Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/27/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412203704
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6412203704.6

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu T.. Y. T.,
B.. XX. XX. XXXX, U. O. L. K. XXXX/XX, X., právne zastúpeného JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom SNP 70/36, 960 01 Zvolen, proti žalovanej Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00
151 866, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.000,- € v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa doručenou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu
nemajetkovú ujmu v súlade s § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. vzhľadom na ujmu mu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím vo výške 20.000,- € s príslušenstvom. Poukázal na to, že Uznesením
vyšetrovateľa ÚJaKP OR PZ Žiar nad Hronom bolo dňa 20.07.2007 pod sp. zn. C.-XXX/OEK-Z.-XXXX
postupom podľa § 199 Tr. poriadku začaté trestné stíhanie za zločin sexuálneho zneužívania podľa §

202 ods. 2 Tr. zákona a nadväzujúcim uznesením zo dňa 20.07.2007 bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. por.
vznesené obvinenie voči žalobcovi pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 2 Tr. zákona
za skutky, ku ktorým malo dôjsť v období od 14.07.2007 do 20.07.2007 voči maloletým dievčatám P. H.
a Y. T. R.. V rámci trestného konania bolo pochybným a zákonu odporujúcim spôsobom uskutočnené
jeho zadržanie. Voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť, ktorú prokurátorka Okresnej
prokuratúryvŽiarinadHronompostupompodľa§193ods.1písm.c)Tr.por. zamietla.Vrámcitrestného

stíhania bolo nariadené vyšetrenie duševného stavu žalobcu znalcami z odboru psychiatrie, sexuológie
a psychológie ( na podklade uznesenia vyšetrovateľa PZ z 28.08.2007, vo výroku ktorého T.. Y. T. označil
za osobu stíhanú pre trestný čin sexuálneho zneužívania. Uznesením zo dňa 25.08.2011 sp. zn. X L.
XXX/XX - XXX prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom postupom podľa § 215 ods. 1
písm. b/ Tr. por. trestné stíhanie Y. T. ako obvineného zastavila, nakoľko je nepochybné, že skutok,
ktorý sa mu kladie za vinu, nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Žalobca poukázal

v žalobe na RTO, že nebyť trestného stíhania, nebol by nútený strpieť, resp. podrobiť sa jednotlivým
trestno-procesným úkonom, a to predovšetkým zadržaniu, väzbe a ostatným vyšetrovacím úkonom. S
nezákonnosťou uznesenia o vznesení obvinenia je následne spojená nezákonnosť a vadnosť všetkých
úkonov ako aj rozhodnutí vykonaných voči žalobcovi v trestnom konaní. Ďalej žalobca poukázal na
to, že v súvislosti s obvinením a trestným stíhaním ( prípravným konaním ) voči jeho osobe došlo k
viacerým pochybným a neprocesným úkonom a situáciám, kedy bola narušená a znížená jeho ľudská

dôstojnosť, zasiahnuté jeho súkromie a poškodené dobré meno do takej miery, že mu to prinieslo vážne
problémy s ktorými sa nedokáže vysporiadať do dnešných dní. Zraňujúco a ponižujúco pôsobilo naneho zadržanie a umiestnenie v policajnej cele, kam si ho chodili s ironickými úsmevmi na tvárach
a posmešnými komentármi prehliadať rôzni policajti. Žalobca od prepustenia na slobodu po začatí
trestného stíhania bol vystavovaný v súkromnom živote nepriaznivým následkom, ku ktorým došlo v

priamej príčinnej súvislosti s trestným stíhaním. Zo strany okolia, priateľov i známych čelil nevhodným
otázkam a prejavom, navyše sa jeho okolie k nemu začalo správať so zvýšenou opatrnosťou, chladne,
s odstupom a opovrhovaním. Trestné stíhanie Y.. T.Ď. nepriaznivo zasiahlo aj jeho najbližších rodinných
príslušníkov, a to najmä rodičov, ktorí bývajú na dedine a počas trestného stíhania boli vystavovaní
nepríjemnémutlakuzostranyokolia,ajvsúvislostisbudúcnosťousyna.Ajvplyvomokolnostísúvisiacich

právesjehoperzekúciousarozpadolajjehovzťahspriateľkou.Prisvojompresvedčeníonevinežalobca
znevažujúco vnímal aj vyšetrovateľom PZ nariadené vyšetrenie duševného stavu prostredníctvom
psychiatrov, psychológov a sexuológov, vrátane falopletyzmografického vyšetrenia, ktorého cieľom bolo
zistiť reaktivitu vyšetreného na jednotlivé podnety so sexuálne relevantnými obsahmi prostredníctvom
zmien na pohlavných orgánoch zaznamenávaných prístrojom v podobe krivky. Trestné stíhanie trvajúce
5 ( päť ) rokov navodzovalo stav, že polícia, a nadväzne aj ostatní, nazerajú na žalobcu ako na

devianta, z čoho pramenili aj jeho psychické problémy, napr. problémy so spánkom. Neistota z jeho
budúcnostivkombináciisopsychickýmiproblémami,pocitomhanbyarozchodomspriateľkouspôsobila,
že poškodený stratil zmysel a cieľ v živote, stratil značný záujem o dianie okolo seba. Doteraz má
problémy s nadväzovaním známostí so ženami, pretože jeho nedôvera k ženám mu neumožňuje sa k
nim ani priblížiť. Zároveň u poškodeného pretrvávajú pocity menejcennosti či obavy a neistota, že keď sa

k nejakej žene priblíži, zopakuje sa situácia spojená s trestným oznámením. Opakovane máva úzkostlivé
sny v ktorých sa odohráva rovnaká scéna, že bude krivo odsúdený. Podľa intenzity opakovania aj
po niekoľkých rokoch má obavy, že sa tohto strachu už nikdy nezbaví. Žalobca poukázal na to, že
trestné stíhanie vedené na základe nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia v priamej príčinnej
súvislosti spôsobilo u neho v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vznik závažnej ujmy, pri

