Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. november 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116209473
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4116209473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: T.. O. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom G., I. XX,
korešpondenčná adresa: G., O. XXX/XX, zastúpený: Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová
s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 4, IČO: 46 104 020, proti žalovanej: I. I., nar. X.X.XXXX, bytom J. M., K.
X, zastúpená: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, IČO:
36 858 722, o určenie dedičského práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo
dňa 13. októbra 2020 č. k. 9C/182/2016-290, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 13.10.2020 č. k. 9C/182/2016-290 pri
právnom posúdení podľa § 115 a § 474 ods. 1 Obč. zákonníka, určil, že žalobca je oprávnený dediť po
poručiteľke Q. G., rod. I., nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, naposledy bytom O. XXX/XX, G. - C..

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“) tak, že plne úspešnému žalobcovi v tomto spore priznal

voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd uviedol, že posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty žalobcu a žalovanej, vypočul strany sporu, svedkov, vykonal dokazovanie
listinami v spise pripojenými a to najmä výpismi z účtov, potvrdením Spoločenstva MLADÝCH z

28.11.2016, korešpondenciou medzi žalobcom a Q. V., pripojeným dedičským spisom po neb. Q. G.,
pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

4. Na Okresnom súde Nitra je pod sp. zn. 10D/102/2015 vedené dedičské konanie po Q. G., zomrelej
dňa XX.X.XXXX. V zápisnici o predbežnom šetrení zo dňa 20.11.2015 sa uvádza, že zomrelá Q. G. bola
rozvedená, bezdetná, má matku I. I. (žalovanú) a súrodencov C., E. a B.. V bode 6 uvedenej zápisnice
- osoby žijúcej v spoločnej domácnosti je uvedené, že zomrelá žila sama. Do dedičstva po poručiteľke

bola zaradená nehnuteľnosť - predmetný byt na O. ulici v G. a zostatky na dvoch účtoch v peňažných
ústavoch a na vkladnej knižke, ktoré neprevyšovali sumu 1000 eur. Ďalej sem bol zaradený duálny vklad
v sume2.051,32 eura, Smart fond o.p.f. 2.051,32 eura a Alfa fond o.p.f. 1.014,65 eura. Pohreb vystrojila
poručiteľka C. V..5. Žalobca sa prihlásil do dedičského konania ako spolu žijúca osoba. Dňa 11.1.2016 bol u notárky JUDr.
Aleny Motyčkovej ako súdnej komisárky spísaný úradný záznam, v ktorom Q. V. a C. V. uviedli, že T..

O. Q. (žalobca) bol priateľom poručiteľky, avšak nežili spolu v jednej domácnosti a nie je pravdou, že
by spolu hospodárili a že by bola poručiteľka finančne odkázaná na žalobcu. Mali vedomosť o tom, že
žalobca mal zabezpečené vlastné bývanie, pričom s poručiteľkou sa iba priatelil. Brat poručiteľky T.. B.
I. listom zo dňa 17.1.2016 oznámil, že jeho nebohá sestra Q. žila v spoločnej domácnosti na adrese
O. XX v G. spolu so žalobcom, v posledných rokoch, minimálne 1 rok a viac. Podľa jeho vedomostí

spolu nehospodárili, pretože každý mal svoje úspory a každý si financoval platby na svoj byt. Žalovaná
uviedla, že žalobca mal vlastný byt na I. ulici v G.. Uznesením zo dňa 22.2.2016 bol žalobca odkázaný,
aby svoje dedičské právo uplatnil v lehote 15 dní od doručenia uznesenia č. k. 10D/102/2015-36,
Dnot 152/2015 žalobu na súde o určenie dedičského práva z titulu vedenia spoločnej domácnosti s
poručiteľkou. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 2.4.2016, pričom tento podal žalobu
na Okresnom súde Nitra dňa 14.4.2016, t. j. v lehote. V danom prípade naliehavý právny záujem na

požadovanom určení sa nepreukazuje, pretože vyplýva priamo zo zákona.

