Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/212/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113221372
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4113221372.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. E. H., nar. XX.XX.XXXX bytom R. XX, F., 2. Q. H., nar. X.X.XXXX,

bytom R. XX,F., 3. E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX,F. 4. N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, F., 5.
G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, F., všetci zastúpení: Mgr. Ľudovít Paulovič, advokát, so sídlom M.
Rázusa 19, Lučenec, proti žalovaným : 1. G. W., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, U., zast.: STOKLASA
& STOKLASOVÁ, s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra, 2. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, IČO: 00 525 441, so sídlom Štefanovičová 4, Bratislava, zastúpený : JUDr. Felix Neupauer,
advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, sudkyňou Mgr.
Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 11.500 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť
druhého žalovaného v rozsahu jeho plnenia.

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 16.500 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť
druhého žalovaného v rozsahu jeho plnenia.

III. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 3. rade sumu 12.500 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť
druhého žalovaného v rozsahu jeho plnenia.

IV. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 4. rade sumu 11.500 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť
druhého žalovaného v rozsahu jeho plnenia.

V. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 5. rade sumu 12.500 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť
druhého žalovaného v rozsahu jeho plnenia.

VI. Vo zvyšnej časti náhrady nemajetkovej ujmy súd žalobu zamieta.

VII. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 25.6.2013 domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch pre každého z nich vo výške 16.500 eur, po pripustení zmeny petitu žaloby vo výške
35.000 eur pre žalobcov 1,2,5 a vo výške 25.000 eur pre žalobcov 2,3, čo odôvodnili tým, že tragickádopravná nehoda, ktorá sa stala dňa 17.11.2012 ukončila život nebohého D. H. a navždy zmenila
doterajší život pozostalých žalobcov. Žalovaná ako vodička motorového vozidla sa plne nevenovala jeho
vedeniu, nesledovala situáciu v cestnej premávke a nedala prednosť motorovému vozidlu jazdiacemu

po hlavnej ceste, došlo k vzájomnému stretu vozidiel, odrazené vozidlo zachytilo na chodníku D. H.,
ktorý zraneniam podľahol, aj G. H., ktorý tiež na utrpel zranenia. Smrťou D. H. prišli o svojho syna
a brata, jeho náhla smrť ich šokovala, ochromila, nevedia sa s tým zmieriť. Vzťahy v rodine boli
harmonické, po tragédii prežívajú traumu, smútok, citovú ujmu. Protiprávnym konaním žalovanej došlo k
neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti, konkrétne do práva navrhovateľov na súkromie

a rodinný život. Jedná sa o závažnú, neodčiniteľnú ujmu, ktorá ich bude sprevádzať po celý život.
Pred začatím pojednávania súd uznesením č.k. 12C/212/2013-153 zo dňa 22.4.2014 pripustil, aby do
konania na strane žalovanej v prvom rade pristúpil ako žalovaný v 2. rade spoločnosť KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 525 441, so sídlom Štefanovičová 4, Bratislava.

2.Okresný súd Nitra vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 12C/212/2013-236 zo dňa 27.4.2016 tak, že

zaviazal žalovaného v 1. a žalovaného v 2. rade zaplatiť každému zo žalobcov sumu 16.500 eur s
tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu jeho plnenia.
Vo zvyšnej časti náhrady nemajetkovej ujmy súd žalobu zamietol, o trovách konania rozhodol tak,
že o nich rozhodne samostatným uznesením. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v 2. rade
odvolanie a to v časti výrokov I. až V. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 5Co/513/2016-289 zo dňa

18.10.2017 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že
v ďalšom konaní súd prvej inštancie zdôvodní pasívnu legitimáciu na strane žalovaného v 2. rade,
bližšie odôvodní svoje myšlienkové postupy v tom smere, prečo každému zo žalobcov priznal tú istú
výšku nemajetkovej ujmy, nediferencujúc pritom vzťah medzi rodičom a nebohým synom, vzťah medzi
súrodencom a nebohým bratom, intenzita, ktorého a tým aj výška do úvahy prichádzajúcej nemajetkovej

ujmysaodvíjaodviacerýchkritérií:veksúrodenca,točisúrodenecsnebohýmžilvspoločnejdomácnosti
a či mal založenú vlastnú rodinu alebo nie a intenzita vzájomných stretnutí, vezme zreteľ na to, počas
akej doby vlastne otec a nebohý syn nezdieľali spoločnú domácnosť kvôli výkonu trestu odňatia slobody
zo strany žalobcu v 1. rade, zohľadní správanie žalovanej v 1. rade po inkriminovanej dopravnej nehode,
či takéto správanie malo alebo nemalo vplyv na výšku priznanej sumy pre každého zo žalobcov.

3.Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia trvajú v celom rozsahu na písomne
podanej žalobe, stratili pri dopravnej nehode svoju najbližšiu osobu. Žalobcovia v 1.- 2. rade sú rodičmi
nebohého D. H. a žalobcovia v 3. - 5. rade sú jeho bratia. Za dopravnú nehodu bola zodpovedná
odsúdená žalovaná v trestnom konaní, tým je daný právny základ. Sú splnené zákonné podmienky pre

plnenienemajetkovejujmy.Právnyporiadoknepoználimityvýškynemajetkovejujmy,jednásaosúdržnú
rodinu, žili v spoločnej domácnosti, o to viac tragická udalosť všetkých zasiahla, navrhovatelia túto výšku
považujú za primeranú. Tragická udalosť najviac zasiahla rodičov, preto sú požadované sumy u nich
vyššie. K zmene návrhu došlo na pokyn žalobcov z toho dôvodu, že ani po čase sa nevedia s touto
tragickou udalosťou zmieriť a pôvodne uplatnená suma sa im zdala neprimeraná. Nesúhlasil s názorom

