Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. september 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118218279
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8118218279.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa,

a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpený: SD LEGAL,
s.r.o., so sídlom Žriedlova 3, 040 01 Košice, IČO: 51 717 395, proti žalovanému: I. G., Y.. XX.XX.XXXX,
E. Š. XX, XXX XX I., právne zastúpený: Mgr. Marcel Kandrik, advokát so sídlom Grešova 7, 080 01
Prešov, v konaní o zaplatenie 13.991,39 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.098,70 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom
z omeškania od 21.12.2018 do zaplatenia, v lehote do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou 21.12.2018 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 13.991,39 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od podania
žaloby do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že dňa 01.04.2017 došlo k dopravnej nehode tak, že žalovaný
akovodičosobnéhomotorovéhovozidlaEČ:I.XXXE.priodbočovanívľavopredželezničnýmpriecestím

v meste Veľký Šariš nedal prednosť v jazde oproti idúcemu motocyklistovi C. L., v dôsledku čoho došlo
k zrážke motorového vozidla s motocyklom. Žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej
látky. Z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou predmetného motorového žalobca
zaplatil sumu v celkovej výške 13.991,39 EUR. Žalobca právne odôvodnil svoj nárok na základe § 12
ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., z ktorého vyplýva, že ako poisťovateľ má nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za poisteného vyplatil z dôvodu škody spôsobené prevádzkou
motorového vozidla, ak poistený viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Zo žaloby taktiež

vyplýva, že žalobca vyzýval žalovaného na náhradu plnení, ktoré poskytol z titulu povinného zmluvného
poistenia, avšak žalovaný doposiaľ regresnú pohľadávku neuhradil.

2. Z relácie dopravnej polície PZ o priebehu nehody, ČVS: 0RP-67/DI-PO-2017, vyplýva, že u
žalovaného bol zistený pozitívny test na alkohol vo výške 0,16 mg/l. Uvedená skutočnosť korešponduje
aj s upovedomením o výsledku šetrenia OR PZ Prešov zo dňa 10.05.2018, z ktorého vyplýva, že
žalovaný viedol motorové vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho

organizme.

3. Súd v predmetnej veci vydal dňa 01.02.2019 platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.Podaním súdu doručeným dňa 04.03.2019 podal žalovaný voči tomuto platobnému rozkazu odpor,
pričom namietal tvrdenie žalobcu, že vozidlo viedol pod vplyvom návykovej látky. Uviedol, že za
predmetnú dopravnú nehodu bol právoplatne odsúdený, pričom ani v trestnom rozkaze, ani v obžalobe

sa neuvádza, aby mal vozidlo viesť pod vplyvom návykovej látky, pričom toto tvrdenie žalobcu mu v
predmetnom trestnom konaní nebolo preukázané, a toto tvrdenie namieta.

4. Podaním súdu doručeným dňa 03.05.2019 žalobca poukázal na to, že žalovaný viedol motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu, keďže aj k dopravnej nehode bola privolaná hliadka ODI Prešov, ktorá

vykonala u vodičov dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu v krvi a u žalovaného bol výsledok pozitívny.
Žalobca taktiež poukázal na to, že žalovanému bol zadržaný vodičský preukaz, a to z dôvodu jazdy pod
vplyvom alkoholu a spôsobenia dopravnej nehody. Ako prílohu svojho vyjadrenia predložil správu OR
PZ Prešov zo dňa 10.05.2018, z ktorej vyplýva, že žalovaný viedol motorové vozidlo po požití alkoholu,
keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme.

5. Právny zástupca žalovaného v rámci podania zo dňa 09.07.2019 citoval nález Ústavného súdu
SR, sp. zn. IV. ÚS 377/2018 zo dňa 31.01.2019 z ktorého vyplýva, že regresná náhrada má plniť
výchovný, nie likvidačný účel a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť
náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o
sumu konečnú, alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolnosti, za

ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto
škodu spôsobil, keďže až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či je
regresná náhrada primeraná. Právny zástupca žalovaného taktiež poukázal na to, že voči žalovanému
boli už uplatnené aj ďalšie samostatné nároky v súvislosti so škodovou udalosťou, a to strata na
zárobku vo výške 16.279,88 EUR a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 EUR. Zároveň

poukázal na okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode, a to najmä zníženú viditeľnosť v dôsledku
oslepenia slnkom a momentálnu dopravnú situáciu, t.j. nemožnosť výhľadu pre iné stojace vozidlo. Za
dôležité je taktiež potrebné považovať skutočnosť, že pri dopravnej nehode bolo žalovanému nameraná
hodnota 0,16 mg/l, čo predstavuje 0,33 promile alkoholu v krvi. Uvedené znamená, že sa jedná o tzv.
excitačnú opitosť, ktorá je sprevádzaná hovornosťou, miernou eufóriou a povznesenou náladou, pričom

vodič je schopný bezpečne riadiť motorové vozidlo v prípade, ak hranica alkoholu nepresiahne 0,80
promile. Z medicínskeho hľadiska, ktoré je akceptované aj trestnoprávnou praxou, v danom prípade
schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo, nebola nepriaznivo ovplyvnená. U žalovaného
išlo o tzv. zvyškový/zostatkový alkohol po predchádzajúcom dni, pričom k dopravnej nehode došlo až
v podvečerných hodinách nasledujúceho dňa, kedy si bol žalovaný istý, že žiaden alkohol v krvi už

nemá. Zistená hladina alkoholu po dopravnej nehode nemala podľa žalovaného na vzniku dopravnej
nehody žiaden vplyv. Právny zástupca žalovaného ako prílohu tohto podania predložil aj daňové
priznanie za rok 2018, z ktorého vyplýva priemerný mesačný príjem žalovaného 904 EUR, pričom
výška odvodovej povinnosti žalovaného predstavovala 158,11 EUR na sociálne poistenie a 66 EUR na
zdravotné poistenie. Žalovaný je ženatý a s manželkou vychovávajú syna, ktorý sa narodil 14.07.2017,

pričom v čase podania tohto vyjadrenia bola manželka žalovaného na rodičovskej dovolenke s príjmom
spolu s prídavkami vo výške cca 250 EUR. Žalovaný spolu s manželkou taktiež spláca 2 dlhodobé
úvery, spoločnosti Tesco finančné služby mesačnú splátku 155,06 EUR a Slovenskej sporiteľni mesačnú
splátku 163,43 EUR. Nevyhnutné mesačné výdavky žalovaného a jeho rodiny predstavovali v tom čase
nájom bytu 420 EUR, stravu cca 300 EUR, hygienu 50 EUR, telefóny 20 EUR, životná poistka dieťaťa

31 EUR mesačne, plienky 40 EUR, dojčenské mlieko 50 EUR a ošatenie, prevažne dieťaťa 20 EUR.
Vzhľadom na vyššie uvedené, v spojení so sociálnou ekonomickou situáciou žalovaného a jeho rodiny,
ako aj okolnosťami, za ktorých došlo k vzniku škody, považoval žalovaný uplatnený regresný nárok vo
výške 100 % vyplateného poistného plnenia za nedôvodný, keďže výška požadovanej sumy popiera
výchovný účel regresnej náhrady, ktorá je pre žalovaného a jeho rodinu likvidačná, keďže by boli

ohrozené základné životné potreby jeho rodiny, predovšetkým maloletého dieťaťa. Právny zástupca
žalovaného, ako prílohu tohto podania taktiež predložil rozhodnutie sociálnej poisťovne o vymeriavacom
základe zo dňa 15.01.2019, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku, zmluvu o prenájme bytu,
zmluvu o splátkovom úvere uzavretú so Slovenskou sporiteľňou a zmluvu o spotrebiteľskom úvere -
revolvingový úver.

6. Žalovaný v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že si sadal za volant s veľkou istotou, že už
nemôže mať v tele žiaden alkohol. Uviedol, že jazdil po hlavnej ceste a chcel odbočiť doľava, pričom v
protismere išlo auto, preto zastavil a keď auto prešlo, začal odbočovací manéver a až vtedy zbadal vprotismere motocyklistu, preto zastavil, teda čiastočne bol ešte vo svojom jazdnom pruhu a čiastočne aj
v protismere, pričom predpokladal, že motocyklista sa jeho vozidlu vyhne, avšak nestalo sa tak. Podľa
jeho názoru mohlo zohrať svoju úlohu aj slnko, ktoré mohlo motocyklistu oslepiť, rovnako ako aj jeho

