Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114228374
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114228374.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: M. K., nar. XX. X. XXXX, bytom J.,
L. XXX/XX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ilava, Mierové námestie 1, priečinok 41, Ilava,
zastúpeného JUDr. Petrom Kovačevom, advokátom so sídlom Ružomberok, Podhora 1321/30, IČO: 43
248 324, proti odporcom: v rade 1/ Slovenská republika - Okresný súd Žilina, Hviezdoslavova 28, Žilina,
v rade 2/ Slovenská republika - Krajský súd v Žiline, Orolská 3, Žilina, o zaplatenie nemajetkovej ujmy

vo výške 300 000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok, č.k. 3C/10/2015-403 zo dňa 5. 11. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok zamietol návrh, ktorým sa domáhal navrhovateľ proti
označeným odporcom v rade 1/, 2/ povinnosti spoločne a nerozdielne mu zaplatiť nemajetkovú ujmu vo

výške 300 000,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od podania návrhu až do zaplatenia.
Dôvodom mal byť nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutia pri uplatňovaní mimoriadneho
opravného prostriedku navrhovateľom, ktorý sa sekundárne domáhal dôkazu trestného konania - VHS
kazetyktomu,abymohlabyťpodanásťažnosťpreporušeniezákona.Žiadosťopredbežnéprerokovanie
nárokunanáhraduškodyboladoručenáMinisterstvuspravodlivostiSR,pričomjehonárokneboluznaný.
Prvostupňový súd návrh zamietol s poukazom na zákon č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že nie je daná

pasívna vecná legitimácia označených účastníkov v tomto konaní. Odporcovia v rade 1/, 2/ nie sú
pasívne vecne legitimovaní, nakoľko zákon č. 514/2003 Z.z. určuje, kto koná v mene štátu vo veci
náhrady škody. Zamietnutie návrhu tiež bolo zdôvodnené tým, že zo strany jednotlivých súdov nedošlo
k porušeniu práva navrhovateľa, keď predmetná VHS kazeta bola použitá v trestnom konaní ako dôkaz,
pričom procesný postup súdu (prvostupňového, druhostupňového), teda spôsob, akým bol tento dôkaz
vykonaný, bol správny, čo vyplynulo aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ktorý

riešil sťažnosť navrhovateľa.
Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§142ods.1O.s.p.spoukazomnaúspechjednotlivýchúčastníkov
v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ dôvodiac, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie
je správne, nakoľko mu bolo znemožnené realizovať jeho práva, a to preskúmať VHS kazetu, ktorá bola

použitá ako dôkaz v trestnom konaní, nakoľko túto chce podrobiť znaleckému skúmaniu, avšak pokiaľ
mu kazeta nebude vydaná, nemôže využiť svoje právo podať súdu mimoriadny opravný prostriedok.
Podľa jeho názoru, takýmto postupom nesprávnym zo strany súdov, boli poškodené jeho práva. Mal
za to, že v konaní riadnym spôsobom preukázal vznik jeho nároku na náhradu uplatňovanej škody, a
preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové
konanie a rozhodnutie.Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a rozsudok prvostupňového súdu postupom podľa ust. § 214 O.s.p. s poukazom na ust. § 221
ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Z obsahu spisu, vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, ako i z preskúmavaného rozsudku
mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa domáhal nemajetkovej škody vo výške 300 000,- eur
spolu s príslušenstvom z dôvodu, že v postupe Okresného a Krajského súdu v Žiline videl nesprávnosť
a nezákonnosť. Nesprávny postup týchto súdov mal spočívať v tom, že mu nebola vydaná VHS kazeta,

ktorá bola súčasťou spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/63/2010, čím mu bolo zabránené realizovať
jeho ďalšie práva v trestnom konaní, a to podanie mimoriadneho opravného prostriedku. V konaní ako
odporca bol označený v rade 1/ Slovenská republika - Okresný súd Žilina, v rade 2/ Slovenská republika
- Krajský súd v Žiline. So štatutárnymi zástupcami týchto inštitúcií konal prvostupňový súd a následne
v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ nesprávne označil orgán konajúci v mene štátu a
títo teda nie sú pasívne vecne legitimovaní v spore, následne tiež skutkovo argumentoval, prečo nie

je možné návrhu vyhovieť ani z titulu náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodov uvádzaných v návrhu a v
konaní navrhovateľom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že postup prvostupňového
súdu a naň nadväzujúce rozhodnutie nie je správne. Prvostupňový súd riadnym spôsobom a správne

označil príslušné zákonné ustanovenia, na základe ktorých posudzoval nárok navrhovateľa, avšak
tieto nesprávne aplikoval, keď dospel k záveru, že nie je daná pasívna vecná legitimácia označených
odporcov. Je nepochybné, že v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci pasívne legitimovaným subjektom je Slovenská republika. Z označenia účastníkov
uvedeného v návrhu vyplýva, že navrhovateľ za odporcu v rade 1/ označil Slovenskú republiku a v jej

mene označený konajúci orgán Okresný súd Žilina, resp. ako odporcu v rade 2/ Slovenskú republiku
a orgán konajúci v jej mene Krajský súd v Žiline. Súd však nie je viazaný označením štátneho orgánu,
ktorý má v kompetencii konať za štát, ale ex offo má pokračovať v konaní s príslušným štátnym orgánom,
ktorému toto oprávnenie vyplýva z právneho predpisu. Ustanovenie § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. určuje,
ktorý orgán koná v mene štátu. V danom prípade aj predbežné prejednanie nároku bolo vykonané, resp.

adresované orgánu, ktorý môže v takomto prípade zastupovať štát, a to Ministerstvu spravodlivosti SR.
Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je v danom prípade nespochybniteľná.
Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má len procesný význam z hľadiska predmetu
sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu, má v mene odporcu
konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie odporcu. Zistené nedostatky v zastúpení odporcu má povahu

nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967).
V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný orgán, resp. táto skutočnosť vyplýva priamo zo
zákona, je povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady návrhu. Pri odstraňovaní tejto procesnej
vady návrhu je súd povinný účastníka poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka,
prípadne ak by ani potom nedošlo k správnemu označeniu štátneho orgánu, ktorý je oprávnený konať

v mene štátu, je súd povinný sám konať s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch menom štátu
vystupovať.
Pokiaľ teda v tomto prípade prvostupňový súd dospel k záveru, že označení účastníci v spore nemajú
pasívnu vecnú legitimáciu, jeho záver je nesprávny. Ako už bolo vyššie uvedené, pasívnu vecnú
legitimáciu má štát, ktorý ako odporca označený bol. Nesprávny bol postup, pokiaľ prvostupňový súd

konal s iným subjektom oprávneným konať v mene štátu, a preto neostalo odvolaciemu súdu iné,
ako rozsudok z uvedených dôvodov zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .