Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114012497
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2114012497.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému R. D., pre zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 08.03.2016 sp. zn. 2T/162/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.06.2020
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný R. D., nar. XX.XX.XXXX v X., bytom Y. XX/XX, P. - Y.

uznáva za vinného, že

dňa 20.10.2014 v čase približne o 19.00 h v meste P., miestna časť Y., na ulici Y. vstúpil na pozemok

rodinného domu č. XX, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú V. F., synovec obvineného, a G. F., rod.
J., sestra obvineného, následne na dvore rodinného domu začal búchať na riadne uzamknuté vchodové
dvere vedúce do izby V. F., pričom V. F. sa v tom čase nachádzal v izbe, obvinený R. D. začal vykrikovať
na neho, že je „vyjebaný buzerant, aby otvoril dvere, lebo ich vylomí a rozbije a potom ho zbije a zabije“,
čo zopakoval niekoľkokrát, načo mu V. F. povedal, že mu neotvorí a nech ide preč a z obavy o svoje
zdravie a život sa telefonicky snažil privolať políciu, načo obvinený R. D. začal silnejšie búchať a kopať
na dvere aj okno a súčasne opakoval svoje vyhrážky, následne sa mu podarilo rozbiť okno a vylomiť
otvor na strednej časti vchodových dverí, cez ktoré sa dostal do vnútorných priestorov izby, kde začal po

V. F. hádzať sklenú misu, poháre a ďalšie veci, ktoré sa nachádzali v strede izby na stole, opakovane sa
mu vyhrážal zabitím a chytil do ruky kuchynský nôž zo stolíka s dĺžkou čepele cca 20 cm, v tom okamihu
V. F. z obavy o svoj život z bytu vybehol na ulicu, pričom obvinený R. D. bol následne v ten istý deň
v čase o 20.10 h zadržaný príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Hlohovec, čím uvedeným konaním
spôsobil V. F. škodu na majetku v celkovej výške 40 Eur, zranenia neutrpel žiadne,

teda

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval, čin spáchal závažnejším spôsobom
konania, prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,

- inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú
obavu

čím spáchalzločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/

Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje:

Podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 odsek 2, odsek 4, Trestného
zákona s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov
nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť, aby poškodenému V. F.,
nar. XX.XX.XXXX v V., bytom P. - Y., Y. XX/XX, nahradil škodu vo výške 40 Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený V. F. odkazuje so zvyškom nároku na náhradu
škody na civilný proces.

Podľa § 73 odsek 2 písm. d/ Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranné liečenie protialkoholické
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného za vinného zo zločinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na§
138 písm. d), § 139 ods. 1 písm. c), § 127 ods. 4 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na§ 138 písm. a) Trestného zákona

na tom skutkovom základe, že

dňa 20.10.2014 v čase približne o 19.00 h v meste P., miestna časť Y., na ulici Y. vstúpil na pozemok
rodinného domu č. XX, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú V. F., synovec obvineného, a G. F., rod.
J., sestra obvineného, následne na dvore rodinného domu začal búchať na riadne uzamknuté vchodové

dvere vedúce do izby V. F., pričom V. F. sa v tom čase nachádzal v izbe, obvinený R. D. začal vykrikovať
na neho, že je „vyjebaný buzerant, aby otvoril dvere, lebo ich vylomí a rozbije a potom ho zbije a zabije",
čo zopakoval niekoľkokrát. načo mu V. F. povedal, že mu neotvorí a nech ide preč a z obavy o svoje
zdravie a život sa telefonicky snažil privolať políciu, načo obvinený R. D. začal silnejšie búchať a kopať
na dvere aj okno a súčasne opakoval svoje vyhrážky, následne sa mu podarilo rozbiť okno a vylomiť

otvor na strednej časti chodových dverí, cez ktoré sa dostal do vnútorných priestorov izby, kde začal po
V. F. hádzať sklenú misu, poháre a ďalšie veci, ktoré sa nachádzali v strede izby na stole, opakovane sa
mu vyhrážal zabitím a chytil do ruky kuchynský nôž zo stolíka s dĺžkou čepele cca 20 cm, v tom okamihu
V. F. z obavy o svoj život z bytu vybehol na ulicu, pričom obvinený R. D. bol následne v ten istý deň
v čase o 20.1O h zadržaný príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Hlohovec, čím uvedeným konaním

spôsobil V. F. škodu na majetku v celkovej
výške 40,- €, zranenia neutrpel žiadne.

