Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. júl 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318201570
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Detvaiová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2318201570.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaivou, v právnej veci žalobcu:

Marián Csöbök, nar.: 3.6.1959, bytom Pri Búroši 4314/5, Senec, zastúpený: Advokátska kancelária
STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská 25, Nitra, IČO: 36 856 282 proti žalovanému: TRIOS
s.r.o., Drevená 766/1, Galanta, IČO: 31 420 451, zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o.
Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, o uloženie povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný každý prvý pracovný deň mesiaca v čase od 9:00 hod. do 11:00 hod. umožniť
žalobcovi v sídle žalovaného alebo v prevádzke žalovaného na adrese Pezinská 30, 903 01 Senec
nahliadaťdonasledovnýchdokladovžalovaného,vrátanevyhotoveniafotokópiíaobrazovýchzáznamov

dokladov, za obdobie od 01.01.2014:
a) účtovné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane účtovných závierok,
účtovných kníh, účtovných zápisov, výpisov z účtu žalovaného, pokladničných kníh, inventarizačných
zoznamov majetku, záväzkov a pohľadávok, faktúr, evidencie, záznamov a dokladov určených podľa
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a právnych predpisov súvisiacich
s uvedenými zákonmi,

b) zmluvy a ich dodatky vytvorené alebo uzavreté v zmysle Obchodného zákonníka, z ktorých vyplývajú
pre žalovaného práva alebo povinnosti alebo v ktorých vystupuje žalovaný ako zmluvná strana,
c) zmluvy a ich dodatky vytvorené alebo uzavreté v zmysle Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplývajú
pre žalovaného práva alebo povinnosti alebo v ktorých vystupuje žalovaný ako zmluvná strana, a to
počnúc právoplatnosťou rozsudku až do doby, pokiaľ bude žalobca spoločníkom žalovaného.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe žaloby zo dňa 16.2.2018 v znení podania zo dňa 7.2.2019 domáhal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť každý prvý pracovný deň mesiaca v čase od 8.00 hod. do 14.00 hod.
umožniť žalobcovi v sídle žalovaného alebo v prevádzke žalovaného na adrese Pezinská 30, 903 01
Senec nahliadať do nasledovných dokladov žalovaného, vrátane vyhotovenia fotokópií a obrazových
záznamov dokladov, za obdobie od 1.1.2012: a) účtovné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a
účtovné operácie, vrátane účtovných závierok, účtovných kníh, účtovných zápisov, výpisov z účtu

žalovaného, pokladničných kníh, inventarizačných zoznamov majetku, záväzkov a pohľadávok, faktúr,
evidencie, záznamov a dokladov určených podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty,
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 431/2002
Z.z. o účtovníctve a právnych predpisov súvisiacich s uvedenými zákonmi, b) doklady, ktoré preukazujúvzťahy, alebo sú vytvorené v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce, a to pracovné zmluvy,
dohody o prácach, evidencia o vykonanej práci, podklady k mzdám, evidencia dochádzky na pracovisko,
zásady odmeňovania a formy a spôsoby odmeňovania, výkazy zdravotných poistení, výkazy sociálnej

poisťovne, prehľady a hlásenia predkladané správcovi dane, ostatné doklady určené podľa zákona
č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, c) zmluvy a ich dodatky vytvorené alebo uzavreté v zmysle
Obchodného zákonníka, z ktorých vyplývajú pre žalovaného práva alebo povinnosti alebo v ktorých
vystupuje žalovaný ako zmluvná strana, d) zmluvy a ich dodatky vytvorené alebo uzavreté v zmysle
Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplývajú pre žalovaného práva alebo povinnosti alebo v ktorých

vystupuje žalovaný ako zmluvná strana, e) doklady dokumentujúce činnosť, záznamy a protokoly z
kontrol všetkých štátnych orgánov, f) doklady preukazujúce skladové zásoby žalovaného, a to počnúc
právoplatnosťou rozsudku až do doby, pokiaľ bude žalobca spoločníkom žalovaného a zároveň žiadal
priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozsudkom sp. zn.: XXC/X/XXXX-XXX zo dňa 23.4.2019 tunajší súd vo veci rozhodol tak, že

