Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Amália Paulerová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/203/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717201933
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5717201933.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akoodvolacísúd,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej
a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov: 1/ E.
H., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., 2/ P. H., rod.T., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX
J., okr. Q. Q., obaja v zastúpení právne : Lalinský advokát s.r.o., Advokátska kancelária JUDr. Andreja
Lalinského so sídlom Námestie Andreja Hlinku l, Žilina, IČO : 42 253 096 proti žalovanému: T. R.,

nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., o určenie priebehu hranice medzi pozemkami, na základe
odvolania žalobcov 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 15C/8/2017-184 zo dňa 10.7.2019
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v r a c i a mu vec na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (výrok I.) súd prvej inštancie (ďalej iba „okresný súd“) zamietol žalobu (po
jej doplnení podaním doručeným súdu dňa 13.10.2017) o určenie priebehu hranice medzi konkrétne
označenými pozemkami. Vo výroku II. priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcom
v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady bude rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako parc. registra „C“ č. 772 o výmere 4211 m2
- orná pôda, parc. reg. „C“ č. 777 o výmere 542 m2 - zastavané plochy a nádvoria a na predmetnom
pozemku postaveného rodinného domu sup. č. XXX. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXX ako parc. reg. „C“ č. 779 o výmere 1205 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Žalobcovia
žiadali určiť priebeh hranice medzi pozemkami parc. registra „C“ č. 777 v ich vlastníctve a parcelou reg.

„C“ č. 779 vo vlastníctve žalovaného.

3. Žalobcovia naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 137 písm. c/ Civilného sporového
poriadku ďalej „CSP“) zdôvodňovali tým, že po správnom ustálení priebehu hranice medzi susediacimi
parcelami môžu zvažovať ďalšie kroky, ak sa preukáže, že hranica medzi predmetnými susediacimi
nehnuteľnosťami nie je správne určená.

4. Z obsahu vyjadrenia Úradu geodézie kartografie a katastra SR, ktoré predložili súdu na podloženie
svojho tvrdenia žalobcovia, pre súd vyplynulo, že žalobcami namietaný geometrický plán č. 103/2007
( vyhotovil dňa 14.1.2008 Ing. U. a autorizačne overil dňa 18.1.2008 Ing. R.) vychádza z platných údajov
z katastra, čo je základná podmienka, ktorú musí geodet rešpektovať. Vlastnícke hranice evidované v
údajochkatastratýmtogeometrickýmplánomniesúmenenéasamotnýgeometrickýplánneriešihranicu

medzi pozemkami, parc. č. 779 a 777, kde by podľa tvrdenia žalobcov mali byť geodetom ukrátený o
10 m2 výmery. Geometrické a polohové určenie CKN parciel č. 779 a 777 nebolo v platných údajochsúboru geodetických informácií od vyhlásenia platnosti obnoveného operátu novým mapovaním v r.
1989 dotknuté žiadnou zmenou.

5. Žalobcovia predložili súdu vytyčovací náčrt, ktorým na základe žiadosti žalobcu v rade 1) ( č.
objednávky 66/2007 zo dňa 19.6.2017) bola vytýčená vlastnícka hranica medzi pozemkom parcely
registra „C“ č. 777 a susedným pozemkom parcela registra „C“ č. 779 v k. ú. J., v ňom bolo zároveň
konštatované, že plot medzi medzi uvádzanými pozemkami nie je postavený na vlastníckej hranici, teda
netvorí vlastnícku hranicu.

6. Okresný súd vychádzal z vykonaného dokazovania, ktoré podľa jeho názoru preukázalo postavenie
predmetného plota žalobcami v dobe ešte pred 40-timi rokmi. Okresný úrad Turčianske Teplice,
katastrálny odbor vydal protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte. Dôvodom bol nesúlad vo
vektorovej katastrálnej mape v k. ú. J. v zobrazení stavieb (rodinný dom a stodola) na pozemku C KN
parc. č. 777 (na č. l. 154 súdneho spisu), tieto stavby sú vo vektorovej katastrálnej mape zobrazené tak,

že sa dotýkajú vlastníckej hranice medzi C KN parc. č. 777 a C KN parc. č. 779, teda vlastnícka hranica
ide po múre týchto stavieb, zároveň sa skonštatovalo, že v konkrétnom prípade ide iba o opravu hranice
stavieb vo vektorovej katastrálnej mape (VKN), čím nedochádza k zmene údajov v liste vlastníctva, z
tohto dôvodu správny orgán vykonal túto opravu neformálnym spôsobom.