ktorej konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a ktorú ani nemožno uspokojiť
inak, preto mu vznikol voči Slovenskej republike nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v
peniazoch. Keďže žalovaný zaujal k jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
dňa 25.11.2011 odmietavé stanovisko vyjadrené v podaní zo dňa 06.03.2012, obrátil sa so žalobou na
súd.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Vo svojom
vyjadrení k žalobe namietol nedostatok právomoci civilného súdu konať v tejto veci, nedostatok
procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako orgánu konajúceho v mene
Slovenskej republiky a nakoniec neopodstatnenosť podanej žaloby. Žalovaný poukázal na to, že
civilné súdy nie sú príslušné určovať, či postup orgánu činného v trestnom konaní bol správny alebo

nesprávny, nakoľko neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by oprávňovalo súd v občianskom
súdnom konaní, aby zasahoval do trestného konania tým, že by posudzoval postup orgánov činných
v trestnom konaní. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že dozor nad dodržiavaním zákonnosti v
danom trestnom konaní vykonávala prokurátorka, ktorá sťažnosť žalobcu smerujúcu voči uzneseniu
o vzneseniu obvinenia zamietla ako neopodstatnenú, čo malo za následok, že uznesenie o vznesení

obvinenia nadobudlo právoplatnosť, z uvedeného dôvodu má byť orgánom procesne spôsobilým
konať za Slovenskú republiku Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Prokurátor vystupoval v
trestnom konaní ako garant zákonnosti aj ohľadne postupu policajta (policajtov) resp. vyšetrovateľa v
predmetnom trestnom konaní, preto nesie zodpovednosť za zákonnosť a aj za správnosť úradného
postupu povereného príslušníka OR PZ pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní.

Žalovaný poukázal na odpoveď Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2007 č. k.
N. L. XX/XX-XX ako reakciu na mimoriadny opravný prostriedok žalobcu proti uzneseniu o vznesení
obvinenia,zktorejjednoznačnevyplýva,ženebolizistenépodmienkyprezrušenieuzneseniaovznesení
obvinenia žalobcovi, nakoľko v posudzovanej trestnej veci bol zistený stav, ktorý dovoľoval policajtovi
(vyšetrovateľovi) vzniesť obvinenie, ako aj na skutočnosť, že v uznesení o zastavení trestného stíhania

voči osobe žalobcu nie je konštatované, že by uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané nezákonne.
Pokiaľ ide o nariadenie a vykonanie vyšetrenia duševného stavu vrátane falopletyzmografického
vyšetrenia, nemožno tento postup označiť za nesprávny, nakoľko sa jednalo o bežný postup v súvislosti
so zabezpečením dôkazov pre účely trestného konania, keďže proti žalobcovi bolo vznesené obvinenie
pre zločin sexuálneho zneužívania. Podľa žalovaného ani umiestnenie žalobcu do cely predbežného

zaistenia nemožno označiť za nesprávny úradný postup, nakoľko policajti postupovali v súlade so
zákonom, čo vyplýva aj z vyšetrovacieho spisu, a navyše žalobca v súlade s § 210 TP nenamietal
umiestnenie do cely predbežného zaistenia a ani prokurátor vykonávajúci dozor (§ 230 ods. 1 TP)
nekonštatoval v súvislosti s týmto umiestnením žalobcu porušenie zákonu (§ 230 ods. 2 TP). Kžalobcom namietanému porušeniu ust. § 85 ods. 4 TP v súvislosti so zadržaním jeho osoby, žalovaný
uviedol, že je pravdou, že policajti porušili povinnosť § 85 ods. 4 TP. nakoľko žalobcu ako podozrivého
nevypočuli i keď s dôvodmi zadržania bol žalobca oboznámený, na čo poukázala vo svojej odpovedi

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2007 č. k. N. L. XX/XX, avšak Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky vo svojej odpovedi zároveň uviedla, že pre opodstatnenosť vznesenia
obvinenia sú právne irelevantné aj pochybenia policajta pri nerešpektovaní ustanovenia § 85 ods. 4 TP,
z čoho jednoznačne vyplýva, že neexistuje nijaká príčinná súvislosť medzi porušením tejto povinnosti
a vznesením obvinenia, čiže teda neexistuje ani príčinná súvislosť medzi porušením tejto povinnosti

a škodou, ktorá mala žalobcovi v súvislosti s vedením trestného stíhania voči jeho osobe vzniknúť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu
o náhradu škody v celom rozsahu zamietol.
3. Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci rozhodol rozsudkom č. k. XXC XX/XXXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.000,- € titulom
náhrady škody spolu s príslušným úrokom z omeškania. Predmetný rozsudok odvolací súd uznesením

č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia v pôvodnom konaní a súd v danom smere nevykonal riadne
dokazovanie, najmä ohľadne intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi
v rodine, v spoločnosti a podobne.

4. Prvostupňový súd opakovane prejednal vec v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, a to
oboznámením celého obsahu spisu XT/XXX/XXXX v spojení s pripojeným vyšetrovacím spisom,
výsluchom žalobcu, písomným prehlásením otca žalobcu Y.Á. T., oboznámením písomnej svedeckej
výpovedematkyžalobcuT.T.,výsluchomsvedkov-Y.P.,W.V.,Y.T.,N..W.V.,akoajostatnýmilistinnými

dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Z obsahu trestného spisu súd zistil, že žalobca bol rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad
Hronom, Obvodné oddelenie PZ Banská Štiavnica zaistený dňa XX.XX.XXXX o 20.30 hod. nakoľko mal
byť v rekreačnej oblasti jazera Počúvadlo pod chatou „Svitáčik“ pristihnutý pri páchaní protiprávneho

