Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. august 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/124/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714011013
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714011013.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Rošaka a prísediacich

Eleny Babušíkovej a Oľgy Trúchlej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.08.2015 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
A. Ď., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom Ď. XX, okres
A., toho času v ÚVV Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

od presne nezisteného dňa roku 2003 do mesiaca február 2014, v mieste spoločného trvalého bydliska v
Ď.č.XX,okresA.,týralblízkuosobu,manželkuĽ.Ď.,rod.I.,nar.XX.XX.XXXXatotak,žejejpodvplyvom
alkoholu vulgárne nadával, neustále ju upodozrieval z nevery, chodil ju sledovať k zamestnávateľovi,
ponižoval ju pred rodinnými príslušníkmi, nepúšťal ju von, kontroloval a zatajoval jej poštu, sledoval ju,
kde chodí, kontroval ju, či ho nepodvádza, bil ju otvorenou dlaňou po chrbte a líci, vyvolával žiarlivostné
scény a hádky, čím v nej vyvolával strach a stres, nakoľko poškodená musela z domu odísť preč,
aby sa obžalovaný ukľudnil, čím za uvedené obdobie správanie obžalovaného poškodenú psychicky

dekompenzuje, čo sa prejavuje ako emocionálna labilita a vunerabilita, poškodená pociťuje z konania
obžalovaného tieseň, podľa záverov znaleckého posudku poškodená trpela a trpí syndrómom týranej
osoby,

t e d a

týral blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, neustálym
sledovaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej psychické zdravie, a

taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d), §
41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého súhrnného trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zrušuje vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn.
23T/174/2014 zo dňa 13.11.2014, právoplatný 13.11.2014, ktorým bol obžalovanému uložený pre prečinnebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Súčasne sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 3 Pv 132/14/5506 podala dňa 17.07.2014
tunajšiemu súdu obžalobu na obv. A. Ď., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1, písm. a), ods. 2, písm. d) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v
podanej obžalobe.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
svedkyne poškodenej, výsluchom svedkov a znalcov, ďalej prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise,
pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle

§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou

objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
Obžalovaný A. Ď. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie podľa
§ 257 Tr. por. vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní konanom 10.02.2015 obžalovaný uviedol, že skutky, z ktorých je obvinený, sa

vôbec nestali. V obžalobe je uvedené, že jej poštu zatajoval, to nie je pravda. Za to čo jej nadával, si už
odsedel. Keď jej nadával aj ona mu nadávala, navzájom si nadávali. Bolo tak 50 na 50. Hlavne keď si
vypil. To nie je pravda, že by ju sledoval, bol len jeden krát za ňou v robote, je to asi 10 rokov, tak sa mu
zdá, že to bolo v tom Lidli. Bol tam večer na aute so zaťom. Poškodená bola dlhšie v robote, vtedy sa
nejako pochytil s jej vedúcim. Poškodená mu nedala vedieť, v robote bola dlhšie cez tri hodiny. On sa

pochytil so zamestnávateľom. Nevie, čo mu hovoril, a nepamätal si čo on povedal jemu. Nemal dôvody
ju kontrolovať, a nie je pravda, že by ju ponižoval pred rodinnými príslušníkmi. Ako ho ona ponižovala,
tak ju ponižoval aj on, bolo to však medzi nimi, medzi štyrmi očami. Nebolo to často. Pred ľuďmi ju
neponižoval. Nikdy žene nezahol, okrem tých troch rokov, čo bola preč. Bol jej verný. To bolo 28 - 30
rokov dozadu. Zobrali sa v roku 1981, Z. sa narodil v roku 1982. Keď manželka odišla, bolo to po piatich

rokoch manželstva. Priznal, že tam boli nezhody. Manželka pod vplyvom alkoholu prišla z práce, nebolo
to často, tak 2-3 razy. Vtedy došlo k vzájomným strkaniciam, aj ona ho udrela. Čo sa týka modrín, nie
je pravda, že by sa žena hanbila doktora, keby mala tie modriny. Ak nejaké modriny mala, len z toho,
čo ju chytil rukami. Bola tam len strkanica, nebola tam bitka, potom ona sa zobrala a odišla preč. Keď
bola preč, mal priateľku, ktorá mala 2 deti. Boli tam problémy s bytom, vtedy už mali s poškodenou 3

deti. Nebolo potrebné ju moc prehovárať, aby sa k nemu vrátila. Vtedy najstarší syn zostal pri ňom. Súd
mu prisúdil 1 dieťa, už nevie ako to bolo. Vtedy manželka podala návrh na rozvod, on s tým nesúhlasil,
lebo ju mal rád. V tej dobe sa to za týranie nepovažovalo, vtedy taký zákon ani neexistoval. Potom sa
poškodená k nemu vrátila, povadili sa tak 2-3 razy do roka, ako v bežnej domácnosti, ona mala taký
názor, on mal taký názor, každý si robil čo chcel. On sa angažoval pre šport, ona išla na kávu. On bol

pri otcovi, žiadne sledovanie z jeho strany nebolo. Keď bol doma, tak si len všímal, koľko času strávi
pri káve. Občas sa stalo, že žene povedal, aby nešla na tú kávu, potom, keď ju videl smutnú, tak ju na
tu kávu poslal, kde bola aj 6 hodín, chodievala na kávu od roku 2010. Chodila ku susedom D.. Zhoršilo
sa to v roku 2014, keď zomrel jej otec, vtedy tam aj dlhšie tých 6 hodín strávila na tej káve. Odvtedy aj
maródila. Chcel dodať, že svokrovci sa nemali moc radi. On so svojimi rodičmi bývali v dvoch domoch

na jednom dvore. Keď zomrela mama, nepovedal by, že sa to zhoršilo, ale určite ta osoba chýbala. Nie
je pravda, že by ju nemal púšťať von. Obžalobu si prečítal až v decembri. Nevie, ako by reagoval na tie
nepravdy, keby ju čítal skôr. Telefonovanie jej nezakazoval. On nevie telefonovať s mobilným telefónom,
nekontroloval to telefonovanie ani SMS-ky, nevie posielať SMS-ky, nevie narábať s mobilom. Čo sa týka
záujmov, žena chodila s dcérou na rybník, on sa venoval športu. Keď uviedol, že to celé je pomsta, to

trestné oznámenie podala jeho dcéra, celé to zorganizovala dcéra. Bolo to jedno s druhým. Je pravda,že jej povedal, že sú kurvy katolícke, vierovyznaním on je evanjelik, a tieto dve náboženstva, tak oni sa
tak podpichovali. On preto nadával, že sú kurvy katolícke, lebo svokrina setra má 4 deti a každé s iným.
Svokor bol dobrý chlap. Ten mu povedal, že aby to nebral v globále, aby všetkých nehádzal do jedného

vreca. On prepísal na dcéru dom, môže to byť v roku 2009 alebo na jar 2010. Bol to jeho dom, po jeho
starkom. Tiež to bolo pod nátlakom, poškodená mu povedala, že keď to nepodpíše, že odíde s dcérou
preč, nechcel aby odišli preč, preto to podpísal. Spomínal si, že mu mama hovorila, aby to nepodpísal.
Jeho mama mala vždy pravdu. Furt mu hovorila, že tieto ženy ho donesú do basy. Keď prišli tie papiere
od notára, chcel vedieť, čo je tam napísane, či tam niečo nie je dopísané. Dcéra mu za 4 roky neukázala

tie papiere, pýtal sa prečo. Následne prišlo k zvadám, on si pýtal tie papiere, tie doklady. Došlo k tomu,
že dcéra ho vyhadzovala z domu. Dcéra hovorila že je to jej dom, aby vypadol on. Keď ho najedovala, tak
jej povedal, že je kurva obyčajná, taká istá ako matka za mladi. Dcéra mu na to povedala, že ako otec
úplne skončil a na druhý deň bol predvedený políciou. A prišli len v civile. Policajti ho vypočuli, kázali mu
to podpísať, tak to podpísal, on to nečítal, ani nemal so sebou okuliare. Ani nad tým nerozmýšľal, bolo to
celé vykonštruované. On potrebuje na čítanie okuliare. Aj pred policajtmi vravel, že potrebuje okuliare.

Policajt mu to prečítal, z toho rozumel len polovičku a následne mu kázal to podpísať. Považuje to, že
to podpísal pod nátlakom. On je taký človek, že keď mu povedia, aby to podpísal, tak to podpíše, aj
keby si podpísal vlastnú smrť. Nie je pravda, že by jej kontroloval poštu. O stretnutí zo školy vedel, vie,
akú mala manželka minulosť. Povedal by, že mala viac chlapov za slobodna. Aj v škole mala problémy,
nechcel to viac rozvádzať, asi mala moc rada chlapov, aj jej mama bola riešiť tie problémy v škole vo

Zvolene, kde študovala na poľnohospodárskej škole. Z tohto dôvodu, preto ju nepustil na to stretnutie zo
školy, nikdy jej nepreberal poštu, ani ona mu nikdy nepreberala poštu. Následne po tomto stretnutí, už
nevie, či to bolo vzápätí ale za rok, ju pustil. Bola na 3-4 dni v Prahe. Mala tam školenie z roboty, robila
na družstve vo Folkušovej. Toto všetko sa odohralo ešte predtým, ako odišla od neho. Potom už nemal
pochybnosti o jej vernosti, dá sa povedať, že ho to už prešlo. Nemal na to čas ju sledovať, či mu je verná,

bol zamestnaný. V žiadnom prípade, že by poškodená mala rozbitú hlavu, alebo iné zranenia, ktoré by
jej ja mal spôsobiť. Nie je pravda, že by sa jej vyhrážal, že by v nej vzbudil strach. Dovtedy nepadli žiadne
vyhrážky, až na tie vyhrážky, za ktoré teraz sedí. Manželka nikdy neplakala, ona je silnejšia osobnosť
ako on. Určite to neprežívala tak ako je to napísane v obžalobe. Po psychickej stránke trpí po smrti
otca. Ten konflikt s dcérou bol 14.2.2014, to bolo v nedeľu, nie 15.2.2014, lebo 15.2.2014 bol pondelok.

Manželka vtedy nebola doma, bola v robote. Toho 14.2.2014 dcéra volala jeho sestru. Jeho dcéra sa
volá A. A., volala jeho sestru, jeho sestra sa volá O. I.. On bol na ihrisku, mal dať ocovi jesť, prišiel o
pár minút neskôr, vtedy tam bol ten konflikt, vtedy sa s dcérou povadil a povedal jej, to čo už uviedol.
Sestra bola u oca, nevie, či to počula. Aj keď si dátumy pomýlil, určite manželka nebola doma. Čo sa
týka konfliktu s dcérou do ktorého sa mala zastarať vnučka, dcéra má prísnu výchovu na deti, dosť kričí

na deti, on išiel zasiahnuť, išiel ju upozorniť, aby nekričala na deti, dcéra odvrkla, aby sa nestaral do
toho, pripustil, že jej chcel jednu vylepiť, ale sa ani nenatiahol. Nemal vypité, vtedy vnučka povedala, že
starký nechaj to tak. On počul odtiaľ plač. 15.2. bol na fašiangovej zábave, ako by to bolo, aby si človek
na zábave nevypil. On si pamätá, že išiel domov, mohli byť zo dve hodiny, kde by išiel. Vtedy s nikým
nebol v konflikte, on sa nikdy s nikým nebil. Nevie, čo by sa malo diať v tú noc, nepamätal sa, čo sa dialo

v tú noc, ani na druhý deň. On skutočne nevie, či to bolo počas fašiangov, kedy sa ten konflikt s dcérou
odohral, to s dcérou sa stalo na obed v nedeľu. Čo sa týka zamestnania, do roku 2001 bol zamestnaný
v strojárňach, potom bol na úrade práce 3 - 4 mesiace, potom išiel do Nemecka, kde robil 2 mesiace.
Nejaký čas robil vo Folkušovej na píle, a v Ďanovej pri výrobe eurookien. Potom bol na úrade práce a aj
robil na čierno, kde dostal peniaze na čierno a si platil zdravotné odvody. Od roku 2013 - 2014 poberá

opatrovateľský príspevok, za to že sa stará o otca, to bolo predtým, ako bol vzatý do väzby. V zamestnaní
nemal problémy kvôli alkoholu. Nie je pravda, čo uvádza poškodená, že kvôli alkoholu prišiel o robotu.
V robote boli 9-ti, bolo málo zákaziek, zostali robiť iba dvaja, preto prišiel o robotu. Prístup vedúceho
bol arogantný, po roku sa vrátil späť do roboty, zavolal ho sám vedúci. Čo sa týka alkoholu, nie je zlatý
chlap, ale ani alkoholik, vypije si ako normálny človek. Keď sa k tomu pridajú nervy, je to o to ťažšie,

keď ho niekto najeduje a má vypité, príde do neho zlosť. Keď si vypil 2-3 pol deci a povedal, že niečo
idú robiť, nikto nechcel ísť robiť, že prečo hneď teraz, preto to porobil sám, preto aj došlo k hádkam,
on im to vykričal, že on robí a oni sedia a preberajú, čo sa robí v dedine a nepomáhajú. Je pravda, že
je výbušnej povahy, občas to dusí v sebe, potom, keď je smelší, keď on robí a oni pijú kávu, tak im to
vykričí. Po robote si dali 2 - 3 pivá každý deň. Nebude vodu piť. Vypili sa aj 2 - 3 poldeci po robote, ale nie

každý deň. On nečítal znalecký posudok psychiatrov. Asi nie je závislý na alkohole a nie je až tak závislý,
nakoľko nemal žiadne triašky, nedostal žiaden amok, keď mu bol teraz prístup k alkoholu odopretý. Je
pravda, že vtedy keď boli na dohodovacom konaní, išiel k psychiatričke, ktorá je pri pošte, šiel tam o
11.30, ordinovala do 12 tej. Bolo tam ešte 6 pacientov preto odišiel preč s tým, že príde na druhý deň.Na druhý deň neprišiel, pokiaľ mu neodtrhnú nohu, tak k lekárovi nepôjde. On je ochotný podrobiť sa
aj z jeho strany dobrovoľne liečeniu. On vtedy vydržal 2 mesiace. Vtedy keď otec mal narodeniny si
vypil, ale nie moc, aby nerobil bordel. Táto vec nadväzuje na tú predchádzajúcu. Vtedy vybuchol, 15.