7. Súd žalobu o určenie hraníc pozemkov vyhodnotil za druh určovacej žaloby podľa § 137 CSP ako
prostriedok ochrany práv majiteľa pozemku. Uviedol, že takáto žaloba sa uplatňuje v prípade, ak nastane
spor o správnu hranicu medzi susediacimi pozemkami a jeden zo susedov sa obráti na súd s cieľom
dosiahnuť jej určenie. Spravidla súčasťou sporu o priebeh hranice pozemku je spor o vlastníctvo určitej
plochy a v prípade takéhoto sporu je daná právomoc súdu rozhodovať.

8. V súdenom prípade absentoval naliehavý právny záujem na požadovanom určení, následne
tak okresný súd žalobu žalobcov vyhodnotil za nedôvodnú a ju zamietol. Súd argumentuje tým, že
vytýčením hranice sa iba deklaruje stav vychádzajúci zo súboru geodetických informácií katastra
nehnuteľnosti, pozemky sa nemenia ani sa nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom.

Vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok, ale účinok deklaratórny. Ide o prenesenie
súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou na tvare miesta. Rozsudkom o určenie
priebehu hranice pozemkov sa nevytvára nový právny stav, súd iba konštatuje, aký je právny
stav priebehu hranice. V konaní bolo preukázané, že hranica pozemku bola nejasná, k porušeniu
vlastníckeho práva ale nedošlo a tento stav je možné odstrániť vypracovaním geometrického plánu

na zameranie pozemku, prípadne opravou chyby v katastrálnom operáte uskutočnenou neformálne
mimo správneho konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona. Ak je hranica pozemku
sporná, jedná sa o spor vlastnícky. Ak medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností vznikne spor o
hranice pozemku alebo parcely, nemôže sa žalobca u súdu domáhať opravy výmery parcely v katastri
nehnuteľnosti alebo určenia priebehu hranice medzi parcelami alebo pozemkami, v takomto prípade

je treba sporný pozemok (jeho časť) vymedziť zásadne geometrickým plánom a predmetom súdneho
konania môže byť vlastníctvo takto identifikovaného pozemku.

9.Otrováchkonaniarozhodovalpodľa§255ods.1CSPažalovanémuplneúspešnémupriznalprávona
náhradu trov konania voči žalobcom v celom rozsahu (100%). Dodal, že o výške náhrady trov rozhodne

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

10. Odvolanie proti rozsudku podali v zákonnej lehote žalobcovia 1/, 2/). Domáhali sa zmeny rozsudku,
v rámci nej žiadali žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

11. Vytýkali okresnému súdu, že pri rozhodovaní a zisťovaní skutkového a právneho stavu veci sa
nezaoberal viacerými podstatnými skutočnosťami, nevykonal ani nimi navrhované dôkazy. Predložili
súdu pre účely súdneho konania vytyčovací náčrt vlastníckej hranice medzi pozemkami vypracovaný
dňa 19.6.2017 Bc. C. T., autorizačne overený Ing. Q. U.. Predmetný vytyčovací náčrt obsahuje

skutočnosti, ktoré môžu prispieť k náležitému objasneniu veci, preto mal byť ako dôkaz vykonaný na
pojednávaní. Súd sa s vytyčovacím náčrtom na pojednávaní dňa 17.9.2018 vôbec nezaoberal, s ním
sa nevysporiadal po obsahovej stránke vo svojom rozsudku. Vytyčovací náčrt zo dňa 19.6.2017 nebolvykonaný ako dôkaz v zmysle § 204 CSP. V prípade pochybnosti podľa názoru žalobcov mal súd určiť
geodeta aby konkretizoval hranice jednotlivých pozemkov.

12. Okresný súd uvádza v rozsudku dôkazný význam protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte
zo dňa 24.10.2017 vydaného Okresným úradom Turčianske Teplice, katastrálnym odborom, z ktorého
považoval za preukázaný zistený nesúlad v zobrazení stavieb (rodinného domu a stodoly) postavených
na pozemku C KN parc. č. 777 vo vlastníctve žalobcov/odvolateľov. Predmetné stavby sú vo vektorovej
mape zobrazené tak, že vlastnícka hranica ide po múre týchto stavieb čo aj okresný súd konštatoval. S

