Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. január 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020203980
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:0020203980.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členiek senátu

JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej, v právnej veci navrhovateľky
P. T. - A. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v X. XX právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
Peter Szárszoi s.r.o. IČO: 47 236 183 so sídlom Štefánikova 8 Michalovce proti odporcovi T. T. nar.
XX.X.XXXX bývajúcemu v Y. č. XX okres J. právne zastúpenému JUDr. Petrom Gdovinom advokátom
AdvokátskejkancelárieKalininova675Humenné,vkonaníourčeniemanželskéhovýživného,oodvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 15Pc/48/2020-194 zo dňa 14.5.2021
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozsudkom Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie) zamietol návrh
navrhovateľky a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to,
že podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala priznania manželského výživného v sume 250 Eur
mesačne z dôvodu práceneschopnosti vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám s tým, že takýto
návrh bol súčasťou návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej

dcére S.. Na výzvu súdu doplnila navrhovateľka svoj návrh podaním zo dňa 1.10.2020 a poukázala na
to, že pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola dlhodobo práceneschopná a jeden
rok poberala 250 Eur s tým, že počas jej práceneschopnosti firma, v ktorej pracovala, ukončila pracovné
pomery zamestnancov z dôvodu likvidácie. Následne v priebehu konania žiadala určiť manželské
výživné aspoň vo výške 50 Eur mesačne na pokrytie nákladov inkasného SIPA, ktoré bolo zvýšené v
čase, keď žili v spoločnej domácnosti. Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že nebolo preukázané,
že by navrhovateľka nebola objektívne schopná pracovať. Poukázal na to, že pracoval v Írsku a všetky

peniaze zasielal navrhovateľke, ktorá disponovala s účtom a peniaze míňala. Jeho súčasný príjem
nepostačuje na to, aby bolo určené výživné na dcéru, nieto ešte manželské výživné niekomu, kto je
schopný sám sa živiť. Navrhovateľka nepreukázala ani, že si hľadá prácu, užíva spoločný dom, ktorý
bude predmetom vyporiadania BSM. Taktiež vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal
súd prvej inštancie za preukázané, že navrhovateľka podala návrh na určenie manželského výživného z
dôvodu, že bola práceneschopná a poberala iba 250 Eur mesačne, pričom musela platiť inkasné SIPO
266 Eur. S odporcom majú spoločný úver, kde platí poistenie úveru vo výške 14,75 Eur a štvrťročne

platí poistenie domu 53 Eur. Od novembra 2019 do mája 2020 bola práceneschopná a poberala 250
Eur mesačne. Žije v spoločnom rodinnom dome v X. s mesačným inkasom 266 Eur. Od mája 2019 do
mája 2020 žili s odporcom v spoločnej domácnosti s tým, že od júna 2020, kedy prišiel zo zahraničia
už nežijú spoločne. Predtým pracovala vo firme HB T., pobočka BSH s priemerným čistým mesačnýmzárobkom 450 Eur a pracovný pomer ukončila v novembri 2019 z dôvodu zrušenia firmy. S odporcom
mali spoločný účet, z ktorého platila všetky výdavky a všetky výplaty išli na spoločný účet s tým, že v
máji odporca prestal prispievať na tento účet a 9.5.2020 vybral peniaze z účtu a asi 500 Eur a 250 Eur im

nechal na živobytie s dcérou. Dňa 10.5.2020 boli vykonané zrážky na hypotéku 244 Eur, takže im zostalo
10 Eur. V auguste zaplatila celú sumu 240 Eur a v septembri požiadala o odklad hypotéky na deväť
mesiacov s tým, že hypotekárny úver brali v Slovenskej sporiteľni a tento bol pozastavený. V čase, keď
žila spolu s odporcom, manžel prispieval celou výplatou na účet a odkedy odišiel v júni 2020 neprispieva
nič. Platí iba výživné na maloletú dcéru vo výške 100 Eur mesačne. Navrhovateľka je od 27.7.2020