žalovanému uložil povinnosť každý prvý pracovný deň mesiaca v čase od 8:00 hod. do 12:00 hod.
umožniť žalobcovi v sídle žalovaného alebo v prevádzke žalovaného na adrese Pezinská 30, 903 01
Senec nahliadať do nasledovných dokladov žalovaného, vrátane vyhotovenia fotokópií a obrazových
záznamov dokladov, za obdobie od 01.01.2014: a) účtovné doklady, ktoré preukazujú hospodárske
a účtovné operácie, vrátane účtovných závierok, účtovných kníh, účtovných zápisov, výpisov z účtu

žalovaného, pokladničných kníh, inventarizačných zoznamov majetku, záväzkov a pohľadávok, faktúr,
evidencie, záznamov a dokladov určených podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty,
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 431/2002
Z.z. o účtovníctve a právnych predpisov súvisiacich s uvedenými zákonmi, b) doklady, ktoré preukazujú
vzťahy, alebo sú vytvorené v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce, a to pracovné zmluvy,

dohody o prácach, evidencia o vykonanej práci, podklady k mzdám, evidencia dochádzky na pracovisko,
zásady odmeňovania a formy a spôsoby odmeňovania, výkazy zdravotných poistení, výkazy sociálnej
poisťovne, prehľady a hlásenia predkladané správcovi dane, ostatné doklady určené podľa zákona
č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, c) zmluvy a ich dodatky vytvorené alebo uzavreté v zmysle
Obchodného zákonníka, z ktorých vyplývajú pre žalovaného práva alebo povinnosti alebo v ktorých

vystupuje žalovaný ako zmluvná strana, d) zmluvy a ich dodatky vytvorené alebo uzavreté v zmysle
Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplývajú pre žalovaného práva alebo povinnosti alebo v ktorých
vystupuje žalovaný ako zmluvná strana, e) doklady dokumentujúce činnosť, záznamy a protokoly z
kontrol všetkých štátnych orgánov, f) doklady preukazujúce skladové zásoby žalovaného, a to počnúc
právoplatnosťou rozsudku až do doby, pokiaľ bude žalobca spoločníkom žalovaného. Vo zvyšnej časti

súd žalobu zamietol. Súd zároveň zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta a o trovách
konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Predmetný rozsudok napadol odvolaním žalovaný podľa § 365 ods. 1 písm. h), b) a d) CSP v celom
rozsahu a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. inštancie zmenil a žalobu zamietol a

žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením sp. zn.: 21Co/19/2020 - 379 zo dňa 27.10.2020
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, vo výroku III. rozsudok potvrdil. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudok

súdu prvej inštancie vo výroku I. a IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
vo výroku III. rozsudok potvrdil. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie
síce nevyhovel žalobcovi v časti celej požadovanej doby na výkon práva spojeného s nahliadaním
do dokladov spoločnosti, ale žiadnym zrozumiteľným spôsobom sa nevyporiadal s obranou žalovanej
spoločnosť súvisiacou s posúdením primeranosti žalobcom požadovaného rozsahu povinností, ktorú

okolnosť súd musí brať do úvahy. Právo súdom prvej inštancie priznané žalobcovi na nahliadanie do
dokladov žalovanej spoločnosti v takom rozsahu, ako je uvedené vo výroku I. predmetného rozsudku,
zvlášť v častiach b) až f) vykazuje znaky poskytnutia práva, ktoré presahuje prípustný rámec, pretože
ide o požiadavku na poskytovanie dokladov, ktoré predstavujú bežný denný chod spoločnosti, k čomu
odvolací súd odkazuje na citované rozhodnutie NS SR sp. zn.: 3obdo/21/2019 z 29.5.2019. V súvislosti