6. V danom spore bolo nespornou skutočnosťou to, že žalobca bol priateľom poručiteľky, ktorá bola
výlučnou vlastníčkou bytu na O. ulici v G.. Sporným bolo v prejednávanej veci to, či na strane žalobcu
boli splnené predpoklady pre aplikáciu ust. § 474 Obč. zákonníka, t. j. spôsobilosť žalobcu dediť po

poručiteľke ako osoba, ktorá s ňou žila najmenej po dobu jedného roka pred smrťou v spoločnej
domácnosti a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť. Zo strany žalovanej bolo tvrdené, že
žalobca s nebohou Q. G. nemali ani len spoločnú domácnosť.

7. Za spolužitie sa najčastejšie označuje spoločné bývanie fyzických osôb v jednom obytnom priestore,

avšak to nie je bezvýhradnou podmienkou pre splnenie legálnej definície pojmu domácnosť, podstatná
je fakticita spoločného bývania, resp. spolužitia osôb. Ide o osoby, ktoré s poručiteľkou prípadne ani nie
sú v príbuzenskom pomere, ale žili vo vzťahu, ktorý z hľadiska citového, mravného a hospodárskeho
sa podobal rodinnému vzťahu a v niektorých prípadoch ho možno aj nahrádzal. U spolu žijúcich osôb
musia byť súčasne splnené tieto zákonné podmienky: spolužitie s poručiteľkou v spoločnej domácnosti,

t. j. aspoň jeden rok pred smrťou poručiteľky, starostlivosť o spoločnú domácnosť alebo odkázanosť
uvedených osôb na výživu poručiteľky.

8. Spoločnou domácnosťou poručiteľky a ďalších osôb je potrebné rozumieť skutočné spolužitie v
spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa

svojich schopností a možností a každá z týchto si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to,
čo potrebuje a zároveň pomáha aj ostatým. Pre posúdenie spoločnej domácnosti nie je rozhodujúce
bydlisko jej členov podľa evidencie obyvateľstva. Trvalosť spolužitia je určená najmä úmyslom osôb
koexistovať v domácnosti po časovo neurčené obdobie. Spoločná domácnosť je potom spoločenstvo
trvalého charakteru vedené tými, ktorí spoločne žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

Spolužitie týchto osôb s poručiteľkou v spoločnej domácnosti musí existovať v čase smrti poručiteľky.
Zákonvtejtosúvislostivyžadujeminimálnejednoročnútrvácnosťdomácnosti,pričomjedenroksapočíta
spätne ku dňu smrti poručiteľky. Osoba žijúca s poručiteľkou v spoločnej domácnosti musí vlastnou
osobnou činnosťou finančne alebo akýmkoľvek spôsobom prispievať na udržiavanie domácnosti, pokiaľ
jej v tom nebráni prechodné zdržovanie a na inom mieste Medzi spolu žijúce osoby patrí aj družka (druh)

poručiteľky, ak spĺňa zákonné predpoklady (R 34/1960).

9. Súd prvej inštancie následne dospel k tomu záveru, že žalobca v spore preukázal najdôležitejšie
prvky, ktoré charakterizujú trvalé spoločenstvo osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Z výsluchu žalobcu
a zároveň aj svedkov ním navrhnutých (T. C., B. C., N. C., E. C., T.. B. Q. a Q. Q.) bolo preukázané

bývanie poručiteľky a žalobcu spolu v jednom byte, ktorého vlastníčkou bola poručiteľka a to tak v čase
jej smrti ako aj viac ako jeden rok pred jej smrťou (minimálne od roku 2008). Skutočnosť, že žalobca
bol viac ako bežným priateľom poručiteľky potvrdil aj svedok T.. B. I. (brat poručiteľky), ktorý v liste
datovanom dňa 17.10.2016, notárke v rámci dedičského konania po neb. Q. G. oznámil, že táto žila v
spoločnej domácnosti so žalobcom na adrese O. XX, G.. To isté uviedol tento svedok aj v rámci svojho