Okresný súd obžalovanému uložil podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm.
h), písm. m) Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd obžalovanému uložil povinnosť, aby poškodenému
V. F., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom P. - Y., Y. XX/XX, nahradil škodu vo výške 40,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku okresný súd poškodeného V. F., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale
bytom P. - Y., Y. XX/XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil ochranné liečenie
protialkoholické ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku zahlásil po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný (č. l. 431), ktoré následne
písomne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Adrieny Vysudilovej (č. l. 463 - 465).

Obžalovaný v odôvodnení svojho odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že
za chyby konania považuje chyby v prípravnom a súdnom konaní, ktoré už nebolo možné odstrániť

- daktyloskopické stopy na noži. Nestotožňuje sa ani s úplnosťou skutkových zistení tým, že boli
zamietnuté jeho opakované návrhy na vypočutie jeho brata a jeho matky s tým, že neboli priamo pri
skutku, pričom bol v konaní vypočutý príslušník PZ, ktorý taktiež pri skutku nebol prítomný. Namieta,
že skutočnosť, že mal byť pri skutku použitý nôž nebola objektívnym spôsobom vôbec preukázaná,
jediným subjektom, od ktorého použitie noža súd odvodzuje je poškodený. Ide však podľa názoru

obžalovaného o tvrdenie proti tvrdeniu. Poukazuje, že na noži neboli zachytené jeho daktyloskopické
stopy, ktoré ak by nôž držal, by a tam museli nachádzať. Za závažnú chybu považuje, že ani toto nebolo
predmetom znaleckého skúmania. Podľa názoru obžalovaného sa súd v rámci dokazovania dostatočne
nevysporiadal s dôveryhodnosťou svedka - poškodeného V. F. ani s námietkami obhajoby. Poukazuje
na zmeny jeho výpovedi v priebehu celého konania.

K časti trestného činu porušovania domovej slobody poukazuje na to, že pri vznesení obvinenia
skutková veta znela tak, že mal začať búchať na riadne uzamknuté vchodové dvere izby V. F., ktorý
je spoluvlastníkom rodinného domu. V priebehu ďalšieho konania mu bola oznámená zmena právnej
kvalifikácie tak, že skutok bude kvalifikovaný ako poručovanie domovej slobody voči chránenej osobe,

ktorá nebola nijako konkretizovaná, avšak po vypočutí svedkyne G. F. v procesnom postavení svedka
poškodeného, touto blízkou osobou mala byť jeho nevlastná sestra. Uvádza, že spoluvlastníctvo
nehnuteľnosti automaticky nezakladá porušenie domovej slobody. Naviac sama poškodená potvrdila, že
sa necíti byť poškodenou a to z toho dôvodu, že ona nikdy nebránila obžalovanému, aby zo spoločného
dvora chodieval do časti rodinného domu, ktorý užívala výlučne ona a bol jej obydlím. Ak by bolo správne

vyhodnotené dokazovanie, porušenia domovej slobody by sa mohol dopustiť iba vo vzťahu k V. F., ktorý
nie je blízkou osobou.

V závere navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že obžalovaného spod obžaloby
oslobodí, alternatívne navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný R. D. uviedol, že naďalej trvá na podanom
odvolaní proti rozsudku OS Trnava zo dňa 08.03.2016, napriek rozsudku NS SR sa naďalej cíti v
tejto veci poškodený, popiera spáchanie žalovaného skutku, nebol dostatočne zistený skutkový stav,

neboli zabezpečené dôkazy v jeho prospech, nebola vykonaná ohliadka pri ktorej by sa zistili črepiny z
vchodových dverí, ktoré mal údajne rozbiť, toto v čase ohliadky resp. príchodu polície bolo upratané, čo
priznal aj poškodený. Tieto skutočnosti namietal už v prípravnom konaní, nikto sa v potrebnom rozsahu
nezaoberal, z jeho pohľadu sa to niekto snažil upratať tak, aby boli čo najmenšie škody a jeho sa to veľmi
dotýka, lebo za to odsedel roky, v ťažkých podmienkach, lebo bol vo výkone trestu sám a izolovaný.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla rozhodnúť v intenciách rozsudku NS SR.

