Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. október 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoPr/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115203363
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7115203363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobkyne G.. H.. H. H., J.., X..
XX.X.XXXX, F., R. XX, zast. JUDr. Milanom Sedlákom, advokátom, Advokátska kancelária Olej Sedlák
Dudášová Garančovský, Košice, Kukučínova 19, proti žalovanej Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v
Košiciach, Košice, Šrobárová 2, IČO: 00 397 768, zast. Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., Košice,
Zoborská 13, IČO: 47 256 206, o neplatnosť výsledkov výberového konania, určenie, že žalobkyňa bola
úspešnou uchádzačkou, určenie, že pracovný pomer trvá a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 35Cpr/1/2015-411 z 26.02.2019 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a vo výroku IV. o trovách konania.

Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd") rozsudkom I. Konanie o určenie, že výsledok výberového konania
vyhláseného žalovanou dňa 10.10.2014 na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa
pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. biológia na Ústave biologických a ekologických
vied s uvedením kvalifikačného predpokladu vedecko pedagogický titul docent v odbore anatómia,

ktoré prebehlo dňa XX.XX.XXXX je neplatný a že žalobkyňa bola vo výberovom konaní na obsadenie
pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1.
biológia na Ústave biologických a ekologických vied s uvedením kvalifikačného predpokladu vedecko
pedagogický titul docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo dňa XX.XX.XXXX úspešná, zastavil, II.
konanie o určenie, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou trvá na dobu určitú do dňa
31.12.2019 zastavil, III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a IV. žalovanej priznal voči žalobkyni
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným

uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa žalobou, 12.2.2015 domáhala, aby súd určil, že
výsledok výberového konania, vyhláseného žalovanou XX.XX.XXXX na obsadenie pracovného miesta
vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. Biológia na Ústave
biologických a ekologických vied s uvedením kvalifikačného predpokladu vedeckopedagogický titul
docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo 24.11.2014, je neplatný a bola vo výberovom konaní na

obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore
4.2.1. Biológia na Ústave biologických a ekologických vied s uvedením kvalifikačného predpokladu
vedeckopedagogický titul docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo 24.11.2014, úspešná, aby určil,
že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou trvá na dobu určitú do dňa 31.12.2019. Abyžalovaná uhradila žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5.000 eur , do 3 dní
po právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Podaním, doručeným súdu 24.11.2017 žalobkyňa
navrhla zmenu (rozšírenie) žaloby a vyriešenia prejudiciálnej otázky, v dôsledku porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania a nedodržania podmienok pri výberovom konaní, ktorého výsledkom sa
cíti byť poškodená o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur. Tvrdila, že v dôsledku konania
žalovanej v zjavnom rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi
žalovanej nedošlo len k zníženiu jej dôstojnosti a spoločenskej vážnosti, ale aj k poškodeniu jej
dobrého mena v odborných kruhoch a pracovnej cti a taktiež k narušeniu vzťahov v osobnom živote.

Ďalším podaním, doručeným súdu 5.6.2018 žalobkyňa opätovne upravovala petit, a žiadala určiť, že
výsledok výberového konania, vyhláseného žalovanou 10.10.2014, na obsadenie pracovného miesta
vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. Biológia na Ústave
biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, s uvedením kvalifikačného
predpokladu vedeckopedagogický titul docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo 24.44.2014, je
neplatný a bola vo výberovom konaní na obsadenie tohto pracovného miesta vysokoškolského učiteľa

pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. Biológia na Ústave biologických a ekologických vied
Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach s uvedením kvalifikačného predpokladu vedeckopedagogický
titul docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo 24.11.2014 diskriminovaná, a bolo voči nej konané
v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň žalobu
v časti určenia, že pracovný pomer medzi ňou a žalovanou trvá na dobu určitú do 31.12.2019 ,

zobrala späť. Súd na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou vo vzťahu k výrokom I. a II., v zmysle
§ 144 C.s.p. konanie za súhlasu žalovanej zastavil. Na návrh žalobkyne na pojednávaní 8.1.2019
pripustil zmenu žaloby v časti výroku o náhradu nemajetkovej ujmy tak, aby žalovanej bola uložená
povinnosť uhradiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 8.000 eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním zistil, že 1.10.1990 Lekárska fakulta UPJŠ uzavrela

so žalobkyňou pracovný pomer na dobu neurčitú (č.l. 9). Pracovnou zmluvou zo dňa 1.10.2004 v
znení dodatkov bol medzi žalovanou (Prírodovedeckou fakultou žalovaného) ako zamestnávateľom
a žalobkyňou ako zamestnancom uzavretý pracovný pomer na dobu určitú do 30.9.2009 (č.l. 10).
Pracovnou zmluvou zo dňa 3.9.2009 v znení dodatkov bol medzi žalovanou (Prírodovedeckou fakultou)
ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom uzavretý pracovný pomer na dobu určitú

do 31.12.2013 (č.l. 12). Pracovnou zmluvou z 20.12.2013 v znení dodatkov bol medzi žalovanou
(Prírodovedeckou fakultou) ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom uzavretý pracovný
pomer na dobu určitú do 31.12.2014 (č.l. 15). Uvedené pracovné pomery boli uzatvárané na základe
predchádzajúcich výberových konaní z 30.3.2004 (č.l. 41,42), 22.5.2009 (č.l. 43), 19.4.2010 (č.l. 44,45)
a 15.11.2013 (č.l. 46,47). Žiadosťou z 29.10.2014 bol dekan Prírodovedeckej fakulty požiadaný o

vypísanie výberového konania na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon
funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1 Biológia v bakalárskom študijnom programe Biológia a
magisterskom študijnom programe Fyziológia živočíchov a zoológia so zameraním na anatómiu a
neuroanatómiu človeka (č.l. 56). Dekan PF UPJŠ 10.10.2014 vyhlásil dané výberové konanie (č.l. 57),
na ktoré sa prihlásila žalobkyňa prihláškou z 24.10.2014 (č.l. 52) a následne pozvánkou zo 4.11.2014

bola na uvedené výberové konanie pozvaná (č.l. 48). Zo Zápisnice zo zasadnutia komisie pre výberové
konanie na obsadenie 1 pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v
študijnom odbore 4.2.1 Biológia na UPJŠ PF - Ústave biologických a ekologických vied konaného
24.11.2014 súd zistil, že výberové konanie bolo vypísané v súlade so Zásadami výberového konania
UPJŠ, účastníkom bola iba žalobkyňa, výsledok tajného hlasovania bol iba 1 hlas za a komisia prijala

nasledovný záver: Výberová komisia odporúča žalobkyňu neprijať na pracovné miesto vysokoškolského
učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1 Biológia na UPJŠ PF - Ústave biologických
a ekologických vied. Zápisnica bola podpísaná všetkými členmi komisie: doc. K.. B. G., M.., C. J.
F., J.. K.. U. Č., G.., J.. K.. J. O., M.., J.. K.. L.Ň. Š., M., G.. K.. J. J., M.., J.. A.. Š. Y., G.. C.
K.. X. Z., G.. (č.l. 53). Na základe toho bolo dekan PF UPJŠ Oznámením z 25.11.2014 oznámil

žalobkyni, že vo výberovom konaní nebola úspešná a preto sa rozhodol ju neprijať do pracovného
pomeru na citované miesto (č.l. 49). Ministerstvo školstva SR listom z 28.6.2010 oznámilo rektorovi
UPJŠ, že registruje Zásady výberového konania UPJŠ v Košiciach na obsadzovanie pracovných
miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a
docentov a funkcií vedúcich zamestnancov (ďalej len Zásady) v znení schválenom akademickým

senátom UPJŠ v Košiciach na jeho zasadnutí 25.2.2010 (č.l. 54,55-58). Citoval ďalej čl. V bod 1,
2, 4, 7, 8, 9, VI. bod 3. Zásad. Z www.upjs.sk/vyskum/vedeckovyskumna-cinnost/doktorandsky-portal/
doktorandske-studium/?print zistil, že ešte v roku 2017 figurovalo meno žalobkyne
ako spolugarantky pre študijný program Fyziológia živočíchov v zozname Akreditovaných študijných
programov (č.l. 121). Jej meno bolo uvedené aj v Hodnotiacej správe (č.l. 128). Z Informačného listu

predmetu Anatómia človeka z 3.5.2015 a predmetu Neuroanatómia pre medziodborové štúdium z
3.5.2015 zistil, že odporúčanou literatúrou sú 2 učebnice žalobkyne (č.l. 131, 313). Z predložených
listinných dokladov (č.l. 178-207) zistil dosiahnuté vzdelanie a vedecké hodnosti členov výberovej
komisie. Žalovaná v konaní predložila do spisu Kritériá na obsadenie funkčného miesta profesora a
funkčného miesta docenta na PF UPJŠ (č.l. 260), Rozhodnutie rektora č. 7/2014, ktorým sa určujú

Kritériánazískanievedecko-pedagogickýchtitulovdocentaprofesornaUPJŠvKošiciach(č.l.261-264),
Kritériá na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci
komplexnejakreditáciečinnostivysokejškoly(č.l.265-267)sprílohamič.1,2,3(č.l.267-274)aKritériána
obsadenie funkčného miesta docenta študijný odbor 4.2.1 Biológia, 4.2.10 Fyziológia živočíchov, 4.2.9
Fyziológia rastlín, 4.2.4 Genetika (č.l. 276). Zo Zápisnice zo zasadnutia komisie pre výberové konanie
na obsadenie 1 pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom

odbore Biológia na UPJŠ PF - Ústave biologických a ekologických vied konaného 19.4.2010 zistil,
že výberové konanie bolo vypísané v súlade so Zásadami výberového konania UPJŠ, účastníkom
bola iba žalobkyňa, výsledok tajného hlasovania bol 5 hlasov za a komisia prijala nasledovný záver:
Výberová komisia odporúča žalobkyňu prijať na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa pre výkon
funkcie docent v študijnom odbore Biológia na UPJŠ PF - Ústave biologických a ekologických vied

na dobu určitú s účinnosťou od 1.6.2010 do 31.12.2013. Zápisnica bola podpísaná všetkými 5 členmi
komisie (č.l. 277). Zo Zápisnice zo zasadnutia komisie pre výberové konanie na obsadenie 1 pracovného
miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore Biológia na UPJŠ PF -
Ústave biologických a ekologických vied konaného 15.11.2013 zistil, že výberové konanie bolo vypísané
v súlade so Zásadami výberového konania UPJŠ, účastníkom bola iba žalobkyňa, výsledok tajného

hlasovania bol 4 hlasy za, 3 hlasy proti a komisia prijala nasledovný záver: Výberová komisia odporúča
žalobkyňu prijať na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom
odbore Biológia na UPJŠ PF - Ústave biologických a ekologických vied. Zápisnica bola podpísaná
všetkými 7 členmi komisie (č.l. 278). Zo Zápisnice zo zasadnutia komisie pre výberové konanie na
obsadenie 1 pracovného miesta výskumného pracovníka pre výkon funkcie vedecký pracovník na UPJŠ