žalovaného v 2. rade, čo sa týka jeho pasívnej vecnej legitimácie, rozhodnutia, na ktoré poukazoval
prekonané. Ak by žalovaný v 2. rade nemal byť v konaní pasívne vecne legitimovaný, popieralo by to
zmysel a účel povinného zmluvného poistenia. Zákon č. 215/2006 Z.z., na ktorý poukazuje žalovaný v
2. rade nie je možné bez ďalšieho aplikovať na danú vec, ak by sa postupovalo podľa tohto zákona,
tak všetkým žalobcom by bola priznaná suma spolu 17.600 eur, pričom súdy v obdobných veciach

priznávajú vyššie sumy. V prípade zákona č. 215/2006 Z.z. odškodňuje poškodených štát. Čo sa týka
vyplateného poistného plnenia, je pravou, že bolo vyplatené žalobcovi v 5. rade, ale v súvislosti s ujmou
a so zraneniami, ktoré on utrpel. V tejto veci si žalobca uplatňuje nemajetkovú ujmu súvisiacu so stratou
brata. Vodič G. H. nebol trestne stíhaný, nebolo mu kladené za vinu spoluzavinenie dopravnej nehody.
Ďalej vo veci uviedol, že žalobca v 1. rade nezdieľal spolu s nebohým synom spoločnú domácnosť, vo

výkone trestu bol 3 roky pred nehodou, v tomto období nezdieľal so synom spoločnú domácnosť. To
však nemá vplyv na výšku nemajetkovej ujmy. Žalobca v 1. rade bol v očakávaní, že sa vráti domov
z výkonu trestu a že bude môcť ďalej rozvíjať vzťahy so synom. Za to, čo spáchal, bol potrestaný v
trestnom konaní. Čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy trval na doterajšej argumentácii.

4.Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že keď sa stala dopravná nehoda, bol vo výkone trestu,
akurát v ten deň išli za ním na návštevu synovia G. a D.. Od zamestnancov väznice sa dozvedel, že
na návštevu neprídu, telefonoval manželke, tá mu povedala o havárii, bol hneď izolovaný, odvezený bol
na psychiatriu, kde bol asi 1 týždeň, potom sa liečil asi 1 rok počas výkonu trestu, bral lieky na spánok,na ukľudnenie. Bol vo výkon trestu za lúpež na 4 roky, od r. 2010 do r. 2014. Bol prvýkrát a jedinýkrát
súdne trestaný. Po prepustení z výkonu trestu liečený na psychiatrii nebol, prepustený bol za dobré
správanie asi rok po dopravnej nehode. Vzťahy v rodine boli dobré, žili v jednej spoločnej domácnosti,

potom čo ho zavreli sa to zmenilo. Rodina bývala na ubytovni, potom išli bývať do podnájmu na R. ulicu.
G. ešte chodil do školy, ostatní synovia robili. Potom si syn zobral úver, kúpil byt, v ktorom bývajú teraz,
všetci bývajú spolu. Keď sa vrátil z výkonu trestu nemal prácu, bolo to ťažké obdobie, stále mal to čo sa
stalo pred očami. Keď si prácu našiel, je to už trochu lepšie. Všetci chodia do práce, o nehode, o tom čo
sa stalo moc doma nedebatujú, nerozoberajú to stále dokola. Chodia na cintorín. Počas výkonu trestu

bol s D. v kontakte, každý mesiac mal návštevu, navštevovala ho celá rodina, striedalo sa to, raz prišli
dvaja synovia a druhýkrát žena so synom. Po návrate z výkonu trestu hneď nejaké zmeny v ich správaní
nezistil, až po čase si všimol, že sú nesvoji, nervózni, hlavne u G. si všimol jeho nervozitu, všetko hádže,
po nehode je to katastrofa, ostatní sú tiež nervózni, uzavretí. Každý je zavretý vo svojej izbe, predtým
to tak nebolo. Chodili spolu na návštevy, na večeru, teraz povedia že nejdú. D. bol vo výkone trestu,
jedenkrát. Žalovanú sumu stanovil na základe toho, že má kamarátov právnikov, dozvedel sa, že môže

dosiahnuť takéto veci. Tá suma, ktorú pôvodne uviedli v návrhu mu bolo povedané, že je malá, že môžu
dostať viac, potom išiel na internet, preto zvýšili žalovanú sumu, myslí si že, mu to patrí, pretože mu
syn chýba. G. kontaktoval syn žalovanej, chcel sa ospravedlniť, ale on to neprijal, finančne odškodňoval
niektorého člena z rodiny, bolo to 1.000 eur.

5.Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že to prežíva stále, nemôže sa s tým zmieriť, ani sa s
tým nikdy nezmieri. Bola v robote, keď G. volal, že ich zrazilo auto, na miesto nehody prišla, v sanitke
jej dali upokojujúce lieky. Za D. ju nechceli pustiť, videla že je zle, že ho oživovali. Nedá sa opísať a
povedať ako to celé prežila. Myslí si, že ju držali deti, musela byť silnejšia ako boli oni. Sama sa čuduje
ako to celé zvládla. Odbornú pomoc nevyhľadala, bola na všetko sama so synmi, pretože manžel bol

vo výkone trestu. V čase dopravnej nehody G. chodil ešte do školy. E. a D. chodili do práce. N. sa v tom
čase odsťahoval k svojej priateľke, mal s ňou dieťa. Ich život bol taký, že chodili do roboty, potom sa
išlo na nákup, robila sa večera, deti jej pomáhali. V tom čase bývali na R. ulici, po nehode sa to v tom
byte nedalo vydržať. D. videla všade. Hovorila synom, že si musia nájsť iný byt, že sa tam nedá bývať.
Nechcela robiť ani Vianoce. Prehovoril ju N., ktorý mal dieťa a kvôli nemu sme to urobili. Po Novom roku

sa z R. odsťahovali. Syn E. si bral úver. V novom byte to už bolo trošku lepšie, tie vidiny neboli také ako
na R. ulici. Každý z nich to prežíval sám vo vnútri, nedával to navonok najavo. Nedá sa na to zabudnúť.
Vzťahy mali bratia dobré, pomáhali si. E. a D. chodili spolu do roboty, hrávali spolu futbal, stolný tenis.
Vzťah medzi D. a otcom bol dobrý, všetci synovia mali k otcovi dobrý vzťah, aj keď bol vo výkone trestu,
nezanevreli na neho, nedá sa povedať, že by mu niečo vyčítali.

6.Žalobca v 3. rade na pojednávaní uviedol, že od D. bol o 10 mesiacov starší. Dopravná nehoda sa stala
v sobotu, mali ísť za otcom na návštevu, chodili každý mesiac, striedali sa podľa toho kto kedy mohol.
Vtedy to vyšlo na G. s D.. Na mieste nehody videl D. ako tam leží, G. bol v sanitke. Bol s D. najviac,
spolu pracovali v Bratislave, bol jeho najstarší brat, jeho vzor. D. chodil o ročník nižšie, stále boli spolu

počas školských rokov. Mýlili si ich, že sú dvojičky. Aj voľný čas, víkendy trávili spolu aj s kamarátmi a
vlastne všetci bratia spolu. Buď si išli niekam sadnúť. D. rád chodil na ryby alebo hrával stolný tenis.
Po nehode sa z toho nemohol spamätať, neveril tomu. Stále sa s tým nevie zmieriť, že odišiel, neustále
chodí na to miesto kde sa stala nehoda. S nikým o tom nekomunikuje.