Krajskýsúd,nazákladeriadneavčaspodanéhoodvolania,natooprávnenouosobou,podľa§317odsek
l Trestného poriadku, opätovne preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné:

· Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 08.03.2016 sp. zn. 2T/162/2014 uznal obžalovaného za
vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b),ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na§ 138 písm. d), § 139 ods. 1 písm. c), § 127 ods. 4
Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.

· Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal obžalovaný odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave
uznesením zo dňa 24.05.2016 sp. zn. 3To/22/2016 podľa § 319 zamietol.

· Proti uzneseniu krajského súdu podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote dovolanie

prostredníctvom svojej obhajkyne .

· Najvyšší súd ustálil, že dovolanie obvineného R. D. vo vzťahu k namietanej okolnosti spočívajúcej v
nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku je opodstatnené, čím došlo k naplneniu dovolacieho
dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

· Najvyšší súd rozsudkom zo dňa 22.04.2020 sp. zn. 4 Tdo/76/2019 zrušil uznesenie Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 3To/22/2016 z 24.05.2016 a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň prikázal
Krajskému súdu v Trnave aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 391 ods.1 Trestného poriadku) sa s jeho
závermi stotožnil, tieto si osvojil v plnom rozsahu a k uvedenému zároveň dodáva:
Podľa § 194 Trestného zákona:
(1) Kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím
slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
c) najmenej s dvoma osobami, alebo
d) z osobitného motívu.

(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo 2
a) voči chránenej osobe, alebo
b) ako člen nebezpečného zoskupenia.

Podľa § 138 písm. d) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.

Podľa § 122 ods. 5 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte
iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich,

ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.

Objektom vyššie uvedeného trestného činu je domová sloboda garantovaná článkom 21 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, z ktorého plynie, že obydlie každého človeka je nedotknuteľné a nie je dovolené
doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

Odvolací súd k uvedenému konštatuje rovnako ako najvyšší súd vo svojom rozhodnutí, že samotná
existencia vlastníckeho práva k obydliu nepredznamenáva automaticky bez ďalšieho, že nedovolené
vstúpenie do takéhoto obydlia bude predstavovať porušenie domovej slobody vlastníka. Vlastník obydlia
nemusí byť zároveň jeho oprávneným užívateľom, a to napríklad, keď obydlie prenajme inému, alebo

keď sa viacerí spoluvlastníci obydlia tvorenom viacerými uzavretými priestormi dohodnú na reálnom
rozdelení jeho užívania po častiach.

Zo skutku uvedeného v rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že nedovoleným vstupom do izby sa
obžalovanýdopustiltrestnéhočinuporušovaniadomovejslobody,pričomtátoizbamásamostatnývchod

z dvora a táto patrí poškodenému V. F. a v čase spáchania skutku bol v spomínanej izbe len poškodený.
Z uvedeného skutku však nijakým spôsobom nevyplýva, že by dotknutú izbu bola oprávnená užívať aj
sestra obžalovaného G. F., ktorá sa v čase spáchania skutku navyše v izbe nenachádzala. Uvedené len
zo skutočnosti, že ide o spoluvlastníčku domu ako celku, spoľahlivo neplynie.Z formulácie dotknutého skutku ,, ... následne na dvore rodinného domu začal búchať na riadne
uzamknuté vchodové dvere do izby V. F., pričom V. F. sa v tom čase nachádzal v izbe ... " plynie, že izbu

bol oprávnený užívať len poškodený, pritom opak s ohľadom na jednu zo základných zásad trestného
práva „v pochybnostiach v prospech obvineného" nie je možné z takto formulovaného skutku vyvodiť.