PF - Ústave biologických a ekologických vied konaného 24.11.2014 zistil, že výberové konanie bolo
vypísané v súlade so Zásadami výberového konania UPJŠ, účastníkom boli K.. V. F. J.. C. K.. J. S. J..,
výsledoktajnéhohlasovaniaboliba0hlasovzapriobochuchádzačochakomisiatedaprijalanasledovný
záver: Výberová komisia odporúča týchto neprijať na pracovné miesto výskumného pracovníka pre
výkon funkcie vedecký pracovník na UPJŠ PF - Ústave biologických a ekologických vied. Zápisnica

bola podpísaná všetkými členmi komisie: doc. K.. B. G., M.., C. J. F., J.. K.. U. Č., G.., J.. K.. J. O., M..,
J.. K.. L. Š., M., G.. K.. J. J., M.., J.. A.. Š. Y.U., G.. C. K.. X. Z., G.. (č.l. 279). Ďalej uviedol zoznam
publikačnej činnosti predloženej žalobkyňou (č.l. 315-343). Konštatoval, že v konaní bol predložený
Prehľad výberových konaní na PF UPJŠ v Košiciach v rokoch 2010-2016 na obsadenie pracovného
miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent a profesor (č.l. 371-372), z ktorého zistil, že

u žalovanej vo výberových konaniach uskutočnených v priebehu rokov 2010 až 2016 boli uchádzači,
s ktorými bol uzavretý pracovný pomer len jeden rok a to v roku 2010 doc. A.. Š. D., M.., Y. K. XXXX
J.. K.. R. Y., G.., Y. K. XXXX J.. K.. L. Š., M.., J.. K.. J. O., M.., J.. K.. H. K.Č., G.., Y. K. XXXX R.
Ž. C. G.. K.. L. H., M.., Y. K. XXXX G.. K.. K. S., G.. C. G.. K.. D. C., M.. Pracovný pomer na dobu
jedného roka bol uzavretý aj s osobou prof. RNDr. J. O., M.. C. J.. K.. L. Š., M.. G.. A.. Š. D., M.. po

tom, čo s ňou bol v roku 2010 uzavretý pracovný pomer len na jeden rok, následne v roku 2011 bol
s ňou uzavretý pracovný pomer na dobu 3 rokov a následne v roku 2014 opätovne na dobu 3 rokov
do 2017. V konaní žalobkyňa predložila Štatistiku kategórií publikačnej činnosti J.. K.. L.C. Š., M.., G..
B. G., M.., G.. K.. F. F., M.. U G.. B. G. je v poznámke dopísanej žalobkyňou uvedené, že táto má „2
karentové práce z roku 1985 a 1986 a poslednýkrát publikovala v roku 2003“. Taktiež u doc. K.. F. F.F.,

M.. je v poznámke doplnenej žalobkyňou uvedené „Karentové časopisy len spoluautorstvá až v roku
2018 2 práce dovtedy nič“. Taktiež u J.. K.. L. Š., M.. je v poznámke dopísanej žalobkyňou uvedené
„Uvedené práce v zborníku ako v karentovom časopise. A nekarentované časopisy sú uvedené ako
karentové. Má 1 karentovú prácu ako prvý autor z roku 1992.“ Ďalej reprodukoval výpovede žalobkyne
a svedkov G.. K.. B. G., M.., J.. K.. J. O.F., M.., G.. K.. D. R., J.., K.. U. Č., G.., K.. L. Š., K.. J. J.,

M.., A.. Š. Y., K.. X. Z., G.. na pojednávaniach. Po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z čl. 8 C.s.p.,
§ 1 ods. 4, § 13 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 17 ods. 2, 3, 4, 5 Zák. práce, § 1, § 2 ods. 1 , § 2a ods. 1,
2, 3, § 3 ods. 1, 2, § 6 ods. 1, 2 , § 9 ods. 1, 2, 3 zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní
v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (ďalej len antidiskriminačný zákon), § 2 ods.3, § 74 ods. 1, § 77 ods. 1, § 15 ods. 1 písm. c) zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, § 1
ods. 2 písm. d), § 5 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 5 ods. 1 zák. č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom
záujme ( ich znenie citoval) sa v prvom rade sa zaoberal argumentáciou žalovanej o prípustnosti

takejto žaloby. Konštatoval, že na výberové sa vzťahuje zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách,
ale aj zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme. Poukázal na to, že podľa § 77 ods.
1 zákona, obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov a obsadzovanie vysokoškolských
funkcií profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým konaním v súlade s § 15 ods. 1 písm. c) zák.,
že v § 15 ods. 1 písm. c) zákona je uvedené, že verejná vysoká škola vydáva zásady výberového

konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest, výskumných
pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov. Zák. č. 552/2003 Z.z. o
výkone prác vo verejnom záujme upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri
výkoneprácvoverejnomzáujme.V§1ods.2písm.d)zákonajeuvedené,žetentozákonsavzťahujena
právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou, alebo vyšším
územným celkom podľa osobitného zákona. Z uvedeného mu vyplynulo, že verejná vysoká škola je

právnická osoba zriadená zákonom, na ktorú sa vzťahuje aj zákon o výkone prác vo verejnom záujme.
Zákon o vysokých školách priamo ukladá povinnosť obsadzovať pracovné miesta vysokoškolských
učiteľov výberovým konaním. Z tohto dôvodu sa na proces výberového konania vzťahuje § 5 zák. č.
552/2003 Z. z. a to na všetky miesta, ktoré sú obsadzované výberovým konaním. Každý uchádzač,
ktorý sa na základe rozhodnutia zamestnávateľa alebo zo zákona podrobí pri obsadzovaní voľného

pracovného miesta výberového konania, musí mať zachované právo, ak sa cíti poškodený v dôsledku
nedodržania podmienok pri výberovom konaní, domáhať sa svojich práv na súde, vrátane primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V prípade, že obsadzovanie funkcie vysokoškolských učiteľov
je vykonávané výberovým konaním, musí byť zo zákona dané právo všetkým uchádzačom domáhať
sa preskúmania zákonnosti výberového konania na príslušnom súde, vrátane uplatnenia nároku na

nemajetkovú ujmu. Uviedol, že na predmetné výberové konanie sa nevzťahuje zákon č. 67/1967 Zb.
o správnom konaní. Z tohto dôvodu žalobkyňa nebola oprávnená domáhať sa žalobou podľa § 247 a
nasl. O. s. p. preskúmania rozhodnutia vydaného vo výberovom konaní. Zdôraznil, že vo výberovom
konaní nebolo vydané žiadne rozhodnutie, že bol len oboznámený výsledok výberového konania. Na
výberové konanie sa nevzťahuje správny poriadok a v konaní nebolo vydané žiadne rozhodnutie. Ďalej

konštatoval, že podľa § 307 C.s.p. antidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou.
Podľa § 6 ods. 1 antidiskriminačného zákona v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v
pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich
zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1. Osobitnú množinu sporov v civilnom súdnom

konaní teda predstavujú antidiskriminačné spory, t.j. spory týkajúce sa porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Žalobkyňa sa svojou žalobou výslovne domáha
nápravy v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania a nie preskúmania zákonnosti
rozhodnutia (opatrenia), prípadne poskytnutia ochrany pred nečinnosťou orgánu. V preskúmavanej veci
nielen z označenia žaloby, ale aj z jej obsahu a petitu vyplynulo, že žalobkyňa sa podanou žalobou

domáha ochrany pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 9 a nasl. antidiskriminačného
zákona, že ide nepochybne o antidiskriminačný spor, ktorý sa nedotýka administratívneho konania ani
žiadneho rozhodnutia v pravom slova zmysle. Existenciu takéhoto sporu predpokladá aj Civilný sporový
poriadok, čo je zrejmé z § 307 C.s.p. Takýto druh sporu preto prejednávajú a rozhodujú súdy v civilnom
sporovom konaní. Je to súkromnoprávny spor, v ktorom je daná právomoc súdu v civilnom konaní. Po

späťvzatí žaloby o určenie, že výsledok výberového konania vyhláseného žalovanou dňa 10.10.2014
na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore
4.2.1. biológia na Ústave biologických a ekologických vied s uvedením kvalifikačného predpokladu
vedecko pedagogický titul docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo dňa 24.11.2014 je neplatný a že
žalobkyňa bola vo výberovom konaní na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre

výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. biológia na Ústave biologických a ekologických vied
s uvedením kvalifikačného predpokladu vedecko pedagogický titul docent v odbore anatómia, ktoré
prebehlo dňa 24.11.2014 úspešná, a o určenie, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou trvá
na dobu určitú do dňa 31.12.2019, sa zaoberal otázkou možnej diskriminácie žalobkyne pri výberovom
konaní zo dňa 24.11.2014 a jej nárokom na nemajetkovú ujmu. Z § 13 Zákonníka práce, ako aj z

ustanovení zákona č. 365/2004 Z.z. (Antidiskriminačný zákon) účinného v čase výberového konania, t.j.
do 31.12.2014, vyplynula zásada, podľa ktorej výkon práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch
musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nemôže svoje práva a povinnosti zneužívať sledujúc úmysel
poškodiťdruhéhoúčastníkavzťahu.Ďalejteoretickyuviedol,čosarozumiepodpriamoudiskrimináciouanepriamou diskrimináciou. Súd považoval za nutné uviesť, že smernica Rady Európskej únie č. 2000/43/
EC zo dňa 29. júna 2000 v časti týkajúcej sa dôkazného bremena v sporoch, v ktorých dotknuté osoby
tvrdia, že voči ním došlo k priamej , či nepriamej diskriminácii, sa premietla s účinnosťou od 01. apríla

2002 do § 13 ods. 7 Zák. práce, po prijatí antidiskriminačného zákona s účinnosťou od 01. júla 2004 do
jeho ust. § 11 ods. 2. Z vnútroštátnej právnej úpravy potom vyplýva, že dôkazné bremeno neťaží len a
výlučne žalovanú stranu, ale ťaží aj žalobcu. Ďalej citoval sčasti z odôvodnenia uznesenia Ústavného
súdu SR z 30. 4. 2009 sp. zn. IV. ÚS 16/09. Konštatoval, že žalobkyňa v konaní nakoniec upresnila, že
svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňuje pre jej diskrimináciu žalovanou z dôvodu jej iného

postavenia, t.j. nie titulom ochrany osobnosti a domáhala sa vyslovenia porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania vo vzťahu k nej zo strany žalovanej, čím došlo k zásahu do jeho práva na prístup k
zamestnaniu. Za iné postavenie sa považuje určitá vlastnosť alebo danosť, ktorú jedna osoba má a iná
osoba nemá, a ktorá je práve z tohto dôvodu diskriminovaná. V tomto konkrétnom prípade žalobkyňa
svoje iné postavenie odvodzovala z toho, že po získaní titulu docent v roku 2010 sa zo strany žalovanej,
na návrh jej priamej nadriadenej a predsedníčky výberovej komisie, tiež docentky, začali voči žalobkyni

uplatňovať rôzne formy konania v rozpore so zákazom diskriminácie a konania v rozpore s dobrými
mravmi, ktoré spočívali v skracovaní doby, na ktorú sa uzavierali pracovné úväzky. Žalobkyňa by totiž v
prípade úspechu a uzavretia pracovného pomeru na dobu určitú podľa § 77 ods. 4 Zákona o vysokých
školách získala právo na uzavretie pracovnej zmluvy do dosiahnutia veku 70 rokov a plnila by podmienky
inaugurácie na profesora. Žalobkyňa zároveň spĺňala podmienky aj pre výuku zahraničných študentov

v jazyku anglickom a túto výuku aj vykonávala. Jej bezprostredne nadriadená, predsedníčka výberovej
komisie tieto podmienky nespĺňala a nemala záujem, aby žalobkyňa ju na poste vedúceho zamestnanca
ohrozovala a preto preferovala zamestnancov s nižšou vedeckou hodnosťou. Obrana žalovanej, že
nie je v právomoci súdu posudzovať postup žalovanej vo výberovom konaní a následnú platnosť
výsledku výberového konania, nepovažoval za dôvodnú, s týmto sa nestotožnil a v rámci rozhodovania

o samotnom nároku žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle Antidiskriminačného zákona
posudzoval aj vyriešenie tejto otázky, ktorá po späťvzatí žaloby vo výrokoch I. a II. predstavovala otázku
prejudiciálnu. Z predložených dôkazov mal preukázané, že žalobkyňa nebola jedinou uchádzačkou u
žalovanej vo výberových konaniach uskutočnených v priebehu rokov 2010 až 2016, s ktorou by bol
uzavretý pracovný pomer následne len jeden rok. Konštatoval, že v roku 2010 to bola G.. A.. Š. D.,