konania a jestvovala dôvodná obava, že bude v ňom pokračovať. Dňa 20.07.2007 bolo uznesením č.
Č.: C.-XXX/OEK-Z.-XXXX vznesené voči žalobcovi obvinenie za zločin sexuálneho zneužívania podľa §
202 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 15.07.2007 mal napadnúť v rekreačnej
oblasti pri jazere Počúvadlo maloletú T. R., B.. XX.XX.XXXX takým spôsobom, že jednou rukou ju chytil
za pravú ruku a druhou rukou sa jej snažil stiahnuť tričko, pričom ona sa bránila, poškriabala ho a

následne začala kričať, na čo ju menovaný pustil a odišiel preč. Následne dňa 20.07.2007 mal fyzicky
napadnúť maloletú P. H., B.. XX.XX.XXXX takým spôsobom, že ju chytil oboma rukami zozadu za
ramená a potom za prsia, pričom táto začala kričať a začala sa brániť rukami, na čo ju menovaný pustil
a odišiel preč do lesného porastu. Voči predmetnému uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia
podal žalobca opravný prostriedok (sťažnosť), ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Žiar nad

Hronom č. XPv XXX/XX-X zo dňa 02.08.2007 zamietnutá ako nedôvodná. V priebehu trestného konania
došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku zo zločinu sexuálneho zneužívania na zločin obmedzovanie
osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Dňa 25.08.2009 podala Okresná
prokuratúra Žiar nad Hronom na žalobcu obžalobu za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa §
183 ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorú

obžalobu následne písomným podaním zo dňa 01.06.2010 (na súde podané 01.06.2010) zobrala späť.
Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením sp. zn. XT XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX zobral v súlade
s § 239 ods. 1 Trestného poriadku vzatie obžaloby späť okresným prokurátorom v Žiari nad Hronom
na vedomie. Následne dňa 02.08.2010 bola opakovane podaná obžaloba na žalobcu za dvojnásobný
zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona z poukazom

na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorá bola uznesením súdu sp. zn. XT XXX/XXXX-XXX
zo dňa XX.XX.XXXX odmietnutá a vec bola vrátená späť prokurátorovi so zdôvodnením, že výsluchy
maloletých svedkýň (občianky Ruskej federácie a Ukrajinskej republiky), ktoré boli vypočuté za účasti
prekladateľa, ktorý nebol do konania pribratý zákonným spôsobom a neskôr bol vo veci vypočutý ako
svedok, sú v konaní pred súdom nepoužiteľné. Uznesením odvolacieho súdu sp. zn. XTo XXX/XXXX-

XXX zo dňa XX.XX.XXXX bola sťažnosť okresného prokurátora voči uvedenému uzneseniu zamietnutá
ako nedôvodná. Následne Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom uznesením sp. zn. XPv XXX/XX-
XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodla o zastavení trestného stíhania žalobcu s odôvodnením, že konanie
obvineného (žalobcu) nie je takej intenzity, aby naplňovalo skutkovú podstatu zločinu obmedzovaniaosobnej slobody podľa § 183 ods.1, 2 písm. d) Trestného zákona, jeho konanie by mohlo byť právne
kvalifikované ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
o priestupkoch, ktorý vzhľadom na uplynutú premlčaciu dobu nie je možné prejednať. Predmetné

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2011.

6. Z obsahu vyšetrovacieho spisu Č.: C.-XXX/OEK-Z.-XXXX súd zistil, že v priebehu trestného
konania, v rámci prípravného konania bol vydaný príkaz na vyšetrenie duševného stavu žalobcu.
Na základe daného príkazu bol v rámci trestného konania vypracovaný znalecký posudok znalcami

MUDr. Tiborom Ďurianom a MUDr. Petrom Vážnym, ktorí znalci zhodne dospeli k záveru, že menovaný
netrpí duševným ochorením, duševnou poruchou chorobného charakteru ani sexuálnou deviáciou. Ide
o osobnosť mentálne diferencovanú s nadpriemernými intelektovými schopnosťami s nižšou sexuálnou
diferencovanosťou, s nižšou pohlavnou aktivitou a nižšou vekovou vyhranenosťou pri preferencii
heterosexuálnej orientácie. U žalobcu vyšetrovaním nebola zistená sexuálna deviácia a jeho pobyt na
slobode znalci nevyhodnotili ako nebezpečný pre spoločnosť.

7.V rámci trestného konania bol vypracovaný na žalobcu aj znalecký psychologický posudok znalcom
PhDr. Jindřichom Cupákom Č.. XXX/XXXX, ktorý v jeho závere konštatoval, že sa jedná u žalobcu o
mentálne diferencovanú osobnosť s nadpriemernými intelektovými schopnosťami. Emotivita u neho je
menej diferencovaná, nezrelá, s prevahou introverzívneho prežívania, disponovaná k dysforii. Agresivita

nepatrí do trvalej výbavy jeho osobnosti. Sociálna adaptabilita je dobrá.

8. V rámci trestného konania bol taktiež vypracovaný znalecký posudok znalkyňou MUDr. Boženou
Castiglione (konzultant RNDr. Mgr. Dušan Kešický) Č.. XX/XX na základe uznesenia vyšetrovateľa
ORP PZ v Žiari nad Hronom, ktoré bolo zamerané na sexuologické a falopletyzmografické vyšetrenie

žalobcu. Zo záverov daného posudku vyplynulo, že ide o heterosexuálne orientovaného jedinca so
stabilnými tumescenčnými mechanizmami. Dominujú pozitívne odpovede na heterosexuálne objekty
v rannom dospelom veku bez preferencie potreby dominancie. Interpretácia výrazných negatívnych
reakcií na detské heterosexuálne objekty je nejednoznačná. Záznam nenasvedčuje pre prítomnosť
sexuálnej deviácie v zmysle preferencie detských a mladistvých ženských subjektov pri uspokojovaní

pohlavného pudu.

9. Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody žalobcu súd zistil, že žalobca bol
vyšetrovateľom prevzatý dňa 20.07.2007 o 20.30 hod. a zo zadržania bol prepustený 21.07.2007 o 4.00
hod. na príkaz prokurátora.

11. Žalobca T.. Y. T. v konaní pred súdom uviedol, že asi o 14.00 hod. v ten deň ho zobrali policajti,
umiestnili ho do cely predbežného zaistenia, zobrali mu telefón, nemohol s nikým komunikovať. Sedel
na zemi, ani jeho rodina nevedela kde je. Stále za ním chodil policajt, ktorý mu hovoril, že by bolo dobré,
aby sa sám priznal. Rodičia, keďže dlhšiu dobu neprišiel domov, obvolávali nemocnice, aj policajtov,

preto sa dozvedeli, že je v policajnej cele. Zo zadržania bol prepustaný v noci o 4.00 hod.. Matke aj
priateľke musel vysvetľovať čo sa stalo, obe plakali. Až neskôr mu došlo v akej situácii sa nachádza.
Nadchádzajúce mesiace ho začali vyšetrovať, doručovať mu rôzne pokyny, rozhodnutia, musel chodiť
na rôzne vyšetrenia. Celú situáciu dusil v sebe, niečo porozprával sestre, niečo rodičom, avšak uzatvoril
sa do seba, nechcel o tom veľmi rozprávať. Kolegovia v práci na neho krivo pozerali, začali sa s ním baviť

inak, neúprimne. Uzavrel sa do seba, nechcel nikam chodiť, prestal športovať. Vzhľadom k tomu, že
pracoval ako farmaceutický reprezentant, musel komunikovať s lekármi, chodiť s nimi po večierkoch na
rôzne akcie, avšak jemu sa nechcelo. Jeho výkonnosť v práci v tom čase klesala, taktiež aj predaj liekov,
preto dostal v práci výpoveď. Pred daným trestným konaním bol aktívny v spevokole, chodil pozerať
futbal, potom tam prestal úplne chodiť. Odvtedy sa z neho stal prchký cholerik, zmenil svoj postoj k

ženám, doposiaľ si nenašiel žiadnu ženu, ani nikoho nechce, ani deti. V ďalšom žalobca na otázky súdu
uviedol, že na ukončení pracovného pomeru sa v tom čase so zamestnávateľom dohodol, avšak bolo to
z toho dôvodu, že nedosahoval v práci dobré výsledky. Pokiaľ ide o jeho vzťah s priateľkou, v tom čase
priateľka celé dni plakala, intímne spolu vôbec nežili. Aj keď mu priateľka tvrdila, že mu verí, potrebovala
danú situáciu stráviť. Asi po dvoch rokoch sa s priateľkou rozišli, nakoľko si našla iného priateľa. Pokiaľ

ideozamestnanie,potomakoukončilsvojpracovnýpomerakofarmaceutickýreprezentantmalotvorenú
živnosť, avšak nemal nejaké veľké projekty. Zamestnal sa na trvalý pracovný pomer až v októbri 2017,
prijali ho na pozíciu do STV, kde ho práca baví. Odbornú pomoc v tom čase nevyhľadal, užil len jednu
krabičku tabletiek na upokojenie. Predtým sa chodil pozerať na futbal, bol aktívny aj v spevokole a taktiežhrával aj hokej. Pokiaľ ide o hokej, asi pol roka po začatí trestného konania sa stiahol a prerušil aj túto
aktivitu, avšak následne začal na hokej chodiť. Predtým mal kamarátov, priateľku, s ktorými chodieval
von. Teraz sa stretáva s priateľmi iba v nedeľu pred kostolom, avšak veľmi von nechodí. Táto zmena

sa odvíja od toho čo sa stalo. Zvlášť dehonestujúco vnímal sexuologické vyšetrenie, kde ho vyšetrovala
žena, musel sa vyzliecť od pása dole, doktorka mu prezerala prirodzenie, obchytávala ho. Taktiež
absolvoval falopletyzmografické vyšetrenie, kde mu na pohlavný úd nastavili špirálu a ukazovali mu fotky
detí, žien, mužov, ako aj spoločné fotky a skúmali, ako na ne reaguje. Bol to pre neho veľmi zlý zážitok.
Taktiež v rámci trestného konania vyšetrovali jeho duševný stav traja znalci, robili mu psychologické

testy, musel odpovedať na rôzne otázky, ktoré smerovali k tomu či nie je pedofil.

12. Svedok Y. P. v konaní pred súdom uviedol, že je kamarátom žalobcu od detstva. Poukázal na to,
že žalobca niekedy chodieval často na Dekýš, problém začal vtedy, keď ho riešila polícia za nejaký
skutok. Vzhľadom k tomu, že sú malá dedina, v dedine sa to riešilo, preto zostával viacej v Bratislave.
Dovtedy často hrávali futbal na ihrisku, avšak potom prestal na futbal chodiť. Viacej sa uzavrel do seba.

Predtým chodievali na futbal takmer každý večer pokiaľ boli na Dekýši, potom spolu chodievali na pivo,
debatovali, smiali sa spolu. Po dedine sa rozchýrilo, že ho zobrala polícia, nakoľko mal obťažovať nejaké
dievčatá na jazere. Žalobca mu uvedenú situáciu spomínal, avšak konkrétnosti si nepamätá. Predtým
bol žalobca veľmi spoločenský, vtipný, bola s ním sranda. Po danej udalosti sa viacej uzavrel do seba,
spolu sa už toľko nestretávali, nerozprávali sa. Žalobca už nebol taký veselý, vyzeral ako keď má človek

starosti. Uvedený skutok riešili chlapi pri pive v krčme, smiali sa z toho.