s ním potom rozsah dokladov, ktoré má žalovaná spoločnosť ako súdom uloženú povinnosť poskytovať
k nahliadnutiu žalobcovi odvolací súd hodnotil ako presahujúcu rozsah práv, ktoré spoločníkovi zákon
poskytuje. Odvolací súd ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia vydaného
súdom prvej inštancie pritom žiadne právne ani skutkové závery, ktoré by vysvetlili opodstatnenosťpráv v spojení s rozsahom dokladov, ktoré majú byť žalobcovi žalovaným predkladané na nahliadnutie
nevyplývajú, prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal otázkou primeranosti a z tohto pohľadu vec
neposúdil. Rovnako sa prvoinštančný súd nezaoberal ani posúdením možného šikanózneho správania

sa žalobcu voči žalovanej spoločnosti, ktorá poukazovala na to, že pre splnenie v takom rozsahu jej
uložených povinností nemá vytvorené personálne ani materiálne podmienky. Odvolací súd súdu prvej
inštancie uložil povinnosť odstrániť odvolacím súdom vytknuté nedostatky a znovu o veci rozhodnúť a
rozhodnúť i o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 10.6.2021. Na pojednávanie sa dostavili právny zástupcovia
strán sporu. Súd postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a doplnil dokazovanie vo vzťahu
k posúdeniu primeranosti ukladanej povinnosti.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že doposiaľ pretrváva skutkový stav, ktorý existoval
aj v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie a tento je nezmenený. Pokiaľ ide o dôvody zrušenia

rozsudku uvedené v uznesení odvolacieho súdu, tieto sú uvedené v bodoch 27, 28 a 29 uznesenia
odvolacieho súdu. Vo vzťahu k primeranosti rozsahu povinností uviedol, že týmto sa súd prvej inštancie
zaoberal a zohľadnil to v časovom rozsahu 4 hodín, jeden krát za kalendárny mesiac, pričom žalobca
sa žalobou domáhal rozsahu 6 hodín. Nemá za to, že takto súdom určený časový rámec by bol
neprimeraným vo vzťahom k personálnym a technickým možnostiam žalovaného, ktorý okrem osoby

konateľa disponuje aj administratívnou pracovníčkou. Vo vzťahu k dôvodom uvedených v bode 28
odvolacieho súdu je žalobca pripravený ustúpiť v bodoch b) e) a f) v celom rozsahu. Pokiaľ ide o
body c) a d), na týchto žalobca zotrváva, nakoľko sú nevyhnutné na získanie prehľadu žalobcu o
občianskoprávnych a obchodných vzťahoch žalovaného, ktoré majú vplyv na majetok spoločnosti a v
konečnomdôsledkuajnahodnotuobchodnéhopodielužalobcuakospoločníka.Vtomtosmerepoukázal

na bod 70 rozhodnutia NS SR 3Obdo/21/2019, v ktorom sa uvádza, že právo spoločníka na informácie
a právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nie
je neobmedzené, ale vzťahuje sa na tie informácie a doklady spoločnosti, ktoré sa týkajú hospodárenia
spoločnosti a nakladania s jej najvýznamnejším majetkom, ktoré môžu mať vplyv na likviditu spoločnosti
a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku jeho podielu na

zisku spoločnosti. Má za to, že výroková časť rozsudku v bodoch a), c) a d) takéto kritérium napĺňa. Vo
vzťahu k možnému šikanóznemu konania žalobcu uviedol, že takéto konanie nebolo nikdy preukázané.

7. Právna zástupkyňa žalovaného na sa pojednávaní v plnom rozsahu stotožnila s uznesením
odvolacieho súdu sp. zn. 21Cob/19/2020. Pokiaľ ide o rozsah práva žalobcu na nahliadanie do dokladov

spoločnosti uviedla, že tento má 2 rozmery - jednak rozmer časový, pričom zotrvala na predchádzajúcich
vyjadreniach, t.j., že tento bol súdom I. inštancie posúdený neprimerane, resp., že rozsah 4 hodín nie
je na kontrolu dokumentov žalobcovi potrebný. Pokiaľ ide o rozsah dokumentov, do ktorých žalobca
požaduje nahliadať, tu sa taktiež v plnom rozsahu stotožnila s odôvodnením uvedeným v zrušovacom
uznesení v bode 28, keď odvolací súd uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zvlášť

