Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. september 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415208440
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8415208440.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr.MartinaBaranaaJUDr.AndrejaRadomskéhovexekučnejvecioprávneného:EOSKSISlovensko,
s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,85102Bratislava,IČO:35724803,zastúpeného:TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,
so sídlom, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: Y. Q., W.. XX.XX.XXXX,
F. K. - Y. XXX, XXX XX Q., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Kežmarok, č. k. 6Er/598/2015-44 zo dňa 06.02.2020, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“)
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz
Okresného súdu Bratislava V, č.k.: 1Zm/652/07-15 zo dňa 18.03.2008 v spojení s uznesením Okresného
súdu Bratislava V, č.k.: 1CbZm/40/2008-31 zo dňa 10.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 02.01.2009.. Citoval ust. § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 44 ods. 2, § 243h zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len Exekučný poriadok),

§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, čl. 2 písm. b), c) čl. 3 ods. 1, 2,
Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
a uviedol, že oboznámením sa s návrhom na vykonanie exekúcie a k nemu pripojených listinných
dôkazov súd ďalej zistil, že zmenka č. XXXXXXX 8 XX/XXXXXXXX zabezpečovala plnenie zo Zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX, ktorú dňa 25.09.2006 uzatvoril
právny predchodca oprávneného T. stavebná L., a.s. s povinným. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere zo dňa 25.09.2006 vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods. 1 zákona
o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase jej uzatvorenia. Rovnako podľa Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách možno predmetnú
zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Ide o zmluvu vo formulárovej predtlači, ktorú uzatvoril
dodávateľ - právny predchodca oprávneného ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení z
tejto zmluvy nepochybne konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom -

povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci
predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Takéto formulárové zmluvy právny predchodca
oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakéhodruhuaneurčitéhopočtu.Spotrebiteľ(povinný)akoslabšiastranavporovnanísdodávateľom
(právnym predchodcom oprávneného) sa pritom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky

vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Súd
skutkovo a právne uzavrel, že vlastný vzťah právneho predchodcu oprávneného a povinného vznikolna základe spotrebiteľskej zmluvy, a teda vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Z pripojených listinných dôkazov, ako aj zo samotného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn.
1CbZm/40/2008 vyplýva, že v základnom konaní vo veci samej sa zmenkový súd nezaoberal obsahom

spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal
ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženého
originálu indosovanej zmenky tak, ako to upravovala právna úprava § 175 a nasl. Zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom ku dňa vydania exekučného titulu. Keďže zmenkový
súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je

nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi. Exekučný
súd vzhliadol v predloženej Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 25.09.2006
neprijateľné zmluvné podmienky (napr. čl. VII. Bod 6 Zmluvy, podľa ktorého odstúpením od zmluvy
nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dojednané úroky až do zaplatenia celej pohľadávky a čl. VII
ods. 10 zmluvy, podľa ktorého v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a

poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII. Tejto zmluvy - navýšenou
sadzbou) či zmluvné ustanovenia o rozpore s dobrými mravmi (napr. poplatok za vydanie blankozmenky
podľa čl. II vo výške 500 Sk).

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že

zamietnutím poverenia v predmetnej veci došlo zo strany exekučného súdu k nesprávnemu právnemu
posúdeniu, keď súd nesprávne aplikoval ust. § 44 ods. 2 exekučného poriadku na exekučné konanie,
v ktorej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade zmenkového platobného rozkazu
vydaného v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. V čase vydania platobného rozkazu zmenkový
súd neskúmal právny dôvod uzavretia zmenky, nakoľko záväzok zo zmenky ako abstraktného právneho

úkonu bolo možné uplatniť v špeciálnom a zákonom samostatne upravenom type súdneho konania
so špecifickým predmetom. Jedným z osobitných znakov uvedeného konania bol dôsledne uplatnený
koncentračný princíp, ktorý sa prejavoval v tom, že určité procesné úkony bolo možné účinne urobiť
len vo vymedzenom procesnom štádiu. Postačujúcou podmienkou pre jeho vydanie bolo podľa § 175
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku okrem návrhu predloženie prvopisu zmenky, o pravosti ktorej niet

dôvodupochybovaťaprípadneďalšíchlistínpotrebnýchnauplatneniepráva.Súdpredvydanímrozkazu
skúmal výlučne, či uplatňované právo zo zmenky skutočne vyplýva a či zmenka má minimum formálnych
náležitostí vyžadovaných zákonom. Ak boli predpoklady splnené, súd zmenkový platobný rozkaz vydal
bez ďalšieho skúmania skutkového stavu. Vzhľadom k uvedenému je logické, že sa zmenkový súd
nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a povinným, keďže zmenkový

platobný rozkaz bol vydaný dňa 18.03.2008, čiže v čase, kedy takýto postup súdu žiadny právny predpis
nenariaďoval, práve naopak, umožňoval vydanie riadneho a najmä rovnocenného exekučného titulu
bez potreby preukazovania kauzálnych predpokladov. Mal za to, že takýto výklad a aplikácia zákona
je v značnom rozpore so základnými zásadami a princípmi civilného konania, v dôsledku čoho je
takéto rozhodnutie, ktoré je postavené na jazykovom výklade bez širšieho kontextu s prihliadnutím k

