výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov.
V danom prípade bolo prihliadnuté s poukazom na § 66 ods.2 Tr. zákona tiež na povahu spáchanej
trestnej činnosti ( zločin vydierania) a v zmysle odpisu registra trestov aj na sklony odsúdeného k
páchaniu trestnej činnosti (odsúdený má až 14 !!! záznamov v odpise registra trestov), kedy vo vzťahu
k jeho osobe nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že bude viesť na slobode riadny život, nakoľko sa
jedná o osobu, ktorá opakovane pácha (doposiaľ páchala) trestnú činnosť. Podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré
majú v danom smere význam je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny
život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, čo však u menovaného odsúdeného, vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti, nie je možné jednoznačne konštatovať.
Rovnako je potrebné zvýrazniť, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
niejevtom,abyzadobrésprávanie,prípadnezadobrúprácuvovýkonetrestu,bolpáchateľautomaticky
prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho
správania. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž na mieste len v tom
prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený
predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké
riziko recidívy, pričom takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení
význam, je podľa odbornej literatúry, ako aj bohatej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (viď napr.
uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Urtost 3/2015, sp. zn. 3 Urtost 1/2015, sp. zn. 6 Urtost 1/2015), aj
predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho trestnej činnosti.
Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou
či menšou mierou pravdepodobnosti, súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné
považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.
Pokiaľ ide konkrétne o odsúdeného V. W. sťažnostný súd zdôrazňuje, že tento dostal zo strany
spoločnosti, resp. súdu opakovane možnosť preukázať (a to uloženými podmienečnými trestami, resp.
podmienečným prepustením v minulosti), že „miernejší trest“ na jeho nápravu postačuje. Žiaľ, nestalo sa
a k páchaniu trestnej činnosti (a to dokonca v závažnejšej forme) sa odsúdený vrátil i po podmienečnom
odsúdení, resp. po podmienečnom prepustení.
Na margo sťažnostných námietok odsúdeného krajský súd navyše uvádza, že k odsúdenému V. W.
boli súdy doposiaľ rozhodne štedré, a to aj nad obvyklé zvyklosti, keď i po viacerých nepodmienečných
odsúdeniach a viacerých podmienečných prepusteniach z výkonu trestu odňatia slobody v minulosti ( v
roku 1994 a v roku 2006) mu opätovne ukladali tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho
výkonu(vrokoch2009-2016vporadí11,12a13-teodsúdenie)atoi ajnapriektomu,žejehoprotiprávna
činnosť gradovala, avšak tento premárnil svoje šance dokázať spoločnosti, že sa polepšil a že išlo leno náhodilé príp. ojedinelé ľudské zlyhanie. Z histórie správania sa odsúdeného možno vyvodiť, že jeho
sklony k porušovaniu zákona a k páchaniu trestnej činnosti prevažujú nad ním prezentovanou ochotou
žiť riadny a slušný život. Preto krajský súd konštatuje, že pravidlá normálneho spolužitia je odsúdený
podľa všetkého schopný rešpektovať už zrejme len pod dozorom a vo vynútených podmienkach výkonu
trestu.
Z týchto dôvodov potom aj krajský súd mal za to, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky pre jeho
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. l Trestného zákona, preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.