uvedenýmtvrdenímsúdu niejemožnépodľažalobcovsastotožniť,pretožesúdopomenulpokračovanie
výroku protokolu, v ktorom sa jasne uvádza, že: „z meračského náčrtu č. 27 vyplýva, že múr oboch
stavieb je od vlastníckej hranice odsadený o 60 cm (rodinný dom), resp. o 70 cm (stodola) a bodom
ktoré predstavujú rohy muriva týchto stavieb boli zároveň určené ich súradnice (t. j. súradnice bodov
6800270030, 6800270188 na rodinnom dome a 6800270176, 6800270176 na stodole)“. V protokole sa
teda jednoznačne konštatuje, že vlastnícka hranica neprechádza po múre týchto stavieb, ale 60 cm,

resp. 70 cm od ich múru. Práve táto chyba v katastrálnom operáte bola dôvodom na vydanie protokolu.
Podľa názoru odvolateľov súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
tvrdeniam, čím naplnil podmienky ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Keďže sa žalovaný vyjadril, že považuje
za vlastnícku hranicu dom súp. č. XXX postavený na parcele C KN parc. č. 777, je nevyhnutné určiť
priebeh hranice medzi spornými pozemkami C KN parc. č. 777 a C KN parc. č. 779. Ich žaloba je

dôvodná,nakoľkosúoplotením postavenýmvtesnejblízkostiichdomu, vyznačujúcimúdajnúvlastnícku
hranicu, - obmedzovaní vo výkone svojho vlastníckeho práva.

13. Odvolatelia namietajú aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktoré po obsahovej stránke podľa ich
názoru nespĺňa kritériá stanovené v § 220 ods. 2 CSP. Odkázali na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho

súdu SR, Ústavného súdu SR v otázke náležitého vyargumentovania rozhodnutí všeobecných súdov,
ktorá ustálila, že jedine zákonom požadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutia napĺňajú ako
nedeliteľná súčasť stanoveného postupu - ústavné kritéria práva na spravodlivý proces (článok 6 ods.
1 Dohovoru a článok 46 ods. 1 Ústavy SR), uvedeným zákonným kritériám odôvodnenie rozhodnutia
v súdenej veci nezodpovedá.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal potvrdenie rozsudku a zamietnutie odvolania
žalobcov.

15. Označuje rozsudok za právne, vecne aj skutkovo správny, vydaný v súlade s hmotnými a procesnými

právnymi predpismi. Plne sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi na ktorých okresný súd
založil zamietnutie žaloby. Poukazuje aj na to, že žalobu žalobcovia niekoľkokrát menili a dopĺňali,
čím spôsobili jej úplnú nezrozumiteľnosť. V jednom z doplňujúcich podaní uvádzajú, že im ide o to,
aby súd určil priebeh hraníc medzi spornými pozemkami a to parc. č. 779 a parc. č. 776, v k. ú. J.,
avšakskutkovomedzitýmitopozemkamineprebiehažiadnaspoločnáhranica.Podľanázoružalovaného

spor o určenie priebehu hranice medzi pozemkami podľa existujúceho skutkového a právneho stavu
nespadá do kompetencie súdov. Tvrdí, že podľa 5. časti katastrálneho zákona najmä § 67c tieto
veci spadajú do kompetencie katastrálnych orgánov (ods. 5 s odkazom na citáciu.: ak vzniknú rozpory
v tvrdení vlastníkov o priebehu hraníc pozemkov za hodnoverné sa považujú údaje vyznačené v
platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na základe

právoplatnéhorozhodnutiasúdu...).Priebehinkriminovanejhranicejeužvpríslušnommapovomoperáte
KN vyznačený niekoľko rokov na základe katastrálneho zákona i keď procesne vadne, keďže nebolo
vlastníkom úradne oznámené, čiže súd by mohol vo veci konať až vtedy, ak by účastník žiadal zmenu
existujúceho vyznačenia, t.j. iné vyznačenie hranice pozemkov než je v súčasnosti vyznačené na mape
KN, to žalobcovia nežiadajú. Navyše, neuvádzajú v žalobe žiadne hmotnoprávne ustanovenie/a o ktoré

opierajú žalobný petit, resp. na základe ktorých domáhajú svojho nároku, t.j. aby súd nariadil určenie
priebehu hranice medzi spornými pozemkami inak než je vyznačené v platnej mape KN. Ako už uviedol
v stanovisku k žalobe, pozemok parc. č. KNC 779 zast. plocha a nádvorie má a mal rovnakú výmeru,
t.j. 1205 m2 ako pred 40 rokmi, kedy si žalobcovia ako sami priznávajú postavili na hranici pozemku
plot, ako aj dnes , t.j. po roku 1989 kedy bolo vykonané nové mapovanie. Z toho aspektu jednoznačne