výsluchu pred prvoinštančným súdom. Takisto aj z výpovede svedka Y. V. bolo preukázané, že žalobca
žil s jeho švagrinou, t. j. poručiteľkou. Z výpovedí svedkov p. V. a p. C. L. vyplynulo, že v deň smrti neb.
Q. tieto svedkyne navštívili jej byt, v ktorom bol v tom čase prítomný žalobca. Tieto tvrdenia svedkov
vyvracajú tvrdenie vypočutej svedkyne p. Z., ktorá uviedla, že žalobca sa do bytu poručiteľky nasťahovalaž po jej smrti. Na tvrdenie tejto svedkyne preto súd neprihliadol. Okrem toho tieto tvrdenia sú v rozpore
aj s výpoveďou svedkyne p. Q. V., ktorá uviedla, že žalobca sa do predmetného bytu mal nasťahovať
až v deň smrti poručiteľky. Je tiež nepravdepodobné, že by tak stihol do 9.00 hod., kedy za žalobcom do

bytu prišiel p. V. s manželkou a dcérou C.. Žalobca mal k dispozícii kľúče od bytu poručiteľky, čo spolu s
ostatnými dôkazmi svedčí o tom, že poručiteľka a žalobca žili v jednej domácnosti. Obdobne aj vypočutá
svedkyňa v tomto spore p. N. C. potvrdila v rámci svojej výpovede, že žalobca sa z bytu na I. XX v G.
odsťahoval po tom ako tam začala bývať podnájomníčka.

10. Súd mal za preukázanú aj trvalosť spolužitia medzi žalobcom a poručiteľkou v spoločnej domácnosti
minimálne po dobu jedného roku pred smrťou poručiteľky, tak ako to stanovuje ust. § 474 ods. 1 Obč.
zákonníka. V tejto súvislosti dal do pozornosti obsah svedeckých výpovedí svedkov p. B. Q., p. Q. Q.,
p. T. C. a čestných vyhlásení p. N. Q. a p. M. a p. V. Q., z ktorých bolo preukázané, že spolužitie medzi
týmito dvomi osobami trvalo od roku 2008. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že poručiteľka spolu
so žalobcom navštevovali rodinné stretnutia žalobcu, konajúce sa pri príležitosti Vianoc, Veľkej noci,

osláv narodenín a podobne. Naposledy sa tak stalo v roku 2015 pri príležitosti Veľkej noci. Z výpovedí
svedkovnadruhejstranevyplynulo,žerodinaporučiteľkytakétostretnutianeorganizovala,pričomkaždé
z detí žalovanej túto navštevovalo individuálne v J. M.. Samotná žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila,
že na návšteve u neb. Q. G. bola iba jedenkrát.

11. Pokiaľ ide o naplnenie podmienky starostlivosti o spoločnú domácnosť, tak v tejto súvislosti
prvoinštančný súd uviedol, že tak žalobca ako aj poručiteľka obidvaja pracovali, a teda odkázanosť
jedného partnera na druhého partnera v danom prípade neprichádza do úvahy. Obidvaja v čase ich
zoznámenia v roku 2007 mali zabezpečené vlastné bývanie. Žalobca ohľadne svojho bytu na V. ulici
č. XX v G. uzatvoril s p. N. Y. zmluvu o podnájme bytu, v ktorom byte táto osoba bývala až do smrti

poručiteľky.Nájomnévsume300eurmesačnedohodnutézatentobytjehopodnájomníčkeodovzdávala
buď žalobcovi, alebo poručiteľke. O uvedenom svedčí, že žalobca v roku 2015 odovzdal poručiteľke
priamo v nemocnici sumu 300 eur ako nájom za jeho byt, čo potvrdil aj vypočutý svedok p. V.. Ohľadne
starostlivosti o domácnosť vypočutí svedkovia p. T. C., p. B. C. a p. E. C. uviedli, že spolu hospodárili,
pričom žalobca špeciálne chodil na nákup v nedeľu, keď poručiteľka bola v kostole. V prípade bytu

poručiteľky išlo o jednoizbový byt, v ktorom podľa vyjadrenia zástupcu spoločenstva bytov bývali dve
osoby. Za hodnoverné tvrdenie žalobcu považoval súd, že odovzdával poručiteľke nájomné za svoj byt
a zároveň aj výplatu, za čo mu poručiteľka dávala vreckové.