v častiach b) až f) vykazuje znaky poskytnutia práva, ktoré presahuje prípustný rámec, nakoľko ide
o požiadavku na poskytovanie dokladov, ktoré predstavujú bežný denný chod spoločnosti. Ako už
preukazovali v konaní pred vyhlásením rozsudku súdu I. inštancie, žalobcovi bolo umožnené vykonať
kontrolu dokladov účtovníctva, avšak predloženými dokumentmi sa nezaoberal ani v tomto rozsahu. Má
za to, že predmetná žaloba bola podaná predovšetkým vo vzájomnej súvislosti s inými konaniami, ktoré

sú vedené na Okresnom súde Galanta, v minulosti aj na Okresnom súde Piešťany, pričom poukázala
na to, že väčšina z týchto konaní bola už právoplatne skončená. Z tohto dôvodu má za to, že fakticky
zanikol dôvod na uložení povinnosti žalovanému. Pokiaľ ide o súčasnosť, žalovaná spoločnosť svoju
činnosť obmedzila a v prípade, že žalobca o to požiada, bude mu umožnené do účtovných dokladov
nahliadnuť, avšak v súlade s ustanovením čl. 6 ods. 1 spoločenskej zmluvy, podľa ktorej spoločníci

môžu svoje právo vykonávať sami, alebo ich môžu nechať vykonať prostredníctvom odborníkov, ktorí
sú viazaní mlčanlivosťou o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti. V tejto
súvislosti poukázala na to, že žalobca v minulosti poveril výkonom kontroly svojho zaťa, p. T., ktorý sa tak
istosúdilsospoločnosťouvinomkonanínatunajšomsúde.Žalovanýsaobáva,ževprípaderozhodnutia
súdu v predmetnom konaní v zmysle petitu, sa bude žalobca dožadovať práva nahliadať do dokumentov

pravidelne, a to aj potom, ako sa oboznámi so všetkými dokumentmi. Naďalej zotrvala na tom, že
žalovanýbybolneprimeranezaťaženýajehoadministratívnesilysúplnevyťažené.Pokiaľideoaktuálny
skutkový stav, žalobca počas konania neprejavil záujem o nahliadnutie do požadovaných dokumentov, z
čoho usudzuje, že v skutočnosti nemá záujem o kontrolu dokumentov. K otázke primeranosti času, ktorýby žalovaný považoval za primeraný na nahliadnutie do spisu sa právna zástupkyňa nevedela presne
vyjadriť, ale má za to, že by to mohlo byť 1x štvrťročne.

8. Právny zástupca žalobcu v reakcii na vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného uviedol, že
vedenie, alebo nevedenie súdneho sporu spoločníka voči spoločnosti nemôže byť dôvodom na upretie
zákonného práva spoločníka podľa § 122 ods.2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o poukázanie na
spoločenskú zmluvu spoločnosti, táto nemôže byť nadradená, obmedzovať zákonné právo spoločníka,
čo konštatoval aj súd v konaní o určení neplatnosti valného zhromaždenia spoločnosti, v konaní pod sp.

zn. 35C/65/2017, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom. Vo vzťahu k primeranosti času poukázal aj
na vyjadrenie žalovaného, že spoločnosť už vykonáva podnikateľskú činnosť v menšom rozsahu ako v
minulosti, z čoho je zrejmé, že konateľ, ako aj zamestnankyňa musia mať k dispozícii raz mesačne 4
hodiny času na splnenie si zákonných povinností vo vzťahu k právu spoločníka. Pokiaľ ide o vyjadrenia,
že konanie žalobcu je účelové a od podania žaloby neprejavoval záujem o informácie uviedol, že v
čase po vyhlásení rozsudku sa dňa 15.7.2020 uskutočnilo valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom

sa zúčastnil ako právny zástupca žalobcu a navrhol doplnenie bodu programu o informácie o stave
spoločnosti, v rámci ktorého by konateľ informoval najmä o stave majetku, pohľadávok, záväzkov,
prehľade zmluvných vzťahov o prebiehajúcich a plánovaných aktivitách v rámci obchodného vedenia
spoločnosti. Tento návrh bol zamietnutý, pričom konateľ žalovaného uviedol, že požadované odpovede
sú riešené v iných bodoch, čo však nie je pravda. Na predmetnom valnom zhromaždení požiadal

