Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116210841
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7116210841.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: G. nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom F. právne zastúpený advokátom JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., so
sídlom Južná trieda 28, Košice proti žalovanému: J. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. právne zastúpený
ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Floriánska 19, Košice, IČO: 52 082 881 v konaní o
zaplatenie 72 033 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 72 031,44 Eur s 5,15 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 46 031,44 Eur od 1.1.2014 do zaplatenia a s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 26 000
Eur od 27.5.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti o 2 Eur a úroku z omeškania žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 72 033,44 Eur
spolu s 5,15 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 1.1.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke poskytol žalovanému finančné
prostriedky a to vo výške 92 777,003 Eur dňa 3.4.2008, vo výške 6 000 Eur dňa 20.12.2009, vo výške
5 000 Eur dňa 17.5.2013, vo výške 12 000 Eur dňa 12.7.2013 a vo výške 3 000 Eur dňa 19.7.2013.

3. Žalovaný podľa zmluvy o pôžičke bol povinný vrátiť dlh žalobcovi do 31.12.2013.

4. Žalovaný čiastočne dlh vrátil vo výške 46 745,56 Eur. Posledné čiastočné plnenie zo strany

žalovaného bolo 9.5.2013 vo výške 500 Eur.

5. Žalobca uviedol, že so žalovaným sa pokúsil o mimosúdnu dohodu, preto dňa 19.1.2016 mu zaslal
predžalobnú výzvu. Následne na to bolo vzájomné stretnutie strán sporu, žalovaný však napriek
viacerým prísľubom žalobcovi do dňa podania žaloby nevrátil žalovanú sumu.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.6.2016 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť

a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia.7. Žalovaný poukázal na to, že podľa článku I. Zmluvy o pôžičke zo dňa 3.4.2008 poskytol žalobca
žalovanému ako dlžníkovi v 1. rade a A. ako dlžníkovi v 2. rade finančné prostriedky vo výške 2 795 000
Sk (92 777 Eur), pričom sa zmluvné strany dohodli na splátkovom kalendári.

8. Okrem tejto pôžičky mal žalovanému podľa žaloby poskytnúť aj ďalšie sumy a to vo výške 6 000 Eur
dňa 20.12.2009, vo výške 5 000 Eur dňa 17.5.2013, vo výške 12 000 Eur dňa 12.7. a vo výške 3 000
Eur dňa 19.7.2013, čo predstavuje spolu sumu vo výške 26 000 Eur.

9. Žalovaný namietal poskytnutie uvedených finančných prostriedkov žalobcom a to vo výške 26 000
Eur. Poukázal na to, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali reálne odovzdanie
predmetnej sumy vo výške 26 000 Eur žalovanému, čím by došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi
stranami sporu.

10. Žalovaný ďalej uviedol vo vyjadrení , že Záznam o poskytnutí sumy vo výške 6 000 Eur zo dňa

20.12.2009 je iba rukou napísaný v dolnej časti zmluvy o pôžičke zo dňa 3.4.2008, pričom chýbajú
podpisy zmluvných strán, ktorými by zmluvné strany potvrdili svoj prejav vôle uzatvoriť zmluvu o
pôžičke a zároveň žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal poskytnutie týchto finančných prostriedkov
žalovanému. Nakoľko zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, na jej vznik sa vyžaduje reálne odovzdanie
predmetu pôžičky. Žalovaný zároveň namietal, že predmetná zmluva o pôžičke zo dňa 3.4.2008 nie je

podpísaná dlžníkom v 2. rade. Podľa žalovaného mu žalobca poskytol pôžičku vo výške 72 033 Eur
a žalovaný uhradil žalobcovi časť dlžnej sumy vo výške 46 745,56 Eur, pričom neuhradená časť dlhu
žalovaného predstavuje sumu vo výške 25 287,44 Eur. Žalovaný vzniesol zároveň námietku premlčania
dlhu podľa § 103 a poukázal na znenie § 103, prvá veta Občianskeho zákonníka, v ktorom sa uvádza,
že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa

ich zročnosti.