augusta bol vzatý do väzby. Nepotreboval isť na protialkoholické liečenie, lebo keď potreboval, tak to
zvládol sám. Ešte jeho nebohá mama mu to vybavila, mohol mať 22 - 23 rokov. Porozprával sa 1 hodinu,
nebral žiadne lieky. A nebolo potrebné absolvovať žiadne liečenie. Vtedy nebol ženatý. U nich doma,
bola 2 - 3 razy hliadka, zapísali si údaje a odišli preč. Ten konflikt s farbou a ťahaním za vlasy sa nestal.
Žena s dcérou si farbili vlasy v obývačke, pozerali obľúbený seriál. V obývačke sa nefarbia vlasy, farbu

im vzal a zababral si ruku od farby a zhasol im svetlo. Volali aj švagra, ale žiadne násilie tam nebolo.
Keď uviedol, že to celé zorganizovala dcéra, je to panovačné decko, od 16 - tich behala kade tade, on
sa do jej výchovy nestaral, nikdy nenašiel blízku cestu k dcére, ona navštevovala školu v meste a tá
je iná ako na dedine. Vtedy ten konflikt, keď dcéra uhla manželovi, on jej to vykričal a povedal, čo už
uviedol a ona mu na to povedala, že on nie už jej otec. Čo sa týka vzťahu s jeho rodinnými príslušníkmi,
je to taká stredná cesta, nie je to ideálne, ale ani katastrofické. Čo sa týka spolužitia v rodine, oni sa na

tú tému s poškodenou nerozprávajú, niekedy sú to aj dlhšie mesiace ticha, ona sa vyrozpráva na káve,
on s kamarátmi pri futbale. Poškodená mu povedala, aby toľko nepil, on jej to povedal - že ty nechoď
toľko na kávu a ja nebudem toľko piť.
Na otázky obhajcu obžalovaný vypovedal, že pošta sa doručí do schránky a ten kto je doma, ten tú
poštu preberie. Ak tam boli zásielky pre iného adresáta ako pre neho, tak tu poštu nechal doma, aby si ju

dotyčný vyzdvihol. On úmyselne nikomu nezadržal poštovú zásielku, určenú pre príslušníka rodiny. Keď
sa so ženou hádavali, svedkom týchto hádok bol starký, tento však už zomrel. Dvakrát bola svedkom
hádok aj jeho mama, ale tá už zomrela. Iné osoby neboli svedkami hádok medzi ním a poškodenou.
Nestalo sa tak, že by nepúšťal manželku von, ak je tam týranie. Manželka mu nebránila, aby šiel na pivo,
alebo von. Manželka mu spomínala že niečo berie, aké to boli lieky, to nevedel uviesť. Boli to lieky od

bolesti a po tom, čo jej zomrel otec, od nervov. To, že by bola u lekára, to mu nikdy nehovorila. On vie, že
občas bola u lekára, majú spoločnú lekárku. Nikdy nezakazoval manželke aby sa s niekým porozprávala,
je pravda, že von často spolu nechodili, keď šli na futbal, on sa venoval futbalu, nesledoval s kým sa
rozpráva manželka. Čo sa týka zakazovania tej kávy, on jej skôr vyčítal, či tam musí ísť na tú kávu a toľké
hodiny tam presedieť. Čo sa týka hospodárenia v domácnosti, spočiatku mali spoločné peniaze, neskôr

mali peniaze každý sám a každý prispel do domácnosti. Nevie, kvôli čomu prišlo k tomu, že dospeli do
toho štádia, že mali samostatne peniaze, ona mu vyčítala, že on pije pivo a on jej tie jogurty. Nikdy jej
nezakazoval niečo kúpiť, on nie je ten typ, čo rád chodí so ženou nakupovať, skôr niečo mu kúpila dcéra.
V tých posledných 10 rokoch, keď robil vo firme, kde sa robili eurookná, tam zarábal 400 - 450 euro a z
toho polovičku dával na chod domácnosti. Keď mal peniaze, a manželka ho požiadala o peniaze, tak jej

vždy dal. Je to všetko lož, nezakladá sa to na pravde, že by mal manželke ublížiť a spôsobiť je zranenia
hlavy. On si nespomína, kedy naposledy manželke vyčítal neveru, ak jej to vyčítal, tak to bolo z toho
prvého obdobia, keď od neho odišla. Čo sa týka bránenia stretnutia zo školy, on ju slovne nepustil na
to stretnutie, nie že by ju zamkol v pivnici a podobne. On pred políciou nič nevypovedal, on tam svoje
stanovisko nezaujal. Bolo mu prečítané len obvinenie. Čo sa týka príhody s vlasmi, po príchode polície,

táto nenašla nikde vlasy.

Na hlavnom pojednávaní konanom 18.08.2015 obžalovaný rovnako uviedol, že sa pridržiava svojej
výpovede to, čo uviedol na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní - 10.02.2015. Čo sa týka tej trestnej
činnosti, on pripúšťal tie hádky, tie sa stali. To bolo od toho roku 2003, ale popieral nejaké to fyzické

napádanie. K nejakému obojstrannému fyzickému napádaniu, pripúšťal, že sa niečo také stalo, ale bolo
to ešte pred rokom 2003. Predtým, než jeho manželka odišla do Martina. Čo sa týka tej trestnej činnosti,
ktorá sa mu kladie za vinu, od roku 2003 dochádzalo k tomu, že sa vadili. Priznával, že raz bol v robote.
Mal vypité, zať ho tam doviezol. Popieral sledovanie alebo otváranie pošty.
Naotázkyprokurátorkyďalejobžalovanývypovedal,žedôvodomichhádokbolajehoprehnanážiarlivosť

a jej minulosť. Kvôli nevere jeho manželka aj odišla preč. Pri tých hádkach dochádzalo aj k strkaniciam.
Po tom odchode sa manželka k nemu vrátila. Od toho roku 2003 je pravdou, že sa hádavali s manželkou
kvôli jednoduchej banalite. On bol naučený spraviť nejakú robotu hneď. Keď to spravil a doma nikto
nepomáhal, v ňom sa to nazbieralo. Po 2-4 mesiacoch to v ňom vrelo a keď si vypil, tak si povedal,
nadával. Povadili sa. Vadil sa nielen s poškodenou, ale aj so synom a dcérou. Čo sa týka hádok s

manželkou, bolo to kvôli takýmto somarinám. On išiel do obchodu, vrátil sa o 15 minút. Manželka keď išla
na nákup, vrátila sa za hodinu a pol. Tak sa to stávalo. Stretla kamarátku a klebetili. Čo sa týka chodenia
na kávy jeho manželky, ako jeho mama zomrela v roku 2010, jeho manželka chodila k susede najskôr
na tri hodiny, potom sa to už blížilo k 6 hodinám. Keď bol triezvy, on voči tomu nič nemal. On bol taký akosopka,nazbieralapotomvybuchol.Čosatýkapožívaniaalkoholu,porobotesitopivovypil,aleneboloto
každý deň, aj keď ho tam hodnotia ako alkoholika. Tie hádky medzi ním a manželkou boli občas 5 - 6-krát
do roka, určite to nebolo pravidelne, denno - denne. Jeho manželka chcela prevychovať jeho, on chcel

prevychovať ju. Trvá to, ako sa spoznali. Čo sa týka tej kávy, keď videl, že je smutná, tak ju poslal na tú
kávu. Chcel poukázať na správanie jeho manželky. Keď mala niečo spraviť v domácnosti, bola lenivá, ale
keď mala ráno vstať a ísť na kávu, to jej nerobilo problém. Nehovoril, že nerobila doma, bože chráň. Čo
sa týka ich hádok, pri tých hádkach boli aj ich rodinní príslušníci, ich deti. Čo sa týka tých hádok, bolo to
hlasnejšie,alemyslísi,žedosusedovnebolopočuť.Keďmáčlovekvypité,nedávasipozor,nekontroluje

sa. Po ich hádkach manželka bola smutná. Na druhý deň to štvalo aj jeho, ale už sa to nedalo vrátiť.
Keď povedal, že jej povedal mrzko, vulgárne jej nadal. Od roku 2003 ruku na manželku nepoložil. On
strach na svojej manželke nebadal. Ak niečo zlé spravila, možno sa mohla báť. Chcel podotknúť, že na
dedine sa sem tam dostane niečo do uší. Tam sa ľudia poznajú a sem tam sa podpichne. Je pravda,
že bola u nich hliadka polície. Bolo to kvôli farbeniu vlasov. Kto to kedy videl, si farbiť hlavu v obývačke.
On mal vtedy vypité a zobral im farbu. Dcéra hysterka zavolala policajtov. Je pravda, že im vtedy kričal,

mrzko nadával. Vie, že k nim prišiel aj švagor so švagrinou. Nevedel kto prišiel skôr, či oni, alebo polícia.
Policajti zobrali od neho občiansky, zapísali a odišli. Nevie od koho a odkiaľ zobral tú farbu. Vie, že sa
ňou pooblieval a mrzko nadával. Ak si dobre pamätal, vtedy na manželku nezaútočil. Nepamätal si, či
okrem toho jedného razu bola u nich polícia. Nebolo to stále, ale občas jej povedal, že je kurva, keď jej
mrzko nadával. On nemal čas ju špehovať. Okrem toho jedného razu, kedy bol u jej zamestnávateľa,

keď bol opitý. Nevie čo ho to napadlo. Od toho roku 2003 nemal dôvod na ňu žiarliť, ale kto nežiarli?
Od roku 2003 robil kade - tade. V tom roku 2001 ho prepustili zo Strojovní a následne robil v rôznych
zamestnaniach, na píle, pri výrobe euro okien a naposledy opatroval otca. To tak bude tri roky dozadu,
oddnes. Dá sa povedať, že to pivo vypil každý deň po robote. Aj pálenku si dal, 1-2 poldeci , aj každý
deň. Aj lekári to odporúčajú. Cez víkend išiel na futbal. Futbal je jeho srdcová záležitosť. Potom si vypil,

ale nie veľa, v pondelok bolo treba ísť do roboty. Nikdy neprišiel domov nachmelený. Vždy prišiel domov
sám, netackalo ho, nikto ho nedoniesol. Viac si vypil, keď sa stretol s kamarátmi v nedeľu. Ale veľa
nemohol vypiť, keďže sa v pondelok išlo do roboty. Keď vypil dva poldeci a jedno pivo, nebol opitý. Veď
čo to je. Keď mal vypité viacej, vtedy sa hádal s manželkou. Inokedy nepil nič. Vie, že bol raz za ňou v
robote. Tam sa pohádal so zamestnávateľom, asi bola dlhšie v robote. Vtedy mal viacej vypité. On nevie

prečo tam išiel. Opýtajte sa opitej hlavy. Keď boli tie hádky, on to už povedal; keď bol viac opitý, bolo to
asi šesťkrát do roka, ani to nie. Už nebol u zamestnávateľa jeho manželky, ani mu nevadilo manželkino
zamestnanie. Od toho roku 2003 si vôbec nevšimol na poškodenej nejaké zranenia, modriny, škrabance.
Tie hádky sa samozrejme odohrávali doma. Svedkami tých hádok, okrem detí, mohla byť jeho mama.
Tá už zomrela. Toho 15.02.2014, to bol ten konflikt s dcérou. Bolo po Fašiangoch, prišiel neskoro. Otcovi

neskoro dával jesť. Dcéra frflala, on jej odvrkol. Preto ona zavolala jeho sestre a vtedy jej povedal, čo
jej povedal. V ten deň žena bola v robote. Manželke nemal čo nadávať. On si nepamätal, že by v ten
deň došlo medzi ním a manželkou k nejakému konfliktu. Manželka bola v robote. Nespomínal si, kedy
prišla z roboty. Tá hádka s dcérou bola na obed, okolo dvanástej, pol jednej. Žena bola v robote. Jeho
manželka opatruje inú osobu.