7.Žalobca v 4. rade na pojednávaní uviedol, že deň dopravnej nehody bola sobota, nechcel ísť na miesto
nehody, išli do nemocnice. Tam už bola mama a brat E., vedel, že G. je v nemocnici a že D. zomrel.
Medzi nimi bol vekový rozdiel 4 roky. Býval s rodičmi a bratmi na ubytovni asi 2 roky. Niekedy v r.
2008-2009 sa odsťahoval o ulicu ďalej k priateľke. Stále bol s bratmi v kontakte. Bol zamestnaný, takže
cez týždeň nebolo toľko času stretávať sa, ale stretávali sa cez víkendy, buď si volali alebo napísali,

alebo sa skontaktovali cez facebook, nielen s bratmi ale aj s kamarátmi. Išli si niekam sadnúť, alebo
hrávali stolný tenis na R. ulici, kde bola taká miestnosť, sused keď videl koľko ich tam je, tak im ponúkol
väčšiu miestnosť, kde si spravili posilňovňu a chodili tam cvičiť, chodili spolu na diskotéky a hocikde. Po
nehode to bolo ťažké. Bol tri mesiace práceneschopný, neliečil sa, držala ho priateľka a dieťa, ktoré sa
narodilo v r. 2010. Znášal to veľmi ťažko. Trochu sa to zlepšuje, ale spomienky sú stále, aj keď je vonku

s kamarátmi a pýtajú sa ho na to, tak nechce o tom hovoriť, hocikedy si na to zaspomína.

8.Žalobca v 5. rade na pojednávaní uviedol, že to bolo ťažké, bol osobne pri dopravnej nehode. Za otcom
chodievalipravidelne,vždychodilinataxíku,nikdynešlipeši.VtendeňD.chcelísťpeši,rozmýšľalkadiaľto bude najbližšie, povedal že pozná skratku, určil trasu, chcel ísť cez R. ulicu. Tam sa stala nehoda.
Má to stále pred očami a myslí si, že to stále pred očami aj bude mať, že D. bol prvý pri ceste, keby on
bol prvý, tak by tu teraz nebol, bol by tu jeho brat. Sám sebe dáva za vinu, že prečo sa dal prehovoriť,

prečo nešli na taxíku, vyčíta si to že sa dal prehovoriť. Vzťahy medzi nimi boli dobré, nehádali sa. D. mu
vždy pomáhal. Mama nemala peňazí nazvyš, požičal mu peniaze, keď potreboval veci do školy alebo
na výlet. Chýba mu stále. Nikdy sa nehádali, aj keď sa pohádali nebolo to vážne, vždy si to vysvetlili.
Pomáhal aj doma, s nákupmi, finančne. Chodieval na nákupy, pracoval na stavbe. Keď mal prázdniny
tak mu našiel na dva mesiace na stavbe brigádu, takže spolu chodili do práce a po práci domov, alebo

išli spolu na pivo, alebo na pizzu do mesta. Nechodieval von s bratmi až tak často ako sa oni vyjadrovali,
chodieval s D. cvičiť. Mali každý z nich priateľku, niekedy von chodievali aj spolu.

9.Právny zástupca žalovanej v 1. rade na pojednávaní trval na písomnom stanovisku k veci, s podanou
žalobou nesúhlasí z dôvodov, že nie je správne stanovený okruh žalovaných a nesúhlasí s uplatňovanou
výškou nemajetkovej ujmy. Bola uznaná vinnou, avšak v rámci vyšetrovania boli produkované dôkazy,

že k dopravnej nehode došlo tak, že vošla do križovatky, nedala prednosť v jazde, po hlavnej ceste išlo
vozidlo Octavia, ktoré vlastne spôsobilo ujmu. Toto vozidlo prekročilo rýchlosť v obci, kde je povolená
rýchlosť 50km/h a išlo rýchlosťou 67-75 km/h. Ak by vodič Octavie p. H. dodržal rýchlosť, nedostal
by sa odrazom na miesto, kde stáli bratia H.. Žalovaná by mala byť aj ďalšia osoba a to G. H., ktorý
bol účastníkom dopravnej nehody, prekročil rýchlosť, spôsobil uvedené následky. Čo sa týka výšky

žalovanej sumy, žalobcovia nevysvetlili, neodôvodnili výšku uplatnenej ujmy. Je pravdou, že v právnom
poriadku výška ujmy nie je upravená. Súd bude rozhodovať na základe úvahy a rozhodnutia súdov v
obdobných veciach sa pohybujú v nižších sumách. Zvýšenie žalovanej sumy považuje za neadekvátne.
Po dopravnej nehode bola žalovaná v zlom stave, liečila sa, psychicky sa zrútila, dodnes sa lieči a jej
situácia je komplikovaná, nevie sa zmieriť s tým, že zapríčinila to, že niekoho zabila. Preto posielala syna

a poskytla odškodnenie náklady súvisiace s pohrebom sumu 1.000 eur. Žalovaný v 2. rade je v konaní
pasívne legitimovaný, výška nemajetkovej ujmy v krajinách, kde je paušálne určená, sa pohybuje v
rozmedzí od 12.500 - 20.000 eur, týka sa to krajín Európy. České súdy rozlišujú výšku nemajetkovej ujmy
s poukazom na príbuzenský pomer, či sa jedná o manželku alebo súrodencov. Výška nemajetkovej ujmy,
ktorú požadujú žalobcovia v rozšírenom návrhu, nezodpovedá miere, ktorá by im mala byť priznaná. Ak