13. Svedkyňa Y. T., sestra žalobcu, v konaní pred súdom uviedla, že brat býval predtým komunikatívny,
veľmi spoločenský, neskôr sa do seba uzavrel, prestal chodiť do spoločnosti, zostával viac v Bratislave.
PredtýmpravidelnechodievalkrodičomnaDekýš,kdesastretávali,občasprišielajknejnaobed.Potom

k nej úplne prestal chodiť, vyhýbal sa jej, menej chodil aj k rodičom, prestal sa stýkať s kamarátmi. Pokiaľ
sa náhodou stretli u rodičov, tak sa zavrel v izbe, pozeral televízor, málo s nimi komunikoval. Svedkyňa
ďalej uviedla, že aj v práci prestal komunikovať, čo sa prejavilo na jeho produkcii. Dôsledkom toho bolo
taktiež to, že ho nechala priateľka, na ktorú bol nevrlý, preto nemala sily ďalej byť v takomto vzťahu a
rozišlasasním.Svedkyňaďalejuviedla,žepodľajejnázoruurčitevtomčasežalobcaprekonaldepresiu.

Momentálne je na tom už lepšie, avšak stále je uzavretý, nenadviazal žiadny vzťah s inou priateľkou.
Rodičia danú situáciu vnímali veľmi zle, zhoršil sa ich zdravotný stav, majú problém so srdcom. Mama
sa hanbila vyjsť na ulicu, nechcela o tom rozprávať. Svedkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ predtým brat rád
športoval, hral hokej, futbal, chodieval s priateľkou do kina, na diskotéky, na dovolenky, uvedené aktivity
okrem hokeja ukončil, v súčasnosti nemá priateľku, ani bližších priateľov.

14. Z listinného dôkazu - prehlásenia otca žalobcu Y. T. zo dňa 02.01.2018 súd zistil, že jeho syn bol od
malička veselý, vtipný, plný elánu do života, mal dobrú prácu, kde veľmi slušne zarábal a priateľku, s
ktorou chodil po dovolenkách a výletoch. Mal veľa kamarátov, hrával futbal a hokej, často chodieval von
s kamarátmi, nemal žiaden problém. Keď ho v lete 2007 obvinili zo sexuálneho obťažovania maloletých

na jazere Počúvadlo, všetko pre neho skončilo, úplne sa zmenil, uzavrel sa pred kamarátmi, pred
rodinou, pred celým svetom. Prestala pre neho existovať práca, šport, kamaráti, aj priateľka. Keď sa
kamaráti dozvedeli o tom, z čoho je obvinený, začali si z neho robiť žarty, prestali sa s ním stretávať. O
trestnom konaní sa taktiež dozvedeli aj v práci, nakoľko si musel pýtať voľno od zamestnávateľa. Syn sa
stával nervózny, zúrivý až agresívny. Z jeho rozprávania vie, že doma rozbil služobný notebook. Prestal

komunikovať s rodinou, so súrodencami, vyhýbal sa im. Jeho vzťah s priateľkou sa tiež veľmi zhoršil,
nakoniec sa začiatkom roka 2009 rozišli. Doposiaľ si nenašiel novú priateľku, žiadnu už nechce lebo sa
bojí, že by sa to všetko vrátilo. Z práce ho vyhodili v roku 2012. Novú prácu si našiel až po piatich rokoch.
S manželkou sa báli, aby si v tom čase niečo zo zúfalstva neurobil. Vedeli o každom jeho vyšetrení,
veľmi zle to prežíval. Po každom vyšetrení bol ticho pár dní, nekomunikoval s nimi, až po pár dňoch im

o vyšetrení podrobne porozprával. Zavrel sa v izbe na dlhé hodiny, kde len ležal a pozeral do steny, nič
pre neho neexistovalo. Občas počuli výkriky zúfalstva, mysleli si, že sa zbláznil.

15. Svedkyňa T. T., matka žalobcu, v konaní postupom podľa § 196 ods. 3 CSP podala písomnú
svedeckú výpoveď, v ktorej uviedla, že jej syn sa veľmi zmenil odvtedy ako ho obvinili a trestne stíhali.

Uzavrel sa do seba, nechcel doma o tom rozprávať. Predtým sa im zdôveril so všetkým čo sa stalo v
práci, s priateľkou a podobne. Po obvinení rozprávanie obmedzil iba na pár viet. Aj z toho mála, čo jej syn
povedal,vycítilaakoveľmihocelétrestnékonanieponižujeatrápi.Keďprišieldomov,prestalchodiťvon,
len sedel doma a pozeral televíziu alebo bol zavretý v izbe. O práci a o problémoch v práci sa dozvedelaaž neskôr, pretože o tom nič nehovoril. Taktiež nehovoril ani o problémoch s priateľkou, všetko dusil v
sebe. Stával sa agresívny a zlostný, s okolím sa začal hádať, čo dovtedy nerobil. Prestal sa zaujímať o
svetokoloneho,prestalchodiťšportovať.Danéobvineniemalonajehoživotajosobuveľmiveľkýdopad.

Zmenila sa jeho povaha, jeho psychika. Z veselého človeka sa stal neprístupný a mrzutý človek, ktorý
sa prestal stýkať s kamarátmi. Prácu si nevedel nájsť dlhých 5 rokov. Hoci predtým športoval takmer
každý deň, potom prestal hrávať futbal aj hokej. Tvrdeniam svojho syna o nevine dôverovala od úplného
začiatku. Všetci v rodine ho uisťovali, že pravda sa musí raz preukázať a bude spod obžaloby nakoniec
oslobodený a preukáže sa jeho nevina.