11. V zmysle článku II. zmluvy o pôžičke bola splatnosť poslednej splátky dohodnutá v roku 2012 a teda
premlčacia doba poslednej splátky uplynula najneskôr dňa 31.12.2015. Vzhľadom na to, že žalobca
podal žalobu až dňa 16.5.2016 uplatnil svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy po uplynutí premlčacej

doby. Zároveň žalovaný poukázal na to, že ostatné splátky pôžičky sa premlčali ešte pred 31.12.2015.
12. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

13. Na preukázanie svojho nároku žalobca predložil súdu písomné znenie zmluvy o pôžičke zo dňa
3.4.2008, ktorú ako veriteľ uzavrel s dlžníkom v 1. rade - žalovaným, pričom ako dlžník v 2. rade je na

tejto zmluve uvedený Ing. Ján Sarnovský, syn žalovaného. Uvedenú zmluvu o pôžičke však podpísali
len žalobca ako veriteľ a žalovaný ako prvý dlžník.

14. Z článku I. tejto zmluvy súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie veriteľom sumy 2 795 000
Sk t.j. v súčasnosti 92 777 Eur dlžníkovi.

15. V bode II. je uvedené, že dlžníci sa zaväzujú vrátiť sumu uvedenú v bode I. (92 777 Eur) do
31.12.2013 podľa nasledovného časového harmonogramu:

rok 2008...400 000 Sk

rok 2009...600 000 Sk
rok 2010...600 000 Sk
rok 2011...600 000 Sk
rok 2012....600 000 Sk

16. Účastníci tejto zmluvy o pôžičke svojimi podpismi potvrdili, že zmluva nebola uzatvorená v tiesni.

17. Na písomnom vyhotovení zmluvy o pôžičke je rukou dopísané, že dňa 3.4.2008 bola poskytnutá
suma 92 777 Eur, 20.12.2009 suma 6 000 Eur, vrátené k 31.12. 18 343,56 Eur potrebné vrátiť 80 433 Eur.

18. Predžalobnou výzvou - pokusom o zmier vyzval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žalovaného dňa 19.1.2016, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy uhradil na účet žalobcu sumu
72 033,44 Eur alebo aby sa mu v lehote 5 dní ozval za účelom dohodnutia a podpísania mimosúdnej
dohody.19. Žalobca tvrdil, že žalovanú sumu mu žalovaný splácal na jeho účet vedený v Slovenskej sporiteľni v
splátkach po 500, prípadne 1 000 Eur o čom predložil súdu výpisy zo svojho účtu vedeného v Slovenskej

sporiteľni za obdobie máj 2013, marec 2013, január 2013, február 2013, január 2012, február 2012,
december 2011, november 2011. Z týchto výpisov pripojených k žalobe súd zistil, že uvedené vklady
vkladal žalovaný na účet žalobcu. V priebehu súdneho konania doložil žalobca do súdneho spisu výpisy
zo svojho účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni za roky 2008 až 2012, ktorými preukazoval pravidelné
platenie dlhu žalovaným najprv v slovenských korunách po 30 000 prípadne 25 000 Sk a neskôr v eurách

v sumách 1 000 Eur, 500 Eur ,1 000 Eur, 900 Eur, 800 Eur, 700 Eur, 400 Eur. Všetky tieto platby posielal
na účet žalobcu žalovaný zo svojho účtu.

20. Z výpovede žalobcu bolo súdu preukázané, že žalovaný je jeho kolegom na Technickej univerzite
v Košiciach. V apríli 2008 za ním prišiel žalovaný spolu so svojim synom, ktorý potreboval vrátiť tretej
osobe väčšiu časť peňazí. Vzhľadom na dlhoročnú spoluprácu so žalovaným sa žalobca rozhodol, že

mu túto sumu požičia. Išlo o sumu takmer 3 000 000 Sk, ktorú vybral zo svojho podnikateľského účtu vo
VÚB, a.s. K odovzdaniu sumy malo podľa žalobcu dôjsť na pracovisku Technickej univerzity, na Fakulte
elektrotechniky a informatiky. Poukázal na to, že po odovzdaní sumy 2 795 000 Sk žalovanému napísali
zmluvu o pôžičke kde si vzájomne dohodli koľko v jednotlivých rokoch mu minimálne vráti zo žalovanej
sumy žalovaný s tým, že celú sumu sa žalovaný zaviazal, že mu zaplatí do 31.12.2013. Vzájomne sa

dohodli, že ak budú možnosti u žalovaného také, že bude mať viac peňazí, tak v každom roku mu môže
vrátiť aj inú vyššiu sumu. Išlo o sumy minimálne uvedené pre jednotlivé roky, v akých čiastkach by mu
mal žalovaný túto sumu vracať. Žalobca poukázal na to, že síce je uvedený ako dlžník v 2. rade na tejto
zmluve syn žalovaného, avšak on túto zmluvu nepodpisoval.