v spätnom zrkadle. Uviedol, že si bol 100 % istý, že už nemôže mať alkohol, pričom nikomu nechcel
ublížiť a je mu nesmierne ľúto to, čo sa stalo. V súvislosti so svojou sociálnou situáciou poukázal na
to, že s manželkou žijú v podnájme, pričom v čase výsluchu, t.j. 17.06.2020 už syn chodil do škôlky a
manželka do zamestnania (pracuje ako sestrička v nemocnici). Žalovaný uviedol, že je zamestnaný ako
živnostník, pričom pracuje pre spoločnosť AUTO 100, pričom pripravuje auta na predaj, teda pracuje

v rámci čistiacich služieb. Uviedol, že podnájom už platia 450 EUR a ďalej spláca úver Slovenskej
sporiteľni 163 EUR, resp. aj 155 EUR. Taktiež samozrejme platia škôlku, stravu, hygienické potreby,
cestovné a podobne. Zároveň uviedol, že prispieva mladšiemu bratovi sumou okolo 50 EUR mesačne,
keďže sú traja súrodenci a rodičia ich opustili, preto bývali nejaký čas pri babke, ktorá neskôr zomrela,
preto bývali spolu všetci traja súrodenci v byte a on tam býval aj s manželkou a dieťaťom, ale neskôr si
sestra vybavila byt, preto s ňou išiel bývať aj mladší brat, ktorému sa aspoň takýmto spôsobom snaží

prispieť, keďže otcovi bolo určené iba minimálne výživné a matke ani výživné určené nebolo, pričom
táto žije v Čechách a nepracuje. Uviedol, že po nehode mu bol zadržaný aj vodičský preukaz, ktorý ale
zatiaľ nežiadal vrátiť, keďže nemá na to financie, pretože by musel absolvovať autoškolu a psychotesty,
s čím sú spojené poplatky.

7.Právnyzástupcažalobcuvrámcisvojhoprednesunapojednávaníkonanomdňa04.09.2020poukázal
aj na to, že v rámci skúmania osobných pomerov je potrebné skúmať aj to, že žalovaný mal už viacero
dopravných priestupkov, resp. aj priestupok vo vzťahu k mestu Prešov, keď porušil VZN o čistote mesta.

8. Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/81/2017 zo dňa 06.04.2018 bol žalovaný

uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona za to, že dňa 01.04.2017 v čase o 17.12
hod. viedol po hlavnej ceste miestnej komunikácie na ul. M. R. Štefánika v meste Veľký Šariš, okr. Prešov
osobné motorové vozidlo zn. Š. X., EVČ: I. XXX E., kde pri odbočovaní vľavo na križovatke II/3430 na
vedľajšiu cestu, na ulicu Staničnú, vedeniu vozidla nevenoval pozornosť, keď nesledoval pohyb vozidiel

idúcichpohlavnejcestezprotismeru,alevjazdepokračoval,čímtakporušilustanovenie§4ods.2písm.
c), § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v dôsledku čoho z protismeru prichádzajúci
po hlavnej ceste motocyklista C. L., Y.. XX.XX.XXXX narazil prednou časťou motocykla zn. J. C., H.:
I. XXX A. do prednej časti osobného motorového vozidla, v dôsledku nárazu poškodeného vymrštilo
na plexisklo motocykla, dopadol na kapotu osobného motorového vozidla, z ktorého spadol na zem, a

tak utrpel zlomeninu pravej stehennej kosti s medzi fragmentom, ktoré zranenie si vyžiada dlhodobú
liečbu v trvaní najmenej 3 mesiacov, a za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov v trvaní 3 rokov, pričom poškodený Stanislav Tomeček bol so svojím nárokom na
náhradu škody odkázaný na civilný proces.

9. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia,
poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho
vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak

a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky.

10. Podľa článku 13 ods. 1 Ústavy SR, povinnosti možno ukladať zákonom, alebo na základe zákona,
v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.
Podľa článku 13 ods. 2 Ústavy SR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok

ustanovených touto ústavou len zákonom.

11. Podľa § 826 Občianskeho zákonníka, ak poistený spôsobí škodu následkom požitia alkoholu alebo
návykových látok, má poistiteľ proti nemu právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnil.