o predloženie aktuálnych nájomných zmlúv, pričom konateľ oznámil, že tieto zmluvy nepredloží s
poukazom na prebiehajúci súdny spor, ktorý nie je právoplatne skončený a z obavy pred zneužitím
poskytnutých údajov. Aj vo vzťahu k ďalším dokumentom, kde spoločník požiadal o vyhotovenie kópií
mu nebolo vyhovené. Spoločník požiadal napr. o predloženie bankového výpisu preukazujúce úhrady
rozdeleného zisku, čo bolo spoločníkovi odopreté opäť s poukazom na súdne konania. Rovnako bolo

spoločníkovi odopreté aj vyhotovenie kópií inventarizačného zoznamu majetku s tým, že má možnosť
nahliadnuť, robiť si výpisky, pričom predložené dokumenty boli v rozsahu 54 strán formát A4. Na
otázku, v akom rozsahu konateľ umožní výkon práva spoločníka, konateľ odpovedal, že navrhol spôsob
nahliadania 2 krát ročne, čo spoločník neakceptoval, vec dal na súd a čaká na právoplatné rozhodnutie
súdu. Z uvedeného je zrejmé, že spoločníkovi je aj naďalej odopierané nahliadať do základných

dokumentov umožňujúcich mu získať prehľad o stave spoločnosti a odopierané vyhotovovať si z nich
kópie. Dokumenty pod písm. a), c), d), na ktorých zotrval, nie sú dokumentmi, ktoré by sa týkali bežnej
agendy.

9. Právna zástupkyňa žalovaného vo vzťahu k na pojednávaní predloženej zápisnici z valného

zhromaždenia spoločnosti z 15.7.2020 poukázala na to, že na predmetnom valnom zhromaždení bola
žalobcovi časť ním požadovaných dokumentov predložená na nahliadnutie, napr. bod 5 písm. b). Pokiaľ
ide o iné nájomné zmluvy, konateľ je povinný v prvom rade brániť záujmy spoločnosti a je zrejmé, že
spor, ktorého predmetom je nájom/odplata za užívanie pozemkov je predmetom na tomto súde, preto
sa domnieva, že konateľ konal v záujme spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

10. Právny zástupca žalobcu titulom záverečnej reči uviedol, že žalobca má za to, že žaloba bola podaná
dôvodne a prostredníctvom nej si uplatňuje svoje zákonné právo spoločníka nahliadať do dokladov
spoločnosti. V konaní bolo preukázané, že toto jeho právo, vrátane práva vyhotovovať si fotokópie
najdôležitejších dokumentov spoločnosti je dlhodobo porušované. Naopak, nebolo preukázané, že

žalobca by si svoje právo uplatňoval šikanóznym spôsobom. V podrobnostiach poukázal na doterajšie
písomné vyjadrenia, vyjadrenia na pojednávaniach, ako aj súdnu prax a rozsudky, na ktoré poukázal,
najmä na body 58 a nasl. rozhodnutia NS SR R44/2019, pričom tvrdí, že žalobcom uplatnený nárok v
tomto súdnom konaní je plne v súlade s právnym názorom NS SR, a to tak z hľadiska, vecného, ako
aj z hľadiska časového, keď žalobca požaduje doklady aj informácie v rozsahu, ktorý mu umožní získať

rozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti, o rozsahu a základnej štruktúre majetku spoločnosti a
o významnejším zmluvách týkajúcich sa nakladania s jej majetkom. Rozsudok súdu prvej inštancie zo
dňa 23.4.2019 považuje za vecne správny s tým, že reflektujúc právny názor odvolacieho súdu sa vie
stotožniť so zamietnutím bodov b), e) a f) výrokovej časti pôvodného rozhodnutia. V prípade úspechu
si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