Svedkyňa - poškodená Ľ. Ď. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní
vypovedala,žetentoroktobudespolu34rokov,čo sobžalovanýmspolužijú.Keďjetriezvy,dásanatrieť
na chlieb, ale keď si vypije, je agresívny. Ona mu nebránila v záľubách - hrával futbal. V manželstve
príde aj dobré aj zlé. Problém bol, keď si vypil. Najhoršie to bolo v poslednom období ich spolužitia.

Kým manžel chodil do roboty do strojární, bolo to pred 10-15 rokmi, nebol s ním taký problém, problémy
nastali, keď prišiel o zamestnanie. Manžel si myslí, že s tým trestným oznámením čakali, kým nezomrie
jej otec, to však nie je pravda. Manžel je žiarlivý, žiarlil na ňu, ona mu nedala príčinu, aby na ňu žiarlil. Čo
sa týka vulgárnych nadávok, hovoril jej, že je kurva valčianska a katolícka. Toho dňa 15.02. bola v práci,
nevedela, že dcéra podala trestné oznámenie. Ona ho bola na polícii stiahnuť, ale povedali jej, že sa to

nedá. Počas ich manželstva odišla od manžela, vzala najmladšie deti a najstarší syn ostal u svokrovcov.
Tri roky spolu nežili. Neboli rozvedení. V tom období keď spolu žili sa dcéra pomočovala. Detská lekárka
jej povedala, že má nejaký psychický blok v dôsledku konfliktov v rodine. Keď žili oddelene, prestala
sa pomočovať. Potom sa nechala obmäkčiť manželom, že bude lepšie a vrátila sa k nemu. Bolo to aj
kvôli najstaršiemu synovi. To najhoršie zo strany obžalovaného je, že ju podozrieva z nevery, on počúva

ľudí, dokonca na polícii uviedol, že nenašiel dôkazy o jej nevere, čo považuje za absurdné, keďže so
svokrovcami bývajú na jednom dvore. Ona je žena neznalá zákonov, oni podali trestné oznámenie, aby
mu súd určil protialkoholickú liečbu a nie z toho dôvodu, aby ho nechala zavrieť. Chcela aby sa liečil
a nie aby bol 7 alebo 10 rokov zatvorený. Čo sa týka zamestnania, bol u jej zamestnávateľa v Lidli,kde sa pochytil s vedúcim, keďže bola dlhšie v práci. To bolo len slovne. Nemá dôvod vyčítať jej tú
neveru. V súčasnosti opatruje staršiu pani, musí jej vybavovať všetky veci po úradoch, na pošte. Ostatné
zmeny zamestnania boli kvôli jej zdravotným problémom. Ona chodí na kávu ku susede. Nemá v dedine

nikoho, aj keď ide na kávu, robotu si spraví, ide na nákup. Obžalovaný jej vyčítal, že chodí k rodičom,
vďaka bohu majú dobré vzťahy v rodine. Čo sa týka preberania pošty, stalo sa to len jedenkrát. Na
polícii to zle pochopili. Obžalovaný zrejme nedopatrením pozabudol na pozvánku na stretnutie zo školy.
Obálku vytiahol až po tom, čo sa už konalo stretnutie. V máji bude už piaty krát stretnutie. Nebola ani
na jednom. Ani teraz naň nepôjde. Vedela, čo by ju čakalo, keby išla. Obžalovaný bol žiarlivý. Chodili

aj na zábavy, avšak ona s nikým nemohla ísť tancovať. Obžalovaný bol ofučaný, ale nezbil by ju. Ten
pokoj bol relatívny, keď sa vrátila k obžalovanému. Keby bolo všetko v poriadku, neboli by tu. Ona ho
má rada, posiela mu peniaze, aj on jej píše. Ona sa nebojí, keby aj dnes prišiel domov, verí, že sa už tak
chovať nebude. Väzenie ho zmení, ale hlavne tá liečba, ktorú má súdom nariadenú od JUDr. Medveďa.
Nemá strach z toho, že by prišiel domov. Poukazovala na to, že má súdom nariadenú protialkoholickú
liečbu, to by mu pomohlo. Čo sa týka tých žiarlivostných scén, obžalovaný má svojskú, výbušnú povahu.

Spomínala si, že boli na Silvestra u jej rodičov, rozhodol sa, že ide domov a išiel o 4,00 nadránom
domov. Tie vulgárne nadávky jej ťažko padli, je to v ňom, ona to už nezmení, tie konflikty medzi ňou a
obžalovaným sa diali len pred rodinnými príslušníkmi, medzi ich dverami, nie pred cudzími osobami. Čo
sa týka žiarlivosti, ona nebola dobrá nevesta pre svokrovcov, tvrdí, že aj jeho mama, hoci je už nebohá,
má podiel na tom, ako sa k nej obžalovaný správal. Čo sa u nich dialo, to vie len jej rodina. Jemu treba

pomôcť a nie ho zavrieť, ona bojuje za to, aby absolvoval liečenie. Keď ju udrel, aj ona mu to opätovala
a udrela ho, keď on na ňu kričal, aj ona naňho kričala, bolo to vzájomné. Toto sa dialo aj pred deťmi.
Ona nebola na ošetrení so zranením u lekára, ak mala aj nejakú modrinu, jej sa ľahko urobí modrina.
Čo sa týka alkoholu, obžalovaný vydržal aj mesiac nepiť. Po konaní o dohode o vine a treste prišiel
domov a začal vykrikovať, že mu hrozí 5 rokov basy, vtedy si vypil víno, nedalo sa to inak riešiť a zavolala

políciu. Ona chcela, aby sa išiel ambulantne liečiť, dokonca raz išiel aj sám, ale u doktorky bolo veľa
pacientov. Ona mu povedala, že pôjdu spolu, ale potom išli na políciu a odtiaľ ho zobrali do väzenia.
Okrem toho jedného razu raz volala policajtov, policajti mu iba dohovorili. Na políciu inú vec nedala. Čo
sa týka požívania alkoholu, niekedy požíval alkohol aj niekoľko dní, niekedy aj zo štyrikrát išiel do krčmy.
Niekedy keď prišiel z krčmy, mal veľa vypité, robil srandy, nevie, či to záležalo od toho, s kým bol a čo

popíjal. To pivo si dal napríklad, keď niečo urobil, potom išiel do krčmy. Ako často požíval tvrdý alkohol,
k tomu sa nevedela vyjadriť. Tie žiarlivostné scény a nadávky voči nej boli iba keď mal vypité. Keď mu
to na druhý deň povedala, čo jej hovoril, on si na to nepamätal. Čo sa týka hádok, ona mu dohovárala,
že nech nepožíva alkohol. On hovoril, že si dá povedať. Vydržal aj 5-6 dní nepiť, avšak má takú povahu,
že ho dokáže rozhádzať každá maličkosť. Má povahu po rodičoch, napríklad keď niečo nebolo urobené

načas, dokázal sa rozčúliť na prkotinách. Hádky neboli zakaždým, keď prišiel opitý z krčmy, nevedela
povedať, či to bolo tým stupňom opitosti, či prekročil nejakú hranicu. Keď vycítila, že sa chce hádať, keď
prišiel opitý, vedela, že musí zostať ticho a nedať mu príčinu na hádky. Čo sa týka požívania alkoholu zo
strany obžalovaného, je o niečo horšie, odkedy mu zomrela mama. Čo sa týka návštev kina, bol problém
dostať sa do mesta do kina. Keby bolo kino na dedine, tak by išli bez problémov. Vtedy začal robiť trénera

futbalistov, ona chodila s ním. Keď mu chcela pohroziť, že od neho odíde, schoval jej tašku, veci, postavil
sa do dverí, ako keby ju nechcel pustiť, z toho vycítila, že ju má rád a aj ona ho má rada. Čo sa týka
schovávania pošty, bolo to len raz - dopis ohľadom stretnutia zo školy. Nekontroloval jej telefón. Keď sa
narodili vnučky - pred 10-11 rokmi, ona s radosťou chodila z práce domov, obžalovaný sa im venoval,
aj oni ho majú radi. Bolo obdobie, keď sa netešila domov z práce. So svokrovcami sa nerozprávala 5

rokov, obžalovaný stál pri nej. Obžalovaný väčšinou prepil peniaze, ktoré si zarobil, občas si pýtal od
nej 1-2 €, niekedy mu dala peniaze, niekedy nie, lebo má nízky plat. Ich manželstvo považuje za dobré.
Ona nepodala trestné oznámenie, podala ho dcéra, ona ho len podpísala, lebo vyšetrovateľ jej povedal,
že ona je jeho zákonná manželka a jej meno tam bude ako poškodenej. Stalo sa to mesiac po tom,
čo jej zomrel otec, bola myšlienkami inde. Keby vedela, že čo sa tým docieli, nesúhlasila by s tým s

trestným oznámením. Ona bola u znalca v Prievidzi, v Bojniciach, bolo to po synovej svadbe, bola tam
4,5 hodiny, niečo tam riešila. Niečo urobila, niečo nie. Aj mu povedala, že je vyčerpaná, unavená. Nevie,
čo jej znalec na to povedal. Aj obžalovanému by sa zišli takéto vyšetrenia, ktoré absolvovala, aby sa
prišlo na tie dôvody, príčiny. Už si nepamätala, čo uvádzala znalcovi. Ona ten spis nečítala, nevie, aké
boli závery toho posudku. Ona bola u vyšetrovateľa 5 krát vypovedať, naposledy si zobrala okuliare.

Stalo sa, že sa u vyšetrovateľa informovala, čo sa deje v tejto veci, chcela to za každú cenu stiahnuť, ale
bolo jej povedané, že sa to nedá. Žiadna žena by nebola spokojná, keby jej muž nadával, ale nebolo to
stále. Ona necíti to, čo uviedol znalec, že trpí syndrómom týranej ženy. Má ho rada a chce mu pomôcť.
Je spokojná v manželstve. Aj mu povedala, že keby ho nemala rada, povedala by mu nech ide preč,ona cíti aj z jeho dopisov, že sa zmenil, že 6 mesiacov vo väzení mu pomohlo. Toho 15.02. ona robila aj
v sobotu aj v nedeľu. Nebola na fašiangovej zábave. Nevedela, či tam bol jej manžel. Majú taký zvyk,
že sa pozýva z rodiny jeden člen, ktorý si posedí, volá ich pán starosta. V tú sobotu sa nič nestalo,

ona spala, možno obžalovaný dudrošil, ona vstala ráno o piatej do práce. Majú manželskú posteľ v
spálni, kde spávajú obidvaja, občas na nej spáva aj vnučka. Po fašiangovej zábave spal s ňou manžel.
O svokra, o ktorého sa predtým staral manžel, sa teraz stará ona s dcérou.
Na otázky obhajcu poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala, že manžel ju nechodil sledovať k
zamestnávateľovi. Ponižoval ju len pred rodinnými príslušníkmi, ako už uviedla - tými nadávkami, pred

cudzími osobami nie. Nestalo sa, že zamkol dvere a nechcel ju pustiť von. Nerobil žiadne chmaty, aby jej
zabránil v odchode. Nemala podozrenie, že by ju obžalovaný sledoval, len keď mu ľudia povedali, že ju
videli v meste, následne jej povedal aj hodinu, že nebola v práci, že ju videli tam a tam. Nekontroloval ju,
či ho podvádza. Čo sa týka bitia, tak ako uviedla, manžel ju bil otvorenou dlaňou, určte nie päsťou, občas,
keď sa zahnal, bil ju po chrbte, fľasol ju po líci, ona sa nedala, ona mu tiež fľasla, niekedy dostal viac on
od nej. Obžalovaný sa jej nevyhrážal, že ju bude biť. Jeho konanie nevyvolalo u nej strach z fyzického

násilia. Ani gestami nenaznačoval, že by ju išiel biť. Keď sa zahnal, dal jej facku, alebo ju buchol po
chrbte a ona mu to vrátila. Nemala žiadne zranenie, s ktorým by mohla ísť k lekárovi. Netiekla jej ani krv,
nemala rozbitú hlavu. Ona hovorila, že ju bije len pred rodinnými príslušníkmi. Bola to len jej sestra, jej
švagor, jej mama a nebohý otec. Keď prišiel, začal vyvádzať, oni sa zobrali a odišli do Valče k rodičom,
keď sa vrátili, všetko bolo v poriadku. Bolo potrebné ho nechať vyfučať, ukľudniť. Obžalovaný zaspal a

spal až do rána. Keď prišla z roboty neskôr, nebil ju, hundrať hundral, ale nezbil ju. Keď uviedla pred
vyšetrovateľom, že ju obmedzoval v bežnom živote, myslela to tak, že obžalovaný hundral, že každú
nedeľu ide k rodičom, ale nezamykal dvere. Nemusela si schovávať peniaze, ani osobné veci. Okrem
toho dopisu jej nezobral žiadne osobné veci. Jej manžel nepoužíva mobilný telefón, nevie pozrieť do
telefónu, kto jej volá. Nemá dôvod schovávať telefón, ona lieky berie, ale nebrala lieky od bolesti po tom,