12.Podľa§381Občianskehozákonníkaúčinnéhodo31.12.1991,akpoistenýspôsobíškodunásledkom
opilosti, má poisťovňa proti nemu právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnila.13. Podľa § 12 vyhlášky č. 50/1964 Zb. účinnej do 1.4.1983 o poistných podmienkach pre poistenie
zodpovednosti za škody (ďalej len vyhláška) vyplýva, že právo na náhradu súm ktoré poisťovňa plnila
za poistného, ktorý spôsobil škodu následkom svojej opitosti (§ 381 Obč. zák.), má poisťovňa v rozsahu

zníženom primerane k výške škody okolnostiam za ktorých došlo ku škode a k osobným, zárobkovým
a majetkovým pomerom poisteného, najviac však v sume 10.000,- Kčs.
Podľa § 12 vyhlášky č. 14/1983 Zb. účinnej do 1.11.1991 o poistných podmienkach pre poistenie
zodpovednosti za škody (ďalej len vyhláška) vyplýva, že právo na náhradu súm ktoré poisťovňa plnila
za poistného, ktorý spôsobil škodu následkom svojej opitosti (§ 381 Obč. zák.), má poisťovňa v rozsahu

zníženom primerane k výške škody okolnostiam za ktorých došlo ku škode a k osobným, zárobkovým
a majetkovým pomerom poisteného, najviac však v sume 20.000,- Kčs.

14. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Pri posudzovaní prejednávanej právnej veci súd považoval za nosnú aplikáciu § 826
Občianskeho zákonníka, systematicky zaradeného v 8. oddiele - „Poistenie zodpovednosti za škody“,
z ktorého nepochybne vyplýva, že pokiaľ poistený spôsobí škodu následkom požitia alkoholu, má

poistiteľ proti nemu právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnil. Z ustanovenia § 826 OZ teda
vyplýva, že sa na rozdiel od ustanovenia citovaného zákona, sa nejedná o náhradu celého plnenia,
ale o primeranú náhradu, pričom primeranosť sa posúdi podľa okolností prípadu. V tejto súvislosti súd
okrem iného poukazuje napr. na publikáciu „Nové občianske právo“, vydavateľstvo Obzor - Bratislava,
1967 vypracovanú autorským kolektívom za hlavnej redakcie doc. dr. Zdenka Kratochvíla, CSc., v

časti „Škody spôsobené následkom opilosti“, z ktorého vyplýva že aj v tých prípadoch, keď poistený
spôsobí inému škodu následkom svojej opilosti, zaplatí poisťovňa podľa § 381 OZ (v suč. § 826 OZ)
za poisteného poškodenému všetko, na čo má nárok. Je však oprávnená požadovať od poisteného
to, čo poškodenému vyplatila. Toto svoje právo môže primerane znížiť, ak to odôvodňujú osobné,
zárobkové a majetkové pomery poisteného a okolnosti, za ktorých došlo k nehode. Uplatnenie tohto

nároku proti poistenému má plniť výchovný účel, a nie existenčne ohroziť rodinu poisteného, a preto
suma, ktorú poisťovňa bude požadovať, nesmie prevýšiť 10.000,- Kčs (§ 12 poistných podmienok).
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že regresný nárok súvisiaci so vznikom škody v dôsledku opilosti
bol vždy kogentne limitovaný určitou primeranou sumou a to až do platnosti vyhlášky č. 14/1983
Zb. t.j. do 1.11.1991. Následne po zrušení vyhlášky č. 124/1974 Zb. ktorou sa ustanovoval rozsah a

podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla,
akoajvyhláškyč.14/1983Zb.,došlokzmenevtomsmere,žeuplatnenieregresnejnáhradyvsúvislostis
opilosťou ostalo samozrejme zachované, avšak nebol už upravený limit maximálne možného uplatnenia
regresu voči poistenému, hoci z činnosti súdu (zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/24/2010) vyplýva,
že Slovenská poisťovňa ako jediný správca, vtedy, tzv. „zákonného poistenia“ v minulosti používal tzv.

pomôcku k regresným smerniciam, na základe ktorej maximálna výška regresu pri škode spôsobenej
fyzickou osobou následkom opilosti mohla byť 50.000,- Sk. V tejto súvislosti však súd uvádza, že sa
jednalo o internú smernicu, z ktorej si poistený nemohol vyvodiť jednoznačné právo limitu pri uplatnení
prípadného regresu, pričom ale vo vzťahu k fyzickým osobám bol do zmeny vlastníckych štruktúr
spoločnosti Slovenská poisťovňa, a.s. (vstup poisťovne Allianz, a.s.) takýto postup uplatňovaný.

