Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. december 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/63/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821202046
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5821202046.1

Uznesenie

Okresný súd v Námestove v právnej veci navrhovateľov: 1/ M.k, nar. XX. X. XXXX, bytom D. P. XXX,
D., 2/ M. Ž., D.. XX. X. XXXX, N. D. P. XXX, D. a 3/ M. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Na P. XXX, D.,
navrhovatelia 1/ a 2/ zastúpení navrhovateľkou 3/ ako splnomocnenou zástupkyňou, proti odporcom: 1/
Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36854140, 2/ EOS KSI
Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803 a 3/ U9, a.s. so sídlom Zelinárska 8,

Bratislava, IČO: 35849703, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15. 11. 2021, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15. 11. 2021 z a m i e t a .

II/ Odporcom 1/ až 3/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 15. 11. 2021 navrhovatelia 1/ až 3/ žiadali, aby súd odporcom 1/

a 2/ uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, ktoré sú
evidované na LV č. XXX pre obec a k.ú. D., a to rodinného domu súp. číslo XXX na pozemku parcela
číslo XXXX/XXX a pozemkov:
- C KN parcela č. XXXX/X - trvalý trávny porast vo výmere 57 m2
- C KN parcela č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 616 m2
- C KN parcela č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 137 m2

- C KN parcela č. XXXX/XXX - orná pôda vo výmere 172 m2
- C KN parcela č. XXXX/X - ostatná plocha vo výmere 170 m2
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktoré je vedené na Okresnom súde v
Námestove pod sp. zn. 3Csp/26/2021. Ďalej navrhovatelia žiadali, aby súd uložil odporcovi 3/ povinnosť
zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby vyššie uvedených nehnuteľností
do skončenia konania Okresného súdu Námestovo sp. zn. 3Csp/26/2021 a aby odporcovi 3/ uložil

povinnosť bezodkladne odstrániť inzerciu, fotografie a dokumenty uvedených nehnuteľností na všetkých
internetových portáloch, na ktorých boli ním zverejnené.

Návrh odôvodnili tým, že na Okresnom súde Námestovo prebieha konanie sp. zn. 3Csp/26/2021 o
zaplatenie 12274,47 Eur s príslušenstvom na základe žaloby, ktorú podal EOS KSI Slovensko, s.r.o.
voči nim ako žalovaným zo zmluvy o splátkovom úvere reg.č. 055920 zo dňa 14. 9. 2017 a konanie

pod sp. zn. 7Csp/5/2018 o určenie neplatnosti zmluvy, ktoré začali oni ako žalobcovia voči odporcom
1/ a 2/. Oni - žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že z inzercie
na webových portáloch je avizovaná pripravovaná dražba ich nehnuteľností. Oni nemajú záujem predať
svoje nehnuteľnosti, sú ich jediným obydlím. Poukázali na to, že odporca 2 / sa domáha v konaní sp.
zn. 3Csp/26/2021 zaplatenia 12 274,47 Eur s príslušenstvom podľa jeho tvrdení titulom postúpenia
pohľadávky zo dňa 30. 7. 2019, ktorú namietajú. Rozporujú i výšku a splatnosť tvrdenej pohľadávky.

Podľa navrhovateľov zmluvou o splátkovom úvere mal byť poskytnutý úver vo výške 22 571,86 Eur. Na
tento úver doteraz už zaplatili sumu 23 042,24 Eur. Potom sa stalo, že im v banke už nechceli prijaťďalšie splátky a aj nevládali ( poznámka súdu - zrejme splácať splátky ). Napriek prebiehajúcim súdnym
konaniam a spornosti nároku odporca 3/ začal realizovať úkony smerujúce k vykonaniu dobrovoľnej
dražby, keď pripravovanú dražbu ich nehnuteľnosti a zároveň obydlia zverejnil na svojej webovej stránke

a na stránke www.bazos.sk . Teraz ich cudzí ľudia kontaktujú s tým, že majú
záujem o kúpu ich domu v dražbe, že videli inzerát a že chcú kúpiť, resp. dražiť ich nehnuteľnosti.
Takéto telefonáty a „ nájazdy „ cudzích ľudí im značne znepríjemňujú a narúšajú ich psychické zdravie.
Uvedeným konaním odporcov bolo tiež porušené ich právo na súdnu ochranu, keď týmto spôsobom
obchádzajú súdnu kontrolu spotrebiteľskej zmluvy, kedy súd v konaní ex offo preskúma predmetnú