11. Právna zástupkyňa žalovaného titulom záverečnej reči zotrvala na predchádzajúcich vyjadreniach.
Má za to, že žaloba nie je dôvodná, navrhuje žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu
trov konania. Zo strany žalobcu neexistuje reálny záujem na výkone jeho práva na nahliadanie dodokladov, k týmto mal dlhodobo neobmedzený prístup. Poukázala na právny názor odvolacieho súdu, v
zmysle ktorého právo priznané spoločníkovi podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je právom
bezvýhradným a rovnako ako iné práva, nesmie byť zneužívané. Okrem toho sú spoločníci oprávnení

vykonávať svoje práva v súlade so spoločenskou zmluvou, konkrétne článkom VI. ods.1 a má za to, že
takémuto výkonu žalovaný ani nebránil.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi založenými v spise, vyjadreniami
strán sporu a obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: žalovaný,

spoločnosť TRIOS s.r.o. je právnická osoba, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súdu Trnava, odd. Sro 17721/T. Spoločníkmi žalovaného sú Marián Csöbök - žalobca, s podielom na
základnom imaní 30% a Peter Józan, s podielom na základnom imaní 70%, ktorý je zároveň aj jediným
konateľom žalovaného, ktorý koná v mene spoločnosti samostatne.

13. Podľa § 122 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa

riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným
v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov
informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

14. Podľa Článku VI. Práva a povinnosti spoločníkov, bod 1, prvá odrážka spoločenskej zmluvy

spoločnosti, spoločník má tieto základné práva: podieľať sa spôsobmi stanovenými všeobecne
záväznými predpismi a touto zmluvou na riadení a kontrole činnosti spoločnosti, najmä osobne sa
presviedčať o vedení vecí spoločnosti, nahliadať do obchodných kníh a spisov, oboznamovať sa s
výsledkamihospodáreniaspoločnostiapredkladaťnávrhyorgánomspoločnostiapožadovaťodorgánov
spoločnosti potrebné vysvetlenia. Spoločníci môžu tieto práva vykonávať sami, alebo ich môžu nechať

vykonať prostredníctvom odborníkov, ktorí sú viazaní mlčanlivosťou o skutočnostiach, o ktorých sa
dozvedeli pri výkone svojej činnosti, náklady na výkon takejto činnosti znáša spoločník sám.

15. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len
z časti. Žalobca ako spoločník žalovaného v konaní žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
umožniť žalobcovi v sídle žalovaného alebo v prevádzke žalovaného nahliadať do dokladov žalovaného
špecifikovaných v žalobe znení podania zo dňa 7.2.2019, resp. v zmysle vyjadrenia predneseného
na pojednávaní dňa 10.6.2021, vrátane vyhotovenia fotokópií a obrazových záznamov dokladov, za

obdobie od 1.1.2012 počnúc právoplatnosťou rozsudku až do doby, pokiaľ bude žalobca spoločníkom
žalovaného.

17. Predmetom konania je teda žalobcom uplatnený nárok podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Ako už súd uviedol, s existenciou obchodného podielu je spojená účasť spoločníka v spoločnosti, jeho

práva a povinnosti. Právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka na
nahliadanie do dokladov spoločnosti predovšetkým sleduje, aby mal spoločník pri využívaní oprávnenia
podľa§122ods.1Obchodnéhozákonníkakdispozíciirelevantnéinformácieozáležitostiachspoločnosti
(jej majetku a záväzkoch, ich predpokladanom vývoji, prípadne o budúcom podnikateľskom zámere
spoločnosti, na ktorej podnikaní sa ako spoločník zúčastňuje svojim vkladom) a aby tieto informácie

mohol využiť v súvislosti s výkonom svojich práv ako spoločníka spoločnosti.