16. V súvislosti s uplatneným nárokom súd poukazuje taktiež na už citované rozhodnutie vo veci
vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 14C/24/2010, v rámci ktorej rozhodoval aj dovolací súd pod
sp. zn. 1Cdo/204/2014, z rozhodnutia ktorého okrem iného vyplýva, že: „Občiansky zákonníka ako
všeobecný predpis hovorí „o primeranej náhrade“ toho, čo poisťovateľ plnil za poisteného. To znamená,

že poisťovateľ má svoje postihové právo primerane znížiť v závislosti od osobných, zárobkových a
majetkových pomerov poisteného a od okolností, za ktorých došlo ku škode. Uplatnenie tohto nároku
proti poistenému má plniť výchovný účel, nie existenčne ohroziť poisteného. Ak by poisťovateľ uplatnil
postih v plnej výške vyplatených súm, poistenie zodpovednosti by stratilo svoj zmysel. Aj v zmysle vyššieuvedeného dovolací súd konštatuje zhodne so záverom odvolacieho súdu, že pri žalobcom uplatnenej
náhrade vo výške 37 % z plnenia, ktoré bolo poškodeným skutočne vyplatené, bola zachovaná zásada
primeranosti a princíp proporcionality. Náhrada v zmysle primeranosti má byť prijateľná a únosná pre

obe strany, pričom nesmie byť na úkor len jednej z nich.“
Súdvtejtosúvislostipoukazujenato,žeajtotorozhodnutieNSSRbolozrušenérozhodnutímÚstavného
súdu SR a poisťovateľovi bola priznaná oveľa nižšia náhrada. Súd taktiež poukazuje na to, že v danom
prípade bol u vodiča zistený alkohol v rozmedzí od 1,36 do 1,72 promile.

17. Z pripojených listinných dôkazov je nepochybné, že žalobca uhradil z titulu predmetnej dopravnej
nehody poistné plnenia v celkovej výške 13.991,39 EUR Taktiež bolo preukázané, že žalovaný viedol v
čase dopravnej nehody motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, keď mu bola zistená hodnota 0,16 mg/
l. Tieto skutočnosti strany sporu žiadnym spôsobom nerozporovali.

18. Účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla je ochrana poisteného s poukazom na to, že prevádzka motorových vozidiel je
spojená s rizikom vzniku škody, pričom poistený za tým účelom platí poistné a v prípade vzniku škody
na základe ktorej poisťovateľ vyplatí poistné plnenie, má poisťovateľ, pokiaľ poistený poruší niektorú
zo zákonných podmienok, voči poistenému právo na náhradu vyplatených plnení z titulu poistenia
zodpovednosti, pričom táto náhrada má ale funkciu výchovnú a čiastočne aj represívnu, ale nikdy nie

devastačnú, ohrozujúcu život alebo existenciu poisteného.

19. S poukazom na vyššie uvedené kritéria uplatnenia tzv. regresného nároku, ktoré definoval Ústavný
súd vo svojom rozhodnutí, sp. zn. IV. ÚS 377/2018 zo dňa 31.01.2019, súd poukazuje na to, že v danom
prípade výška doposiaľ vyplateného poistného plnenia predstavuje cca 14.000 EUR s tým, že právny

zástupcažalovanéhouviedol,ževočijehoklientoviboltaktiežuplatnenýnárokztitulustratynazárobkua
vo výške 16.279,88 EUR a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 EUR. Aj keď žalovaný konkrétne
nepreukázal uplatnenie týchto nárokov, žalobca túto skutočnosť nerozporoval. Súd v tomto ohľade
konštatuje, že prípadné uplatnenie ďalších nárokov nie je vylúčené a v prípade pokiaľ by boli vyplatené
nejaké ďalšie nároky, je pravdepodobné, že žalobca si bude uplatňovať opätovne nárok na náhradu

vyplatených plnení (regres). Ďalším kritériom je zohľadnenie okolnosti, za ktorých škoda vznikla, pričom
v danom prípade súd považuje za dôležité to, že alkohol, ktorý bol zistený v krvi žalovaného skutočne
predstavoval iba minimálnu hodnotu, tzv. zostatkový alkohol v rozsahu 0,16 mg/l (0,33 promile). Súd sa
v tejto súvislosti stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, že takýto objem alkoholu v krvi
žalovaného s veľkou pravdepodobnosťou nemohol ovplyvniť jeho rozpoznávacie schopnosti. Žalovaný

