Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. december 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/68/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916215470
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7916215470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov

JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: STAVPEX, spol. s r.o., 086 33 Smilno
23, zastúpený: JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, Nám. Slobody 7, 071 01 Michalovce, proti
žalovanému: COLAS Slovakia, a.s., Priemyselná 6, 042 45 Košice, IČO: 31 651 402, zastúpený: JUDr.
Lenkou Mackaľovou, advokátkou, Žižkova 6, 040 01 Košice, o zaplatenie 2 862,68 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 29Cb/128/2018-154 zo dňa 19.
novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 29Cb/128/2018-154 zo dňa 19. novembra

2020.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní sa domáhal zaplatenia
2.862,68 eur s príslušenstvom od žalovaného za neuhradenú cenu diela na stavbe „1/68 Budimír
prieťah“.

3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že aktuálny zostatok dlžnej sumy
je 1.161,16 eur o čom žalovaný upovedomil žalobcu viacerými listami a poukázal aj na odlišnú lehotu
splatnosti tejto ceny. Ďalej žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu došlo aj k čiastočnému zániku
vzájomných pohľadávok v dohodnutej výške ich vzájomným započítaním v dôsledku čoho sa znížila aj
suma zádržného z faktúry č. 2013000012. Preto žalobca navrhol, aby súd žalobu zamietol.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 19.11.2020, z neúčasti na ktorom sa žalobca
opakovane ospravedlnil a to zo zdravotných dôvodov a uviedol, že súhlasí, aby súd konal v jeho
neprítomnosti.5. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný (pred zmenou obchodného mena Inžinierske stavby a.s.) ako
objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzatvorili zmluvu o dielo na uskutočnenie stavebných prác 1/68
Budimír prieťah. Žalobca vyfakturoval žalovanému zhotovené práce a to troma faktúrami:

-č.2012000018zodňa5.10.2012nasumu13.898,05eursosplatnosťou9.11.2012,nezaplatené694,90
eur,
- č. 2013000008 zo dňa 14.5.2013 na sumu 10.530,73 eur so splatnosťou 18.6.2013, nezaplatené
438,78 eur,
- č. 2013000012 zo dňa 7.6.2013 na sumu 12.972,67 eur so splatnosťou 12.7.2013, nezaplatené

1.729,00 eur.

6. Inžinierske stavby, a.s. predmetné faktúry nezaplatili čo do sumy 2.862,68 eur podľa výzvy na úhradu
faktúr zo dňa 10.8.2018.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré

upravujú zmluvu o dielo a najmä podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje
povinnosť objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela vykonaním diela.

8. Súd prvej inštancie vychádzal z jednotlivých ustanovení zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená medzi
žalobcomažalovanýmatonajmäustanoveniaozábezpeke.Tietoustanoveniaozábezpekesúuvedené

v čl. 3 bod 3.1 zmluvy, podľa ktorej dokumenty uvedené pod písmenom b) až i) tohto bodu sú súčasťou
tejto zmluvy o dielo. Súčasťou predmetnej zmluvy je v písmene b) uvedená príloha k ponuke, ktorá
zakotvuje ustanovenie o zábezpeke. V zmysle podčlánku 4.2.1 prílohy k ponuke na stavebné práce
„čiastka zábezpeky na odstránenie vád v záručnej dobe je 5% zo zmluvnej ceny bez DPH.“ V zmysle
podčlánku 1.1.3.10 prílohy k ponuke na stavebné práce „záručná doba je 1830 dní.“ V zmysle podčlánku

14.3 prílohy k ponuke na stavebné práce „percento zdržaných platieb je 5%, limit zadržaných platieb je
5% zo zmluvnej ceny s DPH.“

9. Z týchto ustanovení zmluvy vyplýva, že žalovaný zadržal čiastky z faktúr, ktorými bola fakturovaná
cena diela oprávnene postupujúc podľa dojednania v zmluve. Žalobca poukázal na znenie čl. 2 bol

2.3.4 druhá veta, ktorá sa však vzťahuje na možnosť zadržať celú cenu z faktúry a nevylučuje použitie
ustanovenia podčlánku 4.2.1. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nesprávne aplikoval na daný
prípad použitie bodu 2.3.4 zmluvy, pretože žalobca nezadržal úhradu faktúry, ale iba dohodnutú čiastku
5 %.

10. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané to, že žalovaný zaplatil žalobcovi ako to vyplýva
z výpisu z jeho účtu:
- sumu 694,90 eur dňa 29.11.2017 za faktúru 2012000018,
- sumu 438,78 eur dňa 29.11.2017 za faktúru 2013000008,
- sumu 27,48 eur dňa 29.11.2017 za faktúru 2013000012.

11. Z uvedeného je nepochybné, že žalovaný zaplatil sumu 694,90 eur za faktúru č. 2012000018 a aj
sumu 438,78 eur za faktúru 2013000008 a nebol v omeškaní s platbou vzhľadom na záručnú dobu 1830
dní v zmysle prílohy k ponuke na stavebné práce I/68 Budimír prieťah.

12. Ďalej súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že žalovaný a žalobca uzatvorili dohodu
o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov dňa 8.7.2013, v ktorej sa dohodli na započítaní
vzájomných pohľadávok ku dňu 15.7.2013 vo výške 6.565,51 eur. Príloha k tejto dohode o započítaní
obsahuje aj faktúru č. 2013000012. Následne dňa 24.7.2013 došlo k čiastočnej úhrade zvyšnej
fakturovanej sumy faktúrou č. 2013000012 vo výške 5.866,63 eur ako to vyplýva z výpisu z účtu.

13. Súd prvej inštancie mal ďalej v konaní za preukázané to, že žalobca a žalovaný uzatvorili
ďalšiu dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov dňa 31.3.2014, dohodli započítanie
pohľadávok v celkovej výške 2.400,00 eur a z prílohy k tejto dohode o vzájomnom započítaní vyplýva,
že predmetom tohto započítania bola aj faktúra č. 2013000012 do sumy 513,05 eur.

14. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri spočítaní všetkých týchto úhrad a zápočtov 6.565,51 eur
+ 5.866,63 eur + 513,05 eur + 27,48 eur = 12.972,67 eur to znamená, že celková suma 12.972,67
eur za faktúru č. 2013000012 bola zaplatená a čiastočne bola započítaná. Preto súd prvej inštanciesa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu, že zadržiavanie fakturovaných súm bolo zo strany žalovaného
neoprávnené vzhľadom na prílohu k ponuke na stavebné práce 1/68 Budimír prieťah, ktorá obsahuje
záručnú dobu 1830 dní a čiastku zábezpeky na odstránenie vád v záručnej dobe 5 % zo zmluvnej ceny. Z

toho vyplýva, že predmetné faktúry boli zaplatené a čiastočne započítané, teda predmetná pohľadávka
žalobcu zanikla, preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

15. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že úspešnému
žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom
rozsahu. Uviedol, že rozsudok považuje za nepreskúmateľný z viacerých dôvodov. Súd prvej inštancie
neoprávnene považoval nárok žalobcu za neopodstatnený vychádzajúc z toho, že lehota splatnosti
faktúr bola platne dohodnutá vo všeobecných obchodných podmienkach a preto si žalobca nesprávne

vysvetľuje dátum splatnosti faktúr a že žalovaný tak mohol zadržiavať žalovanú sumu až do uplynutia
záručnej doby. S týmto záverom súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasí z toho dôvodu, že v bode 2.3.3
zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že zhotoviteľ sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi cenu uvedenú v zmluve, teda
nie v čase a spôsobom uvedeným vo všeobecných obchodných podmienkach. Žiaden odkaz upravujúci
čas a spôsob zaplatenia ceny diela nebol v údajných všeobecných obchodných podmienkach dohodnutý

a navyše všeobecné obchodné podmienky neboli prílohou zmluvy o dielo, neboli žalobcom podpísané
a teda ani žalobca nemohol s nimi vysloviť súhlas. To znamená, že neboli platne dohodnuté. Taktiež
nebolo dohodnuté to, aby všeobecné obchodné podmienky mali prednosť pred zmluvou. Preto žalovaný
nebol oprávnený zadržiavať žalovanú sumu ako zádržné do uplynutia záručnej doby. V zmluve v bode
2.3.4 bolo uvedené, že žalovaný môže zadržať úhradu splatnej faktúry len do času kedy generálny

objednávateľ diela neuhradí žalovanému cenu práce, čo sa však v tomto prípade aj stalo, teda žalovaný
mal uhradenú celú sumu zo strany generálneho objednávateľa a nemal dôvod na nevyplatenie žalovanej
sumy v lehote splatnosti uvedenej v žalobe. Ďalej žalobca uviedol, že ak došlo zo strany žalovaného
k úhrade sumy 694,40 eur a 438,78 eur, tak to sa stalo až po podaní žaloby dňa 29.11.2017, preto
žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie vyčísleného 8,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 694,40