18. V konaní bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že sa žalobca opakovane domáhal
využitia svojho práva v zmysle § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka - nahliadnutia do dokladov
žalovaného. Sporné aj naďalej ostalo, či bolo žalobcovi so strany žalovaného umožnené do dokladov

nahliadať, kde žalovaný tvrdí, že nebráni žalobcovi nahliadať do dokladov. Žalovaný počas celého
konania nepreukázal, že by žalobcovi umožnil kontrolu žalobcom požadovaných dokladov, resp. že
by žalobcovi umožnil kontrolu/nahliadnutie do dokladov aspoň v rozsahu, ktorý žalovaný považuje za
súladný s § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda aspoň jeden krát štvrťročne. Žalovaný dokumenty
žalobcovi k nahliadnutiu do dnešného dňa odmieta poskytnúť, čo vyplýva aj zo zápisnice z valného

zhromaždenia žalovaného zo dňa 15.7.2020 a žalovaný konkrétne ani netvrdil, resp. nepreukázal, že
by doklady žalobcovi poskytol.Opakované tvrdenia žalovaného, že žalobca nemá skutočný záujem o nahliadnutí do dokladov
spoločnosti sú irelevantné, vzhľadom na jeho právo v zmysle § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré
spoločníkovi nemožno odňať.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca netrval na povinnosti sprístupniť doklady žalovaného uvedené
vo výroku I. pod písm. c) a d) napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu s poukazom na dôvody
uvádzané v bode 28. uznesenia Krajského súdu Trnava, sp. zn: 21Cob/19/2020-379 zo dňa 27.10.2020
súd žalobu v tejto časti zamietol.

20. Súd následne posudzoval len opodstatnenosť výkonu práva žalobcu v zmysle § 122 ods. 2
Obchodného zákonníka vo vzťahu k dokladom uvedených vo výroku I. pod písm. a), b) a c) tohto
rozhodnutia. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom žalobcu, že uvedené doklady sú dokladmi,
na ktoré má žalobca v zmysle § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka právo, teda sa jedná o tie doklady,
ktoré sú potrebné k tomu, aby žalobca ako spoločník získal rozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti

- žalovaného. V zmysle slovenskej a českej judikatúry k § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, medzi
takéto doklady a informácie patria informácie o rozsahu a základnej štruktúre majetku spoločnosti a o
významnejších zmluvách týkajúcich sa nakladania s týmto majetkom. Doklady požadované žalobcom a
vovzťahukuktorýmsúduložilpovinnosťžalovanému,niesúpodľanázorusúdudokladmi,ktorésatýkajú
bežného chodu spoločnosti, pod ktorým sa rozumie vykonávanie každodenných úkonov, ku ktorým

dochádza v rámci činnosti spoločnosti, personálne zabezpečenie spoločnosti, aby mohla vykonávať
svoju činnosť (uzatváranie pracovných zmlúv, udeľovanie plnomocenstiev). Súd v tejto súvislosti
poznamenáva, že s výkonom práv spoločníka je nevyhnutné, aby sa spoločník oboznámil s účtovnými
dokladmi spoločnosti, prípadne s inými dokumentmi spoločnosti, z ktorých je zrejmé, akým spôsobom
konateľ nakladal s podstatným majetkom spoločnosti, napr. či nedošlo k zjavne nevýhodnému predaju

majetku spoločnosti, či spoločnosť nenadobudla majetok za neprimerane vysokú sumu, či nedošlo k
neprimeranému zaťaženiu majetku spoločnosti, alebo či spoločnosť neprebrala na seba neprimerané
majetkové riziká. Jedná sa totiž o dokumenty, ktoré majú vplyv na majetok spoločnosti a v konečnom
dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu žalobcu ako spoločníka. V tejto súvislosti súd ďalej
poznamenáva, že druhý, väčšinový spoločník žalovaného je zároveň aj jediným konateľom žalovaného,

ktorý má k dispozícii všetky požadované dokumenty, ktoré odmieta poskytnúť k nahliadnutiu žalobcovi
a rovnako ho odmieta o informovať o stave spoločnosti s poukazom na zachovanie mlčanlivosti.
Skutočnosť, že žalovaný bráni žalobcovi vo výkone práv spoločníka v zmysle § 122 ods. 2 Obchodného
zákonníka, preukazuje žalobcom predložená zápisnica z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa
15.7.2020, z ktorej z bodu 1 vyplýva, že žalobca navrhol doplniť bod programu valného zhromaždenia o

informáciu o stave spoločnosti, v rámci ktorého by konateľ žalovaného informoval spoločníkov najmä o
stavemajetku,záväzkov,prehľadezmluvnýchvzťahovaoprebiehajúcichplánovanýchaktivitáchvrámci
obchodného vedenia spoločnosti. Návrh žalobcu bol zamietnutý, nakoľko druhý, väčšinový spoločník,
ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, hlasoval proti.