Odvolacísúdsapretostotožňujesprávnymnázoromnajvyššiehosúduvtomsmere,žebezspoľahlivého
záveru vyjadreného v skutkovej vete napadnutého rozsudku, že G. F., ako spoluvlastníčka domu,

bola zároveň aj oprávnenou užívateľkou spomínanej samostatnej izby, pre záver o naplnení skutkovej
podstaty trestného činu porušovania domovej slobody aj vo vzťahu k nej, ako blízkej osoby, nestačí.

K odvolacím námietkam obžalovaného:

Obžalovaný sa nestotožňuje s úplnosťou skutkových zistení tým, že boli zamietnuté jeho opakované

návrhy na vypočutie jeho brata a jeho matky s tým, že neboli priamo pri skutku. Odvolací súd k
tejto odvolacej námietke obžalovaného dodáva, že vychádzajúc z ustanovenia§ 272 ods. 3 Trestného
poriadku obvinený je síce v rámci práva na obhajobu oprávnený navrhovať dôkazy a určitý dôkaz aj
sám zabezpečiť, je ale na úvahe orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ktoré z dôkazov vykoná,
respektíve zabezpečí. V rámci práva na obhajobu, v konaní pred súdom je povinnosťou súdu zaoberať

sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť,
alebo ho odmietnuť, alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (primerane rozhodnutie
najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom R 116/2014).

V ďalšom je potrebné uviezť, že okresný súd uvedené návrhy obvineného na doplnenie dokazovania

uznesením podľa § 277 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní konanom 08.03.2016
odmietol z dôvodu, že obžalovaným navrhovaní svedkovia neboli priamymi svedkami a ich výsluch
nemôžezmeniťdôkaznúsituáciuvprejednávanejveci.Zároveňvdôvodochspomínanéhorozsudku,ako
je to vyššie uvedené, okresný súd vysvetlil, prečo dotknuté návrhy na doplnenie dokazovania odmietol.

V ďalšom obžalovaný namietal, že skutočnosť, že mal byť pri skutku použitý nôž nebola objektívnym
spôsobom vôbec preukázaná a jediným subjektom, od ktorého použitie noža súd odvodzuje je
poškodený. Odvolací súd je zhodne ako najvyšší súd toho názoru, že zo skutku, tak ako ho súd prvého
stupňa ustálil jednoznačne plynie, že obžalovaný sa opakovane poškodenému vyhrážal zabitím, pričom

chytil do ruky kuchynský nôž zo stolíka s dĺžkou čepele cca 20 cm. Poškodený uviedol, že obžalovaný
nôž použil, pri ohliadke miesta činu bol tento predmet zaistený, na hlavnom pojednávaní poškodený
použitý nôž popísal a po predložení zaisteného noža ho opoznal. Z toho dôvodu orgány činné v trestnom
konaní nepovažovali za potrebné dôkaz skúmaním daktyloskopických stôp na noži vykonať. Navyše z
ustáleného skutku plynie, že obžalovaný pri páchaní prečinu nebezpečného vyhrážania použil nielen

nôž, ale aj iné veci ako sklenú misu a poháre, pritom v zmysle § 122 ods. 3 Trestného zákona sa zbraňou
rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti
telu dôraznejším. Vzhľadom na to, že aj pohárom alebo sklenenou misou je možné urobiť útok proti
telu človeka dôraznejším, obžalovaný sa nepochybne dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania so
zbraňouužtým,žepopoškodenomhádzalsklenúmisuapoháre,ktorýchpoužitiepričineaniobžalovaný

nespochybnil.