účelu zákona a jeho základným princípom, potrebné považovať za arbitrárne. Namietaným postupom a
rozhodnutímsúdudošlokneoprávnenémuzásahudozákladnéhoprávaoprávnenéhonasúdnuochranu
a k porušeniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho
pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a
zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie

zrušil a zároveň priznal náhradu trov odvolacieho konania oprávnenému v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté

uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné.

5. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na vec aplikoval správne právne normy, rozhodoval

v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou, náležite skúmal všetky okolnosti prípadu tak, ako to
vyplýva z ust. § 44 ods. 2 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vecne správne.6. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 438/2015
Z.z., v ktorej sa uvádza, že napriek tomu, že navrhovatelia sú toho názoru, že doterajšia právna úprava,
ako aj legislatíva EU a judikatúra Európskeho súdneho dvora upravuje povinnosť súdov z úradnej

povinnosti (ex offo) prihliadať vždy na ochranu spotrebiteľa, v súdnej praxi je táto povinnosť často krát
prehliadaná. Napríklad v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013
(Česká sporiteľňa a.s. proti G. F.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky
z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Európska komisia v prejudicionálnom
konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 Smernice

Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci,
nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne
vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň
zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru Komisie je potrebné
pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle článku 9 smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na
článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou

spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice je preto potrebné chápať celkový právny rámec
ochrany spotrebiteľa, ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto
aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

7. Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť

vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych
záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na
ochranu ich záujmov.
Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta ZP EÚ“) uznáva rovnaké hodnoty ako
Ústava SR, oblasťou, v ktorej však poskytuje ochranu práv nad rámec Ústavy SR je práve oblasť

spotrebiteľských právnych vzťahov. V tomto smere je potrebné poukázať na čl. 38 Charty ZP EÚ, podľa
ktorého politiky štátov zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na znenie čl. 7 Ústavy
SR je Charta ZP EÚ vo svetle Lisabonskej zmluvy súčasťou právneho poriadku SR. Charta ZP EÚ
tak Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ uložila povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľov a odvolací súd má za to, že ust. § 243f, § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení

účinnom od 23.12.2015 do 31.03.2017 patrí medzi právne normy, ktorými dochádza k naplneniu čl. 38
Charty ZP EÚ.

8. Exekučným titulom v predmetnom konaní je zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom
Bratislava V, č.k. 1CbZm/652/2007-15 zo dňa 18.03.2008 v spojení s uznesením Okresného súdu

BratislavaV,č.k.1CbZm/40/2008-31zodňa10.12.2008,pričomzobsahu pripojenéhospisuOkresného
súdu Bratislava V, sp. zn. 1CbZm/40/2008 je zrejmé, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný výlučne
na základe zmenky a tvrdení oprávneného. Nárok zo zmenky však vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou zo dňa 25.09.2006, ktorú zmenkový súd nemal k dispozícii. Je preto zrejmé, že zmenkový
súd sa nezaoberal charakterom záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, posudzovaním

spotrebiteľskej zmluvy z hľadiska existencie neprijateľných podmienok, prípustnosti použitia zmenky v
spotrebiteľských vzťahoch ani súladu s dobrými mravmi.

9. Odvolací súd dodáva, že zmluva zo dňa 25.09.2006 obsahuje neprijateľné podmienky, a to napr. čl.
VII. Bod 6 Zmluvy, podľa ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne

dojednané úroky až do zaplatenia celej pohľadávky a čl. VII ods. 10 zmluvy, podľa ktorého v prípade
odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa
ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII. Tejto zmluvy - navýšenou sadzbou) či zmluvné ustanovenia o
rozpore s dobrými mravmi (napr. poplatok za vydanie blankozmenky podľa čl. II vo výške 500 Sk

10. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 1 CbZm/40/2008 sa na neprijateľné
podmienky evidentne neprihliadalo, konanie bolo vedené z geografického hľadiska na neprijateľnom
mieste pre slabšiu zmluvnú stranu.

11. V rozpore s dobrými mravmi a ochranou spotrebiteľa je použitie biankozmenky, ktorá vyvoláva

hrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachveriteľa,ktorýboloprávnenývypísaťbiankozmenkupodľa
vlastnej predstavy aj na sporné plnenia.12. Ztýchtodôvodovodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancieakovecnesprávnepotvrdil
v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).