čo ju zbil. Modriny jej nebolo vidno, nemala dôvod si vymýšľať u zamestnávateľa, prečo má modriny.
Ona si nepamätala, či ju policajt poučil, že má právo odoprieť vypovedať. Prvýkrát bola vypovedať na
polícii v Príbovciach. Jej manžel, keď mal peniaze, prispieval na domácnosť, robil nákupy, dal peniaze
na elektrinu, staral sa o záhradu a pod. Ona sa necíti byť týraná, povedala, že jej je nepríjemné, keď
príde domov a kričí po nej, ale to neznamená, že je týraná. Manžel dcére so zaťom daroval dom, dcéra

aj manžel majú rovnakú výbušnú povahu, niekedy povedia aj to, čo ich potom mrzí. Keď manžel daroval
dcére dom, odvtedy má taký pocit, že je bezdomovcom, že mu dcéra neukázala zmluvy. Ona mu hovorí,
že keby bol bezdomovcom, tak nemá kde bývať. Tú zmluvu obžalovaný videl, bol u notára, bolo mu
všetko vysvetlené, ona ho do toho nesilila, on má taktiež právo doživotného bývania v tom dome, len
mu niekto zrejme nahučal, prečo prepísal dom na dcéru. Dcéra si nadstavuje dom. Dá sa povedať že

v dome budú dve samostatné bytové jednotky. Vzťah so synmi má dobrý. Nevie, prečo dcéra podala
trestné oznámenie, nevie, čo tam bol za konflikt, nebola doma.
Svedkyňa A. A., rod. Ď. - dcéra obžalovaného - po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom
pojednávaní využila svoje právo na odopretie výpovede a v tejto veci nechcela vypovedať.
Svedok O. Z. - švagor obžalovaného - po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom

pojednávaní vypovedal, že konflikt v rodine manželov Ď. vyplýva z požívania alkoholu A. a následným
riešením problémov. A. problémy riešil tak, že išiel do krčmy, požil alkohol a potom začali tie hádky. On
svedkom toho nebol. On to vie iba z počutia, že tam boli len slovné napádania, nie nejaké agresívne
konanie. Raz riešil jeden problém. Prišiel do rodiny, kde malo dôjsť k fyzickému kontaktu. On to nemôže
potvrdiť, lebo on tam vtedy nebol. Vie, že tam prišli aj policajti, vyriešili to dohovorom. On sa následne

s A. o tom porozprával, z akého dôvodu to robí. On rodinu Ď. navštevoval niekedy dvakrát do mesiaca,
niekedy to bolo viac. Počas návštev si nevšimol, že by sa obžalovaný nejako zle, nedôstojne správal
k poškodenej. Raz tam bola hádka medzi obžalovaným a poškodenou. Niečo sa tam riešilo. Už si
nespomínal, čo sa riešilo, avšak nebol tam taký konflikt, že by bol obžalovaný agresívny. A. je veľmi
šikovný chlap, škoda ho, že takto skončil, ako skončil. On sa vedel postarať o domácnosť, porobiť okolo

domu. Zlomil ho alkohol. Treba vyriešiť jeho závislosť. Keby sa úplne z toho vyliečil tým protialkoholickým
liečením, z A. by bol bezproblémový chlap. Z toho predmetného obdobia, z počutia poškodenej vie, že
všetko bolo v poriadku, pokiaľ A. nešiel do krčmy a keď prišiel, boli výčitky, začal riešiť problémy. A viete,
ako sa riešia problémy, keď má človek vypité. Bola z toho len nervozita a problémy. On si nespomínal,
či v tom období prišla k nim poškodená aj so synmi a to kvôli konfliktu, problémom s obžalovaným

doma. Keď mal obžalovaný prácu, robil na tých oknách, fungoval v poriadku. Ako ostal doma, mal
viacej času, kamarátov. Jemu by pomohlo to protialkoholické liečenie. Čo sa týka požívania alkoholu,
niekedy pil každý deň, niekedy istý čas nepil. Stávalo sa aj to, že týždeň bol bez alkoholu, vtedy bol
bezproblémový. Nevedel sa vyjadriť k množstvu alkoholu, koľko A. vypil. Asi dosť. Obžalovaný možnožeriešil problémy z minulosti alebo zo súčasného spolužitia. Najhoršie to bolo, že to riešil pod vplyvom
alkoholu. Vtedy, keď tam bol, bol problém v tom, že mu hovoril, že prišiel o dom, že je bezdomovcom,
čo nie je pravda. Z toho sa cítil taký frustrovaný. Prípadne riešil nejaké neurobené veci v domácnosti,

čo sa dalo riešiť aj ináč. On to riešil tým, že si vypil a začali hádky. Obžalovaný sa na adresu manželky
vyjadroval vulgárne. Hovoril, že je kurva katolícka. Nebol spokojný, keď prišla jeho manželka k nim.
Toto on vie len z počutia, on pri tom nebol. On si všimol poškodenú, keď prišla k nim z domácnosti. On
ju videl, nie raz, plakať. Poškodená žila v strese. Stačilo, keď A. išiel preč, piť, alebo odišiel na futbal
s tým, že čo bude nasledovať, keď príde opitý, či si len ľahne spať, alebo bude hádka. Možno na nej

videl aj modrinu. On však nemôže potvrdiť, či to môže byť z konania obžalovaného. Z počutia počul,
že sa sem tam prejavila žiarlivosť. A. žiarlil na manželku, ale nemôže to stopercentne potvrdil, lebo
tam nebol. Boli tam aj výčitky, že keď poškodená odišla niekde preč, že prečo, načo. Tam môže byť
to podozrenie zo žiarlivosti, ale skôr problémom, podľa neho, boli tie časté hádky. On nebol svedkom
fyzického napadnutia medzi obžalovaným a poškodenou. Bol svedkom len ich slovných hádok, neboli
tie hádky intenzívne. Poškodená sa snažila argumentovať. A. na to reagoval, každý hájil svoju pravdu.

Ako to pri tých hádkach býva. Vtedy tam boli použité vulgárnosti. Myslí si, že viac tých vulgárnosti išlo
od A. smerom k poškodenej. Nevedel odpovedať, či tam boli ešte okrem toho razu aj policajti. Vtedy,
keď tam prišiel a bola tam aj policajná hliadka vie, že to skončilo iba dohovorom, aby sa A. ukľudnil.
Jemu vtedy bolo povedané, že obžalovaný mal poškodenú trhať za vlasy. Ľ. mala vtedy zafarbené
vlasy načerveno. Obžalovaný mal vtedy ruky od červenej farby. Aj policajti prišli až potom, čo sa to

malo odohrať. Nevyjasnilo sa to ako nejaké fyzické napadnutie. On nemôže potvrdiť, či medzi nimi
došlo k nejakému fyzickému kontaktu. Nemal vedomosť o nejakom konflikte medzi zamestnávateľom
poškodenej a obžalovaným. Vtedy, keď bol svedkom toho slovného konfliktu medzi nimi ohľadom tej
hádky obžalovaného a poškodenej, on nemal dôvod zasahovať do tejto hádky. Voči nemu obžalovaný
neútočil. Keď prišli na návštevu, A. keď bol opitý, väčšinou k nim ani neprišiel a oni sa rozprávali s

poškodenou. Iba vtedy, keď prišli tí policajti, iba vtedy mal s obžalovaným debatu, aké problémy rieši.
Vtedy, keď prišli, aj poškodená, aj dcéra A. plakali. Určite tam došlo k nejakému incidentu. Keď ich
zavolali, či môžu prísť, bolo im povedané, že A. robí bordel, či ho môžu prísť ukľudniť.
Svedok I. A. - zať obžalovaného - po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní
využil svoje právo na odopretie výpovede a v tejto veci odmietol vypovedať proti obžalovanému A. Ď.W.,

jeho svokrovi.
Svedkyňa Y. Z. - švagriná obžalovaného, po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom
pojednávaní vypovedala, že nemá s ním žiaden problém. Rieši to len cez jej sestru. Je jej ľúto, ako
sa obžalovaný rozhodol žiť. Keď poškodená príde za nimi a je jej ťažko, tak sa rozprávajú. Voči nej
sa správal slušne. Sú dni, pokiaľ je A. triezvy, je šikovný a dokáže veľa. Problémom bol však alkohol.

Ona alkoholikov a priori nemusí, neznáša. Ona bola svedkom jedného takého konfliktu, bolo to pred
rokom vo februári. Sestra volala, že je tam zvada. Nevedia čo robiť, že bol agresívny. Oni s manželom
nasadli do auta a prišli. V domácnosti boli kriky, zvady. Obžalovaný mal vypité. Potom si vykrikovali
obidvaja. Boli tam také slovné útoky. Ona si už presné slová nepamätala. Jej manžel sa porozprával s
obžalovaným, ktorý sa ukľudnil. Potom tam prišla aj policajná hliadka, ktorá mu tiež dohovárala. Keď

obžalovaný s poškodenou mali deti malé, sestra viackrát prišla k nim s modrinou. Poškodená zatĺkala,
nevie či sa ho bála, zatĺkala pred rodinou. Aby to časovo ohraničila, myslí si, že sa to dialo pred 25 rokmi.
Boli tam sústavné problémy. Aj deti si užili svoje. Keď prišli na návštevu k poškodenej, občas sa stalo,
že ich sestra prosila, aby boli tichšie, že obžalovaný si vypil, aby sa nezobudil, aby sa nenapajedil. To
nebolo vždy. Nevie o tom, že by obžalovaný nepúšťal sestru von, alebo že by ju zamykal. Spomínala

si, že keď mala stretnutie, keď sa obliekala, obžalovaný jej to ofrflal. Nevie či žiarlil. Sestra sa radšej
vyzliekla a zostala doma. Nevie o tom, že by švagor zatajoval sestre poštu. Nevedela sa vyjadriť, že
by švagor sledoval jej sestru. Nevedela sa vyjadriť, či švagor jej sestru kontroloval, či ho nepodvádza.
Avšak môže povedať, že tými rečami, ktorými jej znechutil, aby niekde išla. Nerozumie, čo tým myslel
obžalovaný, či chcel mať poškodenú iba doma. Ako pozná sestru, určite nedala nejakú zámienku k

takémuto konaniu obžalovaného. Ona priamo nevidela, že by obžalovaný fyzicky napadol sestra. Sestra
prišla k nim s modrinami, uplakaná. Spomínala si na prípad, kedy prišla sestra s deťmi k nim, v dome
zostal len obžalovaný a syn W., ktorý si myslel, že jemu obžalovaný dá pokoj. Obžalovaný sa neustále
pýtal,žekdesúažsanakoniecpochytilsosynomaroztrholmumikinu.Tovidela,keďprišielW.knim,bol
nahnevaný a reval. Čo sa týka tých vyhrážok, oni spolu nežijú, takže pritom nebola. Ona bola prítomná

už iba pri tých dôsledkoch. Nechce sestru obhajovať, aj deti uvádzali, že problém je u obžalovaného
s alkoholom. Zrejme s alkoholom rástla odvaha a potom tam boli útoky. Aj syn Z. musel viackrát odísť
z domu, a to kvôli tomu, že obžalovaný do neho začal vyskakovať, vykrikovať. Na otázky prokurátorky
svedkyňa vypovedala, že si myslí, že ten problém s obžalovaným sa ťahal celým tým manželstvom.Spomínala si, že obžalovaný mal zdravotné problémy so srdcom, dokázal nepiť aj jeden mesiac. Aj ho
povzbudili, že sa to dá. Myslí si, že čokoľvek, čo obžalovaný riešil, nejaký problém, riešil to alkoholom.
Aj tie deti boli vystavené krikom, stresom. Bolo tam vykrikovanie, stavy zúrivosti. Toto vie z rozprávania

sestry a detí. Myslí si, že sa to dialo s časovými prestávkami. To pitie zo strany obžalovaného bolo dosť
často. Keď bola nejaká oslava, výplata a podobne. Jej je ľúto, že to došlo až do takého štádia, až tu. Ak
by chcel, teda sa liečiť, ich život by bol oveľa lepší. Čo sa týka fyzického napadnutia, keď obžalovaný so
sestrou a synom Z. boli u nich, niečo sa tam stalo. Jej rodičia bránili sestru - poškodenú. Obžalovaný ako
išiel, padla tam facka. Už nevie, koho udrel. Ona nebola svedkom hádok, zvád medzi obžalovaným a