12. Čo sa týka hodnotenia výpovedí v spore vypočutých svedkov, tak žalobca aj žalovaná navrhli

vypočuť svedkov, ktorí vypovedali v ich prospech, t. j. svedkovia navrhnutí žalobcom vypovedali v tom
smere, že žalobca je spolu žijúcou osobou podľa § 474 ods. 1 Obč. zákonníka a svedkovia navrhnutí
žalovanou v tom smere, že žalobca takouto osobou nie je. Súd v záujme spravodlivého a zákonného
rozhodnutiazvažoval,ktorévýpovedesúvierohodnejšieaktorénie.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,
že svedkyne p. Q. V. a C. L. vypovedali výslovne v neprospech žalobcu, pričom tvrdili, že poručiteľka už

jeden rok pred smrťou mala známosť s iným mužom (uvedené tvrdila aj svedkyňa p. Y.), čo ale žiadnym
spôsobom v spore preukázané nebolo. V rozpore s týmito tvrdeniami v spore vypočutá svedkyňa p. Q.
Q. uviedla, že ešte v roku 2015 počas Veľkej noci bola neb. Q. na rodinnom stretnutí spolu so žalobcom
a potom mali sporu tráviť dovolenku. O tejto dovolenke mali vedomosť viacerí, pričom tvrdenia o tom,
že ak by boli partneri, žalobca by na dovolenku neodišiel sám, vzhľadom na vykonané dokazovanie

neobstoja, pretože to bola práve neb. Q., ktorá trvala na tom, aby žalobca na predmetnú dovolenku išiel
sám. Takisto nie je pravdivé ani tvrdenie svedkýň p. V. a p. L., že žalobca nenavštívil neb. Q. v nemocnici,
ktoré tvrdenie vyvrátila samotná žalovaná, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobcom sa stretla
priamo v nemocnici pri návšteve poručiteľky.

13. Pokiaľ ide o požívanie alkoholických nápojov vo zvýšenej miere zo strany žalobcu, súd skonštatoval,
že ak by žalobca skutočne takýto problém mal, tak potom je pre súd zarážajúce, že poručiteľka by
takýto stav tak dlho akceptovala a nesnažila by sa vzťah so žalobcom ukončiť. Samotný svedok p. I.
uviedol, že pila aj poručiteľka. Aj z výpovedí svedkýň p. C. a p. C. vyplýva, že žalobca chodil na pivo
spolu s poručiteľkou. Tvrdenia o nadviazaní známosti poručiteľky s iným mužom ako je žalobca v spore

preukázané neboli.

14. Pri porovnaní mzdy neb. Q., ktorá predstavovala za mesiac január roku 2015 sumu 164,54 eura a
z jej účtu realizované platby v sume spolu 99,37 eura, je pre súd hodnovernejšie tvrdenie žalobcu, žespolu s poručiteľkou sa podieľali na krytí nákladov ich spoločnej domácnosti, pretože zo zostávajúcej
sumy 65 eur na mesiac by si ťažko vedela poručiteľka zabezpečiť pre seba na mesiac stravu, oblečenie
a hygienické potreby.

15. Vzhľadom na to že žalobca v danom spore preukázal, že on a poručiteľka sa spoločne podieľali
na úhrade nákladov na domácnosť a zároveň aj na starostlivosti o domácnosť, akú je možné
predpokladať v bežnom rodinnom spoločenstve, súd ho potom považoval za spolu žijúcu osobu,
ktorej vzniklo oprávnenie na dedenie podľa § 474 ods. 1 Obč. zákonníka. Žalobca sa podieľal na

výhodách spoločenstva, ktoré tvorilo spolu s poručiteľkou ich spoločnú domácnosť, pretože bývali spolu
v jednoizbovom byte, nemali každý samostatnú izbu, trávili spoločne čas (rodinné návštevy, dovolenky
a chodenie pre poručiteľku do práce), mali v spoločnej domácnosti veci, ktoré spolu užívali. Poručiteľka
a žalobca spolu žili, aj sa o seba navzájom starali, pričom každý z nich určitým spôsobom prispieval
na spoločnú domácnosť.

16. Na základe takto vykonaného dokazovania súd podanej žalobe žalobcu vyhovel a určil, že žalobca
je oprávnený dediť po poručiteľke Q. G., zomrelej dňa XX.X.XXXX a to ako spolu žijúca osoba.

17. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná navrhujúc odvolaciemu súdu, aby zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a žalovaná má právo na náhradu trov konania

v celom rozsahu. Eventuálne navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na
nové konanie. Poukázala na existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

18. Súd prvej inštancie vychádzal pri zisťovaní podmienky spolužitia výlučne z tvrdení svedkov žalobcu,
pričom takýto postup sa javí ako nesprávny, pretože v tvrdeniach svedkov žalobcu súd rozpory nevidel,

ale v tvrdeniach svedkov žalovanej rozpory hľadal a nachádzal.

XX. Ing. I. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pred smrťou poručiteľky nebol s obidvomi jeden
alebo dva roky. Uvedené znamená, že títo dvaja potom nežili v spoločnej domácnosti pred smrťou
poručiteľky. Je zarážajúce, že súd neprihliadal na svedeckú výpoveď najbližšej susedy p. Z. a práve

naopak, prihliadol na tvrdenie žalobcu v tom smere, že v byte spolu s poručiteľkou býval osem rokov,
neskôr, že šesť rokov, čo je teda pravda. Samotný fakt, že žalobca mal kľúče od bytu poručiteľky
neznamená, že tu býval. Od tohto bytu mali kľúče viacerí a nebývali v ňom.

20. Ani vyjadrenia svedkov v tom smere, že poručiteľka sa spolu so žalobcom zúčastňovala rodinných

osláv z jeho strany ešte neznamenajú, že bolo preukázané ich vzájomné spolužitie. Naopak, svedkovia
žalovanej potvrdili, že to bol žalobca, ktorý k nim nechodil, že chodila iba poručiteľka. Potom ide o
protichodné tvrdenia svedkov. U neb. Q. prespávala jej krstná dcéra aj niekoľko nocí za sebou, pričom
v jednoizbovom byte si vôbec nevšimla, že by tu žalobca býval a ani ho tu nikdy nestretla. Samotné
tvrdenia svedkov o existencii známosti poručiteľky intímneho charakteru s iným mužom pred jej smrťou

vyvracajú možnosť spolužitia poručiteľky minimálne jeden rok pred smrťou so žalobcom.

21. Pokiaľ ide o starostlivosť o spoločnú domácnosť, tak údržbu a rekonštrukciu predmetného bytu
Q. G. zabezpečoval p. Y. V., ktorý takisto žalobcu v byte nikdy nevidel. V tomto smere bol žalobca
nečinný. Tvrdenia obsiahnuté v bode 37 odôvodnenia ohľadne pôvodu sumy 300 eur nachádzajúcej

sa v peňaženke neb. Q. neboli preukázané. Svedkyňa p. N. C. vo svojej výpovedi zo dňa 23.7.2020
uviedla, že nájomcovia v byte žalobcu boli asi tri roky a potom sa odsťahovali, čo znamená, že tam
nebývali do smrti poručiteľky. Odkázanosť žalobcu na poručiteľku v spore preukázaná nebola a takisto
sa ani nepreukazovala.

Súd v spore neprihliadol na výpisy z účtu poručiteľky a na vyhlásenia p. Y. a p. Z..

22. Rozsudok je nepreskúmateľný v bode 38 odôvodnenia, keď na jednej strane súd uvádza, že
neprihliadol na svedecké výpovede svedkov T.. B. Q. a čestné vyhlásenia N. Q., M. a V. Q.. Svedkyňa
T. C. mala záujem na výsledku sporu, pretože dlhovala peniaze neb. Q. G..

23. Pokiaľ ide o príjmy na strane poručiteľky, tak tvrdenia súdu obsiahnuté v bode 40 odôvodnenia
napadnutého rozsudku ohľadne ťažkého vyžitia zo strany navrhovateľky nie je pravdivé, pretože táto si
privyrábala vyrábaním vencov, ikebán a výzdobami kostolov, čo potvrdili aj v spore vypočutí svedkovia.Počas konania sa nepreukázala ani jedna vec, ktorú by žalobca a poručiteľka nadobudli spoločne. Bolo
by v rozpore s dobrými mravmi, ak by sa mal žalobca podieľať na niečom (dediť), na čom sa vôbec
nepodieľal. Predmetný jednoizbový byt si neb. Q. G. zakúpila za finančné prostriedky, ktoré získala z

dedičstva po svojom otcovi, t. j. manželovi žalovanej.