nezamestnaná, od 28.7.2020 do februára 2020 poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 250 Eur.
Hľadá si zamestnanie, ale z dôvodu Covid-u je od septembra 2020 s dieťaťom doma, keďže maloletá
dcéra chodí prerušovane do školy a to týždeň doma, týždeň v karanténe. Od 22.3.2021 maloletá riadne
navštevuje školu. Odporca jej zaslal v mesiaci jún 2020 na účet sumu viac ako 2.300 Eur. Po skončení
práceneschopnosti nebola na žiadnom pracovnom pohovore, keďže dcéra mala prázdniny a nemala s
kým zostať. Ponuky do práce dostáva mailom, avšak sú to ponuky pre mužov v zahraničí s pracovnou

dobou na zmeny a ona má ukončené Stredné odborné učilište cirkevné, odbor krajčírka s maturitou.
Potrebuje prácu s pracovnou dobou od 7.30 hod. do 16.00 hod. v čase, kedy je maloletá v škole, avšak
jej momentálny zdravotný stav je taký, že nie je práceschopná, ale z dôvodu ochorenia platničiek jej
hrozí operácia a výmena bedrového kĺbu, preto musí mať sedavé zamestnanie. Z peňazí zasielaných
odporcom boli hradené všetky poplatky a náklady spojené s chodom ich domácnosti a podľa jej názoru

v súčasnosti nemá s odporcom rovnakú životnú úroveň.

2. V ďalšom súd z výpovede odporcu zistil, že tento s návrhom nesúhlasí, navrhovateľka má priateľa,
ktorý celkom dobre zarába, aby ju uživil. Dom, v ktorom býva navrhovateľka, staval štyri roky a reálne
tam žil od novembra 2019 do júna 2020. V decembri 2019 prišiel domov na 2 mesiace a potom odišiel

za prácou do Írska začiatkom februára 2020. V Írsku pracoval do júla 2020 so zárobkom vo výške 560
- 580 Eur týždenne. Tieto peniaze boli zasielané na ich spoločný účet, z čoho sa uhrádzali náklady
na domácnosť a na dieťa. Od júla 2020 neprispieval na domácnosť a neuhrádzal žiadne náklady, iba
prispieval na výživu dcéry vo výške 100 Eur mesačne s tým, že toho času pracuje v spoločnosti ARMOD,
s.r.o. s čistým mesačným príjmom okolo 600 Eur. Býva u svojej matky v Y., ktorej prispieva 150 Eur. Jeho

mesačné náklady predstavujú 300 - 400 Eur, keďže uhrádza poistné vo výške 75 Eur, životné poistenie
v Generali po 50 Eur, sporenie 50 Eur, telefón 20 Eur, výdavky na lieky činia 30 Eur mesačne. Domov
prichádza z práce z Q. raz za dva týždne, do práce cestuje autom, pričom náklady na cestovné činia
týždenne 50 Eur tam aj späť. S maloletou dcérou sa stretáva približne každé dva týždne a navštevuje
ju u otca navrhovateľky, kupuje jej stále nejaké sladkosti a oblečenie, potreby do školy. Okrem maloletej

nemá inú vyživovaciu povinnosť.

3. Následne mal súd prvej inštancie z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že
navrhovateľka má nárok na dávku v nezamestnanosti 50 % denného vymeriavacieho základu 18,3292
Eur od 27.7.2020 na obdobie 6 mesiacov, ktorú skutočnosť zistil z rozhodnutia Sociálnej poisťovne,

pobočka Michalovce zo dňa 25.8.2020. Taktiež vychádzal z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Michalovce o zaradenie občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, z ktorého zistil, že
navrhovateľka je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 27.7.2020. Navrhovateľke
bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti v priemere 261,61 Eur za rok 2020, za január 2021 284,20
Eur, za február 238,30 Eur s tým, že je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 25,50 Eur mesačne a