poškodenou. Ona len z počutia sestry vie, ktorá jej uvádzala, že dosť často tam boli u nich zvady, hádky.
Sestra uvádzala, že zase majú divadlo. Musela odísť k susede, aby bol pokoj. Sestra radšej odišla k
susede, aby bol pokoj, aby obžalovaného nevyprovokovala. Ona aj sestra majú rozdielne povahy. Ona
hovorí priamo, že A. je alkoholik a posledné roky aj príživník. Verí, že ešte stále je možnosť, aby sa
napravil. Ona verí tomu, že sa dá. Nechce, aby išiel do väzenia, ale aby sa išiel liečiť. Má aj svoj vek,
a to aj kvôli vnučkám. K prežívaniu sestry, ak sa má vyjadriť, u sestry bol permanentný stres, nebola

pokojná. Ku koncu, ak by sestra zvýšila hlas, ona by sa nečudovala.
Svedok Z. Ď. - syn obžalovaného - po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní
využil svoje právo na odopretie výpovede a v tejto veci odmietol vypovedať proti obžalovanému A. Ď.,
jeho otcovi.
Svedkyňa O. I. - sestra obžalovaného - po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom

pojednávaní vypovedala, že ona pozná pomery v rodine obžalovaného. Myslí si, že sú rodina, ako
väčšina rodín v tejto republike. Je pravda, že sa občas pohádali, ale aj oni sa hádajú. Myslí si však, že
neboli dôvody na to, aby brat bol uväznený. V tom vzťahu určite trpel aj jej brat. Ona si nemyslí, že by
jej brat týral manželku a deti. Je presvedčená o tom, že to nie je pravda. Kým ešte žila ich maminka,
oni chodili k nej jedenkrát do týždňa. Jej mama žila s rodinou obžalovaného na tom istom dvore. Preto

by vedela o tom, že je tam niečo zlé, v ich manželstve. To ich manželstvo trvalo viac ako 30 rokov.
Ona vie, že jej brat si občas vypije a vtedy zrejme povedal toho viacej ako mal. Jej švagriná a jej dcéra
sú impulzívnej povahy. Myslí si, že jej brat si už vytrpel dosť za svoje chyby. Chyby robí každý. Keď
uvádzala, že keď mal vypité, niekedy povedal niečo aj viac, ako mal, myslí tým, že zvyšoval hlas a
kričal. Tiež keď sa s manželom pohádajú, kričia. Je presvedčená, že on fyzicky neubližoval nikomu.

Ona nepočula, že by sa jej brat niekomu vyhrážal zabitím. Párkrát sa stalo, že maminka im volala, že či
neprídu, že sa hádajú. Keď prišli, nikdy nepočula, že by sa v tej hádke niekomu vyhrážal zabitím, alebo
že by niekoho zbil, alebo na niekoho útočil. Jej brat nie je násilnícky typ. Spomínala si, že aj ona mu
raz dala facku. On jej ju nevrátil, nebol ani náznak, že by ju chcel udrieť. Nevie o tom, že by vo vzťahu
medzi poškodenou a obžalovaným bola nevera. Ani o tom nič nepočula. Nepočula o tom, že by brat

chodil k zamestnávateľovi poškodenej a riešil nejaké problémy. Určite jej brat neponižoval poškodenú
pred rodinnými príslušníkmi, ako aj pred cudzími osobami. Ona to nevidela. Ani sa jej na to nesťažovala
poškodená. Čo sa týka vzťahov medzi ňou a švagrinou, teda poškodenou, predtým sa so švagrinou
nebavila. Zo slušnosti sa pozdravili, opýtali, ako sa majú. Dôvod bol taký, že švagriná nemala dobrý
vzťah ani s jej maminkou, ani otcom, a preto bol ten vzťah taký napätý. Teraz je ten vzťah už iný, lebo

sa spoločne starajú o ocka, o ktorého sa staral jej brat. Teraz si vedia povedať aj veci, ktoré si predtým
nepovedali. Poškodená jej dokáže povedať aj veci, ktoré ju trápia v rodine. Za tie 4 roky, čo sa bližšie
rozprávajú, sa jej poškodená nezdôverila, že mali v rodine nejaké problémy, pre ktoré by mal byť jej
brat zavretý. Ona obžalovaného, jej brata, pozná odmalička. Iná skutočnosť je taká, čo máte napísané
na papiere a iná je skutočnosť. Čo sa týka tých vzťahov, pre vykreslenie bližšieho obrazu, napadlo ju,

že pred 4-5 rokmi sa dopočuli, že ich poškodená pred susedmi ohovára. Vtedy sa vyjadrila, že keď oni
prídu na návštevu, že sa jej chce grcať. Je aj iný prípad, keď ocko chcel vybrať poštu. Pred schránkou,
ktorá bola pre obe rodiny, švagriná ho sotila. Chce to vykresliť kvôli tomu, že ona nechce, aby bol jej
brat vykreslený ako výtržník, ktorý robil v rodine zle. Čo sa týka vzťahu medzi jej bratom a dcérou A.,
ona by povedala, že mali taký normálny vzťah. Je pravdou, že A. má rovnakú povahu ako brat, sú

prchkej povahy. A. hneď kričí, osočuje, ťažko si dá veci vysvetliť. Myslí si, že keď z jej strany bol krik,
následne sa s jej bratom začali hádať. Myslí si, že tie vzťahy medzi A. a bratom sa zhoršili po prevode
domu. Brat mal pocit, že o ten dom prišiel, že nemá strechu nad hlavou. Aj keď on podpisoval tú zmluvu,
potom keď prišli tie zmluvy, švagriná s dcérou mu ju nechceli dať. Nevedel, či tam má doživotné právo
bývania. Ona sa dopočula o tom, že prevod toho domu, brat sľúbil pri pive so zaťom, aby si mohli ten

dom doopravovať. Keď boli s poškodenou v Sučanoch pozrieť brata, vtedy jej brat povedal poškodenej,
že ten dom podpísal, lebo poškodená mu hrozila, že od neho odíde. Jemu to pripadá, že brat bol pod
tlakom, aby ten dom bol prepísaný. Ona švagrinú nevidela poranenú, že by mala modriny alebo iné
známky násilia. Jej poškodená nespomínala nejaké problémy s jej bratom z minulosti. Hovorí, že lenju strašne mrzí to, čo sa stalo, že keď je teraz brat preč, s A. sa hádajú a že nemá taký dobrý vzťah
s dcérou. Hádajú sa aj kvôli maličkostiam. K tej A., spomenula si, že s manželom pred dvomi rokmi
išli navštíviť ocka. Pri bráne si všimli veľkú tekvicu, ktorú naaranžovala A., ona jej ju chválila. Vzápätí

prišla švagriná, ktorá sa jej spýtala, že prečo bola kradnúť drevo, že to povedala na jej adresu A.. Týchto
nedorozumení bolo viac. Keby mala inú povahu, aj ona by kričala. To na margo A. povahy. Čo sa týka
terajšieho vzťahu A. k poškodenej, poškodená sa jej zdôverila, že aj párkrát plakala, a to kvôli tomu, ako
sa k nej A. správa, že na ňu kričí. Ona je presvedčená o tom, že jej brat nevie používať mobilný telefón,
on v živote mobil nemal. Myslí si, že by nevedel z mobilného telefónu získať informácie. Myslí si, že to

bolo v tom období, kedy brata trápil ten dom, že nemal tú zmluvu. Možno tam bola zhoda okolností zo
strany švagrinej a jej dcéry, že sa nechceli zbaviť brata, obžalovaného, alebo z inej pohnútky. Určite nie
preto, že by brat týral švagrinú a deti. Možno mali na neho zlosť, nevie prečo sa takto rozhodli. Ona by to
takto nepovedala, že by dcéra A. dokázala manipulovať a ovládať matku. Ona si myslí, že obžalovaný
mal dobrý vzťah so svojimi synmi. Synovia sú takej povahy, ako brat. Oni by neboli schopní násilia. Je
presvedčená, že jej brat nie je schopný násilia voči blízkej osobe, ani inej osobe. Ona ho nevidela strkať,

dať facku. Spomínala si na jednu udalosť, ktorá je dávnejšia a je sprostredkovaná od maminky. Keď sa
raz hádali, bolo to počuť, maminka ich prišla upokojovať a tá videla, ako švagriná mala v rukách nôž,
ako by chcela brata napadnúť. Ona teraz nechce vyťahovať staré hriechy, alebo povedať niečo zlé voči
švagrinej. Len chce, aby mal súd pravdivý obraz o rodine. Čo sa týka obrazu v rodine obžalovaného, k
tomu by sa mohli vyjadriť susedia D., ktorí bývajú dva domy od brata. Maminka, keď ešte žila, stretávala

sa s nimi. Aj teraz má s nimi dobré vzťahy poškodená. Na otázky prokurátorky svedkyňa vypovedala,
že ak má aj brat nejaké chyby, pre ktoré sú tu, chcela zdôrazniť, že problém je v celej rodine, nielen v jej
bratovi. Čo sa týka toho alkoholu, ona vyčíta švagrinej aj deťom, že sa nesnažili brata uchrániť od toho
alkoholu. Keď odišli preč, zostal jej brat sám, cítil sa byť odstrkovaný. Určite nie, že by brat dennodenne
pil. Čo sa týka požívania alkoholu, aj ostatní členovia rodiny si príležitostne vypili. Čo sa týka požívania

množstva alkoholu u brata a poškodenej, poškodená si vypila len máličko.
Znalec A.. O. D. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že trvá na záveroch
znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že znalci u obvineného nezistili duševné ochorenie charakteru
psychózy. U obvineného sa jedná o diagnosticky a neharmonicky štrukturovanú osobnosť s
emulatórnymi rysmi, senzitívnu, emočne labilnú s explozívnymi črtami, s rysmi nezdržanlivosti. Ďalej sa

jedná o syndróm závislosti na alkohole, na úrovni choroby, IV. Štádium podľa Jelínka s depravačnými
a degradačnými zmenami osobnosti. V čase trestnej činnosti obvineným mohol v zmenšenej miere
rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a v zmenšenej miere mohol ovládať svoje
konanie.Rozpoznávacieaovládacieschopnostiobvinenéhobolizníženévmierenepodstatnejprevažne
v dôsledku požitého alkoholu (záver č. 1. znaleckého posudku.) Ďalej znalec na hlavnom pojednávaní

uviedol, že sa pomýlil ohľadom spisovej značky, zadovážil si iný znalecký posudok. Tento znalecký
posudokvypracovalspoločnesA..S..OnvypracovalspaniprimárkouI.naobžalovanéhoďalšíznalecký
posudok a ten je z októbra 2014 a závery sú totožné so znaleckým posudkom z mája 2014, ktorý
vypracovalsA..S.. Naotázkyobhajcuznalecvypovedal,ženastrane7posudkujeuvedenýpopisosoby
obžalovaného, že ide o poruchu osobnosti s rysmi žiarlivosti, ktoré sú zvýrazňované užívaním alkoholu

a neprimeranou reaktivitou - prejavom osobnosti. U obžalovaného pozorujú depravačné a degradačné
zmeny osobnosti. K tým depravačným zmenám osobnosti - ide o zmenu osobnosti vplyvom dlhodobého
požívania alkoholu. Ide o najjemnejšie citové funkcie osobnosti, vzťah k rodine, citová otupenosť. Tie
degradačné zmeny sú už dlhšieho charakteru a osobnosť človeka upadá. Bližšie sa nevedel vyjadriť
k tomu, čo je uvedené na strane 7 znaleckého posudku, kde konštatovali, že obžalovaný má výbuchy

zlosti a explozivity, vzápätí sa ukľudnuje. Je všeobecne známe, že alkohol utlmuje zábrany, pôsobí
agresogénne - zvyšuje pohotovosť k agresívnemu správaniu. Toto sa deje aj u psychicky intaktných ľudí.
U obžalovaného nezistili duševné ochorenie charakteru psychózy. U obžalovaného zistili, že sa jedná
o diagnosticky a neharmonicky štruktúrovanú osobnosť, ako to bližšie popísal a jedná sa o syndróm
závislosti na alkohole, na úrovni choroby. Teraz sa to nepoužíva. Ide o štvrté štádium choroby podľa