M.., v roku 2011 to bol prof. K.. R. Y., G.., v roku 2012 to bol J.. K.. L. Š., M.., J.. K.. J. O., M.., J.. K..
H. K., G.., v roku 2013 to bola samotná žalobkyňa a doc., K.. L. H., M.., v roku 2016 to bola G.. K..
K. S., G.. C. G.. K.. D. C., M.. (č.l. 371-372). Ako vyplynulo z uvedeného prehľadu, poukázal na to,
že takýto postup žalovanej nebol výnimočný a ojedinelý, použitý iba v prípade žalobkyne v roku 2013.
Zdôraznil, že žalovaná takto postupovala aj v prípadoch iných uchádzačov vo výberových konaniach,

pričom poukázal na to, že pracovný pomer na dobu jedného roka bol uzavretý aj s prof. K.. J. O.S.,
M.. a prof. RNDr. L. Š., M.., ktorý boli dokonca následne menovaní ako členovia výberovej komisie
vo výberovom konaní žalobkyne dňa 24.11.2014. Zároveň napr. doc. A.. Š. D., M.. po tom, čo s ňou
bol v roku 2010 uzavretý pracovný pomer len na jeden rok, následne v roku 2011 bol s ňou uzavretý
pracovný pomer na dobu 3 rokov a následne v roku 2014 opätovne na dobu 3 rokov do 2017. Z

uvedeného dôvodu neprisvedčil argumentácii žalobkyne, že žalovaná uzatvárala pracovné pomery na
dobu jedného roka iba s osobami tzv. nepohodlnými, ktorých sa chcela zbaviť. Zdôraznil, že to, že
žalovaná uzavrela pracovné pomery aj na dobu dlhšiu než jeden rok, je jej právom, že zároveň zákon
nestanovuje, aká môže byť minimálna doba trvania pracovného pomeru uzatvoreného s úspešným
uchádzačom výberového konania a preto uzatvorenie pracovného pomeru na 1 rok po úspešnom

výberovom konaní nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom a nemožno sa naň pozerať ako na
diskriminujúci postup žalovaného. Ak žalobkyňa poukazovala na uzatváranie pracovných pomerov na
dobueštedlhšiunež5rokov,jepoznamenal,žetoneznamená,žeajostatníuchádzačimajúautomaticky
nárok na uzavretie pracovného pomeru v dĺžke pracovného pomeru iného uchádzača. Skúmanie, či
daná skutočnosť neprimerane dlhých pracovných pomerov iných uchádzačov je alebo nie je v rozpore

s platným právom, nie je predmetom konania a nemôže mať dopad na prejudiciálnu otázku nastolenú
žalobkyňou a to, či postup žalovanej vo výberovom konaní dňa 24.11.2014 a následná platnosť, resp.
neplatnosť jeho výsledku bola z dôvodu nerovnakého zaobchádzania žalovanej so žalobkyňou z dôvodu
jej iného postavenia. Žalobkyňa dôvodila, že Oznámenie žalovanej o vypísaní výberového konania
neobsahovalo najmä jasné a presné stanovenie „iných kritérií a požiadaviek“, a žalobkyni nebolo vopred

známe, čo sa má na mysli pod kritériom „kontinuálna publikačná činnosť v odbore“. Súd poukázal
na to, že žalobkyňa v konaní neuvádzala, že v predchádzajúcich výberových konaniach, ktorých sa
zúčastnila, boli tieto dve podmienky účasti na výberovom konaní vyjadrené odlišne a je len zaujímavé,
že predtým žalobkyňa uvedené formulácie nenamietala ako nejasné, či nezrozumiteľné. Okrem inéhoKritériá na obsadenie funkčného miesta profesora alebo funkčného miesta docenta na Prírodovedeckej
fakulte boli prijaté 23.4.2014 (č.l. 260), Kritériá na získanie vedecko-pedagogických titulov docent a
profesornaUPJŠvKošiciachprijaté28.3.2014(č.l.261-264)aKritériánahodnotenieúrovnevýskumnej,

vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy
prijaté 4.4.2013 (č.l. 265-276) boli u žalovanej dostupné aj žalobkyni. Preto argumentácia žalobkyne v
tomto smere podľa súdu nie je prijateľná. Žalobkyňa mala za to, že došlo k pozmeňovaniu dokumentov
súvisiacich s výberovým konaním z dôvodu rozporných dátumov a z dôvodu, že na vymenovacích
dekrétoch chýbajú čísla spisových značiek, chýbajú údaje o odoslaní a prevzatí adresátom. Súd

konštatoval,žeuvedenúskutočnosťvysvetlilažalovanáakoajsvedkovia,žezrejmekopírovanímdaných
dokumentov z predchádzajúcich výberových konaní došlo k administratívnej chybe v písaní. Čo sa
týka menovacích dekrétov, uviedol, že žiaden právny predpis nestanovuje, že tieto musia obsahovať
čísla spisových značiek. K ich odoslaniu a prijatiu sa vyjadrovali svedkovia, ktorí uviedli, že menovacie
dekréty dostali elektronickou poštou. Súd v tomto nevidel žiadnu vadu daných menovacích dekrétov,
príp.spôsobuichdoručovania.Žalobkyňaďalejnamietalaodbornúspôsobilosťčlenovvýberovejkomisie

kvalifikovane, komplexne, objektívne posúdiť odborné, kvalifikačné a iné kritériá a predpoklady na
obsadenie príslušného pracovného, pretože ani jeden z členov komisie, ako ani člen výberovej komisie
mimo UPJŠ nie je uznávaným odborníkom z odboru anatómie. K tomuto uviedol, že preskúmal všetky
predložené doklady o dosiahnutom vzdelaní, odbornosti členov výberovej komisie (č.l. 178-207) a mal
za to, že všetci spĺňali potrebné kritériá na členstvo vo výberovej komisii, nakoľko výberové konanie

bolo konkrétne na miesto vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v bakalárskom študijnom
programe 4.2.1 Biológia a magisterskom študijnom programe Fyziológia živočíchov a zoológia, kedy
Anatómia a neuroanatómia človeka bola uvedená len ako zameranie. Všetci členovia výberovej komisie
mali dosiahnuté vzdelanie, či vedecké hodnosti v oblasti biológie. Iba zo skutočnosti, že žalovaná
po doručení prihlášky žalobkyne s potrebnými prílohami ju pozvala do výberového konania a ktorého

sa zúčastnila ako jediná uchádzačka, nemôže ešte znamenať, že by mala byť automaticky úspešná
vo výberovom konaní, lebo ju žalovaná nemala s kým porovnať. Táto argumentácia by znamenala,
že každý zamestnávateľ, ktorému sa na pracovný pohovor na prijatie do zamestnania dostavil iba
jeden uchádzač, ho musí prijať, pretože v podstate, ako keby nemal konkurenciu a to bez ohľadu na
jeho kvalifikačné, vedomostné, výkonnostné, či osobnostné predpoklady. Túto argumentáciu posúdil

súd ako neprijateľnú. Z rovnakého dôvodu nemohol ani na postup žalovanej, keď v iných výberových
konaniach s počtom 1 uchádzač, tohto prijala, za akési pravidlo, ktorého sa žalovaná musí vždy a za
každých okolností držať. Dôvodil, že rozhodnutie žalovanej o neúspešnosti uchádzača vo výberovom
konaní len s poukazom na to, že v inom výberovom konaní jediný uchádzač bol úspešný, nemožno
považovať za diskrimináciu. Nakoniec žalovaná predložila dôkaz z iného výberového konania práve

z 24.11.2014 (č.k. 279), kde obaja uchádzači neboli úspešní, takže žalovaná preukázala, že nie
všetky výberové konania končia u nej úspechom prihlásených uchádzačov (Zápisnica zo zasadnutia
komisie pre výberové konanie na obsadenie 1 pracovného miesta výskumného pracovníka pre výkon
funkcie vedecký pracovník so zameraním na fyziológiu živočíchov). Z uvedených dôvodov súd ani
nekonštatoval v rámci riešenia prejudiciálnej otázky neplatnosť čl. V. bod 4. Zásad výberového konania

UPJŠ, pretože len z dôvodu, že uchádzač je jediný vo výberovom konaní, tento nemusí byť úspešný.
Podľa názoru súdu práve čl. V bod 4. Zásad výberového konania myslí na situáciu, kedy síce vo
výberovom konaní je jediný uchádzač, ale tento vzhľadom na kvalifikačné, vedomostné, výkonnostné, či
osobnostné predpoklady nevyhovel a súd nevidel žiaden dôvod neplatnosti daného ustanovenia Zásad
výberového konania žalovanej. Ak žalobkyňa poukázala na Zápisnicu z výberového konania zo dňa

15.11.2013, kedy uvádza, že táto je bez odôvodnenia, toto len dokazuje, že ani v iných zápisniciach z
iných výberových konaní (dokonca u samotnej žalobkyne) žalovaná neuvádza a podrobne nerozpisuje
priebeh, či dôvody rozhodnutia komisie. Na základe toho potom nemohol konštatovať, že z toho dôvodu
došlo k diskriminácii žalobkyne. Poukázal na to, že zápisnice z výberových konaní žalovanej sú v
rovnakom znení, štruktúre a obsahu, a zodpovedajú požiadavke uvedenej v článku V. bod 9. Zásad

výberového konania UPJŠ na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných
miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov, t.j.
obsahujú konštatáciu, že výberové konanie bolo vypísané v súlade so Zásadami výberového konania
UPJŠ, kto sa na ňom zúčastnil, výsledok tajného hlasovania a záver zasadnutia komisie. Ak aj zápisnica
neobsahuje podrobný priebeh výberového konania, súd k tomu poukázal na to, že žiaden všeobecne

záväzný právny predpis neukladá, čo presne má byť obsahom zápisnice. S poukazom na § 17 ods. 2
Zák. práce prisvedčil argumentácii žalovanej, že neplatnosť právneho úkonu môže spôsobiť iba rozpor
so všeobecne záväzným právnym predpisom, nie rozpor s internou normou žalovanej, že ani Zák. práce,
ani iný osobitný právny predpis nestanovuje, že v prípade nedodržania obsahovej stránky zápisnice zvýberového konania, je táto zápisnica neplatná. Už tobôž z tohto dôvodu nemôže byť neplatné celé
výberové konanie. Pokiaľ sa však má jednať o diskrimináciu v zmysle § 2 ods. 1 antidiskriminačného
zákona, musí tu byť vždy prítomný taký dôvod nerovnakého zaobchádzania, ktorý spočíva v konkrétnom

špecifiku diskriminovaného. Samotné porušenie právneho predpisu tak bez toho, aby k nemu došlo pre
konkrétnu danosť „diskriminovaného, nie je preto diskrimináciou. Preto ani prípadné porušenie čl. V. bod.
9. Zásad výberového konania žalovanej neporušuje zásadu rovnakého zaobchádzania, pretože tieto
Zásady boli uplatňované rovnako ku všetkým ostatným uchádzačom aj v iných výberových konaniach
žalovanej. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že posledné výberové konanie bolo iné. Žalobkyňa

uviedla, že kritériá aj na predchádzajúcich výberových konaniach boli nastavené rovnako a prešla,
pričom v poslednom výberovom konaní už nie. Týmto sama svojimi slovami potvrdila, že podmienky a
kritérií jej výberových konaní, zahŕňajúc kontinuálnu publikačnú činnosť boli totožné. Urobil záver, že
iba zo skutočnosti, že v poslednom výberovom konaní v roku 2014 nebola úspešná, ešte nemožno
vyvodiť, že toto výberové konanie bolo iné prípadne diskriminujúce. Negatívny výsledok výberového
konania totiž nemožno hodnotiť ako diskrimináciu, nakoľko sa tak udialo v súlade so všeobecnými

právnymi predpismi ako aj internou normou žalovanej a toto výberové konanie sa ničím neodlišovalo
od predchádzajúcich, čo sa týka podmienok a kritérií. Ak žalobkyňa namietala, že aj po roku 2014
žalovaná využívala žalobkyňou napísanú učebnicu alebo, že evidoval žalobkyňu ako spolugarantku
pre udržanie akreditácie až do roku 2017, tieto skutočnosti nemôžu mať za následok neoprávnený
zásah do osobnosti žalobkyne ale prípadne iné nároky v zmysle Autorského zákona. Súd ďalej uviedol,