24. Postup vyhodnotenia dôkazov zo strany prvoinštančného súdu, keď preň boli dôveryhodné iba
výpovede svedkov žalobcu a samotného žalobcu, hoci nehovorili pravdu napriek poučeniu, pričom vo
všetkých výpovediach svedkov žalovanej súd našiel rozpory, nie je správny, neutrálny a spravodlivý.

Takýto postup a vyhodnotenie dôkazov robí rozsudok nepreskúmateľným a arbitrárnym.

25. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej navrhol odvolaciemu súdu, aby
potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 9C/182/2016-290 zo dňa 13.10.2020 a odvolanie
žalovanej v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. Právo žalobcu dediť vyplýva zo zákona, a preto úvahy o rozpore s dobrými

mravmi predostreté žalovanou sú absurdné. Rodina žalovanej má eminentný záujem o nadobudnutie
celého dedičstva, a preto výpovede zo strany členov tejto rodiny sú veľmi rozporuplné, pretože sú
nepravdivé a zavádzajúce. Napriek tomu potvrdzujú, že v čase smrti poručiteľky bol žalobca v Nitre, a
nie na dovolenke, pričom každý deň navštevoval poručiteľku v nemocnici.

26. Žalobca a poručiteľka viedli život bez dlhov, stretávali sa často s rodinou žalobcu a priateľmi, chodili
pravidelne s priateľmi a príbuznými žalobcu na zahraničné dovolenky. Spoločnú domácnosť viedli od
roku 2008 do smrti poručiteľky. Tvrdenia svedkov navrhnutých žalovanou o tom, že žalobca sa v byte
poručiteľky nezdržoval rok pred jej smrťou boli nepravdivé a súd správne na ne neprihliadol. Príbeh o
údajnom novom milencovi nebohej bol výmyslom jej neterí, ktoré mali od počiatku záujem dostať byt

do svojho vlastníctva.

27. Takisto sú rozporné tvrdenia svedkyne p. V., ktorá uviedla, že v čase smrti poručiteľky bol žalobca
na dovolenke a následne uviedla, že v deň smrti poručiteľky sa žalobca nasťahoval do jej bytu. Žalobca
bol na dovolenke od 2.8.2015 do 13.8.2015, pričom poručiteľka zomrela dňa XX.X.XXXX. V posledných

rokoch nebohá trávila dovolenky s rodinou žalobcu, čo je takisto dôkaz o existencii ich vzťahu.

28. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie v danej veci bolo podané
oprávneným subjektom v rámci zákonnej odvolacej lehoty v zmysle § 362 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd predmetné odvolanie
žalovanej vyhodnotil ako nedôvodné s rozhodnutím o ňom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

29. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu týkajúceho sa jeho
určenia za oprávneného dediča po poručiteľke Q. G., rod. I., nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX,
naposledy bytom G. - C., O. XXX/XX, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý pri dodržaní
myšlienkového postupu hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP, t. j. jednotlivo ako aj v ichvzájomnej súvislosti aj následne správne posúdil, podľa ním odcitovaných ustanovení všeobecného
hmotnoprávneho predpisu (§ 474 ods. 1 a § 115 Obč. zákonníka). Vychádzajúc z uvedeného odvolací
súd napadnutý prvoinštančný rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom

odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým
sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

31. Pri akceptovaní charakteru uplatneného žalobného nároku zo strany žalobcu, súd prvej inštancie
správne prvoradú pozornosť v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu venoval výsluchu svedkov

navrhnutých stranami tohto sporu v spoločnej domácnosti minimálne po dobu jedného roku pred smrťou
poručiteľkyvjejbytenachádzajúcomsavG.-C.,O.ulicač.XXX/XX.Zatýmtoúčelomprvoinštančnýsúd
vypočul celkovo desať svedkov, oboznámil sa s prehláseniami ďalších štyroch osôb, pričom pri analýze
týchto svedeckých výpovedí, resp. prehlásení osôb v zmysle § 191 ods. 1 CSP dospel k správnemu
záveru ohľadne tej skutočnosti, že žalobca v danom spore uniesol dôkazné bremeno v tom smere, že
spolu s poručiteľkou minimálne po dobu jedného roku pred smrťou poručiteľky sa obidvaja podieľali

na úhrade nákladov na domácnosť ako aj na starostlivosti o domácnosť, tak ako sa to predpokladá v
bežnom rodinnom spoločenstve.