Jelínka, posledné štádium a do toho zapadajú tie zmeny osobnosti, ktoré už popísal. Čo sa týka
žiarlivosti, je to len časť psychopatológie, ktoré popísali. U alkoholikov je to bežné a je zapríčinené
dlhodobým požívaním alkoholu. Čo sa týka dopadu žiarlivosti obžalovaného na jeho konanie, môže
sa prejaviť sledovaním, scénami, agresívnymi výbuchmi voči objektu. Chcel však dodať, že nejde
o chorobu tzv. emulatórnu psychózu, tzv. patologickú žiarlivosť, ktorá nie je zapríčinená požívaním

alkoholu. Obžalovaný netrpel duševnou chorobou, pre ktorú sú charakteristické bludy, halucinácie a iné
chorobné správanie. Na strane 14 píšu, že pokiaľ ide o žiarlivostné správanie, tieto nedosahujú úroveň
pravého bludu. Zapadajú do osobnostnej štruktúry atď. Alkohol zase zvyšuje, akcentuje. V čase trestnej
činnosti bola zachovaná významová a motivačná úroveň a to medzi konaním a situáciou. Patická opilosťje chorobná opitosť. Sú dva druhy kvantitatívna a kvalitatívna. Väčší význam má kvalitatívna, kde môžu
byť už halucinácie. Kvalitatívna porucha vedomia, čiže ten človek nie je v bezvedomí, ale koná mimo
reality. Jeho konanie je odtrhnuté od reálneho sveta, má bludy, halucinácie. A následne nasleduje totálna

amnézia, čiže si nič nepamätá. Preto toto nepotvrdili. U obžalovaného sa nejednalo o patickú opilosť.
Ak by sa jednalo o duševnú poruchu s kvalitatívnymi zmenami, bola by iná situácia. V tomto konkrétnom
prípade sa o to nejedná. Jednoznačne išlo o vplyv alkoholu v tomto prípade. Aby sa to dalo konkrétne
vyčísliť, zníženie tých ovládacích a rozpoznávacích schopností v miere nepodstatnej, nedá sa to číselne
vyjadriť. Sú tri kategórie - 1) zníženie ovládacích a rozpoznávacích schopností v miere nepodstatnej, 2)

v miere podstatnej, avšak nedošlo k vymiznutiu a po 3) úplné vymiznutie rozpoznávacích a poznávacích
schopností. Čo sa týka bodu 3 znaleckého posudku, kde uviedli, že jeho pobyt na slobode je relatívne
nebezpečný. Čo sa týka tej relativity, podľa jeho názoru jeho pobyt na slobode je nebezpečný, pokiaľ
bude požívať alkoholické nápoje. Pozitívny vplyv na obžalovaného by mala len liečba. V jeho prípade
ide o dlhodobú protialkoholickú liečbu ústavnou formou. V prípade, že dotyčný človek abstinuje 6-7
mesiacov, keď je vo väzbe, má to pozitívny vplyv. Ide o skôr vynútenú abstinenciu. Dlhodobá abstinencia

sa dá dosiahnuť len liečebnými postupmi. U obžalovaného ide o prejav vonkajšej agresivity vplyvom
alkoholu. V znaleckom posudku oni bližšie agresivitu nerozpracovali, ale ju tam dostatočne uviedli.
Všetky okolnosti, ktoré považovali za potrebné, sú v znaleckom posudku. Na otázky prokurátorky
znalec vypovedal, že ak človek má 4 štádium Jelínka, ktoré sa v súčasnosti nepoužíva, u toho človeka
sú zmeny osobnosti, znížená tolerancia na alkohol, pričom nemusí ísť o dennodenné pitie alkoholu.

Väzba je stav vynútenej abstinencie. Prejavy alkoholizmu sú u každého iné. Človek, ktorý trpí takouto
chorobu, ktorý je napríklad vzatý do väzby, môžu ale aj nemusia sa u neho prejaviť abstinenčné príznaky.
Zopakoval, že väzba je len stav vynútenej abstinencie. Nie sú tam lieky a iné liečebné metódy. Na
otázky predsedu senátu znalec uviedol, že si spomína, že na obžalovaného vypracovali ďalší znalecký
posudok s A.. I.. Ten prvý znalecký posudok na obžalovaného vypracovali v psychiatrickej liečebni

v Sučanoch. Je z mája 2014. Ten druhý je z októbra 2014, kedy bol obžalovaný vo väzbe. Závery
medzi nimi sú takmer identické. Keď v znaleckom posudku, následne (v ďalšom znaleckom posudku) s
A.. I. konštatovali nepodstatné zníženie ovládacích schopností čo znamená, že zmenšenie ovládacích
schopností nedosahovalo úroveň ich polovičného poklesu, zníženia. Je to bližšia kvantifikácia termínu
nepodstatná miera zníženia.

Znalec Z.. W. I. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ani s odstupom času
nemá dôvod meniť závery znaleckého posudku a zotrváva na nich tak, ako sú v znaleckom posudku č.
28/2014. Na otázky obhajcu znalec uviedol, že vplyvy, ktoré zapríčiňujú vznik syndrómu týranej osoby
sú dva. A to je faktor osobnosti, jedinca, ktorý je vystavený dlhodobému alebo krátkodobému, ale veľmi
intenzívnemu stresu. A potom je to faktor prostredia. Sú to endogénne a exogénne faktory. Menovaná

- poškodená v zásade to je oslabená jej odolnosť na vyrovnanie sa so stresom. To je základný faktor.
Tá odolnosť je individuálna, u každého rôzna, ale tie prejavy sa takmer vždy zobrazujú v emočnej
oblasti, afektívnej oblasti konkrétneho jedinca. To znamená, že jedinec vykazuje výkyvy, poruchy nálady.
Môže vykazovať problémy so spánkom. Môžu sa vyskytovať aj psychosomatické faktory, teda dopad na
fungovanie orgánov jedinca. Môžu to byť zmeny chuti do jedla, rôzne bolesti cefale - bolesti hlavy. Také

neurotické prejavy s vegetatívnym faktorom. Poškodená 20 rokov uvádza, že to bolo pre ňu stresujúce
obdobie. Istý čas odišla od manžela. Menovaná má tzv. Štokholmský syndróm. Teda si vytvorila súcit k
osobe, v tomto prípade k manželovi. Chce, aby sa liečil. Je tam tzv. paradox ho chrániť. To zvládanie,
je toho názoru, že dlhodobé vystavovanie stresovej situácii má jednak dopad na to, že jedinec - tá
jeho schopnosť zvládacia môže postupne oslabovať, môžu sa vyskytovať poruchy. U poškodenej za

tie roky v manželstve sa dá usudzovať, že bola vystavovaná dlhodobému stresu, ktorý v nej vyvolával
poruchy nálady. A.. G. myslela na to, že menovaná žije v prostredí, ktoré v nej vyvoláva napätie, ktoré
sa negatívne prejavuje v jej správaní. Bolo to zistené v roku 1993 a bol to reaktívny depresívny syndróm
u poškodenej s tým, že by to bola adaptačná porucha. Čo sa týka exogénnych vplyvov, to znalecké
vyšetrenie je limitované. Objektívne údaje o páchateľovi je z toho vyšetrenia ťažko verifikovať, zistiť.

On vychádzal zo spisového materiálu, ktorý mu bol predložený a taktiež vychádzal zo subjektívnych
tvrdení samotnej poškodenej. Je tu aj taká pomôcka, z ktorej sa dá usudzovať, či tá dotyčná osoba má
tendenciu zatajovať, zveličovať. Objektívne by sa to dalo zistiť na detektore lži. On dospel k záveru, že
výpoveď poškodenej bola v takej miere, pre neho postačujúcou, aby ju mohol označiť za vierohodnú,
že v jej výpovedi nie sú fabulácie. Výpoveď poškodenej bola priliehavá. Poškodená vo svojej výpovedi

poskytla vyvážené údaje. Napríklad vyzdvihla aj dobré vlastnosti manžela, že je pracovitý. Vo výpovedi
uviedla aj sebakritické údaje. Spočiatku sa ho bála. Niekedy aj ona sa neprimerane správala, zaútočila,
bránila sa. Teda popísala aj svoje správanie, ktoré vybočuje z medzí normálneho správania. Ale v jej
štruktúre osobnosti nezistil tendenciu k takému konaniu. Preto aj hodnotil, že to správanie je v zásadesociálne primerané. Vždy sú tam dvaja, ktorí riešia nejakú situáciu. Poškodená do určitej miery sa
za tie roky stala žulovitou voči prejavom manžela. Až následne vnúčatá a zať, ak si dobre spomína,
ktorí s nimi žili, vtedy došlo k tomu, že sa niečo zlomilo, keď sa vnučka postavila za svoju matku voči

obvinenému a to ju dohnalo k tomu, že podala trestné oznámenie. Za tých 20 rokov si poškodená
vytvorila zvládacie a obranné mechanizmy voči konaniu manžela. V tejto súvislosti podľa jeho názoru
sa dá povedať, že tie prejavy jej manžela zanechali následky v jej psychike, keďže poškodená bola
psychiatricky sledovaná. On nie je vyšetrovateľ, ale chýbali doklady zo zdravotnej dokumentácie, že
nebola na vyšetrení, pričom nie je neobvyklé, že poškodený s hematómom nepôjde na vyšetrenie. On

výpoveď poškodenej uzavrel za vierohodnú. To prostredie bolo platoplastické, nebolo harmonizujúce.
Vyplývalo to z hádok, ktoré sa tam vyskytli. Poškodená uvádzala, že sa jednalo o žiarlivostné správanie
sa a správanie sa pod vplyvom alkoholu. Pod tým myslí to platoplastické prostredie. Jeho pohľad je
taký, že poškodená sa orientovala skôr na rolu starej mamy. Snažila sa zabezpečiť chod pre vnúčatá.
To je ten obranný mechanizmus u poškodenej. Primárne sa snažila zabezpečiť riadny život pre vnúčatá.
Menej riešila už správanie jej manžela. Keďže nechcela, aby vnúčatá žili v takom prostredí, tak podala

trestné oznámenie, to bolo podnetom. Teoreticky môže aj vzťah inej osoby z rodiny mať taký negatívny
vplyv voči poškodenej, teda ten syndróm týranej ženy. On pri vyšetrení nezistil takú závažnosť, takého
charakteru, že na negatívny vplyv u poškodenej, okrem vplyvu manžela, mala mať vplyv iná osoba z
rodinnéhokruhu. Vtomobdobí,akojetonastrane8-9znaleckéhoposudku,poškodenádcéruopisovala
ako dobrej povahy, ktorá jej pomáha, je šikovná. V tom období nevykazovala nejaké problémy so svojou

dcérou, čo vyplýva aj z dotazníka životnej spokojnosti, t.j. na str. č. 11, pričom v konkrétnom dotazníku,
ktorý súdu predložil k nahliadnutiu, svoj vzťah k vlastným deťom označila za veľmi spokojný, a naopak
manželstvo a partnerstvo označila väčšinou krížikmi, že je veľmi nespokojná. Tento dotazník životnej
spokojnosti je aj na strane č. 11 jeho znaleckého posudku. Na strane č.11 jeho znaleckého posudku
uviedol, že nespokojnosť menovanej sa objavuje v oblastiach zdravia, finančnej situácie, manželstve,

pričom najväčšia nespokojnosť menovanej bola v oblasti zdravia a manželstva, kde bola rovnako nízka
tá hladina 1 sten. Čo je subjektívne viac nespokojnosti u poškodenej, či zdravie alebo manželstvo, k
tomu sa nedá vyjadriť. Určite aj úmrtie blízkej osoby má dopad na človeka. Z toho znaleckého vyšetrenia
u poškodenej nezistil, že by takáto udalosť mala významný vplyv. On to popisuje aj na strane č.l. 7,
že otec zomrel nečakane a že menovaná na vyšetrení plakala. Človek, ktorý je oslabený psychicky,

má zníženú toleranciu v oblasti manželstva, má zníženú citlivosť. Jeho názor je taký, že to nebola
primárna vec u poškodenej, ktorá by spôsobila psychickú nepohodu. Poukazuje na vyjadrenie samotnej
poškodenej a ako protiargument poukazuje na vyšetrenie poškodenej u psychiatričky z roku 1993, že je
tam faktor vzťahu prostredia v rodine. Chcel uviesť aj to, že poškodená popisuje, že ona nechce, aby
bol jej manžel odsúdený, chce len aby sa liečil a aby sa z toho dostal. Čo sa týka materiálno finančnej

situácie, k tomu sa poškodená vyjadrila pri vyšetrení, je to na str. 9 posudku, že táto situácia je v rodine
slabšia, čo negatívne pôsobí aj na vzťah v rodine. Čo sa týka materiálno finančnej situácie, jeho názor
je taký, že tie chýbajúce peniaze, bol skôr následok toho, že peniaze sa míňajú na alkohol, a taktiež
ak si dobre spomína v tejto veci, poškodená poukázala na to, že jej manžel robil scénu v práci a
ona už tam nechcela ísť. Poškodená opisovala, že blbo vyzerala v práci kvôli tomu incidentu a teda

prišla aj o prácu a o príjem. Čo sa týka poškodenej, jej osobnosť je v smere extraverzie, emocionálne
labilná, popisuje to na str. 12 znaleckého posudku. Čo sa týka toho prvého výrazu, poškodená má
predispozíciu byť družná, spoločenská, čo sa týka emocionálnej lability, v prežívaní poškodenej je výskyt
emocionálnej nepohody. Čo sa týka emócii, tu je tá žulovitosť poškodenej. Jej obranný mechanizmus,
že teda poškodená neprežívala tie situácie v rodine za použitia emócií. Jej stav bol v minulosti po

psychickej stránke horší, je to jeho názor, na základe zdravotnej dokumentácie, z ktorej vychádza, ako je
v súčasnosti a myslí si, že je to aj tak preto, lebo z hľadiska vývinového sa pre poškodenú stali primárne
iné priority v živote, než v tom čase, ako boli na začiatku manželstva, keď vychovávali maloleté deti.
Objektívne sa nedá vypovedať kedy vznikol ten syndróm týranej osoby, či len v súčasnosti doznieva. Dá
sa vychádzať zo zdravotnej dokumentácie a z údaju z roku 1993. Čo sa týka toho pojmu doznievanie,

chcel to upraviť v tom zmysle, že v roku 1993 je prvá zmienka o psychickej dekompenzácii poškodenej
a dôvody, ktoré jej to vyvolali, je toho názoru, že v súčasnosti nepominuli.
Ďalej súd na hlavnom pojednávaní prečítal listiny pripojené do súdneho spisu, a to predovšetkým
správu obce Ď. o povesti obžalovaného, výpis z evidencie priestupkov a odpis z registra trestov
na obžalovaného. Súd sa taktiež oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu v Martine sp. zn.