že je pravdou, že žalobkyni nebola v priebehu roku 2014 vytknutá zo strany žalovanej nedostatočná
publikačná činnosť , čo sa týka kvantity či kvality. Tu poukázal na to, že kritériá kontinuálnej publikačnej
činnosti sú prístupné u žalovanej a teda museli byť a aj boli žalobkyni známe. Z uvedeného dôvodu na
rozhodovanie výberovej komisie ohľadom nedostatočnej kvality jej publikačnej činnosti nemala žiaden
dosah skutočnosť, že žalobkyňa nebola na to upozornená. Zdôraznil, že žalobkyňa sa pohybuje vo

vedeckých kruhoch a na poste vysokoškolského učiteľa už dlhú dobu a preto si musela byť vedomá,
že nedosahuje takú publikačnú činnosť, akú by mala, t.j. publikácie v karentovaných časopisoch, resp.
publikácie s inpakt faktorom, čo pri svojich výpovediach skonštatovali všetci vypočutí členovia výberovej
komisie a čo konštatuje aj samotný súd, kedy z predloženého prehľadu jej publikačnej činnosti je zrejmé,
že v roku 2014 žalobkyňa vypracovala iba nasledovných zopár práv, nie vo veľkom rozsahu a to /

ADM/ 1 Vedeckú prácu v zahraničných časopisoch registrovaných v databázach Web of Science alebo
SCOPUS, pričom táto práca bola v rozsahu iba 3 strán a autorský podiel žalobkyne predstavoval 5
%, /AED/ 2 Vedecké práce v domácich recenzovaných vedeckých zborníkoch, monografiách, pričom
prvá práca bola v rozsahu 3 strán a autorský podiel žalobkyne predstavoval 10 %, druhá práca bola v
rozsahu 3 strán a autorský podiel žalobkyne predstavoval taktiež 10 % a /AFD/ 2 Publikované príspevky

na domácich vedeckých konferenciách, pričom prvá práca z roku 2014 bola v rozsahu 4 strán a autorský
podiel žalobkyne predstavoval 15 %, druhá práca z roku 2014 bola v rozsahu 2 strán a autorský podiel
žalobkyne predstavoval 15 %. Žalobkyňa síce v predchádzajúcich rokoch 2012 a 2013 mala určitú
publikačnú činnosť, avšak z toho iba jednu vedeckú prácu v zahraničnom karentovanom časopise
(ADC3) a jednu odbornú knižnú publikáciu vydanú v domácom vydavateľstve (BAB1). Ostatné práce

boli menšieho charakteru a neboli to tzv. karentované práce , resp. práce s vysokým inpakt faktorom.
Konštatoval, že z uvedeného je aj laikovi zrejmé, že výtka výberovej komisie o slabej úrovni publikačnej
činnosti žalobkyne za obdobie od 1.1.2014 do doby výberového konania bola na mieste. Ak aj žalobkyňa
predložila zoznam publikácií doc. Zuzany Daxnerovej, CSc., je len v poznámke dopísanej žalobkyňou
uvedené, že táto má „2 karentové práce z roku 1985 a 1986 a posledný krát publikovala v roku 2003“.

Taktiež u doc. K.. F. F., M.. je len v poznámke doplnenej žalobkyňou na zozname publikačnej činnosti
uvedené - „Karentové časopisy len spoluautorstvá až v roku 2018 2 práce dovtedy nič“. Taktiež u J..
K.. L. Š., M.. je len v poznámke dopísanej žalobkyňou uvedené „Uvedené práce v zborníku ako v
karentovom časopise. A nekarentované časopisy sú uvedené ako karentové. Má 1 karentovú prácu
ako prvý autor z roku 1992.“ Poukázal na to, že uvedené poznámky sú len tvrdením žalobkyne, ktoré

neboli ničím preukázané. Poukázal na ustálenú súdnu prax, ohľadom výkladu neoprávneného zásahu v
zmysle zák. č. 365/2004 Z .z. a urobil záver, že v postupe žalovanej pri vyhlásení a realizácii výberového
konania nevidel žiaden rozpor so všeobecnými záväznými právnymi predpismi a preto jeho výsledok
nemožno považovať za neoprávnený zásah z dôvodu iného postavenia do uplatneného práva žalobkyne
na prístup k zamestnaniu. Žalobkyňa v konaní nepreukázala iný, výnimočný a ojedinelý postup žalovanej

pri výberovom konaní v roku 2014 ako s inými uchádzačmi v iných výberových konaniach. Poukázal na
to, že chýbali totiž objektívne okolnosti, ktoré by odôvodňovali prijatie záveru, že vo vzťahu k nej došlo
k diskriminačnému postupu, nakoľko jej subjektívny názor nestačí na prijatie záveru, že vo vzťahu k nej
došlo k diskriminácii. Preto súd jej žalobu ohľadom nemajetkovej ujmy vo výške 8.000 eur zamietol akonedôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnej žalovanej priznal
voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o konkrétnej výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. V tomto konkrétnom prípade nevidel

dôvody podľa § 257 C.s.p. hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne, spočívajúce v majetkovom,
sociálnom, či inom postavení žalobkyne, ktorú nemožno považovať za osobu tzv. ekonomicky slabú a
preto nevyužil moderačné právo, čo sa týka náhrady trov konania.

3. Proti rozsudku, jeho výroku III., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a IV. o trovách

konania, podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z odvolacích dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, vytýkala súdu, že vzhľadom na charakter konania
- antidiskriminačná žaloba a individuálnu pracovnoprávnu žalobu a poskytnutie ochrany a priznanie

satisfakcie, náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. pracovnoprávnych predpisov Zák. práce,
mal súd postupovať v konaní podľa tretej časti C.s.p. „osobitné procesné postupy“, ďalej DRUHEJ
HLAVY „spory s ochranou slabšej strany“, druhý diel „antidiskriminačné spory“, tretí diel individuálne
pracovné spory a mal tiež dôsledne postupovať podľa § 307 - 315 a § 315 - 323 C.s.p. Tvrdila,
že súd podľa cit. ust. s ňou nekonal, čím porušil jej právo na spravodlivý proces. Vytýkala súdu,

že nesprávne vychádzal najmä z hmotnoprávnej úpravy uvedenej v zák. č. 552/2003 Z.z. v platnom
znení, ktoré upravuje § 5 výberové konanie na miesto vedúceho zamestnanca s tým, že ona nebola
vedúcim zamestnancom a že súd mal dôsledne postupovať podľa zák. o vysokých školách, ktorý v
§ 77 upravuje obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov. Ďalej tvrdila, že súd v zmysle § 312
C.s.p. nesprávne aplikoval, resp. neaplikoval ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej

koncentrácii konania, lebo tieto sa nepoužijú voči zamestnancovi - žalobkyni. Ďalej tvrdila, že súd
nepostupoval správne ani pri aplikácii § 320 C.s.p., lebo aj v tomto prípade ust. o sudcovskej koncentrácii
konania sa nepoužijú len voči zamestnancovi žalobkyni. Poukázala na to, že súd mal postupovať podľa
všeobecných ust. o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany a koncentrácie konania podľa §
149a § 154 C.s.p. Vytýkala súdu, že podľa § 319 C.s.p. nevykonal dôkazy, ktoré síce nenavrhla, ale pre

rozhodnutie vo veci boli nevyhnutné a založil svoje rozhodnutie výlučne na výpovediach svedkov, členov
výberovej komisie, výberového konania z 24.11.2014, ktoré žiadnymi inými dôkazmi nebolo podložené.
Ďalej poukázala na to, že navrhla vykonanie dôkazu predložením zápisnice z výberového konania z
15.11.2013, keď jej mali byť vytknuté nedostatky vo vedecko-publikačnej činnosti a súd tento dôkaz
nevykonal a ani nezdôvodnil vo svojom rozhodnutí, prečo ho nevykonal. Ďalej poukázala na to, že

predložila dôkazy, z ktorých vyplýva skutočnosť o tom, že publikačná činnosť predsedníčky výberovej
komisie a ďalších členov nedosahovala ani len jej úroveň a súd mal v tomto smere vykonať ďalšie
dôkazy podľa § 319 C.s.p., ktoré sa samé žiadali. Ďalej vytýkala súdu, že súd akceptoval procesnú
pasivitu žalovanej a že jej v ďalšom priebehu konania umožnil predkladať procesnú obranu podľa vývoja
dôkaznej situácie a pripraviť svedkov na výpovede ku skutkovým tvrdeniam. Zdôraznila, že žalovaná

o ich výsluch žiadala , až po troch rokoch od začatia konania a svojim procesným postupom súd
konal v rozpore s ust. C.s.p., ktoré mali v konaní slúžiť na ochranu slabšej strany, t.j. žalobkyne ako
zamestnanca. Uvedeným postupom malo dôjsť k porušeniu ústavou garantovaného práva žalobkyne
na spravodlivý proces. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.,
t.j. že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností uviedla, že

navrhla vykonať dôkaz zápisnicami z výberového konania z 15.11.2013, ako aj 24.11.2014 a vnútorným
predpisom - Pracovným poriadkom a zásadami výberového konania. Tvrdila, že z formulára zápisnice,
ktorájenepreskúmateľnásúdomsanedázistiťničopriebehuvýberovéhokonania,oplneníhodnotiacich
kritérií, ktoré boli stanovené pri vyhlásení výberového konania. Ďalej poukázala na to, že súd vykonal
dôkaz vyžiadaním zápisnice z výberového konania z 15.11.2013, z ktorej mala vyplynúť skutočnosť, že

jej bola vytýkaná nedostatočná vedecko-publikačná činnosť a mala byť stanovená lehota na odstránenie
tohto údajného nedostatku, pričom tým mali byť potvrdené, resp. vyvrátené výpovede svedkov a súd
tento dôkaz nevykonal, pričom neuviedol, z akého dôvodu. Ďalej vytýkala súdu, že mal vykonať dôkaz
vydaný vnútorný predpis Prírodovedeckou fakultou ÚPJŠ v Košiciach, ktorý upravuje to, koľko majúdocenti, resp. profesori na fakulte publikovať, ktorý nebol súdom vykonaný. Tvrdila, že súd svoje
skutkové zistenia založil na nekritickom prevzatí tvrdení žalovanej a vyhodnotil a zaoberal sa iným
predpisom uvádzajúcim to, aká má byť vedecko-publikačná činnosť pri habilitácii docenta, čo bolo bez

právneho významu, nakoľko žalobkyňa ešte v roku 2010 za docentku habilitovala. Poukázala na svoje
vyjadrenie , doručené súdu 7.9.2015. Ďalej zdôraznila, že súd neodstránil nezrovnalosti v dátumoch
na vypísanie výberových konaní, dátumoch pri navrhnutí členov výberovej komisie a schválenie členov
výberovej komisie, ako aj dátume výberového konania sa, že žiadala, aby súd dokazovaním odstránil
tieto nezrovnalosti a za tým účelom žiadala vykonať dôkaz predložením vymenovacích dekrétov,