Slovenská republika považovala za potrebné upraviť výšku nemajetkovej ujmy v prípade úmyselných
trestných činov, tak výška nemajetkovej ujmy v nedbanlivostných trestných činoch by nemala byť vyššia
ako v prípade úmyselných trestných činov. Ak by súd konštatoval iný rozsah zavinenia u žalovanej v 1.
rade, zmenilo by to aj rozsah náhrady škody, teda škoda by sa mohla deliť. Ďalej uviedol, že otázna je
výška náhrady nemajetkovej ujmy. S poukazom na to, že súd by mal zohľadniť správanie sa žalovanej

v 1. rade po dopravnej nehode, uviedol, že žalovaná v 1. rade sa bezprostredne po dopravnej nehode
zrútila, bola v starostlivosti lekárov, hneď ako to bolo možné, poslala svojho syna za poškodeným ,
ktorý bol ešte v nemocnici. Syn žalovanej ho v nemocnici navštívil, dohodol sa, že vyplatia určitú
sumu, aby mohli pozostalí aspoň čiastočne pokryť náklady na pohreb. Žalobkyňa v 2. rade vo svojej
výpovedi potvrdila, že žalobca v 4. rade priniesol 1.000 eur, bola to suma, z ktorej hradili náklady na

pohreb a bola vyplatená žalovanou v 1. rade. Žalovaná v 1. rade oľutovala svoj čin, vyplýva to z jej
výpovede zo dňa 25.1.2013, keď pred vyšetrovateľom uviedla, že jej je ľúto čo sa stalo. K otázke výšky
náhrady nemajetkovej ujmy poukazoval na rozhodnutie ÚS ČR TZ3/2016, ktoré hovorí o tom, čím sa
má súd zaoberať, jedným z kritérií je aj to, ako sa žalovaná správala po dopravnej nehode. Čo sa týka
rozhodovania súdov ten trend je taký, že sa má viac rozlišovať kto z pozostalých príbuzných v akej

intenzite ujmu pociťoval.

10.Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že išla za synom do Hrnčiaroviec nad Parnou. Vošla
som do križovatky, nevie ako sa to mohlo stať, nechápe to, nebola tam značka STOP. Má napísaný list,
ale nevie komunikovať, nikam nechodí, bojí sa.

11.Zástupkyňa žalovaného v 2. na pojednávaní poukazovala na písomné vyjadrenie k veci zo dňa
19.12.2014. Tvrdila, že žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný, nehoda bola spôsobená dvomi
motorovýmivozidlami.Výškunemajetkovejujmypovažujezaneprimeranú.Právnyzástupcažalovaného
v 2. rade následne uviedol, že trvá na doterajších ústnych aj písomných prednesov, aj čo sa týka otázky

pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade, čo sa týka výšky náhrady nemajetkovej ujmy stotožňuje sa
s argumentáciou právneho zástupcu žalovanej v 1. rade. Je potrebné zaoberať sa tým, či žalobcovia
spolu žili v spoločnej domácnosti, alebo mali vlastnú rodinu, poukázal na výpoveď žalobcu v 4. rade,
ktorý uviedol, že sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval k svojej priateľke. Poukazoval na rozsudok OSPrešov sp.zn 11C/80/2014 zo dňa 18.2.2015, v ktorom je uvádzaný odkaz na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci Kontrová, ktorej bola priznaná nemajetková ujma vo výške 25.000 eur,
pričom sa jednalo o taký prípad, že boli usmrtené jej dve maloleté deti, došlo k úplnému rozvratu

rodinného života, iné deti nemala.

12.Svedkyňa K. C. - sestra žalobkyne v 2. rade na pojednávaní uviedla, že rodina celú situáciu ťažko
prežívala, je to výrazná strata, bol to dobrý chlapec, v tom čase živiteľ rodiny. Je hrozné, že sa to stalo
zo zavinenia druhej osoby. Ako rodina spolu dobre vychádzali, boli 4 bratia, všade spolu chodili, aj

do roboty. Navštevovala ich každý deň keď išla z práce, keď sa to stalo, bolo to ťažké, všetci plakali.
žalobkyňa v 2. rade bola 9 mesiacov práceneschopná, nechodila do roboty. Je to ťažké keď matka príde
o syna. Všetkých to položilo, báli sa o žalobcu v 3. rade, že si niečo spraví, že sa mu niečo stane, že
spácha samovraždu. Nedá sa to ani povedať, každý deň chodia na cintorín, každý víkend. Život človeka
sa nedá nahradiť. Stále im chýba, po byte majú jeho fotky, je to tragédia v rodine. Vzťah D. s jeho otcom
bol dobrý, rozumeli si. Keď sa to stalo, jeho otec nebol doma, ale na pohreb bol prepustený, aj on bol

z toho na dne. Nevyrovnal sa s tým, chodí na cintorín, bude s tým žiť až do konca. Jeden človek v
dome stále chýba. D. mal mamu veľmi rád, chystal jej desiatu, kupoval cigarety, pomáhal, poupratoval,
všetko vedel doma porobiť. Po tejto tragickej udalosti sa jej správanie zmenilo. Zmenila sa, nie je veselá,
zmenila sa jej povaha, ostala inakšia. Je smutná. Nevyrovnala sa so stratou syna, ani sa s ňou nikdy
nevyrovná. Bratia mali spoločné aktivity, chodili spolu do roboty, na ryby, na kúpalisko, všade spolu

chodili. Aj oni sa zmenili, nie je u nich taká veselosť. Nevie to lepšie popísať, ani oni sa s tým doteraz
nevyrovnali, stále ho spomínajú.

13.Svedkyňa U. L. - priateľka žalobcu v 4. rade na pojednávaní uviedla, že žalobcovia ako členovia
rodiny vychádzali všetci veľmi dobre a bratia medzi sebou vychádzali veľmi dobre. Všetci túto tragédiu

veľmi prežívali. Musia však fungovať ďalej. Najviac sa o tom rozprávala so žalobkyňou v 2. rade, bratia o
tom medzi sebou moc nerozprávali. Predtým všetci spolu niekam chodili, myslí tým von, na prechádzky,
kúpať sa. Stále boli spolu. Po nehode zo začiatku nikam nechodili. Každú nedeľu chodia na cintorín.
Vzťah D. s jeho otcom bol dobrý, chodil za ním, navštevoval ho vo výkone trestu. So stratou syna
sa vyrovnať nedá. Vzťah D. s jeho mamou bol dobrý, najlepší, jeho mala mama najradšej. Ťažko to

prežívala. Dávali jej injekcie. Brala lieky na spanie. Nemohla v noci spávať. Nie je rovnaká ako pred
nehodou. Určite sa so stratou syna nevyrovnala. Bratia si navzájom rozumeli, nehádali sa. Stále spolu
chodili. So žalobcom v 4. rade žije v spoločnej domácnosti od roku. 2009. Pred nehodou bývala u nich
stále, dá sa povedať že každý deň, aj tam spávala. Po nehode malý k nim na návštevy nechodil. Pred
nehodou k nim chodievala aj bez žalobcu v 4. rade, dobre si rozumie so žalobkyňou v 2. rade.