eur od 7.12.2012 do 29.1.2017, t.j. 304,02 eur, tiež vyčísleného 8,50 % ročného úroku z omeškania
zo sumy 438,78 eur od 19.6.2013 do 29.1.2017, t.j. 167,00 eur. Naviac úhrada v prospech žalobcu vo
výške 1.729,00 eur preukázaná nebola. To znamená, že spolu nárok žalobcu tak činí 694,40 + 167,00 +
1.729,00 = 2.590,00 eur spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.729,00 eur od 13.7.2013
do zaplatenia.

17. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie
za dostatočne jasný a zrozumiteľný a riadne odôvodnený. Žalovaný uviedol, že žalobca od začiatku

uplatňoval nárok na zaplatenie 2.862,68 eur bez toho, aby uviedol právny dôvod tejto pohľadávky. V
dôsledku vzájomného započítania pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným, ku ktorým došlo ešte pred
podaním žaloby, tvoril aktuálny zostatok nesplatenej istiny 1.161,16 eur a nie ako to uvádza žalobca
v žalovanej výške 2.862,68 eur. Žalovaný žalobcu o tomto upovedomil a informoval ho o nesprávnosti
určenia lehoty splatnosti príslušného zostatku. Žalovaný uviedol, že v tomto súdnom konaní predložil

listiny ako aj prílohy listín, ktorými preukazoval splatnosť zostatku istiny 1.161,16 eur, táto splatnosť
nastala ešte pred začatím súdneho konania, preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s jej
úhradou. Preto žalobca nemá nárok ani na úroky z omeškania. Žalovaný uviedol, že k úhrade dlžnej
sumy 1.161,16 došlo dňa 29.11.2017 ešte pred jej splatnosťou a toto žalobca v konaní ani nerozporoval.
Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

19. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené dňa 11.4.2021, žalobca
odvolaciu repliku nepodal.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.21. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

22. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k
správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

23. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

24. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

25. Odvolací súd udáva, že podľa citovaného zákonného ustanovenia má každá strana sporu preukázať
svoje tvrdenie (povinnosť tvrdenia, dôkazné bremeno) a to tak, že predloží dôkazy o svojich tvrdeniach
alebo označí dôkazy, ktoré zabezpečí súd, ak ich strana sporu objektívne nemá k dispozícií a nemôže
ich sama predložiť súdu.

26. V prejednávanom spore si žalobca uplatnil predmetnú pohľadávku 2.862,68 eur za 3 neuhradené
faktúry a to:
-č.2012000018zodňa5.10.2012nasumu13.898,05eursosplatnosťou9.11.2012,nezaplatené694,90
eur,

- č. 2013000008 zo dňa 14.5.2013 na sumu 10.530,73 eur so splatnosťou 18.6.2013, nezaplatené
438,78 eur,
- č. 2013000012 zo dňa 7.6.2013 na sumu 12.972,67 eur so splatnosťou 12.7.2013, nezaplatené
1.729,00 eur.

27. Žalovaný v konaní tvrdil, že celá táto uplatnená pohľadávka žalobcu voči žalovanému zanikla
čiastočnou úhradou a čiastočným zápočtom týchto faktúr v celom rozsahu. Žalovaný predložil dôkazy o
týchtoúhradáchatobankovévýpisyapredložildohoduovzájomnomzapočítanípohľadávokazáväzkov
zo dňa 8.7.2013 a zo dňa 31.3.2014.

28. Žalobca v odvolaní tvrdí, že „ak došlo k úhrade pohľadávky zo strany žalovaného vo výške 694,40
eur a 438,78 eur, tak sa tak stalo až po podaní žaloby dňa 29.11.2017“. V ďalšej vete odvolania však
žalobca udáva, že nárok žalobcu činí 694,40 eur + 167,00 eur + 1.729,00 eur, teda spolu 2.590,00 eur. To
znamená, že následne, protichodne žalobca namieta úhradu sumy 694,40 eur za faktúru č. 2012000018.
Toto tvrdenie žalobcu v odvolaní je rozporuplné o to viac, ak suma 694,40 eur bola uhradená ako to

tvrdil žalovaný a aj sám žalobca v konaní na súde prvej inštancie aj v odvolacom konaní a aj žalovaný
predložil na pojednávaní dňa 21.2.2020 dôkaz o úhrade tejto sumy 694,40 eur dňa 29.11.2017. Zároveň
žalovaný predložil výpis z účtu aj o úhrade ďalšej sumy 438,78 eur na ďalšiu faktúru č. 2013000008 v
sume 438,78 eur a aj sumy 27,48 eur na úhradu ďalšej z troch predmetných faktúr a to č. 2013000012
a to úhrada taktiež dňa 29.11.2017.