členov výberovej komisie. Súd si osvojil len tvrdenie žalovanej, že ide len o preklep dátumov z
formulára predošlých výberových konaní. Súd dôkaz predložením menovacích dekrétov výberovej
komisie nevykonal a uspokojil sa s tvrdením, že vymenovanie bolo realizované elektronicky, pričom
niektorísvedkoviatvrdili,žebolivymenovanípísomne.Ďalejtvrdila,žejejnebolisúdomdoručenédôkazy
uvedené v prílohe 2 vyjadrenia žalovanej z 27.12.2012, t.j. zápisnice z výberového konania žalobkyne
z 19.4.2010 a 15.11.2013, aby sa k nim mohla vyjadriť, ani ďalšie tam uvedené dôkazy, ktoré navyše na

pojednávaní ani vykonané neboli, ich prečítaním, oboznámením sa s nimi. Tvrdila, že súd nepostupoval
pri vykonaní dôkazov podľa § 188 ods. 1 C.s.p. Poukázala na to, že navrhla vykonať dôkaz zápisnicami z
výberového konania zo dňa 15.11.2013, ako aj zo dňa 24.11.2014 a vnútorným predpisom - Pracovným
poriadkom a zásadami výberového konania, ktoré v čl. V. ods. 9 obsahujú obligatórne náležitosti
takejto zápisnice, ktoré mali zachytiť priebeh výberového konania. Súd však takýto dôkaz nevykonal

a nie je zrejmé, na základe čoho dospel ku skutkovému zisteniu, že na zápisnicu sa používal vopred
vyhotovený formulár, ktorý v predpise Zásady výberového konania ani uvádzaný nie je. Z toho údajného
formulára zápisnice, ktorá je nepreskúmateľná súdom sa nedá zistiť nič o priebehu výberového konania,
o plnení hodnotiacich kritérií, ktoré boli stanovené pri vyhlásení výberového konania. Žalovaná sa
tento závažný nedostatok a rozpor s vnútorným predpisom o nepreskúmateľnosť priebehu výberového

konaniasnažilazhojiťvýpoveďamisvedkov,členovvýberovejkomisie,ktorýchnominovalapredsedníčka
komisie, nadriadená žalobkyni a schválil dekan ako vyhlasovateľ, avšak takéto zhojovanie nedostatkov
výpoveďami svedkov po vyše troch rokov od priebehu výberového konania je neprípustné. Žalobkyňa
žiadala, aby súd vykonal dôkaz vyžiadaním zápisnice z výberového konania z 15.11.2013, z ktorej
mala vyplynúť skutočnosť, že žalobkyni bola vytýkaná nedostatočná vedecko-publikačná činnosť a

mala byt' stanovená lehota na odstránenie tohto údajného nedostatku, pričom tým mali byt' potvrdené,
resp. vyvrátené výpovede svedkov. Súd však tento dôkaz nevykonal, pričom v odôvodnení rozhodnutia
opomenul uviesť dôvody, pre ktoré tento dôkaz nevykonal. Po výpovedi svedkov, členov výberovej
komisie, vyplynulo, že na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach je vydaný vnútorný predpis, ktorý
upravuje to, koľko majú docenti, resp. profesori na fakulte publikovať. Žalobkyňa prostredníctvom svojho

právneho zástupcu žiadala, aby tento vnútorný predpis bol ako dôkaz predložený a vykonaný. Súd tento
dôkaz nevykonal a ani v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal s tým, prečo ho nevykonal.
Namiesto toho sa zaoberal iným predpisom, uvádzajúcim to, aká má byť vedecko-publikačná činnosť pri
habilitácii docenta, čo bolo bez právneho významu, nakoľko ešte v roku 2010 za docentku habilitovala.
Súd však svoje skutkové zistenia založil na nekritickom prevzatí tvrdení žalovanej, že tento vnútorný

predpis stanovuje rozsah kontinuálne] vedecko-publikačnej činnosti docenta, čo vyplýva z odôvodnenia
rozhodnutia. Žalobkyňa v tomto poukazuje aj na svoje vyjadrenie, doručené súdu 7.9.2015. Žalobkyňa
poukázala na nezrovnalosti v dátumoch na vypísanie výberových konaniach, v dátumoch pri navrhnutí
členov výberovej komisie a schválení členov výberovej komisie, ako aj v dátume výberového konania
a žiadala, aby súd dokazovaním odstránil tieto nezrovnalosti a za tým účelom žiadala vykonať dôkaz

predloženímvymenovacíchdekrétovčlenovvýberovejkomisie.Súdsvojoučinnosťoutietonezrovnalosti
vykonaným dokazovaním neodstránil, dôkazy nevykonal a osvojil si tvrdenie žalovanej, že ide len o
preklep dátumov z formulára z predošlých výberových konaní, čo je logickým nezmyslom, pretože
pri predošlých výberových konaniach išlo o iné roky a o iných administratívnych zamestnancov a
aj o iné zúčastnené osoby. Súd dôkaz predložením menovacích dekrétov členom výberovej komisie

nevykonal a uspokojil sa s tvrdením, že vymenovanie bolo realizované elektronicky, pričom niektorí
svedkovia tvrdili, že boli vymenovaní písomne. Súd pochybnosti o riadnom vyhlásení, priebehu a
ustanovení členov výberovej komisie neodstránil a v odôvodnení rozhodnutia zostali aj nelogické
dátumy, keď návrh na zloženie výberovej komisie je z 31.11.2014, menovacie dekréty členov sú zo dňa
7.11.2014 výberové konanie prebehlo dňa 24.11.2014 podľa prezenčnej listiny, prihláška do výberového

konania je z 24.10.2014, zápisnica je z 24.11.2014, vyhlásenie výberového konania je 10.10.2014
a žiadosť o vyhlásenie výberového konania je z 29.10.2014. Žalobkyni, nesprávnym procesným
postupom súdu, neboli doručené dôkazy uvedené v prílohe vyjadrenia žalovanej z 27.12.2018 pod
bodom II., t.j. zápisnica z výberového konania žalobkyne z 19.4.2010 a z 15.11.2013, aby sa k nimmohla vyjadriť a ani ďalšie, tam uvedené dôkazy, ktoré navyše na pojednávaní ani vykonané neboli
ich prečítaním, oboznámením sa s nimi, t.j. v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti. Súd tieto
prílohy s uvedenými dôkazmi podľa Zápisnice o pojednávaní z 8.11.2019 mal žalobkyni doručiť.

avšak ich nedoručil. Tvrdila, že súd nepostupoval pri vykonaní dôkazov podľa § 188 ods. 1 C.s.p.
Poukázala na to, že v žalobe, ale aj vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu 16.03.2017 uviedla
skutočnosti, z ktorých bolo dôvodné predpokladať diskriminačné konanie zamestnávateľa z dôvodu
iného postavenia žalobkyne ako zamestnanca a konania v rozpore s dobrými mravmi, ktoré voči nej
realizovala jej priama nadriadená G.. K.. G., M.R.M.. po tom, ako úspešne habilitovala za docentku v

roku 2010. Uvedená osoba bola predsedníčkou všetkých výberových konaní na miesto docenta, ktoré
žalobkyňa absolvovala a sama navrhovala členov výberovej komisie, sama predkladala na výberovom
konaní hodnotenia žalobkyne a realizovala hodnotiace kritériá, ktoré pri vypísaní výberového konania
vyhlasovateľomaninebolistanovené.Tátoosobasacítilapohabilitáciižalobkynezadocentkuvzhľadom
na vek žalobkyne a jej schopnosť viesť výučbu v cudzom jazyku, najviac ohrozená v pozícii vedúceho
zamestnanca. Žalobkyňa na svoje tvrdenia predložila a označila aj dôkazy. Od tohto momentu sa mala

v konaní uplatňovať obrátená dôkazná povinnosť, spočívajúca v tom, že na strane žalovanej bolo
znášanie dôkazného bremena v tom, že pri žalobkyni, najmä pri realizácii výberových konaní, žalovaná
neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania a nekonala ani voči žalobkyni v rozpore s dobrými
mravmi. Súd síce na procesnú pasivitu žalovanú v tomto smere upozornil, avšak nakoniec napriek tomu
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré ustálil len zo svedeckých výpovedí členov výberovej

komisie, často rozporuplných, nelogických a navzájom si odporujúcich. Tieto výpovede mali potvrdzovať
zápisnice o priebehu výberového konania, kde vlastný priebeh bol obligatórnou náležitosťou zápisnice,
podľa vnútorných predpisov žalovanej. Táto náležitosť však v zápisniciach chýba, a preto tieto zápisnice
sú súdom nepreskúmateľné a neposkytujú žiadny údaj o tom, čo komisia hodnotila, ako komisia a podľa
čoho hodnotila, resp. aké boli stanovené hodnotiace kritériá, aký bol výsledok hodnotenia jednotlivých,

pri výberovom konaní stanovených požiadaviek a kritérií. Poukázala na to, že len na základe uvedeného
a takto zisteného skutkového stavu, mohol súd rozhodnúť o tom, či bolo konanie spravodlivé, či voči
nej nebolo diskriminačné, alebo že žalovaná nekonala voči nej v rozpore s dobrými mravmi. Svedkovia
si nevedeli spomenúť, či boli členmi aj výberovej komisie pri výberovom konaní dňa 15.11.2013, avšak
tvrdili, že už vtedy žalobkyni bola vytknutá ne dostatočná vedecko-publikačná činnosť. Zápisnica z

výberového konania z uvedeného dňa však o tom žiadne údaje neobsahuje. Už uvedený logický
rozpor vo výpovediach svedkov mal byť pre správne zistenie skutkového stavu odstránený, avšak
nebol. Podľa výpovede svedkov, komisia údajne hodnotila aj spokojnosť, či nespokojnosť študentov,
na základe akéhosi anonymného dotazníka, bez toho, aby v ňom boli uvedené relevantné štatistické
údaje,pričomtakýtodotazníkúčelovomoholvyrobiťhocikto.Ďalejúdajnehodnotilagrantovúúspešnosť.

Tieto hodnotiace kritériá však neboli stanovené pri vyhlásení výberového konania. Dostatočnosť a
kvalita vedecko-publikačnej činnosti nemôže byť posudzovaná subjektívne členmi komisie z rôznych
vedných odborov, ktorí údaje nemali, podľa ich vlastných výpovedí poskytnuté vopred, ale vychádzali
len zo subjektívnych tvrdení a hodnotení predsedníčky, predložených na výberovej komisii, navyše
bez možnosti verifikácie správnosti, pričom hodnotiace kritériá neboli pri vyhlásení výberového konania

stanovené. Stanovená bola len požiadavka kontinuálnej vedecko-publikačnej činnosti, bez ďalšej
špecifikácie. Žalovaná údajne túto činnosť posudzovala podľa vnútorného predpisu vzťahujúceho sa
na získanie vedecko-pedagogickej funkcie docenta a rozsahu potrebného na habilitáciu za docenta, aj
keď toto kritérium nebolo pri vyhlásení výberového konania stanovené a žalobkyňa už habilitovanou
docentkou bola. Žalovaná mala skôr preukazovať to, že vo všetkých výberových konaniach na miesta

docentov, minimálne na Prírodovedeckej fakulte, postupovala rovnako ako u žalobkyne, pri obsadzovaní
miest docentov a že všetci úspešní uchádzači uvedené kritérium, v porovnaní so žalobkyňou, lepšie
plnili. Žalovaná takýto logický dôkaz nepredložila a súd ho podľa § 319 C.s.p. nevykonal. Tvrdila, že
nemôžu obstáť skutkové zistenia súdu, nakoľko tu dôkazné bremeno zaťažovalo žalovanú. Súd vec
právne posúdil podľa § 5, ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zák. o výkone prác vo verejnom záujme, zák. č. 552/2003 Z.z.

v platnom znení, čo vyplýva z odôvodnenia uvedeného v ods. 100 až 109. Poukázala na to, že vods.
101 odôvodnenia chýba údaj, podľa ust. ktorého ods. cit. paragrafu to právne súd posúdil a v ods. 105.
až 109. sú nesprávne citované údaje odstavcov, podľa ktorých súd vec právne posúdil. Z označenia
§ 5 cit. zák. jej vyplýva, že sa vzťahuje len na miesto vedúceho zamestnanca, že napriek zastávanej
funkcii docenta, vedúcim zamestnancom nebola, a tak na ňu a na výberové konania sa vzťahujú výlučne

ust. lex specialis, a to zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v platnom znení, ôsmej časti, § 77
a nasl. pod označením „Obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov" v znení neskorších predpisov.
Na obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov sa vzťahujú ust. vnútorných predpisov žalovanej,
ktoré žalovaná vydáva podľa splnomocňujúcich ust. zákona o vysokých školách, ide tu o ustanoveniaPracovného poriadku a Zásad výberového konania, podľa ktorých súd pri právnom posúdení veci mal
vec posúdiť. Súd však v zmysle uvedeného nepostupoval a pri právnom posúdení veci vychádzal z
nesprávne aplikovaného všeobecne záväzného predpisu zák. č. 552/20)3 Z. z., pričom úplne vynechal

ust. uvedených vnútorných predpisov žalovanej, aj keď mal aplikovať ZoVŠ v spojení s Pracovným
poriadkomč.j.3353z24.9.2009,vrátanedodatkovč.1,2a3asoZásadamivýberovéhokonaniaUPJŠv
Košiciach na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných
pracovníkov, funkcií docentov a profesorov a funkcií vedúcich zamestnancov z 25.02.2010, vrátane
dodatkuč.1,č.j.3660/2010.Nasprávnypostuppriposúdenívecianatietodôkazyžalobkyňapoukázala

vo svojom Vyjadrení a stanovisku doručenom súdu 7.9.2015. Navrhla rozsudok zrušiť vo výroku III. a
IV. a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo jej žalobe vyhovieť a
priznať jej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.000 eur z dôvodu diskriminácie a rozdielneho konania
zamestnávateľa a priznať jej náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch III. a IV. potvrdiť ako

vecne správny a priznať jej právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.

6. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, o.i. uviedla, že napriek tomu, že v danom prípade žalobkyňa ako

odvolací dôvod označuje dôvod zakotvený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., v odvolaní neuvádza žiadne
nesprávne procesné postupy súdu prvej inštancie, ktorými by súd znemožnil žalobkyni uskutočňovať
jej patriace procesné práva. Skutočnosti, v ktorých žalobkyňa vidí nesprávny procesný postup súdu,
nezodpovedajú odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., nepredstavujú odňatie
možnosti žalobkyne konať pred súdom a ani žiaden nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Ak žalobkyňa tvrdí, že súd nesprávne aplikoval ust. o zákonnej a sudcovskej
koncentrácii konania tým, že v konaní prihliadal na skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy žalovanej,
žalovaná v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že všetky skutočnosti a dôkazné návrhy
označila v rámci zákonnej koncentrácie konania v zmysle § 154 C.s.p. najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za skončené (obdobne porov. § 120 ods. 4 O.s.p.).
Žalovaná skutkové- tvrdenia a dôkazné návrhy v danom spore označila riadne a včas vo svojich
písomnýchvyjadreniach,akoajústnouformouprávnymzástupcomžalovanejvpriebehuuskutočnených
pojednávaní v danej veci v rámci zákonom stanovenej časovej hranice pre uplatnenie prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania v zmysle §

154 C.s.p. neboli zo strany konajúceho súdu v danom prípade aplikované a ani nebolo povinnosťou
súdu podľa § 154 C.s.p. v danej veci postupovať. Ust. § 154 C.s.p. umožňuje súdu fakultatívne v
rámci svojej diskrečnej právomoci a za splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok neprihliadať
na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli stranou sporu uplatnené včas
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Poukázala na to, že uvedené ustanovenie však

nezakladá povinnosť súdu obligatórne neprihliadať na skutkové tvrdenia, či dôkazné návrhy strany,
ktoré boli uplatnené v priebehu konania v rámci zákonnej koncentrácie konania v zmysle § 153
C.s.p. Uvedený spor navyše patrí medzi konania zahájené ešte počas účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb., na ktoré je potrebné aplikovať § 470 ods. l, 2 C.s.p., v zmysle ktorého
nemožno uplatňovať ustanovenia o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany

a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Princíp rovnosti zbraní ako jeden
zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania vyžaduje, aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície proti jej protistrane. Okrem tejto požiadavky princíp spravodlivého súdneho
konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať

účinnú príležitosť predložiť všetky potrebné dôkazy a zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami
predloženými protistranou, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. Žalovaná v danom
prípade účinne poprela skutkové tvrdenia žalobkyne, uviedla vlastné tvrdenia o sporných skutkových
okolnostiach a na preukázanie svojich tvrdení označila a predložila súdu potrebné dôkazné návrhy.
Skutočnosť, že vo veci bude vykonané dokazovanie všetkými členmi výberovej komisie, bola ustálená

ešte na pojednávaní vo veci 16.03.2017, kedy žalovaná navrhla výsluch členov výberovej komisie,
označila ďalšie dôkazné návrhy a zároveň spochybnila dôvodnosť žalobného nároku žalobkyne. Bola
to naopak žalobkyňa, ktorá nebola schopná ani po štyroch rokoch vedenia sporu označiť a identifikovať
relevantný diskriminačný dôvod, od ktorého uplatňovala svoje nároky v tomto konaní a ktorá kompletnezmenila žalobný petit na konci vedenia sporu, kedy bolo zrejmé, že so svojimi nárokmi v konaní
nemôže byť úspešná. Dôkazné bremeno v konaní o antidiskriminačnej žalobe neťaží výlučne žalovanú
stranu, ale aj žalobcu. Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno ohľadne skutočností, z ktorých

možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, resp. k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z
ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo a súčasne
tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je jeho rasa, pohlavie, či etnická príslušnosť (pôvod). Až
následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá ma právo preukazovať svoje tvrdenia,

že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania (porov. IV. ÚS 16/09, 3 Cdo 171/2008). Žalobkyňa v
konanípredsúdomprvejinštancieneuviedlažiadnekonkrétneokolnosti adôkazy,ktorébynasvedčovali
jej diskriminácii vo výberovom konaní. Žalobkyňa rovnako nepreukázala, že by sa žalovaná vo vzťahu
k nej dopustila porušenia zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodov uvedených v § 2 zákona č.
365/2004Z.z.alebo inýchvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,akotosprávneuzavrelajsúdprvej
inštancie.Akprávnyzástupcažalobkynetvrdí,žežalovanánavrhlavypočutiesvedkov-členovvýberovej

komisie - prvýkrát až po troch rokoch od začatia konania, zjavne účelovo zavádza, keďže už na prvom
pojednávaní vo veci bolo súdom rozhodnuté o vykonaní dôkazu výsluchom všetkých členov výberovej
komisie (porov. zápisnica z pojednávania z 16.03.2017). Navyše, výsluch členov výberovej komisie bol
navrhovaný ako dôkaz aj zo strany samotného právneho zástupcu žalobkyne (porov. návrh žalobkyne
zo dňa 04.09.2015). Zjavne neopodstatnené, účelové a nepravdivé je tiež tvrdenie právneho zástupcu

žalobkyne, ktorý vo svojom vyjadrení spochybňuje hodnovernosť vypočutých svedkov a poukazuje na
údajné „pracovanie“ s ich výpoveďami či ich „familiárny" postoj k právnemu zástupcovi žalovanej. Ide
opätovne o účelové a ničím nepodložené tvrdenia právneho zástupcu žalobkyne. Žalovaná dôrazne
odmieta uvedené tvrdenia žalobkyne o neprípustnom ovplyvňovaní, či pracovaní s výpoveďami svedkov.
Všetci vypočutí svedkovia v konaní pred súdom prvej inštancie vypovedali slobodne a samostatne

tak, ako každý z nich vnímal rozhodujúce skutočnosti. Ani samotná žalobkyňa v konaní pred súdom
nikdy nespochybnila dôveryhodnosť alebo hodnovernosť výpovede týchto svedkov. To, že publikačná
činnosť žalobkyne bola nevyhovujúca a takto uvedenú skutočnosť vnímali aj členovia výberovej komisie,
je zrejmá aj z toho, že už vo výberovom konaní v roku 2013 žalobkyňa získala iba 4 hlasy zo 7
hlasov členov výberovej komisie. Ak žalobkyňa tvrdí, že do konania nebola predložená ako dôkaz

zápisnica z výberového konania zo dňa 24.11.2014 a dňa 15.112013, taktiež ide o nepravdivé tvrdenie,
keďže zápisnice z výberových konaní, ktorých sa žalobkyňa zúčastnila, sú súčasťou súdneho spisu
(porov. prílohy samotnej žaloby a prílohy vyjadrenia žalovanej zo dňa 27.12.2018). Rovnako neobstoja
ani ďalšie odvolacie námietky žalobkyne, v ktorých tvrdí, že súd prvej inštancie mal údajne v konaní
vykonať ďalšie bližšie nešpecifikované dôkazy za účelom náležitého zistenia skutkového stavu s

odôvodnením, že „tie sa same žiadali“. Žalobkyňa súdu žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení nepredložila a iné dôkazy nežiadala v konaní vykonať. Súd nemôže nahrádzať dôkaznú
iniciatívu strán v civilnom sporovom konaní. Pokiaľ ide o otázku publikačno-vedeckej činnosti žalobkyne,
správne súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na to, že kvalita publikačnej
činnosti žalobkyne bola nevyhovujúca čo do kvantity a kvality, ako to vo svojich výpovediach hodne

potvrdili aj všetci vypočutí svedkovia. Ak žalobkyňa tvrdí, že kvalita publikačnej činnosti členov výberovej
komisie nedosahovala ani len úroveň žalobkyne, ide len o subjektívny a nepreukázaný názor žalobkyne.
Navyše hodnotenie kvality publikačnej činnosti členov výberovej komisie nebolo predmetom konania.
Výberové konanie v danom prípade prebehlo v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
ako aj internou normou žalovanej a ničím sa neodlišovalo od predchádzajúcich výberových konaní,

pokiaľ ide o podmienky a kritériá vyhláseného výberového konania. Uvedené ostatne v rámci svojho
výsluchu v konaní pred súdom prvej inštancie potvrdila aj samotná žalobkyňa, ako na to výstižne
poukázal vo svojom podrobnom odôvodnení aj súd prvej inštancie (porov. bod 130. napadnutého
rozsudku).Vzhľadom na uvedené sú odvolacie námietky žalobkyne podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
neopodstatnené. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. - súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobkyňa v podanom
odvolaní k uvedenému odvolaciemu dôvodu uvádza, že súd prvej inštancie v konaní nevykonal
žalobkyňou navrhované dôkazy zápisnicami z výberového konania zo dňa 15.11.2013 a zo dňa
24.11.2014, Pracovným poriadkom a Zásadami výberového konania, pričom tvrdí, že dôkazy uvedené
v prílohe vyjadrenia žalovanej zo dňa 27.12.2018 jej neboli doručené ani

vykonané na pojednávaní v zmysle § 188 ods. 1 C.s.p. Ani uvedený odvolací dôvod uplatnený
žalobkyňou nemôže obstáť. Zápisnice z výberového konania žalobkyne zo dňa 24.11.2014 a dňa
15.11.2013 sú súčasťou súdneho spisu a dôkaz uvedenými listinnými dôkazmi bol vykonaní riadne
vykonaný. Zápisnica z výberového konania zo dňa 24.11.2014 bola prílohou samotnej žaloby žalobkynea tento listinný dôkaz bol vykonaný v súlade s § 204 (OSP. Zápisnica z výberového konania zo dňa
15.11.2013 bola prílohou vyjadrenia žalovanej zo dňa 27.12.2018 a uvedený listinný dôkaz bol vykonaný
na pojednávaní 26.02.2019 oboznámením obsahu tejto listiny v súlade s §188 ods. 1 v spojení s