21. V roku 2008 mu žalovaný postupne splácal z tejto pôžičky sumy, ktoré sú uvedené vo výpisoch z
účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, ktoré predložil do súdneho spisu. Z tejto pôžičky nepožadoval
od žalovaného žiaden úrok. Uviedol, že peniaze požičal žalovanému z toho dôvodu, že si ho váži, a že
je jeho dlhoročným kolegom.

22. V roku 2009 odovzdal 20.12.2009 synovi žalovaného po konzultácii so žalovaným sumu 6 000 Eur,
pričom poskytol žalovanému aj ďalšie peniaze a to 17.5.2013 sumu 5 000 Eur, 12.7.2013 sumu 12 000
Eur, 19.7.2013 sumu 3 000 Eur.

23. Žalobca tvrdil, že pôžičku mu mal žalovaný podľa zmluvy o pôžičke vrátiť žalovaný do 31.12.2013.

24.Vovýpovedižalobcapripustilmožnosť,žesumu92777Eurodovzdalžalovanémunievdeňuzavretia
zmluvy o pôžičky, ale bolo to asi mesiac predtým, kedy došlo k ich reálnemu odovzdaniu, pretože bol
ohrozený život vnučky žalovaného, teda dcéry Ing. Jána Sarnovského. Keďže žalovaný tvrdil, že mu
peniaze čo najskôr vráti a k tomu nedošlo, vyhotovil on sám zmluvu o pôžičke, ktorú dal na podpis

žalovanému.

25. Žalobca v konaní uviedol súdu, že pri pôžičkách vo výške 26 000 Eur (sumy 6 000 Eur +5 000
Eur +12 000 Eur + 3 000 Eur) pri reálnom odovzdaní týchto súm žalovanému neboli uzavreté písomné
zmluvy o pôžičke a nebola ani dohodnutá lehota ich splatnosti, bolo dohodnuté, že tieto peniaze vráti

žalovaný žalobcovi, keď bude mať dostatok peňazí.

26. Žalovaný vo svojej prvej výpovedi na pojednávaní dňa 10.1.2018 uviedol, že všetko prebehlo tak
ako uviedol žalobca vo svojej výpovedi pred súdom. Keďže voči jeho rodine boli určité vyhrážky pred
Vianocami v roku 2007 bolo prvé stretnutie so žalobcom. Potvrdil, že podpísal zmluvu o pôžičke. Vedel,

že mu jedine môže v tejto situácii pomôcť žalobca a rovnako potvrdil, že sa dohodli aj na splátkach
mesačne po 1 000 Eur, lebo len tak mu to dovoľoval jeho príjem zo zamestnania. Skutočne splácal
pôžičku žalobcovi po 1 000 Eur. Poslednú splátku uskutočnil v júni 2013. Potvrdil aj to, že požiadal
o poskytnutie ďalších peňazí žalobcu a nepoprel prevzatie ďalších peňazí tak, ako uvádzal v žalobe
žalobca. Rovnako vo svojej výpovedi potvrdil, že doba splatnosti pôžičky na základe zmluvy o pôžičke

zo dňa 3.4.2008 bola dohodnutá na deň 31.12.2013.27. Strany sporu požiadali na pojednávaní konanom dňa 10.1.2018 na základe ústnych výpovedí pred
súdom poskytnutie lehoty jedného mesiaca, kedy mali uzavrieť mimosúdnu dohodu. K stretnutiu strán
sporu síce došlo, ale mimosúdna dohoda nebola uzavretá.

28. Právna zástupkyňa na pojednávaní konanom dňa 1.6.2018 uviedla, že žalovaný pred súdom
vypovedal pod stresom a trvá na tom, že žiadal žalobu zamietnuť. Trval na tom, že všetky peniaze, ktoré
prevzal boli určené pre jeho syna, on bol sprostredkovateľom tejto transakcie.
29. Žalovaný navrhol vypočuť v konaní ako svedka svojho syna A.

30. Z výpovede svedka A. bolo súdu preukázané, že sa zúčastnil stretnutia medzi stranami sporu, kde
bola uzatvorená zmluva o pôžičke. Svedok uviedol, že reálne nebola suma 2 795 000 Sk (v súčasnosti
92 777 Eur) odovzdaná priamo pri podpise pôžičky žalovanému, ale táto pôžička bola poskytnutá skôr
a na viackrát, napr. 750 000 Sk pred Vianocami v roku 2007, neskôr suma 600 000 Sk. Podľa svedka
došlo len k zosumarizovaniu sumy, ktorá bola požičaná žalovanému. Menovaný svedok účelovo tvrdil,
že raz boli peniaze odovzdávané priamo jemu, raz boli odovzdávané žalovanému, avšak nevedel uviesť

kedy sa tak stalo, ani k tomu, v akej výške peniaze od žalobcu prevzal.

31. Svedok uviedol, že vždy splátky z pôžičky splácal žalobcovi jeho otec teda žalovaný. Poukázal na
to, že peniaze boli určené pre neho a žalovaný teda jeho otec sa len zaručil za to, že on tieto finančné
prostriedky žalobcovi vráti. Na vrátenie peňazí ho žalobca nevyzýval, tieto otázky si riešili medzi sebou

navzájom žalobca a žalovaný. Menovaný svedok uviedol, že strany sporu i on vedeli, že tieto peniaze
sú určené pre neho, hoci zmluvu o pôžičke podpísal jeho otec teda žalovaný. Svedok účelovo tvrdil, že
tieto peniaze mal vrátiť on a nie jeho otec.

32. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.11.2018 poukázal na to, že žalovaný podľa §

151 ods. 1 CSP nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o výške požičaných finančných prostriedkov ani
výšku dlhu, tak tieto skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné. Poukázal na výpoveď žalovaného pred
súdom, že peniaze požičiaval žalobca žalovanému a nie jeho synovi. Financie preberal sám žalovaný,
niekedy ich prevzal jeho syn, ale iba so súhlasom žalovaného. Z výpovedi syna žalovaného - svedka Ing.
Sarnovského vyplýva, že aj tento svedok potvrdil skutočnosť, ktorú uviedol žalobca vo svojej výpovedi,

že žalobca by nikdy peniaze synovi žalovaného nepožičal. Teda nemohol uzatvoriť zmluvu o pôžičke
so synom , ale ju uzatvoril so žalovaným. Menovaný svedok nič nevedel o splátkach, nič nevedel o
splatnosti pôžičky, lebo sa podľa jeho výpovede na tomto mali dohodnúť žalobca so žalovaným. Svedok
iba potvrdil, že pôžičku od začiatku splácal jeho otec, teda žalovaný.

33. Ďalej žalobca poukázal na to, že on vedel, na čo použije žalovaný finančné prostriedky ale to nič
nemení na fakte, že finančné prostriedky od žalobcu požičiaval žalovaný. Táto skutočnosť vyplýva zo
samotnej písomnej zmluvy, aj z výpovede žalovaného. Je potrebné uviesť, že aj keď niekto uzatvorí
zmluvu o pôžičke, reálne po finančné prostriedky môže poslať aj inú osobu, ktorá prevezme finančné
prostriedky. Preto aj keď by niektorú sumu za žalovaného prevzal jeho syn , nemení to nič na veci, že

zmluvu o pôžičke uzatváral žalovaný a finančné prostriedky požičiaval žalovaný aj keď ich následne
použil pre potreby syna.

34. Žalobca ďalej v tomto písomnom vyjadrení poukázal na to, že lehotu splatnosti uvedenú v zmluve o
pôžičke chápali obe strany len ako formálnu. Obe strany zmluvy o pôžičke chápali zmluvu tak, že celý

dlh musí zaplatiť žalovaný žalobcovi do 31.12.2013 s tým, že bude ho splácať postupne podľa svojich
možností.

35. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.11.2018 poukázal na to, že považuje zmluvu o pôžičke zo
dňa 3.4.2008 uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným za neplatnú, nakoľko na zmluve o pôžičke je

uvedený dátum uzatvorenia 3.4.2008, zo zmluvy ale nevyplýva kedy malo dôjsť k odovzdaniu žalovanej
sumy, prípadne či bola žalovaná suma odovzdaná ešte pred podpísaním zmluvy.

36. Z vykonaného dokazovania a výpovedí svedka a žalobcu jednoznačne vyplýva, že k vyplateniu
peňazí (faktickému odovzdaniu a prevzatiu pôžičky) zo strany žalobcu malo dôjsť ešte pred podpisom

zmluvy o pôžičke zo dňa 3.4.2008, pričom vyššie uvedená zmluva o pôžičke predstavovala len
akýsi sumár už poskytnutých finančných prostriedkov. Nie je teda zrejmé, kedy presne malo dôjsť k
uzatvoreniu skutočnej zmluvy o pôžičke (žalovaný má za to, že k ústnej zmluvy o pôžičke) a tiež k
samotnému faktickému odovzdaniu a prevzatiu žalovanej sumy.37. Žalovaný trval na tom, že zmluva o pôžičke zo dňa 3.4.2008 z týchto dôvodov nie je platná a nemohlo
dôjsť k vzniku pôžičky. Žalovaný považoval za právne irelevantný poukaz žalobcu na skutočnosť, že

zmluva o pôžičke zo dňa 3.4.2008 bola podpísaná výlučne medzi žalobcom a žalovaným v dôsledku
čoho je údajne dlžníkom výlučne žalovaný. Podľa žalovaného o poskytnutie pôžičky požiadal žalobcu
svedok A. (syn žalovaného), ktorý bol opakovane prítomný aj pri samotnom odovzdávaní peňazí. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca o tom komu je pôžička určená od začiatku vedel a bol
s tým uzrozumený.

38. Žalovaný opakovane vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu vo výške 46 031,47 Eur a k sume
26 000 Eur uviedol, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, žeby reálne odovzdal nejakú pôžičku
vo výške 26 000 Eur žalovanému, čím by došlo k uzavretiu reálnej zmluvy o pôžičke.

39. Obe procesné strany na pojednávaní dňa 17.4.2019 zhodne uviedli, že zmluva o pôžičke zo dňa

3.4.2008 v písomnej forme predstavuje len sumarizáciu súm, ktoré žalobca mal poskytnúť žalovanému.

40.Žalobcanevedelpreukázaťsúdukedyprevzalžalovanýjehovýzvu-pokusozmierzodňa19.1.2016.
Žalobca potvrdil, že zo sumy 92 777 Eur, ktorá je uvedená v zmluve o pôžičke mu žalovaný vrátil sumu
46 745,56 Eur, ktorú započítal do tejto pôžičky a žaluje len rozdiel medzi týmito sumami, teda sumu

46 031,44 Eur a zároveň aj sumy poskytnuté bez uzavretia písomnej zmluvy o pôžičke, ktoré poskytol
žalovanému spolu v sume 26 000 Eur.

41. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

42. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

43. Podľa ust. § 558 citovaného zákona, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

44. Podľa ust. § 563 citovaného zákona, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

45. Podľa ust. § 100 ods. 1 citovaného zákona, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

46. Podľa ust. § 101 citovaného zákona, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

47. Podľa ust. § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do

dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní
uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

48. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

49. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý v ustanovení § 3
uvádza, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

50. Zmluva o pôžičke je zmluvou neformálneho charakteru (reálnou zmluvou) čo znamená, že zmluvné
strany môžu zmluvu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ichdojednania, pričom k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Podstatnými
náležitosťami takejto zmluvy je dohoda o

1. prenechaní druhovo určených vecí,
2. vrátenie vecí rovnakého druhu,
3. dočasnosť prenechania,
4. faktické odovzdanie veci dlžníkovi.

