Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/146/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719010160
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3719010160.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a sudcov
JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč -Šeberu, v trestnej veci proti obžalovanému C. J., nar.
XX.XX.XXXXvA.K.,trvalebytomJ.XXX,okresN.D.,prechodnebytomaadresanadoručovanieSenior
klub n.o., Dvory XXX, Púchov pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Považská Bystrica zo dňa 30.07.2019, sp. zn. 1T/69/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa
12. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e) Tr. por. z r u š u j e s a výrok napadnutého rozsudku o uloženom treste
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30.07.2019, sp. zn.: 1T/69/2019

bol obžalovaný C. J. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1,
ods.2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 22. januára 2019 asi o 06.40 h v Púchove riadil osobné motorové vozidlo značky Toyota Yaris,
evidenčného čísla PB-XXX CO, kde po odbočení z kruhového objazdu na miestnu komunikáciu ulice S.
J., v úseku cesty pri Domove dôchodcov číslo XXXX/X, nedal prednosť chodkyni Q. K., prechádzajúcej
cez vozovku po priechode pre chodcov vyznačenom zvislým a vodorovným značením, a to z ľavej

strany cesty na pravú v smere jazdy vozidla, do ktorej narazil pravou prednou časťou vozidla, pričom
pri dopravnej nehode chodkyňa Q. K., bytom N., K. XXXX/X, utrpela zlomenie kostí pánevného okruhu
vpravo, a to zlomeninu lopaty bedrovej kosti s odskokom a posunom úlomku, zlomeninu v oblasti
okrajových častí kĺbnej jamky pravej stehnovej kosti, tzv. acetabula, ktoré malo zlomený predný a
zadný pilier s posunom úlomkov, zlomeninu jeho prednej steny a stropu a zlomenie dolného ramena
pravej lonovej kosti s krvácaním do bočného priestoru mäkkých tkanív v oblasti močového mechúra,

čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť s obmedzením v obvyklom spôsobe života
od 22.01.2019 v trvaní najmenej 8 týždňov, spočívajúcom v hospitalizácii, v bolestivosti zranení a v
obmedzení pohyblivosti.
Obž. C. J. porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f) Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v znení
neskorších zmien a doplnkov.

Za to mu bol podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l), n) Tr. zák. uložený trest
odňatia slobody v trvaní 1 rok, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne
odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 2 roky.

Zároveň mu bol podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd uložený trest zákazu činnosti viesť všetky motorové
vozidlá na dobu 1 rok.Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená so svojim nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný
súdny proces.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním čo do
výroku o treste obžalovaný. Odvolanie bližšie odôvodnil tým, že napáda len výrok o uložení trestu zákazu
činnosti. Spáchanie skutku ľutuje, avšak on je od vodičského preukazu doslova závislý, pretože vďaka
šoférovaniu si môže privyrábať na rôznych brigádach a je preto schopný platiť si ubytovanie v Senior
klube v Púchove. Stará sa tiež o postihnutého syna, ktorý býva v J. a jeho zdravotný stav si vyžaduje,

aby mu robil nákupy, či vozil ho k lekárovi na ošetrenie. Uviedol, že doteraz nikdy nebol priestupkovo
postihnutý v súvislosti s vedením vozidla.

Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti zrušil.

Verejné zasadnutie sa vykonalo bez účasti poškodenej, ktorá bola riadne upovedomená, avšak bez

ospravedlnenia sa nedostavila, avšak prítomný bol jej splnomocnenec.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že odvolanie
navrhuje ako nedôvodné zamietnuť. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný.

Obhajca navrhol odvolaniu vyhovieť, výrok o treste zákazu činnosti zrušiť a ponechať len podmienečný
trest. Zároveň predložil potvrdenie od lekára syna obžalovaného z ktorého vyplýva, že syn obžalovaného
pre nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby na zabezpečenie si základných životných
potrieb (potravín, dreva, odvoz a doprevádzanie na ošetrenie). Túto pomoc mu poskytuje obžalovaný.

Obžalovaný sa pripojil k návrhu obhajcu. Uviedol, že všetko ľutuje, ale vodičský preukaz je pre neho
nutnou potrebou, doteraz mu nebol zadržaný.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 321 Tr. por.:

(1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

(2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v
odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine,
zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
(3) Ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od
ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine,

zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné.

Na jednej strane je potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal
všetky základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného
procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2ods.12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že
súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so
všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Keďže odvolanie bolo podané výlučne vo vzťahu k výroku o treste, pričom výrok o vine je právoplatný,
k skutkovým zisteniam sa krajský súd nepovažuje za nutné vyjadriť.