§ 204 C.s.p. Na pojednávaní dňa 26.02.2019 súd prvej inštancie riadne vykonal a .oboznámil aj
ďalšie listinné dôkazy, ktoré boli predložené žalovanou ako prílohy jej vyjadrenia zo dňa 27.12.2018,
a to postupom v súlade s § 188 ods. 1 v spojení s § 204 C.s.p. Právny zástupca žalobkyne preto
zjavne zavádza súd, ak tvrdí, že súd prvej inštancie uvedené listinné dôkazy nevykonal, keďže aj zo
samotnej zápisnice z pojednávania zo dňa 26.2.2019 je zrejmé, že tieto listinné dôkazy boli súdom

riadne vykonané a podrobne oboznámené v súlade s C.s.p. (porov. str. 5 až 7 zápisnice).Oporu vo
vykonanom dokazovaní nemá ani tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého súd nevykonal dôkazy predložením
menovacích dekrétov členov výberovej komisie. Menovacie dekréty členov výberovej komisie sú
súčasťou súdneho spisu, do konania boli predložené žalovanou ako prílohy vyjadrenia zo dňa 6.2.2019
a v konaní boli vykonané postupom v súlade s § 204 C.s.p. Súčasťou súdneho spisu sú rovnako aj
Zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných

miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov (porov.
bod 18. až 25.). Žalovaná v danej súvislosti zdôraznila, že žalobkyňa na poslednom pojednávaní vo
veci dňa 26.2.2019 nežiadala vykonať žiadne ďalšie dôkazné návrhy. Právny zástupca žalobkyne na
tomto pojednávaní na výslovnú otázku súdu, či má ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania uviedol,
že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania: „My ďalšie návrhy nemáme“. Odvolací dôvod

v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. je preto taktiež zjavne neopodstatnený. K odvolaciemu dôvodu
podl'a § 365 ods. 1 písm. tj C.s.p. - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa v podanom odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak v danom prípade uzavrel, že žalovaná sa vo vzťahu k
žalobkyni nedopustila žiadneho diskriminačného konania. Podľa názoru žalobkyne v konaní dostatočne

uviedla také skutočnosti, z ktorých bolo dôvodné predpokladať diskriminačné konanie žalovanej ako
zamestnávateľa vo vzťahu k žalobkyni z dôvodu tzv. iného postavenia žalobkyne ako zamestnanca,
ktoré mala voči nej realizovať jej priama nad riadená doc. K.X.K.: G.I.X.K.S., M.. potom, ako žalobkyňa
úspešne habilitovala za docentku v roku 2010. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí k otázke
údajnej diskriminácie žalobkyne s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS16/09

správne a presvedčivo uvádza, že iba samotný subjektívny názor žalobkyne na diskrimináciu jej osoby
nie je dôvodom na prijatie záveru, že vo vzťahu k nej' mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu žalovanej.
Žalobca v antidiskriminačných sporoch musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné
bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.
Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je jeho pohlavie, sexuálna orientácia,

náboženské vyznanie, viera alebo niektorý z iných zákonom nedovolených dôvodov vymedzených v
§ 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. Až následne sa dôkazné bremeno presúva na žalovanú stranu
sporu. Dôkazné bremeno v konaní o antidiskriminačnej žalobe neťaží výlučne žalovanú stranu, ale
ťaží aj žalobcu. Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno ohľadne skutočností, z ktorých možno
odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, resp. zásady rovnakého zaobchádzania.

Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno
dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že
pohnútkou diskriminačného konania je jeho rasa, pohlavie, či etnická príslušnosť (pôvod). Až následne
sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať svoje tvrdenia, že
neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. (porov. ÚS SR IV. ÚS 16/09, NS SR 3 Cdo 171/2008).

Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie neuniesla dôkazné bremeno a dostatočne nepreukázala
žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že v danom prípade došlo
zo strany žalovanej k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania na úkor žalobkyne. Žalobkyňa v
podanej žalobe a ani v priebehu konania pred súdom neuvádzala žiadne také, skutočnosti, z ktorých by
bolo možné jasne usúdiť, v akom konkrétnom konaní žalovanej resp. v akom konaní zodpovedného

zamestnanca žalovanej došlo v danom prípade k nedovolenej diskriminácii a z akej konkrétnej pohnútky
k takémuto konaniu došlo. Až na opakované výzvy súdu žalobkyňa dodatočne po rokoch vedenia
súdneho sporu vykonštruovala tvrdený diskriminačný dôvod a pohnútku, ktorá mala byť dôvodom
znevýhodňujúcehokonaniavočižalobkyniaktorámalaspočívaťvtzv.inompostavenížalobkyne,ktorým
malo byť úspešné habilitovanie za docentku v roku 2010. Uvedené tvrdenia žalobkyne poukazujúce

na údajné diskriminačné konanie žalovanej voči žalobkyni však neboli zo strany žalobkyne v konaní
pred súdom prvej inštancie vôbec preukázané. Naopak, v konaní pred súdom prvej inštancie bolo jasne
preukázané, že výberové konanie žalobkyne prebehlo v súlade so zákonom, transparentne a objektívne,
rešpektujúc zásadu rovnakého zaobchádzania. Žalobkyňa nebola vo výberovom konaní diskriminovanáa bolo vo vzťahu k nej pristupované objektívne a v súlade so zák. č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. Uvedená skutočnosť bola v konaní

jednoznačne preukázaná vykonaným dokazovaním, a to výsluchmi svedkov - členov výberovej komisie,
ako aj predloženými listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého
rozsudku výstižne poukazuje na to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala žiaden výnimočný, iný alebo
ojedinelý postup žalovanej pri výberovom konaní v porovnaní s inými uchádzačmi v iných výberových
konaniach. Súd prvej inštancie zároveň správne konštatuje, že žalobkyňa nebola jednou uchádzačkou

u žalovanej vo výberových konaniach uskutočnených v priebehu rokov 2010 až 2016, s ktorou by
bol uzavretý pracovný pomer následne len na jeden rok. Pracovný pomer na dobu jedného roka bol
dokonca uzavretý aj s osobou prof. RNDr. J. O., J.. C. J.K.S.. K.. L.C. Š.H., M.., ktorí boli menovaní
ako členovia výberovej komisie vo výberovom konaní žalobkyne v roku 2014. Zjavne preto nie je
možné prisvedčiť tvrdeniu žalobkyne, že pracovné pomery na dobu jedného roka boli uzatvárané iba
s „nepohodlnými“ osobami, ktorých sa mala chcieť žalovaná „zbaviť". Ako ďalej správne uzatvára aj

súd prvej inštancie, uzatvorenie pracovného pomeru na 1 rok po úspešnom výberovom konaní nie
je v rozpore so žiadnym právnym predpisom a nemožno naň nahliadať ako na diskriminujúci postup
žalovanej (porov. bod 123. rozsudku). Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že údajné protiprávne,
či diskriminačné konanie malo byť vo vzťahu k nej uskutočňované zo strany priamej nadriadenej
po tom, čo úspešne habilitovala za docentku v roku 2010, ani uvedené konanie nebolo v konaní

žiadnym spôsobom žalobkyňou preukázané. O zjavnej neopodstatnenosti uvedeného tvrdenia ostatne
svedčí aj to, že žalobkyňa habilitovala ešte v roku 2010 (1.4.2010), kedy následne po získaní titulu
docent úspešne absolvovala výberové konanie dňa 19.4.2010 (porov. zápisnica z výberového konania
z 19.4.2010!), v nadväznosti na čo bola so žalobkyňu uzavretá pracovný zmluva na miesto docenta
na obdobie do 31.12.2013. Úspešnou vo výberovom konaní bola žalobkyňa aj dňa 15.11.2013. Všetci

vypočutí svedkovia - členovia výberovej komisie vo výberovom konaní dňa 24.11.2014 v konaní pred
súdom prvej inštancie zhodne potvrdili, že dôvodom neúspechu žalobkyne vo výberovom konaní bola
nedostatočná publikačná činnosť žalobkyne a nespokojnosť s kvalitou vedecko-publikačne] činnosti
žalobkyne. Výberové konanie prebehlo v danom prípade v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi a internými predpismi žalovanej, objektívne, transparentne a v súlade so zásadou rovnakého

zaobchádzania. Na zákonnosť priebehu výberového konania a výsledok tohto sporu nemôže mať vplyv
ani údajné nedostatočné odôvodnenie výsledku výberového konania v zápisnici o priebehu výberového
konania,'či formálny preklep v dátume v menovacom dekréte členov výberovej komisie, ako to tvrdí
žalobkyňa. Členovia výberovej komisie zhodne potvrdili, že menovaný dekrét im bol riadne doručený
pred uskutočnením výberového konania. Zápisnica o priebehu výberového konania bola vyhotovená

na totožnom formulári ako v ostatných výberových konaniach a žiadnym spôsobom sa nelíšila ani od
zápisnice z predošlých výberových konaní žalobkyne. Ak žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazuje na
to, že jej nadriadená navrhovala členov výberovej komisie, žalovaná zdôrazňuje, že všetci členovia
výberovej komisie boli menovaní dekanom Prírodovedeckej fakulty UPJŚ a vo výberovom konaní
hlasovali slobodne a samostatne. V ďalšom žalovaná poukazuje na správne, podrobné a výstižné

odôvodnenie súdu prvej inštancie. Žalovaná okrem toho upriamuje pozornosť na skutočnosť, že ani
samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.3.2017 nevedela označiť žiaden rozdiel o
priebehu a podmienkach výberového konania v roku 2014 v porovnaní s predchádzajúcimi výberovými
konaniami, ktorých sa zúčastnila. Vzájomný vzťah žalobkyne a členov výberovej komisie označila
žalobkyňa za čisto profesionálny, priebeh výberového konania označila za štandardný. Žalobkyňa sa

pritom žiadnym spôsobom nezmienila o údajnom nepriateľskom vzťahu, či animozite predsedkyne
výberovej komisie alebo ostatných členov výberovej komisie vo vzťahu k jej osobe. Ide opätovne o
účelové a nepodložené tvrdenia právneho zástupcu žalobkyne. Z uvedených dôvodov ani odvolací
dôvod uplatnený žalobkyňou podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. nemôže obstáť. K_odvolaciemu dôvodu
podl'a § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Žalobkyňa v podanom odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, keď na vec aplikoval nesprávne ust. zák._č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme,
hoci mal vec posudzovať výlučne podľa § 77 a nasl. zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a podľa
vnútorných predpisov žalovanej. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie
na vec správne aplikoval § 77 a nasl. v spojení s § 25 ods. 1 písm. c) zákona o vysokých školách

č. 131/2002 Z.z., ust. zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme a ust. vnútorných
predpisov žalovanej - zásad výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských
učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcii profesorov a docentov a funkcii vedúcich
zamestnancov. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení správne poukázal na to, že v zmysle § 1 ods.2 písm. d) zák. č. 552/2003 Z.z. sa tento zákon vzťahuje na žalovanú Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v
Košiciach, keďže ide o verejnú vysokú školu zriadenú zákonom, na ktorú sa vzťahuje aj zákon o výkone
práce vo verejnom záujme. Zákon o vysokých školách priamo ukladá povinnosť obsadzovať pracovné

miesta vysokoškolských učiteľov výberovým konaním, navyše táto povinnosť vyplýva aj z vnútorných
predpisov žalovanej, z tohto dôvodu sa na proces výberového konania vzťahujú aj ust. zák. č. 552/2003
Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme. Na ust. zák. č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom
záujme pri obsadzovaní pracovných miest vysokoškolských učiteľov, profesorov a docentov, ostatne
priamo odkazujú aj Zásady výberového konania žalovanej. Vzhľadom na uvedené ani odvolací dôvod

podľa§365ods.1písm.h)C.s.p.niejevdanomprípadeopodstatnený.Žiadalarozsudokvnapadnutých
výrokoch III. a IV. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku IV. o trovách konania ako vecne
správny v celom rozsahu potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni
v rozsahu 100%.

7. Rozsudok vo výroku I. a II. odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom

rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods.

1 C.s.p. a rozsudok vo výroku III. a IV. potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo
súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa v celom rozsahu s jeho dôvodmi stotožňuje, na ktoré aj v
celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobkyňou, ktorá v podstate opakuje
dôvody uvádzané už pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo vysporiadal.

9. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p., t.j.
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

10. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, je potrebné uviesť, že obsah práva na spravodlivý proces
je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý, nestranný súd, právo na zákonného sudcu,

právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany

sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však
pôjdelenvtedy,aknesprávnyprocesnýpostupsúduznemožňujúcirealizáciuprávstranysporudosiahne
určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdom preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia,
možnosť vrátenia jej nesprávneho postupu a následky atď).

12. Odvolací súd v prejednávanej veci nezistil v postupe súdu porušovanie práva žalobkyne na
spravodlivý proces, ktorý postup mu vytýkala, a to predovšetkým v takej intenzite, v ktorej by znemožnil
žalobkyni realizáciu jej práv a ktorý postup by odôvodňoval záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako
spravodlivé.

13. Žalobkyňa súdu vytýka nesprávny procesný postup v konaní podľa § 307 - 315, § 316 a 323 C.s.p.,
že jej neposkytol súdnu ochranu ako slabšej strany sporu, keďže ide o individuálny pracovnoprávny spor
a antidiskriminačný spor v jej prípade. Vytýka súdu, že vzhľadom na to, že ide o antidiskriminačný spor,nesprávne aplikoval ust. § 312 C.s.p. o sudcovskej koncentrácii a zákonnej koncentrácii konania a že
sa v jej prípade nesprávne postupovalo pri aplikácii § 320 C.s.p., § 149 - 154 C.s.p.

14. Výhrady žalovanej o nesprávnej aplikácii ust. § 307 - 315 a § 316 - 323 C.s.p., t.j. že nepostupoval
v súlade s procesnými ustanoveniami týkajúcimi sa antidiskriminačných sporov a individuálnych
pracovnoprávnychsporov,súbezprávnehovýznamu.Žalobkyňatvrdí,žesúdpostupovalvýlučnepodľa
všeobecných ustanovení sporového konania. Žalobkyňa má predovšetkým na mysli znenie § 311 a §
312, resp. § 319 a 320 C.s.p.

15. Podľa § 311 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

16. Podľa § 312 C.s.p. žalobca môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

17. Podľa § 319 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento
účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

18. Podľa § 320 C.s.p. zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

19. K vyššie cit. ust., je potrebné uviesť, že žalobkyňa mohla predložiť alebo označiť všetky skutočnosti
a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Súdom
vykonané dokazovanie bolo dostatočné na riadne zistenie skutkového stavu veci a pre správne právne
posúdenie veci, aj s ohľadom na skutočnosti a tvrdenia uvádzané žalobkyňou v žalobe, v návrhoch na
zmenu žaloby, v jej výsluchu pred súdom na pojednávaní súdu. K zásade rovnakého zaobchádzania

a unesenia dôkazného bremena zaujal stanovisko Ústavný súd vo svojom uznesení IV.ÚS 16/9 z
30.4.2009, v ktorom vyslovil názor, že subjektívny názor sťažovateľa na diskrimináciu jeho osoby nie je
dôvodom na prijatie záveru, že vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu vnútroštátnej
úpravy (do 31.6.2004 § 13 ods. 7 Zákonníka práce a od 1.7.2004 § 11 ods. 2 zák. č. 365/2004 Z.z. o
rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (antidiskriminačných zákonov) v znení neskorších predpisov v spojení s § 13 ods.
5 Zákonníka práce (totiž vyplýva, že dôkazné bremeno v sporoch týkajúcich sa porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania nezaťažuje len výlučne žalovanú stranu, ale zaťažuje aj žalobcu. Žalobca
musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno vyvodiť, že došlo
k priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také

dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je napr. jeho rasa,
či etnická príslušnosť (pôvod). Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má
právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania.

20. Vychádzajúc aj z uvedeného uznesenia Ústavného súdu SR bolo na žalobkyni tvrdiť a uniesť
dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých bolo možné vyvodiť, že došlo k priamej alebo
nepriamej diskriminácii jej osoby a zároveň predložiť aj také dôkazy, z ktorých by bolo možné dôvodne
usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

21. V prejednávanej veci súd postupoval v súlade s prísl. ust. Civilného sporového poriadku, § 307 - 315,
§ 316 - 323. Zároveň postupoval podľa všeobecných ust. o prostriedkoch procesného útoku a procesnej
obrany a koncentrácie konania (§ 149 a 154 C.s.p.).

22. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.23. Podľa § 153 ods. 1, 2 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

24. Žalobkyňa vytýka súdu, že nemal súd prihliadať na prostriedky procesnej obrany žalovanej, ktoré

žalovaná strana nepredložila včas a nemal na ne prihliadnuť. K uvedenému je potrebné uviesť, že v
prejednávanej veci, aj keď ide o antidiskriminačný a individuálny pracovnoprávny spor žalobkyne, nejde
o povinnosť súdu, ale o možnosť neprihliadať na ne, čo vyplýva zo znenia tohto cit. ust.

25. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., t.j. že súd nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nie je daný.

26. Vyhodnotenie potencionálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania
je úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je
spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto
postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať na neunesenie

dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzdiaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

27. Súd vykonal všetky dôkazy potrebné na riadne zistenie skutkového stavu, aj s ohľadom na to,
že išlo o antidiskriminačný spor a že mohol vykonať aj tie dôkazy, ktoré žalobkyňa nenavrhla. V
prejednávanej veci vzhľadom na rozsah doposiaľ vykonaného dokazovania, nebolo potrebné vykonať

ďalšie dokazovanie na riadne zistenie skutkového stavu. Zo zápisnice z pojednávania z 26.2.2019, o.i.,
vyplýva, že na otázku súdu, či majú strany sporu ďalšie návrhy na dokazovanie, zástupca žalobkyne
predniesol, že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie. Z uvedených dôvodov súd vyhlásil dokazovanie
za skončené (zápisnica z 26.2.2019, č.l. 389 a 340). Žalobkyňa v odvolaní vytýka súdu, že nevykonal
dôkaz zápisnicou z výberového konania z 15.11.2013, kedy jej mali byť vytknuté nedostatky vo vedeckej

publikačnej činnosti. Uvedená výhrada je nedôvodná, lebo súd tento dôkaz vykonal. Zápisnice z
výberového konania žalobkyne z 15.11.2013 a z 24.11.2014 boli súčasťou spisu, ktoré boli aj prílohou
žaloby žalobkyne, ktorý listinný dôkaz bol vykonaný v súlade s § 204 C.s.p.

28.Dôkazlistinousavykonátak,žesúdlistinualebojejčasťprečítaalebooznámijejobsah;toneplatí,ak

ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli
protistranou spochybnené. Zápisnica z výberového konania z 15.11.2013 bola aj prílohou vyjadrenia
žalovanej z 27.12.2018 a tento listinný dôkaz bol vykonaný na pojednávaní 26.2.2019 oboznámením
obsahu spisu tejto listiny (č.l. 488 a 489 zápisnice z pojednávania z 26.2.2019). Výhrada žalobkyne,
že súd nevykonal dôkaz - predložením menovacích dekrétov členov výberovej komisie je rovnako

nedôvodná. Menovacie dekréty členov výberovej komisie sú takisto súčasťou spisu, ktoré predložila
žalovaná ako prílohy vyjadrenia zo 6.2.2019 a boli vykonané postupom v súlade s § 204 C.s.p. Zásady
výberového konania UPJŠ na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných
miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcie vedúcich zamestnancov boli
takisto súčasťou spisu a boli uvedené v odôvodnení rozsudku (body 18. - 25.) odôvodnenia rozsudku, z

ktorých, o.i. súd vychádzal. K vytýkaným nezrovnalostiam v dátumoch na vypísanie výberových konaní,
dátumoch pri navrhnutí členov výberovej komisie a schválenie členov výberovej komisie a dátume
výberového konania, že tieto súd neodstránil, je potrebné sa stotožniť s hodnotením súdu, že išlo len
o preklep dátumov z formulára z predošlých výberových konaní, resp. o chybu v písaní, ktoré formálne
nezrovnalosti nemali vplyv na riadne zistenie skutkového stavu, jeho vyhodnotenie a správne právne

posúdenie prejednávanej veci.

29. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov stránnevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

30. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p.

31. Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené odvolacie dôvody v danom prípade nie sú
naplnené.

32. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.

§ 191 a § 192 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

33. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

34. Odvolacie námietky žalobkyne nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
a neumožňujú prijať iné závery.

35. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi súdu, že žalobkyňa nebola
jedinou uchádzačkou žalovanej vo výberových konaniach uskutočnených v priebehu roku 2010 - 2016,
s ktorou by bol uzavretý pracovný pomer následne len na jeden rok, že takýto postup žalovanej nebol
výnimočný a ojedinelý a použitý iba v prípade žalobkyne v roku 2013, že žalovaná takto postupovala aj

v prípadoch iných uchádzačov vo výberových konaniach, pričom pracovný pomer na dobu jedného roka
bol uzavretý aj napr. s K.. J. O. M.. C. J.. K.. L. Š., CSc., preto nebolo možné prisvedčiť argumentom
žalobkyne, že žalovaná uzatvárala pracovné pomery na dobu jedného roka iba s osobami tzv.
nepohodlnými, ktorých sa chcela zbaviť. Skutočnosť, že žalovaná uzavrela pracovné pomery aj na dobu
dlhšiu než jeden rok, je jej právom, tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, pričom zákon zároveň

neustanovuje, aká možná je minimálna doba trvania pracovného pomeru uzatvoreného s úspešným
uchádzačom výberového konania a preto možno súhlasiť so záverom súdu, že preto uzatvorenie
pracovného pomeru na jeden rok po úspešnom výberovom konaní nie je v rozpore so žiadnym právnym
predpisom a nemožno sa naň pozerať ako na diskriminujúci postup žalovanej. Odvolací súd poukazuje
aj na následné odôvodnenie rozsudku a konečný záver súdu, že v postupe žalovanej pri vyhlásení a

realizácii výberového konania nevidel žiaden rozpor so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, že
jeho výsledok nemožno považovať za neoprávnený zásah z dôvodu iného postavenia od uplatneného
práva žalobkyne na prístup k zamestnaniu. Žalobkyňa v konaní nepreukázala iný výnimočný a ojedinelý
postup žalovanej pri výberovom konaní v roku 2014 ako s inými uchádzačmi v iných výberových
konaniach. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že chýbali tiež objektívne okolnosti, ktoré by

odôvodňovali prijatie záveru, že došlo k diskriminačnému postupu.

36. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený
skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zistenéhoskutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

37. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

38. V prejednávanej veci je potrebné dodať, že § 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona upravuje postup,
keď primerané zadosťučinenie priznané súdom nepostačuje na nápravu porušenia zásady na rovnaké
zaobchádzanie. Primerané zadosťučinenie síce neslúži na obohacovanie poškodenej osoby a má
morálnu a osobnostnú povahu, ak však porušením zásady na rovnaké zaobchádzanie došlo až k takým
zásahom do daného práva poškodenej osoby, že bola značne znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť
a spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, táto sa môže domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch.

39. V prejednávanej veci nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch 8.000 eur, aj v
prípade preukázania diskriminačného konania žalovanou ako zamestnávateľa voči žalovanej, by vznikol
len v tom prípade, ak by bolo jednoznačne preukázané, že v dôsledku porušenia zásady na rovnaké

zaobchádzanie u žalobkyne došlo až k takému zásahu do jej daného práva ako poškodenej osoby,
že by bola značným spôsobom znížená jej dôstojnosť, spoločenská vážnosť a spoločenské uplatnenie
a v takomto prípade by sa mohla ako poškodená úspešne domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch.

40. Žalobkyňa v žalobe, v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní netvrdí a neuvádza také
skutočnosti, ktoré by svojou intenzitou odôvodňovali priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy,
že by bola značným spôsobom znížená jej dôstojnosť, spoločenská vážnosť a spoločenské uplatnenie .
Aj z tohto dôvodu nebolo možné žalobe na náhradu nemajetkovej ujmy vyhovieť .

41. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť, vrátane výroku o trovách
konania, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd stotožňuje.

42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej v

celom rozsahu.

43. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).