14.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s obsahom
spisu a to žalobou, uznesením o vznesení obvinenia proti odporkyni v 1. rade, rodnými listami, úmrtným
listom D. H., vyjadreniami žalovanej v 1. rade, poistkou, znaleckým posudkom Ing. M. R. č. 26/2013,
návrhom na pokračovanie konania, návrhom na schválenie dohody o vine a treste, rozsudkom OS

Trnava sp.zn. 30T/48/2014, zmenou návrhu, vyjadreniami žalovaného v 2. rade, článkom z časopisu
Poisťovníctvo, z časopisu Porada právnikov - náhrada nemajetkovej ujmy, fotografiami, oznámením o
poistnom plnení, vyšetrovacím spisom OR PZ Trnava ČVS: ORP - 1679/1-OVK-TT-2012Kh, rozsudkom,
odvolaním žalovaného 2, vyjadreniami žalovanej v 1. rade, rozhodnutím NS SR 3Cdo/301/2012,
vyjadrením žalovaného 2, uznesením KS Nitra sp.zn. 5Co/513/2016, rozhodnutím NS SR sp.zn.

6MCdo/1/2016 a zistil tento skutkový a právny stav :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú manželia. Z ich vzťahu pochádzali 4 deti: E. H., nar. XX.X.XXXX - žalobca
v 3. rade, D. H., nar. XX.X.XXXX, N. H., nar. XX.X.XXXX -žalobca v 4. rade a G. H., nar. XX.X.XXXX
- žalobca v 5. rade.

D. H. bol druhorodeným synom žalobcov v 1. a 2. rade a súrodencom žalobcov v 3. - 5. rade.

Dňa 17.11.2012 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k usmrteniu D. H. a k zraneniu žalobcu v
5. rade.

Nebohý D. H. a žalobca v 1. rade nežili pre nehodou v spoločnej domácnosti asi tri roky, nakoľko žalobca
v 1. rade bol vo výkone trestu odňatia slobody.Ani žalobca v 4. rade nežil s nebohým v spoločnej domácnosti, od roku 2009 žil v spoločnej domácnosti
so svojou priateľkou, majú spolu maloleté dieťa, ktoré sa narodilo v roku 2010.

OR PZ v Trnave uznesením ČVS: ORP-1679/1-OVK-TT-2012Kh zo dňa 31.12.2012 vznieslo obvinenie
proti žalovanej v 1. rade za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písmeno a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.

Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/48/2014 zo dňa 17.6.2014, právoplatným dňa
17.6.2014 bola žalovaná v 1. rade uznaná vinnou, že v čase o 10.05 hod. dňa 17.11.2012 v F. po ulici D.,
označenej ako vedľajšia cesta, viedla osobné motorové vozidlo zn. Citroen C4 EČ: U. XXXW., pričom
na križovatke ulíc D. a R. nedala prednosť osobnému motorovému vozidlu Škoda Octavia Combi EČ:
F. XXXY. idúcemu po ulici R., označenej ako hlavná cesta, ktoré viedol G. H. rýchlosťou 67 - 75 km/h,
následkom čoho čelnou časťou vozidla narazila do pravej bočnej časti vozidla Škoda Octavia Combi,

ktoré bolo následkom zrážky odrazené na chodník vedľa protismernej časti vozovky, kde zachytilo D.
H., ktorý utrpel závažné viacnásobné poranenia najmä tržno-zmliaždenú ranu s odreninou v temenno-
záhlavovej oblasti vľavo so zasahovaním celej hrúbky mäkkých lebečných pokrývok, krvný výron
mäkkých lebečných pokrývkach, opuch mozgu, zlomeniny rebier v hornej časti hrudníka obojstranne,
chrbtice, trhlinu sleziny, trhliny steny oblúkovej časti hrudnej srdcovnice s masívnym zakrvácaním do

pohrudnicových dutín a do mäkkých tkanív medzipľúcneho priestoru, ktorým na mieste podľahol a
poškodeného G. H., ktorý utrpel zlomeninu ľavého predkolenia a pomliaždenie kolena vľavo s dobou
liečenia 12 týždňov, vodič vozidla Škoda Octavia Combi poškodený G. H. utrpel pomliaždenie krčnej
chrbtice s dobou liečenia 7 dní a spolujazdkyňa poškodená L. H. utrpela pomliaždenie pleca vpravo a
pomliaždenie bedrovej chrbtice s dobou liečenia 7 dní, teda inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a taký

čin spáchala závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,
inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a takýto čin spáchala závažnejším spôsobom
konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona, čím spáchala prečin usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona. Za čo bola odsúdená na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov

so skúšobnou dobou v trvaní 4 roky. Uložený jej bol aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 46 mesiacov. Poškodení boli s nárokom na náhradu škody odkázaní na
občiansko-súdne konanie.

Žalovaná v 1. rade mala ku dňu dopravnej nehody, teda ku dňu 17.11.2012, uzatvorené povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v poisťovni Kooperativa
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group Zmluvou č. 6562927067. Predmetom poistenia bolo osobné
motorové vozidlo Citroen C4 EČ: U. XXX W.. Svedčí o tom poistka č. 6562927067, vystavená dňa
5.3.2012 ako potvrdenie o uzatvorení poistno-zmluvného vzťahu s účinnosťou od 6.4.2011.

Žalovaná v 1. rade svoj čin oľutovala, uvádzala to tak na pojednávaní pred súdom, ako aj pred
vyšetrovateľom. Poskytla žalobcom sumu 1.000 eur, odovzdala ich prostredníctvom svojho syna, aby z
tejto čiastky aspoň čiastočne mohli pokryť výdavky na pohreb.

V súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 17.11.2012 bolo žalobcovi v 5. rade poskytnuté poistné plnenie

titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3.132 eur a titulom bolestného vo výške
3.066 eur a 818,30 eura.