32. Odvolacísúdsanestotožňujesodvolacounámietkoužalovanej,ktorápovažujenapadnutýrozsudok
za arbitrárny a nepreskúmateľný, pretože súd prvej inštancie sa podrobne vyjadril k realizovaným

svedeckým výpovediam ako aj k ďalším dôvodom, ktoré považoval za rozhodujúce v súvislosti s
rozhodnutím o merite veci. Takisto neobstojí ani odvolacia námietka v tom smere, že súd prvej
inštancie mal uprednostňovať pri svojom rozhodovaní vo veci samej výpovede svedkov, ktorých navrhol
žalobca,zatiaľčovýpovedesvedkovnavrhnutýchžalovanouzväčšapovažovalzanepreukázané.Vtejto
súvislosti odvolací súd poznamenáva, že hodnotenie vykonaných dôkazov je vo výlučnej kompetencii

vec prejednávajúceho sudcu, pričom k takýmto dôkazom patria aj realizované svedecké výpovede v
súdnom spore. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 38) vôbec nevyplýva, že súd prvej inštancie
nebral do úvahy svedecké výpovede osôb, ktoré sú v príbuzenskom pomere buď k žalobcovi alebo
žalovanej. Práve naopak, z tohto bodu vyplýva, že ak by neboli akceptované výpovede svedkov z
príbuzenského pomeru žalobcu a žalovanej, súd by sa musel uspokojiť iba so svedeckými výpoveďami

susied poručiteľky a jej priateľky p. Y..

33. Hodnotiac celý komplex týchto svedeckých výpovedí podľa § 191 ods. 1 CSP, t. j. jednotlivo ako
aj v ich vzájomnej súvislosti, aj pred odvolací súd vyvstáva obdobný právny záver ako pre súd prvej
inštancie, v dôsledku ktorého tento súd podanej žalobe ako dôvodnej vyhovel. V danom spore bolo totiž

preukázané, že tak žalobca ako aj poručiteľka boli osoby dosahujúce vlastný príjem, ktoré mali vyriešenú
vlastnú bytovú otázku, pričom žalobca svoj byt dal do prenájmu a bol odkázaný na bývanie u poručiteľky.
Takisto bolo preukázané, že v byte poručiteľky počas inkriminovanej doby boli rozpočítané náklady na
dve osoby a po smrti poručiteľky už iba na jednu osobu. Žalobca sa nachádzal v byte poručiteľky aj v
deň jej smrti. Samotný brat poručiteľky v liste zo dňa 17.1.2016 adresovanom notárke uviedol, že jeho

nebohá sestra Q. G. žila so žalobcom v spoločnej domácnosti na adrese O. XX, G.. Obdobne aj samotná
žalovaná pri svojom účastníckom výsluchu uviedla, že pri návšteve svojej dcéry v nemocnici sa tu stretla
aj so žalobcom. Súd prvej inštancie mal správne za preukázanú aj existenciu spoločného hospodárenia
medzi týmito dvoma osobami spočívajúcu v tom, že žalobca odovzdával poručiteľke svoju výplatu a
tá mu z nej vydeľovala vreckové. Takisto striedavým spôsobom (raz žalobca a druhýkrát poručiteľka)

dochádzalo k prevzatiu nájomného v sume 300 eur mesačne za byt žalobcu na I. ulici XX v G..

34. Odvolacia námietka žalovanej spočívajúca v jej tvrdení, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi,
ak by žalobca mal niečo zdediť po poručiteľke je z právneho hľadiska irelevantná, pretože oprávnenie
žalobcu domáhať sa tohto nároku rezultuje priamo z obsahu ust. § 474 ods. 1 Obč. zákonníka.

35. V kontexte uvedeného odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie o uplatnenom nároku
žalobcu správne rozhodol, keď mu vyhovel a preto jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil. Ako vecne správny bol potvrdený aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvoinštančného
konania.

36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1, 2 CSP tak, že ich náhradu priznal žalobcovi v plnom rozsahu, pretože žalobca mal v odvolacomkonaní plný úspech. O výške tejto náhrady rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným
uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

37. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).