23T/174/2014.
Súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať dôkazy - návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania
spočívajúce vo výsluchu svedkov D. a vypracovania psychologického znaleckého posudku naobžalovaného a návrhy prokurátorky na prečítanie výpovede obžalovaného a svedkov z prípravného
konania a opätovný výsluch svedkyne Y. Z. z nasledovných dôvodov.
Obhajoba navrhla doplniť dokazovanie pred súdom o výsluch svedkov D., ktorí by sa mohli vyjadriť

k obrazu v rodine Ď.. Súd podotýka, že títo svedkovia by vedeli zodpovedať otázku aký bol stav v
rodine obžalovaného len sprostredkovane - z druhej ruky, a to od svedkyne poškodenej resp. od už
nebohej matky obžalovaného. Naviac, súd poukazuje na to, že čo sa týka prejednávaného skutku,
samotná poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že len pred rodinnými príslušníkmi hovorila, že
ju bije. Súd na hlavnom pojednávaní však umožnil vypočuť obhajobe viacerých rodinných príslušníkov

obžalovaného, ktorí mali možnosť osobne vidieť a počuť čo dialo v rodine obžalovaného. Preto súd
výsluch svedkov D. zamietol, lebo tieto dôkazy sa týkajú okolností nepodstatných pre rozhodnutie súdu
a okolností, ktoré je možné zistiť inými dôkazmi (výpoveďou samotnej poškodenej a ďalších rodinných
príslušníkov). Čo sa týka návrhu obhajoby na vypracovanie psychologického znaleckého posudku
na obžalovaného, súd poukazuje na znalecký psychiatrický posudok, ktorého závery na hlavnom
pojednávaní prezentoval znalec A.. D. a ani osobným výsluchom tohto znalca nevystala žiadna otázka,

ktorú by bolo potrebné zodpovedať napr. znaleckým psychologickým skúmaním obžalovaného.
Prokurátorka navrhla prečítať výpovede obžalovaného a viacerých svedkov z prípravného konania za
účelom odstránenia rozporov majúc za to, že tieto dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Okresný
súdviazanýprávnymnázoromkrajskéhosúdukonštatuje,ževýpovedeobžalovanéhoaďalšíchsvedkov
v prípravnom konaní neboli vykonané v súlade so zákonom, keďže u obžalovaného boli pochybnosti o

jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať v tejto trestnej veci, a keďže tieto výsluchy boli vykonané bez
prítomnosti obhajcu obžalovaného , súd konštatujúc porušenie práv obžalovaného, môže len vysloviť ,
že predmetné dôkazy v prípravnom konaní neboli vykonané v súlade so zákonom a z tohto dôvodu
súd nemohol prečítať ani výpoveď obžalovaného prípravného konania a ani ďalšie výpovede svedkov
z prípravného konania. Súd odmietol opätovne vypočuť svedkyňu Y. Z.Ň., ktorá už bola na hlavnom

pojednávaní kontradiktórnym spôsobom vypočutá, pričom súd za zákonnú považuje len jej výpoveď
učinenú na hlavnom pojednávaní a len túto výpoveď svedkyne zobral pri vyhodnotení dôkazov v úvahu.
Preto súd z vyššie uvedených dôvodov odmietol návrhy obhajoby a prokurátorky na doplnenie
dokazovania.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr.
zák. sa dopustí ten, kto týra blízku osobu, alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo
výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním, alebo iným

správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť a spácha
čin závažnejším spôsobom konania.
Blízkou osobou podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom
pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom

pociťovala ako ujmu vlastnú.
Závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. b) Tr. zákona sa rozumie páchanie trestného činu
po dlhší čas. Dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená „intenzitou“ trestného
činu.
Objektomtohtotrestnéhočinujeochranablízkychosôbaochranaosôb,ktorésozreteľomnanedostatok

veku (deti) alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu sú v starostlivosti
alebo výchove iných osôb. U oboch kategórii osôb ide najmä o ochranu pred domácim násilím.
Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a
bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné,
alebo dlhší čas trvajúce konanie. Tohto trestného činu sa možno dopustiť aj opomenutím povinnej

starostlivosti. Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie,
ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Na
naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené
fyzické alebo psychické utrpenie a to ktorýmkoľvek konaním, taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a)
-e)Tr.zákona.Podpojmomfyzickéalebopsychickéutrpenietrebarozumieťtakýstav,ktorýsavyznačuje

telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňuje obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú
celkom krátky, prechodný čas.
Podľa§39ods.1Tr.zákonaaksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomerypáchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimeraneprísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však

súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.
Senát okresného súdu po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný
sa dopustil konania uvedeného v predmetnej obžalobe prokurátora. Obžalovaný, ako trestne
zodpovedná osoba, svojim vyššie uvedeným úmyselným protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné

znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/Tr. zák.,
nakoľko najmä v mieste svojho trvalého bydliska týral blízku osobu - svoju manželku Ľ. Ď., spôsobujúc jej
fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, neustálym sledovaním, vyvolávaním strachu a stresu a
iným správaním, ktoré ohrozuje jej psychické zdravie (vyvolávaním žiarlivostných scén a hádok) a taký
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas od roku 2003 do roku 2014.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že z predmetného skutku sa necíti byť vinný. Obrana

obžalovaného v podstate spočívala v tom, že tie skutky sa nestali.
Obžalovaný zo spáchania predmetného skutku je usvedčovaný čiastočne aj svojou výpoveďou
z hlavného pojednávania, ďalej výpoveďou svedkyne poškodenej Ľ. Ď. z hlavného pojednávania,
výpoveďami svedkov O. Z., Y. Z., O. I. z hlavného pojednávania ako aj výpoveďami znalcov. Súd
zdôrazňuje, že za usvedčujúce dôkazy považuje len výpoveď obžalovaného, výpovede svedkov a

znalcov z hlavných pojednávaní, ktoré boli vykonané kontradiktórnym spôsobom v súlade so zákonom.
Súd vzhľadom na výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní upravil skutok a na rozdiel od podanej
obžaloby vypustil niektoré skutkové tvrdenia napr. tú skutočnosť, že obžalovaný poškodenú ponižoval aj
pred cudzími osobami, že sa jej vyhrážal, vyvolával strach z fyzického násilia, že poškodená zo strachu
a hanby lekára nenavštívila, nakoľko tieto skutočnosti poprela poškodená vo svojej výpovedi z hlavného

pojednávania.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní však priznal, že keď jej nadával aj ona mu nadávala, navzájom si
nadávali. Bolo tak 50 na 50. Hlavne keď si vypil. To nie je pravda, že by ju sledoval, bol len jeden krát za
ňou v robote, je to asi 10 rokov, tak sa mu zdá, že to bolo v tom Lidli. Bol tam večer na aute so zaťom.
Poškodená bola dlhšie v robote, vtedy sa nejako pochytil s jej vedúcim. Poškodená mu nedala vedieť, v

robote bola dlhšie cez tri hodiny. On sa pochytil so zamestnávateľom. Nevie, čo mu hovoril, a nepamätal
si čo on povedal jemu. Ako ho ona ponižovala, tak ju ponižoval aj on, bolo to však medzi nimi, medzi
štyrmi očami. Nebolo to často. Keď manželka pod vplyvom alkoholu prišla z práce, nebolo to často, tak
2-3 razy. Vtedy došlo k vzájomným strkaniciam, aj ona ho udrela. Ak nejaké modriny mala, len z toho,
čo ju chytil rukami. Bola tam len strkanica, nebola tam bitka, potom ona sa zobrala a odišla preč. Keď

bol doma, tak si len všímal, koľko času strávi pri káve. Občas sa stalo, že žene povedal, aby nešla na tú
kávu, potom, keď ju videl smutnú, tak ju na tu kávu poslal, kde bola aj 6 hodín, chodievala na kávu od
rok u 2010. Chodila ku susedom D.. Zhoršilo sa to v roku 2014, keď zomrel jej otec, vtedy tam aj dlhšie
tých 6 hodín strávila na tej káve. Je pravda, že jej povedal, že sú kurvy katolícke, vierovyznaním on je
evanjelik, a tieto dve náboženstva, tak oni sa tak podpichovali. On preto nadával, že sú kurvy katolícke,

lebosvokrinasetramá4detiakaždésiným.Ostretnutízoškolyvedel,vie,akúmalamanželkaminulosť.
Povedal by, že mala viac chlapov za slobodna. Aj v škole mala problémy, nechcel to viac rozvádzať,
asi mala moc rada chlapov, aj jej mama bola riešiť tie problémy v škole vo Zvolene, kde študovala na
poľnohospodárskej škole. Z tohto dôvodu, preto ju nepustil na to stretnutie zo školy, nikdy jej nepreberal
poštu, ani ona mu nikdy nepreberala poštu. Čo sa týka alkoholu, nie je zlatý chlap, ale ani alkoholik,

vypije si ako normálny človek. Keď sa k tomu pridajú nervy, je to o to ťažšie, keď ho niekto najeduje a má
vypité, príde do neho zlosť. Keď si vypil 2-3 pol deci a povedal, že niečo idú robiť, nikto nechcel ísť robiť,
že prečo hneď teraz, preto to porobil sám, preto aj došlo k hádkam, on im to vykričal, že on robí a oni
sedia a preberajú, čo sa robí v dedine a nepomáhajú. Je pravda, že je výbušnej povahy, občas to dusí v
sebe, potom, keď je smelší, keď on robí a oni pijú kávu, tak im to vykričí. Na otázky obhajcu obžalovaný

vypovedal, že on úmyselne nikomu nezadržal poštovú zásielku, určenú pre príslušníka rodiny. Keď sa so
ženou hádavali, svedkom týchto hádok bol starký, tento však už zomrel. Dvakrát bola svedkom hádok
aj jeho mama, ale tá už zomrela. Čo sa týka zakazovania tej kávy, on jej skôr vyčítal, či tam musí ísť na
tú kávu a toľké hodiny tam presedieť. Čo sa týka bránenia stretnutia zo školy, on ju slovne nepustil na
to stretnutie, nie že by ju zamkol v pivnici a podobne.

Obranu obžalovaného vyvracia svojou výpoveďou svedkyňa - poškodená Ľ. Ď., ktorá na hlavnom
pojednávaní uviedla, že keď je triezvy, dá sa natrieť na chlieb, ale keď si vypije, je agresívny. Problém
bol, keď si vypil. Najhoršie to bolo v poslednom období ich spolužitia. Kým manžel chodil do roboty
do strojární, bolo to pred 10-15 rokmi, nebol s ním taký problém, problémy nastali, keď prišiel ozamestnanie. Manžel je žiarlivý, žiarlil na ňu, ona mu nedala príčinu, aby na ňu žiarlil. Čo sa týka
vulgárnych nadávok, hovoril jej, že je kurva valčianska a katolícka. To najhoršie zo strany obžalovaného
je, že ju podozrieva z nevery, on počúva ľudí, dokonca na polícii uviedol, že nenašiel dôkazy o jej nevere,