15.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto

zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

16.Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

17.Súdny dvor (druhá komora) Európskej únie dňa 24. októbra 2013 rozsudkom vo veci C-22/12
rozhodol tak, že článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. 04. 1972 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými
vozidlamiakontrolyplneniapovinnostipoisteniatejtozodpovednosti,článok1ods.1a2druhejsmernice

Rady84/5/EHSz30.12.1983oaproximáciiprávnychpredpisovčlenskýchštátovtýkajúcichsapoistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. 05. 2005 a článok 1 prvý odsek tretej smernice
Rady 90/232/EHS zo 14. 05. 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať
v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri
dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne
právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Súd vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora, konštatuje,
že ak vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať
náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným zmluvným poistením

motorového vozidla. Náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým obetí dopravnej nehody slovenská právna
úprava priznáva podľa ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Za stavu,
že právo umožňuje navrhovateľom požadovať náhradu nemajetkovej ujmy, je dôvodný záver, že takáto
náhrada nemajetkovej ujmy musí byť likvidovaná z povinného zmluvného poistenia.

18.V prvom rade sa súd musel vysporiadať s otázkou, či nároky žalobcov na náhradu nemajetkovej
umy uplatnené voči žalovaným sú v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. kryté z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čo žalovaný v 2. rade
namietal. Súd sa s názorom žalovaného v 2. rade nestotožnil a mal za to, že uzatvorená zmluva o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v

sebe zahŕňa aj poistenie nemajetkovej ujmy a žalobcovia ako poškodení si môžu uplatniť svoj nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy priamo proti poisťovni. Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn.
6MCDo/1/2016 zo dňa 31.7.2017, v ktorom je uvádzané, že v čase nasledujúcom po rozhodnutiach
NS sp. zn. 4 Cdo/168/2009 a 3 Cdo/301/2012 spornú právnu otázku riešil (a tiež vyriešil) ústavný
súd. Ten nielenže už vo viacerých ním dosiaľ posudzovaných veciach odmietol sťažnosti poisťovní,

namietajúcich porušenie svojich základných práv rozhodnutiami všeobecných súdov, ustaľujúcimi krytie
aj nemajetkovej umy pozostalých poistením podľa ZoPZP, ale dokonca pri rozhodovaní v rámci
odôvodnenia uznesenia z 11. októbra 2016 sp. zn. III. ÚS 666/2016 uzavrel, že pojem „škoda“ použitý
v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla je ústavne konformným spôsobom interpretovateľný extenzívne tak,

že zahŕňa aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane
osobnosti, s cieľom maximálnej možnej miery rešpektovania cieľov relevantnej únijnej regulácie. Takýto
záver treba mimo akúkoľvek pochybnosť považovať i za obraznú vnútroštátnu bodku v diskusii na témy
1/ krytia nárokov pozostalých po obetiach dopravných nehôd na náhradu nemajetkovej ujmy povinným
zmluvným poistením zodpovednosti za škodu a 2/ tzv. pasívnej legitimácie povinných zmluvných

poisťovní v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy pred všeobecnými súdmi. Pre posúdenie otázky
pasívnej legitimácie poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky, čo treba rozumieť pod pojmom škoda
(použitým v ZoPZP). Pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom zmysle,
že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým (po blízkej osobe,
usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla) z titulu občianskoprávnej

zodpovednostizazásahdoosobnostnýchpráv,spočívajúcivzásahudoichprávanasúkromnýarodinný
život. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel je zmierniť dôsledky
škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy k zodpovednostnému
zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa
súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za

škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí
byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. Rozširujúci výklad pojmu škoda pre účely
zodpovednostného zákona je pritom aj ústavne konformným, pretože zmierňuje, resp. odstraňuje
disproporciu medzi zákonným úrazovým poistením, t. j. poistením pri pracovných úrazoch, a povinnýmzmluvným poistením zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Ak totiž
dôjde pri dopravnej nehode k úmrtiu zamestnanca, ustanovenie §94 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení, (v znení neskorších zmien a doplnení) zakladá pozostalým, ktorými sú manžel

alebo manželka a nezaopatrené dieťa, nárok na jednorazové odškodnenie vo výške 730-násobku
denného vymeriavacieho základu, najviac však vo výške 46 485,40 € (u manžela alebo manželky).
Toto odškodnenie, i keď je limitované, nie je nič iné ako náhrada nemajetkovej ujmy, poskytovaná
z úrazového poistenia. Niet žiadneho rozumného dôvodu, pre ktorý by náhrada nemajetkovej ujmy
pozostalých pri usmrtení ich blízkeho ako zamestnanca pri dopravnej nehode mala byť predmetom

poistného krytia (aj keď podľa iného zákona), zatiaľ čo v prípadoch, ak by nešlo o zamestnanca, by
to tak byť nemalo. Pri výklade pojmu škoda pre účely ZoPZP treba vychádzať z chápania tohto pojmu
v komunitárnom práve. Zodpovednostný zákon bol totiž výsledkom transpozície smerníc Európskej
únie, ktoré boli nahradené t. č. platnou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16.
septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o
kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda,

ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa
slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa termíny „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo
„akákoľvek škoda“. Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu
považuje škodu majetkovú aj nemajetkovú (tu por. napr. rozsudok SD EÚ zo 6. mája 2010 vo veci
C-63/09 Axel Walz proti Clickair SA).

19.Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti , aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti , má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti , za ktorých k porušeniu práva došlo.

20.Predmetom konania zostal nárok žalobcov, ktorí sa domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, a to každý z nich vo výške 16.500 eur, nakoľko vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, proti

zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie podané nebolo, zamietajúca časť rozsudku
tak zostala právoplatná a predmetom konania zostala len nemajetková ujma uplatnená žalobcami vo
výške 16.500 eur pre každého z nich z dôvodu, že žalovaná v 1. rade ako vodička motorového vozidla
spôsobila dopravnú nehodu, ktorá mala tragické následky pre nebohého D. H., syna žalobcov v 1. a
2. rade a brata žalobcov v 3. až 5 rade. Úmrtím syna a brata došlo k závažnému zásahu do práva na

ochranu súkromia v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, do emocionálnej sféry všetkých
pozostalých, pričom spôsobená ujma je nenapraviteľná, neodstrániteľná a trvalá a žiadna z morálnych
foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť namieste.