29. Odvolací súd preto považuje tvrdenie žalobcu v odvolaní, že zostáva neuhradená suma 1.729,00 eur
za faktúru č. 201300012 za tvrdenie bez bližšej špecifikácie z čoho pozostáva táto tvrdená pohľadávka
žalobcu, táto dlžná suma, ak žalobca v odvolaní vôbec nereaguje na žalovaným predložené dva
dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 8.7.2013 a zo dňa 31.3.2014, tak ako tieto

dohody o vzájomnom započítaní podrobne odôvodnil súdu prvej inštancie v ods. 27. a 29. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Nemôže preto obstáť ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, že rozsudok súdu prvej
inštancie je nepreskúmateľný, pretože práve odvolanie žalobcu je nejasné, neurčité, vôbec nie je
reakciou na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

30. Za takejto dôkaznej situácie keď žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno o tom, že by neboli
vykonané úhrady týchto prvých dvoch faktúr a zápočty ďalšej tretej faktúry. O to viac, ak z obsahu spisu
vyplýva, že žalobca celkovo 6 x ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní v konaní na súde prvej
inštancie, zúčastnil sa teda iba na jednom pojednávaní dňa 21.2.2020, na ktorom žalovaný predložildôkazy o úhradách faktúr a žalobca navrhol odročiť pojednávanie za účelom prekonzultovania veci
s klientom po predložení týchto bankových výpisov. Od odročenia tohto pojednávania dňa 21.2.2020
sa žalobca nevyjadril o výsledku prekonzultovania úhrady uplatnenej pohľadávky so svojím klientom,

nedostavil sa na ďalšie pojednávania ani na posledné pojednávanie dňa 19.11.2020, na ktorom
bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní žalobca ospravedlnil zo
zdravotných dôvodov a tiež aby nedochádzalo k navyšovaniu trov súhlasil s tým, aby súd konal v
jeho neprítomnosti. Žiadne vyjadrenie k veci samej ani k predloženým listinným dôkazom zo strany
žalovaného o úhrade a o zápočte predmetných pohľadávok však žalobca nepodal a ani v odvolacom

konaní žalobca nereaguje na tieto jednotlivé listinné dôkazy predložené žalovaným o úhradách a
predložených dohodách o vzájomnom započítaní pohľadávok. Žalobca sa k zápočtom vôbec nevyjadril,
vôbec ich nenamietal. Z týchto dohôd o zápočte vyplýva, že tretia faktúra, ktorá bola čiastočne uhradená
na bankový účet žalobcu a čiastočne bola započítaná vyplýva, že z tejto celkovej fakturovanej sumy
faktúrou č. 2013000012 zo dňa 7.6.2013 na sumu 12.972,67 eur podľa listinných dôkazov predložených
žalovaným, žalovaný uhradil žalobcovi na túto pohľadávku sumu 5.866,63 eur dňa 24.7.2013 tak ako

to uviedol súd prvej inštancie v ods. 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ďalej uhradil sumu 27,48
eur dňa 29.11.2017 a suma 6.565,51 eur a suma 513,05 eur bola predmetom dohody o vzájomnom
započítaní pohľadávok.

31. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol

potom ako žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že uplatnené pohľadávky sú naďalej neuhradené
a vôbec sa nevyjadroval k listinám predloženým zo strany žalovaného o úhrade a zápočte celej
uplatnenej pohľadávky, nevyjadril sa k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom súd prvej
inštancie podrobne rozpísal jednotlivé úhrady a jednotlivé zápočty. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ani o splatnosti týchto jednotlivých pohľadávok, pretože nevyvrátil tvrdenia a dôkazy predložené

žalovaným o tom, že podľa čl. 4.2.1 prílohy k zmluve o dielo bol žalovaný oprávnený zadržiavať 5 % z
ceny diela po dobu 1830 dní dohodnutej záručnej doby za predmetné dielo.

32. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí
žaloby v celom rozsahu ako vecne správny, vrátane výroku o náhrade trov konania pre úspešného

žalovaného.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto konaní úspešný, priznal proti neúspešnému žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %.

34.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).