Na druhej strane však vo vzťahu k výroku o treste v napadnutom rozsudku potom krajský súd konštatuje,

že pri ukladaní trestu zákazu činnosti okresný súd neprihliadol dostatočne na všetky skutočnosti a
zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. V dôsledku uvedeného konštatovania je
možné dospieť k záveru, že uviesť, že uložený trest zákazu činnosti je neprimeraný.

Podľa § 34 Tr. zák. vo všeobecnosti má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody. Zároveň trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší

vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní jeho druhu a výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vo vzťahu k trestu zákazu činnosti vo všeobecnosti možno uviesť, že je jedným z druhov trestov,

ktoré majú priamo zabrániť páchaniu ďalších trestných činov. Jeho zmyslom je teda na určité časové
obdobie zabrániť páchateľovi v možnosti zastávať a vykonávať určité zamestnanie, povolanie, funkciu,
či vykonávať činnosť na výkon ktorej je potrebné osobitné povolenie. Pravdou je, že sa jedná o typickú
sankciu za najzávažnejšie porušenia pravidiel regulujúcich účasť v cestnej premávke a jej pravidlá.
Zmyslom je zabrániť páchateľovi v budúcnosti opakovane spáchať trestný čin, ktorého sa aktuálne

dopustil v súvislosti s výkonom určitej činnosti, teda zabrániť ďalšiemu páchaniu trestných činov, ktoré
takáto činnosť podnietila, ale k nim vytvorila príležitosť. Rozhodnutie o uložení trestu zákazu činnosti
má až na výnimku uvedenú v § 61 ods.3, ods.5 Tr. zák. fakultatívnu povahu. V prípade trestných
činov v doprave pri ktorých došlo k hrubému porušeniu povinnosti a škodlivému následku v dôsledku
predchádzajúceho požitia alkoholu páchateľom, je potrebné zásadne ukladať trest zákazu činnosti a

buď popri inom treste, resp. ako trest samostatný.

V prípadoch, keď ku škodlivému následku nepríde v súvislosti s predchádzajúcim požitím alkoholu, však
treba náležite zohľadniť všetky špecifiká prípadu, pretože existuje omnoho väčší diskrečný priestor pre
súd na zváženie, či je uloženie trestu zákazu činnosti potrebné. Medzi tieto špecifiká možno zaradiť

zodpovedanie otázok, či a koľkokrát a za aké delikty v doprave už bol páchateľ postihnutý, akým
konkrétnym spôsobom porušil dôležitú povinnosť, ako sa postavil k následkom trestného činu, či a v
akej výške nahradil škodu, či mu bol zadržaný vodičský preukaz po skutku, alebo naďalej mohol viesť
motorové vozidlá, aký bude mať uloženie tohto druhu trestu dôsledok na jeho profesný a súkromný život
atď.

V danom prípade bolo zistené, že obžalovaný sa ku spáchaniu trestného činu priznal. Od roku 1970
je držiteľom vodičského preukazu, pričom sa dosiaľ nedopustil v súvislosti s vedením vozidla žiadneho
porušenia zákona, výnimkou je len aktuálny trestný čin. Jedná sa o seniora, ktorý si používaním vozidla
privyrába finančné prostriedky potrebné na úhradu ubytovania v zariadení pre seniorov. Má postihnutého

syna, ktorý je na neho odkázaný a ktorému prostredníctvom odvozu zabezpečuje životné i sociálne
(zdravotné) potreby. Po spôsobení aktuálnej dopravnej nehody mu vodičský preukaz zadržaný nebol,
viac ako rok (až do súčasnosti) používal ako vodič motorové vozidlo, pričom žiadneho priestupku sa
nedopustil. Je viac ako evidentné - prioritne s poukazom na zásadu personality trestu, že uloženie trestu
zákazu činnosti by neprimeraným spôsobom zasiahlo do sociálneho okolia obžalovaného a znemožnilo

osobe, ktorá je na neho odkázaná uspokojovanie základných životných a sociálnych potrieb.

V tejto situácii sa stráca prevýchovný účinok trestu zákazu činnosti a možno konštatovať, že z hľadiska
nápravy páchateľa a potreby zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie je úplne dostačujúceuloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Napokon, ak sa obžalovaný v skúšobnej dobe dopustí
akéhokoľvek dopravného priestupku, bude mu táto skutočnosť zohľadnená pri prípadných úvahách o
osvedčení či neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa potom uloženie trestu zákazu činnosti nejaví ako potrebné a
primerané a preto krajský súd postupom podľa § 321 ods.1 písm. e) Tr. por. zrušil výrok o treste zákazu
činnosti ako neprimeraný.

Z týchto dôvodov odvolaniu obžalovaného odvolací súd vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.