16. Svedkyňa N.. W. V., bývalá priateľka žalobcu, v konaní pred súdom uviedla, že ich partnerský vzťah
trval4roky,atoodroku2005doroku2009.Potrochrokochvzájomnéhospolužitiasazasnúbili,plánovali
spoločný život. V spoločnej domácnosti však nežili po celú dobu, cez víkend občas u žalobcu prespala.
Posledný polrok ich vzťahu to bolo intenzívnejšie, u žalobcu prespávala aj cez týždeň. Dôvodom rozpadu
ich vzťahu bola tá skutočnosť, že žalobca ju vo všetkom kontroloval, nedôveroval jej, nedával jej žiadnu

voľnosť vo vzťahu. Rozpad ich vzťahu nespája s vedením trestného konania voči žalobcovi, uviedla,
že sa domnieva, že ich vzťah by sa rozpadol postupom času aj tak. Pred vedením trestného konania
bol žalobca veselý, vtipný, avšak aj predtým do veľkej spoločnosti nechodieval. Potom, ako bolo voči
nemu vznesené obvinenie bol menej veselý, boli však aj také chvíle, keď bol zábavný a vtipný. Pripustila,
že neskôr býval výbušný, v niektorých veciach nespokojný, avšak nebol výrazne pesimisticky ladený.

Počas celej doby trvania ich vzťahu mu dôverovala v tom, že daný skutok neschápal. Pokiaľ ide o
jeho prácu, žalobca sa dlhšiu dobu vyjadroval tak, že ho uvedená práca nebaví, táto práca mu nebola
blízka. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobca aj pred vedením trestného stíhania, aj potom sa venoval
naďalej aktívne hokeju, ktorú činnosť neobmedzil. Ani predtým nevyhľadával väčšiu spoločnosť, mal pár
kamarátov, s ktorými sa občas stretával. Taktiež k rodine chodieval občas, nepostrehla veľkú zmenu v

jeho správaní v danom smere po začatí trestného stíhania. Aj pred začatím trestného konania žalobca
trávil väčšinu času spolu s ňou ako priateľkou, do väčšej spoločnosti často nechodili.

17. Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

18. Podľa § 5 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Ak bolo
nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo
na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

19. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok

podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

20. Podľa § 17 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.21. Podľa § 27b ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra
2008.

22. Vykonaným dokazovaním v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu súd dospel k záveru, že
nárok žalobcu je dôvodný. Pokiaľ ide o výhrady žalovaného ohľadne nedostatku právomoci civilných

súdov určovať, či rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní sú alebo nie sú zákonné, ako
aj ohľadne nedostatku procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako orgánu
konajúceho v mene Slovenskej republiky súd poukazuje na tú skutočnosť, že k uvedeným výhradám
sa vyjadril vo svojom rozhodnutí odvolací súd a tieto výhrady vyhodnotil ako nedôvodné a účelové.
Súd v danom smere plne poukazuje na odôvodnenie odvolacieho súdu, ktorými je v celom rozsahu
viazaný. V danej veci je nepochybne ustálené, že problematika uplatňovania náhrady škody z titulu

prípadného protizákonného rozhodnutia je po právnej stránke „občianskoprávnou vecou“ a na jej
prejednanie je preto príslušný všeobecný súd podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení rozhodnom
pre posúdenie veci (predpisy účinné do 31.12.2008). Právomoc na prejednanie danej veci je súdom
zverená priamo zákonom č. 514/2003 Z.z.. Súd v uvedenom konaní nehodnotí postup orgánov činných
v trestnom konaní, avšak vychádza len z výsledku tohto konania. Odvolací súd hodnotil námietku

žalovanéhoohľadnenedostatkuprocesnejspôsobilostiMinisterstvavnútraSRakonedôvodnúaúčelovú
s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX Z. XX.XX.XXXX, z ktorého
vyplýva, že pokiaľ v danej veci prichádza do úvahy ako orgán konajúci v mene štátu jednak Ministerstvo
vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR, je potom rozhodujúce, na ktorom orgáne bola podaná
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V danom prípade žalobca podal žiadosť

na prerokovanie jeho nároku na Ministerstvo vnútra SR, ktoré jeho žiadosti nevyhovelo. Z uvedeného
dôvodu je orgánom konajúcim v mene štátu v danom prípade Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
teda žalobca uviedol správnu procesnú legitimáciu žalovaného subjektu v konaní.

23. Na zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím vydaným pred 01.01.2009 sa vzťahuje právna

úprava 514/2003 Z. z. účinná do 31.12.2008.

24.Vdanomprípadesatrestnékonaniezačalouznesenímozačatítrestnéhostíhaniazodňa20.07.2007
s tým, že voči žalobcovi bolo vznesené obvinenie uznesením Č.:C.-XXX/OEK-Z.-XXXX J. XX.XX.XXXX,
pričom k zastaveniu trestného stíhania došlo až uznesením Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom

zo dňa 25.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2011. Zastavením trestného stíhania
vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. K zastaveniu
trestného stíhania došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. V
samotnom uznesení prokuratúra konštatuje, že skutok, ktorý bol kladený žalobcovi za vinu nie je
trestným činom. Zastavenie trestného stíhania má pritom rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o

začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, nakoľko predpoklad o spáchaní trestného činu nebol
potvrdený. K námietkam žalovaného v tom smere, že v danom prípade nebol naplnený zákonný
predpoklad podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., nakoľko právo na náhradu škody spôsobenú
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom súd uvádza, že uvedený

názor žalovaného nie je správny a rozhodovacou činnosťou súdov už bol prekonaný. V danom prípade
štát nesie zodpovednosť za konanie svojich orgánov. Nebyť daného trestného stíhania, žalobca by
nebol nútený strpieť jednotlivé procesné úkony v priebehu trestného konania. Z uvedeného dôvodu
je potrebné za vadné považovať všetky úkony, ktoré boli v trestnom konaní prevedené, teda od jeho
zadržania, umiestnenia do policajnej cely, po nariadenie vyšetrenia jeho duševného stavu, či iných