vyplýva, že v tomto rozsahu a tvare on/žalovaný, resp. jeho právny predchodca bol vlastníkom až
doposiaľ (LV č. XXX k.ú. J.) a v tomto rozsahu aj jeho oprávneným dobromyseľným a nepretržitým
užívateľom. Obsah listu vlastníctva preukazuje, že k žiadnemu jednostrannému ani dvojstrannému
právnemu úkonu na základe ktorého by sa žalobcovia stali vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi čo i len častitohto pozemku, nedošlo. Aj z uvedeného dôvodu jeho pozemok objektívne nemôže byť predmetom
sporu o určenie spoločnej hranice. Žalovaný označuje žalobu žalobcov aj ich odvolanie za nezmyselné
zbytočne obťažujúce súdy, ktoré majú plné ruky práce s inými dôležitejšími a právne významnejšími

kauzami patriacimi do ich pôsobnosti.

16. V ďalšom štádiu odvolacieho konania strany sporu už žiadne písomné podania nedoručili.

17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení

že odvolanie podali na to oprávnené procesné strany, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu,
ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, rozsudok okresného súdu
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vrátil
vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Mal za to, že okresný súd rozhodoval o žalobe neurčitej, keďže
neodstránil rozpor medzi skutkovým tvrdením žalobcov v žalobe a ich žalobným návrhom ( teda čoho
sa v merite veci domáhajú).

18. Žalobcovia vo svojich žalobných tvrdeniach uviedli, že žalovaný (teda ich sused) si postavil plot
aj bránu na území, ktoré patrí do ich vlastníctva, čím ich obmedzil vo vlastníckom práve a to tým, že
výstavbou plota im zastaval plochu cca 10 m2. Uvedené ich skutkové tvrdenie naznačuje, že v podstate
im ide o „tzv. vlastnícky spor“ v ktorom sa domáhajú ochrany svojho vlastníctva ku ploche o výmere 10

m2 ( v tejto súvislosti poukazujú aj na porušenie vlastníckej hranice žalovaným ) preto bolo žiaduce,
aby uviedli do súladu so žalobnými tvrdeniami aj žalobný petit, teda čoho sa v merite veci domáhajú.
Hoc okresný súd nedôslednosť v skutkových tvrdeniach žaloby a v žalobnom petite ( návrhu ako má
súd rozhodnúť) zistil a žalobcov ( ktorí v tej dobe neboli zastúpení právnym zástupcom ) aj vyzval
uznesením sp. zn. 15C/8/2017-89 zo dňa 3.10.2017 o odstránenie vád podania ( žaloby), poskytol im ale

nejasné poučenie o tom, v čom spočíva neurčitosť ich žaloby, nepoučil ich dôsledne o nutnosti upraviť
žalobný návrh tak, aby zodpovedal ochrane ich vlastníckeho práva. Hoc žalobcovia na písomnú výzvu
súdu reagovali, ich podanie v dôsledku vytknutého nesprávneho procesného postupu súdu sa naďalej
vyznačuje neurčitosťou, má vady, teda odvolací súd musel konštatovať, že okresný súd meritórne ( vo
veci samej ) rozhodol o neurčitej, neúplnej žalobe, tento postup založil aj dôvod pre zrušenie jeho

rozsudku v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku.

19. V ďalšom štádiu konania okresný súd žalobcov vyzve podľa § 129 Civilného sporového poriadku
o odstránenie rozporov medzi ich tvrdeniami a žalobným návrhom ( tu odvolací súd poznamenáva,
že žalobcovia sú aktuálne zastúpení splnomocneným právnym zástupcom). V prípade, že žalobcovia

náležite a v stanovenej lehote vady svojho podania neodstránia, okresný súd ich žalobu bude musieť
odmietnuť, v prípade odstránenia vady o ich žalobe bude konať.

20. Odvolací súd dodáva, že ak by podanie žalobcov (hoc po výzve súdu o odstránenie vád) ostalo
po vecnej a obsahovej stránke nemenné (tak ako je tomu teraz), takáto žaloba, ktorou sa domáhajú

ochrany svojho práva neobstojí.

21. Zrušenie rozsudku v merite veci založilo bezprostredne dôvod pre zrušenie rozsudku aj v súvisiacom
výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne o náhrade
trov celého konania (vrátane tohto odvolacieho konania).

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie prípustné n i e j e .

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.