21.Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv

chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s povinnosťami pôvodcu zásahu,
stanovenými právnym poriadkom. Právo na ochranu osobnosti /tzv. osobnostné právo/ prináleží každej
fyzickej osobe. Výpočet jednotlivých zákonom chránených zložiek osobnosti je v § 11 OZ uvedený
len príkladmo. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený
zavinene, či nezavinene, vedome alebo nevedome. Konanie žalovanej v 1. rade súd považoval za

neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov spôsobilý privodiť im ujmu osobnosti človeka.
Žalobcovia tak ako každý človek majú s poukazom na § 11 OZ právo na ochranu svojej osobnosti,
svojho súkromia, pričom právo na ochranu súkromia zahŕňa široký rozsah života človeka - právo
na ochranu intímneho života, citového života, priateľských vzťahov, rodinných vzťahov a podobne,do ktorého im odporkyňa zasiahla svojim konaním. V konaní bolo jednoznačne a bez pochybností
preukázané, že žalovaná v 1. rade bola uznaná vinnou, že dňa 17.11.2012 z nedbanlivosti spôsobila
smrť a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej

jej podľa zákona, čím spáchala prečin usmrtenia, súd s poukazom na ustanovenie § 193 CSP v
občianskom súdnom konaní je vždy viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, je viazaný
odsudzujúcim rozsudkom vyneseným v trestnom konaní, je viazaný výrokom trestného rozsudku, to
znamená, že súd mal jednoznačne a bez pochybností za preukázané, že žalovaná v 1. rade sa
dopustila protiprávneho konania - spáchala prečin usmrtenia a z výroku o vine vyplýva, že nedala

prednosť osobnému motorovému vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, následkom čoho došlo k zrážke,
odrazené vozidlo zachytilo D. H., ktorý utrpel zranenia nezlúčiteľné so životom a na mieste im podľahol.
V občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol
spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia
predpokladanou Trestným zákonom /R 35/1993/.

22.S poukazom na dokazovanie vykonané v tomto konaní súd dospel k záveru, že žalovaná svojim
konaním zasiahla výrazným spôsobom do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov, pričom súčasťou
práva na súkromie a rodinný život je i právo na spolužitie s inými osobami, najmä členmi rodiny. Súdna
prax považuje za zásah do súkromia aj spôsobenie smrti niektorej z blízkych osôb tak ako je to dané v
predmetnej prejednávanej veci, je nepochybné, že žalovaná v 1. rade rozvrátila rodinný život žalobcov,

do rodiny bola vnesená trauma, bolesť, smútok, strata dieťaťa pre rodičov a brata pre súrodencov je
nenapraviteľná, nezabudnuteľná, bude ich sprevádzať po celý zvyšok ich života, budú musieť navždy
žiť s pocitom a vedomím straty blízkej osoby, vzťahy medzi nebohým D. H. a žalobcami ako rodičmi
a súrodencami boli silné a intenzívne, všetci bývali až do dopravnej nehody v spoločnej domácnosti,
okrem žalobcu v 1. rade, ktorý bol v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody a nezdieľal spoločnú

domácnosť s nebohým asi tri roky pred nehodou a žalobcu v 4. rade, ktorý žil so svojou partnerkou a
ich maloletým dieťaťom v samostatnej domácnosti od roku 2009. Napriek tomu boli neustále v kontakte
aj s nimi, žalobcu v 1.rade všetci pravidelne počas povolených návštev navštevovali vo výkone trestu,
práve v deň dopravnej nehody išli za ním na návštevu nebohý D. H. spolu so žalobcom v 5. rade,
so žalobcom v 4. rade sa stretávali, boli taktiež neustále a pravidelne v kontakte, smrť D. H. silne a

intenzívne prežívajú všetci žalobcovia doposiaľ, dokonca z domácnosti, kde bývali pred nehodou sa
rozhodli radšej presťahovať, zmenili miesto bývania, pretože domácnosť, v ktorej pôvodne bývali, im
neustále pripomínala chýbajúceho člena domácnosti. Žalobcovia tvorili s nebohým fungujúce rodinné
spoločenstvo s dobre vyvinutými sociálnymi a citovanými väzbami, v dôsledku nečakanej smrti prežívajú
pocity nervozity a smútku. Stratili možnosť viesť s ním súkromný život a sú od jeho smrti ochudobnení

o sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších rodinných príslušníkov. Protiprávnym konaním
žalovanej v 1. rade prišlo k tak nezvratnej deštrukcii týchto medziľudských väzieb, tvoriacich základ a
rámec súkromného života navrhovateľov a tým k zásahu do ich osobnostných práv. Vzniknutá trauma
je zo života žalobcov fakticky neodstrániteľná. Zásah do osobnostných práv žalobcov dosahoval takú
intenzitu, ktorá požíva právnu ochranu podľa citovaných zákonných ustanovení OZ. Právo na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ je samostatný právny prostriedok ochrany
fyzickej osoby výnimočného charakteru v tom zmysle, že jeho použitie prichádza do úvahy len v tých
kvalifikovaných prípadoch, keď morálna satisfakcia by sa nezdala postačujúca, to je jediná podmienku
priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej

ujmy. Závažnosť ujmy treba posudzovať aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, ktoré vznikli. Titulom náhrady nemajetkovej ujmy
žalobcovia požadovali zaplatenie sumy 16.500 eur, výšku nemajetkovej ujmy určuje súd na základe
voľnej úvahy, pri rozhodovaní berie do úvahy závažnosť ujmy, ku ktorej došlo a okolnosti, za ktorých
k ujme došlo. Súd súhlasí s tým, že došlo k vážnemu a výraznému zásahu do osobnostných práv

navrhovateľov, výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu .Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 4. rade náhradu
nemajetkovej ujmy každému z nich vo výške 11.500 eur, žalobkyni v 2. rade sumu 16.500 eur, žalobcom
v 3. a 5. rade každému z nich sumu 12.500 eur a vo zvyšnej časti náhrady nemajetkovej ujmy súd

žalobu zamietol, tu zobral na zreteľ to, že žalobcovia v 1. a 4. rade netvorili s nebohým asi tri roky
spoločnú domácnosť, nežili v spoločnej domácnosti, žalobca v 1. rade bol vo výkone trestu odňatia
slobody, žalobca v 4. rade tiež s nebohým nežil v spoločnej domácnosti, mal založenú vlastnú rodinu,
mal partnerku a dieťa, preto súd nepriznal žalobcom tú istú výšku nemajetkovej ujmy ako ostatnýmžalobcom a tak ako uviedol Krajský súd v Nitre vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, diferencoval vzťah
medzi žalobcami a nebohým, ktorí s ním nežili pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a týmto
žalobcom priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 11.500 eur. Žalobcom v 3. a 5. rade, ktorí s