vyšetrení zisťujúcich prípadnú sexuálnu deviáciu žalobcu. Nie je pritom rozhodné ako orgány činné
v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní
potvrdilo. V preskúmavanej veci žalobca svoj nárok na náhradu škody vyvodzoval z uznesenia o
vzneseníobvineniazodňa20.07.2007,ktoréneúspešnenapadolsťažnosťou.Totouzneseniepovažoval
za nezákonné, lebo trestné stíhanie proti nemu nemalo byť vôbec vedené. Skutky, ktorých sa dopustil

neboli kvalifikované ako trestné činy, preto bolo následne trestné stíhanie zastavené. Z rozhodovacej
činnosti súdov vyplýva jednoznačný záver, že ten proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo
ten, kto bol spod obžaloby oslobodený má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením
o vznesení obvinenia. Uvedené právo nemá len ten, kto si obvinenie zavinil sám a ten, kto bol spodobžaloby oslobodený alebo bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný
trestný čin zodpovedný, alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný. Z
uvedeného dôvodu výhrady žalovaného v tom smere, že predmetné trestné konanie bolo vedené

zákonným spôsobom nemôže obstáť, keďže toto konanie bolo v závere zastavené práve z toho dôvodu,
že skutok, ktorý bol kladený žalobcovi za vinu nie je trestným činom. Z uvedeného je preto možné
jednoznačne vyvodiť záver, že predpoklad o spáchaní trestného činu žalobcom nebol v trestnom konaní
potvrdený, dokonca že takéto konanie nie je možné kvalifikovať ani ako trestný čin samotný.

25. Súd mal za preukázané, že v danom prípade boli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorými sú jednak existencia nezákonného rozhodnutia,
t.j. rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej existencia škody vyjadriteľnej v peniazoch
a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. V zmysle ustálenej súdnej praxe
štát zodpovedá za škodu spôsobenú začatím, či vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo
právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Zákon 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu

zodpovednosť štátu, bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Rozhodujúcim kritériom
zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je tak výsledok tohto konania. V konaní bolo
nepochybne preukázané, že trestné stíhanie vedené voči žalobcovi bolo prokurátorom Okresnej
prokuratúry v Žiari nad Hronom zastavené s konštatovaním, že skutok kladený žalobcovi za vinu nie
je trestným činom. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie

na tomto závere nič nemení. Už rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. XMCdo/XX/
XXXX bolo ustálené, že v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
ktorej podmienky upravuje § 6 zák. č. 514/2003 Z.z. nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene)
tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale splnenie tejto podmienky treba vykladať extenzívne. Za
ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade zastavenia trestného stíhania,

akktakémutorozhodnutiudošlopreto,žesanenaplnilpredpokladospáchanítrestnéhočinuobvineným,
má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre
nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to
znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Nárok na
náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa v danom prípade posudzuje ako nárok na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Žalobca v priebehu trestného konania využil
všetky riadne opravné prostriedky voči vydaným rozhodnutiam, podal sťažnosť proti uzneseniu o
vzneseníobvinenia,ktorábolaakonedôvodnázamietnutá.Súdpretodospelkzáveru,žežalobažalobcu
na náhradu škody v zmysle citovaného zákona je dôvodná.

26. V ďalšom sa súd zaoberal tým, či došlo k naplneniu ďalšej zákonnej podmienky v súlade s §
17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., teda že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím žalobcovi a je potrebné
uvedenú nemajetkovú ujmu nahradiť žalobcovi v peniazoch. Súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho
súdu v danom smere doplnil dokazovanie výsluchom svedkov, ako aj oboznámením trestného

spisu a dospel k záveru, že boli naplnené zákonné predpoklady na priznanie nemajetkovej ujmy
žalobcovi v peniazoch. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že trestné stíhanie
malo dôsledky tak na osobu žalobcu, ako aj na jeho blízku rodinu, na jeho súkromný život. Hoci
výšku nemajetkovej náhrady súd určuje voľnou úvahou, nemôže ísť o úvahu svojvoľnú, avšak táto
musí byť v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Súd v danom smere skúmal predovšetkým intenzitu,

trvanie a rozsah nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na jeho postavenie v
rodine, v spoločnosti, v pracovnom živote a pod.. Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pri
tom na dve hľadiská, a to na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu
došlo. Súd pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy zobral do úvahy predovšetkým tú skutočnosť,
že samotné trestné konanie trvalo od 20.07.2007 do 10.09.2011, teda viac ako 4 roky. Takéto

dlhé obdobie nevyhnutne muselo vplývať na psychiku žalobcu, na jeho osobný aj súkromný život.
Žalobca počas celého obdobia bol vystavovaný jednotlivým procesným úkonom vyšetrovateľa, či
prokuratúry, musel sa podrobiť nariadeným vyšetreniam duševného stavu, či sexuologickému vyšetreniu
zameranému na zisťovanie jeho prípadnej deviácie. Je potrebné poukázať na to, že predmetné
vyšetrenia obzvlášť závažným spôsobom zasahovali do osobnostnej sféry žalobcu, do jeho telesnej aj

duševnej integrity. Je nepochybné, že uvedené vyšetrenia, vzhľadom na ich charakter, musel žalobca
vnímať dehonestujúco a ponižujúco. V rámci celého trestného konania musel žalobca okrem vyšetrenia
duševného stavu, kedy bol skúmaný niekoľkými znalcami absolvovať aj sexuologické vyšetrenie, ktoré
pokiaľ ide o falopletyzmografické vyšetrenie realizovala dokonca osoba ženského pohlavia, a nakoniecbol konfrontovaný aj so samotným úkonom zaistenia a zadržania, kedy v cele policajného zadržania
strávil viac ako 12 hodín. Z vykonaných výsluchov svedkov vyplynulo, že o uvedenom konaní ako aj
o skutku, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu sa dozvedelo jeho blízke okolie, a to tak v mieste jeho