sa taktiež vyjadril, že svoju úlohu mohlo zohrať aj oslnenie poškodeného motocyklistu slnkom, ktorý
neskoro, resp. vôbec nezbadal vozidlo žalovaného, ktoré už, minimálne čiastočne, stálo v protismere.
Súd taktiež poukazuje na to, že pôvodná právna úprava regresného nároku podľa vyhl. č. 423/1991 Zb.
umožňovala uplatnenie regresu až v prípade, pokiaľ alkohol v krvi škodcu prevýšil 0,3 promile, pričom
v danom prípade bola táto hodnota prekročená iba minimálne. To však nič nemení na závere, že podľa

súčasnej právnej úpravy je zistenie akéhokoľvek alkoholu v krvi vodiča dôvodom pre uplatnenie regresu.
Ďalším, podľa názoru súdu najpodstatnejším kritériom, ktoré je potrebné zohľadniť v prejednávanej veci
je skúmanie sociálnych a majetkových pomerov žalovaného, ktorý je ženatý, má jedno dieťa a žije spolu
s manželkou v podnájme, pričom žalovaný dokladoval, že iba za podnájom platí 450 EUR mesačne,
taktiež s manželkou splácajú úvery v celkovej hodnote vyše 300 EUR a samozrejme majú aj výdavky na

bežné potreby, hlavne stravu, ošatenie, hygienu a podobne. Z výsluchu žalovaného taktiež vyplynulo,
že prispieva cca sumou 50 EUR mesačne pre svojho mladšieho brata, keďže žalovaný spolu s ďalšími
súrodencami vyrastali sami potom, čo ich rodičia opustili. Žalovaný, ktorý pracuje ako živnostník tak, že
vykonávačistiacepráce(prípravumotorovýchvozidielnapredaj)prespoločnosťAUTO100,zdokladoval
svoj príjem predložením daňových priznaní a jeho príjem predstavuje mesačne cca 900 EUR, z ktorého

musí uhrádzať samozrejme odvody a má samozrejme aj ďalšie bežné výdavky.

20. Všetky uvedené kritéria, teda vplývajú na určenie rozsahu uplatneného regresu z hľadiska jeho
primeranosti tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 826 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci má
súd za to, že po zohľadnení všetkých týchto kritérií nie je primerané uplatnenie regresného nároku vo

výške100%azaprimeranépovažovaluplatnenieregresuvovýške15%celkovovyplatenéhopoistného
plnenia, keďže mal za to, že takáto výška regresu je primeraná s ohľadom na jeho výchovný účel, a
taktiež podľa názoru súdu zásadným spôsobom existenčne neohrozí žalovaného, resp. jeho rodinu.
Súd teda zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.098,70 EUR (15 % zo žalovanej sumy 13.991,39EUR) spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby, t.j. od 21.12.2018 do
zaplatenia,keďžežalobcapreukázal,žepredpodanímžalobyvyzývalžalovanéhonaúhraduregresných
nárokov, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

21. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

22. Vzhľadom na to, že súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť relatívne vysokú sumu cca 2.000 EUR,

umožnil mu jej splatenie v dlhšej, 60 dňovej, lehote s poukazom na to, aby mal žalovaný dostatočný
časový priestor na zabezpečenie, resp. ušetrenie finančných prostriedkov.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

24. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom v
konaní bol síce pomerne úspešnejší žalovaný, avšak súd má za to, že prejednávaná vec predstavuje
špecifickú situáciu, ktorú je potrebné vyhodnotiť ako prípad hodný osobitného zreteľa, a to s poukazom
na to, že zo zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva možnosť pre poisťovateľa uplatniť 100 % regresný
nárok v prípade, pokiaľ vinník nehody viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, bez ohľadu

na množstvo tejto návykovej látky, resp. výšku vyplateného poistného plnenia. Žalobca si teda mohol
uplatniť celú sumu vyplatených poistných plnení, ktorú však súd korigoval s poukazom na zásadu
primeranosti vyplývajúcu z § 826 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na uvedené preto úspešnejšiemu
žalovanémunároknanáhradutrovkonanianepriznalaotrováchkonaniarozhodoltak,akojetouvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).