čo považuje za absurdné, keďže so svokrovcami bývajú na jednom dvore. Čo sa týka zamestnania,
bol u jej zamestnávateľa v Lidli, kde sa pochytil s vedúcim, keďže bola dlhšie v práci. Obžalovaný jej
vyčítal, že chodí k rodičom, vďaka bohu majú dobré vzťahy v rodine. Čo sa týka preberania pošty, stalo
sa to len jedenkrát. Na polícii to zle pochopili. Obžalovaný zrejme nedopatrením pozabudol na pozvánku
na stretnutie zo školy. Obálku vytiahol až po tom, čo sa už konalo stretnutie. V máji bude už piaty krát

stretnutie. Nebola ani na jednom. Ani teraz naň nepôjde. Vedela, čo by ju čakalo, keby išla. Obžalovaný
bol žiarlivý. Čo sa týka tých žiarlivostných scén, obžalovaný má svojskú, výbušnú povahu. Tie vulgárne
nadávky jej ťažko padli, je to v ňom, ona to už nezmení, tie konflikty medzi ňou a obžalovaným sa diali
len pred rodinnými príslušníkmi, medzi ich dverami, nie pred cudzími osobami. Keď ju udrel, aj ona mu
to opätovala a udrela ho, keď on na ňu kričal, aj ona naňho kričala, bolo to vzájomné. Toto sa dialo aj
pred deťmi. Tie žiarlivostné scény a nadávky voči nej boli iba keď mal vypité. Čo sa týka hádok, ona

mu dohovárala, že nech nepožíva alkohol. On hovoril, že si dá povedať. Vydržal aj 5-6 dní nepiť, avšak
má takú povahu, že ho dokáže rozhádzať každá maličkosť. Hádky neboli zakaždým, keď prišiel opitý z
krčmy, nevedela povedať, či to bolo tým stupňom opitosti, či prekročil nejakú hranicu. Keď vycítila, že
sa chce hádať, keď prišiel opitý, vedela, že musí zostať ticho a nedať mu príčinu na hádky. Čo sa týka
požívania alkoholu zo strany obžalovaného, je o niečo horšie, odkedy mu zomrela mama. Keď mu chcela

pohroziť, že od neho odíde, schoval jej tašku, veci, postavil sa do dverí, ako keby ju nechcel pustiť, z
toho vycítila, že ju má rád a aj ona ho má rada. Čo sa týka schovávania pošty, bolo to len raz - dopis
ohľadom stretnutia zo školy. Žiadna žena by nebola spokojná, keby jej muž nadával, ale nebolo to stále.
Ona necíti to, čo uviedol znalec, že trpí syndrómom týranej ženy. Má ho rada a chce mu pomôcť. Je
spokojná v manželstve. Na otázky obhajcu poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala, že manžel

ju nechodil sledovať k zamestnávateľovi. Ponižoval ju len pred rodinnými príslušníkmi, ako už uviedla -
tými nadávkami, pred cudzími osobami nie. Nemala podozrenie, že by ju obžalovaný sledoval, len keď
mu ľudia povedali, že ju videli v meste, následne jej povedal aj hodinu, že nebola v práci, že ju videli tam
a tam. Čo sa týka bitia, tak ako uviedla, manžel ju bil otvorenou dlaňou, určte nie päsťou, občas, keď sa
zahnal, bil ju po chrbte, fľasol ju po líci, ona sa nedala, ona mu tiež fľasla, niekedy dostal viac on od nej.

Keď sa zahnal, dal jej facku, alebo ju buchol po chrbte a ona mu to vrátila. Ona hovorila, že ju bije len
pred rodinnými príslušníkmi. Bola to len jej sestra, jej švagor, jej mama a nebohý otec. Keď prišiel, začal
vyvádzať, oni sa zobrali a odišli do K. k rodičom, keď sa vrátili, všetko bolo v poriadku. Bolo potrebné ho
nechať vyfučať, ukľudniť. Obžalovaný zaspal a spal až do rána. Keď uviedla pred vyšetrovateľom, že ju
obmedzoval v bežnom živote, myslela to tak, že obžalovaný hundral, že každú nedeľu ide k rodičom,

ale nezamykal dvere. Nemusela si schovávať peniaze, ani osobné veci. Okrem toho dopisu jej nezobral
žiadne osobné veci.
O správaní sa obžalovaného voči poškodenej vypovedali i svedkovia O. Z., Y. Z. W. O. I., ktorí zhodne
uviedli, že obžalovaný veľa pije alkohol. Svedok O. Z. naviac uviedol, že z počutia poškodenej vie, že
všetko bolo v poriadku, pokiaľ A. nešiel do krčmy a keď prišiel, boli výčitky, začal riešiť problémy. A viete,

ako sa riešia problémy, keď má človek vypité. Bola z toho len nervozita a problémy. Obžalovaný sa na
adresu manželky vyjadroval vulgárne. Hovoril, že je kurva katolícka. Nebol spokojný, keď prišla jeho
manželka k nim. Toto on vie len z počutia, on pri tom nebol. On si všimol poškodenú, keď prišla k nim
z domácnosti. On ju videl, nie raz, plakať. Poškodená žila v strese. Stačilo, keď A. išiel preč, piť, alebo
odišiel na futbal s tým, že čo bude nasledovať, keď príde opitý, či si len ľahne spať, alebo bude hádka.

Možno na nej videl aj modrinu. On však nemôže potvrdiť, či to môže byť z konania obžalovaného. Z
počutia počul, že sa sem tam prejavila žiarlivosť. Miro žiarlil na manželku, ale nemôže to stopercentne
potvrdil, lebo tam nebol. Boli tam aj výčitky, že keď poškodená odišla niekde preč, že prečo, načo. Tam
môže byť to podozrenie zo žiarlivosti, ale skôr problémom, podľa neho, boli tie časté hádky.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia Z.. W. I.

(znalec aj na hlavnom pojednávaní konanom 26.03.2015 zotrval na záveroch svojho znaleckého
posudku) jednoznačne vyplýva, že poškodená Ľ. Ď. trpela a trpí syndrómom týranej osoby, správanie
obžalovaného poškodenú psychicky dekompenzuje, čo sa prejavuje ako emocionálna labilita a
vunerabilita, poškodená pociťuje z konania obžalovaného tieseň.

Na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla - „Jemu treba pomôcť a nie ho zavrieť, ja bojujem za to,
aby absolvoval liečenie..... Keby som vedela, že čo sa tým docieli, nesúhlasila by som s tým trestným
oznámením.“ (č.l. 158 spisu), čo je možné zdôvodniť výpoveďou znalca Z.. W. I., ktorý uviedol, žepoškodená má tzv. Štokholmský syndróm, teda si vytvorila súcit k osobe, v tomto prípade k manželovi.
Chce, aby sa liečil, je tam tzv. paradox ho chrániť.

K námietke obhajoby, aby sa súd vysporiadal so zásadou ne bis idem , nakoľko ak obžalovaný bude
odsúdený, tak obžalovaný bude odsúdený dvakrát - v tejto trestnej veci ako i vo veci okresného súdu
23T/174/2014 sa súdu žiada povedal nasledovné. V predmetnej trestnej veci samotná poškodená
poprela, že sa jej manžel vyhrážal, respektíve vyvolával v nej strach z fyzického násilia, čo aj súd
zohľadnilavypustilzoskutkovejčastitohtorozsudku.Konanieobžalovanéhopopísanévtomtorozsudku

preto nemôže napĺňať znaky trestného činu nebezpečného vyhrážania, za ktorý bol obžalovaný
právoplatne odsúdený rozsudkom okresného súdu pod sp. zn. 23T/174/2014. Naviac obžalovanému
bolo uznesenie o vznesení obvinenia v predmetnej trestnej veci oznámené dňa 26.02.2014, skutok v
trestnej veci okresného súdu pod sp. zn. 23T/174/2014 obžalovaný dokonal dňa 15.08.2014, a z tohto
dôvodu nemôže ísť o pokračovanie v trestnom čine (§ 122 ods. 13 Tr. zákona). Súd uzatvára, že konanie
obžalovaného v tejto trestnej veci ako i vo veci okresného súdu pod sp. zn. 23T/174/2014 je potrebné

právne posúdiť ako dva samostatné skutky, ktorými obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky dvoch
odlišných trestných činov - vo veci okresného súdu pod sp. zn. 23T/174/2014 prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr. zákona a v tejto trestnej veci zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že súhrn priamych a nepriamych
dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré vyvracajú obranu obžalovaného
a zároveň jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku
uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku, právne kvalifikovaného ako zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/Tr. zák..

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní

ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.
Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. A. Ď. zobral do úvahy aj fakt, že u
obžalovaného súd zistil len jednu poľahčujúcu okolnosť - vedenie riadneho života pred spáchaním
trestného činu v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona (pretože musel obžalovanému ukladať súhrnný trest).
Nakoľko súd musel pri ukladaní trestu obžalovanému použiť takzvanú asperačnú zásadu uvedenú v §

41 ods. 2 Tr. zákona, súd obžalovanému nemohol pričítať priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h)
Tr. zákona - spáchanie viac trestných činov, čo vylučuje ustanovenie § 38 ods.1 Tr. zákona, nakoľko tá
istá okolnosť- spáchanie dvoch trestných činov- by bola obžalovanému pričítaná dvakrát. Keďže súdom
prejednávaný skutok obžalovaný spáchal skôr ako bol odsúdený pre iný jeho čin / rozsudok Okresného
súdu Martin sp. zn. 23T/174/2014 zo dňa 13.11.2014/ a naviac obžalovaný spáchal viac úmyselných

trestných činov samostatnými skutkami, z ktorých jeden je zločinom, z vyššie uvedených dôvodov preto
bol súd povinný obžalovanému ukladať súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona za
použitia asperačnej zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Tr. zákona. V zmysle vyššie uvedených zákonných
ustanovení súd bol povinný obžalovanému ukladať súhrnný trest odňatia slobody v rozpätí od 7 rokov
až na 20 rokov.

Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že v tejto trestnej veci - vzhľadom
na okolnosti prípadu - je na mieste použiť ustanovenie o mimoriadnom znížení trestnej sadzby pod
dolnú hranicu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona. Súd poukazuje predovšetkým na výpoveď samotnej
poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní síce uviedla aj fyzické napádanie zo strany svojho manžela
(súd poznamenáva aj to čo svedkyňa poškodená k tomu dodala, t.j. ona sa nedala, ona mu tiež

fľasla, niekedy dostal viac on od nej), avšak sama poškodená vypovedala, že to najhoršie zo strany
obžalovaného je, že ju podozrieva z nevery. Ďalej sa poškodená vyjadrovala ako jej ťažko padli tie
nadávky, ponižovanie zo strany manžela, vyvolávanie žiarlivostných scén a hádok jej manželom, z tohto
dôvodu súd má za to, že obžalovaný svojím vyššie uvedeným konaním zle zaobchádzal so svojou
manželkou a tejto spôsoboval v drvivej väčšine prípadov len psychické utrpenie, čo je preukázané aj

znaleckým dokazovaním. Tieto okolnosti, majúce vplyv na povahu, charakter a závažnosť predmetného
trestného činu, podľa názoru súdu je potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu obžalovanému a to aj
s použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu vzhľadom na ďalej
uvedené skutočnosti. Súd si nemohol nevšimnúť znalecký posudok ohľadom vyšetrenia duševnéhostavu obžalovaného ako aj samotnú výpoveď znalca A.. D., ktorý potvrdil, že obžalovaný v čase
páchania trestnej činnosti mohol v zmenšenej miere rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre
spoločnosť a v zmenšenej miere mohol ovládať svoje konanie, čo znamená, že zmenšenie ovládacích

a rozpoznávacích schopností nedosahovalo úroveň ich polovičného poklesu, zníženia. Vzhľadom na
výpoveď poškodenej (Keď je triezvy, dá sa natrieť na chlieb, ale keď si vypije, je agresívny) a ďalších
svedkov, ktorí potvrdili, že u obžalovaného boli problémy len po požití alkoholu ako i na výpoveď znalca
súd dospel k záveru, že obžalovaný sa predmetnej trestnej činnosti dopustil v stave zníženej príčetnosti,
t.j. stave, v ktorom bola u obžalovaného výraznejšie znížená, oslabená (takmer o polovicu) schopnosť

rozpoznať, že spáchaný čin je nebezpečný pre spoločnosť ako i schopnosť (rovnako takmer o polovicu)
ovládať svoje konanie , pričom aj túto skutočnosť, podľa názoru senátu, súd musí zohľadniť pri ukladaní
trestu obžalovanému.
Preto súd použijúc ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona mimoriadne znížil trestnú sadzbu pod dolnú
hranicu u obžalovaného a tomuto uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky,
nakoľko uloženie trestu odňatia slobody v nižšej výmere vylučuje ustanovenie § 39 ods. 3, písm. d)

Tr zákona. Uloženie podmienečného trestu obžalovanému zároveň vylučuje ustanovenie § 42 ods. 2
tr. zákona, podľa ktorého súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom - v
tomto prípade nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného
súdu Martin sp. zn. 23T/174/2014 zo dňa 13.11.2014, právoplatný 13.11.2014, pre prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona.
Súd rešpektujúc právny názor krajského súdu obžalovanému neuložil podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm.
d) Tr. zák. v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zákona ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktoré
obžalovanému navrhli uložiť samotní znalci v znaleckom posudku , nakoľko rovnaké ochranné opatrenie
bolo obžalovanému už právoplatne uložené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/174/2014

zo dňa 13.11.2014 a naviac obžalovaný ho ešte ani nezačal vykonávať.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody
pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti pred spáchaním tohto zločinu, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. na výkon uloženého súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Nakoľko súd obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody bolo jeho povinnosťou podľa § 42
ods. 2 Tr. zákona zrušiť vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/174/2014 zo
dňa 13.11.2014, právoplatný 13.11.2014, ktorým bol obžalovanému uložený pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov,
na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd je toho názoru, že takto stanovený druh trestu a jeho výmera zabezpečí ochranu spoločnosti ako
aj nápravu obžalovaného / prvok individuálnej prevencie/ a zároveň bude pôsobiť aj voči ostatným
občanom - potenciálnym páchateľom / prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného
protiprávneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť

výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,

ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo

jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a čismeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.