za obdobie od 27.7.2020 do 26.1.2021 jej bola vyplatená suma 1.686,80 Eur dávka v nezamestnanosti.
Práceneschopnosť bola u navrhovateľky vykázaná od 29.7.2019 do 27.7.2020 s tým, že za uvedené
obdobie august 2019 až jún 2020 jej boli vyplatené nemocenské dávky v priemere 248,86 Eur mesačne.
Navrhovateľka je liečená v ortopedickej ambulancii MUDr. H. F. s diagnózou Coxarthrosis 1. stupňa a trpí
mediálnou extruziou L4/5, protruziou Mp L3/4 a diagnózou M544-lumboischialgia. Z fotokópií platobných

dokladov SIPO súd zistil úhrady december 2020 463,29 Eur, február 2021 266,67 Eur, január 2021
266,67 Eur, september 2020 419,59 Eur, október 2020 238,67 Eur, november 2020 150,67 Eur, jún
2020 510,99 Eur, júl 2020 216,97 Eur, august 2020 166,97 Eur, február, marec a apríl 2020 158,73
Eur, máj 2020 138,97 Eur, január 2020 70,73 Eur. Z výplatných pások odporcu za mesiace december
2020 - február 2021 bolo zistené vyúčtovanie, v decembri 718,33 Eur, v marci 2021 236,58 Eur a vo

februári 2021 541,06 Eur. Výdavky za lieky máj 2021 35,99 Eur, apríl 2021 33,74 Eur, nemocenské
dávky vyplatené 15.4.2021 v sume 339 Eur. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 71 ods. 1 Zákona
č. 36/2005 o rodine dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, keďže ho podávala z
dôvodu práceneschopnosti a ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, táto bola práceneschopná vobdobí od 29.7.2019 do 27.7.2020 a v čase doplnenia návrhu dňa 1.10.2020 jej práceneschopnosť bola
dávno ukončená. Ani počas práceneschopnosti nebola bez príjmu, keďže poberala nemocenské dávky
a následne bola od 27.7.2020 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie s tým, že stav v evidencii

trvá. Počas vedenia v evidencii jej bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti, naviac navrhovateľka
nepreukázala súdu, z akého dôvodu ukončila predchádzajúci pracovný pomer a nepreukázala ani to, či
si hľadala zamestnanie a či jej bolo ponúknuté z úradu práce nejaké zamestnanie a či toto neprijala, a z
akého dôvodu. Čo sa týka jej zdravotného stavu, z predložených lekárskych správ nevyplýva, že by jej
zdravotný stav nedovoľoval sa zamestnať, pričom sama vo svojej výpovedi uviedla, že trpí iba menšími

chorobami ako je ochorenie obličiek, močových ciest, ženskými problémami, z ktorých sa lieči v domácej
liečbe a nie je práceneschopná. Podľa názoru súdu prvej inštancie je navrhovateľka práceschopná a je
v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečiť svoje základné potreby a nájsť si zamestnanie. Naviac,
uzavrel, že priznanie manželského výživného by bolo vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania
v spore s dobrými mravmi a na súde prebieha aj konanie o rozvod ich manželstva a nie je predpoklad,
že by účastníci v manželstve naďalej zotrvali, keďže odporca trvale opustil spoločnú domácnosť v

roku 2020, naviac výsledkami vykonaného dokazovania neboli preukázané výrazné rozdiely medzi
životnou úrovňou navrhovateľky a odporca riadne prispieva na maloleté dieťa výživným vo výške 100
Eur mesačne, pravidelne sa s ním stretáva a prispieva mu aj nad rámec výživného. Výrok o trovách
konania odôvodnil ustanovením § 52 CMP.