spotrebiteľskú zmluvu. Sú názoru, že jednou z podstatných podmienok konania dobrovoľnej dražby je
písomné vyhlásenie veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pričom pohľadávka je sporná. Sú
názoru, že veriteľ do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky a použil nekalé obchodné praktiky.
Tieto námietky uplatňujú v súdnych konaniach Okresného súdu Námestovo sp. zn. 3Csp/26/2021 a
7Csp/5/2018 . K rodinnému domu majú trvalú väzbu, jedná sa o ich jediné obydlie. V dome bývajú
s druhým dospelým synom, navrhovateľka 1/ je dôchodkyňa. Konaním odporcov im hrozí dražba ich

nehnuteľností, pričom je tu reálna hrozba, že prídu o strechu nad hlavou a prípadný vydražiteľ bude
oklamaný, pretože mu dražobník nebude môcť odovzdať predmet dražby, z dôvodu, že ho nebude mať
k dispozícii ani vo faktickej moci a nastane stav ohrozenia všetkých účastníkov dražby a to začatím
súdneho konania o určenie neplatnosti dražby, ktoré môže trvať roky. Navrhovatelia zaujali názor, že
záložné právo má byť výhradne iba „ ultima ratio „ spôsobom uspokojenia pohľadávky. Banka nečaká

na rozhodnutie súdu o reálnej výške pohľadávky a jej splatnosti a za každú cenu chce vykonať záložné
právo. Ústavne konformný nemôže byť výkon práva, ktorý obchádza zákon a zasahuje naviac do práva
na obydlie, ktoré bude dražbou nezvratne dotknuté. Veriteľ tak po rozhodnutí súdu o jeho nárokoch
môže vyvolať primeranejšie exekučný proces, kde by súd v každom štádiu mohol posúdiť primeranosť
vedenia exekúcie. Navrhovatelia poukázali ( okrem iných súdnych rozhodnutí, ktorými podporili svoje

tvrdenia ) aj na nález Ústavného súdu Českej republiky z 8. 3. 2005 sp. zn. PL ÚS 47/04, ktorým
ústavný súd zrušil ustanovenia § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že
umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym
rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti.
Podľa navrhovateľov postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami - podnikateľmi sledujúcimi

dosahovanie zisku takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu, aký umožňuje slovenská
právna úprava je diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný
zásah do vlastníctva vyžadujú rozhodnutie sudcu.

2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby
niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 Civilného sporového poriadku :

(1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia

sa navrhovateľ domáha.

(2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

3.Súd,pooboznámenísasnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniakonštatuje,žemunemožno

vyhovieť. Z obsahu spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 3Csp/26/2021 súd zistil, že v tomto
konaní si ako žalobca uplatňuje odporca 2/ voči navrhovateľom 1/ až 3/ ako žalovaným svoje právo
na zaplatenie 12274,47 Eur s príslušenstvom na základe toho, že je právnym nástupcom veriteľa
Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36854140 na základezmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30. 7. 2019. Predmetom postúpenia je pohľadávka pôvodného
veriteľa - odporcu 1/ voči navrhovateľom 1/ až 3/ na základe zmluvy o splátkovom úvere reg.č. 055920
zo dňa 14. 9. 2017, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku

ktorým sa navrhovatelia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia. Súd považuje za osvedčené,
že právo pôvodného veriteľa - odporcu 1/ voči navrhovateľom na zaplatenie úveru a s ním súvisiace
záložné právo, ktoré jeho pohľadávku zabezpečuje, bolo postúpené na odporcu 2/. Odporca 1/ teda
ani nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre
tento nedostatok súd zamietol návrh voči odporcovi 1/. Čo sa týka dôvodnosti návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia voči odporcom 2/ a 3/, tak z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre obec a k.ú. D.
súd zistil, že navrhovatelia 2/ a 3/ sú evidovaní ako výluční vlastníci rodinného domu č. XXX a pozemkov,
špecifikovanýchvnávrhu.VčastiBlistuvlastníctvajezapísanápoznámkanažiadosťodporcu1/ozačatí
výkonuzáložnéhoprávaatiežpoznámkanažiadosťodporcu2/ -Oznámenieozačatívýkonuzáložného
práva. V časti C listu vlastníctva je zápis o zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na
základe zmluvy o zriadení záložného práva reg. č. 055920/ZA/1 v prospech odporcu 2/. Navrhovatelia