51. Hoci dohoda o dočasnosti prenechania veci je podstatnou náležitosťou zmluvy, neznamená to, že
je potrebné dohodnúť aj presnú dobu vrátenia. Ak totiž presná doba vrátenia nie je dohodnutá, uplatní
sa ustanovenie § 563 OZ. Nie je však vylúčené, aby zmluvné strany dohodli, že čas z plnenia dlhu je
ponechaný na vôli dlžníka. V takomto prípade časť plnenia určí na návrh veriteľa súd podľa okolností
prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi. Okrem uvedených podstatných náležitostí zmluvy
podmieňujúcich existenciu daného vzťahu, najčastejším pravidelným dojednaním je dojednanie odplaty.

Pri peňažnej pôžičke je to dohoda o úrokoch. Vtedy, ak zmluvné strany nedojednajú odplatu, má sa za to,
že zmluva je bezodplatná. Bezodplatnosť zmluvy však neznamená, že v prípade omeškania nemožno
uplatňovať nároky vyplývajúci z omeškania dlžníka.

52. Zmluva o pôžičke je neformálnou ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky

(peňazí) veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním
krátkou cestou. Od zmluvy o pôžičke treba odlíšiť tzv. dlžobný úpis, ktorým dlžník písomne potvrdzuje,
že dlhuje veriteľovi určitú sumu; tento úpis môže byť dlžníkom vydaný aj po uzavretí zmluvy a môžu
byť s ním spojené i účinky uznania dlhu. Jeho existencia uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v tom, že
dôkazné bremeno ohľadne dlhu v tej výške na akú vyznela dlžobný úpis prechádza z veriteľa na dlžníka

(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo/55/98).

53. Nespornou skutočnosťou v tomto konaní je, čo aj obe procesné strany potvrdili, že nedošlo k
reálnemu odovzdaniu sumy 2 795 000 Sk (t.j. v súčasnosti 92 777 Eur) žalobcom ako veriteľom
žalovanému ako dlžníkovi dňa 3.4.2008, kedy bola stranami sporu vyhotovená písomná zmluva o

pôžičke na túto sumu.

54. Súd dospel k záveru, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi stranami sporu dňa 3.4.2008 je neplatná,
pretože nedošlo k reálnemu odovzdaniu sumy uvedenej v zmluve o pôžičke zo strany žalobcu ako
veriteľa žalovanému ako dlžníkovi. V danom prípade tento právny úkon súd vyhodnotil ako tzv. dlžobný

úpis, ktorým žalovaný potvrdil, že mu žalobca ako veriteľ požičal sumu 2 795 000 Sk t.j. 92 777 Eur
poukazujúc na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR..

55.Súdktejtoskutočnostiuvádza,žeobeprocesnéstranypotvrdili,žekodovzdaniutejtosumyuvedenej
v zmluve o pôžičke došlo ešte pred podpisom zmluvy o pôžičke v niekoľkých častiach niekoľkokrát,

pričom tieto sumy si požičal žalovaný od žalobcu a hoci boli určené pre syna žalovaného A. povinnosť
vrátiť dlh mal žalovaný. Vyplýva to jednak z uznania dlhu / dlžobného úpisu/, ale aj z výpovede
žalovaného pred súdom kde potvrdil, že všetky skutočnosti uvedené v žalobe prebehli tak ako sú v
žalobe uvedené. Neskôr účelovo zmenil žalovaný výpoveď, že vypovedal pred súdom pod stresom.
To, že sa žalovaný skutočne tieto peniaze zaviazal vrátiť ako dlžník veriteľovi t.j. žalobcovi vyplýva aj

z výpisov z účtu predložených žalobcom, z ktorých vyplýva, že žalovaný splácal poskytnuté finančné
prostriedky žalobcovi ako svojmu veriteľovi v rôznych finančných čiastkach, pričom poslednú platbu
uskutočnil v júni 2013.

56. Nespornou skutočnosťou, ktorú potvrdili strany sporu je aj to, že z tejto sumy 92 777 Eur žalovaný

už vrátil žalobcovi sumu 46 745,56 Eur, teda zvyšok tejto sumy súd vyčíslil vo výške 46 031,44 Eur.