bydliska, ako aj pracovisku. Je preto pochopiteľné, že uvedená skutočnosť, a to aj vzhľadom na dĺžku
trvania trestného konania, závažným spôsobom zasiahla do súkromia žalobcu. S ohľadom na uvedené
skutočnosti, predovšetkým na dĺžku trvania trestného konania, na nepríjemné procesné úkony, ktoré
musel žalobca v priebehu trestného konania zdržať súd dospel k záveru, že samotné konštatovanie
porušenia jeho práva nie je postačujúce a je potrebné priznať mu satisfakciu v podobe nemajetkovej

ujmy, ktorú súd určil v sume 8.000,- Eur. Naopak, súd musí poukázať na to, že pokiaľ žalobca v
konaní tvrdil, že dané trestné konanie zasiahlo aj do jeho partnerského vzťahu, či do pracovného života,
súd vykonaným dokazovaním nemal tieto skutočnosti za preukázané. V konaní vypočutá priateľka
žalobcu k ich rozchodu uviedla, že dané trestné konanie nebolo dôvodom rozpadu ich vzťahu. Za
dôvod ich rozchodu považovala tú skutočnosť, že žalobca ju počas celého trvania vzťahu neprimerane
kontroloval, čo sa podpísalo pod kvalitu ich vzťahu a neskôr aj pod rozpad ich partnerského zväzku.

Samotná priateľka žalobcu uviedla, že bez ohľadu na prebiehajúce trestné konanie by časom došlo k
ich rozchodu vzhľadom na nezrovnalosť ich pováh a na vekový rozdiel. Súd taktiež v danom smere
poukazuje na tú skutočnosť, že trestné konanie bolo začaté v júli 2007 pričom k rozchodu žalobcu
s jeho priateľkou došlo až o dva roky, čo je taktiež dôkazom toho, že prebiehajúce trestné konanie
nemalo zásadný vplyv na rozpad ich vzťahu. Naopak, priateľka žalobcu v konaní pred súdom uviedla,

že ich vzťah nabral hlbšiu intenzitu posledného polroka pred jeho rozpadom, kedy sa nasťahovala
do jeho domácnosti a dokonca sa so žalobcom zasnúbili. Taktiež, pokiaľ ide o ukončenie pracovného
pomeru žalobcu, súd nevzhliadol príčinnú súvislosť medzi skončením pracovného pomeru a vedením
trestného konania a to aj s poukazom na to, že v konaní výsluchom priateľky žalobcu vyplynulo, že
žalobca bol vždy uzavretejšej povahy, na danú prácu farmaceutického reprezentanta “nebol stavaný“,

keďže musel komunikovať s množstvom lekárov, zúčastňovať sa rôznych podujatí a večierkov, čo mu,
vzhľadom na introvertnosť jeho povahy, nevyhovovalo. A nakoniec, súd má za to, že uvedené trestné
konanie síce zasiahlo do prežívania žalobcu, čoho dôsledkom bola tá skutočnosť, že na určité obdobie
sa stiahol zo spoločenského života, avšak ako sám žalobca v konaní pred súdom potvrdil už po krátkej
dobe sa opätovne venoval niektorým aktivitám - napr. hokeju, teda nedošlo k úplnej absencii jeho

sociálnych väzieb. Na základe takto zhromaždených informácií súd dospel k záveru, že zásah vyvolaný
trestným konaním, jeho rozsahom a dĺžkou trvania zasiahol do súkromného života, ako aj do prežívania
samotného žalobcu, ktorý zásah súd ohodnotil nemajetkovou ujmou vyjadrenou v peniazoch na sumu
8.000,- Eur. Vo zvyšnej časti, keďže žalobca požadoval nemajetkovú ujmu vo výške 20.000,-€, súd
považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú, a preto ju z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

27. Súd taktiež zamietol žalobu žalobcu aj v časti, v ktorej žalobca požadoval priznať z nemajetkovej
ujmy aj úrok z omeškania, a to od okamihu uplynutia lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti zo
strany žalovaného uvedenej v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalobcu. Súd sa nestotožňuje
s názorom žalobcu, že žalovaný sa dostal do omeškania od daného dátumu, keďže žalovaný reálne

môže žalobcovi uhradiť nemajetkovú ujmu až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, a to v lehote,
ktorú súd určil vo výroku rozhodnutia. Ako už súd konštatoval vyššie, o tom, či žalobcovi vznikne v tom
ktoromprípadeprávonanemajetkovúujmuvyjadrenúvpeniazoch,akoajorozsahutejtoujmyrozhoduje
výlučne súd, a preto žalovaný môže plniť len na základe jeho právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ žalobca
vo svojej žiadosti uviedol sumu nemajetkovej ujmy, s ktorou žalovaný nesúhlasil, žalovaný nemohol

inak ako vyčkať na právoplatné rozhodnutie súdu, ktorý výšku tejto nemajetkovej ujmy ustálil v súlade
s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalovaný sa nemohol
dostať do omeškania so zaplatením nemajetkovej ujmy skôr ako uplynutím lehoty na plnenie stanovenej
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

28. O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania,
nakoľko žalobca bol vo svojom nároku úspešný, keďže súd uznal jeho nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch za dôvodný, krátil len jeho výšku, ktorá vychádzala z úvahy súdu. Ako už súd
konštatoval pri odôvodnení nepriznania úrokov z omeškania zo žalovanej nemajetkovej satisfakcie
žalobcovi, aj v prípade náhrady trov konania poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podáva svoj

žalobný návrh na súd v určitom rozsahu, pričom až na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd
úvahou ustáli výšku priznanej nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca v čase začatia súdneho konania nevie z
pochopiteľných dôvodov s určitosťou uviesť. Z uvedeného dôvodu, súd zohľadniac uvedenú skutočnosť,priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, pričom vyčíslenie trov konania žalobcu bude vychádzať
práve z priznanej sumy súdom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.