21. Vo vzťahu k časovému rozsahu práva spoločníka na nahliadanie do dokumentov spoločnosti
žalovaný v konaní len vo všeobecnosti tvrdil, že žalobcom požadovaný, ako aj súdom priznaný, výkon
práva spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti v časovom rozsahu 4 hodín počas jedného dňa
v mesiaci je šikanózny a nie je na kontrolu dokumentov žalobcovi potrebný. Toto svoje tvrdenie však
žiadnym spôsobom nepreukázal a ani konkrétne netvrdil z akého dôvodu nie je rozsah 4 hodní potrebný,

v čom vidí šikanózny spôsob takto priznaného výkonu práva. Žalovaný konkrétne neuviedol napr. ako
súdom priznaný spôsob výkonu práva spoločníka obmedzuje žalovaného v jeho činnosti (práve naopak
uviedol, že spoločnosť utlmila výkon svojej činnosti, neuviedol, že by došlo k personálny zmenám
v spoločnosti), ako inak by sa negatívne priznanie výkonu práva spoločníka prejavilo na činnosti
spoločnosti, prípadne, že by jej spôsoboval neprimerané náklady. Žalovaný napriek tomu, že si je

vedomý svojej povinnosti umožniť poskytnúť informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do
dokumentov spoločnosti neuviedol aký spôsob výkonu práva žalobcu by bol preňho primeraný vzhľadom
na jeho personálne možnosti a navrhuje žalobu zamietnuť. Súd má vzhľadom na uvedené za to, že
so strany žalovaného sa jedná len o ničím nepodložené tvrdenia s cieľom zabrániť žalobcovi výkonu
jeho práva v zmysle § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že

ani spoločnosť - žalovaný nesmie postupovať šikanóznym spôsobom pri odopretí tohto práva. Súd už
vo svojom pôvodnom rozhodovaní zohľadnil personálne možnosti žalovaného a skrátil časový rozsah
na nahliadnutie do dokladov z požadovaných 6 hodín jeden krát do mesiaca na štyri hodiny v mesiaci.
Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu obsiahnutý v zrušujúcom uznesení, súd znížil časovýrozsah výkonu práva spoločníka na 2 hodiny jeden deň v mesiaci. Súd má za to, že takto určený
časový rozsah výkonu práva spoločníka neprimerane nezaťaží žalovaného, resp. jeho administratívne
sily, nakoľko takto určený rozsah predstavuje obmedzenie len na jeden pracovný deň v mesiaci a len v

rozsahu štvrtiny denného pracovného času, a teda nie je možné tvrdiť, že by bol vo vzťahu k žalovanému
šikanózny.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

23. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

24. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 CSP, teda stranám sporu náhradu
trov konania na súde I. a II. inštancie nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl v

tom, že k súdnemu sporu došlo v dôsledku nezhôd medzi stranami sporu v rámci ich podnikateľskej
činnosti, kedy podľa ich vyjadrení, v súvislosti s jej výkonom viedli niekoľko súdnych sporov. V
dôsledku nezhôd medzi stranami sporu žalovaný bráni žalobcovi vo výkone jeho práv ako spoločníka,
a teda žalobcovi neostávalo nič iné len sa obrátiť na súd. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný
odmieta predložiť dokumenty na nahliadnutie žalobcovi údajne z dôvodu právoplatne neukončeného

predmetného súdneho sporu a z údajnej obavy pred zneužitím poskytnutých údajov, túto skutočnosť
súd vyhodnotil ako neopodstatnenú s poukazom na § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, a rovnako
ako dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, a to aj v súvislosti so skutočnosťou, že druhý
väčšinový spoločník je zároveň konateľom žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.