Podľa názoru obžalovaného sa okresný súd v rámci dokazovania dostatočne nevysporiadal s
dôveryhodnosťou svedka - poškodeného V. F.. Vo vzťahu k namietanej dôveryhodnosti poškodeného
odvolací súd dodáva, že nedôveryhodnosť namietaného svedka v konaní preukázaná nebola a preto

okresný súd správe ustálil, že nemal žiadnu, a to čo i len najmenšiu pochybnosť o hodnovernosti jeho
výpovede. Len samotná skutočnosť, že poškodený bol užívateľom omamných látok, nedôveryhodnosť
jeho tvrdení nespôsobuje. Zo zápisníc o jeho výpovedi žiadnym spôsobom nevyplýva, že by pri
výsluchoch bol pod vplyvom spomínaných látok. Takúto skutočnosť vypočúvajúce osoby nepostrehli
a ani z obsahu a kontextu zápisníc o dotknutých úkonoch nevyplýva, že by jeho výpoveď bola

nezrozumiteľná, obsahujúca na prvý pohľad zjavne nelogickosti, nezmysly a podobne, čo by o
ovplyvnení svedka omamnými, či inými obdobnými látkami mohlo svedčiť.

K výroku o treste:V súlade so zákonom a na základe vyššie uvedeného odvolací súd právne kvalifikoval konanie
obžalovaného ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písm. a/, písm. b/

Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. a/ Trestného zákona.

Obžalovaný bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný, z miesta bydliska je hodnotený tak, že nebol

prejednávaný mestom Hlohovec v priestupkovom konaní a nevlastní v tomto smere nehnuteľnosť. Z
výpisu Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že od 01.01.2010 má evidované dva priestupky,
pričom v prípade prvého priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písm. d/ zák.
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov došlo k jeho spáchaniu dňa 12.04.2014,
keď sa vyhrážal U. V. a to tak, že sa naňho najskôr zahnal rukou a povedal, že mu takú drbne, dobije
ho a dokope tak, až si to pôjde odsedieť a že ho rozjebe a zmláti. Za tento priestupok mu bola uložená

pokuta vo výške 17 Eur. Ďalšie priestupkové konanie bolo zastavené.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu

uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Odvolací súd pri ukladaní a výmere trestu vychádzal z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona,

pričom dostatočne prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Nakoľko nezistil poľahčujúce
okolnosti v zmysle ustanovenia § 36 Trestného zákona, pri prevahe priťažujúcich okolností (§ 37 písm.
h/ Trestného zákona - spáchal viac trestných činov a § 37 písm. m/ bol už za trestný čin odsúdený)
trestnú sadzbu uvedenú v ustanovení § 194 odsek 2 Trestného zákona upravil v zmysle ustanovenia

§ 38 odsek 4 Trestného zákona. Po takejto úprave sa trestná sadzba, v rámci ktorej krajský súd
ukladal obžalovanému trest odňatia slobody upravila na rozpätie 16 mesiacov až 5 rokov. Odvolací súd
obžalovanému uložil trest odňatia slobody na hornej hranici upravenej trestnej sadzby. Druh a výmera
uloženého trestu zodpovedá účelu trestu tak ako je vymedzený v ustanovení § 34 odsek 1 trestného
zákona a zohľadňuje nielen okolnosti skutku ale aj osobu obžalovaného, jeho osobné charakteristiky

ako aj jeho trestnú minulosť.

V zmysle ustanovenia § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona krajský súd zaradil obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poškodený V. F. si uplatnil náhradu škody vo výške 60 eur. Z vyčíslenia spôsobenej škody (č.l. 111)
vyplýva, že škoda ku dňu skutku predstavuje za 3 kusy sklenenej výplne okna o rozmere 34x32cm 5
eur, za vstupné dvere 20 eur a misy a šálok 15 eur. Keďže poškodený si v trestnom konaní riadne a včas
uplatnil nárok na náhradu škody, krajský súd zaviazal obžalovaného na jej náhradu vo výške 40 eur takako to vyplýva z odborného vyjadrenia. Keďže si poškodený uplatnil škodu až vo výške 60 eur, krajský
súd ho so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 73 odsek 2 písm. d/
Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd zrušil odvolaním napadnutý výrok o treste a následne sám
rozhodol o treste spôsobom uvedeným vo výrokovej časti, keď mal za to, že trest odňatia slobody v trvaní

5rokovnepodmienečne,zasúčasnéhouloženiaochrannéholiečenia,zodpovedázásadámnaukladanie
trestu a účelu trestu tak ako je vymedzený v ustanovení § 34 Trestného zákona, a tiež zodpovedá aj
požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.