1/ až 3/ s návrhom súdu doručili aj inzerciu, zverejnenú na www.bazos.sk a na
webovej stránke odporcu 3/, z ktorej súd zistil, že odporca 3/ zverejnil informácie o pripravovanej dražbe
rodinného domu vo vlastníctve navrhovateľov 2/ a 3/. Súd z týchto dôkazov konštatuje, že navrhovatelia
1/ až 3/ osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pretože okrem toho, že navrhovatelia 2/ a 3/
sú výlučnými vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, majú v rodinnom dome súp. číslo XXX v obci a

k.ú. D. svoje obydlie. Vyplýva to zo skutočnosti, že na uvedenej adrese majú evidovaný trvalý pobyt.
Hoci navrhovateľ 1/ nie je (spolu)vlastník uvedených nehnuteľností, možno aj uňho konštatovať potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, pretože aj on má obydlie v rodinnom dome súp. číslo XXX S. D.. Ako
vyplynulo z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre obec a k.ú. D. a listín, zabezpečených z internetu,
odporca 2/ začal s výkonom záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľov 2/ a 3/

a odporca 3/ ako dražobník ponúka tieto nehnuteľnosti na internete ako také, ku ktorým sa pripravuje
dražba. Súd potom dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenie má jednu z
obligatórnych náležitostí, a to osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov.

4. Vo vzťahu k ďalšej obligatórnej náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to

osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana však súd konštatuje, že v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia absentuje.

Vo vzťahu k tejto náležitosti navrhovatelia 1/ až 3/ tvrdia, že záložné právo neexistuje, resp. zmluva o
záložnom práve je neplatná, pretože samotná zmluva o úvere, na základe ktorej bolo zriadené záložné

právo, je neplatná pre neprijateľné zmluvné podmienky, ďalej navrhovatelia 1/ až 3/ zdôrazňujú, že
jednou z nehnuteľností, na ktorých viazne záložné právo, je rodinný dom, v ktorom majú svoje obydlie
a právo na ich obydlie je osobitne chránené a ďalej argumentujú nálezom Ústavného súdu Českej
republiky z 8. 3. 2005 sp.zn. PL ÚS 47/04, ktorým ústavný súd zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 zákona
o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola

priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným katom poskytujúcim záruku
vierohodnosti a kontrolovateľnosti.

K jednotlivým tvrdeniam navrhovateľov 1/ až 3/ súd zaujal toto stanovisko:

1/ Tvrdenie, že v nehnuteľnostiach, na ktorých viazne záložné právo, ktorého výkon začal odporca 2/, je
ich obydlie: súd akceptuje tvrdenie navrhovateľov, že v rodinnom dome, na ktorom je zriadené záložné
právo v prospech odporcu 2/, majú obydlie. Tiež akceptuje, že strata bývania je jedným z najvážnejších
zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto zásah hrozí, musí mať v podstate
možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. Súd však zároveň konštatuje,

žeskutočnosť,ženehnuteľnosťslúžiakoobydlie,neznamená,žebyknejnemohlobyť(platne)zriadené
záložné právo, resp. že by - vo všeobecnosti - nemohlo byť toto záložné právo aj realizované formou
dobrovoľnej dražby. Súd z obsahu spisu sp. zn. 7Csp/5/2018 konštatuje, že v konaní Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 7Csp/5/2018 si navrhovatelia 1/ až 3/ ako žalobcovia 1/ až 3/ uplatnili voči odporcovi
1/akožalovanémuurčenieneplatnostiúverovejzmluvyazmluvyozriadenízáložnéhopráva,určenie,že

úver je bezúročný a bez poplatkov a zaplatenie 470,38 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V
konaní sp. zn. 7Csp/5/2018 navrhovatelia 1/ až 3/ v pozícii žalobcov uplatnili voči úverovej zmluve, ktorá
je základom zmluvného vzťahu s odporcom 1/ ( poťažne odporcom 2/ ako jeho právnym nástupcom )
rovnaké námietky, ako v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. že je neplatná,pretože obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré však navrhovatelia rovnako ako v konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nekonkretizovali. Vo vzťahu k námietkam o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy ( k čomu zrejme smeruje tvrdenie navrhovateľov 1/ až 3/, že na úver

doterazzaplatiliviac,akobolaposkytnutáistina)súdvkonaní sp.zn.7Csp/5/2018zaujalstanovisko,že
nie sú dôvodné, pretože predmetná úverová zmluva má síce charakter spotrebiteľskej zmluvy, nie však
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože ide o hypotekárny úver, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda ani ustanovenia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy.