nebohým žili pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti priznal vyššiu sumu každému z nich 12.500
eur, ďalej súd diferencoval vzťah medzi rodičom a nebohým a vzťah medzi súrodencami a nebohým
a žalobkyni v 2. rade priznal ako matke sumu 16.500 eur a to z toho dôvodu, že žila s nebohým v
spoločnej domácnosti, ako matka pociťuje stratu dieťaťa najintenzívnejšie, je to pre ňu nenahraditeľná
strata, pričom súrodenci majú šancu so stratou brata sa vyrovnať lepšie, pretože majú celý život pred

sebou, nájdu si partnerky, budú mať deti, založia si vlastnú rodinu a vzťah medzi súrodencami je predsa
len iný ako vzťah medzi matkou a dieťaťom. Sami žalobcovia v pôvodne podanej žalobe sami sumu
16.500 eur určili a sami vyjadrili v peniazoch výšku nemajetkovej ujmy, ktorú požadujú za spôsobenú
ujmu, zvýšenie nemajetkovej ujmy odôvodnili tým, že sa dozvedeli, že suma, ktorú žiadali pôvodne
je malá a že môžu dostať viac, s takýmto argumentom a odôvodnením zvýšenia žalovanej ujmy sa
súd nemohol stotožniť. Ustanovenie § 13 ods. 3 OZ určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch

súdom neustanovuje zákon žiadne medze. Sumu 11.500 eur, 12.500 eur a 16.500 eur súd považoval
za primeranú, pričom prihliadol na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy, ktorú v danom prípade
považoval za veľmi závažnú, intenzívnu a v podstate stále pretrvávajúcu, pretože strata dieťa pre rodiča
a strata brata pre súrodencov je neodstrániteľná a nenapraviteľná ujma. Súd z výpovedí žalobcov aj
svedkov dospel k názoru, že vzťahy medzi bratmi navzájom boli veľmi intenzívne a to s poukazom na

vekový rozdiel medzi nimi, trávili spolu svoj voľný čas, počas školských rokov chodili spolu do školy,
víkendy trávili spolu, so žalobcom v 3. rade chodili spolu aj do práce, žalobcovi v 5. rade našiel u
nich v práci brigádu, navzájom si pomáhali, rozumeli si, vychádzali spolu veľmi dobre, žili v spoločnej
domácnosti okrem brata N. a dočasne žalobcu v 1. rade. Súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že nebohý
D.H.pomáhalrodineajvdomácnostiatoajfinančne,včasenehodymal26rokov,žalobcoviasadoteraz

so smrťou D. H. nevyrovnali, chýba im, vyplýva to z ich výpovedí ako aj výpovedí svedkýň, je otázne, či
sa vôbec dá s takouto udalosťou v živote človeka vôbec vyrovnať. K argumentom žalovaného v 2. rade,
že žalobca v 5. rade mal vyplatené poistné plnenie súd uvádza, že toto považuje vzhľadom k predmetu
konania za bezpredmetné, pretože tento mal vyplatené bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
v súvislosti so zraneniami, ktoré on sám utrpel pri dopravnej nehode a v predmetnej veci si uplatňuje

nemajetkovú ujmu v súvislosti so stratou brata. K ďalším argumentom žalovaného v 2. rade, že náhradu
za smrť príbuznej osoby možno priznať len pozostalému manželovi a nezaopatreným deťom sa súd
nestotožnil, pretože s poukazom na ustanovenie § 11 OZ každá fyzická osoba má právo na ochranu
svojej osobnosti. Čo sa týka analógie s ustanovením § 5 zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb
poškodených násilnými trestnými činmi, kde je stanovená maximálna výška plnenia ako 50 - násobok

minimálnej mzdy, toto nie je možné aplikovať pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia §
13 OZ. K okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo súd poukazuje na trestný rozsudok, z ktorého
vyplýva, že žalovaná v 1. rade bola právoplatným trestným rozsudkom uznaná z prečinu usmrtenia D.
H., keď ako vodič spôsobila z nedbanlivosti dopravnú nehodu, následkom ktorej zahynul D. H., tým
bola preukázaná jej zodpovednosť za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcov,

jej zodpovednosť je objektívnou zodpovednosťou, bez ohľadu na zavinenie, z uvedených dôvodov
súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania výsluchom znalca Ing. M. R.. Súd zobral do úvahy
aj správanie sa samotnej žalovanej v 1. rade, ktorá bola po dopravnej nehode v zlom psychickom
stave, lieči sa, nevie sa zmieriť s tým, že niekoho usmrtila, poskytla žalobcom sumu 1.000 eur na
náklady na pohreb, uvedené skutočnosti tiež súd zobral do úvahy pri stanovení výšky nemajetkovej

ujmy, ktorú žalobcom nepriznal v nimi požadovanej výške, teda okrem žalobkyne v 2. rade. Súd hodnotil
aj správanie sa samotnej dotknutej osoby, ktoré je pri neoprávnenom zásahu právne významné a
vyhodnotil ho tak, že nebohý D. H. nijakým spôsobom nevyvolal a nezapríčinil dopravnú nehodu, bol jej
obeťou.Suma11.500eur,12.500eur a16.500eurzodpovedáajrozsudkomsúdovvobdobnýchveciach
napr. rozsudok NS SR sp.zn. 4 Cdo139/2011. Primárnym významom nemajetkovej ujmy je satisfakčná

funkcia, teda vyvážiť, resp. zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, pretože nemajetková
ujma vzniknutá porušením osobnostných práva sa vo všeobecnom zmysle slova ani nedá odškodniť a
rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je možné ani presne kvantifikovať a vyčísliť.

23.Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. S poukazom
na vyššie citované zákonné ustanovenie súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konaniaprávo,nakoľkožalobcovia sadomáhaliodžalovanýchzaplateniasumy35.000eurprežalobcov
1,2,5 a vo výške 25.000 eur pre žalobcov 2,3 , priznaná bola suma 11.500 eur pre žalobcov 1,4, suma12.500 eur pre žalobcov 3,5 a suma 16.500 eur pre žalobkyňu 2 a tak každá zo strán mala vo veci
úspech len čiastočný. Ustanovenia § 255 ods.1, 2 CSP preberajú zásadu úplného, alebo čiastočného
úspechu v spore ako kritérium priznania náhrady trov konania. Pôvodné ustanovenie § 142 ods. 3 OSP,

ktoré hovorilo o tom, že aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak rozhodnutie záviselo od úvahy súdu, nebolo do CSP prebraté a súd nemal
možnosť vo veci takto postupovať, pričom ani nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom
na ustanovenie § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre

prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona

č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).