4. Proti tomuto rozsudku včas v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podala odvolanie
navrhovateľka, ktorá ho žiadala zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať
jej náhradu trov odvolacieho konania. Vytýkala súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže riadne súdu oznámila, že k ukončeniu
jej predchádzajúceho pracovného pomeru došlo z dôvodu likvidácie spoločnosti, pre ktorú pracovala.

Poprela, že by nepreukázala snahu o nájdenie si zamestnania, keďže ponuka zamestnaní jej chodili na
e-mail, ale boli to len fyzicky náročné ponuky vhodné pre mužov, ktoré boli nevyhovujúce vzhľadom na
zosúladenie pracovnej doby s denným režimom maloletej dcéry, ktorú nemá kde nechať. Zdôraznila,
že aj z predložených lekárskych správ vyplynulo, že nemôže vykonávať každý jeden druh práce, aký je
v ponuke úradu práce, ale len práce, ktoré sú fyzickou náročnosťou primerané jej zdravotnému stavu,

preto riadne odôvodnila, prečo nie je zamestnaná.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Poukázal na to, že navrhovateľka aj napriek tomu, že je vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázala snahu nájsť si prácu a sama sa živiť.

Žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala účasť na žiadnom pracovnom pohovore, ani snahu o
získanie zamestnania okrem tvrdenia na pojednávaní, že ponuky práce prijíma na svojej mailovej adrese
a vždy sa jedná o nevhodné pracovné ponuky. Taktiež z predložených lekárskych správ nevyplýva, že by
jej aktuálny zdravotný stav nedovoľoval zamestnať sa. Uplatneným nárokom na určenie manželského
výživného sa snaží o prísun finančných prostriedkov od odporcu bez akejkoľvek snahy zabezpečiť si

tieto finančné prostriedky vlastným pričinením aj napriek tomu, že je známe, že odporca má rovnakú
životnú úroveň a príjem zo zamestnania mu takmer nepostačuje na krytie jeho životných výdavkov, ak
má ešte na druhej strane aj pravidelne prispievať na výživu maloletej dcéry.

6. K vyjadreniu odporcu sa následne vyjadrila navrhovateľka, ktorá zotrvala na svojich odvolacích

dôvodoch, žiadala aj v odvolacom návrhu uvedenom v odvolaní a zdôraznila, že jej pracovný pomer
skončil práve v čase pandémie Covid-19, čo je taktiež objektívny dôvod trvajúcej nezamestnanosti
navrhovateľky. Opätovne zdôraznila svoje zdravotné problémy v súvislosti s chrbticou a bedrovým
kĺbom, čo ju výrazne obmedzuje v možnosti nájsť si prácu.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo, a prejednal odvolanie navrhovateľky ako podané včas, oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ustanovenia § 65 a 66 CMP v spojení s ustanovením § 381 CSP a v spojení s ustanovením § 219 ods. 3
CSP, ako aj z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a dospel k záveru, že

súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona
o rodine, dôkazy vyhodnotil jednotlivo, aj v ich súhrne, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a uzavrel, že rozsudok je vecne správny,
preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil s tým, že podľa ustanovenia § 387 ods. 2CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a
na zdôraznenie jeho správnosti doplňuje ďalšie dôvody.

8. Navrhovateľka uplatnila odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam s tým, že tento
odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu
vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia teda nezodpovedajú vykonaným dôkazom a výsledok

hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy
len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že tento navrhovateľkou uvádzaný odvolací dôvod nebol naplnený a

to aj s prihliadnutím na to, že v podstate v odvolaní len zopakovala svoje tvrdenia, ktoré boli predmetom
dokazovania na súde prvej inštancie. Odvolacie námietky navrhovateľky vo vzťahu k vyššie uvedenej
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vrátane skutočností uvádzaných v jej podaniach, resp.
účastníckej výpovedi a predložených dôkazoch sa javia ako skutkovo aj právne irelevantné.

10. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy sa v predmetnom prípade jedná o návrhové konanie, tzn. že
sa jedná o výživné na plnoletú osobu, preto možno takto uplatnené výživné priznať len odo dňa začatia
súdneho konania (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine). Podľa obsahu spisu navrhovateľka tento nárok uplatnila
už v rámci rozvodového konania dňa 21.7.2020 v návrhu na rozvod s tým, že následne na základe výzvy
súdu upresnila a doplnila svoj návrh dňa 1.10.2020. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol čo

do rozvodu manželstva právoplatnosť dňa 20.5.2021, čím je teda vymedzené obdobie, za ktorý mohol
súd priznať uplatnený nárok na manželské výživné. Navrhovateľka však ani podľa názoru súdu druhej
inštancie hodnoverným spôsobom neprodukovala, ani neoznačila žiadne relevantné dôkazy, z ktorých
by bolo možné dospieť k záveru, že odporca mal v žalovanom období vyššiu životnú úroveň ako ona
sama s tým, že odvolací súd zdôrazňuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, ktoré v konaní začatom

na návrh zaťažuje práve navrhovateľku. Navrhovateľka založila dôvodnosť jej návrhu výlučne na tvrdení,
že sa po práceneschopnosti nevedela zamestnať a odporca mal v súvislosti s jeho životnými nákladmi
a jeho príjmom vyššiu životnú úroveň ako ona sama, pričom neprispieval na spoločnú domácnosť, v
ktorej už nežil. V tomto smere však vzhľadom k vyššie uvedenému navrhovateľka neuniesla dôkazné
bremeno, keďže vychádzajúc z príjmových pomerov odporcu, jeho mesačných nákladov v súvislosti

s bývaním u matky, cestovným, úhradami poistného a pravidelnými platbami výživného na maloletú
dcéru v sume 100 Eur mesačne v porovnaní s dávkami matky v súvislosti s nemocenským a dávkami
v nezamestnanosti, tak ako boli podrobne rozobrané súdom prvej inštancie, nie je možné uzavrieť
unesenie dôkazného bremena zo strany matky. Správne uzavrel súd prvého stupňa, že navrhovateľka
riadne nepreukázala ani nemožnosť zamestnať sa, keďže v konaní neprodukovala dôkazy o takých

závažných zdravotných problémoch a zdravotných diagnózach v súvislosti s poškodením jej zdravia,
ktoré by jej bránili nájsť si prácu. V tejto súvislosti súd druhej inštancie poukazuje na to, že pri
posudzovaní prípadného rozporu s dobrými mravmi je súd povinný vždy v súhrne uvážiť postoj každého
z manželov k manželstvu, jeho účasť na zabezpečení potrieb spoločnej rodiny a domácnosti, ako aj
význam vzájomnej vyživovacej povinnosti pre obnovenie manželského spolužitia. V danom prípade

výsledky vykonaného dokazovania naznačujú riadnu starostlivosť odporcu o chod spoločnej domácnosti
počas doby, kedy pracoval v zahraničí, riadnu starostlivosť o maloletú dcéru s riadnym prispievaním na
chod domácnosti v priemere do 2.000 Eur mesačne, z ktorého sa uhrádzali všetky náklady spojené s
bývaním v spoločnom dome s uhrádzaním mesačných potrieb a platieb v súvislosti s bývaním, výchovou
a výživou tak navrhovateľky, ako aj maloletého dieťaťa. Výsledky vykonaného dokazovania taktiež

naznačujú dôvod opustenia spoločnej domácnosti zo strany odporcu, ktorý bol v konečnom dôsledku aj
dôvodom rozvodu manželstva, teda že si navrhovateľka v neprítomnosti odporcu našla priateľa a žila
s ním v dome, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Navrhovateľka teda
žiadnymspôsobomnepreukázaladôvodnosťuplatnenéhonárokuaanineoslabilazáveronevyhnutnosti
aplikovať na predmetný prípad ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 v spojení s
ustanovením § 55 CMP.12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).