Čo sa týka tvrdenia o tom, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, odhliadnuc
od toho, že navrhovatelia ich nekonkretizovali ( ani príkladom ) v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia ani v žalobe v konaní sp. zn. 7Csp/5/2018, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ
by aj úverová zmluva ( hypoteticky ) obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, nespôsobuje to
automaticky neplatnosť úverovej zmluvy ako celku, ale len konkrétneho zmluvného ustanovenia ( pokiaľ
ho možno oddeliť od zvyšného obsahu zmluvy ) a teda by automaticky bez ďalšieho ich existencia

nespochybnila nárok veriteľa na vrátenie úveru. Súd v konaní sp. zn. 7Csp/5/2018 vydal rozsudok č.k.
7Csp/5/2018-177 zo dňa 9. 12. 2019, ktorým žalobu zamietol a pokiaľ aj bol tento rozsudok zrušený
uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/49/2020-239 zo dňa 1. 6. 2021, nebol zrušený kvôli
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ale len z procesného dôvodu - že súd nesprávne rozhodol o
návrhu žalobcov na pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalovaných. Keďže navrhovatelia v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia neposkytli súdu žiadne tvrdenia alebo dôkazy, na základe ktorých
by súd mohol zmeniť svoj právny názor na ich tvrdenie o neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy, súd ich
ďalej považuje za nedôvodné. Súd ešte aj poznamenáva, že v konaní Okresného súdu Námestovo sp.
zn. 3Csp/26/2021 je predmetom konania zaplatenie 12274,47 Eur s príslušenstvom na základe žaloby,
ktorú podal EOS KSI Slovensko, s.r.o. voči nim ako žalovaným na základe zmluvy o splátkovom úvere

reg.č. 055920 zo dňa 14. 9. 2017, teda zmluvy, v súvislosti s ktorou bola uzavretá zmluva o zriadení
záložného práva na nehnuteľnostiach, vo vzťahu ku ktorým sa navrhovatelia domáhajú nariadenia
neodkladného opatrenia. Aj v tomto konaní môžu navrhovatelia uplatniť svoje námietky voči úverovej
zmluve, ktorými sa bude súd zaoberať ako predbežnou otázkou vo vzťahu k uplatnenému nároku na
zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy. Súd potom konštatuje, že navrhovateľom bola poskytnutá

dostatočnámožnosťuplatniťsvojenámietkyvočizáložnémuprávu.Súdjenázoru,žeajkeďideoobydlie
navrhovateľov, ochrana práva navrhovateľov na obranu voči výkonu záložného práva nemôže byť
bezbreháanajmäniekontraproduktívna-pokiaľnavrhovateliaužvdvochsúdnychkonaniachmali,resp.
stále majú možnosť uplatniť svoje výhrady voči záložnému právu veriteľa úveru, nebolo by ani účelné
napr. vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a navrhovateľom zároveň uložiť povinnosť

podať žalobu o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, teda uložiť navrhovateľom začať
tretie súdne konanie, v ktorom by uplatňovali fakticky totožné tvrdenia a námietky voči záložnému právu
na nehnuteľnostiach v ich vlastníctve. Toto by napokon bolo aj v rozpore so záujmom navrhovateľov,
pretože by tým len vznikli nové trovy súdneho konania.

5. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľov, že v rodinnom dome súp. číslo XXX v D. majú svoje obydlie, súd
ešte poznamenáva, že síce je nesporné, že navrhovatelia tam naozaj obydlie majú, čoho dôkazom je aj
skutočnosť, že tam majú evidovaný trvalý pobyt, no zároveň súd považuje za významnú aj skutočnosť,
o akú nehnuteľnosť ide - podľa inzerátu, ktorý je zverejnený na www.bazos.sk
je ich rodinný dom dvojpodlažná stavba s výmerou 616 m2. Súd je názoru, že takýto rodinný dom

celkom zjavne presahuje potrebu štandardného bývania pre tri osoby. Tiež súd poukazuje na to, že
výška pohľadávky z úveru, ktorú si odporca 2/ voči navrhovateľom 1/ až 3/ v konaní OS Námestovo sp.
zn. 3Csp/26/2021 uplatnil, je 12274,47 Eur s príslušenstvom, zatiaľ čo všeobecná hodnota rodinného
domu vo vlastníctve navrhovateľov 2/ a 3/ je podľa vedomostí súdu z jeho rozhodovacej činnosti
minimálne 180 000 Eur. Napr. 3-izbové byty v H., čo je okresné mesto vzdialené len 4 km obce D., kde

sa nachádza predmetný rodinný dom, sa predávajú za cenu okolo 130 000 eur - v závislosti od ich stavu
a polohy, alebo napr. na www.bazos.sk je aktuálne zverejnený inzerát na predaj
dvojpodlažného domu vo S., skolaudovaného v roku 2014, avšak s nižšou výmerou pozemku, ako je
pozemok navrhovateľov 2/ a 3/ , za cenu 260 000 Eur. Obec S. je vzdialená od okresného mesta D.
rovnako ako obec D. od mesta H.. Okresy D. V. H. sú susediace okresy a ceny nehnuteľností v nich

sú porovnateľné.
Súd je teda názoru, že výška pohľadávky, ktorá je zabezpečená záložným právom, je len zlomkom
hodnoty rodinného domu, v ktorom majú navrhovatelia svoje obydlie. Súd je presvedčený, že aj keď
v založenej nehnuteľnosti je obydlie dlžníkov, nemožno vždy za každých okolností, aj za existenciezjavného nepomeru medzi uplatnenou pohľadávkou a hodnotou nehnuteľnosti, na ktorej viazne záložné
právo a ktorá nehnuteľnosť bezpochyby presahuje potreby primeraného bývania dlžníkov, bezvýhradne
trvať na ochrane práva dlžníkov - spotrebiteľov, na úkor práv veriteľa. Súd je aj názoru, že v danom

prípade nemožno ponechať bez povšimnutia aj skutočnosť, že medzi navrhovateľmi 1/ až 3/ ako
dlžníkmi a odporcom 1/ ako veriteľom bol v úverovej zmluve dohodnutý úrok za poskytnutie úveru
práve s ohľadom na to, že úver je zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach - ak by to
tak nebolo, navrhovatelia by museli platiť vyšší zmluvný úrok ako v prípade hypotekárneho úveru.
Jednoducho povedané, navrhovatelia počas úverového vzťahu profitovali zo skutočnosti, že úver je

zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach. Súd potom dospel k záveru, že pokiaľ by návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel vlastne len s ohľadom na skutočnosť, že navrhovatelia
majú v dotknutom rodinnom dome svoje obydlie, takéto rozhodnutie by prekročilo mieru primeranej
ochrany spotrebiteľov.

6. Čo sa týka námietky navrhovateľov o existencii nálezu nálezu Ústavného súdu Českej republiky z

8. 3. 2005 sp. zn. PL ÚS 47/04, ktorým ústavný súd zrušil ustanovenia § 36 ods. 2 českého zákona o
verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola
priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku
vierohodnosti a kontrolovateľnosti, súd ju nemohol akceptovať. Uvedený nález Ústavného súdu Českej
republiky nemal žiadny vplyv na účinnosť právnych predpisov Slovenskej republiky. Pokiaľ slovenský

právny poriadok zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov umožňuje výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby bez existencie rozhodnutia
súdu, ale len za uvedeným zákonom stanovených podmienok, nemožno súčasne namietať voči výkonu
záložného práva, ktoré platná právna úprava umožňuje.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že ich odporcom 1/ až 3/ nepriznal. Tí síce v konaní neboli
úspešní, ale žiadne trovy im v konaní nevznikli, súd im ich preto v súlade so zásadou hospodárnosti
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 CSP )

Podľa § 365 CSP:

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP :

Novoty v odvolacom konaní

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa
osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).