57. Lehota splatnosti tejto sumy bola v neplatnej zmluve o pôžičke uvedená do 31.12.2013, pretože
časový harmonogram uvedený v článku II. tejto zmluvy bol len tzv. rámcom koľko peňazí by mal žalovaný
splatiť v jednotlivých rokoch žalobcovi. Súd mal za to, že týmto dlžobným úpisom žalovaný uznal výšku

požičaných finančných prostriedkov od žalobcu, čím došlo k začatiu plynutia desaťročnej premlčacej
lehoty uvedenej v Občianskom zákonníku. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že táto suma vo výške
46 031,44 Eur je premlčaná.58. Predmetom žaloby bola aj ďalšia časť finančných prostriedkov požičaná žalobcom žalovanému vo
výške 26 000 Eur, ktoré mu požičal vo výške 6 000 Eur dňa 20.12.2009, dňa 17.5.2013 vo výške 5 000
Eur, 12.7.2013 vo výške 12 000 Eur a 19.7.2013 vo výške 3 000 Eur. Aj voči tejto sume vzniesol námietku

premlčania . Žalovaný tvrdil, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu tejto sumy žalobcom žalovanému,
pričom však žalovaný uznal sám vo svojej výpovedi, že tieto peniaze prevzal od žalovaného v tých
dňoch a v takých sumách ako sa uvádza v žalobe.

59. Pri sume 26 000 Eur, teda pri jednotlivých čiastkových sumách, nebola dohodnutá lehota splatnosti.

Preto mal súd mal za to, že žalobca prvýkrát vyzval písomne dňa 19.1.2016 žalovaného aby mu v
lehote 15 dní od prevzatia tejto výzvy zaplatil žalovanú istinu, avšak nepreukázal deň, kedy túto výzvu
prevzal žalovaný. Preto súd vychádzal pri určení dňa splatnosti sumy 26 000 Eur z ustanovenia § 563
Občianskeho zákonníka a považoval za výzvu na plnenie prevzatie žaloby žalovaným, ktorý prevzal
žalobu dňa 25.5.2016, plniť mal žalobcovi dňa 26.5.2016, čo však neurobil a preto je v omeškaní od
27.5.2016. Z týchto dôvodov tak suma 26000 EUR nemôže byť premlčaná a námietka premlčania

uplatnená žalobcom je nedôvodná.

60. Súd považoval výpoveď svedka A. za nedôveryhodnú vzhľadom na príbuzenský pomer k
žalovanému i k tomu, že rozporuplne vypovedal ohľadom prevzatia pôžičky, ohľadom splácania pôžičky,
nevedel sa vyjadriť kedy a v akých sumách mal preberať túto pôžičku on.

61. Súd má za to, že hoci tieto finančné prostriedky prevzal žalovaný a mali byť použité pre jeho syna,
reálne zmluvy o pôžičke uzavrel žalovaný so žalobcom ústnou formou, tým, že prevzal tieto sumy od
žalobcu, čo potvrdil aj vo svojej prvej výpovedi pred súdom. Na základe takto zisteného skutkového
stavu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 72 031,44 Eur, žalobu v časti o 2 Eur zamietol z

dôvodu, že žalobca žiadal priznať sumu 72 033,44 EUR, avšak rozdiel medzi požičanými a vrátenými
peniazmi zo strany žalovaného je 72 031,44 Eur a nie suma 72 033,44 Eur.

62. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi zo sumy 46 031,44 Eur od 1.1.2014 tak ako bolo dohodnuté
v tzv. dlžobnom úpise zo dňa 3.4.2008, kedy bola výška úroku z omeškania 5,15 % ročne.

63. 5 % ročný úrok z omeškania súd priznal žalobcovi zo sumy 26 000 Eur od 27.5.2016, kedy sa dostal
žalovaný do omeškania so zaplatením tejto sumy. Z uvedeného dôvodu keďže žalobca žiadal úrok z
omeškania vo výške 5,15 % ročne z celej žalovanej istiny 72 033,44 Eur od 1.1.2014 do zaplatenia, súd
v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.

64. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.

65. V danom prípade mal žalobca plný úspech vo veci okrem sumy 2 Eur, tento neúspech považoval

súd za minimálny, preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.

66. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.